Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 337/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. júna 2013

predbežne prerokoval sťažnosť M. D. a T. D., obaja bytom K., zastúpených advokátom

JUDr. M. S., K., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. D. a T. D. o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. mája 2013

doručená sťažnosť M. D. a T. D. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. .

Sťažovatelia v podstatnej časti sťažnosti uviedli:

«Sťažovatelia sú, ako žalobcovia účastníkmi konania vedeného na Okresnom súde

Košice I pod sp. zn. . Sťažovatelia sa domáhajú nahradenia prejavu vôle voči

žalovanému Mestu K., K.

Sťažovatelia uvádzajú, že svojím správaním nespôsobovali prieťahy v konaní.

Od podania návrhu dňa 01. 02. 2010, do podania tejto sťažnosti porušovateľ vo veci

meritórne nerozhodol.

Vzhľadom na vyššie uvedené, sťažovatelia namietajú nečinnosť v konaní

porušovateľa, ktorý vo veci nevykonáva úkony smerujúce k prejednaniu a rozhodnutiu veci,

pričom prejednávaná vec nie je ani skutkovo ani právne náročná.

Postup porušovateľa vo vyššie označenej veci je zásahom do základného práva

sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

(v nasledujúcom texte aj ako „Ústava“ – v príslušnom

gramatickom tvare) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (v nasledujúcom texte aj

ako „Dohovor“ – v príslušnom gramatickom tvare)...

Porušovateľ, tak ako vyplýva z vyššie uvedeného prehľadu, vykonal vo veci 4 úkony

v priebehu troch rokov a troch mesiacov, pričom prvým z nich bolo rozhodnutie o priznaní

oslobodenia od súdnych poplatkov, druhým pojednávanie a tretím obhliadka na mieste

samom. Následne, až po uplynutí dvoch rokov od obhliadky na mieste samom, súd nariadil

termín pojednávania, ktoré bolo zmarené a porušovateľ až do podania ústavnej sťažnosti,

čiže v priebehu štyroch mesiacov, termín pojednávania nenariadil. Sťažovatelia poukazujú

na skutočnosť, že porušovateľ vykonáva jednotlivé úkony s neprimerane dlhým časovým

odstupom, čím podľa názoru sťažovateľov spôsobuje neodôvodnené prieťahy v konaní...

Porušovateľ konaním opísaným v č1. II porušuje právo sťažovateľov na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v a základné

právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru...»

Pretože podľa názoru sťažovateľov nie je v ich veci prípustný iný účelný prostriedok

nápravy, navrhli, aby ústavný súd po prijatí veci na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„Základné právo M. D. a T. D. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručené a právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd, postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. ,

porušené bolo.

Okresnému súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. prikazuje konať

vo veci bez zbytočných prieťahov.

M. D., priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 1.700 €..., ktoré je

Okresný súd Košice I povinný zaplatiť M. D. do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.

T. D. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 1.700 €..., ktoré je

Okresný súd Košice I povinný zaplatiť T. D. do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.

M. D. a T. D., priznáva náhradu trov právneho zastúpenia advokátom, ktorú je

Okresný súd Košice I povinný zaplatiť, na účet právneho zástupcu M. D. a T. D., do jedného

mesiaca od právoplatnosti nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia namietajú porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Podľa sťažnosť podľa nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie

je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Ústavný súd v súlade s princípom subsidiarity svojej právomoci podľa citovaného

ustanovenia v danej veci skúmal, či sú splnené podmienky na

konanie pred ním. V nadväznosti na to ústavný súd v súlade so svojou doterajšou

judikatúrou vyžaduje, aby v prípadoch sťažností podľa , v ktorých je

namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

v konaní pred všeobecným súdom, sťažovateľ preukázal aj využitie právneho prostriedku,

na uplatnenie ktorého má sťažovateľ právo podľa § 17 ods. 1 zákona Slovenskej národnej

rady č. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov,

vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej správe súdov“) v spojení s § 6 zákona

č. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o súdoch a sudcoch“), t. j. podanie sťažnosti na prieťahy v konaní predsedovi

prvostupňového súdu.

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. , , ,

), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať

sťažnosť na prieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil

protiprávny stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie

základného práva podľa , koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ

preukáže, že využil označené právne prostriedky podľa zákona o štátnej správe súdov

v spojení so zákonom o súdoch a sudcoch, alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto

podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom

súde).

Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní podľa § 17

ods. 1 zákona o štátnej správe súdov v spojení s § 6 zákona o súdoch a sudcoch naďalej, aj

po nadobudnutí účinnosti nového , zásadne považuje za účinný prostriedok

ochrany takých základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako

aj so základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. ).

Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom

konaní potvrdzuje aj znenie o sudcoch a prísediacich a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých

ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za

také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116

ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 citovaného zákona].

Keďže zo sťažnosti doručenej ústavnému súdu vyplýva, že sťažovatelia, ktorí sú

kvalifikovane právne zastúpení, sťažnosť na prieťahy v konaní nepodali a ani netvrdia, že ju

nepodali z dôvodov hodných osobitného zreteľa, a existenciu takýchto dôvodov nemožno

vyvodiť ani z obsahu ich sťažnosti ( ), ústavný súd,

opierajúc sa o svoju stabilnú judikatúru (napr. , , ,

), dospel k záveru, že vzhľadom na okolnosti prípadu niet dôvodu

predpokladať, že by využitie sťažnosti podľa a nasl. o súdoch

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov neumožnilo účinnú

ochranu základného práva sťažovateľov priznaného im podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona

o ústavnom súde bolo potrebné ich sťažnosť odmietnuť z dôvodu neprípustnosti.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Na záver ústavný súd uvádza, že sťažovateľom nič nebráni po naplnení už uvedených

podmienok opätovne podať sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní okresného súdu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. júna 2013