Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 337/2013
PDF · 143.2 KB
No categories available
II. ÚS 337/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. júna 2013
predbežne prerokoval sťažnosť M. D. a T. D., obaja bytom K., zastúpených advokátom
JUDr. M. S., K., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva
na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn.
39 C 13/2010 a takto
rozhodol:
Sťažnosť M. D. a T. D. o d m i e t a ako neprípustnú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. mája 2013
doručená sťažnosť M. D. a T. D. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie
svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní
vedenom pod sp. zn. 39 C 13/2010.
Sťažovatelia v podstatnej časti sťažnosti uviedli:
«Sťažovatelia sú, ako žalobcovia účastníkmi konania vedeného na Okresnom súde
Košice I pod sp. zn. 39C/13/2010. Sťažovatelia sa domáhajú nahradenia prejavu vôle voči
žalovanému Mestu K., K.
Sťažovatelia uvádzajú, že svojím správaním nespôsobovali prieťahy v konaní.
Od podania návrhu dňa 01. 02. 2010, do podania tejto sťažnosti porušovateľ vo veci
meritórne nerozhodol.
Vzhľadom na vyššie uvedené, sťažovatelia namietajú nečinnosť v konaní
porušovateľa, ktorý vo veci nevykonáva úkony smerujúce k prejednaniu a rozhodnutiu veci,
pričom prejednávaná vec nie je ani skutkovo ani právne náročná.
Postup porušovateľa vo vyššie označenej veci je zásahom do základného práva
sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (v nasledujúcom texte aj ako „Ústava“ – v príslušnom
gramatickom tvare) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (v nasledujúcom texte aj
ako „Dohovor“ – v príslušnom gramatickom tvare)...
Porušovateľ, tak ako vyplýva z vyššie uvedeného prehľadu, vykonal vo veci 4 úkony
v priebehu troch rokov a troch mesiacov, pričom prvým z nich bolo rozhodnutie o priznaní
oslobodenia od súdnych poplatkov, druhým pojednávanie a tretím obhliadka na mieste
samom. Následne, až po uplynutí dvoch rokov od obhliadky na mieste samom, súd nariadil
termín pojednávania, ktoré bolo zmarené a porušovateľ až do podania ústavnej sťažnosti,
čiže v priebehu štyroch mesiacov, termín pojednávania nenariadil. Sťažovatelia poukazujú
na skutočnosť, že porušovateľ vykonáva jednotlivé úkony s neprimerane dlhým časovým
odstupom, čím podľa názoru sťažovateľov spôsobuje neodôvodnené prieťahy v konaní...
Porušovateľ konaním opísaným v č1. II porušuje právo sťažovateľov na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy a základné
právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru...»
Pretože podľa názoru sťažovateľov nie je v ich veci prípustný iný účelný prostriedok
nápravy, navrhli, aby ústavný súd po prijatí veci na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:
„Základné právo M. D. a T. D. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručené čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd, postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 39C/13/2010,
porušené bolo.
Okresnému súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 39C/13/2010 prikazuje konať
vo veci bez zbytočných prieťahov.
M. D., priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 1.700 €..., ktoré je
Okresný súd Košice I povinný zaplatiť M. D. do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.
T. D. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 1.700 €..., ktoré je
Okresný súd Košice I povinný zaplatiť T. D. do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.
M. D. a T. D., priznáva náhradu trov právneho zastúpenia advokátom, ktorú je
Okresný súd Košice I povinný zaplatiť, na účet právneho zástupcu M. D. a T. D., do jedného
mesiaca od právoplatnosti nálezu.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia namietajú porušenie svojho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného
súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 39 C 13/2010.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je
prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré
mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie
je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.
Ústavný súd v súlade s princípom subsidiarity svojej právomoci podľa citovaného
ustanovenia zákona o ústavnom súde v danej veci skúmal, či sú splnené podmienky na
konanie pred ním. V nadväznosti na to ústavný súd v súlade so svojou doterajšou
judikatúrou vyžaduje, aby v prípadoch sťažností podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, v ktorých je
namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
v konaní pred všeobecným súdom, sťažovateľ preukázal aj využitie právneho prostriedku,
na uplatnenie ktorého má sťažovateľ právo podľa § 17 ods. 1 zákona Slovenskej národnej
rady č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov,
vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej správe súdov“) v spojení s § 6 zákona
č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o súdoch a sudcoch“), t. j. podanie sťažnosti na prieťahy v konaní predsedovi
prvostupňového súdu.
Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 34/98, I. ÚS 16/99, I. ÚS 21/99,
II. ÚS 98/2013), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať
sťažnosť na prieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil
protiprávny stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ
preukáže, že využil označené právne prostriedky podľa zákona o štátnej správe súdov
v spojení so zákonom o súdoch a sudcoch, alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto
podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom
súde).
Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní podľa § 17
ods. 1 zákona o štátnej správe súdov v spojení s § 6 zákona o súdoch a sudcoch naďalej, aj
po nadobudnutí účinnosti nového čl. 127 ústavy, zásadne považuje za účinný prostriedok
ochrany takých základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako
aj so základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. IV. ÚS 153/03).
Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom
konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých
ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za
také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116
ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 citovaného zákona].
Keďže zo sťažnosti doručenej ústavnému súdu vyplýva, že sťažovatelia, ktorí sú
kvalifikovane právne zastúpení, sťažnosť na prieťahy v konaní nepodali a ani netvrdia, že ju
nepodali z dôvodov hodných osobitného zreteľa, a existenciu takýchto dôvodov nemožno
vyvodiť ani z obsahu ich sťažnosti (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde), ústavný súd,
opierajúc sa o svoju stabilnú judikatúru (napr. IV. ÚS 44/03, II. ÚS 7/04, II. ÚS 107/04,
II. ÚS 98/2013), dospel k záveru, že vzhľadom na okolnosti prípadu niet dôvodu
predpokladať, že by využitie sťažnosti podľa § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov neumožnilo účinnú
ochranu základného práva sťažovateľov priznaného im podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona
o ústavnom súde bolo potrebné ich sťažnosť odmietnuť z dôvodu neprípustnosti.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Na záver ústavný súd uvádza, že sťažovateľom nič nebráni po naplnení už uvedených
podmienok opätovne podať sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní okresného súdu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 19. júna 2013