Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 370/08

Legal thesis Official

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. apríla 2009 v senáte

zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Milana Ľalíka a Petra Brňáka

v konaní o sťažnosti V. V., D., zastúpenej advokátom Mgr. J. G., D., vo veci namietaného

porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 postupom Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom

pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo V. V. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 postupom Okresného súdu Trenčín v konaní

vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Trenčín p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn.

konať bez zbytočných prieťahov.

3. V. V. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom dvetisíc eur),

ktoré jej j e Okresný súd Trenčín p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Košice I j e p o v i n n ý uhradiť V. V. trovy právneho zastúpenia

v sume 265,92 € (slovom dvestošesťdesiatpäť eur a deväťdesiatdva centov) na účet jej

právneho zástupcu Mgr. J. G., D., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. júna 2008

doručená sťažnosť V. V. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom Mgr. J. G., D.,

v ktorej namietala porušenie svojho základného práva podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Trenčín (ďalej len „okresný

súd“) vo veci vedenej pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie“).

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti doručenej ústavnému súdu 17. júna 2008 uviedla, že

13. januára 2001 podala okresnému súdu návrh na vyporiadanie bezpodielového

spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“) proti bývalému manželovi Ing. J. V., D.

Predmetné súdne konanie je vedené pod sp. zn. . Sťažovateľka sa návrhom z 2.

novembra 2004 domáhala vydania predbežného opatrenia a okresný súd uznesením

z 1. decembra 2004 konanie zastavil. Proti tomuto uzneseniu sťažovateľka podala

23. decembra 2004 odvolanie, avšak „z dôvodu snahy o ďalšie nepredlžovanie súdneho

sporu ...odvolanie zobrala spať“, na čo Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“)

uznesením z 31. januára 2005 konanie o odvolaní zastavil. Sťažovateľka podala 25. augusta

2005 žiadosť o nariadenie termínu pojednávania. Uzneseniami z 21. septembra 2005

a 22. septembra 2005 okresný súd ustanovil znalcov na ocenenie hnuteľného

a nehnuteľného majetku patriaceho do BSM, uznesením z 26. apríla 2006 priznal znalcovi

znalečné a v októbri 2006 doručil sťažovateľke posudok znalca.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uviedla, že: „Od uvedeného času v podstate neviem

o žiadnom kroku vykonanom zo strany okresného súdu.“

Porušenie základných práv a slobôd podľa vidí sťažovateľka

v tom, že „Vzhľadom na dlhodobú nečinnosť zo strany Okresného súdu Trenčín

a na bezdôvodné prieťahy v súdnom konaní je porušované moje ústavné právo určené

vyššie uvedenou normou. Zároveň porušením tohto práva dochádza k vzniku ťažko

napraviteľnej ujmy na mojich právach a predovšetkým mojom majetku...“.

Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vydal tento nález:

„Základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

SR postupom Okresného súdu Trenčín vo veci vedenej pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l o .“

Okresnému súdu Trenčín p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľke p r i z n á v a finančné zadosťučinenie 270.000,- Sk“.

Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. -8

z 5. novembra 2008 ju prijal na ďalšie konanie a vyzval právneho zástupcu sťažovateľky

a predsedu okresného súdu, aby sa vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne

pojednávanie. Predsedu okresného súdu ústavný súd zároveň vyzval, aby sa vyjadril

k sťažnosti. Právny zástupca sťažovateľky a predseda okresného súdu oznámili ústavnému

súdu, že netrvajú, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Ústavný súd v súlade s § 30

ods. 2 o organizácii Ústavného

súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) upustil od ústneho pojednávania, keďže

od neho nebolo možné očakávať ďalšie objasnenie veci.

Vo vyjadrení podpredsedu okresného súdu č. Spr. 18/09 z 29. januára 2009, ktoré

bolo ústavnému súdu doručené 4. februára 2009, je uvedené:

„Je pravdou, že medzi jednotlivými úkonmi uplynuli dlhšie lehoty, tieto však boli

zapríčinené aj dĺžkou vypracovania znaleckých posudkov a taktiež využívaním procesných

možností účastníkmi a podávaním návrhov, pri ktorých bol spis odnímaný konajúcemu

sudcovi a postupovaný na Krajský súd v Trenčíne a Krajskú prokuratúru T.

Dĺžka konania je teda ovplyvnená aj skutočnosťami, ktoré nemajú dôvody na strane

konajúceho súdu .“

Do podania sťažnosti ústavnému súdu okresný súd vo veci meritórne nerozhodol.

Ústavný súd zo súvisiaceho súdneho spisu okresného súdu sp. zn.

zistil priebeh a stav konania. Prehľad úkonov okresného súdu ním vykonaných v konaní

vyplývajúci zo spisu sa zhoduje s tým, čo vyplýva zo zistení ústavného súdu. Pri celkovom

hodnotení prieťahov konania však ústavný súd bral do úvahy všetku dokumentáciu

obsiahnutú v predložených spisoch a všetky okolnosti, ktoré z nej vyplývali.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (čo platí, aj pokiaľ ide o Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd) vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade

s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby

domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až

právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý

znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu“ (m. m.

).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa

ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec

bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo

splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť

pre sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len

z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda

senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje

tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade

s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva v rámci prvého kritéria ústavný súd

prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre

sťažovateľa (, ). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj

sťažnosť sťažovateľky.

Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, predmetom konania vedeného

okresným súdom je rozhodovanie o vyporiadaní BSM medzi manželmi po rozvode.

Vzhľadom na nutnosť nariadenia znaleckého dokazovania, ako aj so zreteľom na nutnosť

ustálenia masy BSM možno napadnuté konanie považovať po vecnej stránke za zložitejšie.

Samotnú skutkovú zložitosť (na ktorú poukázal vo svojom vyjadrení k sťažnosti

z 29. januára 2009 aj podpredseda okresného súdu) však nemožno dávať do súvislosti

s dlhotrvajúcou nečinnosťou okresného súdu. Po právnej stránke ide o vec, ktorá patrí

k štandardnej agende všeobecných súdov a ktorá nie je právne zložitá, ako to už aj

skonštatoval ústavný súd vo svojom náleze č. k. -19 z 15. marca 2006:

„ ... pretože výklad a používanie platnej právnej úpravy sú stabilizované v judikatúre

vyšších súdov.“

Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či v konaní

pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa . Ústavný súd pri

preskúmaní spisu nezistil žiadnu okolnosť, ktorou by sťažovateľka prispela k zbytočným

prieťahom v konaní.

Tretím hodnotiacim kritériom podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa , bol postup samotného okresného súdu. Pri skúmaní

skutočnosti, či v dôsledku jeho postupu došlo k porušeniu uvedeného základného práva,

ústavný súd zistil, že to tak je, a to napriek skutočnosti, že plynulému postupu nebránila

žiadna zákonná prekážka v konaní (, ). Ústavný súd zároveň pri

posudzovaní prihliadal aj na , podľa ktorého len čo sa konanie začalo,

postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná

a rozhodnutá.

Z dosiaľ vykonaných úkonov súdu vyplýva, že okresný súd bol v spore, v ktorom

bola sťažovateľka v postavení odporkyne, v rámci dlhších časových období medzi

jednotlivými úkonmi v podstate nečinný. Nečinnosť okresného súdu charakterizuje konanie

vedené pod sp. zn. ako celok, a preto ústavný súd nepovažuje za potrebné

hodnotiť sporadické úkony súdu (napr. nariadenie znaleckého dokazovania 21. septembra

2005, t. j. po viac ako 4 rokoch od začiatku konania).

Argumentáciu okresného súdu spočívajúcu v poukázaní na nutnosť zisťovania vecí

patriacich do masy BSM a na potrebu nariadenia znaleckého dokazovania, ktoré mali

prispieť k celkovej dĺžke konania, ústavný súd neakceptoval. Uvedené skutočnosti

jednotlivo ani vo vzájomnej spojitosti nemôžu odôvodňovať celkovú neprimeranú dĺžku

posudzovaného súdneho konania, ktoré doteraz, t. j. od podania návrhu na začatie konania

13. januára 2001 až do podania sťažnosti 17. júna 2008 predstavuje viac ako sedem rokov,

pričom rozsudok dosiaľ nebol vydaný.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k názoru, že doterajším postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa .

V súlade s ústavný súd okresnému súdu

prikázal, aby v konaní vedenom pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný vyplatiť ho sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva ().

Keďže ústavný súd rozhodol, že bolo porušené základné právo sťažovateľky podľa

, zaoberal sa aj jej žiadosťou o priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia. Sťažovateľka žiadala, aby jej bolo priznané primerané finančné

zadosťučinenie v sume 270 000 Sk, poukazujúc najmä na dlhotrvajúcu právnu neistotu.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé

finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu vedeného pod sp. zn.

a berúc do úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu, najmä význam sporu

pre sťažovateľku, ako aj skutočnosť, že konanie vo veci nebolo do rozhodnutia ústavného

súdu právoplatne skončené, ústavný súd považoval priznanie sumy 2 000 € za primerané

finančné zadosťučinenie podľa .

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej

vznikli v dôsledku jej právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom advokátom

Mgr. J. G. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Ústavný súd

pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej mesačnej mzdy

zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2007, ktorá bola 632,54 €

(19 056 Sk).

Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia

a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len

„vyhláška“), a to každý úkon po 105,42 €, t. j. spolu 210,85 €, čo spolu s režijným paušálom

2 x 6,31 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 223,46 €. Keďže advokát je platcom

dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“), uvedená suma bola zvýšená o DPH vo výške

19 % podľa vyhlášky a podľa o dani z pridanej

hodnoty v znení neskorších predpisov. Trovy právneho zastúpenia vrátane započítania DPH

a režijného paušálu boli priznané v celkovej sume 265,92 € .

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet

právneho zástupcu sťažovateľky ( v spojení s ).

Podanie právneho zástupcu sťažovateľky obsahujúce jeho vyjadrenie k vhodnosti

ústneho pojednávania doručené ústavnému súdu 20. februára 2009 nevyhodnotil ústavný

súd vzhľadom na jeho obsah (absencia ústavnoprávneho aspektu) ako podanie vo veci

samej, a preto odmenu zaň nepriznal.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. apríla 2009