Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 83/2013
PDF · 178.6 KB
No categories available
III. ÚS 83/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. februára 2013
predbežne prerokoval sťažnosť J. C., P., zastúpeného advokátkou JUDr. I. R., K., vo veci
namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Vranov nad Topľou v konaní vedenom pod sp. zn. 12 Er 1515/2008 a takto
rozhodol:
Sťažnosť J. C. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
18. septembra 2012 doručená sťažnosť J. C., P. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného
advokátkou JUDr. I. R., K., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
postupom Okresného súdu Vranov nad Topľou (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom
pod sp. zn. 12 Er 1515/2008.
Z podania a jeho príloh vyplynulo, že sťažovateľ podal 4. decembra 2008 návrh
na vykonanie exekúcie predajom nehnuteľností. Exekučné konanie je na okresnom súde
vedené pod sp. zn. 12 Er 1515/2008. Sťažovateľ ďalej v sťažnosti popisuje tento postup
okresného súdu:
„O žiadosti JUDr. Ing. K. M., súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zo dňa 11. 12. 2008 Okresný súd Vranov nad Topľou uznesením sp. zn. 12 Er
1515/08, Ex 942/08 zo dňa 22. 12. 2008 rozhodol lak, že zamietol žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie.
Dňa 17. 3. 2009 podal sťažovateľ odvolanie proti uzneseniu Okresného súdu Vranov
nad Topľou sp. zn. 12 Er 1515/08, Ex 942/08 zo dňa 22. 12. 2008.
Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. 5 CoE/23/2009-41 zo dňa 16. 6. 2009
rozhodol tak, že zrušil napadnuté uznesenie Okresného súdu Vranov nad Topľou
sp. zn. 12 Er 1515/08, Ex 942/08 zo dňa 22. 12. 2008 a vec vrátil súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie.
Uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5 CoE/23/2009-41 zo dňa 16. 6. 2009
bolo Okresnému súdu Vranov nad Topľou doručené dňa 13. 7. 2009.
Dňa 9. 11. 2009 bola sťažovateľovi doručená žiadosť Okresného súdu Vranov nad
Topľou sp. zn. 12 Er 1515/08-43 zo dňa 3. 11. 2009, ktorou bol sťažovateľ vyzvaný, aby
v lehote 7 dní zaslal súdu v žiadosti označené listiny v origináli alebo overenej fotokópii.
Sťažovateľ podaním zo dňa 11. 11. 2009 predložil Okresnému súdu Vranov nad
Topľou listiny, na zaslanie ktorých bol vyzvaný žiadosťou sp. zn. 12 Er 1515/08-43 zo dňa
3. 11. 2009.
Sťažovateľ dňa 24. 3. 2010 podal predsedovi Okresného súdu Vranov nad Topľou
sťažnosť na prieťahy v konaní zo dňa 24. 3. 2010 z dôvodu, že na základe zistení
u JUDr. Ing. K. M., súdneho exekútora zo dňa 24. 3. 2010, tomuto nebolo do tohto dňa
doručené poverenie na vykonanie exekúcie.
Dňa 20. 4. 2010 bola sťažovateľovi doručená odpoveď na sťažnosť na prieťahy
sp. zn. Spr 1005/2010 zo dňa 14. 4. 2010, v ktorej podpredsedníčka okresného súdu uviedla,
že nezistila, aby zavinením odporcu dochádzalo k zbytočným prieťahom, avšak pripustila, že
konanie v uvedenej veci je dlhšie z dôvodu nezabezpečenia dedičského spisu. Ďalej uviedla,
že vyšší súdny úradník Mgr. M. Š. bol upozornený, aby bezodkladne zabezpečil potrebný
dedičský spis.
Dňa 4. 5. 2010 Okresný súd Vranov nad Topľou vydal JUDr. Ing. K. M., súdnemu
exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie č. 5713 * 028969.
Žiadosťou o udelenie súhlasu na zriadenie exekučného záložného práva sp. zn.
EX 942/08 Bo zo dňa 10. 5. 2010 JUDr. Ing. K. M., súdny exekútor požiadal sťažovateľa
o udelenie súhlasu na zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnostiach
zapísaných na liste vlastníctva č. 2402.
JUDr. Ing. K. M., súdny exekútor vydal dňa 11. 5. 2010 upovedomenie o začatí
exekúcie sp. zn. EX-942/08 Bo a upovedomenie o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti
sp. zn. EX-942/08 Bo.
Podaním zo dňa 20. 5. 2010 sťažovateľ udelil súhlas na zriadenie exekučného
záložného práva na predmetných nehnuteľnostiach.
Dňa 21. 6. 2010 bola sťažovateľovi doručená výzva Okresného súdu Vranov nad
Topľou sp. zn. 12 Er 1515/2008-84 zo dňa 11. 6. 2010, v ktorej odporca vyzval sťažovateľa.
aby sa v lehote 5 dní vyjadril k námietkam povinnej Mgr. A. F.
Podaním zo dňa 21. 6. 2010 sa sťažovateľ vyjadril k námietkam povinnej.
Okresný súd Vranov nad Topľou uznesením sp. zn. 12 Er 1515/2008-90 zo dňa 10. 9.
2010 rozhodol tak, že zamietol námietky povinnej proti exekúcii v časti týkajúcej sa
vymoženia istiny 66 387,84 € s príslušenstvom, vyhovel námietkam povinnej proti exekúcii
v časti týkajúcej sa vymoženia časti istiny v sume 7 734,18 € a zamietol námietky povinnej
proti trovám exekúcie.
Dňa 5. 10. 2010 podal sťažovateľ odvolanie proti výroku 2. uznesenia Okresného
súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 12 Er 1515/2008-90 zo dňa 10. 9. 2010. ktorým súd
vyhovel námietkam povinnej v časti týkajúcej sa vymoženia istiny v sume 7 734.18 €.
Dňa 10. 1. 2011 JUDr. Ing. K. M., súdny exekútor vydal exekučný príkaz
na vykonanie exekúcie predajom nehnuteľnosti sp. zn. EX-942/08 Bo.
JUDr. Ing. K. M., súdny exekútor dňa 11. 1. 2011 vydal oznámenie o čase a mieste
oceňovania nehnuteľnosti.
Okresný súd Vranov nad Topľou uznesením sp. zn. 12 Er 1515/2008-99 zo dňa 8. 3.
2011 rozhodol tak, že exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil.
Dňa 29. 3. 2011 podal sťažovateľ odvolanie proti uzneseniu Okresného súdu Vranov
nad Topľou sp. zn. 12 Er 1515/2008-99 zo dňa 8. 3. 2011, ktorým navrhol, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zrušil.
Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. 19 CoE/36/2011-122 zo dňa 6. 3. 2012
rozhodol tak, že zrušil napadnuté uznesenie Okresného súdu Vranov nad Topľou
sp. zn. 12 Er 1515/2008-99 zo dňa 8. 3. 2011 a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.
Exekučné konanie vedené u odporcu pod sp. zn. 12 Er 1515/2008 nie je doposiaľ
právoplatne skončené.“
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti poukazuje na to, že prieťahy v konaní vznikli jednak
nečinnosťou súdu, ale tiež aj v dôsledku nesprávneho postupu a nesprávneho rozhodovania
exekučného súdu:
„Sťažovateľ považuje obdobie takmer 4 mesiacov, ktoré uplynuli od doručenia
uznesenia odvolacieho súdu odporcovi dňa 13. 7. 2009 do vyhotovenia žiadosti odporcu
zo dňa 3. 11. 2009, za zbytočné prieťahy v exekučnom konaní, ktoré spôsobil a za ktoré
zodpovedá odporca...
... uznesenie odvolacieho súdu jednoznačne potvrdzuje ako nesprávnosť postupu
odporcu v exekučnom konaní, tak aj nesprávnosť výroku uznesenia, ktorým odporca
zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Dôsledkom tohto
nesprávneho postupu odporcu bolo zbytočné predĺženie exekučného konania o obdobie 3
mesiacov, počas ktorých odvolací súd rozhodoval o dôvodne podanom odvolaní
sťažovateľa. Za toto zbytočné predĺženie exekučného konania o obdobie 3 mesiacov, počas
ktorých odvolací súd rozhodoval o dôvodne podanom odvolaní sťažovateľa, zodpovedá
odporca...
Aj toto citované uznesenie odvolacieho súdu potvrdzuje nesprávnosť postupu
odporcu v exekučnom konaní a nesprávnosť výroku uznesenia, ktorým odporca exekúciu
vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. V dôsledku tohto nesprávneho rozhodnutia odporcu
boli spôsobené zbytočné prieťahy v exekučnom konaní v trvaní jedného roka, počas ktorého
prebiehalo odvolacie konanie o dôvodne podanom odvolaní sťažovateľa.“
Sťažovateľ podal 24. marca 2010 sťažnosť na prieťahy v konaní, ktorú adresoval
predsedovi okresného súdu. Podpredsedníčka okresného súdu v odpovedi na sťažovateľovu
sťažnosť sp. zn. Spr 1005/2010 zo 14. apríla 2010 uviedla, že „nebolo zistené, aby
zavinením tunajšieho súdu dochádzalo k zbytočným prieťahom v konaní, hoci je potrebné
pripustiť, že konanie v tejto veci je dlhšie, avšak táto skutočnosť vznikla v dôsledku toho, že
z Okresného súdu Košice II, Štúrova 29, Košice nebol napriek viacerým urgenciám zaslaný
pôvodný spis... a bez toho nie je možné vo veci pokračovať“.
Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd uznesením prijal jeho
vec na ďalšie konanie a po prerokovaní veci rozhodol týmto nálezom:
„Právo sťažovateľa
- na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakotvené v článku 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky, a
- právo na prejednanie veci v primeranej lehote zakotvené v čl. 6 ods. 1 prvá
veta Dohovoru, bolo postupom Okresného súdu Vranov nad Topľou vo veci
sp. zn. 12 Er 1515/2008 porušené.
Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje, aby Okresný súd Vranov nad Topľou
konal vo veci vedenej na Okresnom súde Vranov nad Topľou vo veci
sp. zn. 12 Er 1515/2008 bez prieťahov.
Ústavný súd Slovenskej republiky zakazuje Okresnému súdu Vranov nad Topľou
pokračovať v porušovaní namietaných práv sťažovateľa.
Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi finančné zadosťučinenie
vo výške 4.500,- Eur.
Odporca je povinný nahradiť sťažovateľovi všetky trovy tohto konania.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu
(sťažnosti) podľa ustanovenia § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré
by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie
ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne
neopodstatnený.
O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti, ktorou sťažovateľ namieta porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
ústavy, ide vtedy, keď namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k
porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre
nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom všeobecného súdu a
základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov.
Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom
prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného
práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV.
ÚS 92/04, III. ÚS 168/05).
Podstatou námietok sťažovateľa sú tvrdenia o porušení jeho práva na súdne konanie
bez prieťahov nečinnosťou a nesprávnym postupom a rozhodovaním v konaní okresného
súdu sp. zn. 12 Er 1515/2008.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
Z obsahu sťažnosti a jej príloh ústavný súd zistil, že konanie začalo sťažovateľovým
návrhom na vykonanie exekúcie zo 4. decembra 2008. Podľa sťažovateľa sa v konaní
vyskytli obdobia nečinnosti a neprimerane dlhé konanie je spôsobené aj nesprávnou
rozhodovacou činnosťou okresného súdu, čo podľa sťažovateľa potvrdzujú zrušujúce
rozhodnutia odvolacieho súdu.
Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý prieťah v súdnom konaní má
nevyhnutne za následok porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
(III. ÚS 199/02, I. ÚS 154/03). V prípade, ak ústavný súd zistí, že postup všeobecného súdu
sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako
zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevysloví porušenie základného práva
zaručeného v tomto článku (II. ÚS 57/01, III. ÚS 30/03) alebo návrh odmietne ako zjavne
neopodstatnený (I. ÚS 38/04, III. ÚS 24/04).
Po posúdení doterajšej dĺžky namietaného konania, lehoty medzi jednotlivými
úkonmi okresného súdu a povahy danej veci ústavný súd konštatuje, že hoci
doterajší postup exekučného súdu v namietanom konaní mohol byť efektívnejší,
avšak s prihliadnutím na všetky okolnosti konania okresného súdu vedeného
pod sp. zn. 12 Er 1515/2008 nemajú zistené nedostatky v postupe súdu zatiaľ takú intenzitu,
že by im bolo možné pripísať ústavný rozmer, teda že by umožňovali prijatie záveru
o porušení základného práva sťažovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a tiež práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Na tomto
mieste je potrebné zdôrazniť osobitnú povahu exekučného konania, v ktorom súd
zabezpečuje realizáciu už judikovaného nároku účastníkov konania a činnosť okresného
súdu súvisí s realizáciou úkonov exekútorov. V podstate ide o schvaľovanie jednotlivých
návrhov exekútorov, resp. účastníkov konania, a to aj o opravných prostriedkoch
(napr. námietkach) proti týmto rozhodnutiam. Z toho vyplýva aj dĺžka exekučného konania,
ktorá nezávisí iba od postupu súdu, ale predovšetkým od aktivity exekútora v konaní. Preto
celú exekučnú agendu nemožno spájať len s činnosťami okresného súdu. Okresný súd
postupoval v konaní bez dlhších období nečinnosti, pričom v primeraných lehotách
rozhodoval o procesných návrhoch účastníkov konania. Samotný pojem „zbytočné
prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojmom autonómnym, ktorý treba vykladať
a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž
postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi,
ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy
(napr. I. ÚS 63/00). Súčasný stav konania podľa názoru ústavného súdu nevylučuje
možnosť prerokovania predmetnej veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
(m. m. III. ÚS 24/04, III. ÚS 67/04).
Ústavný súd napokon dodáva, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci
rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby
po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľ v tejto veci
za predpokladu, že by v ďalšom priebehu namietaného konania dochádzalo k zbytočným
prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.
V prípade, keď ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že charakter
postupu všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo
možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, sťažnosť
spravidla odmietne ako zjavne neopodstatnenú (napr. I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01,
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 12. februára 2013