Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 219/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. apríla 2013

predbežne prerokoval sťažnosť H. B., P., zastúpenej advokátom JUDr. Ing. M. M., P.,

ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie svojej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd postupom Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Er

1275/2012, a takto

rozhodol:

Sťažnosť H. B. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. februára

2013 doručená sťažnosť H. B., P. (ďalej len „sťažovateľka“, v citáciách aj „sťažovateľ“),

zastúpenej advokátom JUDr. Ing. M. M., P., ktorou namieta porušenie svojho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Pezinok (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. (ďalej aj „namietané konanie“).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka je účastníčkou exekučného

konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. v procesnom postavení

oprávnenej.

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uvádza:

«Rozhodcovským rozsudkom v č. k. Rs 4/2011-04 zo dňa 26. 03. 2012 vydaného

Rozhodcovským súdom Slovenskej republiky bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť

pôvodnému veriteľovi spoločnosti R., a. s. pohľadávku vo výške 8.000,- € (slovom: osemtisíc

eur) ako i jej príslušenstvo, vrátane trov konania, to všetko od nadobudnutia právoplatnosti

rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovský rozsudok je vykonateľný s účinnosťou vo výroku

III od 29. 03. 2012 a vo výrokoch I, II, IV od 03. 04. 2012. Ďalej pre uvedený rozhodcovský

rozsudok pre účely tejto sťažnosti aj ako „Exekučný titul“.

Dňa 20. 04. 2012 spoločnosť R., a. s. ako pôvodný veriteľ postúpila H. B.

(sťažovateľ) vyššie uvedenú pohľadávku s príslušenstvom, o ktorej zaplatení rozhodol vyššie

uvedený rozhodcovský súd Exekučným titulom. H. B. (sťažovateľ) sa tak dňom 20. 04. 2012

stala oprávnenou osobou vo veci zaplatenia pohľadávky s príslušenstvom v zmysle

Exekučného titulu.

Sťažovateľ následne dňa 20. 04. 2012 podal Návrh na vykonanie exekúcie Súdnemu

exekútorovi JUDr. L. Á., so sídlom B., voči povinnému B. J. Súdny exekútor JUDr. L. Á.

doručil dňa 30. 04. 2012 na Okresný súd Pezinok žiadosť o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie. Toto exekučné konanie je vedené na OS Pezinok pod sp. zn. 8

.»

Sťažovateľka v sťažnosti ďalej uvádza, že podala „dňa 18. 07. 2012 Sťažnosť na

prieťahy v konaní č. . Následne porušovateľ vyzval súdneho exekútora, aby

vyzval opravného (sťažovateľa) na doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie o predmetnú

dohodu uzavretú medzi povinným a pôvodným oprávneným zo dňa 21. 09. 2010. Listom od

súdneho exekútora zo dňa 01. 08. 2012, prevzatého sťažovateľom 09. 08. 2012, sťažovateľ

obdržal Výzvu na doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie o predmetnú dohodu uzavretú

medzi povinným a pôvodným oprávneným zo dňa 21. 09. 2010. Sťažovateľ obratom listom

zo dňa 13. 08. 2012 doplnil návrh na vykonanie exekúcie a to tým, že požadovanú

predmetnú dohodu uzavretú medzi povinným a pôvodným oprávneným zo dňa 21. 09. 2010

zaslal priamo porušovateľovi.“.

Podľa názoru sťažovateľky „... porušovateľ už vyše 7 mesiacov od doplnenia návrhu

(odstránenia vady konania) v predmetnej veci nekoná, neudelil požadované poverenie na

vykonanie exekúcie a to napriek skutočnosti, že jediná vada, ktorá bola prekážkou udelenia

poverenia bola sťažovateľom v mesiaci august 2012 odstránená. Nečinnosť porušovateľa

výrazne ovplyvňuje postavenie sťažovateľa ako oprávneného vo vyššie uvedenom

exekučnom konaní. Nečinnosťou dochádza k ohrozeniu výkonu exekúcie a tým uspokojenia

nároku sťažovateľa ako oprávneného v predmetnom exekučnom konaní. Nečinným

postupom porušovateľa sťažovateľ stratil dôveru v spravodlivý súdny systém. Z týchto

dôvodov si sťažovateľ uplatňuje finančné zadosťučinenie vo výške 12.000 EUR. Sťažovateľ

má za to, že toto finančné zadosťučinenie primerane zodpovedá povahe veci a celkovej

dĺžke prieťahov konania.“.

V doplnení sťažnosti zo 4. marca 2013 sťažovateľka uvádza: „... tým, že Okresný súd

Pezinok je nečinný, a neudelil poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi,

dochádza k ohrozeniu výkonu exekúcie a tým aj uspokojeniu nároku sťažovateľa ako

oprávneného v predmetnom exekučnom konaní. Skutkový stav je taký, že v súčasnej dobe,

tým že doposiaľ súd nevydal poverenie na vykonanie exekúcie, nemôže súdny exekútor

konať v exekučnom konaní a to ani vydať upovedomenie o začatí exekúcie a tým

upovedomiť povinného o začatí exekúcie prípadne o spôsobe jej vykonania. Zo strany

súdneho exekútora nie je možné vykonávať ani zabezpečovacie úkony smerujúce k

obmedzeniu povinného nakladať s majetkom za účelom zabezpečenia úspešného výkonu

exekúcie. Zároveň však ani sťažovateľ v tejto veci už nemôže viacej konať. Sťažovateľ využil

všetky možné dostupné právne možnosti na ochranu svojich práv. Naopak povinný má

možnosť voľne nakladať so svojim majetkom. Tým, že tento stav dlhodobo pretrváva a

Okresný súd Pezinok je stále nečinný, sťažovateľ je v podstate bezmocný.“

Na základe uvedenej argumentácie sa sťažovateľka domáha, aby ústavný súd po

prijatí jej sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa H. B... na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa článku 48 odsek 2 a právo na prejednanie

jeho záležitostí v primeranej lehote podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Pezinok v konaní vednom pod sp. zn. 8

porušené bolo.

2. Okresnému súdu Pezinok sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľovi H. B... priznáva finančné zadosťučinenie v sume 12.000,- € (slovom:

dvanásťtisíc eur), ktoré mu je Okresný súd Pezinok povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Pezinok je povinný uhradiť sťažovateľovi H. B... trovy konania v

sume 275,94 € (slovom: dvestosedemdesiatpäť EUR a deväťdesiatštyri centov) na účet

právneho zástupcu sťažovateľa JUDr. Ing. M. M..., do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto nálezu.“

Ústavný súd si v súvislosti s prípravou predbežného prerokovania sťažnosti vyžiadal

z okresného súdu príslušný spis a zároveň požiadal predsedu okresného súdu o vyjadrenie

k sťažnosti. Predseda okresného súdu sa k sťažnosti vyjadril v prípise sp. zn. Spr 3120/2013

z 26. marca 2013, v ktorom okrem iného uviedol, že prieťahy v uvedenom konaní boli

zapríčinené objektívnymi dôvodmi, a to „reoptimalizáciou súdnej sústavy“ a nedostatočným

personálnym obsadením okresného súdu. K vyjadreniu predsedu okresného súdu je

pripojené aj stanovisko zákonnej sudkyne k napadnutému konaniu, v ktorom sa okrem

iného uvádza:

„Nahliadnutím do súdneho spisu som zistila, že predmetný spis

napadol dňa 30. 04. 2012 na Okresnom súde Pezinok. Dňa 20. 06. 2012 bol spis predložený

vyššiemu súdnemu úradníkovi, ktorý dal úpravu dňa 20. 06. 2012 na realizáciu prípisu pre

súdneho exekútora, ohľadom doloženia listinných dôkazov od oprávneného. Úprava

vyššieho súdneho exekútora (správne má byť úradníka, pozn.) bola realizovaná dňa 25. 07.

2012 a následne doručená súdnemu exekútorovi dňa 31. 07. 2012. Dňa 24. 04. 2012

(správne má byť 24. júla 2012, pozn.) bola súdu doručená sťažnosť oprávnenej na prieťahy

v konaní č. . Dňa 16. 08. 20012 bola súdu doručená kópia Dohody

o finančnom vyrovnaní a uznaní záväzku. Po odstránení procesných nedostatkov súd

obratom vydal poverenie na vykonanie exekúcie.“

Z predloženého spisu okresného súdu sp. zn. ústavný súd zistil, že

poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané 26. marca 2013.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci

vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval

uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne

nepripúšťajú (, , , , ).

Sťažovateľka namieta, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

došlo k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa , ako aj práva na prejednanie jej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru,

pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv

nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ).

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo na inom štátnom orgáne sa

právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty

dochádza v zásade až právoplatným rozhodnutím súdu alebo štátneho orgánu. Preto na

naplnenie základného práva podľa a práva podľa dohovoru

nestačí, aby štátne orgány vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na

ich počet (napr. , ).

Ústavný súd v nadväznosti na svoje zistenia zo súdneho spisu konštatuje, že

v napadnutom konaní dochádzalo k prieťahom, avšak zároveň poukazuje na svoju

judikatúru, z ktorej vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne

za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (napr. , , ). Pojem „zbytočné

prieťahy“ obsiahnutý v je pojem autonómny, ktorý treba vykladať

a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž

postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi,

ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle

(napr. ).

V prípade, keď ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že charakter

postupu všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo

možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle , sťažnosť

spravidla odmietne ako zjavne neopodstatnenú (napr. , ,

).

Navyše, v konaniach o sťažnostiach podľa , v ktorých

sťažovatelia namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa , ústavný súd v súlade so svojou ustálenou

judikatúrou vyžaduje preukázanie podania sťažnosti predsedovi príslušného súdu na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a nasl.

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len

„zákon o súdoch“). Takúto sťažnosť totiž ústavný súd považuje za účinný prostriedok

ochrany základného práva podľa (ako aj práva podľa

dohovoru), ktorý vzhľadom na subsidiárne postavenie ústavného súdu pri ochrane

základných práv a slobôd treba využiť pred podaním sťažnosti ústavnému súdu (porovnaj

napr. , ). Účinnosť tohto právneho prostriedku ochrany pred

zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie

o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov, ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez

zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2

ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 citovaného zákona].

Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom vybavovania sťažnosti je

zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého

odseku citovaného zákonného ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na

účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti.“. Napokon podľa § 64 ods. 3 zákona

o súdoch „Ak orgán poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme

a zabezpečí vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí za

vzniknuté nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky.“.

Ústavný súd, pridržiavajúc sa doterajšej judikatúry, považuje za potrebné poskytnúť

všeobecnému súdu po podaní sťažnosti podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch časový priestor

na prijatie opatrení s cieľom nápravy a odstránenia protiprávneho stavu zapríčineného

nečinnosťou alebo neefektívnou činnosťou (, , ).

V prípade, ak všeobecný súd, reagujúc na sťažnosť sťažovateľa podľa § 62 a nasl.

zákona o súdoch, prijme opatrenia smerujúce na zabezpečenie ochrany jeho základného

práva, zakladá to podľa doterajšej judikatúry ústavného súdu dôvod na odmietnutie

sťažnosti z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že sťažovateľka sťažnosť na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch predsedovi okresného súdu

podala 18. júla 2012 (doručená 24. júla 2012, pozn.). Po podaní sťažnosti okresný súd

26. marca 2013 vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Z uvedeného vyplýva, že okresný

súd po podaní sťažnosti o žiadosti súdneho exekútora rozhodol, t. j. prostredníctvom tejto

sťažnosti sa zabezpečila efektívna ochrana jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2

, ako aj práva podľa dohovoru.

Ústavný súd sumarizujúc dosiaľ uvedené konštatuje, že postup okresného súdu

v namietanom konaní bol najmä v období po odstránení vád konania poznamenaný

prieťahmi, ale po podaní sťažnosti podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch predsedovi

okresného súdu došlo (aj keď nie bezprostredne) k náprave, pričom ešte pred predbežným

prerokovaním sťažnosti okresný súd o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie rozhodol.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť

sťažovateľky odmietol podľa ako zjavne

neopodstatnenú.

Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi

sťažovateľky.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. apríla 2013