Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 118/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. marca 2015

predbežne prerokoval sťažnosť , zastúpenej

advokátom JUDr. Mariánom Ševčíkom, Nezábudková 22, Bratislava, vo veci namietaného

porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. februára

2015 doručená sťažnosť , (ďalej len

„sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. Mariánom Ševčíkom, Nezábudková 22,

Bratislava, vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“) a

práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského

súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej aj „namietané konanie“).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka je účastníčkou exekučného

konania vedeného Okresným súdom Pezinok (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn.

v procesnom postavení oprávnenej.

Označené exekučné konanie sa začalo 20. apríla 2012, keď sťažovateľka podala

na Exekútorskom úrade súdneho exekútora JUDr. Ladislava Ágha návrh na vykonanie

exekúcie o vymoženie peňažnej pohľadávky od povinného. Okresný súd poveril súdneho

exekútora vykonaním exekúcie poverením z 26. marca 2013 a súdny exekútor vo veci vydal

upovedomenie o začatí exekúcie 3. apríla 2014. Povinný podal námietky proti

upovedomeniu o začatí exekúcie, o ktorých rozhodol okresný súd uznesením

z 20. novembra 2013 tak, že námietkam vyhovel.

Proti uzneseniu okresného súdu z 20. novembra 2013 podala sťažovateľka odvolanie

datované 7. februára 2014 a podané na poštovú prepravu 9. februára 2014. Odvolanie

sťažovateľky spolu so spisovým materiálom bolo doručené krajskému súdu 1. júla 2014

a odvolacie konanie je krajským súdom vedené pod sp. zn. .

Sťažovateľka 31. októbra 2014 doručila krajskému súdu sťažnosť na prieťahy okrem

iných v odvolacom konaní vedenom krajským súdom pod sp. zn. , ktorú

vybavil krajský súd listom sp. zn. Spr. 2345/14 zo 7. novembra 2014 tak, že ju vyhodnotil

ako nedôvodnú. Zároveň krajský súd uviedol, že „predmetná vec je zaradená

na prejednanie podľa harmonogramu práce, a to na termín november – december 2014“.

Sťažovateľka v sťažnosti namieta porušenie ňou označených práv postupom krajského

súdu v odvolacom konaní a okrem iného uvádza:

„Porušovateľ do dnešného dňa, t. j. do 25.01.2015 vo veci nekoná a do dnešného dňa

nevydal žiadne rozhodnutie vo veci samej a to napriek tomu, že porušovateľ vo svojej

odpovedi zo dňa 07.11.2014 uviedol, že vec bude prejednaná v termíne november

december 2014 a napriek tomu, že uviedol, že judikatúra Ústavného súdu, za subjektívne

prieťahy v konaní považuje lehotu presahujúcu 6 mesiacov...“

Na základe uvedenej argumentácie sa sťažovateľka domáha, aby ústavný súd

po prijatí jej sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa článku 48 odsek 2 a právo na prejednanie jeho

záležitostí v primeranej lehote podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd postupom Krajského súdu Bratislava v konaní vednom pod

k. č. porušené bolo.

Sťažovateľovi, sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume

50.000, €..., ktoré je jej Krajský súd Bratislava povinný vyplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

Krajský súdu Bratislava je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy

konania v sume 1.069,04 €...na účet jej právnemu zástupcovi JUDr. Marián Ševčík, CSc.,

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť

ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci

vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval

uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne

nepripúšťajú (, , , , ).

Sťažovateľka touto sťažnosťou namieta porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , ako aj práva

na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

krajského súdu v odvolacom konaní vedenom pod sp. zn. (o odvolaní

sťažovateľky proti uzneseniu okresného súdu v prvostupňovom konaní vedenom pod

sp. zn. o vyhovení námietkam povinného proti exekúcii).

Ústavný súd uznesením č. k. z 18. apríla 2013 odmietol sťažnosť

sťažovateľky doručenú ústavnému súdu 18. februára 2013, ktorou namietala porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru postupom okresného súdu v prvostupňovom konaní vedenom pod sp. zn. 8 Er

1275/2012, a to z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

Ústavný súd opätovne poukazuje na svoju stabilizovanú judikatúru, s ktorou bola

sťažovateľka oboznámená už z uznesenia ústavného súdu č. k. 17

z 18. apríla 2013 a podľa ktorej nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne

za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (, , , ).

V prípade, keď ústavný súd zistil, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval takými

významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle

(čo platí aj pre dohovoru), nevyslovil porušenie základného

práva zaručeného v tomto článku (napr. , ), prípadne návrhu buď

nevyhovel (napr. ) alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr. I. ÚS

17/01, , , ).

Ústavný súd konštatuje, že postup krajského súdu v namietanom odvolacom konaní,

ktoré sa začalo 1. júla 2014 a v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu trvalo sedem

mesiacov, sa rozhodne nevyznačuje prieťahmi, ktoré by zakladali možnosť porušenia

základného práva sťažovateľky podľa a práva podľa

dohovoru.

Ústavný súd preto podľa sťažnosť sťažovateľky

odmieta ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími nárokmi sťažovateľky

nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. marca 2015