Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 771/2016
PDF · 109.67 KB
No categories available
III. ÚS 771/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. novembra 2016
predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpenej
advokátom JUDr. Mariánom Ševčíkom, CSc., Nezábudková 22, Bratislava, pre namietané
porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 18 CoE 278/2014 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
16. septembra 2015 doručená sťažnosť , (ďalej len
„sťažovateľka“), pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom
pod sp. zn. 18 CoE 278/2014 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka je účastníčkou
exekučného konania vedeného Okresným súdom Pezinok (ďalej len „okresný súd“) pod
sp. zn. 8 Er 1275/2012 v procesnom postavení oprávnenej.
3. Označené exekučné konanie sa začalo 20. apríla 2012, keď sťažovateľka podala
na Exekútorskom úrade súdneho exekútora návrh na vykonanie
exekúcie o vymoženie peňažnej pohľadávky od povinného. Okresný súd poveril súdneho
exekútora vykonaním exekúcie poverením z 26. marca 2013 a súdny exekútor vo veci vydal
upovedomenie o začatí exekúcie 3. apríla 2014. Povinný podal námietky proti
upovedomeniu o začatí exekúcie, o ktorých rozhodol okresný súd uznesením
z 20. novembra 2013 tak, že námietkam vyhovel.
4. Proti uzneseniu okresného súdu z 20. novembra 2013 podala sťažovateľka
odvolanie datované 7. februára 2014, pričom odvolacie konanie je krajským súdom vedené
pod sp. zn. 18 CoE 278/2014.
5. Sťažovateľka 31. októbra 2014 doručila krajskému súdu sťažnosť na prieťahy
v odvolacom konaní vedenom pod sp. zn. 18 CoE 278/2014. Krajský súd vo svojej
odpovedi zo 7. novembra 2014 okrem iného uviedol, že vec bude prejednávať v termíne
november – december 2014.
6. Keďže napriek uvedenému krajský súd do podania sťažnosti ústavnému súdu
v napadnutom konaní o odvolaní nerozhodol, sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd
v náleze vyslovil, že postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.
18 CoE 278/2014 bolo porušené jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej
2
lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ďalej sťažovateľka požaduje, aby jej ústavný súd priznal
finančné zadosťučinenie, ktorého výšku nekonkretizovala, a úhradu trov konania.
7. Schválením dodatku č. 1 k rozvrhu práce ústavného súdu na obdobie 1. marca
2016 až 28. februára 2017 došlo k prerozdeleniu nevybavených vecí pridelených sudcovi
Ľubomírovi Dobríkovi a náhodným výberom bola vec pridelená 14. septembra 2016
sudkyni Jane Baricovej, ktorá je členkou III. senátu ústavného súdu.
II.
8. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
9. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
10. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe
konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
11. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa.
12. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie
konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný
súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy
alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
13. Predmetom sťažnosti je námietka porušenia základného práva sťažovateľky
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 18 CoE 278/2014, ktoré ku dňu
podania sťažnosti ústavnému súdu nebolo právoplatne skončené.
14. Pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza ústavný súd zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade
s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
všeobecného súdu... K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným
rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie
právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ (napr. IV. ÚS 221/04,
III. ÚS 103/07, III. ÚS 139/07).
15. Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu sa ochrana základnému právu
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. právu
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru poskytuje
v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie
týchto práv označeným orgánom verejnej moci (v tomto prípade krajským súdom) ešte
mohlo trvať. To znamená, že ústavný súd pri skúmaní porušenia označených práv
zohľadňuje aj to, či u sťažovateľa objektívne ide o odstránenie stavu právnej neistoty v jeho
veci, pretože len v takom prípade možno uvažovať o ich porušení (IV. ÚS 226/04,
IV. ÚS 202/2010). Ak v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu už nedochádza
k porušovaniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2
4
zákona o ústavnom súde, a to bez ohľadu na to, z akých dôvodov skončilo toto porušovanie
(II. ÚS 139/02, IV. ÚS 103/07).
16. V nadväznosti na uvedený právny názor ústavný súd poukazuje na skutočnosť,
že jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je to, že musí
smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv
sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva významnú
preventívnu funkciu ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných
práv, a v prípade, že už k zásahu došlo a jeho účinky stále trvajú, aby sa v porušovaní týchto
práv ďalej nepokračovalo (m. m. IV. ÚS 225/05, III. ÚS 317/05, II. ÚS 67/06).
17. Ústavný súd ďalej uvádza, že nie každý prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne
za následok porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 46/01,
I. ÚS 66/02, I. ÚS 61/03, III. ÚS 372/09). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48
ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým
materiálne.
18. Ústavný súd poukazuje na to, že o prieťahoch v napadnutom konaní už
rozhodoval, a to uznesením sp. zn. I. ÚS 118/2015 zo 4. marca 2015, keď sťažnosť odmietol
ako zjavne neopodstatnenú, pretože v čase od doručenia sťažnosti ústavnému súdu
napadnuté odvolacie konanie trvalo iba 7 mesiacov.
19. Ústavný súd na krajskom súde zistil, že odvolacie konanie napadnuté
na ústavnom súde sťažnosťou doručenou 16. septembra 2015 už bolo skončené uznesením
krajského súdu z 26. marca 2015, pričom súdny spis spolu s predmetným uznesením
krajského súdu bol na ďalšie konanie okresnému súdu vrátený 24. apríla 2015.
20. V dôsledku uvedeného teda došlo k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľky,
na ktorú poukazovala v sťažnosti doručenej ústavnému súdu.
21. Berúc do úvahy všetky okolnosti posudzovanej veci a najmä skutočnosť,
že pri predbežnom prerokovaní sťažnosti k porušovaniu označených práv už nemohlo
dochádzať, ústavný súd predloženú sťažnosť v zmysle § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
odmietol z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.
22. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími nárokmi
sťažovateľky nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 8. novembra 2016
6