Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 771/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. novembra 2016

predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpenej

advokátom JUDr. Mariánom Ševčíkom, CSc., Nezábudková 22, Bratislava, pre namietané

porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

16. septembra 2015 doručená sťažnosť , (ďalej len

„sťažovateľka“), pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka je účastníčkou

exekučného konania vedeného Okresným súdom Pezinok (ďalej len „okresný súd“) pod

sp. zn. v procesnom postavení oprávnenej.

3. Označené exekučné konanie sa začalo 20. apríla 2012, keď sťažovateľka podala

na Exekútorskom úrade súdneho exekútora návrh na vykonanie

exekúcie o vymoženie peňažnej pohľadávky od povinného. Okresný súd poveril súdneho

exekútora vykonaním exekúcie poverením z 26. marca 2013 a súdny exekútor vo veci vydal

upovedomenie o začatí exekúcie 3. apríla 2014. Povinný podal námietky proti

upovedomeniu o začatí exekúcie, o ktorých rozhodol okresný súd uznesením

z 20. novembra 2013 tak, že námietkam vyhovel.

4. Proti uzneseniu okresného súdu z 20. novembra 2013 podala sťažovateľka

odvolanie datované 7. februára 2014, pričom odvolacie konanie je krajským súdom vedené

pod sp. zn. .

5. Sťažovateľka 31. októbra 2014 doručila krajskému súdu sťažnosť na prieťahy

v odvolacom konaní vedenom pod sp. zn. . Krajský súd vo svojej

odpovedi zo 7. novembra 2014 okrem iného uviedol, že vec bude prejednávať v termíne

november – december 2014.

6. Keďže napriek uvedenému krajský súd do podania sťažnosti ústavnému súdu

v napadnutom konaní o odvolaní nerozhodol, sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd

v náleze vyslovil, že postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

bolo porušené jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej

2

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ďalej sťažovateľka požaduje, aby jej ústavný súd priznal

finančné zadosťučinenie, ktorého výšku nekonkretizovala, a úhradu trov konania.

7. Schválením dodatku č. 1 k rozvrhu práce ústavného súdu na obdobie 1. marca

2016 až 28. februára 2017 došlo k prerozdeleniu nevybavených vecí pridelených sudcovi

Ľubomírovi Dobríkovi a náhodným výberom bola vec pridelená 14. septembra 2016

sudkyni Jane Baricovej, ktorá je členkou III. senátu ústavného súdu.

II.

8. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

9. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

11. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

12. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

13. Predmetom sťažnosti je námietka porušenia základného práva sťažovateľky

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , ktoré ku dňu

podania sťažnosti ústavnému súdu nebolo právoplatne skončené.

14. Pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva

podľa vychádza ústavný súd zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade

s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

všeobecného súdu... K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ (napr. ,

, ).

15. Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu sa ochrana základnému právu

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , resp. právu

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru poskytuje

v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie

týchto práv označeným orgánom verejnej moci (v tomto prípade krajským súdom) ešte

mohlo trvať. To znamená, že ústavný súd pri skúmaní porušenia označených práv

zohľadňuje aj to, či u sťažovateľa objektívne ide o odstránenie stavu právnej neistoty v jeho

veci, pretože len v takom prípade možno uvažovať o ich porušení (,

). Ak v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu už nedochádza

k porušovaniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2

4

, a to bez ohľadu na to, z akých dôvodov skončilo toto porušovanie

(, ).

16. V nadväznosti na uvedený právny názor ústavný súd poukazuje na skutočnosť,

že jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je to, že musí

smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv

sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva významnú

preventívnu funkciu ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných

práv, a v prípade, že už k zásahu došlo a jeho účinky stále trvajú, aby sa v porušovaní týchto

práv ďalej nepokračovalo (m. m. , , ).

17. Ústavný súd ďalej uvádza, že nie každý prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne

za následok porušenie základného práva podľa (,

, , ). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48

ods. 2 je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým

materiálne.

18. Ústavný súd poukazuje na to, že o prieťahoch v napadnutom konaní už

rozhodoval, a to uznesením sp. zn. zo 4. marca 2015, keď sťažnosť odmietol

ako zjavne neopodstatnenú, pretože v čase od doručenia sťažnosti ústavnému súdu

napadnuté odvolacie konanie trvalo iba 7 mesiacov.

19. Ústavný súd na krajskom súde zistil, že odvolacie konanie napadnuté

na ústavnom súde sťažnosťou doručenou 16. septembra 2015 už bolo skončené uznesením

krajského súdu z 26. marca 2015, pričom súdny spis spolu s predmetným uznesením

krajského súdu bol na ďalšie konanie okresnému súdu vrátený 24. apríla 2015.

20. V dôsledku uvedeného teda došlo k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľky,

na ktorú poukazovala v sťažnosti doručenej ústavnému súdu.

21. Berúc do úvahy všetky okolnosti posudzovanej veci a najmä skutočnosť,

že pri predbežnom prerokovaní sťažnosti k porušovaniu označených práv už nemohlo

dochádzať, ústavný súd predloženú sťažnosť v zmysle

odmietol z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

22. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími nárokmi

sťažovateľky nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. novembra 2016

6