Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 604/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-32

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. mája 2013 v senáte

zloženom z predsedu Jána Lubyho, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Ladislava

Orosza o sťažnostiach Z. K., L., a T. R., V., zastúpených H., s. r. o., B., konajúca

prostredníctvom konateľa a advokáta Mgr. P. K., vo veci namietaného porušenia ich

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a podľa Listiny základných práv a slobôd a práva

na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní

vedenom pod sp. zn. , za účasti Okresného súdu Bratislava I, takto

rozhodol:

1. Základné právo Z. K. a T. R. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a podľa Listiny základných

práv a slobôd a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Bratislava I p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. Z. K. a T. R. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie každej v sume po 3 000 €

(slovom tritisíc eur), ktoré im j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť Z. K. a T. R. trovy konania v

sume 323,49 € (slovom tristodvadsaťtri eur a štyridsaťdeväť centov) na účet ich právnej

zástupkyne H., s. r. o., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. júna 2012

doručená sťažnosť Z. K., L., vedená pod sp. zn. , a sťažnosť T. R., V.,

vedená pod sp. zn. (ďalej len „sťažovateľky“), zastúpených H., s. r. o., B.,

konajúca prostredníctvom konateľa a advokáta Mgr. P. K., vo veci namietaného porušenia

ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a podľa Listiny základných

práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľky v sťažnostiach zhodne uvádzajú:

„V občiansko-právnom konaní vo veci žalobcov/navrhovateľov: 1.) A. K. a spol...

proti žalovaným/odporcom: 1.) SR - Ministerstvo spravodlivosti SR..., 2.) SR - Ministerstvo

vnútra SR... 3.) SR - Ministerstvo financií SR... 4.) SR - Ministerstvo hospodárstva SR...

vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. , o náhradu škody,

sťažovateľ podal dňa 13. apríla 2004 žalobu na náhradu škody spôsobenej nesprávnym

úradným postupom (v zmysle a nasl. z. č. o zodpovednosti za škodu

spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom).

Sťažovateľ v predmetnej žalobe okrem iného navrhoval, aby súd po vykonanom

dokazovaní vydal rozsudok, v ktorom určí, že žalovaný Slovenská republika v zastúpení:

Ministerstvo spravodlivosti SR alebo Ministerstvo vnútra SR alebo Ministerstvo financií SR

alebo Ministerstvo hospodárstva SR je povinný zaplatiť žalobcovi škodu v uplatnenej výške

a nahradiť žalobcovi trovy konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia. Sťažovateľ

ďalej v predmetnej žalobe súdu oznámil, že trvá na svojom práve na verejné prerokovanie

veci.

Okresný súd Bratislava I ako súd prvého stupňa konajúci vo veci do dnešného dňa,

t. j. po viac než ôsmich rokoch, vo veci nerozhodol.

Dňa 16. 05. 2012 podal sťažovateľ sťažnosť na postup súdu predsedovi Okresného

súdu Bratislava I. Do dnešného dňa nebol sťažovateľ o spôsobe vybavenia sťažnosti

vyrozumený.

Z uvedených skutočností vyplýva, že Okresný súd Bratislava I nerozhodol

v predmetnom konaní po viac než ôsmich rokoch, a to bez zavinenia na strane sťažovateľa,

ostatných žalobcov alebo žalovaných.“

V sťažnostiach ďalej zhodne poukazujú na okolnosti predmetného konania

a uvádzajú:

„... Žalobou sa sťažovateľ domáhal priznania náhrady škody spôsobenej nesprávnym

úradným postupom s príslušenstvom. Obdobné prípady s identickým právnym a skutkovým

stavom boli súdmi rozhodnuté v podstatne kratšom časovom období.

... Sťažovateľ žiadnym úkonom neprispel k prieťahom alebo k spomaleniu postupu

súdu prvého stupňa.

... Nečinnosť a neefektívnu činnosť súdu (veľký časový odstup od podania návrhu do

právoplatného rozhodnutia vo veci, ku ktorému doposiaľ nedošlo) nemožno podľa názoru

sťažovateľa ničím ospravedlniť.

Neodôvodnené prieťahy, ktorými sa konanie nezmyselne predĺžilo, a to najmä

v dôsledku nečinnosti Okresného súdu Bratislava I, viedli k porušeniu základného práva na

prerokovanie veci sťažovateľa bez zbytočných prieťahov.“

Na tomto základe sťažovateľky navrhujú, aby ústavný súd po prijatí ich sťažností na

ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„... Základné právo [sťažovateliek]... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a Listiny základných práv

a slobôd a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo postupom Okresného súdu

Bratislava I porušené.

... Okresnému súdu Bratislava I prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

... [Sťažovateľkám jednotlivo]... priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume

4.500,-EUR (slovom: štyritisícpäťsto eur), ktoré [im] je Okresný súd Bratislava I povinný

vyplatiť na účet advokátskej kancelárie H., s. r. o.,... do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto rozhodnutia.

... Okresný súd Bratislava I je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia...

[sťažovateľkám jednotlivo]... v sume 323,49 EUR... na účet advokátskej kancelárie H., s. r.

o... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

Návrh na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia sťažovateľky

odôvodňujú takto:

«Nečinnosťou porušovateľa základného práva sťažovateľa vznikla sťažovateľovi

ujma spôsobená bezdôvodným predlžovaním stavu právnej neistoty, kedy všeobecné súdy

nedokázali rozhodnúť sťažovateľovu vec v primeranej lehote. Treba zároveň prihliadnuť na

fakt, že požadovaná náhrada škody predstavuje výšku finančných prostriedkov

investovaných do tzv. „nebankových subjektov“, pričom tieto finančné prostriedky

predstavovali dlhoročné úspory sťažovateľa.

S ohľadom na vyššie uvedené sa domnievame, že závažnosť vzniknutej ujmy a jej

okolnosti sú veľmi významnej kvality a žiadame preto súd, aby prihliadol k tejto

skutočnosti.»

Ústavný súd sťažnosti sťažovateliek pôvodne vedené pod sp. zn.

a sp. zn. predbežne prerokoval, prijal ich na ďalšie konanie uznesením č. k.

-8 z 22. novembra 2012 a zároveň rozhodol o ich spojení na spoločné

konanie, ktoré je ďalej vedené pod sp. zn. . Po prijatí sťažností na ďalšie

konanie ústavný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateliek a predsedníčku okresného

súdu, aby sa vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Právny

zástupca sťažovateliek a predsedníčka okresného súdu ústavnému súdu oznámili, že

netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.

Vzhľadom na oznámenia právnej zástupkyne sťažovateľky a predsedníčky okresného

súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade

s o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) upustil od ústneho pojednávania,

pretože dospel k záveru, že od neho nie je možné očakávať ďalšie objasnenie veci.

Predsedníčka okresného súdu sa k sťažnosti vyjadrila v prípise č. Spr 3932/2012

z 28. marca 2013, v ktorom poukázala na doterajší priebeh konania a jednotlivé úkony,

ktoré okresný súd v namietanom konaní urobil. Ďalej v prípise uviedla:

„Čo sa týka právnej i skutkovej stránky veci vedenej pod sp. značkou ,

mám za to, že sa jedná o štandardnú občianskoprávnu vec patriacu do rozhodovacej

agendy všeobecného súdnictva. Zložitou sa však predmetná vec javí z dôvodu viacerých

účastníkov konania vystupujúcich na strane navrhovateľa a z toho vyplývajúcej

komplikovanej situácie pri vykonávaní dokazovania výsluchmi účastníkov ako i pri

ustaľovaní okruhu účastníkov konania v dôsledku ich úmrtí. Poukazujem na úmrtie

viacerých navrhovateľov, a to navrhovateľky v 1. rade - p. A. K. (viď č. l. 238 spisu),

navrhovateľa v 2. rade p. Z. D. (viď č. l. 227), navrhovateľa v 4. rade p. O. K. (viď č. l.

273), navrhovateľa v 5. rade p. J. S. (viď č. l. 230) ako i navrhovateľa v 9. rade - p. Š. K.

(viď č. l. 259).

Dovolím si poukázať i na to, že samotný právny zástupca navrhovateľov tým, že

podal žalobný návrh, kde na strane navrhovateľov vystupuje desať vzájomne cudzích

navrhovateľov, zvolil formu, ktorá sama o sebe tvorila hrozbu zdĺhavého konania. Zároveň

v priebehu súdneho konania bola pôvodnému právnemu zástupcovi navrhovateľov

pozastavená činnosť advokáta, túto skutočnosť súdu však iniciatívne neoznámil a

spoločnosť H., s. r. o. (pôvodné obch. meno H., s. r. o.) relevantné plné moci súdu doručila

až na výzvu súdu v priebehu roku 2010.

S poukazom na jednotlivé vyššie uvedené úkony súdu musím však konštatovať, že

konanie v predmetnej veci je poznačené prieťahmi, i keď aktuálne súd vo veci postupuje

bezprieťahovo. Oznamujem Vám, že subjektívne zavinenie zákonnej sudkyne, vyššieho

súdneho úradníka, prípadne iných zamestnancov súdu zistené nebolo, k vzniku prieťahov

došlo z objektívnych dôvodov, a to najmä z dôvodu nadmernej zaťaženosti sudcov

občianskoprávneho úseku Okresného súdu Bratislava I a vysokého počtu pridelených vecí

súdneho oddelenia 15 C, keď predmetná vec bola konajúcim súdom vybavovaná podľa

svojho poradia. Pokiaľ ide o iné okolnosti, ktoré majú podľa môjho názoru vplyv na

prieťahy v konaní, dovoľujem si poukázať i na to, že napr. na opakovanú výzvu súdu zo dňa

3. 2. 2009 tunajší súd z Okresného súdu v Lučenci obdržal odpoveď až dňa 7. 4. 2010

a žiadané dedičské rozhodnutie po nebohom navrhovateľovi v 9. rade bolo na tunajší súd

doručené po viacerých urgenciách až dňa 9. 11. 2011, teda po viac ako dvoch rokoch.

Konečné rozhodnutie ponechávam na zváženie Ústavnému súdu Slovenskej

republiky.

Zároveň si dovoľujem požiadať Ústavný súd Slovenskej republiky, aby pri

rozhodovaní o priznaní finančného zadosťučinenia vzal do úvahy vyššie uvedené objektívne

dôvody, pre ktoré k prieťahom v konaní došlo, a aby sťažovateľom nepriznal finančné

zadosťučinenie v plnej výške.“

Právny zástupca sťažovateliek po predchádzajúcej výzve ústavného súdu poskytol

svoje stanovisko k vyjadreniam predsedníčky okresného súdu podaním zo 17. apríla 2013,

pričom uviedol, že sťažovateľky trvajú na priznaní finančného zadosťučinenia v sume

uvedenej v sťažnosti.

II.

Ústavný súd z vyžiadaného súdneho spisu zistil, že desať navrhovateľov podalo

13. apríla 2004 okresnému súdu návrh na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným

postupom, ktorým si uplatnili nárok na zaplatenie sumy 1 253 000 Sk s prísl. Okresný súd

uznesením č. k. -66 z 2. augusta 2004 vyzval právneho zástupcu

navrhovateľov, aby odstránil nedostatky návrhu, t. j. presne označil navrhovateľa v 9. rade,

a predložil kópie príloh v potrebnom počte na doručenie účastníkom konania. Právny

zástupca reagoval na túto výzvu podaním doručeným okresnému súdu 13. augusta 2004.

Okresný súd uznesením č. k. -70 zo 4. januára 2005 vyzval odporcov v 1. až

4. rade, aby sa vyjadrili k návrhu. Odporcovia predložili svoje vyjadrenia k návrhu do

11. februára 2005, pričom okresný súd doručoval 20. februára 2006 tieto vyjadrenia

právnemu zástupcovi navrhovateľov. V súdnom spise je záznam zákonnej sudkyne

o potrebe zabezpečiť výsluch navrhovateľov dožiadanými súdmi z dôvodu hospodárnosti

konania. Tento prípis bol realizovaný 18. júla 2007, keď vyšší súdny úradník vyhotovil

dožiadanie pre Okresný súd Lučenec, v ktorom žiadal o výsluch navrhovateľov v 1., 3., 5.,

6., 9. a 10. rade. Súdny spis bol následne odoslaný dožiadanému súdu 9. mája 2008.

Okresný súd Lučenec prevzal predmetný spis s dožiadaním 13. mája 2008. Dňa

16. júna 2008 upovedomil právneho zástupcu navrhovateľov o konaní výsluchu 30. júna

2008 a zároveň predvolal v dožiadaní označených navrhovateľov na výsluch. Zásielky pre

štyroch navrhovateľov boli vrátené Okresnému súdu Lučenec ako nedoručené. Dňa 30. júna

2008 Okresný súd Lučenec vypočul navrhovateľky  A. K. a Z. K. (sťažovateľku). Do

súdneho spisu bolo doručené oznámenie o tom, že navrhovateľ Š. K. zomrel 30. januára

2004. Vyšší súdny úradník prostredníctvom Mestského úradu v L. zisťoval pobyt

navrhovateľky M. T. Okresný súd Lučenec ďalej prípisom upovedomil právneho zástupcu

navrhovateľov o výsluchu navrhovateľov 11. júla 2008. Dňa 7. júla 2008 bola Okresnému

súdu Lučenec vrátená nedoručená zásielka pre navrhovateľa Z. D. s poznámkou, že tento

účastník konania zomrel. Obvodné oddelenie Policajného zboru L. 15. júla 2008 oznámilo

Okresnému súdu Lučenec trvalý pobyt navrhovateľky M. T.

Následne Okresný súd Lučenec vrátil predmetný spis okresnému súdu, ktorý mu bol

doručený 18. júla 2008, a na základe dožiadania o výsluch navrhovateľky v 6. rade bol spis

odoslaný 19. decembra 2008 Okresnému súdu Revúca.

Okresný súd Revúca 7. januára 2009 predvolal navrhovateľku v 6. rade na výsluch,

ktorý sa mal uskutočniť 20. januára 2009, avšak na základe telefonického ospravedlnenia sa

jej výsluch uskutočnil 21. januára 2009. Predmetný spis bol potom doručený okresnému

súdu (29. januára 2009).

Okresný súd ďalej zisťoval okruh dedičov po navrhovateľoch, ktorí medzičasom

zomreli  Z. D., J. S. a Š. K. Z tohto dôvodu žiadal prípismi z 3. februára 2009, 23. júna

2009 a 24. novembra 2009 od Okresného súdu Lučenec doručenie právoplatného

osvedčenia o dedičstve. V prípise z 12. marca 2010 okresný súd žiadal Okresný súd

Lučenec, aby mu oznámil okruh dedičov aj v prípade, ak dedičské konania nie sú ešte

právoplatne skončené. Okresný súd Lučenec doručil rozhodnutia v predmetných dedičských

veciach okresnému súdu 7. apríla 2010. V nadväznosti na to okresný súd 16. apríla 2010

vyzval právneho zástupcu navrhovateľov, aby oznámil, či Advokátska kancelária H., s. r. o.,

prevzala zastupovanie navrhovateľov po advokátovi JUDr. H. Okresný súd tiež žiadal

Okresný súd Lučenec, aby mu doručil osvedčenie o dedičstve po navrhovateľovi Š. K.

Podaním doručeným 14. mája 2010 Advokátska kancelária H., s. r. o., reagovala na výzvu

okresného súdu – predložila splnomocnenia na zastupovanie navrhovateľov a oznámila

skutočnosti o úmrtí niektorých navrhovateľov. Okresný súd prípisom z 10. septembra 2010

opakovane žiadal Okresný súd Lučenec o doručenie osvedčenia o dedičstve a o zapožičanie

spisu v dedičskej veci vedenej Okresným súdom Lučenec pod sp. zn. .

Okresný súd Lučenec doručil predmetný spis okresnému súdu 24. septembra 2010. Okresný

súd dožiadal 4. novembra 2010 Okresný súd Veľký Krtíš o výsluch niektorých

navrhovateľov, resp. ich dedičov.

Z Okresného súdu Veľký Krtíš bol súdny spis vrátený po vybavení dožiadania

28. decembra 2010. Okresný súd 18. októbra 2011 opätovne žiadal Okresný súd Lučenec

o zaslanie osvedčenia o dedičstve po navrhovateľovi Š. K., ktorý ho okresnému súdu zaslal

9. novembra 2011.

Okresný súd dožiadal tiež Okresný súd Revúca o výsluch navrhovateľa vo 4. rade.

Okresný súd Revúca vrátil predmetný súdny spis okresnému súdu 25. novembra 2011

s oznámením, že dožiadanie nebolo možné vybaviť z dôvodu, že navrhovateľ vo 4. rade (O.

K.) zomrel 3. júla 2011.

Zákonný sudca okresného súdu 5. júna 2012 uložil vyššej súdnej úradníčke

povinnosť zistiť okruh dedičov po navrhovateľoch vo 4. a 5. rade a zabezpečiť výsluch

dedičov po navrhovateľoch v 3. a 9. rade. Okresný súd 3. septembra 2012 dožiadal Okresný

súd Revúca o oznámenie okruhu oprávnených dedičov po navrhovateľovi vo 4. rade (O.

K.). Okresný súd tiež dožiadal Okresný súd Lučenec o výsluch právnych nástupcov po

navrhovateľoch v 3. a 9. rade. Dňa 19. septembra 2012 Okresný súd Revúca oznámil

okresnému súdu okruh dedičov po navrhovateľovi vo 4. rade  O. K.

Okresný súd Lučenec vrátil súdny spis okresnému súdu 22. novembra 2012

a následne tento súdny spis zaslal Okresnému súdu Kežmarok 15. februára 2013

s dožiadaním.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľky sa sťažnosťami domáhajú vyslovenia porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v a

ods. 2 listiny, ako aj práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6

ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov garantovaného v a listiny osvojil judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide

o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno

vidieť zásadnú odlišnosť (napr. , , ).

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (čo platí, aj pokiaľ ide o listiny a

dohovoru) vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty,

v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným

prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia

neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu

alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak

ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej aj

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety

, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov

tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a listiny

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou

(, , ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú

právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho

konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha

prerokúvanej veci.

Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosti sťažovateliek.

1. Pokiaľ ide o zohľadnenie prvého kritéria, ústavný súd konštatuje, že vec nie je

právne zložitá, tvorí štandardnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov. Konanie

je však podľa názoru ústavného súdu fakticky zložité vzhľadom na to, že v konaní

vystupuje desať navrhovateľov, ktorí majú trvalé bydlisko v obvodoch rôznych okresných

súdov, čo zvyšuje nároky na ich vypočutie a aj vykonanie dokazovania prostredníctvom

dožiadaných súdov, čo má vo svojich dôsledkoch vplyv na namietané konanie okresného

súdu. Navyše, počas konania niektorí navrhovatelia zomreli, a preto bol okresný súd

povinný zisťovať okruh dedičov, čo tiež malo vplyv na priebeh konania a jeho plynulosť.

Tieto okolnosti ovplyvnili faktickú zložitosť veci, ktorú ústavný súd zohľadnil pri

rozhodovaní o sťažnostiach sťažovateliek.

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateliek ako účastníčok namietaného konania, ústavný

súd konštatuje, že sťažovateľky v doterajšom priebehu konania poskytli okresnému súdu,

resp. dožiadaným súdom potrebnú súčinnosť – predovšetkým pri uskutočnení ich výsluchu.

3. Napokon ústavný súd posudzoval doterajší postup okresného súdu v namietanom

konaní. Pri hodnotení postupu okresného súdu vychádzal ústavný súd zo svojej ustálenej

judikatúry, podľa ktorej zbytočné prieťahy v konaní, a teda porušenie základného práva

podľa a listiny, ako aj práva podľa dohovoru

môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho

neefektívnou, resp. nesústredenou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne

k odstráneniu právnej neistoty účastníkov konania v primeranom čase (m. m. napr.

, , ).

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd na základe skutočností vyplývajúcich

zo sťažností a zo súdneho spisu konštatuje, že postup okresného súdu je poznačený

viacerými obdobiami nečinnosti, resp. neefektívneho postupu v konaní. Okresný súd bol

nečinný v období od 11. februára 2005, teda od doručenia vyjadrení odporcov k návrhu, do

9. mája 2008, keď súdny spis bol expedovaný dožiadanému súdu  Okresnému súdu

Lučenec. Ide o obdobie nečinnosti v rozsahu tri roky a tri mesiace.

Okresný súd bol následne nečinný a nepostupoval efektívne v období od 3. februára

2009 do apríla 2010, teda v období 1 roka a 2 mesiacov. Okresný súd v tomto období žiadal

Okresný súd Lučenec o doručenie právoplatného osvedčenia o dedičstve po zomretých

navrhovateľoch – Z. D., J. S. a Š. K. Až na základe tretej urgencie okresný súd spresnil

svoju žiadosť tak, aby bola pre Okresný súd Lučenec zrozumiteľná. Tento postup okresného

súdu považuje ústavný súd za neefektívny. umožňuje, aby v

prípade, ak niektorý z účastníkov zomrie po začatí konania, súd konanie buď prerušil, alebo

v konaní pokračoval s dedičmi účastníkov konania, prípadne s tými, ktorí podľa výsledku

dedičského konania prevzali právo alebo povinnosť, o ktoré v konaní ide, a to len čo sa

skončí konanie o dedičstve, ak povaha veci nepripúšťa, aby sa v konaní pokračovalo skôr (§

107 ods. 3 ). Okresný súd mohol a mal túto možnosť využiť.

Okresný súd v prípise z 28. marca 2013 argumentuje tým, že prieťahy v namietanom

konaní vznikli „z objektívnych dôvodov, a to najmä z dôvodu nadmernej zaťaženosti sudcov

občianskoprávneho úseku“ okresného súdu a „vysokého počtu pridelených vecí“. V tejto

súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju judikatúru, v ktorej už viackrát uviedol (napr.

, , , ), že personálne problémy

(dlhodobá práceneschopnosť sudcu, zmeny zákonných sudcov) a nadmerné množstvo vecí,

v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté

prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa na ten účel prijali včas adekvátne opatrenia (m. m.

, , ).

Ústavný súd poukazuje na to, že uvedená argumentácia nemôže odôvodniť

a ospravedlniť prieťahy v namietanom konaní v rozsahu viac ako troch rokov a tiež

neefektívny postup okresného súdu v období prevyšujúcom jeden rok. Navyše je potrebné

uviesť, že predsedníčka okresného súdu neuviedla vo svojom liste žiadne opatrenia, ktoré

vykonala na to, aby zefektívnila, prípadne urýchlila postup okresného súdu v namietanom

konaní. Z týchto dôvodov ústavný súd túto argumentáciu okresného súdu neakceptoval.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že nečinnosťou a aj

neefektívnou činnosťou okresného súdu došlo v namietanom konaní k porušeniu

základného práva sťažovateliek na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov podľa

a podľa listiny, ako aj práva na prejednanie ich záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).

IV.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby

podľa vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie,

opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil, aby

vo veci konal.

Vzhľadom na skutočnosť, že namietané konanie nebolo v čase rozhodovania

ústavného súdu ešte právoplatne skončené, ústavný súd podľa

okresnému súdu prikázal, aby v ďalšom konaní vedenom pod sp. zn. konal

bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).

Podľa môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva

boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol o tom, že bolo porušené základné právo

sťažovateliek podľa , listiny, ako aj ich právo podľa

ods. 1 dohovoru, zaoberal sa aj ich žiadosťou o priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia. Ústavný súd pritom vychádzal zo svojho ustáleného právneho názoru,

podľa ktorého cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany

porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo

spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie

porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m.

napr. ).

Sťažovateľky v sťažnostiach žiadajú, aby im bolo priznané finančné zadosťučinenie

v sume 4 500 € jednotlivo vzhľadom na to, že nečinnosťou „porušovateľa základného

práva... vznikla... [im] ujma spôsobená bezdôvodným predlžovaním stavu právnej neistoty“,

a tiež vzhľadom na „závažnosť vzniknutej ujmy a jej okolnosti“.

Pri určení sumy primeraného finančného zadosťučinenia vychádzal ústavný súd

zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj ESĽP, ktorý spravodlivé finančné

zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Zohľadňujúc doterajšiu dĺžku namietaného konania ústavný súd považoval za vhodné

a spravodlivé v danom prípade priznať finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € každej

zo sťažovateliek (bod 3 výroku tohto nálezu).

Podľa trovy konania pred ústavným súdom,

ktoré vzniknú účastníkovi konania, uhrádza účastník konania zo svojho.

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Z citovaných ustanovení vyplýva, že sťažovateľ nemá

obligatórny nárok na úhradu trov konania pred ústavným súdom, t. j. ústavný súd môže

úhradu trov konania účastníkovi konania úplne alebo sčasti priznať podľa svojho uváženia,

zohľadňujúc pritom konkrétne okolnosti daného prípadu.

V danom prípade boli ústavnému súdu doručené dve sťažnosti, pričom v každej

z nich bola sťažovateľka právne zastúpená tým istým advokátom. Predmetné sťažnosti

ústavný súd uznesením č. k. -8 z 22. novembra 2012 spojil na spoločné

konanie, keďže sa týkali toho istého konania vedeného okresným súdom a boli v zásade

obsahovo totožné. Tieto skutočnosti v podstatnej miere znížili nároky tak na prípravu

zastupovania, ako aj spísanie sťažností (identický obsah), čo ústavný súd zohľadnil pri

rozhodovaní o úhrade trov konania. Vychádzajúc z tejto skutočnosti, ako aj z oprávnenia

priznať úhradu trov konania účastníkovi konania len sčasti, ústavný súd rozhodol o priznaní

úhrady trov konania len v sume 323,49 € (bod 4 výroku tohto nálezu), t. j. v sume

zodpovedajúcej úhrade trov konania za zastupovanie jednej sťažovateľky. Ústavný súd pri

určení tejto sumy úhrady trov konania vychádzal z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Podľa § 11 ods. 3

v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky odmena advokáta (základná tarifa) v konaní pred ústavným

súdom za jeden úkon právnej služby vykonaný v roku 2012 je 1/6 z výpočtového základu,

čo predstavuje za jeden úkon právnej služby odmenu v sume 127,16 € a 7,63 € režijný

paušál, teda za dva úkony (prevzatie a príprava zastupovania, sťažnosť) predstavuje sumu

269,58 €, ktorá bola zvýšená o 20 % DPH, pretože právny zástupca sťažovateliek je platcom

DPH, čo predstavuje celkovú sumu 323,49 €.

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateliek ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto

rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. mája 2013