Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 195/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. mája 2013

predbežne prerokoval sťažnosť E. B., K., zastúpeného advokátom JUDr. V. Z., Advokátska

kancelária, K., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice – okolie

v exekučnom konaní o návrhu na zastavenie konania a odklad exekúcie vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť E. B. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. marca 2013

doručená sťažnosť E. B., K. (ďalej len „sťažovateľ“), doplnená písomným podaním

doručeným 5. apríla 2013, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Okresného súdu Košice – okolie (ďalej len „okresný súd“) v exekučnom konaní

o návrhu na zastavenie konania a odklad exekúcie vedenom pod sp. zn.

(ďalej len „exekučné konanie“).

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že v rámci prebiehajúceho exekučného konania

doručil 25. februára 2010 súdnemu exekútorovi návrh na zastavenie exekučného konania

a návrh na odklad exekúcie. Podľa jemu dostupných informácií súdny exekútor tento jeho

návrh doručil okresnému súdu 4. marca 2010. Sťažovateľ namieta a tvrdí, že okresný súd je

nečinný, pretože do podania tejto sťažnosti adresovanej ústavnému súdu o jeho návrhu

nerozhodol, a to aj napriek tomu, že 7. februára 2013 podal sťažnosť na prieťahy v konaní

adresovanú predsedníčke okresného súdu, na ktorú do podania tejto sťažnosti nedostal

odpoveď. Sťažovateľ v doplnení svojho podania z 5. apríla 2013 uvádza, že okresný súd

20. marca 2013 doručil jeho právnemu zástupcovi uznesenie okresného súdu z 1. marca

2013, ktorým okresný súd rozhodol o jeho návrhu na zastavenie exekúcie a návrhu

na odklad exekúcie tak, že oba návrhy zamietol. Sťažovateľ k doplneniu svojej sťažnosti

taktiež pripojil aj odpoveď predsedníčky okresného súdu na jeho sťažnosť z 28. marca

2013, ktorá mu bola doručená 5. apríla 2013. V odpovedi predsedníčka okresného súdu

uviedla, že po prešetrení jeho sťažnosti sťažnosť vyhodnotila ako opodstatnenú

a sťažovateľovi oznámila, že boli prijaté opatrenia na odstránenie prieťahov v konaní.

Sťažovateľ v doplnení svojej sťažnosti zotrval na svojom stanovisku, že sťažnosť bola

podaná dôvodne, pretože okresný súd začal vo veci konať „až po obdŕžaní sťažnosti

sťažovateľa zo dňa 07.02.2013“.

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo B. E. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravené

v článku 48 odsek 2/ SR a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote

podľa článku 6 odsek 1/ Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní

č. , porušené bolo.

2. E. B. priznáva finančné zadosťučinenie 6.000 Eur / slovom: Šesť tisíc Eur/, ktoré

mu Okresný súd Košice - okolie je povinný zaplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

3. E. B. priznáva úhradu trov konania vo výške 328 Eur, ktorú sumu Okresný súd

Košice - okolie je povinný uhradiť na účet advokáta JUDr. V. Z., do dvoch mesiacov

od právoplatnosti rozhodnutia.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom

predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.

Podľa môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť,

ktorá je zjavne neopodstatnená.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom...

O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti, ktorou sťažovateľ namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

, ide vtedy, keď namietaným postupom alebo rozhodnutím orgánu verejnej moci

nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ,

a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo

rozhodnutím orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých

namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno

považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol

posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, ).

Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o sťažnosti sťažovateľa

smerujúcej proti postupu okresného súdu v exekučnom konaní v súvislosti s jeho návrhom

na zastavenie exekučného konania a návrhom na odklad exekúcie, čím malo dôjsť

k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa

ods. 1 dohovoru v napadnutom konaní vedenom pred okresným súdom.

Z judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že nie každý prieťah v súdnom konaní

má nevyhnutne za následok porušenie základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (, , , ). Pojem

„zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v je pojem autonómny, ktorý možno

vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne.

Ústavný súd po preskúmaní sťažnosti a jej príloh dospel k záveru, že sťažnosť

sťažovateľa je potrebné odmietnuť z dôvodu jej zjavne neopodstatnenosti.

K tomuto záveru ústavný súd dospel po zhodnotení všetkých relevantných okolností

prípadu. Ústavný súd predovšetkým pripomína, že je potrebné mať na zreteli špecifický

charakter exekučného konania, ktorého predmetom nie je rozhodovanie o právach

a povinnostiach ako takých, tak ako to je v civilnom prípadne trestnom konaní, ale ide

o vykonávacie konanie, ktorému predchádzalo rozhodovanie o právach a povinnostiach,

ktorého výsledkom je spravidla rozhodnutie, ktoré sa má vykonať v exekučnom konaní.

Pokiaľ ide o časový rámec rozhodovania o návrhoch v exekučnom konaní, tak

v prípade návrhu na zastavenie konania, ako aj návrhu na odklad exekúcie zákon Národnej

rady Slovenskej republiky č. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „Exekučný poriadok“) neustanovuje lehotu na rozhodnutie súdu, čo však ešte

neznamená, že v exekučnom konaní nemôže dochádzať k zbytočným prieťahom v dôsledku

nečinnosti všeobecného súdu.

Ústavný súd vychádzajúc z priložených dokumentov k sťažnosti konštatuje, že

sťažovateľ 7. februára 2013 podal sťažnosť na prieťahy v konaní adresovanú predsedníčke

okresného súdu, na ktorú nedostal odpoveď v zákonnej lehote podľa § 65 ods. 1 zákona

č. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov, pretože z dátumu vyhotovenia odpovede predsedníčky okresného súdu je zrejmé,

že nebola dodržaná jednomesačná zákonná lehota. Na druhej strane z kópie uznesenia

okresného súdu, ktorým okresný súd rozhodol o návrhoch sťažovateľa, je zrejmé, že

predmetné uznesenie bolo vydané ešte pred uplynutím jednomesačnej lehoty na odpoveď

predsedníčky okresného súdu na sťažnosť sťažovateľa na prieťahy v konaní.

Predsedníčka okresného súdu vo svojej odpovedi na sťažnosť z 28. marca 2013

sťažnosť sťažovateľa vyhodnotila za dôvodnú a vykonala opatrenia na odstránenie

prieťahov v napadnutom exekučnom konaní, o čom svedčí aj skutočnosť, že o návrhoch

sťažovateľa sa rozhodlo ešte v rámci plynutia lehoty na odpoveď na sťažnosť predsedníčkou

okresného súdu.

Vzhľadom na tieto skutočnosti ústavný súd konštatuje, že sťažnosť adresovaná

predsedníčke okresného súdu splnila svoj účel, bola účinným prostriedkom nápravy

porušovania označených práv sťažovateľa aj napriek tomu, že k doručeniu označeného

uznesenia sťažovateľovi, respektíve jeho právnemu zástupcovi, došlo až po doručení

sťažnosti ústavnému súdu. V tejto súvislosti vyvstáva tiež otázka, prečo sťažovateľ svoje

námietky odôvodňujúce zastavenie konania alebo odklad exekúcie nepredniesol v rámci

lehoty na podanie námietok proti exekúcii, pre ktoré Exekučný poriadok stanovuje 60-

dňovú lehotu na rozhodnutie o námietkach (§ 50 ods. 2 Exekučného poriadku), ale až

po viac ako troch rokoch po začatí exekúcie (ako procesný návrh na zastavenie konania

a návrh na odklad exekúcie), a prečo sťažovateľ svoje právo podať sťažnosť na prieťahy

adresovanú predsedníčke okresného súdu využil až po troch rokoch od podania svojho

procesného návrhu, pričom k podaniu tejto sťažnosti adresovanej ústavnému súdu pristúpil

promptne po piatich týždňoch od podania sťažnosti na prieťahy adresovanej predsedníčke

okresného súdu. Ústavný súd na základe uvedeného, prihliadajúc na závažnosť

rozhodovania z hľadiska toho, čo bolo v hre, dospel k záveru, že doterajším postupom

okresného súdu nedošlo k takým významným prieťahom, ktoré by mali ústavnoprávnu

relevanciu a odôvodňovali by vyslovenie porušenia označených práv sťažovateľa

v napadnutom exekučnom konaní.

V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu sa

nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako

zbytočné prieťahy v zmysle , nevyslovil porušenie základného práva

zaručeného v tomto článku (napr. , ), prípadne návrhu buď

nevyhovel (napr. ) alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr.

, , ).

Ústavný súd v súlade s uvedenou judikatúrou uzatvára, že hoci doterajší postup

okresného súdu v namietanom konaní nebol celkom bez prieťahov, ich intenzita však

s prihliadnutím na ostatné okolnosti prerokúvanej veci nedosiahla úroveň, ktorá by mohla

znamenať porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie jeho veci bez

zbytočných prieťahov podľa (, ).

Ústavný súd preto podľa po predbežnom

prerokovaní sťažnosti rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa už ďalšími návrhmi sťažovateľa

na ochranu ústavnosti v nej uplatnenými nezaoberal.

Ústavný súd napokon dodáva, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci

rozhodnutej v zmysle , a preto nebráni tomu, aby

po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľ v tejto veci

za predpokladu, že by v ďalšom priebehu namietaného konania dochádzalo k zbytočným

prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. mája 2013