Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 195/2013
PDF · 172.62 KB
No categories available
III. ÚS 195/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. mája 2013
predbežne prerokoval sťažnosť E. B., K., zastúpeného advokátom JUDr. V. Z., Advokátska
kancelária, K., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice – okolie
v exekučnom konaní o návrhu na zastavenie konania a odklad exekúcie vedenom
pod sp. zn. 12 Er 643/2006 a takto
rozhodol:
Sťažnosť E. B. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. marca 2013
doručená sťažnosť E. B., K. (ďalej len „sťažovateľ“), doplnená písomným podaním
doručeným 5. apríla 2013, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
postupom Okresného súdu Košice – okolie (ďalej len „okresný súd“) v exekučnom konaní
o návrhu na zastavenie konania a odklad exekúcie vedenom pod sp. zn. 12 Er 643/2006
(ďalej len „exekučné konanie“).
Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že v rámci prebiehajúceho exekučného konania
doručil 25. februára 2010 súdnemu exekútorovi návrh na zastavenie exekučného konania
a návrh na odklad exekúcie. Podľa jemu dostupných informácií súdny exekútor tento jeho
návrh doručil okresnému súdu 4. marca 2010. Sťažovateľ namieta a tvrdí, že okresný súd je
nečinný, pretože do podania tejto sťažnosti adresovanej ústavnému súdu o jeho návrhu
nerozhodol, a to aj napriek tomu, že 7. februára 2013 podal sťažnosť na prieťahy v konaní
adresovanú predsedníčke okresného súdu, na ktorú do podania tejto sťažnosti nedostal
odpoveď. Sťažovateľ v doplnení svojho podania z 5. apríla 2013 uvádza, že okresný súd
20. marca 2013 doručil jeho právnemu zástupcovi uznesenie okresného súdu z 1. marca
2013, ktorým okresný súd rozhodol o jeho návrhu na zastavenie exekúcie a návrhu
na odklad exekúcie tak, že oba návrhy zamietol. Sťažovateľ k doplneniu svojej sťažnosti
taktiež pripojil aj odpoveď predsedníčky okresného súdu na jeho sťažnosť z 28. marca
2013, ktorá mu bola doručená 5. apríla 2013. V odpovedi predsedníčka okresného súdu
uviedla, že po prešetrení jeho sťažnosti sťažnosť vyhodnotila ako opodstatnenú
a sťažovateľovi oznámila, že boli prijaté opatrenia na odstránenie prieťahov v konaní.
Sťažovateľ v doplnení svojej sťažnosti zotrval na svojom stanovisku, že sťažnosť bola
podaná dôvodne, pretože okresný súd začal vo veci konať „až po obdŕžaní sťažnosti
sťažovateľa zo dňa 07.02.2013“.
Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:
„1. Základné právo B. E. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravené
v článku 48 odsek 2/ Ústavy SR a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote
podľa článku 6 odsek 1/ Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní
č. 12 Er/643/2006, porušené bolo.
2. E. B. priznáva finančné zadosťučinenie 6.000 Eur / slovom: Šesť tisíc Eur/, ktoré
mu Okresný súd Košice - okolie je povinný zaplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.
3. E. B. priznáva úhradu trov konania vo výške 328 Eur, ktorú sumu Okresný súd
Košice - okolie je povinný uhradiť na účet advokáta JUDr. V. Z., do dvoch mesiacov
od právoplatnosti rozhodnutia.“
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom
predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť,
ktorá je zjavne neopodstatnená.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom...
O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti, ktorou sťažovateľ namieta porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
ústavy, ide vtedy, keď namietaným postupom alebo rozhodnutím orgánu verejnej moci
nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ,
a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo
rozhodnutím orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých
namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno
považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu
možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol
posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05).
Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o sťažnosti sťažovateľa
smerujúcej proti postupu okresného súdu v exekučnom konaní v súvislosti s jeho návrhom
na zastavenie exekučného konania a návrhom na odklad exekúcie, čím malo dôjsť
k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru v napadnutom konaní vedenom pred okresným súdom.
Z judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že nie každý prieťah v súdnom konaní
má nevyhnutne za následok porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02, I. ÚS 61/03, III. ÚS 372/09). Pojem
„zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý možno
vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne.
Ústavný súd po preskúmaní sťažnosti a jej príloh dospel k záveru, že sťažnosť
sťažovateľa je potrebné odmietnuť z dôvodu jej zjavne neopodstatnenosti.
K tomuto záveru ústavný súd dospel po zhodnotení všetkých relevantných okolností
prípadu. Ústavný súd predovšetkým pripomína, že je potrebné mať na zreteli špecifický
charakter exekučného konania, ktorého predmetom nie je rozhodovanie o právach
a povinnostiach ako takých, tak ako to je v civilnom prípadne trestnom konaní, ale ide
o vykonávacie konanie, ktorému predchádzalo rozhodovanie o právach a povinnostiach,
ktorého výsledkom je spravidla rozhodnutie, ktoré sa má vykonať v exekučnom konaní.
Pokiaľ ide o časový rámec rozhodovania o návrhoch v exekučnom konaní, tak
v prípade návrhu na zastavenie konania, ako aj návrhu na odklad exekúcie zákon Národnej
rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Exekučný poriadok“) neustanovuje lehotu na rozhodnutie súdu, čo však ešte
neznamená, že v exekučnom konaní nemôže dochádzať k zbytočným prieťahom v dôsledku
nečinnosti všeobecného súdu.
Ústavný súd vychádzajúc z priložených dokumentov k sťažnosti konštatuje, že
sťažovateľ 7. februára 2013 podal sťažnosť na prieťahy v konaní adresovanú predsedníčke
okresného súdu, na ktorú nedostal odpoveď v zákonnej lehote podľa § 65 ods. 1 zákona
č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, pretože z dátumu vyhotovenia odpovede predsedníčky okresného súdu je zrejmé,
že nebola dodržaná jednomesačná zákonná lehota. Na druhej strane z kópie uznesenia
okresného súdu, ktorým okresný súd rozhodol o návrhoch sťažovateľa, je zrejmé, že
predmetné uznesenie bolo vydané ešte pred uplynutím jednomesačnej lehoty na odpoveď
predsedníčky okresného súdu na sťažnosť sťažovateľa na prieťahy v konaní.
Predsedníčka okresného súdu vo svojej odpovedi na sťažnosť z 28. marca 2013
sťažnosť sťažovateľa vyhodnotila za dôvodnú a vykonala opatrenia na odstránenie
prieťahov v napadnutom exekučnom konaní, o čom svedčí aj skutočnosť, že o návrhoch
sťažovateľa sa rozhodlo ešte v rámci plynutia lehoty na odpoveď na sťažnosť predsedníčkou
okresného súdu.
Vzhľadom na tieto skutočnosti ústavný súd konštatuje, že sťažnosť adresovaná
predsedníčke okresného súdu splnila svoj účel, bola účinným prostriedkom nápravy
porušovania označených práv sťažovateľa aj napriek tomu, že k doručeniu označeného
uznesenia sťažovateľovi, respektíve jeho právnemu zástupcovi, došlo až po doručení
sťažnosti ústavnému súdu. V tejto súvislosti vyvstáva tiež otázka, prečo sťažovateľ svoje
námietky odôvodňujúce zastavenie konania alebo odklad exekúcie nepredniesol v rámci
lehoty na podanie námietok proti exekúcii, pre ktoré Exekučný poriadok stanovuje 60-
dňovú lehotu na rozhodnutie o námietkach (§ 50 ods. 2 Exekučného poriadku), ale až
po viac ako troch rokoch po začatí exekúcie (ako procesný návrh na zastavenie konania
a návrh na odklad exekúcie), a prečo sťažovateľ svoje právo podať sťažnosť na prieťahy
adresovanú predsedníčke okresného súdu využil až po troch rokoch od podania svojho
procesného návrhu, pričom k podaniu tejto sťažnosti adresovanej ústavnému súdu pristúpil
promptne po piatich týždňoch od podania sťažnosti na prieťahy adresovanej predsedníčke
okresného súdu. Ústavný súd na základe uvedeného, prihliadajúc na závažnosť
rozhodovania z hľadiska toho, čo bolo v hre, dospel k záveru, že doterajším postupom
okresného súdu nedošlo k takým významným prieťahom, ktoré by mali ústavnoprávnu
relevanciu a odôvodňovali by vyslovenie porušenia označených práv sťažovateľa
v napadnutom exekučnom konaní.
V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu sa
nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako
zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevyslovil porušenie základného práva
zaručeného v tomto článku (napr. II. ÚS 57/01, IV. ÚS 110/04), prípadne návrhu buď
nevyhovel (napr. I. ÚS 11/00) alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr.
IV. ÚS 221/05, III. ÚS 126/2010, I. ÚS 96/2011).
Ústavný súd v súlade s uvedenou judikatúrou uzatvára, že hoci doterajší postup
okresného súdu v namietanom konaní nebol celkom bez prieťahov, ich intenzita však
s prihliadnutím na ostatné okolnosti prerokúvanej veci nedosiahla úroveň, ktorá by mohla
znamenať porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie jeho veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (III. ÚS 24/04, III. ÚS 67/04).
Ústavný súd preto podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde po predbežnom
prerokovaní sťažnosti rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa už ďalšími návrhmi sťažovateľa
na ochranu ústavnosti v nej uplatnenými nezaoberal.
Ústavný súd napokon dodáva, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci
rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby
po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľ v tejto veci
za predpokladu, že by v ďalšom priebehu namietaného konania dochádzalo k zbytočným
prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 14. mája 2013