Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 694/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. novembra

2017 predbežne prerokoval sťažnosti , ,

zastúpenej spoločnosťou JUDr. Rudolf Manik, PhD., MBA, MHA – ADVOKÁT s. r. o.,

Masarykova 2, Košice, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Rudolf Manik, PhD.,

MBA, MHA, vedené pod sp. zn. a sp. zn. vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa postupom Okresného súdu Trnava

v konaniach vedených pod sp. zn. (sp. zn. ) a sp. zn.

(sp. zn. ) a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti vedené pod sp. zn. a sp. zn.

s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn.

.

2. Sťažnosti o d m i e t a ako zjavne neopodstatnené.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 8. novembra

2017 doručené sťažnosti , (ďalej len

„sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaniach

vedených pod sp. zn. [(sp. zn. ); ďalej len „napadnuté

konanie sp. zn. “] a sp. zn. [(sp. zn. ); ďalej

len „napadnuté konanie sp. zn. “ alebo spolu aj „napadnuté konania“].

Z obsahu oboch sťažností vyplýva, že sťažovateľka je účastníčkou exekučných

konaní v prípade sp. zn. o zaplatenie sumy 46 € a v prípade sp. zn.

o zaplatenie sumy 11,94 €. Sťažovateľka namieta, že v označených

napadnutých konania dochádza k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušovaniu jej

označeného základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa č. 48

ods. 2 , preto žiada, aby ústavný súd vyslovil porušenie jej označeného základného

práva podľa postupom okresného súdu v napadnutých konaniach, prikázal

okresnému súdu v napadnutých konaniach konať bez zbytočných prieťahov, priznal jej

finančné zadosťučinenie v sume po 5 000 € za každé z napadnutých konaní, ako aj náhradu

trov konaní.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

V zmysle dikcie

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

2

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ak tento zákon

neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom

primerane ustanovenia (ďalej len „“).

V zmysle prvej vety v záujme hospodárnosti konania súd spojí

na spoločné konanie také konania, ktoré sa pred ním začali a skutkovo spolu súvisia alebo

sa týkajú tých istých strán.

nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade

s citovaným možno v konaní o sťažnosti podľa

použiť na prípadné spojenie vecí primerane .

Zo spisov ústavného súdu sp. zn. a sp. zn. vyplýva,

že sťažovateľka namieta porušenie identických práv postupom toho istého okresného súdu

a v oboch prípadoch ide o exekučné konania. Sťažovateľka má v doručených sťažnostiach

toho istého splnomocneného zástupcu, ktorý koncipoval obe predmetné sťažnosti doručené

ústavnému súdu.

Vzhľadom na to, že uvedené ústavné sťažnosti spolu skutkovo úzko súvisia a sú

obsahovo totožné, pričom smerujú proti postupu a rozhodnutiam toho istého súdu, ktorý

rozhoduje v exekučných konaniach, kde sťažovateľka je povinnou, teda ide o konania medzi

tými istými účastníkmi, pričom je namietané porušenie toho istého základného práva,

ústavný súd v záujme hospodárnosti konania podľa v spojení

s rozhodol, že veci vedené ústavným súdom pod sp. zn.

a sp. zn. spája na spoločné konanie (bod 1 výroku rozhodnutia).

Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Cieľom predbežného

prerokovania každého návrhu (vrátane sťažnosti namietajúcej porušenie základných práv

a slobôd) je rozhodnúť o prijatí návrhu na ďalšie konanie alebo o jeho odmietnutí, a teda

vylúčení z ďalšieho konania pred ústavným súdom zo zákonom ustanovených dôvodov.

Pri predbežnom prerokovaní návrhu takto ústavný súd skúmal, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

zákonného ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti v zmysle judikatúry ústavného súdu možno

hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánom štátu (súdu) nemohlo vôbec dôjsť

k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď

pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi namietaným rozhodnutím

a základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, alebo z iných

dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť možno preto považovať tú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(napr. , , ).

Predmetom oboch označených konaní pred ústavným súdom je rozhodovanie

o sťažnostiach sťažovateľky smerujúcich proti postupu okresného súdu v označených

exekučných konaniach, v ktorých podľa názoru sťažovateľky dochádza k zbytočným

prieťahom a porušovaniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov.

Z judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že nie každý prieťah v súdnom konaní

má nevyhnutne za následok porušenie základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (, , , ). Pojem

„zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v je pojem autonómny, ktorý možno

vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne.

Ústavný súd po preskúmaní sťažností a ich príloh dospel k záveru, že sťažnosti

sťažovateľky je potrebné odmietnuť z dôvodu ich zjavne neopodstatnenosti.

4

K tomuto záveru ústavný súd dospel po zhodnotení všetkých relevantných okolností

v oboch prípadoch. Ústavný súd predovšetkým pripomína, že je potrebné mať na zreteli

špecifický charakteru exekučného konania, ktorého predmetom nie je rozhodovanie

o právach a povinnostiach ako takých, tak ako je to v civilnom prípadne trestnom konaní,

ale ide o vykonávacie konanie, ktorému predchádzalo rozhodovanie o právach

a povinnostiach, ktorého výsledkom je spravidla rozhodnutie, ktoré sa má vykonať

v exekučnom konaní (m. m. ).

V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje aj na postavenie sťažovateľky, ktorá v rámci

napadnutých exekučných konaní je v pozícii povinnej, pričom sťažovateľka namieta

porušenie svojho základného práva podľa z dôvodu, že okresný súd

v napadnutom konaní vedenom pod sp. zn. nerozhodol o jej procesnom

návrhu na zastavenie konania zo 4. februára 2016 po uhradení dlhu u súdneho exekútora

a v prípade napadnutého konania vedeného pod sp. zn. okresný súd

po zastavení exekúcie uznesením z 1. marca 2016 nerozhodol o trovách konania.

Z hľadiska závažnosti rozhodovania o takomto návrhu a podobných procesných

návrhoch v rámci exekučného konania je príznačné, že § 5 ods. 1 písm. c) zákona

č. o súdnych úradníkoch v znení neskorších predpisov umožňuje na základe

poverenia sudcu zveriť konanie a rozhodovanie o takýchto návrhoch v exekučných veciach

(s výnimkou schválenia príklepu súdom) vyšším súdnym úradníkom.

Pokiaľ ide o časový rámec rozhodovania o návrhoch v exekučnom konaní,

tak v prípade návrhu na zastavenie konania a návrhu na zastavenie exekúcie zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) neustanovuje zákonnú lehotu, čo však ešte

neznamená, že nemôže dochádzať k porušovaniu označených práv sťažovateľky

v exekučnom konaní v dôsledku nečinnosti všeobecného súdu.

Ústavný súd vychádzajúc z priložených dokumentov k sťažnostiam konštatuje, že

v oboch napadnutých konaniach sťažovateľka podala sťažnosť na prieťahy v konaní

adresovanú okresného súdu v prípade napadnutého konania vedeného pod sp. zn.

z 27. septembra 2017 a v prípade napadnutého konania vedeného

pod sp. zn. z 8. septembra 2017. Z predložených sťažností nie je zrejmé, či

sťažovateľka dostala odpovede na svoje sťažnosti, ale je zrejmé, že sťažnosti adresované

ústavnému súdu doručila približne 2 mesiace od podania sťažností adresovaných okresnému

súdu, ktorými sa domáhala nápravy, t. j. odstránenia prieťahov v označených konaniach.

Na základe uvedeného prihliadajúc na závažnosť rozhodovania z hľadiska toho, čo

bolo v hre (v jednom prípade o návrhu na zastavenie exekúcie po úhrade dlhu súdnemu

exekútorovi v sume 46 € a v druhom prípade rozhodovanie o trovách exekúcie

vypočítavanej z istiny necelých 20 €), ústavný súd dospel k záveru, že doterajším postupom

okresného súdu v napadnutých konaniach nedošlo k takým významným prieťahom, ktoré by

mali ústavnoprávnu relevanciu a odôvodňovali by vyslovenie porušenia označeného

základného práva sťažovateľky v napadnutých exekučných konaniach.

V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu sa

nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako

zbytočné prieťahy v zmysle , nevyslovil porušenie základného práva

zaručeného v tomto článku (napr. , ), prípadne návrhu buď

nevyhovel (napr. ), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr.

, , ).

Ústavný súd v súlade s uvedenou judikatúrou uzatvára, že hoci doterajší postup

okresného súdu v napadnutých konaniach nebol celkom bez prieťahov, ich intenzita však

s prihliadnutím na ostatné okolnosti prerokúvanej veci nedosiahla úroveň, ktorá by mohla

znamenať porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie jej veci bez

zbytočných prieťahov podľa (, ).

Ústavný súd preto podľa po predbežnom

prerokovaní sťažnosti rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 2 výroku tohto rozhodnutia.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa už ďalšími návrhmi sťažovateľky

na ochranu ústavnosti v nej uplatnenými nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

6

V Košiciach 21. novembra 2017