Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 322/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. júna 2013

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. J. Ď., T., zastúpeného advokátom Mgr. P. M., T., a mal.

B. Ď., nar..., , N., ktorou namietajú porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu

podľa postupom Okresného súdu Trenčín v

konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 31. augusta 2012

a postupom bližšie neoznačených štátnych orgánov konajúcich vo veci starostlivosti o mal.

B. Ď., a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. J. Ď. a mal. B. Ď. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných

náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. januára

2013 doručená sťažnosť Ing. J. Ď., T. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom

Mgr. P. M., T., a mal. B. Ď., nar..., N. (ďalej aj „maloletý“), ktorou namietajú porušenie

svojho základného práva na súdnu ochranu podľa

(ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 31. augusta 2012 a postupom bližšie

neoznačených štátnych orgánov konajúcich vo veci starostlivosti o mal. B. Ď.

Sťažovateľ v sťažnosti poukazuje na to, že 25. júna 2012 doručil ústavnému súdu

sťažnosť vo veci rozhodovania štátnych orgánov o právach a záujmoch maloletého, avšak

do času doručenia sťažnosti ústavnému súdu (22. januára 2013) sa o jeho predchádzajúcej

sťažnosti z 25. júna 2012 nerozhodlo (ústavný súd rozhodol o sťažnosti z 25. júna 2012

uznesením č. k. -17 z 12. marca 2013 tak, že ju odmietol pre nesplnenie

zákonom predpísaných náležitostí; sťažovateľom navrhované spojenie obidvoch sťažností

doručených ústavnému súdu do jedného konania sa stalo bezpredmetné, pozn.).

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uvádza, že „Predmetom súčasnej ústavnej sťažnosti je

to, že Okresný súd Trenčín a odvolací Krajský súd Trenčín, podľa môjho hlbokého

presvedčenia, vedú nespravodlivý proces proti otcovi maloletého dieťaťa, ako proti

sťažovateľovi v prvom rade, a rovnako tak vedú nespravodlivý proces proti maloletému

dieťaťu, ako proti sťažovateľovi v druhom rade, ktorého práva a záujmy by mali tieto štátne

orgány chrániť a presadzovať. Týmto konaním štátne orgány diskriminujú:

- sťažovateľa v prvom rade na základe pohlavia,

- sťažovateľa v druhom rade na základe veku.“.

Namietaný postup okresného súdu sťažovateľ popisuje takto:

„ 1. Dňa 31.08.2012 vydal Okresný súd Trenčín uznesenie č.k. -233,

ktorým ustanovil súdneho znalca z odboru psychológie, odvetvie klinická psychológia detí,

ktorý má za úlohu vykonať znalecké vyšetrenie maloletého B. Ď. Okresný súd Trenčín v

tomto uznesení uložil znalcovi povinnosť odborne vyšetriť rodičov a dieťa a odpovedať na

okruhy otázok, ktoré sú v tomto uznesení uvedené (príloha č. 1).

2. Vo veci tohto uznesenia Okresného súdu Trenčín som podal námietku, ktorú som

súdu doručil 28. 09. 2012 (príloha č. 2).

3. Okresný súd Trenčín vydal vo veci tohto uznesenia opravné uznesenie dňa 08. 10.

2012 (príloha č. 3),

4. Matka vo veci tohto uznesenia doručila Okresnému súdu Trenčín odvolanie dňa

09. 10. 2012 (príloha č. 4).

5. Otec vo veci tohto uznesenia som 30. 10. 2012 doručil Okresnému súdu Trenčín

Vyjadrenie otca k odvolaniu matky... (príloha č. 5),

6. Otec som Okresnému súdu Trenčín doručil 30. 10. 2012 žiadosť o písomné

stanovisko súdu k námietke otca zo dňa 28. 09. 2012 (príloha č. 6).

7. Okresný súd Trenčín mi otcovi zaslal odpoveď k námietke otca zo dňa 28. 09.

2012 (príloha č. 7)

8. Otec som Okresnému súdu Trenčín doručil 22. 11. 2012 Stanovisko otca

k odpovedi zo dňa 09. 11. 2012 (príloha č. 8)

9. Krajský súd Trenčín vydal uznesenie dňa 22. 11. 2012, ktoré bolo na Okresný súd

Trenčín doručené 26. 11. 2012 a otcovi mi bolo doručené 27. 12. 2012 (príloha č. 9).

10. Námietka otca zo dňa 06. 01. 2013 (príloha č. 10).“

Sťažovateľ konštatuje, že „že rozhodnutie Okresného súdu Trenčín zo dňa 31. 08.

2012, č. k. -233, ktorým ustanovil súdneho znalca z odboru psychológie,

odvetvie klinická psychológia detí, samo o sebe sa nemusí javiť protiústavným a vo svojej

podstate by sa malo toto rozhodnutie štátneho orgánu javiť ako konanie štátneho orgánu

v záujme dieťaťa - súd chce zistiť názor dieťaťa v súlade s medzinárodnými dohovormi -

právo dieťaťa vždy vyjadriť názor vo veciach, ktoré sa ho týkajú tak, aby bolo názor dieťaťa

počuť. Preto na prvý pohľad sa môže takéto rozhodnutie štátneho orgánu javiť ako ústavne

súladné, ktoré v plnej miere v praxi realizuje výkon ochrany práv maloletého dieťaťa

a rešpektuje práva dieťaťa.“, pritom tvrdí, že „pri podrobnom preštudovaní genézy

zbabraného, zaujatého diskriminačného procesu, ktorý vedú štátne orgány proti otcovi

a proti jeho maloletému dieťaťu sa však rozhodnutie Okresného súdu Trenčín zo dňa 31. 08.

2012, č. k. -233 nemusí javiť ako ústavne súladné a práve naopak, takéto

rozhodnutie Okresného súdu Trenčín je diskriminačné, kde týmto rozhodnutím štátny orgán

koná proti právam sťažovateľa v prvom rade a proti právam sťažovateľa v druhom rade.“.

Sťažovateľ poukazuje tiež na to, že „Predtým, než do života maloletého B. Ď. vstúpili

štátne orgány so zámerom za každú cenu oslabiť pozíciu otca a v podstate otca segregovať

od dieťaťa iba preto, že otec je iného pohlavia, než osoby, ktoré v štátnych orgánoch

rozhodujú o osude maloletého B. Ď., som sa o dieťa staral, venoval som sa mu, bol som na

dobrovoľnej rodičovskej dovolenke a dieťa bolo so mnou a s matkou non-stop 24 hodín

skoro 2 roky. Zrazu, keď matka zistila, že som kvalitný rodič, na ktorého je dieťa silne

citovo naviazané, sa matka rozhodla, že ma zo života dieťaťa odstráni za pomoci žien v

štátnych orgánoch. Ženy v štátnych orgánoch potrebovali zámienku a falošné obvinenie

otca z páchania domáceho násilia bolo pre ne vítaným dôvodom, prečo musel otec dieťaťu

zmiznúť z hodiny na hodinu zo života - na základe rozhodnutia zaujatých štátnych

zamestnankýň som sa zrazu stal údajným násilníkom, pred ktorým treba dieťa chrániť. To

odštartovalo nekončiacu diskrimináciu otca dieťaťa na základe pohlavia, ktoré na otcovi

páchali ženy v štátnych orgánoch. Rovnako tak tie isté ženy v štátnych orgánoch

diskriminovali dieťa na základe veku tým, že žiadnu z týchto žien nezaujímal názor dieťaťa.

Ženy v štátnych orgánoch sa prvý krát začali zaujímať o názor dieťaťa až vtedy, keď

si dieťa dostatočne od otca odvyklo, až sa citová väzba medzi otcom a dieťaťom, natoľko

oslabila, že bude isté, že dieťa bude uprednostňovať matku. To bol prvý pokus zistiť názor

dieťaťa uznesením o súdnom znalcovi zo dňa 16. 04. 2010 č. k. -84 (príloha

č. 11).

V súčasnosti, kedy som dlhú dobu chránil záujem dieťaťa tým, že som sa s ním

nestýkal práve preto, že diskriminačné rozhodnutia žien v štátnych orgánoch automaticky

zamietali akékoľvek návrhy a argumenty zo strany otca a tieto rozhodnutia žien v štátnych

orgánoch nútili maloleté dieťa do stresu, do plaču, do boja dieťaťa za svoje práva, kedy

som sa už nedokázal bezmocne prizerať tomu, ako dieťa trpí a nechce sa k matke vracať

z nezmyselne krátkych stykov s otcom iba preto, že ženy v štátnych orgánoch poznajú iba

jednu kategóriu kvalitných rodičov - rodičov rovnakého pohlavia, ako sú ony samé.

Musel som dieťa chrániť a preto som so synom prerušil styk. Urobil som to isté, čo

robia tisíce otcov v rovnakej situácii. ...

Takýto postup štátnych orgánov je diskriminačný, pretože ak sú obidvaja rodičia pre

dieťa rovnako dôležití a majú rovnaké práva a dieťa má k nim obidvom vytvorenú citovú

väzbu, tak tým, že súd vo veci styku matky s dieťaťom nepotreboval na rozhodnutie znalecký

posudok, avšak na rozhodnutie vo veci styku otca s dieťaťom súd potrebuje znalecký

posudok, tak tým štátne orgány diskriminujú otca na základe pohlavia a dieťa diskriminujú

na základe veku. ...

Názor dieťaťa je prvoradý, avšak vo veci maloletého B. štátne orgány najprv

zámerne dieťa a otca od seba oddelili, aby si dieťa od otca odvyklo a potom štátne orgány

podmieňujú styk otca zistením názoru dieťaťa, či dieťa chce s otcom byť, či sa má dieťa s

otcom stretávať za prítomnosti matky, alebo za prítomnosti kolíznej opatrovníčky...

Dieťa má právo, aby dostalo šancu. Za celé obdobie, čo rozhodujú ženy v štátnych

orgánoch o jeho osude, ani raz maloletý B. Ď. nedostal šancu na to, aby mohol byť

slobodným človekom, ktorého objektívny názor je rešpektovaný.“.

Sťažovateľ spolu so sťažnosťou doručil ústavnému súdu 22. januára 2013 „návrh na

predbežné opatrenie“, obsahom ktorého je návrh na pozastavenie účinnosti uznesenia

okresného súdu č. k. -233 z 31. augusta 2012 na „nevyhnutnú dobu až do

chvíle, kedy rozhodne Ústavný súd Slovenskej republiky o všetkých ústavných sťažnostiach,

ktoré podal otec maloletého B. Ď. na Ústavný súd slovenskej republiky vo veci maloletého

B. Ď. a súčasne než povinný súd Trenčín zaujme stanovisko vo veci námietok otca, ktoré

otec maloletého súdu doručil v súvislosti s uznesením, ktoré je predmetom ústavnej

sťažnosti otca maloletého zo dňa 06. 01. 2013“.

Predmetom označeného uznesenia okresného súdu bolo ustanovenie súdneho znalca

z odboru psychológie, odvetvia klinickej psychológie detí, ktorý mal za úlohu vykonať

znalecké vyšetrenie maloletého. Na tento účel okresný súd v tomto uznesení uložil znalcovi

povinnosť vyšetriť rodičov a maloletého a odpovedať na okruhy otázok, ktoré v ňom

uviedol.

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:

„Štátne orgány porušili právo otca ako sťažovateľa v prvom rade a právo

maloletého dieťaťa, ako sťažovateľa v druhom rade, tým, že

1. sa účinne nezaoberali námietkou otca, čím porušili - právo otca a dieťaťa na

spravodlivý proces, porušili

(antidiskriminačný zákon § 2 ods. (1), § 2a ods. (1,2, 3)), porušili judikát Ústavného súdu

SR ,

2. stanovili rodovo diskriminačné okruhy tém, na ktoré má znalec poskytnúť súdu

informácie a ak chcel súd zamerať fokus na otca, tak súd nezdôvodnil toto rozhodnutie - tým

štátne orgány porušili práva maloletého dieťaťa a jeho otca, konkrétne zákon o rovnakom

zaobchádzaní č. (antidiskriminačný zákon ods. (1), ods. (1, 2, 3)),

judikát US SR , judikát ÚS SR , judikát ÚS SR ,

judikát ÚS SR , judikát Najvyššieho súdu SR ,

3. diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej

otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne

a rozumne odôvodniť je ústavne neudržateľná - čím súd porušil práva maloletého dieťaťa

a jeho otca, konkrétne judikát Ústavného súdu SR

4. poslali otcovi rozhodnutie s mesačným oneskorením - tým porušili právo otca

a dieťaťa na spravodlivý proces a diskriminovali otca na základe pohlavia a dieťa na

základe veku (antidiskriminačný zákon § 2 ods. (1), § 2a ods. (1,2,3)).“

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa ústavný súd je viazaný návrhom na

začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. To znamená, že

ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej

sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil za porušovateľa svojich práv (m. m.

, ). Uvedené osobitne platí v prípadoch, v ktorých sú osoby

požadujúce ochranu svojich základných práv a slobôd zastúpené kvalifikovaným právnym

zástupcom, advokátom.

Podľa o advokácii a o zmene a doplnení zákona

č. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) advokát je povinný pri výkone advokácie

dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy

klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej

služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé

vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to

splnené zákonom ustanovené predpoklady.

Povinnosti advokáta vyplývajúce zo vylučujú, aby ústavný

súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je advokát povinný vykonávať tak, aby boli

objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie

konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky

zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom

(napr. , , ).

Preskúmaním obsahu sťažnosti ústavný súd dospel k záveru, že sťažovateľ

v odôvodnení sťažnosti označil za porušiteľa svojich práv a práv maloletého okresný súd

v konaní vedenom pod sp. zn. a ďalšie štátne orgány konajúce vo veci

starostlivosti o maloletého (čo však nepremietol do petitu svojej sťažnosti), ktorých

postupom malo dôjsť k namietanému porušeniu práva sťažovateľa a práva maloletého na

spravodlivý proces, a to tým, že porušili o rovnakom zaobchádzaní

v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých

zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov, ako aj označené judikáty

ústavného súdu.

Takto formulovaný petit sťažnosti ústavný súd považuje za neurčitý, nekonkrétny

a nezrozumiteľný, nekorešpondujúci s požiadavkou všeobecných náležitostí návrhu na

začatie konania pred ústavným súdom podľa , a to

v takom rozsahu, že neumožňuje jednoznačne určiť predmet konania ani to, čoho sa

sťažovateľ domáha. Ani pomerne rozsiahle odôvodnenie sťažnosti túto nejasnosť

neodstraňuje.

Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že sťažnosť je koncipovaná

mimo a ustanovených náležitostí sťažnosti a podmienok

a pravidiel konania pred ústavným súdom.

Ústavný súd zdôrazňuje, že právny inštitút predbežného prerokovania návrhu (§ 25

ods. 1 ) a s ním spojené náležitosti, ktoré musí každý návrh

obsahovať, nie je samoúčelný, pretože týmto postupom sa skúmajú podmienky konania

a bez ich splnenia nie je ústavný súd oprávnený vo veci konať.

Nedostatok, resp. nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí návrhu účastníka

konania je v zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu dôvodom odmietnutia sťažnosti

podľa (podobne napr. , ,

, ).

Vychádzajúc z uvedených skutočností, ústavný súd sťažnosť sťažovateľa

a maloletého podľa odmietol pre nesplnenie zákonom

predpísaných náležitostí.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo už bez právneho významu rozhodovať

o ďalších požiadavkách vrátane návrhu na vydanie predbežného opatrenia.

Ústavný súd nad rámec svojho rozhodnutia poukazuje na to, že sťažnosť podľa

môže vzhľadom na princíp subsidiárnej právomoci ústavného súdu

zásadne smerovať iba proti právoplatnému rozhodnutiu orgánu verejnej moci, ktorý vo veci

rozhodol po vyčerpaní všetkých opravných prostriedkov, resp. iných právnych prostriedkov,

ktoré mal sťažovateľ k dispozícii v poslednom stupni. K prípadnej náprave namietaného

zásahu do základných práv zaručených alebo kvalifikovanou medzinárodnou

zmluvou nemôže dôjsť tak, že by z konania o sťažnosti podľa

a z prieskumu ústavným súdom bolo vynechané rozhodnutie o poslednom procesnom

prostriedku, ktorý zákon sťažovateľovi na ochranu jeho práv poskytuje.

Princíp subsidiarity zahŕňa okrem iného aj zásadu minimalizácie zásahov ústavného

súdu do právoplatných rozhodnutí iných orgánov verejnej moci, ktorým sa vo svojej

rozhodovacej činnosti dôsledne riadi (napr. , ,

).

V súvislosti s tým, že sťažovateľ namieta porušenie základného práva podľa čl. 46

ods. 1 , tak svojho, ako aj jeho maloletého syna, ústavný súd poukazuje aj na svoju

doterajšiu judikatúru, v zmysle ktorej základné právo na súdnu ochranu, ako aj právo na

spravodlivé súdne konanie „je výsledkové“, to znamená, musí mu zodpovedať proces ako

celok, a skutočnosť, či napadnuté konanie ako celok bude spravodlivé, závisí od

pokračujúceho konania a rozhodnutia všeobecných súdov (m. m. ,

, , ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. júna 2013