Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 567/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. novembra 2012

predbežne prerokoval sťažnosť M. N., R., vo veci namietaného porušenia jeho základného

práva na súdnu ochranu podľa a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Považská Bystrica v konaniach vedených

pod sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. N. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej

republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. októbra 2012

doručená sťažnosť M. N. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na súdnu ochranu podľa (ďalej

len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Považská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) v konaniach vedených pod sp. zn. ,

sp. zn. a sp. zn. .

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol, že v konaní vedenom okresným súdom

pod sp. zn. sa domáhal „podľa ustanovení “ proti

žalovanej Slovenskej republike – Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky, náhrady

„nemajetkovej ujmy vo výške 800 000.- € s 9 % úrokom z omeškania ročne od 26. 09. 2012

do zaplatenia“. Uplatnený nárok odvodzoval sťažovateľ z toho, že „V trestnej veci

došlo k dvom nesprávnym úradným postupom, a to keď prokurátorka Z. S.

konala voči poškodenému napriek preklúzii práva trestnej zodpovednosti prečinu

zanedbania povinnej výživy a zániku vyživovacej povinnosti zo zákona, a že táto

prokurátorka súdu nepredniesla obžalobu na prvom pojednávaní pred súdom. Zo zápisnice

o výsluchu predvedeného poškodeného zo dňa 04. 04. 2008 vyplýva, že uznesenie o vznesení

obvinenia z trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa

ČVS: OÚV-23/PU-1997 zo dňa 02. 02. 1997 poškodený osobne obdržal pred výsluchom

dňa 04. 04. 208, sťažnosť proti tomuto uzneseniu si podal. Podľa názoru navrhovateľa

právo prokurátorky na obžalobu už bolo premlčané a prekludovavané, pričom orgány

štátnej moci – polícia a prokuratúra rozhodli na príkaz sudcu JUDr. I. H. z OS Považská

Bystrica o zatknutí, kedy orgány štátnej moci zisťovali jeho pobyt, polícia M. o ňom

vytvorila dezinformácie, že jeho pobyt nie je známy, a vedeli, že býva v maringotke na ul... v

M. Od roku 2005 bol registrovaný úradom práce. Sudca OS Považská Bystrica na neho

dokonca pre uvádzaný trestný čin napriek prezumpcii neviny vydal mediálny zatykač a

začal pátranie prostredníctvom televízie..., ktoré aj skutočne bolo odvysielané občanom SR.

Následne m. polícia poškodeného navrhovateľa zatkla a obmedzila na osobnej slobode

od 03. 04. 2008 od 17.00 hod. do 04. 04. 2008 do 14.10 hod., držali ho v cele s putami

na rukách ako nebezpečného zločinca, správali sa k nemu arogantne, v policajnom

doprovode bol prevezený na súd do P., kde ho v budove súdu držali v železnej klietke, celú

dobu mal na rukách putá, bol hladný, nemohol telefonovať, bol psychicky ponížený.

Po prejednaní veci pred sudcom ho prepustili a nechali ísť do M. na vlastné náklady. Musel

znášať negatívne reakcie okolia, a stále je im vystavovaný. Stratil možnosť zamestnať sa

a získať stály príjem.“.

Zo sťažnosti ďalej vyplýva, že sťažovateľ „rovnako žaloval na OS v Považskej

Bystrici Slovenskú republiku v zastúpení Ministerstvo vnútra SR (konanie č. ,

vec je neukončená v odvolacom konaní) a v zastúpení Ministerstvo spravodlivosti SR

(konanie č. , vec je v konaní I. stupňového súdu)“.

V ďalšej časti sťažnosti poukazuje sťažovateľ na to, že „Už skôr, v konaní

(žalobca M. N. c/a JUDr. I. H., sudca OS Považská Bystrica, o ochranu

osobnosti s prísl.) na Okresnom súde Považská Bystrica boli uznesením KS v Trenčíne

sp. zn. zo dňa 03. 05. 2010 z prejednávania a rozhodovania vylúčení všetci

sudcovia tohoto súdu. Vec bola prikázaná na prejednanie a rozhodnutie OS Bánovce nad

Bebravou.

Vo všetkých konaniach o námietke zaujatosti konajúceho súdu rozhodol

KS v Trenčíne záverom tak, že vylúčil iba sudcu OS Považská Bystrica JUDr. I. H.

Predchádzajúce uznesenie nadriadeného súdu o vylúčení sudcov prvostupňového súdu

ostalo v platnosti. Vo veci konal a koná zaujatý a vylúčený súd. Veci

a vylúčený a zaujatý súd aj rozhodol.

Z hľadiska vylúčenia sudcu je právne významným vzťah sudcu buď k prejednávanej

veci (o ktorý ide v prípade konkrétneho záujmu sudcu na určitom spôsobe skončenia

konania a rozhodnutia o veci), alebo k účastníkom konania (ide oň napríklad v prípade

priateľského, resp. nepriateľského vzťahu sudcu k účastníkovi konania) integrálnou

súčasťou práva na spravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd) je garancia toho, aby vo veci rozhodoval nezávislý a nestranný sudca.

Výnimku z ústavnej zásady nezmeniteľnosti zákonného sudcu ( ) predstavuje

inštitút vylúčenia sudcu z rozhodovania. Jedným z dôvodov, ktorý umožňuje prelomiť

ústavnú zásadu nezmeniteľnosti zákonného sudcu, je dôvod spočívajúci v tom, že by hrozilo

riziko, že vo veci mohol rozhodovať zaujatý a nie nestranný sudca. Nestrannosť sudcu sa

prejavuje v dvoch aspektoch. Jeden spočíva v rýdzo osobnom presvedčení určitého sudcu

v danej veci (tzv. subjektívny test zaujatosti) a vyjadruje vnútorný psychický vzťah

samotného sudcu k prejednávanej veci (zahrňujúci vzťah sudcu k predmetu konania, jeho

účastníkom) a je o nej schopný vypovedať jedine sám sudca.

Samotná povaha okolnosti (podľa za sudcu koná štát – SR,

predmet konania je zhodný, t. j, konanie a rozhodovanie sudcu JUDr. I. H. v tr. veci

, účastníci konania zhodní), vyvoláva pochybnosti o nezaujatosti už skôr

vylúčených sudcov OS v Považskej Bystrici. Všetci sudcovia konajúceho súdu už skôr

vyjadrili svoj subjektívny test zaujatosti a o ňom nadriadený súd v Trenčíne právoplatne

aj rozhodol z dôvodu kolegiality, priateľstva k sudcovi JUDr. I. H. To, že v napadnutom

konaní bol vylúčený už iba sudca JUDr. I. H., na ich subjektívnom teste zaujatosti podľa

názoru sťažovateľa už nič nemení.“.

V nadväznosti na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní prijal jeho sťažnosť na ďalšie konanie a vo veci samej nálezom takto rozhodol:

„1./ Základné ústavné práva sťažovateľa N. M. na konanie a rozhodovanie OS

v Považskej Bystrici podľa SR a Dohovoru v konaniach

č. , a boli porušené.

2./ Ústavný súd SR priznáva sťažovateľovi podľa SR finančné

zadosťučinenie vo výške 15 000.-€ za zásah do základného ústavného práva sťažovateľa.“

Sťažovateľ zároveň požiadal, aby mu ústavný súd ustanovil advokáta na jeho

zastupovanie v konaní pred ústavným súdom z dôvodu finančnej tiesne.

Ústavný súd pred predbežným prerokovaním sťažnosti v súčinnosti s okresným

súdom zistil, že právna vec sťažovateľa vedená pod sp. zn. nie je ku dňu

predbežného prerokovania sťažnosti právoplatne skončená. Na základe odvolania

sťažovateľa proti zamietajúcemu rozsudku okresného súdu rozhodol vo veci Krajský súd

v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom z 13. septembra 2012 tak, že rozhodnutie

okresného súdu ako vecne správne potvrdil. V súčasnosti prebieha ešte v tejto veci

administratívna agenda.

Ani ďalšie dve konania vedené pod sp. zn. a sp. zn. nie sú

podľa informácie občianskoprávnej kancelárie okresného súdu dosiaľ právoplatne skončené.

Vo veci vedenej pod sp. zn. sťažovateľ proti zamietajúcemu prvostupňovému

rozsudku do dňa predbežného prerokovania sťažnosti odvolanie nepodal a vo veci vedenej

pod sp. zn. napadol sťažovateľ prvostupňový rozsudok, ktorým bola jeho

žaloba zamietnutá, odvolaním, na základe čoho bol predmetný spis 3. októbra 2012

predložený krajskému súdu na rozhodnutie, ktorý dosiaľ o odvolaní sťažovateľ nerozhodol.

II.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa čl. 127

ods. 1 o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú

porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Konanie o sťažnostiach je bližšie upravené predovšetkým v § 49 až § 56 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“).

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

o ústavnom súde na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú

dôvody na odmietnutie návrhu podľa .

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Sťažovateľ v sťažnosti namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu

podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru

postupom okresného súdu v konaniach vedených pod sp. zn. , sp. zn.

a sp. zn. .

II.1 K namietanému porušeniu v petite sťažnosti označených práv postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

Z vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných

súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný

súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne. Z uvedeného vyplýva, že v prípadoch,

ak osobitný právny predpis zakladá právomoc všeobecného súdu rozhodnúť o ochrane

základných práv a slobôd fyzických osôb alebo právnických osôb, je právomoc ústavného

súdu vylúčená.

Zmyslom a účelom tejto zásady je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy

veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej

moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima

ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých

ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by

znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad

ustanovených v ().

Všeobecné súdnictvo zabezpečuje fyzickým osobám a právnickým osobám

presadzovanie svojich práv, zaväzuje sa poskytnúť im účinnú ochranu pred neoprávnenými

štátnymi zásahmi, pritom má prednostne chrániť a presadzovať individuálne základné práva

a slobody. Príslušné procesné poriadky sú zárukou účinnosti tejto právnej ochrany

aj zárukou ochrany zákonného prístupu k uplatňovaniu základných práv a slobôd

().

Zásada subsidiarity zahŕňa okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov ústavného

súdu do právomoci všeobecných súdov, rozhodnutia ktorých sú v konaní o sťažnosti

preskúmavané ().

Sťažnosť podľa môže vzhľadom na princíp subsidiárnej

právomoci ústavného súdu zásadne smerovať iba proti právoplatnému rozhodnutiu orgánu

verejnej moci, ktorý vo veci rozhodol po vyčerpaní všetkých opravných prostriedkov, resp.

iných právnych prostriedkov, ktoré mal sťažovateľ k dispozícii v poslednom stupni.

K prípadnej náprave namietaného zásahu do základných práv zaručených alebo

kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou nemôže dôjsť tak, že by z konania o sťažnosti

podľa a z prieskumu ústavným súdom bolo vynechané rozhodnutie

o poslednom procesnom prostriedku, ktorý zákon sťažovateľovi na ochranu jeho práv

poskytuje.

V danom prípade bol oprávnený podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho

poriadku o odvolaní proti zamietajúcemu rozsudku okresného súdu v právnej veci

sťažovateľa a jemu predchádzajúcemu postupu rozhodnúť krajský súd, ktorý na základe

odvolania sťažovateľa rozsudkom z 13. septembra 2012 napadnutý prvostupňový rozsudok

potvrdil. Sťažovateľ teda využil možnosť podania riadneho opravného prostriedku proti

rozhodnutiu okresného súdu a jeho vydaniu predchádzajúcemu postupu, o ktorom bolo

rozhodnuté v odvolacom konaní.

Keďže právomoc krajského súdu rozhodnúť o odvolaní sťažovateľa proti

namietanému postupu okresného súdu v označenom konaní vylučuje právomoc ústavného

súdu preskúmavať postup okresného súdu, ústavný súd pri predbežnom prerokovaní

sťažnosť v tejto časti odmietol podľa pre nedostatok

svojej právomoci.

II.2 K namietanému porušeniu v petite sťažnosti označených práv postupom

okresného súdu v konaniach vedených pod sp. zn. a sp. zn.

Proti namietanému postupu okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

bol sťažovateľ oprávnený podať odvolanie, o ktorom by bol oprávnený

a aj povinný rozhodnúť krajský súd. Do predbežného prerokovania tejto sťažnosti tak však

neurobil, z čoho v nadväznosti na už spomínaný princíp subsidiarity právomoci ústavného

súdu vyplýva, že sťažnosť v tejto časti je potrebné odmietnuť pre nedostatok právomoci

ústavného súdu na jej prerokovanie.

Rovnaký záver možno urobiť aj vo vzťahu k námietke sťažovateľa smerujúcej proti

postupu okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , v ktorom síce

sťažovateľ napadol zamietajúci prvostupňový rozsudok a jeho vydaniu predchádzajúci

postup odvolaním, o ktorom však dosiaľ krajský súd, ktorému bol spis predložený

3. októbra 2912, nerozhodol. Preto je potrebné sťažnosť v tejto časti pred rozhodnutím

krajského súdu o opravnom prostriedku sťažovateľa považovať za podanú predčasne.

Keďže právomoc krajského súdu rozhodnúť o namietanom postupe okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. na základe odvolania sťažovateľa vylučuje

právomoc ústavného súdu, ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť aj v tejto časti

odmietol podľa pre nedostatok svojej právomoci.

Po zistení nedostatku právomoci v konaní pred ústavným súdom už nie je potrebné

skúmať, či sú splnené ďalšie procesné podmienky. Tomuto postupu totiž bráni zistený

nedostatok neodstrániteľnej procesnej prekážky spočívajúci v nedostatku právomoci

ústavného súdu (podobne ).

Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi

sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. novembra 2012