Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 110/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. marca 2013

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. J. Ď., T., zastúpeného advokátom Mgr. P. M.,

Advokátska kancelária, T., ktorou namietal porušenie základného práva na súdnu ochranu

podľa na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa , základných práv podľa

ods. 4 a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, práv podľa čl. 6 a čl. 8 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1, čl. 3, čl. 8 ods. 1, čl. 9 a čl. 18

Dohovoru o právach dieťaťa postupom „súdov a štátnych orgánov“, ich „napadnutými

rozhodnutiami“ v neidentifikovaných konaniach, a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. J. Ď. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. júna 2012

doručená sťažnosť Ing. J. Ď., T. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie

základného práva na súdnu ochranu podľa (ďalej

len „ústava“), na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa ,

základných práv podľa čl. 32 ods. 4 a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej

len „listina“), práv podľa čl. 6 a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“), čl. 1, čl. 3, čl. 8 ods. 1, čl. 9 a čl. 18 Dohovoru o právach

dieťaťa postupom „súdov“, „štátnych orgánov“, „napadnutými rozhodnutiami súdov“

v nekonkretizovaných konaniach.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti podrobne opisuje peripetie v konaniach všeobecných

súdov o úpravu styku sťažovateľa ako otca maloletého B. J., Ď., najmä však v súvislosti

s rozhodovaním o návrhoch na nariadenie, respektíve zmenu predbežného opatrenia. V tejto

súvislosti uvádza viaceré spisové značky konaní Okresného súdu Trenčín, ako aj spisovú

značku konania „odvolacieho súdu“ a ich rozhodnutia. V rámci opisu konkrétnych

okolnosti prípadu sťažovateľ namieta porušenie svojich označených práv postupom

a jednotlivými rozhodnutiami súdov. Zároveň viackrát poukazuje na to, že súdy okrem

označených jeho práv svojím konaním porušili aj „judikát ústavného súdu SR

“. Sťažovateľ vyčíta nesústredenú a neefektívnu činnosť „štátnych orgánov“

a vyjadruje nesúhlas v sťažnosti opísaným postupom súdov a ich viacerými rozhodnutiami.

Je presvedčený o tom, že došlo, respektíve dochádza k porušovaniu jeho označených práv,

a preto navrhuje, aby ústavný súd prijal jeho sťažnosť na ďalšie konanie z dôvodu

„porušenia jeho základných a slobôd tak, ako je vyššie v sťažnosti uvedené“ a aby

„po zistení stavu“ veci vydal rozhodnutie v tomto znení:

„1. štátne orgány nesústrednou a neefektívnou činnosťou zapríčinili porušenie

garantované právo otca a dieťaťa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

(Ústava SR čl. 48) a porušili judikát Ústavného súdu SR .

2. Súdy zasiahli do práva otca a dieťaťa na spravodlivé konanie podľa článku 36

odsek 1 Listiny základných práv a slobôd tým, že nezistili názory a poznatky maloletého

B. J. Ď. k veci samej jeho výsluchom, uspokojili sa iba s aplikáciou všeobecného pravidla,

že v konaní o nariadení predbežného opatrenia sa dokazovanie nevykonáva, a aplikovali ich

aj v konaní o jeho zrušenie. Uvedeným konaním súdy porušili judikát Ústavného súdu SR

.

3. Súdy tým, že nútia otca, aby suploval povinnosť súdu náležité zdôvodniť

rozhodnutie súdu vo veci styku otca s dieťaťom, porušujú právo otca a dieťaťa

na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 SR a článku 36 ods. 1 Listiny

základných práv a slobôd, porušujú Článok 6, článok 8 Európskeho dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, článok 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd v znení Protokolu č. 12 k dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, článok 3, článok 8 ods. (1), Článok 9, článok 18 Dohovoru o právach

dieťaťa, článok 32, článok 36 Listiny základných práv a slobôd. Súdy uvedeným postupom

porušujú prezumpciu neviny otca dieťaťa. Súdy v situácii, že na strane otca neexistujú

relevantné dôvody, ktoré by intenzívnym spôsobom negatívne zasahovali do záujmov

dieťaťa, tým, že žiadajú od otca preukázať dôvody, prečo by mal mať otec so svojim

dieťaťom styk podľa zákona o rodine §24 ods. (4) posledná veta, diskriminujú otca

na základe pohlavia (porušenie zákona o rovnakom zaobchádzaní § 2 ods. (1), § 2a

ods. (1, 2, 3)), pretože rovnaká povinnosť nebola súdmi uložená matke dieťaťa (preukázať

dôvody, prečo by mala mať matka dieťaťa iný, väčší, rozsah styku s maloletým B. J. Ď. než

definuje zákon o rodine § 24 ods. (4) posledná veta). Súdy sa v napadnutých rozhodnutiach

neodôvodnili súdne rozhodnutia tak, aby dali odpovede na právne a skutkovo relevantné

otázky, súvisiace s uplatneným nárokom. Uvedeným postupom súdy porušili právo otca

na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 SR a článku 36 ods. 1 Listiny

základných práv a slobôd a porušili judikát Ústavného súdu SR a judikát

Najvyššieho súdu SR .

4. Súdy sa zamerali iba na minimálnu mieru ochrany práv maloletého B. J. Ď., ako

určitého štandardu formou predbežného opatrenia. Platná legislatíva a medzinárodné

dohovory však hovoria, že v každej fáze konania má dieťa plné práva. Štátne orgány

nadradili modely fungovania vzťahov medzi oddelenými rodičmi a maloletým B. J. Ď., ktoré

majú štátne orgány vžité, nad záujem dieťaťa, ktorý je definovaný v článku 3 Dohovoru o

právach dieťaťa. Úlohou konajúcich súdov je upraviť styk otca s dieťaťom a nie ho

obmedziť, či obmedzovať. Súdy nemôžu na bezdôvodnom nesúhlase matky, či kolíznej

opatrovníčky vystavať rozhodnutie o obmedzení styku otca s dieťaťom. Takýto postup súdu

je v rozpore so základným právom otca ha spravodlivý proces podľa článku 36 Listiny

základných práv a slobôd a súčasne zásahom do jeho základného práva vychovávať a

starať sa o svoje dieťa podľa článku 32 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd, ale i do

základného práva dieťaťa na rodičovskú výchovu a starostlivosť podľa toho istého článku.

Uvedený postup súdov je porušením zákona o rovnakom zaobchádzaní a štátne orgány

uvedeným postupom diskriminujú otca na základe pohlavia (antidiskriminačný zákon § 2

ods. (1), § 2a ods. {1,2, 3)). Uvedeným konaním súdy porušili judikát Ústavného súdu SR

.

5. Súdy zdôvodneniami zamietnutia návrhu otca, že otec neosvedčil skutočnosť, že

právne vzťahy účastníkov si vyžadujú okamžitú dočasnú úpravu a že bolo preukázané, že

od rozhodnutia dňa 17.06.2011 v pomeroch účastníkov nedošlo ku zmene, diskriminujú

rodiča mužského pohlavia na základe pohlavia tým, že mu bezdôvodne bránia v styku

s dieťaťom (antidiskriminačný zákon § 2 ods. (1), § 2a ods. (1, 2, 3)), pretože doteraz nikto

nepreukázal otcovu vinu, alebo rodičovskú nekvalitu, či chýbajúcu citovú väzbu medzi

otcom a dieťaťom.

6. Tvrdenie súdu o obave z prejudikovania predbežným opatrením, ako dôvod

na zamietnutie návrhu otca na styk s dieťaťom predbežným opatrením, je ústavne

nesúladné. Predbežným opatrením nie je v žiadnom rozsahu prejudikovaný konečný

výsledok sporu.

7. Argumentovanie súdu o obave z prejudikovania a z toho vyvodený dôvod

na zamietnutie návrhu otca na styk s dieťaťom predbežným opatrením súčasne za situácie,

že ponechanie dieťaťa predbežným opatrením v starostlivosti matky súd nezamietol

z dôvodu obavy z prejudikovania, je diskriminácia rodiča mužského pohlavia na základe

pohlavia (antidiskriminačný zákon § 2 ods. (1), § 2a ods. (1, 2, 3)) a porušenie judikátu

Ústavného súdu SR .

8. Odvolací súd iba formálne posúdil odvolanie otca, čím naplnil podstatu

nespravodlivého procesu a porušil právo sťažovateľa na spravodlivý proces podľa článku

46 ods. 1 SR a článku 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd. Uvedeným

konaním súd porušil judikát Ústavného súdu SR .

9. Súdy tým, že iba formálne posúdili návrh otca na styk s dieťaťom predbežným

opatrením a aj odvolanie otca v súvislosti so zamietnutím tohto návrhu postupovali

formálne a prehĺbili tým nečinnosť štátnych orgánov. Týmto formalizmom a nečinnosťou

súdy porušili právo otca na spravodlivý proces podľa článku 46 ods. 1 SR a článku

36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, porušili právo otca na rešpektovanie

súkromného a rodinného života podľa článku 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd, porušili právo maloletého B. J. na styk s obidvomi rodičmi

pravidelne, rovnoprávne a rovnocenne podľa zákona o rodine § 24 ods. (4) posledná veta.

10. Súdy tým, že postupovali pri rozhodovaní o návrhu otca na styk s dieťaťom

predbežným opatrením a o odvolaní otca podľa zásady zamietať otcovi návrhy na styk

s dieťaťom tak dlho, až sa súdy dozvedia relevantný dôvod na zamietnutie styku otca

s dieťaťom podľa zákona o rodine § 24 ods. (4) posledná veta, je diskrimináciou rodiča

mužského pohlavia na základe pohlavia (antidiskriminačný zákon § 2 ods. (1), § 2a

ods. (1, 2, 3)) a porušením práva otca na spravodlivý proces podľa článku 46 ods. 1

SR a Článku 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd. Uvedeným konaním súdy porušili

judikát Ústavného súdu SR .“

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez

prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa ústavný súd je viazaný návrhom

na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.

To znamená, že ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha

v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil za porušovateľa

svojich práv (m. m. , ).

Uvedené osobitne platí v prípadoch, v ktorých sú osoby požadujúce ochranu svojich

základných práv a slobôd zastúpené kvalifikovaným právnym zástupcom, advokátom.

Povinnosti advokáta vyplývajúce zo o advokácii a o zmene

a doplnení o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení

neskorších predpisov vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je

advokát povinný vykonávať tak, aby boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie

konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené

predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými

začína konanie pred ústavným súdom (napr. , , ).

Preskúmaním obsahu sťažnosti ústavný súd dospel k zisteniu, že sťažovateľ

v odôvodnení sťažnosti uviedol viacero spisových značiek rôznych konaní Okresného súdu

Trenčín, ako aj spisovú značku rozhodnutí „odvolacieho súdu“, pričom v petite sťažnosti

neuviedol ani jednu spisovú značku konania všeobecného súdu, v ktorom malo dôjsť

k porušeniu jeho označených práv, a ani jedno konkrétne rozhodnutie, ktorým malo dôjsť

k porušeniu označených práv. V petite sa sťažovateľ uspokojil s uvedením toho, že

postupom a konaním „štátnych orgánov“, „súdov“ a ich „napadnutými rozhodnutiami“

došlo k porušeniu jeho označených práv a jeho dieťaťa, pričom z celej sťažnosti nevyplýva,

že sťažovateľ podáva sťažnosť aj ako zákonný zástupca dieťaťa v mene maloletého B. J. Ď.

Takto formulovaný petit sťažnosti ústavný súd považoval za neurčitý a nekonkrétny,

neumožňujúci jednoznačne stanoviť predmet tohto konania. Ani pomerne rozsiahle

odôvodnenie sťažnosti neumožňuje jednoznačne stanoviť, ktoré konanie a postup súdov

sťažovateľ napáda. Navyše sťažovateľ, zastúpený advokátom, namieta a formuluje petit,

v ktorom žiada vysloviť porušenie jednoduchých zákonov [

o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou

a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších

predpisov, o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov], ako aj vysloviť porušenie „judikátu Ústavného súdu SR

“, čo zjavne nepatrí do právomoci ústavného súdu. Na základe uvedeného

ústavný súd dospel k záveru, že sťažnosť je koncipovaná neprofesionálne s elementárnou

neznalosťou kompetencií ústavného súdu a podmienok konania pred ním. Ústavný súd

ďalej v tejto súvislosti konštatuje, že sťažnosť neobsahuje jasný a zrozumiteľný petit ako

východisko pre rozhodnutie ústavného súdu, čo je jednou zo všeobecných náležitostí návrhu

na začatie konania pred ústavným súdom podľa . Tento

petit je v prevažnej časti zároveň nevykonateľný.

Ústavný súd pripomína, že takéto nedostatky zákonom predpísaných náležitostí nie je

povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Nedostatok, resp. nesplnenie zákonom

predpísaných náležitostí návrhu účastníka konania, je v zmysle konštantnej judikatúry

ústavného súdu dôvodom odmietnutia sťažnosti podľa

(podobne napr. , , , ).

Vychádzajúc z uvedených skutočností ústavný súd sťažnosť sťažovateľa podľa § 25

ods. 2 odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. marca 2013