Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 110/2013
PDF · 176.16 KB
No categories available
III. ÚS 110/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. marca 2013
predbežne prerokoval sťažnosť Ing. J. Ď., T., zastúpeného advokátom Mgr. P. M.,
Advokátska kancelária, T., ktorou namietal porušenie základného práva na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, základných práv podľa čl. 32
ods. 4 a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, práv podľa čl. 6 a čl. 8 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1, čl. 3, čl. 8 ods. 1, čl. 9 a čl. 18
Dohovoru o právach dieťaťa postupom „súdov a štátnych orgánov“, ich „napadnutými
rozhodnutiami“ v neidentifikovaných konaniach, a takto
rozhodol:
Sťažnosť Ing. J. Ď. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. júna 2012
doručená sťažnosť Ing. J. Ď., T. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie
základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej
len „ústava“), na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy,
základných práv podľa čl. 32 ods. 4 a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej
len „listina“), práv podľa čl. 6 a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“), čl. 1, čl. 3, čl. 8 ods. 1, čl. 9 a čl. 18 Dohovoru o právach
dieťaťa postupom „súdov“, „štátnych orgánov“, „napadnutými rozhodnutiami súdov“
v nekonkretizovaných konaniach.
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti podrobne opisuje peripetie v konaniach všeobecných
súdov o úpravu styku sťažovateľa ako otca maloletého B. J., Ď., najmä však v súvislosti
s rozhodovaním o návrhoch na nariadenie, respektíve zmenu predbežného opatrenia. V tejto
súvislosti uvádza viaceré spisové značky konaní Okresného súdu Trenčín, ako aj spisovú
značku konania „odvolacieho súdu“ a ich rozhodnutia. V rámci opisu konkrétnych
okolnosti prípadu sťažovateľ namieta porušenie svojich označených práv postupom
a jednotlivými rozhodnutiami súdov. Zároveň viackrát poukazuje na to, že súdy okrem
označených jeho práv svojím konaním porušili aj „judikát ústavného súdu SR
IV. US 163/08“. Sťažovateľ vyčíta nesústredenú a neefektívnu činnosť „štátnych orgánov“
a vyjadruje nesúhlas v sťažnosti opísaným postupom súdov a ich viacerými rozhodnutiami.
Je presvedčený o tom, že došlo, respektíve dochádza k porušovaniu jeho označených práv,
a preto navrhuje, aby ústavný súd prijal jeho sťažnosť na ďalšie konanie z dôvodu
„porušenia jeho základných a slobôd tak, ako je vyššie v sťažnosti uvedené“ a aby
„po zistení stavu“ veci vydal rozhodnutie v tomto znení:
„1. štátne orgány nesústrednou a neefektívnou činnosťou zapríčinili porušenie
ústavou garantované právo otca a dieťaťa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
(Ústava SR čl. 48) a porušili judikát Ústavného súdu SR IV.ÚS 163/08.
2. Súdy zasiahli do práva otca a dieťaťa na spravodlivé konanie podľa článku 36
odsek 1 Listiny základných práv a slobôd tým, že nezistili názory a poznatky maloletého
B. J. Ď. k veci samej jeho výsluchom, uspokojili sa iba s aplikáciou všeobecného pravidla,
že v konaní o nariadení predbežného opatrenia sa dokazovanie nevykonáva, a aplikovali ich
aj v konaní o jeho zrušenie. Uvedeným konaním súdy porušili judikát Ústavného súdu SR
3. Súdy tým, že nútia otca, aby suploval povinnosť súdu náležité zdôvodniť
rozhodnutie súdu vo veci styku otca s dieťaťom, porušujú právo otca a dieťaťa
na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR a článku 36 ods. 1 Listiny
základných práv a slobôd, porušujú Článok 6, článok 8 Európskeho dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, článok 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd v znení Protokolu č. 12 k dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd, článok 3, článok 8 ods. (1), Článok 9, článok 18 Dohovoru o právach
dieťaťa, článok 32, článok 36 Listiny základných práv a slobôd. Súdy uvedeným postupom
porušujú prezumpciu neviny otca dieťaťa. Súdy v situácii, že na strane otca neexistujú
relevantné dôvody, ktoré by intenzívnym spôsobom negatívne zasahovali do záujmov
dieťaťa, tým, že žiadajú od otca preukázať dôvody, prečo by mal mať otec so svojim
dieťaťom styk podľa zákona o rodine §24 ods. (4) posledná veta, diskriminujú otca
na základe pohlavia (porušenie zákona o rovnakom zaobchádzaní § 2 ods. (1), § 2a
ods. (1, 2, 3)), pretože rovnaká povinnosť nebola súdmi uložená matke dieťaťa (preukázať
dôvody, prečo by mala mať matka dieťaťa iný, väčší, rozsah styku s maloletým B. J. Ď. než
definuje zákon o rodine § 24 ods. (4) posledná veta). Súdy sa v napadnutých rozhodnutiach
neodôvodnili súdne rozhodnutia tak, aby dali odpovede na právne a skutkovo relevantné
otázky, súvisiace s uplatneným nárokom. Uvedeným postupom súdy porušili právo otca
na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR a článku 36 ods. 1 Listiny
základných práv a slobôd a porušili judikát Ústavného súdu SR IV.ÚS 163/08 a judikát
Najvyššieho súdu SR 4Obo/8/2010.
4. Súdy sa zamerali iba na minimálnu mieru ochrany práv maloletého B. J. Ď., ako
určitého štandardu formou predbežného opatrenia. Platná legislatíva a medzinárodné
dohovory však hovoria, že v každej fáze konania má dieťa plné práva. Štátne orgány
nadradili modely fungovania vzťahov medzi oddelenými rodičmi a maloletým B. J. Ď., ktoré
majú štátne orgány vžité, nad záujem dieťaťa, ktorý je definovaný v článku 3 Dohovoru o
právach dieťaťa. Úlohou konajúcich súdov je upraviť styk otca s dieťaťom a nie ho
obmedziť, či obmedzovať. Súdy nemôžu na bezdôvodnom nesúhlase matky, či kolíznej
opatrovníčky vystavať rozhodnutie o obmedzení styku otca s dieťaťom. Takýto postup súdu
je v rozpore so základným právom otca ha spravodlivý proces podľa článku 36 Listiny
základných práv a slobôd a súčasne zásahom do jeho základného práva vychovávať a
starať sa o svoje dieťa podľa článku 32 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd, ale i do
základného práva dieťaťa na rodičovskú výchovu a starostlivosť podľa toho istého článku.
Uvedený postup súdov je porušením zákona o rovnakom zaobchádzaní a štátne orgány
uvedeným postupom diskriminujú otca na základe pohlavia (antidiskriminačný zákon § 2
ods. (1), § 2a ods. {1,2, 3)). Uvedeným konaním súdy porušili judikát Ústavného súdu SR
5. Súdy zdôvodneniami zamietnutia návrhu otca, že otec neosvedčil skutočnosť, že
právne vzťahy účastníkov si vyžadujú okamžitú dočasnú úpravu a že bolo preukázané, že
od rozhodnutia dňa 17.06.2011 v pomeroch účastníkov nedošlo ku zmene, diskriminujú
rodiča mužského pohlavia na základe pohlavia tým, že mu bezdôvodne bránia v styku
s dieťaťom (antidiskriminačný zákon § 2 ods. (1), § 2a ods. (1, 2, 3)), pretože doteraz nikto
nepreukázal otcovu vinu, alebo rodičovskú nekvalitu, či chýbajúcu citovú väzbu medzi
otcom a dieťaťom.
6. Tvrdenie súdu o obave z prejudikovania predbežným opatrením, ako dôvod
na zamietnutie návrhu otca na styk s dieťaťom predbežným opatrením, je ústavne
nesúladné. Predbežným opatrením nie je v žiadnom rozsahu prejudikovaný konečný
výsledok sporu.
7. Argumentovanie súdu o obave z prejudikovania a z toho vyvodený dôvod
na zamietnutie návrhu otca na styk s dieťaťom predbežným opatrením súčasne za situácie,
že ponechanie dieťaťa predbežným opatrením v starostlivosti matky súd nezamietol
z dôvodu obavy z prejudikovania, je diskriminácia rodiča mužského pohlavia na základe
pohlavia (antidiskriminačný zákon § 2 ods. (1), § 2a ods. (1, 2, 3)) a porušenie judikátu
Ústavného súdu SR IV. ÚS 163/08.
8. Odvolací súd iba formálne posúdil odvolanie otca, čím naplnil podstatu
nespravodlivého procesu a porušil právo sťažovateľa na spravodlivý proces podľa článku
46 ods. 1 Ústavy SR a článku 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd. Uvedeným
konaním súd porušil judikát Ústavného súdu SR IV. ÚS 163/08.
9. Súdy tým, že iba formálne posúdili návrh otca na styk s dieťaťom predbežným
opatrením a aj odvolanie otca v súvislosti so zamietnutím tohto návrhu postupovali
formálne a prehĺbili tým nečinnosť štátnych orgánov. Týmto formalizmom a nečinnosťou
súdy porušili právo otca na spravodlivý proces podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR a článku
36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, porušili právo otca na rešpektovanie
súkromného a rodinného života podľa článku 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd, porušili právo maloletého B. J. na styk s obidvomi rodičmi
pravidelne, rovnoprávne a rovnocenne podľa zákona o rodine § 24 ods. (4) posledná veta.
10. Súdy tým, že postupovali pri rozhodovaní o návrhu otca na styk s dieťaťom
predbežným opatrením a o odvolaní otca podľa zásady zamietať otcovi návrhy na styk
s dieťaťom tak dlho, až sa súdy dozvedia relevantný dôvod na zamietnutie styku otca
s dieťaťom podľa zákona o rodine § 24 ods. (4) posledná veta, je diskrimináciou rodiča
mužského pohlavia na základe pohlavia (antidiskriminačný zákon § 2 ods. (1), § 2a
ods. (1, 2, 3)) a porušením práva otca na spravodlivý proces podľa článku 46 ods. 1 Ústavy
SR a Článku 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd. Uvedeným konaním súdy porušili
judikát Ústavného súdu SR IV.ÚS 163/08.“
II.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez
prítomnosti navrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd je viazaný návrhom
na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.
To znamená, že ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha
v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil za porušovateľa
svojich práv (m. m. II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05).
Uvedené osobitne platí v prípadoch, v ktorých sú osoby požadujúce ochranu svojich
základných práv a slobôd zastúpené kvalifikovaným právnym zástupcom, advokátom.
Povinnosti advokáta vyplývajúce zo zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene
a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení
neskorších predpisov vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je
advokát povinný vykonávať tak, aby boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie
konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené
predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými
začína konanie pred ústavným súdom (napr. II. ÚS 117/05, III. ÚS 236/07, III. ÚS 334/09).
Preskúmaním obsahu sťažnosti ústavný súd dospel k zisteniu, že sťažovateľ
v odôvodnení sťažnosti uviedol viacero spisových značiek rôznych konaní Okresného súdu
Trenčín, ako aj spisovú značku rozhodnutí „odvolacieho súdu“, pričom v petite sťažnosti
neuviedol ani jednu spisovú značku konania všeobecného súdu, v ktorom malo dôjsť
k porušeniu jeho označených práv, a ani jedno konkrétne rozhodnutie, ktorým malo dôjsť
k porušeniu označených práv. V petite sa sťažovateľ uspokojil s uvedením toho, že
postupom a konaním „štátnych orgánov“, „súdov“ a ich „napadnutými rozhodnutiami“
došlo k porušeniu jeho označených práv a jeho dieťaťa, pričom z celej sťažnosti nevyplýva,
že sťažovateľ podáva sťažnosť aj ako zákonný zástupca dieťaťa v mene maloletého B. J. Ď.
Takto formulovaný petit sťažnosti ústavný súd považoval za neurčitý a nekonkrétny,
neumožňujúci jednoznačne stanoviť predmet tohto konania. Ani pomerne rozsiahle
odôvodnenie sťažnosti neumožňuje jednoznačne stanoviť, ktoré konanie a postup súdov
sťažovateľ napáda. Navyše sťažovateľ, zastúpený advokátom, namieta a formuluje petit,
v ktorom žiada vysloviť porušenie jednoduchých zákonov [zákona č. 365/2004 Z. z.
o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších
predpisov, zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov], ako aj vysloviť porušenie „judikátu Ústavného súdu SR
IV. ÚS 163/08“, čo zjavne nepatrí do právomoci ústavného súdu. Na základe uvedeného
ústavný súd dospel k záveru, že sťažnosť je koncipovaná neprofesionálne s elementárnou
neznalosťou kompetencií ústavného súdu a podmienok konania pred ním. Ústavný súd
ďalej v tejto súvislosti konštatuje, že sťažnosť neobsahuje jasný a zrozumiteľný petit ako
východisko pre rozhodnutie ústavného súdu, čo je jednou zo všeobecných náležitostí návrhu
na začatie konania pred ústavným súdom podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde. Tento
petit je v prevažnej časti zároveň nevykonateľný.
Ústavný súd pripomína, že takéto nedostatky zákonom predpísaných náležitostí nie je
povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Nedostatok, resp. nesplnenie zákonom
predpísaných náležitostí návrhu účastníka konania, je v zmysle konštantnej judikatúry
ústavného súdu dôvodom odmietnutia sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
(podobne napr. IV. ÚS 409/04, IV. ÚS 168/05, III. ÚS 210/09, III. ÚS 32/2011).
Vychádzajúc z uvedených skutočností ústavný súd sťažnosť sťažovateľa podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 12. marca 2013