Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 194/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-71

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. júna 2013 v senáte

zloženom z predsedu Jána Lubyho, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Ladislava

Orosza v konaní o sťažnosti J. B. a L. B., Z., G. C., N., J. D., T., Ing. Ľ. D., B., Š. Ď. a M.

Ď., N., MUDr. M. D., N., MUDr. Ž. D., N., obchodnej spoločnosti E., spol. s r. o., N.,

Ing. F. H. a Ing. A. H., N., Ing. R. K., N., JUDr. M. K., N., Ing. M. O. a Mgr. D. O., N., Ing.

arch. Ľ. P. a P. P., N., Mgr. P. R., T., Z. S., N., Ing. M. S. a Ing. E. S., N., M. S., N., MUDr.

I. V., PhD., N., JUDr. Š. Š., N., A. R., N., a Ing. J. M. a Ing. I. M., N., zastúpených

advokátom JUDr. M. Ď., N., ktorou namietajú porušenie svojho základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky postupom Okresného súdu Nové Zámky v konaní vedenom pod sp. zn.

, za účasti Okresného súdu Nové Zámky, takto

rozhodol:

1. Základné právo J. B., L. B., G. C., J. D., Ing. Ľ. D., Š. Ď., M. Ď., MUDr. M. D.,

MUDr. Ž. D., obchodnej spoločnosti E., spol. s r. o., Ing. F. H., Ing. A. H., Ing. R. K., JUDr.

M. K., Ing. M. O., Mgr. D. O., Ing. arch. Ľ. P., P. P., Mgr. P. R., Z. S., Ing. M. S., Ing. E. S.,

M. S., MUDr. I. V., PhD., JUDr. Š. Š., A. R., Ing. J. M. a Ing. I. M. na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa postupom

Okresného súdu Nové Zámky v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é

b o l o .

2. Okresnému súdu Nové Zámky p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod

sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

3. J. B., L. B., G. C., J. D., Ing. Ľ. D., Š. Ď., M. Ď., MUDr. M. D., MUDr. Ž. D.,

obchodnej spoločnosti E., spol. s r. o., Ing. F. H., Ing. A. H., Ing. R. K., JUDr. M. K., Ing.

M. O., Mgr. D. O., Ing. arch. Ľ. P., P. P., Mgr. P. R., Z. S., Ing. M. S., Ing. E. S., M. S.,

MUDr. I. V., PhD., JUDr. Š. Š., A. R., Ing. J. M. a Ing. I. M. p r i z n á v a finančné

zadosťučinenie každému v sume 3 000 € (slovom tritisíc eur), ktoré im j e Okresný súd

Nové Zámky p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Nové Zámky j e p o v i n n ý uhradiť J. B., L. B., G. C., J. D., Ing.

Ľ. D., Š. Ď., M. Ď., MUDr. M. D., MUDr. Ž. D., obchodnej spoločnosti E., spol. s r. o.,

Ing. F. H., Ing. A. H., Ing. R. K., JUDr. M. K., Ing. M. O., Mgr. D. O., Ing. arch. Ľ. P., P.

P., Mgr. P. R., Z. S., Ing. M. S., Ing. E. S., M. S., MUDr. I. V., PhD., JUDr. Š. Š., A. R.,

Ing. J. M. a Ing. I. M. trovy konania v sume 4 290,90 € (slovom štyritisícdvestodeväťdesiat

eur a deväťdesiat centov) na účet ich právneho zástupcu JUDr. M. Ď., N., do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením sp. zn.

z 5. apríla 2013 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť J. B., L. B., G. C., J. D., Ing. Ľ. D., Š. Ď., M.

Ď., MUDr. M. D., MUDr. Ž. D., obchodnej spoločnosti E., spol. s r. o., Ing. F. H., Ing. A.

H., Ing. R. K., JUDr. M. K., Ing. M. O., Mgr. D. O., Ing. arch. Ľ. P., P. P., Mgr. P. R., Z. S.,

Ing. M. S., Ing. E. S., M. S., MUDr. I. V., PhD., JUDr. Š. Š., A. R., Ing. a Ing. I. M. (ďalej

len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) postupom Okresného súdu Nové Zámky (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“). Sťažnosť vo zvyšnej

časti, v ktorej sťažovatelia namietali porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1

a , bola odmietnutá pri jej predbežnom prerokovaní.

Sťažovatelia uviedli, že v napadnutom konaní okresný súd plynulo nekoná

a dochádza v ňom k zbytočným prieťahom, pričom ku dňu podania sťažnosti ústavnému

súdu nebolo právoplatne skončené.

Sťažovatelia v nadväznosti na to navrhujú, aby ústavný súd podľa

vyslovil, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní bolo porušené ich základné

právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , zároveň

navrhujú prikázať okresnému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov.

Napokon sa domáhajú priznania finančného zadosťučinenia, a to G. C. (ďalej len

„sťažovateľ v 3. rade“) v sume 30 000 €, obchodnej spoločnosti E., spol. s r. o. (ďalej len

„sťažovateľ v 10. rade“) v sume 60 000 € a ostatným sťažovateľom každému v sume 15 000

€, ako aj úhrady trov konania.

Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti prípisom

sp. zn. Spr 1618/13 (doručeným ústavnému súdu 18. februára 2013), v ktorom sa okrem

iného uvádza:

„Vychádzajúc z vyššie uvedeného, ako aj písomného vyjadrenia zákonnej sudkyne,

zo dňa 31. 01. 2013, mám za to, že všetky úkony vykonávané zo strany tunajšieho súdu boli

vykonávané plynule, bez prieťahov. Je však nepochybné, že po písomnom podaní

navrhovateľov zo dňa 20. 12. 2006 (na č. l. 346), ktorým zobrali návrh vo veci samej voči

odporcom v 2. a ž 56. rade späť, súd o tomto späťvzatí nerozhodol. Zo strany sudkyne bolo

prehliadnuté, že v uznesením Krajského súdu Nitra (na č. l. 363) bolo konanie voči týmto

odporcom zastavené len v časti o nariadenie predbežného opatrenia. V žiadnom prípade to,

že konajúca sudkyňa nekonala s odporcami v 2. až 56. rade, sa nestalo zámerne, nemala

teda v úmysle týchto odporcov akýmkoľvek spôsobom ukrátiť na ich procesných právach

a povinnostiach. Nekonaním títo odporcovia neboli poškodení na svojich majetkových

právach. Z týchto dôvodov mám za to, že priznanie finančného zadosťučinenia

sťažovateľom nie je dôvodné.“

Súčasťou vyjadrenia okresného súdu zo 6. februára 2013 bol aj nasledujúci popis

doterajšieho priebehu konania:

„V danej veci sa navrhovatelia v 1. – 7. rade návrhom doručeným 28. 07. 2005

na Okresnom súde Nitra domáhali voči odporcom v 1. až 56. rade určenia, že osvedčenia

o vydržaní vlastníckeho práva sú neplatné a určenia, že im prináležal spoluvlastnícky podiel

k nehnuteľnostiam. Spolu s týmto návrhom podávali návrh na nariadenie predbežného

opatrenia. O predmetnom predbežnom opatrení rozhodoval Okresný súd Nitra dňa

09. 09. 2005 o podaní odvolania zo strany navrhovateľov dňom 04. 10. 2005 a následnom

vznesení námietok zaujatosti uznesením -279 zo dňa 20. 03. 2006 boli sudcovia

Okresného súdu Nitra vylúčení z prejednávania a rozhodovania vo veci a vec bola

prikázaná na konanie Okresnému súdu Nové Zámky. Spis bol doručený na ďalšie konanie

a zaevidovaný tunajším súdom dňa 09. 06. 2006, bol pridelený na rozhodovanie sudkyni

Mgr. K. H., vzhľadom na ňou vznesenú námietku zaujatosti bol spis postupom podľa § 15

pridelený náhodným výberom sudcovi JUDr. R. Z., ktorý taktiež namietal svoju

zaujatosť, a preto tým istým postupom bol napokon spis dňa 07. 07. 2006 náhodným

výberom pridelený sudkyni JUDr. V. B. Táto sudkyňa úpravou zo dňa 14. 07. 2006 uložila

uznesenie z č. l. 147 doručiť odporcom v 9., 16. a 36. rade a okrem toho uložila doručiť

odporcom návrh a uznesenie na vyjadrenie k návrhu. Vyjadrenie odporcov bolo postupne

do spisu predkladané v dňoch 21. 07. 2006 až 04. 08. 2006. Úpravou zo dňa 11. 09. 2006

sudkyňa uložila predložiť spis na Krajský súd Nitra za účelom rozhodovania o podanom

odvolaní voči predbežnému opatreniu. Krajský súd Nitra spis prevzal 19. 09. 2006

a po rozhodnutí o predmetnom predbežnom opatrení spis vrátil nášmu súdu dňa

26. 06. 2007. V priebehu odvolacieho konania zástupca navrhovateľov doručil na súd

20. 12. 2006 podanie, ktorým návrh vo veci samej voči odporcom v 2. až 56. rade zobral

späť. Konajúca sudkyňa po vrátení spisu úpravou zo dňa 04. 07. 2007 uložila doručiť

krajské rozhodnutie účastníkom konania, zároveň vyzvala navrhovateľov na odstránenie

vád návrhu na vydanie predbežného opatrenia. Na túto výzvu reagovali podaním

doručeným 10. 08. 2007. Úpravou zo dňa 28. 08. 2007 sudkyňa vyzvala navrhovateľov

opätovne na odstránenie vád návrhu na predbežné opatrenie a odstránenie rozporu

plnomocenstva. Na túto výzvu navrhovatelia reagovali podaním doručeným 13. 09. 2007.

Sudkyňa dňa 20. 09. 2007 rozhodla o predbežnom opatrení, v ktorom označila za odporcu

Obec N., s týmto odporcom konala vo veci ďalej. Na základe podaného odvolania, po jeho

doručení odporcovi, zaplatení súdneho poplatku bol spis úpravou zo dňa 16. 11. 2007

predložený na Krajský súd Nitra ktorý po rozhodnutí o odvolaní spis vrátil tunajšiemu súdu

01. 10. 2008. Sudkyňa úpravou zo dňa 09. 10. 2008 určila termín pojednávania na deň

01. 12. 2008, kedy sa uskutočnilo meritórne pojednávanie, bolo odročené na deň

19. 01. 2009 za účelom výsluchu svedkov a predloženia listinných dôkazov. Dňa

19. 01. 2009 sa uskutočnilo meritórne pojednávanie, ktoré bolo odročené na deň

02. 03. 2009 za účelom predloženia ďalších listinných dôkazov uvedených v zápisnici.

Vzhľadom na to, že navrhovateľ v 4. rade dňa 05. 01. 2009 zomrel, bol zrušený termín

pojednávania na neurčito. Vychádzajúc z podania zástupkyne navrhovateľov zo dňa

24. 02. 2009 uznesením zo dňa 02. 03. 2009 súd pripustil zámenu účastníkov. Úpravou

zo dňa 27. 03. 2009 bol určený termín pojednávania na 06. 05. 2009, kedy bol vynesený

rozsudok, voči ktorému odporca podal odvolanie, po jeho doručení navrhovateľom

a zaplatení súdneho poplatku za odvolanie bol spis úpravou zo dňa 25. 08. 2009 predložený

na Krajský súd Nitra. Odvolací súd dňa 27. 04. 2010 vrátil spis ako predčasne predložený

bez rozhodnutia a za účelom odstránenia vád plnomocenstva a následnej opravy záhlavia

rozsudku. Po doručení podania navrhovateľov dňom 18. 05. 2010 boli úpravou zo dňa

25. 05. 2010 navrhovatelia priamo vyzvaní na predloženie plnej moci na zastupovanie ich

právneho zástupcu v tomto konaní, ktoré predložili 07. 06. 2010. Uznesením zo dňa

04. 06. 2010 bolo vydané opravné uznesenie, ktoré nadobudlo právoplatnosť 03. 07. 2010.

Úpravou zo dňa 13. 07. 2010 bol spis predložený odvolaciemu súdu, ktorý

po rozhodnutí o podanom odvolaní spis vrátil na ďalšie konanie dňa 21. 12. 2012.

Vychádzajúc z obsahu odôvodnenia zrušujúceho uznesenia, ako aj predchádzajúcich podaní

odporcov, konajúca sudkyňa dňa 25. 01. 2013 vydala uznesenie, ktorým nepripustila

späťvzatie návrhu vo vzťahu k odporcom 2. až 56. rade. Po správoplatnení tohto uznesenia

bude vo veci zrejme vytýčený termín pojednávania.“

K vyjadreniu okresného súdu sťažovatelia zaujali stanovisko podaním (doručeným

ústavnému súdu 15. mája 2013), v ktorom okrem iného uviedli:

«Predseda Okresného súdu Nové Zámky predložil rozsiahly prehľad úkonov

vykonávaných tamojším súdom v konaní . Sťažovatelia však v tejto súvislosti

opätovne zdôrazňujú, že ani jeden z predložených úkonov súdu nebol od roku 2006

vykonaný vo vzťahu k ich osobám. Od roku 2006 ich súd v konaní ignoroval a spôsobil im

tak pocit nespravodlivosti a právnu neistotu trvajúcu 6 rokov, pričom túto skutočnosť

v konečnom dôsledku priamo potvrdzuje aj predseda Okresného súdu Nové Zámky

v podanom vyjadrení, v ktorom pochybenia súdu explicitne priznal. Tvrdenie predsedu

súdu, že úkony súdu boli „vykonávané plynule a bez prieťahov“, je potom s prihliadnutím

na tieto okolnosti potrebné považovať prinajmenšom za nepravdivé.

Na argumentáciu predsedu súdu, že pochybenia príslušnej sudkyne neboli zámerné,

sťažovatelia len uvádzajú, že táto skutočnosť je absolútne irelevantná. Povinnosťou každého

sudcu je konať bez prieťahov a s odbornou starostlivosťou rozhodovať vo veci tak, aby bola

ochrana práv účastníkov konania rýchla a účinná. Túto povinnosť si príslušná sudkyňa

nesplnila, čím došlo k porušeniu práva sťažovateľov na bezprieťahové konanie

a poškodeniu ich majetkových práv. Motív takéhoto (ne)konania súdu je teda v tomto

prípade nepodstatný.

V závere vyjadrenia predseda Okresného súdu Nové Zámky nad rámec svojich

kompetencií uvádza, že sťažovatelia neboli nekonaním súdu poškodení. Predseda súdu však

nemôže mať o tejto skutočnosti žiadnu vedomosť a sťažovatelia v tejto súvislosti len

odkazujú na svoju argumentáciu ohľadom spôsobenej ujmy uvedenú v podanej sťažnosti.»

Obsah súvisiaceho spisu okresného súdu potvrdzuje úkony uvedené v jeho vyjadrení

zo 6. februára 2013, ktoré ústavný súd považuje za preukázané.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovatelia sa svojou sťažnosťou domáhajú vyslovenia porušenia základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom

konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety

, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak,

aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa druhej vety povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa

zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná

povinnosť pre sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie môže

odročiť len z dôležitých dôvodov.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup

samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

1. Pokiaľ ide o hodnotenie napadnutého konania z hľadiska zložitosti veci, ústavný

súd konštatuje, že rozhodovanie o žalobe o určenie neplatnosti právneho úkonu a o určenie

vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam patrí do štandardnej agendy všeobecných súdov

a v zásade ho nemožno hodnotiť ako právne ani skutkovo zložité. V okolnostiach danej

veci, najmä vzhľadom na veľký počet účastníkov konania na strane navrhovateľov, ako

aj odporcov, ústavný súd pripúšťa určitú mieru skutkovej zložitosti, čo však okresný súd

nezbavuje zodpovednosti za stav napadnutého konania, v akom sa nachádza v čase

rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti.

2. Správanie účastníkov konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či

v napadnutom konaní mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom podľa .

Sťažovatelia sú v konaní v procesnom postavení odporcov. Ústavný súd nezistil žiadne

skutočnosti, ktorými by sťažovatelia prispeli k predĺženiu priebehu napadnutého konania.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , bol postup samotného okresného súdu. Z doterajšieho priebehu

napadnutého konania vyplýva, že okresný súd postupoval v zásade plynulo, avšak podľa

názoru ústavného súdu nesústredene a neefektívne.

Neefektívnosť a nesústredenosť postupu okresného súdu v napadnutom konaní

vyplýva zo závažného procesného pochybenia, ktorého sa okresný súd dopustil tým, že

nerozhodol o späťvzatí časti návrhu na začatie konania z 20. decembra 2006 voči odporcom

v 2. až 56. rade, pričom v odôvodnení rozsudku zo 6. mája 2009 v rozpore so skutočnosťou

konštatoval, že o uvedenom spätvzatí bolo rozhodnuté uznesením Krajského súdu v Nitre

(ďalej len „krajský súd“) č. k. -363 zo 14. marca 2007. V skutočnosti týmto

uznesením krajského súdu bolo rozhodnuté iba o návrhu na nariadenie predbežného

opatrenia voči uvedeným odporcom (vrátane sťažovateľov), a nie o späťvzatí návrhu

vo veci samej.

V dôsledku tohto procesného pochybenia okresný súd v ďalšom priebehu nekonal

so sťažovateľmi ako s účastníkmi napadnutého konania.

K odstráneniu uvedeného procesného pochybenia došlo až na základe uznesenia

krajského súdu č. k. -670 z 31. augusta 2012, ktorým v rámci odvolacieho

konania bol zrušený rozsudok okresného súdu č. k. -586 zo 6. mája 2009

v spojení s opravným uznesením okresného súdu č. k. -642 zo 14. júna 2010.

V odôvodnení predmetného uznesenia krajského súdu z 31. augusta 2012 je okrem iného

uvedené:

„Odvolací súd rozhodujúc o odvolaní odporcu v 1. rade dospel k záveru, že súd

prvého stupňa sa svojím postupom v konaní dopustil závažného procesného pochybenia,

pre ktoré je potrebné napadnutý rozsudok v spojení s opravným uznesením zrušiť a vec

vrátiť na ďalšie konanie. Odvolací súd poukazuje na to, že súd prvého stupňa vo veci samej

rozhodol bez toho, aby sa vysporiadal so spätvzatím návrhu na začatie konania vo veci

samej zo strany navrhovateľov voči odporcom v 2. až 56. rade (č. l. 346 spisu), o ktorom

nebolo doposiaľ rozhodnuté. V tomto smere odvolací súd považuje za nesprávne

konštatovanie súdu prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, že o späťvzatí

návrhu na začatie konania voči odporcom v 2. až 56. rade bolo rozhodnuté Krajským

súdom v Nitre uznesením č. k. -363 zo dňa 14. 03. 2007 a konanie voči nim

bolo zastavené. Krajský súd v Nitre predmetným rozhodnutím rozhodol iba o späťvzatí

návrhu na nariadenie predbežného opatrenia voči odporcom v 2. až 56. rade a nie aj o

späťvzatí návrhu vo veci samej.

S poukazom na uvedené, keďže súd prvého stupňa doteraz nerozhodol o späťvzatí

návrhu navrhovateľov voči odporcom v 2. až 56. rade, mal s nimi ďalej konať ako

s účastníkmi a ak tak neurobil, odňal im možnosť konať pred súdom, čo je dôvod pre

zrušenie napadnutého rozsudku a vrátenie veci súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1

písm. f/ a ods. 2 . Odvolací súd rozhodujúc o odvolaní odporcu v 1. rade nemohol

neprihliadnuť na uvedenú vadu konania pred súdom prvého stupňa, ktorá mohla mať

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, keďže odporcovia v 2. až 56. rade sú

osoby, ktoré od odporcu v 1. rade nadobudli vlastnícke práva k sporným pozemkom a tieto

zastavali rodinnými domami.

Povinnosťou súdu prvého stupňa po zrušení a vrátení veci bude najskôr rozhodnúť

o pripustení či nepripustení späťvzatia návrhu vo veci samej (o určenie neplatnosti

osvedčení) navrhovateľmi zo dňa 20. 12. 2006 voči odporcom v 2. až 56. rade postupom

podľa až 3 .“

Okresný súd v nadväznosti na toto uznesenie krajského súdu uznesením

č. k. -681 z 25. januára 2013 rozhodol, že nepripúšťa späťvzatie návrhu

vo vzťahu k odporcom v 2. až 56. rade a zamieta návrh na zastavenie konania v tejto časti.

Prijatím tohto uznesenia došlo k napraveniu procesného pochybenia okresného súdu, ktorý

v nadväznosti na to začal opätovne konať s odporcami v 2. až 56. rade, teda

aj so sťažovateľmi, ako s účastníkmi konania. Ústavný súd považuje za potrebné v tejto

súvislosti dodať, že procesné pochybenie, v dôsledku ktorého došlo k podstatnému

predĺženiu priebehu napadnutého konania, uznal aj predseda okresného súdu vo vyjadrení

k sťažnosti zo 6. februára 2013.

Z odôvodnenia uznesenia okresného súdu z 25. januára 2013 okrem iného vyplýva,

že sťažovatelia budú v rámci ďalšieho priebehu konania podrobne vypočutí, čo zakladá

reálny predpoklad, že napadnuté konanie, ktoré ku dňu meritórneho rozhodovania

o sťažnosti trvá už takmer 8 rokov, nebude v dohľadnom čase právoplatne skončené.

Ústavný súd vo svojej predchádzajúcej judikatúre poukázal na to, že nielen

nečinnosť, ale aj nesprávna a neefektívna činnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu)

môže zapríčiniť porušenie zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov, a to vtedy, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej

neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby

o jeho veci rozhodol (napr. , ).

V nadväznosti na uvedené ústavný súd vyslovuje názor, že aj napriek určitej

skutkovej zložitosti konania spočívajúcej v pomerne veľkom počte jeho účastníkov nie je

ústavnoprávne akceptovateľné, že napadnuté konanie nebolo právoplatne skončené ani

po takmer 8 rokoch od jeho začatia (m. m. , ,

).

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že napadnutým postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa .

III.

Podľa ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo

nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,

vo veci konal.

Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľov

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa bolo postupom

okresného súdu porušené, prikázal mu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov

a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádzajú sťažovatelia domáhajúci sa

rozhodnutia súdu vo svojej veci.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovatelia sa domáhajú priznania finančného zadosťučinenia, a to sťažovateľovi

v 3. rade v sume 30 000 €, sťažovateľovi v 10. rade v sume 60 000 € (s poukazom na to, že

sťažovateľ v 3. rade je vlastníkom dvoch stavebných pozemkov a sťažovateľ v 10. rade

štyroch pozemkov) a ostatným sťažovateľom každému v sume 15 000 € z dôvodov

uvedených v sťažnosti. Poukázali najmä na to, že v dôsledku napadnutého postupu

okresného súdu vznikla u nich „nedôvera k súdnemu systému a ochrane ich práv cestou

súdneho konania“.

Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto

prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym

súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti

prípadu.

S prihliadnutím na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu vedeného pod sp. zn.

a zároveň berúc do úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu, ako

aj skutočnosť, že konanie vo veci nebolo do rozhodnutia ústavného súdu právoplatne

skončené, ústavný súd považoval priznanie sumy 3 000 € každému sťažovateľovi

za primerané finančné zadosťučinenie podľa .

Argumentáciu v sťažnosti, na základe ktorej sa sťažovateľ v 3. rade ako vlastník dvoch

nehnuteľností a sťažovateľ v 10. rade ako vlastník štyroch nehnuteľností domáhajú

priznania vyššieho finančného zadosťučinenia oproti ostatným sťažovateľom, nepovažoval

ústavný súd so zreteľom na účel tohto inštitútu za relevantnú na odlišné posudzovanie ich

postavenia oproti ostatným sťažovateľom.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľov, ktoré im

vznikli v dôsledku ich právneho zastúpenia v konaní vedenom ústavným súdom advokátom

JUDr. M. Ď. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Ústavný súd pri

rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca

hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2011, ktorá bola 763 €.

Ústavný súd zistil, že uplatnená suma trov konania za dva úkony právnej služby pri

zastúpení 28 sťažovateľov spolu v sume 4 290,90 € je nižšia, ako suma vypočítaná

ústavným súdom podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov, a neodporuje tejto vyhláške. Ústavný súd preto priznal

sťažovateľom úhradu trov konania v sume uplatnenej ich právnym zástupcom.

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľov ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto

rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. júna 2013