Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 155/2013
PDF · 202.02 KB
No categories available
III. ÚS 155/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. júna 2013 v senáte
zloženom z predsedu Jána Auxta a zo sudcov Ľubomíra Dobríka a Rudolfa Tkáčika v
konaní o sťažnosti Ing. S. H., D., zastúpeného advokátom JUDr. M. K., B., vo veci
namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Dunajská Streda v konaní vedenom pod
sp. zn. 10 Er/573/2009 takto
rozhodol:
1. Základné právo Ing. S. H. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v
primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Dunajská Streda v konaní vedenom pod sp. zn. 10
Er/573/2009 p o r u š e n é b o l i .
2. Okresnému súdu Dunajská Streda p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod
sp. zn. 10 Er/573/2009 konal bez zbytočných prieťahov.
3. Ing. S. H. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom tisíc
eur), ktoré j e Okresný súd Dunajská Streda p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Okresný súd Dunajská Streda j e p o v i n n ý uhradiť Ing. S. H. trovy konania
v sume 331,12 € (slovom tristotridsaťjeden eur a dvanásť centov) na účet jeho právneho
zástupcu JUDr. M. K., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
sp. zn. III. ÚS 155/2013 z 26. marca 2013 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Ing. S. H. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou
namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie
svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Dunajská Streda
(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 10 Er/573/2009 (ďalej aj
„napadnuté konanie“).
Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaním
sp. zn. 1 SprO 147/2013 doručeným ústavnému súdu 30. mája 2013, v ktorom sa okrem
iného uvádza:
„... Z hľadiska právneho posúdenia sa jedná o vec náročnejšiu, nakoľko v priebehu
exekučného konania bolo začaté konanie o obnovu konania, v ktorom bol vydaný exekučný
titul.
... Uvedenie všetkých procesných úkonov vo veci až doposiaľ
Žiadosť súdneho exekútora JUDr. P. H. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
na súd bola doručená 19. 6. 2009...
- Dňa 8. 7. 2009 sudkyňa súdnemu exekútorovi udelila poverenie na vykonanie
exekúcie, ktoré zo súdu bolo vyexpedované dňa 28. 8. 2009. Súdny exekútor poverenie
prevzal 3. 9. 2009...
- Dňa 2. 3. 2010 poverený súdny exekútor predložil na súd návrh povinného na
odklad exekúcie. Na základe rozvrhu práce na rok 2010 vo veci začal konať poverený vyšší
súdny úradník, ktorý dňa 21. 10. 2010 dal pokyn na vyžiadanie dokladov od povinného
Úradu geodézie, kartografie a katastra od sociálnej poisťovne a od OR PZ DS...
- dňa 11. 1. 2011 súd návrh na povolenie odkladu zamietol. Uznesenie zo súdu bolo
vyexpedované 13. 1. 2011. Právny zástupca povinného uznesenie prevzal 18. 1. 2011.
Právny zástupca oprávneného a exekútor uznesenie prevzali 19. 1. 2011. Povinný dňa 1. 2.
2011 proti uzneseniu podal odvolanie. Poverený vyšší súdny úradník dňa 16. 2. 2011 dal
pokyn na doručenie odvolania oprávnenému na vyjadrenie... Právny zástupca oprávneného
výzvu súdu prevzal 28. 2. 2011. Vyjadrenie oprávneného na súd bolo doručené 8. 3. 2011.
- dňa 24. 3. 2011 konajúca sudkyňa rozhodla o odklade exekúcie a povolil ho do
skončenia obnovy konania vedenej pod sp. zn. 5 Cb 164/2010. Uznesenie zo súdu bolo
vyexpedované 25. 3. 2011. Právny zástupca oprávneného uznesenie prevzal 11. 4. 2011,
právny zástupca povinného uznesenie prevzal 8. 4. 2011. Oprávnený dňa 28. 4. 2011 proti
uzneseniu súdu podal odvolanie.
- Dňa 29. 4. 2011 sudkyňa dala pokyn na doručenie kópie odvolania povinnému
na vyjadrenie... Jeho vyjadrenie na súd bolo doručené 23. 5. 2011.
V období do 17. 6. 2011 do 22. 5. 2012 spisový materiál sa nachádzal na krajskom
súde, ktorý uznesenie prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
- Dňa 30. 5. 2012 sudkyňa dala pokyn na doručenie uznesenia krajského súdu
účastníkom... Právny zástupca oprávneného uznesenie prevzal 12. 6. 2012 a právny
zástupca povinného uznesenie prevzal 11. 6. 2012.
- Dňa 20. 6. 2012 sudkyňa dala pokyn na postúpenie spisu vyššiemu súdnemu
úradníkovi na vypracovanie konceptu uznesenia.
- Dňa 10. 7. 2012 vyšší súdny úradník dal pokyn na zistenie, či konanie vedené
pod sp. zn. 5 Cb 164/2010 či je skončené...
- Dňa 18. 7. 2012 poverený VSÚ dal pokyn na predloženie spisu zákonnej sudkyni
za účelom kontroly konceptu uznesenia.
- Dňa 25. 7. 2012 sudkyňa spis vrátila VSÚ na doplnenie poukazom na rozhodnutie
krajského súdu.
- Dňa 16. 8. 2012 vyšší súdny úradník opäť predložil koncept uznesenia sudkyni
na kontrolu, ktorému sudkyňa opäť vrátila 11. 12. 2012.
- Dňa 17. 12. 2012 vyšší súdny úradník spis vrátil sudkyni s poukazom na to,
že v spise sa nachádzajú dve odlišné úpravy, aby bol sudkyňou usmernený.
- Dňa 18. 12. 2012 sudkyňa spis vrátila VSÚ s tým, že treba postupovať podľa
úpravy zo dňa 11. 12. 2012.
- Dňa 15. 1. 2013 vyšší súdny úradník dal pokyn na zistenie, či konanie vedené
pod sp. zn. 5 Cb 164/2010 je právoplatne skončené.
- Dňa 15. 1. 2013 v spise je záznam o tom, že príslušná súdna tajomníčka zistila,
že spis 5 Cb 164/2010 sa nachádza na Krajskom súde v Trnave. Ďalší záznam o tom, že spis
5 Cb 164/2010 sa nachádza na KS v Trnave je zo dňa 23. 1. 2013.
- Dňa 24. 1. 2013 VSÚ predložil doplnený koncept uznesenia sudkyni na kontrolu.
Sudkyňa dňa 11. 3. 2013 spis vrátila pokynom vyššiemu súdnemu úradníkovi
na prepracovanie. Posledný koncept uznesenia zo dňa 25. 3. 2013 sudkyňa neschválila,
vrátila spis VSÚ 15. 4. 2013 na ďalší postup.
... Prekážky podľa § 107 O. s. p. v tejto veci zistené neboli.
... Prieťahy sťažovateľ v tejto veci nespôsobil...
Súd doteraz o návrhu povinného na odklad exekúcie právoplatne nerozhodol. Návrh
povinného najprv zamietol, ale po podaní odvolania jeho návrhu na odklad vyhovel
do právoplatného skončenia konania o obnove konania...
Obnova konania pod sp. zn. 5 Cb 164/2010 bola zamietnutá. Proti uzneseniu bolo
podané odvolanie, o ktorom rozhodnuté nebolo a spisový materiál stále sa nachádza
na krajskom súde. Podľa môjho názoru skutočnosť, že v priebehu exekučného konania bol
podaný návrh na obnovu pôvodného konania, ovplyvnila priebeh tohto exekučného
konania...
... V tejto veci som riešila sťažnosť oprávneného, ktorú som posúdila
ako opodstatnenú, pretože v tom čase súd podľa môjho názoru nekonal plynulé o návrhu
o odklad exekúcie. Vtedajšiemu vyššiemu súdnemu úradníkovi jeho pomalý postup som
vytkla. Tento vyšší súdny úradník bol preložený na iný súd. Od tej doby vo veci konali ďalší
dvaja vyšší súdni úradníci.“
Úkony, ktoré sú uvedené vo vyjadrení okresného súdu, zistil aj ústavný súd
z predloženého spisu okresného súdu a vyjadrení účastníkov.
Navyše zistil, že 24. februára 2010 podal povinný v exekučnom konaní
na exekútorskom úrade návrh na odklad exekúcie.
Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom
súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov.
Sťažovateľ zároveň namietal aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý
má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná
nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.
Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu
pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť
(napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07, IV. ÚS 90/2010).
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza
zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza
osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde
sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty
dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným
spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím
súdu (m. m. IV. ÚS 221/04, III. ÚS 103/07, III. ÚS 139/07).
V súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou ústavný súd už vyslovil, že právo
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov súdom sa vzťahuje aj na konanie o výkon
rozhodnutia a rozhodovanie súdu v exekučnom konaní (III. ÚS 15/03, III. ÚS 229/04),
keďže nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí vrátane súdnej exekúcie podľa zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) je súčasťou základného práva na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (IV. ÚS 292/04, IV. ÚS 455/2011, II. ÚS 144/2012), pričom
ústava v čl. 48 ods. 2 takéto konania z povinnosti súdov konať bez zbytočných prieťahov
nevyníma. Aj podľa názoru Európskeho súdu pre ľudské práva by právo na súdnu ochranu
zostalo iluzórnym, keby vnútroštátny právny poriadok umožňoval, aby konečné súdne
rozhodnutie ostalo „neúčinné“ na škodu jednej zo strán. Výkon rozsudku alebo rozhodnutia
súdu treba považovať za integrálnu súčasť procesu v zmysle čl. 6 dohovoru (III. ÚS 15/03,
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania
postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety
OSP, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak,
aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým
aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,
IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická
zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup
samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.
1. Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, ktoré ústavný súd uplatňuje
pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, je potrebné uviesť, že rozhodovanie
o návrhoch na odklad exekúcie tvorí štandardnú súčasť agendy okresných súdov, a preto
nemožno napadnuté konanie hodnotiť z právneho hľadiska ako zložité (obdobne
IV. ÚS 455/2011), a ani ústavný súd z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu
nezistil okolnosť, ktorá by odôvodňovala záver o faktickej zložitosti alebo aj o právnej
zložitosti veci, ako to uvádza vo svojom stanovisku okresný súd „že v priebehu exekučného
konania bol podaný návrh na obnovu pôvodného konania“.
2. Správanie účastníka konania je druhým kritériom, ktoré sa uplatňuje pri
rozhodovaní o tom, či v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým
aj k porušeniu označených práv. Ústavný súd z uvedeného hľadiska v správaní sťažovateľa
nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by bolo potrebné pripísať na jeho ťarchu. V konaní bol
aktívny a opakovane žiadal okresný súd, aby vo veci konal (18. októbra 2010, 4. novembra
2010, 17. decembra 2010 a 22. októbra 2012).
Žiadosť o „urýchlenie konania“ podal aj 17. októbra 2011 na Krajskom súde
v Trnave (ďalej len „krajský súd“), ktorý rozhodoval o odvolaní sťažovateľa proti
rozhodnutiu okresného súdu z 24. marca 2011 o povolení odkladu exekúcie
do právoplatného skončenia obnovy konania.
3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo
k porušeniu sťažovateľom označených práv v napadnutom konaní, bol postup samotného
okresného súdu. Z predloženého spisu okresného súdu ústavný súd zistil, že okresný súd
bol v danej veci opakovane bezdôvodne nečinný, a to konkrétne už na začiatku konania,
keď prvý jednoduchý úkon urobil až 21. októbra 2010 („vyžiadanie dokladov od povinného,
Úradu geodézie, kartografie a katastra, od sociálnej poisťovne a od OR PZ DS“), teda
po viac ako 7 mesiacoch od podania návrhu (2. marec 2010), a tiež od 22. mája 2012, keď
bol spis vrátený z krajského súdu, až do 15. januára 2013 (takmer 8 mesiacov), keď
zisťoval stav iného konania o povolení obnovy konania.
Uvedená nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože
nevykonával vo veci úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej
sa sťažovateľ v predmetnej veci počas súdneho konania nachádza, čo je základným účelom
práva zaručeného v citovanom článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02).
Aj okresný súd priznal zbytočné prieťahy v tomto konaní.
Navyše, činnosť okresného súdu bola aj neefektívna, čo sa prejavilo v tom, že jeho
rozhodnutie o povolení odkladu exekúcie do právoplatného skončenia obnovy konania
krajský súd zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že postupom okresného súdu
bola účastníkom konania odňatá možnosť konať pred súdom.
Ústavný súd pri celkovom hodnotení zohľadnil, že dĺžku doby, počas ktorej sa súdny
spis z dôvodu odvolacieho konania nachádzal na krajskom súde od 17. júna 2011
do 22. mája 2012, ktorú okresný súd nemohol ovplyvniť, nebolo možné z objektívnych
dôvodov pripočítať na jeho ťarchu.
Keďže okresný súd dosiaľ právoplatne nerozhodol o návrhu povinného na odklad
exekúcie predloženom 2. marca 2010, hoci o tomto návrhu bol povinný rozhodnúť v lehote
30 dní v súlade s § 56 ods. 4 Exekučného poriadku, ústavný súd dospel k záveru,
že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 10 Er/573/2009 došlo
k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto nálezu.
III.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov
sa ho domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne
o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo
slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti
rozhodnutia ústavného súdu.
Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného
práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje
nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho
porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).
Keďže ústavný súd rozhodol, že bolo porušené základné právo sťažovateľa podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, zaoberal sa aj jeho žiadosťou
o priznanie finančného zadosťučinenia.
Sťažovateľ žiadal, aby mu bolo priznané finančné zadosťučinenie v sume 8 000 €,
poukazujúc na najmä na neefektívnu a nesústredenú činnosť okresného súdu pri
rozhodovaní v exekučnom konaní, ktoré má pre neho zásadný význam.
Pri určení finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti
aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné
zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.
Vzhľadom na dĺžku konania vedeného okresným súdom a zohľadňujúc,
o čo sťažovateľovi v exekučnom konaní ešte ide (vymoženie už len časti nezaplatenej
pohľadávky), ústavný súd považoval priznanie sumy 1 000 € za primerané finančné
zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.
Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu
vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Sťažovateľ žiadal
o priznanie trov konania v sume 331,15 € (za dva úkony právnej služby, dvakrát režijný
paušál a k tomu 20 % DPH).
Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej
mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2012, ktorá
predstavovala sumu 781 €.
Ústavný súd mu priznal úhradu za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu
zastúpenia a podanie sťažnosti v roku 2013) v súlade s § 1 ods. 3, § 9, § 11 ods. 3, § 14
ods. 1 písm. a) a b) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb
v znení neskorších predpisov. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej
služby v roku 2013 predstavovala sumu iba 130,16 € a režijný paušál 7,81 € (teda nie ako
uvádza sťažovateľ). K tomu je potrebné pripočítať 20 % DPH v sume 55,18 €, pretože
advokát je jej platcom. Úhrada bola teda priznaná v celkovej sume 331,12 €.
Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet
právneho zástupcu sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 18. júna 2013