Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 155/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. júna 2013 v senáte

zloženom z predsedu Jána Auxta a zo sudcov Ľubomíra Dobríka a Rudolfa Tkáčika v

konaní o sťažnosti Ing. S. H., D., zastúpeného advokátom JUDr. M. K., B., vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Dunajská Streda v konaní vedenom pod

sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo Ing. S. H. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a právo na prejednanie jeho záležitosti v

primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Dunajská Streda v konaní vedenom pod sp. zn. 10

p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Dunajská Streda p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod

sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

3. Ing. S. H. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom tisíc

eur), ktoré j e Okresný súd Dunajská Streda p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Dunajská Streda j e p o v i n n ý uhradiť Ing. S. H. trovy konania

v sume 331,12 € (slovom tristotridsaťjeden eur a dvanásť centov) na účet jeho právneho

zástupcu JUDr. M. K., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

sp. zn. z 26. marca 2013 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Ing. S. H. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (ďalej len „“) a práva na prejednanie

svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Dunajská Streda

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj

„napadnuté konanie“).

Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaním

sp. zn. doručeným ústavnému súdu 30. mája 2013, v ktorom sa okrem

iného uvádza:

„... Z hľadiska právneho posúdenia sa jedná o vec náročnejšiu, nakoľko v priebehu

exekučného konania bolo začaté konanie o obnovu konania, v ktorom bol vydaný exekučný

titul.

... Uvedenie všetkých procesných úkonov vo veci až doposiaľ

Žiadosť súdneho exekútora JUDr. P. H. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

na súd bola doručená 19. 6. 2009...

- Dňa 8. 7. 2009 sudkyňa súdnemu exekútorovi udelila poverenie na vykonanie

exekúcie, ktoré zo súdu bolo vyexpedované dňa 28. 8. 2009. Súdny exekútor poverenie

prevzal 3. 9. 2009...

- Dňa 2. 3. 2010 poverený súdny exekútor predložil na súd návrh povinného na

odklad exekúcie. Na základe rozvrhu práce na rok 2010 vo veci začal konať poverený vyšší

súdny úradník, ktorý dňa 21. 10. 2010 dal pokyn na vyžiadanie dokladov od povinného

Úradu geodézie, kartografie a katastra od sociálnej poisťovne a od OR PZ DS...

- dňa 11. 1. 2011 súd návrh na povolenie odkladu zamietol. Uznesenie zo súdu bolo

vyexpedované 13. 1. 2011. Právny zástupca povinného uznesenie prevzal 18. 1. 2011.

Právny zástupca oprávneného a exekútor uznesenie prevzali 19. 1. 2011. Povinný dňa 1. 2.

2011 proti uzneseniu podal odvolanie. Poverený vyšší súdny úradník dňa 16. 2. 2011 dal

pokyn na doručenie odvolania oprávnenému na vyjadrenie... Právny zástupca oprávneného

výzvu súdu prevzal 28. 2. 2011. Vyjadrenie oprávneného na súd bolo doručené 8. 3. 2011.

- dňa 24. 3. 2011 konajúca sudkyňa rozhodla o odklade exekúcie a povolil ho do

skončenia obnovy konania vedenej pod sp. zn. . Uznesenie zo súdu bolo

vyexpedované 25. 3. 2011. Právny zástupca oprávneného uznesenie prevzal 11. 4. 2011,

právny zástupca povinného uznesenie prevzal 8. 4. 2011. Oprávnený dňa 28. 4. 2011 proti

uzneseniu súdu podal odvolanie.

- Dňa 29. 4. 2011 sudkyňa dala pokyn na doručenie kópie odvolania povinnému

na vyjadrenie... Jeho vyjadrenie na súd bolo doručené 23. 5. 2011.

V období do 17. 6. 2011 do 22. 5. 2012 spisový materiál sa nachádzal na krajskom

súde, ktorý uznesenie prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

- Dňa 30. 5. 2012 sudkyňa dala pokyn na doručenie uznesenia krajského súdu

účastníkom... Právny zástupca oprávneného uznesenie prevzal 12. 6. 2012 a právny

zástupca povinného uznesenie prevzal 11. 6. 2012.

- Dňa 20. 6. 2012 sudkyňa dala pokyn na postúpenie spisu vyššiemu súdnemu

úradníkovi na vypracovanie konceptu uznesenia.

- Dňa 10. 7. 2012 vyšší súdny úradník dal pokyn na zistenie, či konanie vedené

pod sp. zn. či je skončené...

- Dňa 18. 7. 2012 poverený VSÚ dal pokyn na predloženie spisu zákonnej sudkyni

za účelom kontroly konceptu uznesenia.

- Dňa 25. 7. 2012 sudkyňa spis vrátila VSÚ na doplnenie poukazom na rozhodnutie

krajského súdu.

- Dňa 16. 8. 2012 vyšší súdny úradník opäť predložil koncept uznesenia sudkyni

na kontrolu, ktorému sudkyňa opäť vrátila 11. 12. 2012.

- Dňa 17. 12. 2012 vyšší súdny úradník spis vrátil sudkyni s poukazom na to,

že v spise sa nachádzajú dve odlišné úpravy, aby bol sudkyňou usmernený.

- Dňa 18. 12. 2012 sudkyňa spis vrátila VSÚ s tým, že treba postupovať podľa

úpravy zo dňa 11. 12. 2012.

- Dňa 15. 1. 2013 vyšší súdny úradník dal pokyn na zistenie, či konanie vedené

pod sp. zn. je právoplatne skončené.

- Dňa 15. 1. 2013 v spise je záznam o tom, že príslušná súdna tajomníčka zistila,

že spis sa nachádza na Krajskom súde v Trnave. Ďalší záznam o tom, že spis

sa nachádza na KS v Trnave je zo dňa 23. 1. 2013.

- Dňa 24. 1. 2013 VSÚ predložil doplnený koncept uznesenia sudkyni na kontrolu.

Sudkyňa dňa 11. 3. 2013 spis vrátila pokynom vyššiemu súdnemu úradníkovi

na prepracovanie. Posledný koncept uznesenia zo dňa 25. 3. 2013 sudkyňa neschválila,

vrátila spis VSÚ 15. 4. 2013 na ďalší postup.

... Prekážky podľa v tejto veci zistené neboli.

... Prieťahy sťažovateľ v tejto veci nespôsobil...

Súd doteraz o návrhu povinného na odklad exekúcie právoplatne nerozhodol. Návrh

povinného najprv zamietol, ale po podaní odvolania jeho návrhu na odklad vyhovel

do právoplatného skončenia konania o obnove konania...

Obnova konania pod sp. zn. bola zamietnutá. Proti uzneseniu bolo

podané odvolanie, o ktorom rozhodnuté nebolo a spisový materiál stále sa nachádza

na krajskom súde. Podľa môjho názoru skutočnosť, že v priebehu exekučného konania bol

podaný návrh na obnovu pôvodného konania, ovplyvnila priebeh tohto exekučného

konania...

... V tejto veci som riešila sťažnosť oprávneného, ktorú som posúdila

ako opodstatnenú, pretože v tom čase súd podľa môjho názoru nekonal plynulé o návrhu

o odklad exekúcie. Vtedajšiemu vyššiemu súdnemu úradníkovi jeho pomalý postup som

vytkla. Tento vyšší súdny úradník bol preložený na iný súd. Od tej doby vo veci konali ďalší

dvaja vyšší súdni úradníci.“

Úkony, ktoré sú uvedené vo vyjadrení okresného súdu, zistil aj ústavný súd

z predloženého spisu okresného súdu a vyjadrení účastníkov.

Navyše zistil, že 24. februára 2010 podal povinný v exekučnom konaní

na exekútorskom úrade návrh na odklad exekúcie.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľ zároveň namietal aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý

má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu

pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť

(napr. , , , ).

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (čo platí, aj pokiaľ ide o dohovoru) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (m. m. , , ).

V súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou ústavný súd už vyslovil, že právo

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov súdom sa vzťahuje aj na konanie o výkon

rozhodnutia a rozhodovanie súdu v exekučnom konaní (, ),

keďže nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí vrátane súdnej exekúcie podľa zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) je súčasťou základného práva na súdnu ochranu

podľa (, , ), pričom

v takéto konania z povinnosti súdov konať bez zbytočných prieťahov

nevyníma. Aj podľa názoru Európskeho súdu pre ľudské práva by právo na súdnu ochranu

zostalo iluzórnym, keby vnútroštátny právny poriadok umožňoval, aby konečné súdne

rozhodnutie ostalo „neúčinné“ na škodu jednej zo strán. Výkon rozsudku alebo rozhodnutia

súdu treba považovať za integrálnu súčasť procesu v zmysle čl. 6 dohovoru (,

).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety

, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak,

aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým

aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup

samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

1. Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, ktoré ústavný súd uplatňuje

pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru, je potrebné uviesť, že rozhodovanie

o návrhoch na odklad exekúcie tvorí štandardnú súčasť agendy okresných súdov, a preto

nemožno napadnuté konanie hodnotiť z právneho hľadiska ako zložité (obdobne

), a ani ústavný súd z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu

nezistil okolnosť, ktorá by odôvodňovala záver o faktickej zložitosti alebo aj o právnej

zložitosti veci, ako to uvádza vo svojom stanovisku okresný súd „že v priebehu exekučného

konania bol podaný návrh na obnovu pôvodného konania“.

2. Správanie účastníka konania je druhým kritériom, ktoré sa uplatňuje pri

rozhodovaní o tom, či v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým

aj k porušeniu označených práv. Ústavný súd z uvedeného hľadiska v správaní sťažovateľa

nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by bolo potrebné pripísať na jeho ťarchu. V konaní bol

aktívny a opakovane žiadal okresný súd, aby vo veci konal (18. októbra 2010, 4. novembra

2010, 17. decembra 2010 a 22. októbra 2012).

Žiadosť o „urýchlenie konania“ podal aj 17. októbra 2011 na Krajskom súde

v Trnave (ďalej len „krajský súd“), ktorý rozhodoval o odvolaní sťažovateľa proti

rozhodnutiu okresného súdu z 24. marca 2011 o povolení odkladu exekúcie

do právoplatného skončenia obnovy konania.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu sťažovateľom označených práv v napadnutom konaní, bol postup samotného

okresného súdu. Z predloženého spisu okresného súdu ústavný súd zistil, že okresný súd

bol v danej veci opakovane bezdôvodne nečinný, a to konkrétne už na začiatku konania,

keď prvý jednoduchý úkon urobil až 21. októbra 2010 („vyžiadanie dokladov od povinného,

Úradu geodézie, kartografie a katastra, od sociálnej poisťovne a od OR PZ DS“), teda

po viac ako 7 mesiacoch od podania návrhu (2. marec 2010), a tiež od 22. mája 2012, keď

bol spis vrátený z krajského súdu, až do 15. januára 2013 (takmer 8 mesiacov), keď

zisťoval stav iného konania o povolení obnovy konania.

Uvedená nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože

nevykonával vo veci úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej

sa sťažovateľ v predmetnej veci počas súdneho konania nachádza, čo je základným účelom

práva zaručeného v citovanom článku (pozri napr. ).

Aj okresný súd priznal zbytočné prieťahy v tomto konaní.

Navyše, činnosť okresného súdu bola aj neefektívna, čo sa prejavilo v tom, že jeho

rozhodnutie o povolení odkladu exekúcie do právoplatného skončenia obnovy konania

krajský súd zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že postupom okresného súdu

bola účastníkom konania odňatá možnosť konať pred súdom.

Ústavný súd pri celkovom hodnotení zohľadnil, že dĺžku doby, počas ktorej sa súdny

spis z dôvodu odvolacieho konania nachádzal na krajskom súde od 17. júna 2011

do 22. mája 2012, ktorú okresný súd nemohol ovplyvniť, nebolo možné z objektívnych

dôvodov pripočítať na jeho ťarchu.

Keďže okresný súd dosiaľ právoplatne nerozhodol o návrhu povinného na odklad

exekúcie predloženom 2. marca 2010, hoci o tomto návrhu bol povinný rozhodnúť v lehote

30 dní v súlade s § 56 ods. 4 Exekučného poriadku, ústavný súd dospel k záveru,

že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto nálezu.

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov

sa ho domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne

o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo

slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti

rozhodnutia ústavného súdu.

Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva ().

Keďže ústavný súd rozhodol, že bolo porušené základné právo sťažovateľa podľa

a právo podľa dohovoru, zaoberal sa aj jeho žiadosťou

o priznanie finančného zadosťučinenia.

Sťažovateľ žiadal, aby mu bolo priznané finančné zadosťučinenie v sume 8 000 €,

poukazujúc na najmä na neefektívnu a nesústredenú činnosť okresného súdu pri

rozhodovaní v exekučnom konaní, ktoré má pre neho zásadný význam.

Pri určení finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti

aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné

zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na dĺžku konania vedeného okresným súdom a zohľadňujúc,

o čo sťažovateľovi v exekučnom konaní ešte ide (vymoženie už len časti nezaplatenej

pohľadávky), ústavný súd považoval priznanie sumy 1 000 € za primerané finančné

zadosťučinenie podľa .

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Sťažovateľ žiadal

o priznanie trov konania v sume 331,15 € (za dva úkony právnej služby, dvakrát režijný

paušál a k tomu 20 % DPH).

Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej

mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2012, ktorá

predstavovala sumu 781 €.

Ústavný súd mu priznal úhradu za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu

zastúpenia a podanie sťažnosti v roku 2013) v súlade s § 1 ods. 3, § 9, § 11 ods. 3, § 14

ods. 1 písm. a) a b) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej

služby v roku 2013 predstavovala sumu iba 130,16 € a režijný paušál 7,81 € (teda nie ako

uvádza sťažovateľ). K tomu je potrebné pripočítať 20 % DPH v sume 55,18 €, pretože

advokát je jej platcom. Úhrada bola teda priznaná v celkovej sume 331,12 €.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet

právneho zástupcu sťažovateľa ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. júna 2013