Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 144/2012
PDF · 252.75 KB
No categories available
II. ÚS 144/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. novembra 2012
v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Sergeja
Kohuta prerokoval prijatú sťažnosť Š. Š., K., zastúpeného advokátom JUDr. M. C.,
Advokátska kancelária s. r. o., Ž., vo veci namietaného porušenia základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 18 Er 641/09
a takto
rozhodol:
1. Okresný súd Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 18 Er 641/09 p o r u š i l
základné právo Š. Š. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
2. Š. Š. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom tisícpäťsto
eur), ktoré j e Okresný súd Žilina p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto nálezu.
3. Š. Š. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 314,18 € (slovom
tristoštrnásť eur a osemnásť centov), ktoré j e Okresný súd Žilina p o v i n n ý vyplatiť na
účet jeho advokáta JUDr. M. C., Advokátska kancelária s. r. o., Ž., do jedného mesiaca od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
č. k. II. ÚS 144/2012-13 z 30. mája 2012 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Š. Š. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou
namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu
Žilina (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 18 Er 641/09
(ďalej aj „napadnuté konanie“).
Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že:
«Dňa 31. 3. 2009 som začal pred exekútorským úradom Mgr. B. J. exekučné konanie.
Vec je vedená pred OS Žilina pod č. k. 18 Er 641/2009.
Okresný súd Žilina vydal dňa 24. 4. 2009 pod č. k. 5511-049931 poverenie súdnemu
exekútorovi. Povinná 1. podala dňa 12. 6. 2009 proti exekúcii námietky. Ja som podal dňa
25. 6. 2009 exekútorovi vyjadrenie k námietkam.
Od tejto doby som nezaregistroval žiadnu činnosť súdu, ktorá by mala smerovať
k rozhodnutiu o námietkach.
Dňa 20. 11. 2009 som súdu navyše oznámil potrebné informácie pre rozhodovanie
o námietkach a dňa 11. 3. 2010 som do spisu predložil uznesenie KR PZ Žilina o vznesení
obvinenia proti povinnej v rade 1. vo veci súvisiacej s vymáhanou pohľadávkou.
Pretože súd vo veci bez dôvodov nekonal, predložil som dňa 26. 1. 2011 predsedovi
súdu a ministerke spravodlivosti sťažnosť na prieťahy v konaní.
Odpoveď som obdržal len od predsedu OS Žilina, ktorý mi odpovedal podaním
1 SprS 37/2011 z 8. 2. 2011, podľa ktorého vec vraj nebola vybavená z dôvodu zaťaženosti
exekučného súdu. Od tejto doby dodnes však vo veci súd zasa nekonal, pričom z vlastnej
praxe mi je známe, že súd už vybavil aj veci a námietky, ktoré napadli po tejto lehote.
Okrem toho som voči povinnej v rade 1. podal dňa 18. 8. 2009 okresnej prokuratúre
v Žiline trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestnej činnosti súvisiacej práve
s vymáhanou pohľadávkou v exekučnom konaní vedenom pred OS Žilina
č. k. 18 Er 641/2009.
Povinná si vyrobila ‒sfalšovala príjmový pokladničný doklad s dátumom
19. 12. 2008, ktorý som jej mal údajne vystaviť ja. Použila však predtlač s menou „€“, ktorý
sa používal až po 1. 1. 2009. Do konca roku 2008 u nás platila mena „SK“. Povinná navyše
sfalšovala nie môj podpis, ale podpis inej osoby - Ing. A. K., hoci môj podpis mala na
dohode o vzdaní sa práva zo dňa 7. 7. 2008, ktorú sme spolu uzavreli.
Na základe vyšetrovania bola voči povinnej (podozrivej) vznesená obžaloba, o čom
ma Okresná prokuratúra Žilina upovedomila podaním z 21. 6. 2010...
Napriek odstupu času aj s prihliadnutím na moje žiadosti či sťažnosti, do dnešného
dňa nebolo ani v jednej veci rozhodnuté, či konané spôsobom, ktorý by smeroval
k rozhodnutiu. Vo veci 18 Er 641/2009 súd nekoná, hoci je nesporné, že konal vo veciach,
ktoré napadli neskôr. Vo veci 1 T 110/10 do dnešného dňa nebolo nariadené ani prvé
pojednávanie.
Ja, sťažovateľ, som teda vyčerpal všetky dostupné právne prostriedky, ktorými sa
môžem domáhať nápravy konania od porušovateľa svojho práva.
Postup súdu, ktorým došlo k prieťahom v konaní považujem za rozhodujúci pre
kvalitu vymoženia mojej pohľadávky. Tým, že súd vo veci vyvolal prieťahy došlo k situácii,
že vo vymáhaní som bol predbehnutý a majetok, ktorý by inak podliehal exekučnému
záložnému právu bude predmetom „verejnej dražby“. Takýmto postupom súdu som bol
ukrátený na mojich právach o sumu cca sa rovnajúcu exekuovanej istine s príslušenstvom.
Nečinnosťou súdu mi vznikla škoda vo výške zodpovedajúcej vymáhanej čiastke, lebo
jediný majetok, ktorý mohol slúžiť na uspokojenie mojej pohľadávky je predmetom verejnej
dražby, ktorá sa uskutoční v Bratislave dňa 27. 10. 2011. Hodnota majetku vo verejnej
dražbe dosahuje cca 350 tis. €, avšak hodnota pohľadávky záložcu má byť vyššia.
Moja ‒pôvodne vysoká pravdepodobnosť na uspokojenie mojej pohľadávky sa
zmenila na „možnosť“ môjho exekútora prihlásiť si pohľadávky do rozvrhu výťažku
u dražobnej spoločnosti. Podľa informácii o výške pohľadávky záložcu pri verejnej dražbe
je takmer isté, že nebudem uspokojený vôbec...
Sťažovateľ vidí porušenie svojho ústavného práva v neprimeraných časových
prieťahoch spôsobených nečinnosťou súdu...
Príslušný súd teda porušil základné právo sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Sťažovateľ žiada priznať primerané finančné zadosťučinenie..., pričom tento nárok
odôvodňuje predovšetkým
- dĺžkou celého konania
- blokovaním jeho finančných prostriedkov v hodnote vymáhanej pohľadávky
v prospech ex. úradu na dobu do rozhodnutia o námietkach
- najmä nemožnosť použiť svoju nehnuteľnosť nedôvodne zaťaženú exekútorským
záložným právom na zabezpečenie záväzku v peňažnom ústave, čím je vážne ohrozená
sociálna existencia rodiny sťažovateľa
Nevyriešené právne vzťahy sú dôvodom neustálych sporov, vzájomného napádania,
neustáleho a zároveň stupňujúceho sa napätia medzi účastníkmi konania. Pretrvávajúce
napätie a právna neistota sú značnou psychickou záťažou pre sťažovateľa, čo sa negatívne
odráža na jeho zdravotnej pohode...
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, nakoľko odstránenie stavu právnej neistoty
je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a tento
účel možno dosiahnuť iba právoplatným rozhodnutím, pričom Okresný súd ŽILINA v konaní
podľa tejto sťažnosti nekoná bez prieťahov navrhujem, aby Ústavný súd Slovenskej
republiky vydal tento nález
1. Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu ŽILINA v konaní
vedenom pod sp. zn. 18 Er 641/2009 a 1 T 110/10 porušené bolo.
2. Sťažovateľovi sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 116 178,72 €, ktoré je
Okresný súd Žilina povinný vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.
3. Okresný súd ŽILINA je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania v sume
1 583,21 € na účet právneho zástupcu... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.
Súhlasím, aby súd konal aj v mojej neprítomnosti. Na nariadení pojednávania
netrvám.»
2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci
konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedom listom sp. zn. 1 SprS/487/2012
z 30. júla 2012, ku ktorému bolo pripojené aj vyjadrenie zákonnej sudkyne z 25. júla 2012
a vyjadrenie vyššej súdnej úradníčky, a právna zástupkyňa sťažovateľa stanoviskom
k uvedeným vyjadreniam zo 17. augusta 2012.
2.1 Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedol len to, že sa
s vyjadreniami zákonnej sudkyne a vyššej súdnej úradníčky stotožňuje, a dodal, že „súhlasí
s upustením od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti“.
2.2 Zákonná sudkyňa vo svojom vyjadrení uviedla chronológiu úkonov vykonaných
v danej veci a dodala, že:
«... Po tom, ako mi bol spis predložený na vybavenie o odvolaniach proti uzneseniu
vydaného vyšším súdnym úradníkom som konala bezodkladne aj s poukazom na počet vecí
v agende „Er“.»
2.3 Vyššia súdna úradníčka k danej veci uviedla najmä, že:
„... predmetná vec nebola doposiaľ vybavená z dôvodu zaťaženosti exekučného súdu
veľkým množstvom návrhov (žiadostí o udelenie poverenia, návrhov povinného na odklad
exekúcie, návrhov oprávneného na zmenu exekútora, námietok povinného proti exekúcii,
rozvrhov výťažku, návrhov na zastavenie exekúcie), resp. podnetov účastníkov exekučných
konaní. Súd o týchto podaniach rozhoduje postupne.
Dňa 04. 02. 2011 bolo vydané uznesenie o nepriznaní oslobodenia povinného
od súdneho poplatku za konanie o námietkach povinného proti exekúcii. Po právoplatnosti
tohto uznesenia bude konanie o námietkach povinného proti exekúcii bezodkladne
zastavené.“
2.4 Právny zástupca sťažovateľa vo svojom podaní k uvedeným vyjadreniam
okresného súdu uviedol, že:
„... Po oboznámení sa s vyjadrením som nútený zotrvať na všetkých dôvodoch môjho
podania zo dňa 10. 10. 2011, pretože dôvody uvádzané porušovateľom nie sú dôvodmi,
ktoré by odôvodňovali porušenie mojich ústavných práv.“
3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa
s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.
II.
Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania
a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh
a stav konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 18 Er 641/09:
Dňa 1. apríla 2009 podal súdny exekútor Mgr. B. J., Exekútorský úrad, Ž. (ďalej len
„súdny exekútor“), na okresnom súde žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
vo veci oprávneného sťažovateľa proti povinnej Ing. Z. H., B., Ž. (ďalej len „povinná
v 1. rade“), a spoločnosti C., s. r. o. (ďalej len „povinná v 2. rade“), pre vymoženie
pohľadávky vo výške 116 178,72 € s príslušenstvom. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 18
Er 641/09.
Dňa 7. apríla 2009 okresný súd vyzval rozhodcovský súd, ktorý rozhodoval spor
medzi sťažovateľom a povinnou v 1. a v 2. rade, aby v lehote 10 dní zapožičal
rozhodcovský spis.
Dňa 8. apríla 2009 rozhodcovský súd predložil okresnému súdu vyžiadaný spisový
materiál.
Dňa 21. apríla 2009 okresný súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie, ktorým
vyhovel žiadosti podanej 1. apríla 2009.
Dňa 20. mája 2009 okresný súd vrátil zapožičaný rozhodcovský spis
rozhodcovskému súdu.
Dňa 12. júna 2009 povinná v 1. rade podala súdnemu exekútorovi námietky proti
exekúcii.
Dňa 18. júna 2009 súdny exekútor predložil okresnému súdu námietky povinnej
v 1. rade na rozhodnutie.
Dňa 25. júna 2009 súdny exekútor predložil okresnému súdu vyjadrenie sťažovateľa
k námietkam povinnej v 1. rade.
Dňa 20. novembra 2009 sťažovateľ podal na okresnom súde oznámenie, v ktorom
uviedol, že 18. augusta 2009 podal podnet na začatie trestného stíhania proti povinnej
v 1. rade pre podozrenie zo spáchania trestného činu, a zároveň žiadal, aby okresný súd
urýchlene rozhodol o námietkach povinnej v 1. rade.
Dňa 24. novembra 2009 súdny exekútor požiadal okresný súd o oznámenie, či bolo
vydané rozhodnutie o námietkach povinnej v 1. rade.
Dňa 3. februára 2010 okresný súd vyzval povinnú v 1. rade, aby v lehote 10 dní
od doručenia výzvy zaplatila poplatok súvisiaci s podanými námietkami proti exekúcii
vo výške 6 970,50 €, s poučením, že súd toto konanie zastaví, ak nedôjde k zaplateniu
týchto poplatkov.
Dňa 18. februára 2010 povinná v 1. rade podala na okresnom súde návrh
na oslobodenie od súdneho poplatku.
Dňa 26. marca 2010 okresný súd vyzval povinnú v 1. rade, aby v lehote 7 dní
od doručenia výzvy predložila okresnému súdu dôkazy na preukázanie svojich sociálnych
a majetkových pomerov.
Dňa 16. apríla 2010 povinná v 1. rade podala na okresnom súde potvrdenie o svojich
osobných, majetkových a zárobkových pomeroch.
Dňa 13. septembra 2010 súdny exekútor požiadal okresný súd o oznámenie, či bolo
vydané rozhodnutie o námietkach povinnej v 1. rade.
Dňa 4. februára 2011 okresný súd rozhodol, že povinnej v 1. rade oslobodenie od
platenia súdnych poplatkov nepriznáva.
Dňa 1. marca 2011 povinná v 1. rade podala odvolanie proti uzneseniu o nepriznaní
oslobodenia od súdnych poplatkov.
Dňa 18. apríla 2011 súdny exekútor požiadal okresný súd o oznámenie, či bolo
vydané rozhodnutie o námietkach povinnej v 1. rade, ktoré boli súdu predložené
18. júna 2009.
Dňa 12. mája 2011 okresný súd predložil Krajskému súdu v Žiline (ďalej len
„krajský súd“) spis s opravným prostriedkom, ktorý podala povinná v 1. rade.
Dňa 22. júla 2011 krajský súd svojím rozhodnutím potvrdil uznesenie
prvostupňového súdu.
Dňa 16. augusta 2011 bolo okresnému súdu zaslané uznesenie krajského súdu.
Dňa 5. októbra 2011 podal súdny exekútor na okresnom súde opakovanú žiadosť
o oznámenie, z akého dôvodu súd nerozhodol o námietkach povinnej v 1. rade.
Dňa 5. októbra 2011 súdna tajomníčka zaslala súdnemu exekútorovi odpoveď
na jeho žiadosť prostredníctvom emailovej správy.
Dňa 21. novembra 2011 okresný súd vyzval povinnú v 1. rade, aby do 10 dní
predložila stanovisko k vyjadreniam sťažovateľa, ktoré predložil k námietkam exekúcie.
Dňa 23. decembra 2011 okresný súd uznesením rozhodol o zamietnutí námietok
povinnej v 1. rade proti exekúcii a o zastavení exekúcie v časti o vymoženie zmluvnej
pokuty vo výške 331,94 € denne počítanú od 1. apríla 2007 do 7. júla 2008.
Dňa 27. januára 2012 povinná v 1. rade podala na okresnom súde odvolanie proti
uzneseniu okresného súdu z 23. decembra 2011.
Dňa 8. februára 2012 okresný súd vyzval sťažovateľa, aby sa v lehote 10 dní vyjadril
k podanému odvolaniu povinnej v 1. rade.
Dňa 17. februára 2012 podal sťažovateľ vyjadrenie k odvolaniu povinnej v 1. rade.
Dňa 27. februára 2012 okresný súd uznesením rozhodol o odmietnutí odvolania
podaného povinnou v 1. rade.
Dňa 26. marca 2012 povinná v 1. rade podala na okresnom súde odvolanie proti
uzneseniu súdu z 27. februára 2012.
Dňa 19. apríla 2012 okresný súd vydal opravné uznesenie, ktorým opravil znenie
uznesenia vydaného 27. februára 2012.
III.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného
súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 18 Er 641/09 dochádza k porušovaniu základného práva
sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov...
Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo
alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované
v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého
jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie
účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou Európskeho
súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)
v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02,
II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.
1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že doterajšia dĺžka
posudzovaného konania (ako na to bude poukázané v bode III/3 tohto rozhodnutia) nebola
závislá od právnej alebo skutkovej zložitosti veci.
2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v preskúmavanej
veci, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jeho
ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní k zbytočným
prieťahom. Dĺžka napadnutého konania teda nebola vyvolaná správaním sťažovateľa.
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v napadnutom konaní
a konštatuje, že okresný súd bol v danej veci opakovane bezdôvodne nečinný, a to
konkrétne od 25. júna 2009 do 3. februára 2010 (sedem mesiacov), od 16. apríla 2010
do 4. februára 2011 (deväť mesiacov) a od 16. augusta 2011 do 21. novembra 2011 (tri
mesiace). Uvedená absolútna nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná,
pretože počas viac ako poldruha roka súd nevykonával vo veci úkony, ktoré mali smerovať
k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ v predmetnej veci počas súdneho
konania nachádza, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy
(pozri napr. I. ÚS 41/02). Uvedené obdobia nečinnosti okresného súdu bez akýchkoľvek
zákonných dôvodov treba považovať za zbytočné prieťahy v konaní, ktoré sú
z ústavnoprávneho aspektu netolerovateľné. Vzhľadom na uvedenú dlhodobú nečinnosť
okresného súdu ústavný súd konštatuje, že v konaní došlo k prieťahom, ktoré neboli
spôsobené zložitosťou veci ani správaním účastníkov konania, ale výlučne v dôsledku
postupu okresného súdu. K uvedenej nečinnosti, a teda k zbytočným prieťahom pritom
nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania účastníkov, ale výlučne v dôsledku postupu
súdu. Nadmerné množstvo vecí ako objektívny dôvod prieťahov, na ktoré v danej veci bolo
poukázané, nebolo možné akceptovať. Ústavný súd už v podobných súvislostiach viackrát
vyslovil (pozri napr. I. ÚS 23/03 a v ňom cit. predchádzajúcu judikatúru ústavného súdu), že
nedostatočné personálne obsadenie súdu a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí
zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len
v tom prípade, ak sa na ten účel prijali včas adekvátne opatrenia. Ústava v čl. 48 ods. 2
zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia
umožňujúce prerokovanie veci – a teda vykonanie spravodlivosti – bez zbytočných
prieťahov. I keď nie všetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú
v dispozičnej sfére vedenia súdu či konajúceho sudcu, nemožno systémové nedostatky
v oblasti výkonu spravodlivosti pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania a mieru
ochrany ich práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy oslabiť poukázaním na dlhodobo
obmedzené personálne kapacity príslušných súdov (pozri napr. I. ÚS 119/03). Okrem
uvedeného ústavný súd opakovane zdôraznil, že pri posudzovaní toho, či bolo porušené
právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, posudzoval postup súdu,
a nie to, či toto právo bolo porušené činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho
sudcu vybavujúceho danú vec alebo vyššieho súdneho úradníka. Preto pri posudzovaní
odôvodnenosti sťažnosti nemožno prihliadnuť na skutočnosti označované ako objektívne
vo vyjadrení súdu (I. ÚS 6/06).
Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva
sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48
ods. 2 ústavy tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.
4. Vzhľadom na to, že 27. februára 2012 okresný súd rozhodol o odmietnutí
odvolania podaného povinnou v 1. rade, neprichádzalo do úvahy v okolnostiach danej veci
rozhodnutie podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde.
5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho
základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.
Sťažovateľ požadoval priznať finančného zadosťučinenie v sume 116 178,72 €,
ktoré odôvodnil celkovou dĺžkou napadnutého konania a ďalšími dôvodmi uvedenými
v bode I/1 tohto nálezu.
Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného
v čl. 48 ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd
preto uznal za odôvodnené priznať sťažovateľovi aj finančné zadosťučinenie podľa
citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti
s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa považuje za
primerané v sume 1 500 €. Ústavný súd pritom poznamenáva, že toto zadosťučinenie
nemožno zamieňať alebo stotožniť s náhradou škody.
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia v bode 2.
6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému
účastníkovi konania jeho trovy.
Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom
za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia z 10. októbra 2011 a spísanie
ústavnej sťažnosti z 10. októbra 2011). Za dva úkony vykonané v roku 2011 patrí odmena
v sume dvakrát po 123,50 € a režijný paušál v sume dvakrát po 7,41 € v zmysle § 1 ods. 3,
§ 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších
predpisov, preto trovy právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú sumu 261,82 €,
ku ktorej bolo treba pripočítať 20 % DPH, teda sumu 52,36 €, t. j. trovy právneho
zastúpenia sťažovateľa predstavujú celkove sumu 314,18 €.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľa
rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.
7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou
vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 13. novembra 2012