Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 387/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. júna 2013

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti P., a. s., B., zastúpenej Advokátskou

kanceláriou JUDr. A. V., s. r. o., B., konajúcou prostredníctvom konateľky a advokátky

JUDr. A. V., ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa

Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. z 22. mája

2012, a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti P., a. s., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. júla 2012

doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti P., a. s., B. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej

Advokátskou kanceláriou JUDr. A. V., s. r. o., B., konajúcou prostredníctvom konateľky

a advokátky JUDr. A. V., ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46

ods. 1 (ďalej len „“) a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného

súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 22. mája 2012.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka je veriteľom v konkurznom

konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. na majetok úpadcu obchodnej

spoločnosti B., a. s., B. (ďalej len „úpadca“). Sťažovateľka si do konkurzného konania

prihlásila svoje pohľadávky v celkovej sume 1 394 144,59 €, z čoho suma 1 078 802,36 €

bola zabezpečená záložným právom k nehnuteľnostiam vo vlastníctve úpadcu. Správca

speňažil majetok úpadcu ako podnik postupom podľa ods. l písm. c)

Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov (ďalej „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“) vo štvrtom kole

verejného ponukového konania za kúpnu cenu 277 000 €. Kúpna zmluva o predaji podniku

bola uzatvorená 28. februára 2011.

Sťažovateľka výzvou z 1. júla 2011 požiadala správcu úpadcu o predloženie návrhu

rozvrhu výťažku. Následne správca spracoval návrh konečného rozvrhu výťažku oddelenej

podstaty pre sťažovateľku ako zabezpečeného veriteľa a doručil jej ho 4. augusta 2011.

Sťažovateľka nesúhlasila s predloženým návrhom rozvrhu výťažku a podala proti nemu

námietky, argumentujúc tým, že „správca zaťažil oddelenú podstatu P., a. s. výdavkami,

ktoré so správou a speňažením oddelenej podstaty žiadnym spôsobom nesúvisia, čím porušil

zákonné právo zabezpečeného veriteľa, aby jeho pohľadávka bola uspokojená z výťažku

speňaženia založenej veci“.

O podaných námietkach sťažovateľky rozhodol napadnutým uznesením okresný súd,

ktorý námietkam nevyhovel.

Podstata námietok sťažovateľky proti návrhu rozvrhu výťažku spočívala v

- zaťažení oddelenej podstaty neuhradenými výdavkami za spotrebu elektrickej

energie, vody a dane z nehnuteľností, ktoré vznikli v období, keď boli nehnuteľnosti

prenajaté, pričom tieto výdavky bol povinný uhrádzať nájomca,

- započítaní vzájomných pohľadávok úpadcu z neuhradeného nájomného

s pohľadávkami za služby, ktoré mali údajne spočívať v poskytnutí prác vyradenia

a vytriedenia mzdových zložiek,

- skutočnosti, že nájomca, ktorý si povinnosti z nájomnej zmluvy neplnil, je osobou

personálne prepojenou na dvoch veriteľov úpadcu a členov veriteľského výboru, a to

obchodné spoločnosti M., a. s., a S., a. s.,

- zaťažení oddelenej podstaty výdavkami, ktoré súvisia s úhradou miezd

a odstupného vyplatených zamestnancom prostredníctvom garančného fondu,

- zaťažení oddelenej podstaty pomernou časťou žalovanej sumy 42 526,80 €, ktorej

vylúčenia z konkurznej podstaty sa domáha spoločnosť K., spol. s r. o.

Sťažovateľka tvrdí, že okresný súd rozhodol o predmetných námietkach napadnutým

uznesením, ale „svoj právny názor žiadnym spôsobom neodôvodnil“. V tejto súvislosti

poukazuje na to, že „súd v odôvodnení uznesenia zo dňa 22. 05. 2012 uvádza vyjadrenie

správcu a svoje súhlasné stanovisko s odkazom na príslušné ustanovenia Zákona o

konkurze a reštrukturalizácii, bez toho, aby sa zaoberal relevantnými prameňmi práva..., o

ktoré by mohol dôsledne oprieť svoje právne tvrdenia tak, aby boli presvedčivé a všeobecne

akceptovateľné. Týmto postupom bola Sťažovateľovi odňatá možnosť konať pred súdom.“.

Sťažovateľka nesúhlasí s právnym záverom okresného súdu vyjadreným

v napadnutom uznesení, v zmysle ktorého postup správcu pri rozdeľovaní pohľadávok proti

podstate medzi všeobecnú podstatu a oddelenú podstatu považoval za zákonný a správny.

Sťažovateľka s poukazom na § 87 ods. 5 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v znení

účinnom do 31. decembra 2011, podľa ktorého ak nie je možné určiť, v súvislosti s ktorou

súpisovou zložkou majetku pohľadávka proti podstate vznikla, správca rozpočíta

pohľadávku proti podstate medzi všetky súpisové zložky majetku, argumentovala:

«Dogmatickým uplatnením zmienenej právnej vety v praxi dochádza k takým absurdným

situáciám, keď správca priradí pohľadávku proti podstate aj k súpisovým položkám

osobitnej, čiže oddelenej podstaty napriek tomu, že táto s nimi nemá žiadny súvis.

Nakoniec v prípade, ak úpadca disponuje výlučne majetkom, ktorý je predmetom

záložného práva, pričom sú v konaní prihlásené pohľadávky proti podstate, tieto sa uhradia

z výťažku oddelene] podstaty bez ohradu na práva a právom chránené záujmy

zabezpečeného veriteľa. Takýto postup pokladáme za absurdný už len z dôvodu, že inštitút

záložného práva má svojou podstatou slúžiť na ochranu práv zabezpečeného veriteľa pre

prípad neplnenia záväzkov zo strany dlžníka: domnievame sa, že ani konkurzné konanie

a postup podľa Zákona o konkurze a reštrukturalizácii ako právnej normy lex specialis

nemôže „prelomiť“ inštitút záložného práva a uprednostniť uspokojenie iných,

prednostných pohľadávok (pohľadávok proti podstate).»

V nadväznosti na citovanú argumentáciu sťažovateľka upriamila pozornosť na

novelizáciu zákona o konkurze a reštrukturalizácii (vykonanú

Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa o konkurze a reštrukturalizácii

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene

a doplnení niektorých zákonov, pozn.), na základe ktorej s účinnosťou od 1. januára 2012

tento zákon už prísne rozdeľuje pohľadávky proti podstate ako pohľadávky proti všeobecnej

podstate a pohľadávky proti oddelenej podstate, pričom pohľadávky proti oddelenej

podstate sú náklady, ktoré súvisia s oddelenou podstatou, čo podľa názoru sťažovateľky iba

potvrdzuje rozporný a arbitrárny výklad napadnutého uznesenia okresného súdu. V tejto

súvislosti sa sťažovateľka domnieva, že „novelizácia ustanovenia § 87 nepriniesla zmenu

v chápaní pohľadávok proti podstate, ale len odstránila často nesprávne použitie právnej

normy v neprospech zabezpečeného veriteľa“.

Podľa názoru sťažovateľky bolo uznesením okresného súdu sp. zn.

z 22. mája 2012 porušené jej základné právo na súdnu ochranu podľa

a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, pretože okresný súd v jej

veci „nevykonal žiadne dokazovanie, riadne svoje rozhodnutie neodôvodnil a neoprel

o výklad právne relevantných ustanovení príslušných právnych predpisov“.

Na základe uvedeného sa sťažovateľka domáha, aby ústavný súd prijal jej sťažnosť

na ďalšie konanie a následne nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo spoločnosti P., a. s, na súdnu ochranu podľa

SR a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Bratislava I č. k. zo dňa

22. 05. 2012 porušené bolo.

2. Uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k. zo dňa 22. 05. 2012 sa

zrušuje a vec sa mu vracia na ďalšie konanie.

3. Spoločnosti P., a. s. sa priznáva náhrada trov konania vo výške 323,50 EUR, ktorú

je Okresný súd Nitra (sťažovateľka má zrejme na mysli Okresný súd Bratislava I, pozn.)

povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu Advokátska kancelária JUDr. A. V., s. r. o. do

jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

V súvislosti s prípravou predbežného prerokovania sťažnosti ústavný súd požiadal

prípisom z 28. februára 2013 o vyjadrenie predsedníčku okresného súdu, ktorá na túto

žiadosť reagovala prípisom sp. zn. Spr 3217/2013 z 28. marca 2013; súčasťou prípisu jej aj

vyjadrenie zákonnej sudkyne ku skutočnostiam namietaným v sťažnosti, v ktorom sa

vo vzťahu k jednotlivým námietkam sťažovateľky okrem iného uvádza:

1. K námietke týkajúcej sa zaťaženia oddelenej podstaty neuhradenými výdavkami za

spotrebu elektrickej energie, vody a dane z nehnuteľností, ktoré vznikli v období, keď boli

nehnuteľnosti prenajaté, pričom výdavky bol povinný uhrádzať nájomca:

„... Vychádzajúc z vyjadrení Správcu uvádzaných v Návrhu na rozhodnutie

o námietkach, prenájmom nehnuteľností zaradených do konkurznej podstaty sa výrazne

znížili výdavky spojené so správou týchto nehnuteľností. S poukazom na Návrh rozvrhu

výťažku z oddelenej podstaty Zabezpečeného veriteľa, správa konkurznej podstaty Úpadcu

bola mimoriadne komplikovaná, nakoľko v konkurznej podstate v čase ustanovenia do

funkcie neboli žiadne finančné prostriedky na zabezpečenie samotnej správy. Potenciálny

zdroj príjmov predstavovali práve príjmy z prenájmu, ktoré však komplikoval fakt, že v čase

ustanovenia Správcu do funkcie boli uzavreté zmluvy so 6 nájomcami, ktorí nájomné platili

len sporadicky. Vzhľadom na uvedené Správca uzatvoril Zmluvu o nájme s jediným

nájomcom, čím sa výrazne znížili nálady na elektrickú energiu a bol dosiahnutý celkový

príjem za prenájom vo výške 32.271,79 €. Pomerná časť z tohto výťažku bola priradená do

oddelenej podstaty na základe koeficientu, ktorým boli rozpočítané pohľadávky proti

podstate, ktoré vznikli v súvislosti so správou konkurznej podstaty.

Je zrejmé, že Sťažovateľom namietané výdavky sú pohľadávkami proti podstate.

Tieto pohľadávky totiž vznikli po vyhlásení konkurzu a v súvislosti so správou majetku

Úpadcu. Skutočnosť, že predmetné výdavky vznikli v období, kedy bol majetok predmetom

nájmu nemá vplyv na vymedzenie týchto výdavkov ako pohľadávok proti podstate. Právny

význam ich vymedzenia ako pohľadávok proti podstate pritom spočíva v tom, že Správca ich

uspokojuje mimo rozvrhu výťažku, a to z výťažku získaného speňažením majetku, ktorý

podlieha konkurzu. Nakoľko tieto pohľadávky proti podstate (t. j. spotreba elektrickej

energie a voda) vznikli v súvislosti so správou celej konkurznej podstaty, Správca ich

rozpočítal na celú konkurznú podstatu podľa súpisovej hodnoty konkurznej podstaty.

Na druhej strane, daň z nehnuteľnosti je pohľadávkou výlučne proti oddelenej

podstate, keďže vznikla v súvislosti s konkrétnymi nehnuteľnosťami zaradenými do

oddelenej podstaty. Je preto zrejmé, že táto pohľadávka sa uspokojí z výťažku získaného

speňažením majetku, zaradeného do oddelenej podstaty a to pomerom, akým boli veritelia

uspokojení z výťažku predaja nehnuteľností. Nakoľko Zabezpečený veriteľ bol uspokojený

vo výške 84,8 % z kúpnej ceny nehnuteľností, aj daň z nehnuteľností bude v rovnakom

pomere zaťažovať oddelenú podstatu.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti je zrejmé, že predmetné výdavky, ktoré

Sťažovateľ namieta, sú nepochybne pohľadávkami proti podstate. Správca spôsobom

ustanoveným zákonom pripravil návrh rozvrhu výťažku pre oddeleného veriteľa, keď

zo sumy výťažku odrátal vzniknuté pohľadávky proti podstate, rozpočítané podľa uvedených

koeficientov. Tvrdenie, že uvedené pohľadávky mali byť hradené zo zisku z prenájmu je

v zásade irelevantné, nakoľko je zrejmé že v konečnom dôsledku výška pohľadávok proti

podstate presiahla príjem z prenájmu. Akákoľvek zodpovednosť Správcu je podľa nášho

názoru vylúčená, nakoľko tento nemohol predvídať, že pohľadávky proti podstate prevýšia

príjem z prenájmu. Okrem toho, samotným prenájmom sa mu podarilo ušetriť náklady

správy nehnuteľností, ktoré by v prípade nevyužitia inštitútu prenájmu boli niekoľko

násobne vyššie. Následne bol príjem z prenájmu, ako výťažok zo speňaženia, rozrátaný

rovnakým koeficientom, ako pohľadávky proti podstate, ktoré vznikli v súvislosti so správou

nehnuteľností, ktoré boli predmetom nájmu. Súd teda vyhodnotil, že námietka Sťažovateľa

v tomto prípade bola nedôvodná.“

2. K námietke týkajúcej sa neuhradenia výdavkov zo strany nájomcu ku dňu

odovzdania nehnuteľností novému vlastníkovi:

„Súd v uznesení č. k. zo dňa 22. 05. 2012 k uvedenej námietke

Zabezpečeného veriteľa uviedol, že k uzavretiu Zmluvy o predaji podniku došlo dňa

28. 02. 2011, pričom v ten istý deň bolo dohodnuté s nájomcom, že najneskôr k 31. 03. 2011

dôjde k odovzdaniu nebytového priestoru novému vlastníkovi. Zároveň bolo dohodnuté, že

akékoľvek výdavky súvisiace s dodávkou el. energie, vody a stočného za mesiac marec budú

refakturované. Nakoľko k úhrade takto refakturovaných nákladov ku dňu rozvrhu výťažku

nedošlo, Správca uviedol, že v rámci nasledujúceho rozvrhu bude takýto príjem rozvrhnutý

zabezpečenému veriteľovi. Sťažovateľ v Sťažnosti namieta, že takýto postup nemá oporu

v zákone, nakoľko s poukazom na ust. v znení do 31. 12. 2011 neumožňoval

čiastkový a dodatočný rozvrh po speňažení oddelenej podstaty ako celku ale len rozvrh

výťažku zo speňaženia majetku oddelenej podstaty.

V tejto súvislosti poukazujeme na skutočnosť, že , v znení platnom do

31. 12. 2011 termín čiastkový rozvrh síce nepoužíval, avšak je zrejmé, že pokiaľ Správca

vypracuje rozvrh po speňažení každej štvrtiny majetku tvoriaceho oddelenú podstatu ide

o čiastkový rozvrh.

V posudzovanom prípade sa majetok Úpadcu speňažoval ako podnik v súlade s § 92

ods. 1 písm. d) , a teda Správca nemal možnosť pripraviť čiastkový rozvrh po speňažení

každej štvrtiny majetku tvoriaceho oddelenú podstatu. Je zrejmé, že speňažením majetku

zaradeného do oddelenej podstaty, bol predaný celý majetok tvoriaci oddelenú podstatu. Na

druhej strane, pokiaľ neboli uhradené refakturované náklady je zjavné, že existuje ešte

majetok, ktorý má byť uhradený zabezpečenému veriteľovi. Pokiaľ by teda Správca čakal

s prípravou návrhu rozvrhu výťažku z oddelenej podstaty pre Zabezpečeného veriteľa, na

úhradu refakturovaných nákladov, ako aj na výsledok sporu so spol. K., spol. s r. o. o

vylúčenie sumy 42.526,82 €, dochádzalo by k vzniku ďalších nedôvodných pohľadávok proti

podstate, čím by sa uspokojenie Zabezpečeného veriteľa ešte znížilo. Takýto postup

Správcu, spočívajúci v rozvrhnutí príjmu z refakturovaných nákladov po ich úhrade, v

rámci nasledovného rozvrhu, je preto v záujme Zabezpečeného veriteľa, hoci v znení

platnom do 31. 12. 2011 výslovne pojem čiastkový rozvrh alebo dodatočný rozvrh

nepoužíva, avšak extenzívnym výkladom ust. je zrejmé, že s ním ráta.“

3. K námietke, podľa ktorej je oddelená podstata zaťažená pohľadávkami proti

podstate, ktoré súvisia s úhradou miezd a odstupného vyplateného zamestnancom

prostredníctvom garančného fondu, ako aj zákonnými odvodmi, pričom podľa sťažovateľky

tieto výdavky so správou a speňažením oddelenej podstaty nesúvisia:

„... Aj s odkazom na skutočnosti uvádzané Sťažovateľom v Sťažnosti je nepochybné,

že pohľadávka Sociálnej poisťovne, ktorá vznikla v súvislosti s plnením z garančného fondu

je pohľadávkou proti podstate. Je zrejmé, že Správca, pri zostavení rozvrhu výťažku

z oddelenej podstaty pre Zabezpečeného veriteľa vychádzal zo v znení účinnom do

31. 12. 2011. S poukazom na ust. , v znení účinnom od 01. 01. 2012, konania

začaté pred 1. januárom 2012 sa dokončia podľa doterajších predpisov.

V zmysle uvedeného Správca pristúpil k rozvrhu výťažku spôsobom, ktorý ustanovuje

zákon, a teda v súlade s tretia veta v znení účinnom do 31. 12. 2011,

a rozpočítal Sťažovateľom namietané pohľadávky proti podstate, medzi všetky súpisové

zložky majetku príslušným koeficientom, t. j. k oddelenej podstate zabezpečeného veriteľa

na základe koeficientu 0,032238. V posudzovanom prípade sa súd stotožnil s postupom

Správcu, ktorým rozpočítal tieto pohľadávky súvisiace s úhradou miezd a odstupného

vyplateného zamestnancom z garančného fondu, medzi všetky súpisové zložky majetku.

Správca tak postupoval z dôvodu, že toho času nebolo možné určiť, v súvislosti s ktorou

súpisovou položkou tieto pohľadávky proti podstate vznikli. Skutočnosť, že neskoršia právna

úprava , taxatívnym spôsobom vymedzila predmetné pohľadávky, ako pohľadávky proti

všeobecnej podstate, nezakladá nesprávny postup Správcu tým, že postupoval v zmysle,

v tom čase účinnej, právnej úpravy.“

4. K námietke zaťaženia oddelenej podstaty pomernou časťou žalovanej sumy

(42 526,8 €), ktorej vylúčenia sa domáha spoločnosť K., spol. s r. o.:

«Súd v uznesení č. k. -606 zo dňa 22. 05. 2012 skonštatoval, že uvedený

spor nie je do dnešného dňa ukončený, a teda nie je možné prejudikovať rozhodnutie súdu,

ani skutočnosť, z ktorej podstaty sa v prípade úspechu bude takýto nárok žalobcu hradiť.

Správca zároveň v Návrhu na rozhodnutie súdu o námietkach uviedol, že na základe

právoplatne ukončeného exindačného sporu, pristúpi k rozvrhu zodpovedajúcej časti

výťažku.

Súd sa stotožnil s právnym názorom Správcu, že do času právoplatného rozhodnutia

súdu v tejto veci, nie je možné rozvrhnúť výťažok v sume, ohľadne ktorej prebieha spor.

V predmetnom spore spol. K., spol. s r. o. (ďalej len „Navrhovateľ“) tvrdila, že

uzavrela s Úpadcom Rámcovú zmluvu č. 1/07/2008 o dodávkach tovaru a služieb, v zmysle

ktorej Úpadca prevzal tovar, dodaný Navrhovateľom. V Rámcovej zmluve bola účastníkmi

dojednaná výhrada vlastníckeho práva, podľa ktorej vlastnícke právo - jeho finančný

ekvivalent prechádza na odberateľa až po jeho úplnom zaplatení. Nakoľko k zaplateniu

kúpnej ceny za dodaný tovar nedošlo, Navrhovateľom dodaný tovar a Úpadcom prevzatý

tovar, v hodnote 42.526,82 €, neprešiel do vlastníctva Úpadcu, ale zostal vo vlastníctve

Navrhovateľa. Po vyhlásení konkurzu na majetok Úpadcu Správca oznámil Navrhovateľovi,

že predmetný tovar bol vyvezený na Ukrajinu a tam bol zabudovaný, a teda ho nie je možné

vydať. S poukazom na uvedené Navrhovateľ žiadal o zaplatenie finančnej náhrady za tento

tovar vo výške 42.526,82 € a navrhol, aby súd uložil Správcovi uvedenú istinu vylúčiť z

konkurznej podstaty.

Súd po oboznámení sa so spisovým materiálom v konaní č. k. mal za to,

že do času právoplatného rozhodnutia súdu v tejto veci, nie je možné posúdiť oprávnenosť

nároku Navrhovateľa. Na druhej strane však bolo zrejmé, že v prípade priznania nároku

Navrhovateľovi, bude Správca povinný vylúčiť istinu vo výške 42.526,82 € z konkurznej

podstaty. V tom čase však už bol majetok tvoriaci podstatu speňažený ako celok, formou

predaja podniku. Je teda zrejmé, že Správca, do času rozhodnutia súdu, mohol vylúčiť túto

istinu len z výťažku zo speňaženia majetku. Pritom pri jej vylúčení pomerne zaťažil

oddelenú aj všeobecnú podstatu.

Na druhej strane, za situácie, kedy by Správca pri návrhu rozvrhu výťažku

z oddelenej podstaty pre Zabezpečeného veriteľa nezohľadnil prebiehajúci spor, a súd by

rozhodol o vylúčení istiny v sume 42.526,82 € z konkurznej podstaty Úpadcu, bol by takýto

rozsudok nevykonateľný. A pokiaľ by Správca čakal s návrhom rozvrhu výťažku do času

rozhodnutia súdu o vylúčení resp. zamietnutí návrhu na vylúčenie istiny vo výške

42.526,82,- €, vznikali by Sťažovateľovi ďalšie neodôvodnené pohľadávky proti podstate.

Preto máme za to, že takýto postup Správcu pri vylúčení pomernej časti istiny

z výťažku zabezpečenej podstaty bol správny. V tomto smere poukazujeme aj na, toho času

ešte neprávoplatný, rozsudok Okresného súdu Bratislava 1, zo dňa 12. 02. 2013,

č. k. -137, ktorým vyhovel návrhu Navrhovateľa a zaviazal Správcu ako

odporcu na vylúčenie istiny v sume 42.526,82,- €, z konkurznej podstaty Úpadcu, do troch

dní od právoplatnosti rozsudku...

Pokiaľ teda ide o nedostatočné odôvodnenie uznesenia č. k. -606 zo dňa

22. 05. 2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30. 05. 2012, máme za to, že nakoľko súd

vyslovil záver, že sa v plnom rozsahu stotožnil s názorom Správcu, nie je nevyhnutné

opätovne uvádzať dôvody nevyhovenia námietok, ktoré sa v konečnom dôsledku zhodujú

s dôvodmi uvádzanými Správcom. Súd vychádzajúc z námietok Zabezpečeného veriteľa, ako

aj z Návrhu Správcu na rozhodnutie súdu o námietkach, v závere uznesenia uviedol, že sa

s názorom Správcu stotožnil v plnom rozsahu, a preto námietky Zabezpečeného veriteľa

zamietol. V zmysle vyššie opísaných skutočností, máme za to, že námietky podané

Sťažovateľom, súd vyhodnotil ako nedôvodné, v súlade so zákonom.»

K vyjadreniu zákonnej sudkyne na základe predchádzajúcej výzvy ústavného súdu

zaujala stanovisko právna zástupkyňa sťažovateľky v podaní z 13. júna 2013, v ktorom

okrem iného uviedla:

«... Zákonná sudkyňa sa v odôvodnení uznesenia č. k. zo dňa

22. 05. 2012, ktorým zamietla námietky sťažovateľa proti návrhu rozvrhu výťažku

z oddelenej podstaty (ďalej len „uznesenie o námietkach“), obmedzila len na citovanie

o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších

predpisov (ďalej len „ZKR“), opierajúc sa a odvolávajúc sa na vyjadrenie správcu

k námietkam sťažovateľa.

Vo svojom vyjadrení k sťažnosti zo dňa 28. zákonná sudkyňa len opakovane

uviedla, cit. (str. 4 , 7 ods. vyjadrenia): „... Súd sa stotožnil s názorom Správcu v plnom

rozsahu, jednak v oblasti posúdenia dôvodnosti podaných námietok, časového momentu

vzniku za obdobie počas konkurzu, ako aj ich následnej kategorizácie medzi pohľadávky

proti podstate, či spôsobu ich zaradenia do súpisu konkurznej podstaty Úpadcu.“

K výhradám sťažovateľa, prečo sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia

nevysporiadala s výhradami a odlišným právnym názorom sťažovateľa, ktoré boli uvedené

v námietkach sťažovateľa zo dňa 02. 08. 2011, sa však zákonná sudkyňa podľa nášho

názoru jasne nevyjadrila.

Uviedla len, cit. (str. 8, posl. odsek vyjadrenia): „... nakoľko súd vyslovil záver, že sa

v plnom rozsahu stotožnil s názorom Správcu, nie je nevyhnutné opätovne uvádzať dôvody

nevyhovenia námietok, ktoré sa v konečnom dôsledku zhodujú s dôvodmi uvádzanými

správcom.“ Takéto zdôvodnenie považuje sťažovateľ za účelové a nedostatočné.

Sťažovateľ poukazuje na to, že formuloval ustanovenia, ktoré upravujú vydanie

výťažku speňaženia oddelenej podstaty zabezpečenému veriteľovi, nie jasne a jednoznačne

zrozumiteľne.

Na jednej strane vytvára samostatnú - oddelenú podstatu zabezpečeného veriteľa,

ktorá má slúžiť prednostne na uspokojenie oddeleného veriteľa; na druhej strane však dáva

možnosť pri rigidnom výklade zaťažiť oddelenú podstatu akýmikoľvek výdavkami,

ktoré priamo nesúvisia so správou a speňažením majetku oddelenej podstaty. O tom, že

predmetné ustanovenia neboli formulované jasne a zrozumiteľne svedčí aj ich následná

novelizácia.

Správca konkurznej podstaty nie je účastníkom konkurzného konania, je to len osoba

zúčastnená na konkurznom konaní, jeho právny názor nemusí byť správny, a preto zúžiť

odôvodnenie uznesenia o námietkach len na zopakovanie právneho názoru, prezentovaného

správcom bez toho, aby súd uviedol, prečo za správny považuje právny názor správcu,

a ako vyložil predmetné nejasné zákonné ustanovenia, pokladáme za nedostatočné.

Požiadavka úplného a dôsledného odôvodnenia rozhodnutia súdu o námietkach proti

návrhu rozvrhu výťažku je podľa názoru sťažovateľa naliehavá práve z dôvodu, že

v konaniach o námietkach proti návrhu rozvrhu podľa právnej úpravy platnej do

31. 12. 2011 s poukazom na nie je prípustný opravný prostriedok.

Ako príklad nedostatočného odôvodnenia možno uviesť, že si zákonná sudkyňa

osvojila právny názor správcu, že ak majetok (jeho finančný ekvivalent), ktorého vydania sa

z dôvodu uplatnenia výhrady vlastníctva domáhal žalobca K., spol. s r. o., úpadca vyviezol

na Ukrajinu a správca následne podnik speňažil ako celok (vrátane pohľadávok z

obchodného styku), tak pohľadávku K., spol. s r. o. nie je možné priradiť k žiadnej súpisovej

zložke majetku všeobecnej podstaty, a preto je potrebné priradiť túto pohľadávku pomerne k

obidvom podstatám.

Z odôvodnenia uznesenia o námietkach však nie je zrejmé, či sa v pohľadávkach

speňažených v rámci predaja podniku nenachádza aj neuhradená pohľadávka z

obchodného kontraktu, na základe ktorej bol tovar dodaný žalobcom vyvezený na Ukrajinu,

resp. iná pohľadávka, ktorá z predmetného kontraktu mohla vzniknúť a ku ktorej by mala

byť pohľadávka proti podstate žalobcu K., spol. s r. o. v prípade jej zistenia v súdnom spore

priradená.

Sťažovateľ pokladá za absurdné a v právnom state za nemysliteľné, aby sa nárok na

finančnú náhradu za tovar, dodaný úpadcovi a nezaplatený pred vyhlásením konkurzu, ak

bude v súdnom konaní priznaný, uspokojil z výťažku predaja založenej veci zabezpečeného

veriteľa.

Ak súd prvého stupňa s takýmto právnym názorom správcu stotožnil, je podľa názoru

sťažovateľa potrebné, aby to súd dostatočne zdôvodnil, čo sa však preukázateľne nestalo...

Zákonná sudkyňa rozhodla o námietkach sťažovateľa ako zabezpečeného veriteľa na

základe vyjadrenia správcu, bez toho, aby bol zabezpečený veriteľ s vyjadrením správcu

oboznámený, aby sa k vyjadreniu správcu mohol vyjadriť, aby mohol požadovať predloženie

dôkazov, prípadne dôkazy na podporu svojich tvrdení predkladať a v konečnom dôsledku

aby mohol svoje tvrdenia, ktorými odôvodňuje námietky proti návrhu rozvrhu, obhájiť.

Domnievame sa preto, že právo sťažovateľa na súdnu ochranu a na spravodlivé

súdne konanie bolo porušené nielen tým, že zákonná sudkyňa uznesenie o schválení rozvrhu

riadne neodôvodnila, ale postupom v konaní o námietkach sťažovateľovi ako účastníkovi

konania nebolo umožnené konať pred súdom.»

Vychádzajúc z citovaného, právna zástupkyňa sťažovateľky vo svojom podaní

z 13. júna 2013 vyslovuje názor, že „sťažnosť sťažovateľa bola podaná dôvodne“,

a zotrváva na pôvodnom návrhu, pričom zároveň spresnila svoj návrh na úhradu trov

konania (za podanie z 13. júna 2013 sa domáha úhrady trov v sume 165,56 €).

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu za zjavne neopodstatnenú možno

považovať sťažnosť vtedy, keď namietaným postupom orgánu verejnej moci (v danej veci

všeobecného súdu) alebo jeho rozhodnutím nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného

práva alebo slobody, ktoré označila sťažovateľka, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej

súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci

a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných

dôvodov. O zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide preto vtedy, ak pri jej predbežnom

prerokovaní ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva

alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie

(napr. rozhodnutia , , , ,

, ).

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných

súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Ústavný súd nie je súdom vyššej inštancie rozhodujúcim o opravných prostriedkoch v rámci

sústavy všeobecných súdov. V zásade preto nie je oprávnený posudzovať správnosť

skutkových a následne na nich založených právnych záverov všeobecného súdu, ktoré ho

pri výklade a uplatňovaní zákonov v konkrétnom prípade viedli k rozhodnutiu (obdobne

napr. , ). Úlohou ústavného súdu nie je zastupovať všeobecné

súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov ().

Do právomoci ústavného súdu v konaní podľa však patrí kontrola

zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnými

zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Skutkové a právne závery súdu

môžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli

zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(m. m. , , , , ). O zjavnú

neodôvodnenosť alebo arbitrárnosť súdneho rozhodnutia ide spravidla vtedy, ak ústavný súd

zistí interpretáciu a aplikáciu právnej normy zo strany súdu, ktorá zásadne popiera účel

a význam aplikovanej právnej normy, alebo ak dôvody, na ktorých je založené súdne

rozhodnutie, absentujú, sú zjavne protirečivé alebo popierajú pravidlá formálnej a právnej

logiky, prípadne ak sú tieto dôvody zjavne jednostranné a v extrémnom rozpore s princípmi

spravodlivosti (, , ).

Z týchto hľadísk preskúmal ústavný súd sťažnosť sťažovateľky namietajúcej

porušenie základného práva podľa a práva podľa dohovoru.

Podstatnú námietku sťažovateľky tvorí jej nesúhlas so záverom okresného súdu,

podľa ktorého správca postupoval správne, ak časť pohľadávok proti podstate rozpočítal

pomerne medzi všetky súpisové zložky majetku, teda i medzi tie, ktoré boli zapísané do

súpisu podstát pre oddelenú (zabezpečenú) podstatu.

Podľa § 96 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do

31. decembra 2011 výťažok zo speňaženia majetku, ktorý podlieha konkurzu, po odpočítaní

pohľadávok proti podstate, ktoré sa k nemu vzťahujú, sa veriteľom prihlásených

pohľadávok vydáva rozvrhom. Náklady uspokojenia pohľadávky znáša veriteľ prihlásenej

pohľadávky sám.

Podľa § 96 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do

31. decembra 2011 rozvrh obsahuje v prehľadnom členení jednotlivé celkové sumy

výťažkov priradených k súpisovým zložkám majetku, ktoré sú predmetom rozvrhu, spolu

so sumami pohľadávok proti podstate, ktoré sú priradené k týmto súpisovým zložkám

majetku, a výslednú sumu výťažku určenú na uspokojenie zabezpečeného veriteľa alebo

nezabezpečených veriteľov.

Podľa § 96 ods. 5 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do

31. decembra 2011 pri každej sume pohľadávky proti podstate sa v rozvrhu uvedie právny

dôvod, čas vzniku, čas uspokojenia a veriteľ pohľadávky proti podstate, ako aj dôvod jej

priradenia k príslušnej súpisovej zložke majetku.

Podľa § 87 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do

31. decembra 2011 pohľadávky proti podstate sú pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení

konkurzu v súvislosti so správou a speňažovaním majetku podliehajúceho konkurzu,

výživné pre maloleté deti, odmena správcu a ďalšie pohľadávky, o ktorých to ustanovuje

tento zákon; pohľadávkami proti podstate nie sú podmienené pohľadávky, ktoré sa

uplatňujú prihláškou.

Podľa § 87 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do

31. decembra 2011 pohľadávky proti podstate sú tiež pohľadávky, ktoré vznikli po

vyhlásení konkurzu, ako dane, poplatky, clá, poistné na zdravotné poistenie, poistné na

sociálne poistenie, mzdy alebo platy zamestnancov úpadcu a ďalšie nároky zamestnancov

úpadcu z pracovných zmlúv alebo dohôd o prácach uzatvorených mimo pracovného

pomeru. Ak správca prevádzkuje podnik úpadcu alebo jeho časť, tieto pohľadávky sa

považujú za pohľadávky z prevádzkovania podniku.

Podľa § 87 ods. 5 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do

31. decembra 2011 po vzniku pohľadávky proti podstate správca priradí pohľadávku proti

podstate tej súpisovej zložke majetku, v súvislosti s ktorou pohľadávka proti podstate

vznikla. Ak pohľadávka proti podstate vznikla v súvislosti s viacerými súpisovými zložkami

majetku, správca pomerne rozpočíta pohľadávku proti podstate medzi dotknuté súpisové

zložky majetku podľa ich vzájomnej hodnoty, pričom vychádza z hodnoty uvedenej

v súpise; ak je už súpisová zložka majetku speňažená, správca vychádza z hodnoty ešte

nerozvrhnutého výťažku zo speňaženia. Ak nie je možné určiť, v súvislosti s ktorou

súpisovou zložkou majetku pohľadávka proti podstate vznikla, správca rozpočíta

pohľadávku proti podstate medzi všetky súpisové zložky majetku; ak však pohľadávka proti

podstate vznikla v súvislosti s uplatňovaním odporovacieho práva, správca pomerne

rozpočíta pohľadávku proti podstate medzi tie súpisové zložky majetku, ktoré tvoria tú

podstatu, ktorá môže mať z uplatňovania odporovacieho práva prospech. Pohľadávky proti

podstate priradené súpisovej zložke majetku vylúčenej zo súpisu správca rozpočíta novým

spôsobom. O priraďovaní a rozpočítavaní pohľadávok proti podstate správca vedie

prehľadnú evidenciu tak, aby z nej bol nepochybný veriteľ, právny dôvod, čas vzniku a čas

uspokojenia pohľadávky proti podstate, ako aj jej priradenie súpisovej zložke majetku

a dôvod tohto preradenia. Evidenciu pohľadávok proti podstate správca vedie osobitne pre

všeobecnú podstatu a osobitne pre každú oddelenú podstatu.

Podľa § 206a ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii konania začaté pred

1. januárom 2012 sa dokončia podľa doterajších predpisov, ak odsek 2 neustanovuje inak.

Okresný súd odôvodnil výrok sťažnosťou napadnutého uznesenia v podstatnej časti

takto:

«V námietke č. 1 označenej v námietkovom podaní zabezpečeného veriteľa ako

Neuhradené výdavky súvisiace s prenájmom majetku úpadcu... zabezpečený veriteľ

všeobecne namieta pohľadávky proti podstate, ktoré vznikli v súvislosti s dodávkou

elektrickej energie, vody a stočného a dane z nehnuteľnosti za obdobie, počas ktorého bol

majetok úpadcu v prenájme...

Vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenia (§ 87 ods. 1, 2 a 5 zákona

o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do 31. decembra 2011, ktoré okresný súd

v odôvodnení uznesenia následne uvádza, pozn.) je podľa názoru správcu nepochybné

a nesporné, že zabezpečeným veriteľom namietané výdavky v rámci Námietky č. 1 sú

pohľadávkami proti podstate, nakoľko ide o pohľadávky za dodávku elektrickej energie,

resp. vody a stočného úpadcovi, resp. v súvislosti s daňou z nehnuteľnosti, a to za obdobie

počas konkurzu...

Pokiaľ ide námietku zabezpečeného veriteľa, že pohľadávky proti podstate za

dodávku elektrickej energie, vody a stočného by nemali byť priradené k oddelenej podstate

správca uvádza, že tieto pohľadávky proti podstate vznikli komplexne v súvislosti so

správou celej konkurznej podstaty, t. j. ide o pohľadávky proti podstate, pri ktorých nie je

možné určiť v súvislosti s ktorou konkrétnou položkou majetku vznikli, preto tieto

pohľadávky v súlade s vyššie citovaným zákonným ustanovením tretia veta

sú rozpočítané na celú konkurznú podstatu podľa súpisovej hodnoty konkurznej podstaty

stanovenej predchádzajúcim správcom.

Pokiaľ ide o námietku zabezpečeného veriteľa, že k oddelenej podstate by nemala byť

priradená pohľadávka proti podstate na daň z nehnuteľností. v tomto smere je podľa

vyjadrenia správcu nepochybné a nesporné, že takáto pohľadávka proti podstate vznikla

v súvislosti s konkrétnym nehnuteľným majetkom, ktorý tvoril oddelenú podstatu

zabezpečeného veriteľa, preto pomerná časť tejto pohľadávky proti podstate je priradená

k oddelenej podstate zabezpečeného veriteľa, a to v pomere v akom sa rozdelil výťažok

získaný speňažením nehnuteľností.

V súvislosti s odôvodnením námietky č. 1 zabezpečeného veriteľa, že v dôsledku

prenájmu úpadcovho majetku počas konkurzu vznikla konkurznej podstate strata,

s uvedeným tvrdením správca kategoricky a zásadne nesúhlasí, nakoľko ad. 1) z pohľadu

účtovného bol prenájom majetku ziskový pre konkurznú podstatu a ad. 2) v prípade, ak by

správca ukončil všetky nájomné vzťahy v čase, keď bol ustanovený do funkcie - t. j. v

januári 2010 - oddelená podstata by ku dňu predloženia rozvrhu nebola zaťažená čistým

nákladom správy v sume 5 000,43 EUR, ale čistým nákladom správy v sume 60 072.90 EUR

pozostávajúcimi s nákladov kúrenia, elektrickej energie a vody pre strážnikov, účtovníčku

a personalistku a nákladov stráženia objektu, t. j. nákladmi 12 x väčšími. K týmto dôvodom

námietky správca ďalej uvádza, že z pohľadu schválenia alebo neschválenia návrhu rozvrhu

výťažku tieto dôvody sú právne irelevantné/bezpredmetné, nakoľko nesmerujú voči

právnemu základu pohľadávky proti podstate, ani voči jej výške, ani voči jej rozsahu

priradenia k oddelenej podstate.

Vzhľadom na vyššie uvedené správca navrhol súdu Námietku č. 1 zabezpečeného

veriteľa v celom rozsahu zamietnuť.

V námietke č. 2 označenej v námietkovom podaní zabezpečeného veriteľa ako

výdavky, ktoré vznikli po uzatvorení zmluvy o predaji podniku... zabezpečený veriteľ

všeobecne namieta, že správca zaťažuje oddelenú podstatu výdavkami ktoré vznikli po

uzatvorení zmluvy o predaji podniku.

V tejto súvislosti správa uvádza, že Zmluva o predaji podniku bola uzatvorená dňa

28. 02. 2011, pričom v ten istý deň bolo tiež dohodnuté ukončenie nájomného vzťahu

s nájomcom, pričom bolo dohodnuté, že k uvoľneniu resp. odovzdaniu nebytového priestoru

prenajímateľovi resp. novému vlastníkovi nehnuteľnosti dôjde najneskôr do 31. 03. 2011.

V tejto súvislosti bolo ďalej dohodnuté, že akékoľvek výdavky v súvislosti s dodávkou el.

energie, vody, alebo stočného za mesiac marec 2011 budú refakturované. Keďže

k dnešnému dňu nedošlo k úhrade takto refakturovaných nákladov, takáto úhrada nie je

toho času premietnutá v návrhu rozvrhu výťažku, avšak po úhrade týchto faktúr v rámci

ďalšieho nasledovného rozvrhu takýto príjem bude rozvrhnutý zabezpečenému veriteľovi.

V námietke č. 2 zabezpečený veriteľ všeobecne namieta pohľadávku proti podstate na

daň z nehnuteľnosti za rok 2011.

V danej súvislosti správca uvádza, že podľa zákona č

o miestnych daniach a poplatkoch v znení neskorších predpisov „Na vyrubenie dane

z nehnuteľností je rozhodujúci stav k 01. januáru zdaňovacieho obdobia. Na zmeny

skutočností rozhodujúcich pre daňovú povinnosť, ktoré nastanú v priebehu zdaňovacieho

obdobia sa neprihliada.“.

K 01. 01. 2011 vlastníkom predmetných nehnuteľností bol úpadca, preto zo zákona

vyplýva, že pohľadávka na daň nehnuteľností na rok 2011 je pohľadávkou voči úpadcovi,

moment doručenia platobného výmeru je právne irelevantný, rozhodujúci je moment vzniku

pohľadávku ustanovený zákonom.

Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol správca súdu Námietku č. 2 zabezpečeného

veriteľa v celom rozsahu zamietnuť.

V námietke č. 3 označenej v námietkovom podaní zabezpečeného veriteľa ako

Výdavky súvisiace s náhradami zamestnancom a povinnými odvodmi... zabezpečený veriteľ

namieta priradenie pomernej časti pohľadávky proti podstate z titulu plnenia garančného

fondu zamestnancom úpadcu v sume 186 771,70 EUR z titulu peňažných náhrad

nevyplatených zamestnancom cez garančný fond v sume 40 282,23 EUR, z titulu

neuhradených odvodov poistného na sociálne poistenie v sume 42 261,70 EUR a z titulu

neuhradenej dane zo závislej činnosti v sume 56 494,25 EUR.

Ako dôvod námietky zabezpečený veriteľ uvádza, že tieto pohľadávky proti podstate

by mali byť priradené výlučne k súpisovým položkám všeobecnej podstaty, nakoľko

so správou oddelenej podstaty a jej speňažením nemajú žiadny vecný ani časový súvis.

Vzhľadom na vyššie cit. zákonné ustanovenia správca rozpočítal namietané

pohľadávky proti podstate Sociálnej poisťovne a Daňového úradu na celú konkurznú

podstatu, vzhľadom na skutočnosť, že pri týchto pohľadávkach proti podstate nie je možné

určiť v súvislosti s ktorou konkrétnou súpisovou zložkou majetku vznikli. Rozpočítanie

pohľadávok proti podstate správca urobil na základe súpisových hodnôt stanovených

v súpise majetku ešte predchádzajúcim správcom.

Vzhľadom na vyššie uvedené správca navrhol Námietku č. 3 zabezpečeného veriteľa

v celom rozsahu zamietnuť.

V námietke č. 4 označenej v námietkovom podaní zabezpečeného veriteľa ako Nárok

zo súdneho sporu... zabezpečený veriteľ namieta, že sa domnieva, že aj v prípade, ak by bol

žalobca v predmetnom spore úspešný, pohľadávka, ktorá žalobcovi bude priznaná bude

pohľadávkou proti všeobecnej podstate, a preto nemôže byť ani len čiastočne uhrádzaná

z oddelenej podstaty.

K uvedenému správca uvádza, že podstatou tohto sporu je excindačný nárok

uplatnený spoločnosťou K. spol. s r. o. vedený na OS BA I pod sp. zn. , a to o

vylúčenie istiny 42 526,82 EUR z konkurznej podstaty. Vzhľadom na skutočnosť. že k

dnešnému dňu predmetný spor nie je ukončený. doposiaľ nebolo nariadené ani prvé

pojednávanie, v danej veci nie je možné prejudikovať rozhodnutie súdu, ani skutočnosť, z

ktorej podstaty by sa v prípade úspechu žalobcu mal takýto nárok uhradiť. Uvedené bude

možné podľa vyjadrenia správcu s konečnou platnosťou ustáliť až po právoplatnom

skončení tohto excindačného sporu, následne na základe právoplatných výsledkov sporu

správca pristúpi k rozvrhu zodpovedajúcej časti výťažku, avšak k dnešnému dňu k rozvrhu

tejto časti nie je možné pristúpiť.

Vzhľadom na vyššie uvedené správca navrhol súdu Námietku č. 4 zabezpečeného

veriteľa v celom rozsahu zamietnuť.

Podľa ak zabezpečený veriteľ uplatní proti návrhu rozvrhu výťažku

odôvodnené námietky, správca návrh rozvrhu výťažku podľa námietok upraví alebo požiada

súd, aby o námietkach rozhodol; ak súd námietkam vyhovie, správca návrh rozvrhu výťažku

podľa rozhodnutia súdu upraví. Správca bezodkladne po vyhovení námietkam alebo po

rozhodnutí súdu o námietkach uspokojí zabezpečenú pohľadávku zabezpečeného veriteľa

podľa upraveného rozvrhu výťažku.

V nadväzujúc na uvedené súd pri posudzovaní dôvodnosti námietok má za to, že tieto

sú neopodstatnené a neodôvodňujú postup súdu v zmysle spočívajúci v ich

vybavení a následnej úprave návrhu čiastkového rozvrhu výťažku podľa rozhodnutia súdu

zo strany správcu. V danej súvislosti je potrebné uviesť, že súd sa stotožnil s právnym

názorom správcu ohľadom posúdenia dôvodnosti predmetných námietok v plnom rozsahu,

to tak v oblasti určenia časového momentu vzniku jednotlivých výdavkov za obdobie počas

konkurzu a ich následnej kategorizácii medzi pohľadávky proti podstate, ako aj určenia

spôsobu zaradenia konkrétnych pohľadávok do súpisu konkurznej podstaty úpadcu.

Na základe vyššie uvedených skutočností a s poukazom na citované zákonné

ustanovenie rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.»

Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd konštatuje, že napadnuté uznesenie

okresného súdu je založené na dôvodoch, ktoré sú legitímne a z ústavného hľadiska

akceptovateľné a udržateľné o to viac, že zodpovedajú obsahu a účelu na vec aplikovaných

ustanovení zákona o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do 31. decembra 2011

(predovšetkým § 87 ods. 5 citovaného zákona), t. j. napadnuté uznesenie nemožno

považovať ani za arbitrárne.

Nad rámec argumentácie uvedenej v odôvodnení napadnutého uznesenia okresného

súdu a tiež vo vyjadrení zákonnej sudkyne z 28. marca 2013 ústavný súd považuje za

potrebné poukázať aj na skutočnosť, že § 87 ods. 5 zákona o konkurze a reštrukturalizácii

v znení účinnom v rozhodnom čase ustanovovalo nie možnosť, ale povinnosť správcu

(„... správca rozpočíta...“) rozpočítať pohľadávky proti podstate medzi všetky súpisové

zložky majetku, ak nie je možné určiť, v súvislosti s ktorou súpisovou zložkou majetku tieto

pohľadávky proti podstate vznikli. Za týchto okolností nemožno považovať postup a výklad

okresného súdu za arbitrárny, odkláňajúci sa od znenia zákona, ak odobril postup správcu,

ktorý pomerne rozpočítal pohľadávky proti podstate aj k súpisovým zložkám majetku

oddelenej podstaty. Ani neskoršia zmena právnej úpravy nie je spôsobilá spochybniť tento

záver, keďže okresný súd bol povinný na vec sťažovateľky podľa § 206a zákona o konkurze

a reštrukturalizácii aplikovať znenie zákona účinné do 31. decembra 2011.

Skutočnosť, že sťažovateľka sa s názorom okresného súdu nestotožňuje, nepostačuje

na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia.

Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (, ) rešpektuje

názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom,

z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym

názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok. V zmysle svojej judikatúry

považuje ústavný súd za arbitrárne (a teda protiústavné) tie rozhodnutia, ktorých

odôvodnenie je úplne odchylné od veci samej, alebo aj extrémne nelogické so zreteľom na

preukázané skutkové a právne skutočnosti (, ).

Podľa názoru ústavného súdu neobstojí ani námietka sťažovateľky, v zmysle ktorej je

napadnuté uznesenie okresného súdu nedostatočne odôvodnené. Ústavný súd sa z obsahu

napadnutého uznesenia presvedčil, že okresný súd sa námietkami sťažovateľky zaoberal

v rozsahu, ktorý postačuje na konštatovanie, že sťažovateľka v tomto konaní dostala

odpoveď na všetky podstatné okolnosti prípadu. V tejto súvislosti už ústavný súd uviedol,

že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale

len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový

a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré

stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že

z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo

na spravodlivé súdne konanie (m. m. , ). Z ústavnoprávneho

hľadiska preto niet žiadneho dôvodu, aby sa spochybňovali závery napadnutého rozhodnutia

(v konkrétnych okolnostiach ústavný súd nepovažuje ani skutočnosť, že okresný súd sa

v odôvodnení napadnutého uznesenia v zásade „len“ stotožnil s názorom správcu, a to

jednak z hľadiska posúdenia dôvodnosti podaných námietok, časového momentu ich vzniku

za obdobie počas konkurzu, ako aj ich následnej kategorizácie medzi pohľadávky proti

podstate či spôsobu ich zaradenia do súpisu konkurznej podstaty úpadcu, za taký

nedostatok, ktorý by mal ústavnú relevanciu), ktoré sú dostatočne odôvodnené a majú oporu

vo vykonanom dokazovaní.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti nezistil takú príčinnú súvislosť

medzi napadnutým uznesením okresného súdu sp. zn. z 22. mája 2012

a sťažovateľkou namietaným porušením jej základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorá by po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie

konanie umožňovala reálne dospieť k záveru o ich porušení, a preto ju odmietol podľa § 25

ods. 2 z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa už ústavný súd ďalšími požiadavkami

sťažovateľky na ochranu ústavnosti nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. júna 2013