Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 326/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. júla 2013 predbežne

prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej obchodnou

spoločnosťou F., s. r. o., B., v mene ktorej koná konateľ a advokát doc. JUDr. B. F., vedené

pod sp. zn. a sp. zn. vo veci namietaného porušenia jej

základných práv podľa a a práv

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a tiež

porušenia a Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 26. apríla 2012, ako aj v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 19. apríla 2012 a svojich

základných práv podľa a a práv

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Krajského súdu v Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením z 12. decembra 2012, ako aj v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením z 20. decembra 2012 a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. a

sp. zn. s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn.

.

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 6. marca 2012

doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorými

namieta porušenie svojich základných práv podľa a

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 1 Dodatkového protokolu k

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) a

tiež porušenie a dohovoru postupom Okresného súdu Nové

Mesto nad Váhom (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a

jeho uznesením z 26. apríla 2012 a v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

uznesením z 19. apríla 2012 (ďalej aj „napadnuté uznesenia okresného súdu“) a svojich

základných práv podľa a a práv podľa dohovoru

a čl. 1 dodatkového protokolu postupom Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 12. decembra

2012 a v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 20. decembra

2012 (ďalej aj „napadnuté uznesenia krajského súdu“).

Sťažovateľka v sťažnostiach formuluje výhrady proti právnym záverom

vyplývajúcim z napadnutých uznesení okresného súdu a krajského súdu, ktoré považuje

za nesprávne z hľadiska právneho posúdenia relevantných hmotnoprávnych ustanovení

príslušných právnych predpisov, a zároveň podáva vlastnú interpretáciu príslušných

právnych predpisov aplikovateľných na túto vec. Za relevantné pochybenie v postupe

okresného súdu a krajského súdu sťažovateľka považuje predovšetkým skutočnosť,

že o zastavení uvedených exekučných konaní bolo rozhodnuté bez toho, aby bolo predtým

prerušené konanie, resp. rozhodnuté o návrhu sťažovateľky na prerušenie konania podľa

(ďalej len „OSP“) z dôvodu potreby

podania žiadosti Súdnemu dvoru Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) na rozhodnutie

o predbežnej otázke podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Sťažovateľka tiež

tvrdí, že v jej veci konajúce súdy nesprávne aplikovali ustanovenia smernice Rady

93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Sťažovateľka na základe argumentácie uvedenej v sťažnostiach navrhuje, aby

ústavný súd o nich rozhodol nálezom, v ktorom vysloví porušenie jej označených

základných práv podľa a práv podľa dohovoru a dodatkového

protokolu a tiež porušenie a dohovoru postupom okresného súdu

a krajského súdu v napadnutých konaniach a ich napadnutými uzneseniami, zrušil uznesenia

okresného súdu a krajského súdu a veci vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Domáha

sa aj priznania finančného zadosťučinenia, ako aj úhrady trov konania.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie

sú dôvody na jeho odmietnutie podľa . Podľa

ods. 2 môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže

odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

II. 1 K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci

to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia .

V zmysle môže súd v záujme hospodárnosti konania spojiť

na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých

istých účastníkov.

nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s

citovaným a možno v konaní o sťažnosti podľa

použiť na prípadné spojenie vecí primerane .

S prihliadnutím na rovnaký obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.

a sp. zn. a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú

súvislosť uvedených sťažností, ako aj vzhľadom na totožnosť v osobe sťažovateľky,

okresného súdu a krajského súdu rozhodol ústavný súd o spojení sťažností na spoločné

konanie tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia.

II. 2 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46

ods. 1 , práv podľa dohovoru a podľa dodatkového protokolu

a k namietanému porušeniu a dohovoru postupom okresného

súdu a krajského súdu v napadnutých konaniach a napadnutými uzneseniami

Ústavný súd už vo viacerých svojich rozhodnutiach podrobne analyzoval dôvody

zjavnej neopodstatnenosti sťažností sťažovateľky, v ktorých vyslovil, že okresný súd je

nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek

štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia

na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo

potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť. Pri predbežnom prerokovaní týchto sťažností

sa teda ústavný súd plne stotožňuje s dôvodmi uvedenými vo svojich predchádzajúcich

rozhodnutiach, napr. sp. zn. z 31. mája 2011, sp. zn.

z 20. októbra 2011, sp. zn. z 24. augusta 2012, sp. zn.

z 27. septembra 2011, sp. zn. zo 16. mája 2012, sp. zn.

z 22. augusta 2012, sp. zn. z 22. augusta 2012 a sp. zn.

z 15. januára 2013, pri akceptovaní právnych záverov rozhodnutí všeobecných súdov

o zastavení exekúcie, pretože rozhodcovské rozsudky, ako tomu bolo v týchto prípadoch,

na podklade ktorých boli exekúcie vedené (resp. navrhnuté), neboli z rôznych dôvodov

spôsobilým exekučným titulom na vedenie exekúcie.

Takisto ústavný súd viackrát jasne odpovedal na námietky sťažovateľky k údajne

nezákonnému postupu okresného súdu a krajského súdu o zastavení exekučného konania,

ktorý predtým nerozhodol, resp. zamietol jej návrh na prerušenie konania podľa § 109

ods. 1 písm. c) z dôvodu potreby podania žiadosti Súdnemu dvoru na rozhodnutie

o predbežnej otázke podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (pozri napr.

rozhodnutia č. k. -16 zo 7. júna 2012, ako aj č. k. -17

z 15. januára 2013.

Prihliadajúc na zásady procesnej hospodárnosti preto ústavný súd tieto sťažnosti

odmietol z rovnakých dôvodov bez odôvodnenia (§ 25 ods. 2 posledná veta zákona

o ústavnom súde).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. júla 2013