Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 360/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. augusta 2013

predbežne prerokoval sťažnosť E. Š., O., zastúpeného advokátom JUDr. S. P., N., pre

namietané porušenie jeho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s c ods. 1 Slovenskej

republiky uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. z 21. decembra 2012 a

takto

rozhodol:

Sťažnosť E. Š. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. februára

2013 (po doplnení 22. júla 2013) doručená sťažnosť E. Š., O. (ďalej len „sťažovateľ“), pre

namietané porušenie jeho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v spojení s čl. 154c

ods. 1 (ďalej len „“) uznesením Krajského súdu v Žiline

(ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 21. decembra 2012.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol:

«Rozsudkom Okresného súdu v Žiline zo dňa 3. 6. 2010, sp. zn. som bol

uznaný vinným zo spáchania trestného činu - prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1

Tr. zák...

Za to mi bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov, ktorého výkon mi

bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 2 roky. Zároveň bolo rozhodnuté o náhrade

škody uplatnenej poškodenou I. K.

Čo sa týka samotného skutku za ktorý som bol odsúdený, k tomu by som chcel

v krátkosti uviesť že dňa 7. 3. 2006 som jazdil v podvečerných hodinách po ceste zo Ž.

domov do O. pričom v obci P. mu osoba v tmavom oblečení, bez dosahu pouličného

osvetlenia, splývajúca s pozadím a nachádzajúca sa na mieste, kde by sa chodec podľa

predpisov nachádzať nemal vošla do jazdnej dráhy a aj s poukazom na odborné posúdenie

Prof. Ing.S G. K. CSc. a vytvorila mi ako vodičovi prekážku z technického hľadiska náhlu...

Chodec v ťažkej opitosti, ktorý mal v čase nehody 2,39 g/kg alkoholu v krvi, nijako

nereagoval na prichádzajúce vozidlo, ktoré vidieť musel. On totiž videl svetlá. Ja som však

pre splývanie s terénom a pozadím zbadal osobu až vo vzdialenosti, kedy som už vozidlo

zastaviť nemohol a ani nestihol. Ja som nehode zabrániť nemohol...

... keď ma súd 1. stupňa uznal vinným a uložil mi trest odňatia slobody v trvaní 18

mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov, ja som odvolanie

proti rozsudku nepodal.

Rozsudok Okresného súdu v Žiline sa stal právoplatným a vykonateľným 22. 6. 2010.

Po uplynutí skúšobnej doby, dňa 20. 11. 2012 Okresný súd v Žiline Uznesením zo dňa

-277 rozhodol, že som sa osvedčil...

Proti predmetnému uznesenie OS Žilina podal sťažnosť prokurátor, pričom

o podanej sťažnosti senát Krajského súdu v Žiline... dňa 21. 12. 2012 na neverejnom

zasadnutí zrušil rozhodnutie Okresného súdu v Žiline, sp. zn. zo dňa 3. 6.

2010 a vyslovil že som sa v skúšobnej dobe neosvedčil a nariadil mi trest odňatia slobody

vo výmere 18 mesiacov vykonať v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia...

Odvolací súd rozhodoval o tom, že som sa neosvedčil a nariadil trest vykonať. Musel

tak urobiť na verejnom zasadnutí. Je úplne jednoznačné, že vyhlásenie takéhoto

rozhodnutia musí byť verejné. Nepochybne som bol poškodený v mojom práve na obhajobu.

Došlo k porušeniu zásady dvojinštančného konania.

Odvolací súd v dôsledku podanej sťažnosti zásadne porušil zásadu vykonať dôkazy

verejne a hlavne s tým, aby sa odsúdený k nim mohol vyjadriť z dôvodu že lehota ktorá mi

bola poskytnutá na vyjadrenie končila dňa 21. 12. 2012, teda presne v deň, keď už

uznesenie Krajského súdu v Žiline nadobudlo právoplatnosť...

Prokurátor vo svojej sťažnosti uviedol, že som sa 4. 3. 2011 dopustil priestupku,

za čo mi bola daná bloková pokuta vo výške 200,- € a 2. 5. 2011 mi bola uložená bloková

pokuta 50,- €...

Ak by sa Krajský súd riadne oboznámil s priestupkovými spismi, zistil by závažnosť

„mojich priestupkov“... Tým chcem preukázať, že Krajský súd formálne a formalistický (aj

pri možnom omyle v zápise v karte vodiča) nevykonal dôkaz, a tento nevyhodnotil

po formálnej ale aj materiálnej stránke.

Pri menej závažných dvoch priestupkoch za čas od roku 2006 do roku 2011 je

premena podmienečného trestu konaním v rozpore s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd. Nariadenie výkonu trestu odňatia slobody vo výmere 18

mesiacov, uloženého mi v konaní, v ktorom som bol uznaný objektívne vinným pre

spoluúčasť na tragickom následku, hoci som objektívne nehode nemohol zabrániť, je

výsledkom nespravodlivého procesu.»

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd prijal jeho

sťažnosť na ďalšie konanie a aby v náleze vyslovil:

«1. Základné právo sťažovateľa E. Š. O., štátneho obrana Slovenskej republiky podľa

Článku 6 ods. 1, prvá veta Európskeho dohovoru o ľudských právach (publikovaný pod č.

a č. ), v nadväzností na Článok 154c ods. 1 Slovenskej

republiky - () - Právo na spravodlivé súdne konanie (the right to a

fair trial) Uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 21. 12. 2012, sp. zn.

228 porušené bolo.

2. Uznesenie Krajského sudu v Žiline zo dňa 21. 12. 2012, sp. zn.

228 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.»

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu

(sťažnosti) podľa ustanovenia až 56 vrátane okolností, ktoré

by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide vtedy, ak namietaným postupom alebo

rozhodnutím orgánu štátu nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody,

ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím orgánu štátu a základným právom alebo slobodou,

ktorých porušenie sa namietalo, alebo keď preskúmanie označeného postupu (rozhodnutia

orgánu štátu) v rámci predbežného prerokovania vôbec nesignalizuje možnosť porušenia

základného práva alebo slobody sťažovateľa, reálnosť ktorej by bolo potrebné preskúmať

po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie (napr. , , ,

).

Vychádzajúc z obsahu sťažnosti, predovšetkým z jej petitu, ktorý tvorí východisko

pre rozhodnutie ústavného súdu, považoval ústavný súd za prioritné zodpovedať otázku

aplikovateľnosti čl. 6 ods. 1 dohovoru. V tomto prípade sťažovateľ namietal porušenie

práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu

č. k. -288 z 21. decembra 2012, ktorým druhostupňový súd zrušil uznesenie

Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 20. novembra 2011,

zároveň vyslovil, že sťažovateľ sa neosvedčil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia

uloženého rozsudkom okresného súdu sp. zn. z 3. júna 2010, a nariadil mu

výkon trestu odňatia slobody v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov so zaradením do ústavu

na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ, zastúpený kvalifikovaným právnym

zástupcom, v petite doplnenej sťažnosti (doručenej ústavnému súdu 22. júla 2013) uviedol,

že namieta porušenie dohovoru v spojení s c ods. 1 . Doplnenie

sťažnosti bolo reakciou právneho zástupcu sťažovateľa na výzvu ústavného súdu, aby

sťažnosť sťažovateľa doručenú ústavnému súdu 21. februára 2013 doplnil o relevantný

článok , keďže v skôr doručenom vyhotovení sťažnosti sťažovateľ namietal porušenie

„Článku 6 ods. 1 a právo podľa Článku 6 Európskeho

dohovoru o ľudských právach“.

Aj napriek výslovnému poučeniu ústavného súdu právny zástupca sťažovateľa

do petitu sťažnosti nezahrnul relevantný článok , ktorým je základné právo na súdnu

ochranu podľa . Práve prostredníctvom námietky o porušení tohto

základného práva by bolo možné sťažnosť sťažovateľa preskúmať v merite veci. Namiesto

toho sťažovateľ predostrel námietku o porušení práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v spojení

s c ods. 1 namietaným uznesením krajského súdu, ktorým bol nariadený

výkon podmienečne odloženého trestu odňatia slobody.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení ústavný súd v súlade s konštantnou

judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) kvalifikoval

sťažovateľovu námietku o porušení čl. 6 ods. 1 dohovoru označeným uznesením krajského

súdu ako zjavne neopodstatnenú vzhľadom na neaplikovateľnosť čl. 6 ods. 1 dohovoru

na konanie o nariadenie výkonu podmienečne odloženého trestu odňatia slobody z dôvodu

neosvedčenia sa sťažovateľa v skúšobnej dobe. Toto konanie podobne ako konanie

o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody (k tomu pozri

napr. , ) či konanie o zmene spôsobu výkonu trestu, alebo

konanie o milosť etc. sa totiž netýka rozhodnutia o „trestnom obvinení“ ani rozhodnutia

o „občianskych právach a záväzkoch“.

Pokiaľ ide o výkon rozhodnutí v trestných veciach, je čl. 6 dohovoru „vo svojej

trestnej časti“ zásadne neaplikovateľný, pretože tu už nejde o rozhodovanie o „oprávnenosti

trestného obvinenia“. Rôzne konania týkajúce sa okolností výkonu uložených trestov

(najmä trestu odňatia slobody) však môžu podliehať ochrane podľa čl. 6 dohovoru, avšak

za predpokladu, že ide o rozhodovanie o „občianskych právach a záväzkoch“ (pozri

napr. rozhodnutie vo veci Enea proti Taliansku, rozsudok zo 17. septembra 2009).

Z uvedeného vyplýva jednoznačný záver o tom, že kritériom aplikovateľnosti čl. 6

ods. 1 dohovoru je materiálna povaha predmetu konania, ktorá v trestných veciach zásadne

nepresahuje okamih právoplatného rozhodnutia o vine a treste.

Keďže v konaní o nariadenie výkonu podmienečne odloženého trestu odňatia

slobody sa nerozhodovalo o trestnom obvinení sťažovateľa v zmysle ustanovenia čl. 6

ods. 1 dohovoru (teda o vine a treste) ani o jeho občianskych právach a záväzkoch, ale

na základe zmeny pomerov došlo v súlade so zákonom k nariadeniu výkonu už uloženého

trestu, tento článok dohovoru nie je na dané konanie aplikovateľný. Sťažnosť sťažovateľa je

teda nezlučiteľná ratione materiae s čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto ju bolo potrebné podľa

odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú.

Na základe uvedeného rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. augusta 2013