Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 441/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. októbra 2012

predbežne prerokoval sťažnosť I. T., B., vo veci namietaného porušenia základného práva

na súdnu ochranu zaručeného v , základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v

Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 20. augusta 2012 a

takto

rozhodol:

Sťažnosť I. T. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. septembra

2012 doručená sťažnosť I. T., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie

základného práva na súdnu ochranu zaručeného v

(ďalej len „ústava“), základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod

sp. zn. a jeho uznesením z 20. augusta 2012.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ ako odsúdený 18. apríla 2012 podal

okresnému súdu návrh na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody,

o ktorom okresný súd rozhodol tak, že ho uznesením sp. zn. z 20. augusta

2012 zamietol.

Podľa názoru sťažovateľa okresný súd „svojím postupom porušil základného právo

sťažovateľa na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie a právo... na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov a v primeranej lehote!“. Poukázal na to, že okresný súd o jeho

návrhu rozhodol až po štyroch mesiacoch, nerešpektujúc ustanovenie § 415 ods. 3 zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný

poriadok“), podľa ktorého tak mal urobiť do 60 dní od jeho doručenia. Tým malo dôjsť

k zbytočným a „neprimeraným“ prieťahom v konaní, čo spôsobilo, že „sťažovateľ sa

4 mesiace nachádzal v stave právnej neistoty, pričom tento stav zásadne ovplyvnil jeho

život“.

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na

ďalšie konanie nálezom rozhodol, že

„1.) Základné právo I. T... na súdnu ochranu, spravodlivé súdne konanie a prístup

k súdu zaručené SR a základné právo na prejednanie veci v primeranej

lehote a bez zbytočných prieťahov zaručené SR a Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní

vedenom pod sp. zn. bolo porušené.

2.) I. T. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 15.000,- €, ktoré

mu Okresný súd Piešťany je povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.“

Sťažovateľ zároveň požiadal o ustanovenie advokáta na jeho zastupovanie v konaní

pred ústavným súdom.

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže

zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných práv

a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1,

obnovil stav pred porušením.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť

k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre

nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného

orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo,

prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať

takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia

označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí

na ďalšie konanie (, tiež napr. , ).

Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základného práva sťažovateľa na súdnu

ochranu zaručeného v , práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručeného v a práva na spravodlivé súdne konanie

zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru (vrátane práva na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote), ku ktorému malo dôjsť postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením z 20. augusta 2012, ktorým okresný súdu zamietol návrh

sťažovateľa na jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.

1. K namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu zaručeného

v

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Z obsahu sťažnosti nevyplýva, v čom konkrétne malo spočívať porušenie označeného

základného práva. Sťažovateľ nepredostrel ústavnému súdu žiaden argument, ktorým by

akýmkoľvek spôsobom odôvodňoval zásah do tohto základného práva postupom alebo

rozhodnutím okresného súdu. Ústavný súd napriek tomu uvádza, že vzhľadom na princíp

subsidiarity, ktorý vyplýva z citovaného („... ak o ochrane týchto práv

a slobôd nerozhoduje iný súd“), môže poskytnúť ochranu konkrétnemu právu alebo

slobode, porušenie ktorých je namietané, iba vtedy, ak sa ich ochrany fyzická osoba alebo

právnická osoba nemôže domôcť v žiadnom inom konaní pred súdnymi orgánmi Slovenskej

republiky.

Inými slovami, pokiaľ je o ochrane sťažovateľom označeného práva alebo slobody

oprávnený konať alebo rozhodovať iný všeobecný súd, ústavný súd jeho sťažnosť už po

predbežnom prerokovaní odmietne pre nedostatok svojej právomoci.

Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zisťoval, či ochranu tých

práv, porušenie ktorých sťažovateľ namieta, neposkytuje iný všeobecný súd na základe

sťažovateľovi dostupných opravných prostriedkov predstavujúcich účinné právne

prostriedky nápravy namietaného porušenia jeho práv.

Okresný súd o návrhu sťažovateľa rozhodoval podľa § 415 a nasl. Trestného

poriadku.

Podľa druhej vety proti ostatným rozhodnutiam

podľa § 415 a § 416 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

Podľa zistenia ústavného súdu proti uzneseniu okresného súdu sp. zn.

z 20. augusta 2012 sťažovateľ podal sťažnosť, ktorá je (v čase rozhodovania ústavného súdu

o tejto sťažnosti podľa ) predmetom posudzovania Krajským súdom v Trnave

(ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Z uvedeného vyplýva, že napádaný postup a rozhodnutie okresného súdu je na

základe využitia riadneho opravného prostriedku (sťažnosti) preskúmavané krajským

súdom, ktorý v rozsahu svojho preskúmavacieho oprávnenia ako druhostupňového súdu je

oprávnený a v podstate aj povinný v prípade zistenia zásahu prvostupňového súdu do

základných práv a slobôd sťažovateľa týmto právam a slobodám poskytnúť ochranu.

Preto, vychádzajúc z postavenia ústavného súdu ako nezávislého súdneho orgánu

ochrany ústavnosti ( ), ktorý nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou

inštitúciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (,

), ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti (vo vzťahu k okresnému súdu)

už po jej predbežnom prerokovaní odmietol pre nedostatok svojej právomoci na jej

prerokovanie ( ).

2. K namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom.

Podstatu sťažnosti sťažovateľa tvorí práve námietka o porušení označeného

základného práva a to predovšetkým tým, že okresný súd nedodržal 60-dňovú lehotu

stanovenú na rozhodnutie o jeho návrhu na podmienečné prepustenie

z výkonu trestu odňatia slobody, čím došlo ku vzniku zbytočných prieťahov.

Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej

jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je požiadavka

smerovania sťažnosti proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do

základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza z princípu, podľa ktorého sťažnosť

zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo

zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní

základných práv ďalej nepokračovalo (napr. , ).

Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že

účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho

orgánu (napr. ).

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je to, že

musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných

práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva aj

významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný právny prostriedok na to, aby sa predišlo

zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto

práv nepokračovalo.

Nadväzne na to ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti (napr.

, , , , , )

prezentuje už ustálený záver, že základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa poskytuje ochranu len vtedy, ak bola sťažnosť

ústavnému súdu predložená v čase, keď k namietanému porušeniu označeného základného

práva došlo alebo porušenie v tomto čase ešte trvalo.

Vo veci sťažovateľa okresný súd meritórne rozhodnutie prijal 20. augusta 2012, teda

rozhodol ešte pred doručením sťažnosti sťažovateľa ústavnému súdu. Na tomto mieste je

potrebné zdôrazniť, že postup krajského súdu sťažovateľ sťažnosťou pre porušenie

základných práv alebo slobôd nenamietal.

Možnosť domáhať sa ochrany základného práva zaručeného

podaním sťažnosti ústavnému súdu vo vzťahu k rozhodovaciemu procesu okresného súdu

bola pre sťažovateľa časovo ohraničená obdobím, počas ktorého prebiehalo v jeho veci

prvostupňové konanie.

Z uvedeného teda vyplýva, že k namietanému porušeniu základného práva

sťažovateľa postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. v čase

podania sťažnosti ústavnému súdu už nemohlo dochádzať.

Vychádzajúc z podstaty a účelu základného práva zaručeného

preto ústavný súd sťažnosť v tejto časti posúdil ako zjavne neopodstatnenú a ako takú ju

v zmysle ustanovenia po jej predbežnom prerokovaní

tiež z tohto dôvodu odmietol (obdobne napr. , , ).

3. K namietanému porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného

v čl. 6 ods. 1 dohovoru

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Pokiaľ ide o námietku porušenia čl. 6 ods. 1 dohovoru označeným postupom

okresného súdu, ústavný súd ju v súlade s konštantnou judikatúrou štrasburských orgánov

ochrany práva kvalifikoval ako zjavne neopodstatnenú vzhľadom na neaplikovateľnosť čl. 6

ods. 1 dohovoru na „konanie o udelenie podmienečného prepustenia“. Toto konanie sa totiž

netýka rozhodnutia o „trestnom obvinení“ a ani o „občianskych právach a záväzkoch“

(pozri napr. rozhodnutia vo veciach: Plischke c. Rakúsko zo 7. marca 1964, X. c. Rakúsko

z 23. mája 1966, X. c. Rakúsko z 19. júla 1966, X. c. Spojené kráľovstvo z 13. júla 1970,

Helmut Aldrian c. Rakúsko zo 7. mája 1990).

Kritériom aplikovateľnosti čl. 6 ods. 1 dohovoru je materiálna povaha predmetu

konania. Aplikácia uvedeného článku dohovoru prichádza do úvahy iba v prípade, že ide

o konanie, v ktorom sa rozhoduje o „občianskych právach alebo záväzkoch“, prípadne

o „oprávnenosti trestného obvinenia“. Nie je pritom rozhodujúce, či v okolnostiach

konkrétneho prípadu rozhoduje všeobecný súd alebo iný orgán verejnej moci, a taktiež nie

je rozhodujúca ani povaha zákona, ktorý upravuje predmet daného konania, rovnako tak ani

povaha strán (účastníkov konania), resp. povaha právneho vzťahu, o ktorý v danej veci ide

(, ).

Keďže v konaní o návrhu na podmienečné prepustenie sa nerozhodovalo o trestnom

obvinení sťažovateľa v zmysle ustanovenia čl. 6 ods. 1 dohovoru (teda o vine a treste), tento

článok dohovoru nie je na dané konanie aplikovateľný. Sťažnosť sťažovateľa je teda

nezlučiteľná ratione materiae s čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto ju bolo potrebné v tejto časti

podľa odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú.

Pretože sťažnosť sťažovateľa bola ako celok odmietnutá a rozhodovanie o jeho

ďalšej požiadavke (priznať mu primerané finančné zadosťučinenie) bolo podmienené

vyslovením porušenia základného práva alebo slobody, k čomu v tomto prípade nedošlo,

bolo bez právneho dôvodu sa touto zaoberať.

Z rovnakého dôvodu sa ústavný súd nezaoberal ani žiadosťou sťažovateľa

o ustanovenie právneho zástupcu na konanie pred ústavným súdom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. októbra 2012