Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 392/2013
PDF · 166.06 KB
No categories available
III. ÚS 392/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. augusta 2013
predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej obchodnou
spoločnosťou F., s. r. o., B., v mene ktorej koná konateľ a advokát doc. JUDr. B. F., vedené
pod sp. zn. Rvp 11177/2013, Rvp 11178/2013, Rvp 11179/2013, Rvp 11180/2013, Rvp
11229/2013 a sp. zn. Rvp 14894/2013 vo veci namietaného porušenia jej základných práv
podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a tiež porušenie čl. 12 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Dolný Kubín v konaní vedenom pod sp. zn. 7
Er/1030/2005 a jeho uznesením z 21. októbra 2011, v konaní vedenom pod sp. zn. 10
Er/291/2006 a jeho uznesením z 22. februára 2012, v konaní vedenom po sp. zn.
7 Er/255/2005 a jeho uznesením z 31. októbra 2011 a v konaní vedenom pod sp. zn.
5 Er/837/2003 a jeho uznesením z 31. októbra 2011, v konaní vedenom pod sp. zn.
4 Er 256/2008 a jeho uznesením zo 6. augusta 2012, v konaní vedenom pod sp. zn.
7 Er 206/2009 a jeho uznesením zo 6. augusta 2012 a jej základných práv podľa
čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Žiline v konaní
vedenom pod sp. zn. 7 CoE/16/2012 a jeho uznesením z 28. novembra 2012, v konaní
vedenom pod sp. zn. 7 CoE/36/2012 a jeho uznesením z 28. novembra 2012, v konaní
vedenom pod sp. zn. 2 CoE/116/2012 a jeho uznesením z 18. decembra 2012 a v konaní
vedenom pod sp. zn. 2 CoE/68/2012 a jeho uznesením z 18. decembra 2012, v konaní
vedenom pod sp. zn. 1 CoE 199/2012 a jeho uznesením z 3. decembra 2012 a v konaní
vedenom pod sp. zn. 7 CoE 64/2012 a jeho uznesením z 31. januára 2013 a takto
rozhodol:
1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. Rvp 11177/2013,
Rvp 11178/2013, Rvp 11179/2013, Rvp 11180/2013, Rvp 11229/2013 a sp. zn. Rvp
14894/2013 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. III. ÚS
392/2013.
2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 6. marca 2013
a 25. apríla 2013 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len
„sťažovateľka“), ktorými namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1
a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 1
Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej
len „dodatkový protokol“) a tiež porušenie čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru postupom
Okresného súdu Dolný Kubín (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.
7 Er/1030/2005 a jeho uznesením z 21. októbra 2011, v konaní vedenom pod sp. zn.
10 Er/291/2006 a jeho uznesením z 22. februára 2012, v konaní vedenom po sp. zn.
7 Er/255/2005 a jeho uznesením z 31. októbra 2011 a v konaní vedenom pod sp. zn.
5 Er/837/2003 a jeho uznesením z 31. októbra 2011, v konaní vedenom pod sp. zn.
4 Er 256/2008 a jeho uznesením zo 6. augusta 2012 a v konaní vedenom pod sp. zn.
7 Er 206/2009 a jeho uznesením zo 6. augusta 2012 (ďalej aj „napadnuté uznesenia
okresného súdu“) a svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy a práv
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu postupom Krajského súdu
v Žiline (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 CoE/16/2012 a jeho
uznesením z 28. novembra 2012, v konaní vedenom pod sp. zn. 7 CoE/36/2012 a jeho
uznesením z 28. novembra 2012, v konaní vedenom pod sp. zn. 2 CoE/116/2012 a jeho
uznesením z 18. decembra 2012 a v konaní vedenom pod sp. zn. 2 CoE/68/2012 a jeho
uznesením z 18. decembra 2012, v konaní vedenom pod sp. zn. 1 CoE 199/2012 a jeho
uznesením z 3. decembra 2012 a v konaní vedenom pod sp. zn. 7 CoE 64/2012 a jeho
uznesením z 31. januára 201 (ďalej aj „napadnuté uznesenia krajského súdu“).
Sťažovateľka v sťažnostiach formuluje výhrady proti právnym záverom
vyplývajúcim z napadnutých uznesení okresného súdu a krajského súdu, ktoré považuje za
nesprávne z hľadiska právneho posúdenia relevantných hmotnoprávnych ustanovení
príslušných právnych predpisov, a zároveň podáva vlastnú interpretáciu príslušných
právnych predpisov aplikovateľných na tieto veci. Za relevantné pochybenie v postupe
okresného súdu a krajského súdu sťažovateľka považuje predovšetkým skutočnosť, že
o zastavení uvedených exekučných konaní bolo rozhodnuté bez toho, aby bolo predtým
prerušené konanie, resp. rozhodnuté o návrhu sťažovateľky na prerušenie konania podľa
§ 109 ods. 1 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej aj „OSP“) z dôvodu potreby podania žiadosti Súdnemu dvoru Európskej
únie (ďalej len „Súdny dvor“) na rozhodnutie o predbežnej otázke podľa čl. 267 Zmluvy o
fungovaní Európskej únie. Sťažovateľka tiež tvrdí, že v jej veci konajúce súdy nesprávne
aplikovali ustanovenia smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách.
V doplneniach sťažností doručených ústavnému súdu 25. júla 2013 sťažovateľka
poukazuje na rozsudok Súdneho dvora vo veci Banif Plus Bank Zrt proti Csaba Cipani
a spol. sp. zn. C-472/11 z 21. februára 2013, z ktorého má vyplývať, že čl. 6 ods. 1 a čl. 7
ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý
konštatoval ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, nemusí na to, aby mohol vyvodiť
dôsledky tohto konštatovania, čakať, či spotrebiteľ informovaný o svojich právach navrhne,
aby uvedená podmienka bola zrušená, avšak zásada kontradiktórnosti vo všeobecnosti
zaväzuje vnútroštátny súd, ktorý konštatoval v rámci preskúmavania ex offo nekalú povahu
zmluvnej podmienky, informovať účastníkov konania v spore a vyzvať ich, aby sa k tomu
kontradiktórne vyjadrili spôsobom, ktorý na tento účel stanovujú vnútroštátne
procesnoprávne predpisy.
Sťažovateľka na základe argumentácie uvedenej v sťažnostiach navrhuje, aby
ústavný súd o nich rozhodol nálezom, v ktorom vysloví porušenie jej základných práv
podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1
dodatkového protokolu a tiež porušenie čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru postupom
okresného súdu a krajského súdu v napadnutých konaniach a ich napadnutými uzneseniami,
zrušil uznesenia okresného súdu a krajského súdu a veci vrátil okresnému súdu na ďalšie
konanie. Domáha sa aj priznania finančného zadosťučinenia, ako aj úhrady trov konania.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie
sú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť
uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc,
návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže
odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
II.1 K spoločnému prerokovaniu vecí
Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci
to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia
V zmysle § 112 ods. 1 OSP môže súd v záujme hospodárnosti konania spojiť
na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých
istých účastníkov.
Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade
s citovaným § 31 a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127
ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.
S prihliadnutím na rovnaký obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.
Rvp 11177/2013, Rvp 11178/2013, Rvp 11179/2013, Rvp 11180/2013, Rvp 11229/2013
a sp. zn. Rvp 14894/2013 a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť
uvedených sťažností, ako aj vzhľadom na totožnosť v osobe sťažovateľky, okresného súdu
a krajského súdu rozhodol ústavný súd o spojení sťažností na spoločné konanie tak, ako to
je uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia.
II.2 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46
ods. 1 ústavy, práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a podľa čl. 1 dodatkového protokolu
a k namietanému porušeniu čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru postupom okresného
súdu a krajského súdu v napadnutých konaniach a napadnutými uzneseniami
Ústavný súd už vo viacerých svojich rozhodnutiach podrobne analyzoval dôvody
zjavnej neopodstatnenosti sťažností sťažovateľky a plne stotožňuje s dôvodmi, ktoré v nich
uviedol (napr. sp. zn. III. ÚS 242/2011 z 31. mája 2011, sp. zn. II. ÚS 473/2011
z 20. októbra 2011, sp. zn. II. ÚS 303/2011 z 24. augusta 2012, sp. zn. III. ÚS 397/2011
z 27. septembra 2011, sp. zn. I. ÚS 227/2012 zo 16. mája 2012, I. ÚS 382/2012
z 22. augusta 2012, sp. zn. I. ÚS 409/2012 z 22. augusta 2012 a sp. zn. III. ÚS 7/2013
z 15. januára 2013), pri akceptovaní právnych záverov rozhodnutí všeobecných súdov
o neprípustnosti resp. zastavení exekúcie, pretože rozhodcovský rozsudok a tiež notárska
zápisnica, ako to bolo v týchto prípadoch, na podklade ktorých boli exekúcie vedené (resp.
navrhnuté), neboli z rôznych dôvodov spôsobilým exekučným titulom na vedenie exekúcie.
Takisto ústavný súd viackrát jasne odpovedal na námietky sťažovateľky k údajne
nezákonnému postupu okresného súdu a krajského súdu o zastavení exekučného konania,
ktorý predtým nerozhodol, resp. zamietol jej návrh na prerušenie konania podľa § 109 ods.
1 písm. c) OSP z dôvodu potreby podania žiadosti Súdnemu dvoru na rozhodnutie
o predbežnej otázke podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (pozri napr.
rozhodnutia č. k. IV. ÚS 299/2012-16 zo 7. júna 2012, ako aj č. k. III. ÚS 7/2013-17
z 15. januára 2013).
Na uvedenom nemení nič ani argumentácia sťažovateľky o porušení práva na účinný
prostriedok nápravy a na spravodlivý proces zaručeného čl. 47 Charty základných práv
Európskej únie (ďalej len „charta“) a z neho vyplývajúcej zásady kontradiktórnosti konania
tým, že konajúce súdy pred rozhodnutím o posúdení zmluvnej podmienky (rozhodcovskej
doložky) ako nekalej, nedal účastníkom konania príležitosť vyjadriť sa k týmto dôvodom,
tak ako to sťažovateľka odvodzuje z rozsudku Súdneho dvora vo veci Banif Plus Bank Zrt
proti Csaba Cipani a spol. sp. zn. C-472/11 z 21. februára 2013. Ústavný súd v tejto
súvislosti predovšetkým pripomína, že sťažovateľka mala možnosť sa oboznámiť s dôvodmi
zastavenia exekučného konania a neprípustnosti exekúcie z už uvádzaných dôvodov
z uznesení okresného súdu, proti ktorým aj podala odvolania, v ktorých sa k týmto dôvodom
vyjadrila. Obdobne aj povinní z exekúcie, ktorí majú v zmluvnom vzťahu so sťažovateľkou
postavenie spotrebiteľov, mali po doručení uznesení prvostupňového súdu možnosť vyjadriť
sa (prípadne podať odvolanie proti uzneseniu okresného súdu) v tom smere, že si neprajú,
aby bolo v ich prípadoch vylúčené uplatnenie nekalej zmluvnej podmienky. Sťažovateľkou
uplatnenými argumentmi sa krajský súd v napadnutých uzneseniach náležite zaoberal
a vyložil svoje závery, pre ktoré vzhliadol uznesenia okresného súdu ako vecne správne.
Pre ústavnú udržateľnosť napadnutého postupu a uznesenia postačuje, aby bola
zásada kontradiktórnosti dodržaná v konaní ako celku (v posudzovanom prípade v konaní
na oboch stupňoch). Presadzovanie názoru, že na každom jednom stupni súdnictva musí byť
uvedená zásada dodržaná bez výnimky, by podľa názoru ústavného súdu odvolaciemu súdu
v zásade prisúdilo len funkciu akéhosi kasačného orgánu bez reálnej možnosti konvalidovať
prípadné procesné nedostatky vlastným postupom. Na základe uvedeného preto ústavný súd
dospel k záveru, že postupom krajského súdu a jeho uzneseniami bol v daných veciach
princíp kontradiktórnosti súdneho konania, ktorý je obsahom práv zaručených čl. 46 ods. 1
ústavy, čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 47 charty, dodržaný, čím k porušeniu označených práv
dôjsť nemohlo.
Prihliadajúc na zásady procesnej hospodárnosti preto ústavný súd tieto sťažnosti
odmietol z rovnakých dôvodov bez odôvodnenia (posledná veta § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 28. augusta 2013