Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 418/2013
PDF · 151.48 KB
No categories available
II. ÚS 418/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. septembra 2013
predbežne prerokoval sťažnosť J. H., H., vo veci namietaného porušenia základného práva
na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na
spravodlivý proces zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd postupom Okresného súdu Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn.
6 C 93/2009 a jeho rozsudkom č. k. 6 C 93/2009-543 z 21. marca 2012 a rozsudkom
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 20 Co 118/2012 z 8. apríla 2013 a takto
rozhodol:
Sťažnosť J. H. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. júla 2013
faxom a 12. júla 2013 poštou doručená sťažnosť J. H., H. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci
namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivý proces zaručeného
v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
postupom Okresného súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp.
zn. 6 C 93/2009 a jeho rozsudkom č. k. 6 C 93/2009-543 z 21. marca 2012 a rozsudkom
Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 20 Co 118/2012 z 8. apríla 2013.
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že rozsudkom okresného súdu č. k.
6 C 93/2009-543 z 21. marca 2012 bol zamietnutý návrh sťažovateľa na začatie konania.
Po podaní odvolania rozhodol krajský súd rozsudkom sp. zn. 20 Co 118/2012 z 8. apríla
2013 tak, že rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Proti rozsudku krajského súdu podal
sťažovateľ dovolanie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“).
Podľa sťažovateľa postupom okresného súdu, jeho rozsudkom č. k. 6 C 93/2009-543
z 21. marca 2012, ako aj rozsudkom krajského súdu sp. zn. 20 Co 118/2012 z 8. apríla 2013
došlo k porušeniu základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy
a práva na spravodlivý proces zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru tým, že napriek včasnému
podaniu žiadosti o odročenie pojednávania okresný súd vec prerokúval bez jeho
prítomnosti, odvolací súd „nevyložil z akých dôvodov nie je namieste vyhovieť návrhom na
doplnenie dokazovania“ a rozhodnutie odvolacieho súdu je nepreskúmateľné.
Vzhľadom na uvedené sťažovateľ žiada, aby ústavný súd takto rozhodol:
„a) Krajský súd v Prešove sp. zn. 20 Co 118/2012 zo dňa 08. 04. 2013, a Okresný
súd Bardejov Rozsudkom sp. zn. 6 C 93/2009-543 zo dňa 21. 3. 2012, porušili právo
sťažovateľa na súdnu ochranu garantované čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
a právo na spravodlivý proces garantované čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd.
b) Rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 20 Co 118/2012 zo dňa 08. 04. 2013,
a Rozsudok Okresného súdu Bardejov, sp. zn. 6 C 93/2009-543 zo dňa 21. 3. 2012, sa
zrušujú.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na
prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
1. K namietanému porušeniu základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1
ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 6 C 93/2009 a jeho rozsudkom č. k. 6 C 93/2009-543 z 21. marca
2012
Predmetom sťažnosti je najmä tvrdenie sťažovateľa o porušení základného práva na
súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý proces zaručeného
čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 93/2009
a jeho rozsudkom č. k. 6 C 93/2009-543 z 21. marca 2012.
Ústavný súd v prvom rade v súlade so svojou judikatúrou predovšetkým podotýka, že
obsahom základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
sú obdobné záruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom
postupom ustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť
podstatnú odlišnosť (II. ÚS 27/07).
Ústavný súd však zdôrazňuje, že vzhľadom na princíp subsidiarity („ak...
nerozhoduje iný súd“), ktorý vyplýva z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy, môže ústavný súd
poskytnúť ochranu konkrétnemu právu alebo slobode, porušenie ktorých je namietané, iba
vtedy, ak sa ich ochrany fyzická osoba alebo právnická osoba nemôže domôcť v žiadnom
inom konaní pred súdnymi orgánmi Slovenskej republiky.
Sťažovateľ podal proti rozsudku okresného súdu č. k. 6 C 93/2009-543 z 21. marca
2012 odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd rozsudkom sp. zn. 20 Co 118/2012
z 8. apríla 2013.
Ak o ochrane sťažovateľom označeného práva bol oprávnený konať a aj rozhodol iný
všeobecný súd (v danej veci krajský súd), ústavný súd jeho sťažnosť už po predbežnom
prerokovaní odmietne pre nedostatok svojej právomoci.
Vychádzajúc z uvedených skutočností, ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol
podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok svojej právomoci.
2. K namietanému porušeniu základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1
ústavy a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom krajského súdu sp. zn.
20 Co 118/2012 z 8. apríla 2013
Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ďalej zisťoval, či ochranu
označených práv, porušenie ktorých sťažovateľ namieta, neposkytuje iný všeobecný súd na
základe sťažovateľovi dostupných opravných prostriedkov predstavujúcich účinné právne
prostriedky nápravy namietaného porušenia jeho práv.
V zmysle ustanovenia § 237 písm. f) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok v znení účinnom v rozhodujúcom období (ďalej len „OSP“) dovolanie je prípustné
proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu okrem iného, ak účastníkovi konania sa
postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.
V zmysle ustanovenia § 238 ods. 1 OSP dovolanie je prípustné proti rozsudku
odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.
V tejto súvislosti treba pripomenúť, že ústavný súd považuje dovolanie (mimoriadny
opravný prostriedok) za účinný právny prostriedok ochrany základných práv a slobôd
v občianskoprávnom konaní (napr. I. ÚS 1/00, II. ÚS 31/00, I. ÚS 209/05), preto ho
nemožno nahradiť rozhodnutím ústavného súdu o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy.
Z obsahu sťažovateľom podanej sťažnosti ústavný súd zistil, že proti rozsudku
krajského súdu sp. zn. 20 Co 118/2012 z 8. apríla 2013 podal sťažovateľ dovolanie
najvyššiemu súdu. Podaným dovolaním môže dôjsť k naplneniu účelu sledovaného
sťažovateľom aj v konaní o sťažnosti, a to predovšetkým k zrušeniu napadnutého rozsudku
krajského súdu v zmysle ustanovenia § 243b ods. 1 OSP (ak zistí vady konania, pre ktoré je
potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť) alebo v zmysle ustanovenia § 243b ods. 2 prvej vety
OSP (ak v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nebol dostatočne zistený
skutkový stav), prípadne k jeho zmene v zmysle ustanovenia § 243b ods. 2 druhej vety OSP
(ak nesprávnosť spočíva len v nesprávnom právnom posúdení správne zisteného skutkového
stavu).
Sťažovateľ proti napadnutému rozsudku krajského súdu ešte pred podaním sťažnosti
ústavnému súdu podal dovolanie, o ktorom ku dňu rozhodnutia ústavného súdu o tejto
sťažnosti ešte nebolo Najvyšším súdom Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)
rozhodnuté. V okolnostiach daného prípadu sťažovateľ podaním dovolania, ako aj podaním
sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy vedome vytvoril stav, keď by o jeho veci mali súbežne
rozhodovať dva orgány súdneho typu (najvyšší súd ako dovolací súd a ústavný súd), čo nie
je v podmienkach právneho štátu rešpektujúceho princíp právnej istoty ústavne
aprobovateľné, pretože by tým mohlo dôjsť k vydaniu dvoch rozdielnych rozhodnutí v tej
istej veci (m. m. II. ÚS 492/2010, IV. ÚS 363/08, IV. ÚS 228/2010).
Vzhľadom na skutočnosť, že uplatnenie právomoci dovolacieho súdu vo veci
sťažovateľa predchádza uplatneniu právomoci ústavného súdu, možno považovať podanie
sťažnosti ústavnému súdu v tejto časti ešte pred rozhodnutím dovolacieho súdu
o poslednom procesnom prostriedku, ktorý bol sťažovateľom využitý, ako predčasné (m. m.
IV. ÚS 228/2010, IV. ÚS 311/2010).
Ak by sa ústavný súd vecne zaoberal sťažnosťou sťažovateľa pred rozhodnutím
najvyššieho súdu o podanom dovolaní, mohol by neprípustne zasiahnuť do rozhodovania
všeobecných súdov. V prípade, ak by ústavný súd čakal na rozhodnutie dovolacieho súdu,
mohlo by to viesť k neúmernému predĺženiu konania o sťažnosti.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa ústavný súd v tomto procesnom štádiu podanou
sťažnosťou meritórne nezaoberal, ale ju pri predbežnom prerokovaní podľa zásady ratio
temporis odmietol ako neprípustnú (predčasne podanú, napr. IV. ÚS 109/2012) podľa § 53
ods. 1 v spojení s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o zrušení
rozsudku okresného súdu a krajského súdu je viazané na vyslovenie porušenia práva alebo
slobody sťažovateľa (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy), ústavný súd o tejto časti sťažnosti
nerozhodoval.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 4. septembra 2013