Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 418/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. septembra 2013

predbežne prerokoval sťažnosť J. H., H., vo veci namietaného porušenia základného práva

na súdnu ochranu zaručeného v a práva na

spravodlivý proces zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd postupom Okresného súdu Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho rozsudkom č. k. -543 z 21. marca 2012 a rozsudkom

Krajského súdu v Prešove sp. zn. z 8. apríla 2013 a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. H. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. júla 2013

faxom a 12. júla 2013 poštou doručená sťažnosť J. H., H. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci

namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1

(ďalej len „“) a práva na spravodlivý proces zaručeného

v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Okresného súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp.

zn. a jeho rozsudkom č. k. -543 z 21. marca 2012 a rozsudkom

Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 8. apríla 2013.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že rozsudkom okresného súdu č. k.

-543 z 21. marca 2012 bol zamietnutý návrh sťažovateľa na začatie konania.

Po podaní odvolania rozhodol krajský súd rozsudkom sp. zn. z 8. apríla

2013 tak, že rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Proti rozsudku krajského súdu podal

sťažovateľ dovolanie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“).

Podľa sťažovateľa postupom okresného súdu, jeho rozsudkom č. k. -543

z 21. marca 2012, ako aj rozsudkom krajského súdu sp. zn. z 8. apríla 2013

došlo k porušeniu základného práva na súdnu ochranu zaručeného v

a práva na spravodlivý proces zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru tým, že napriek včasnému

podaniu žiadosti o odročenie pojednávania okresný súd vec prerokúval bez jeho

prítomnosti, odvolací súd „nevyložil z akých dôvodov nie je namieste vyhovieť návrhom na

doplnenie dokazovania“ a rozhodnutie odvolacieho súdu je nepreskúmateľné.

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ žiada, aby ústavný súd takto rozhodol:

„a) Krajský súd v Prešove sp. zn. zo dňa 08. 04. 2013, a Okresný

súd Bardejov Rozsudkom sp. zn. -543 zo dňa 21. 3. 2012, porušili právo

sťažovateľa na súdnu ochranu garantované

a právo na spravodlivý proces garantované čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd.

b) Rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. zo dňa 08. 04. 2013,

a Rozsudok Okresného súdu Bardejov, sp. zn. -543 zo dňa 21. 3. 2012, sa

zrušujú.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. K namietanému porušeniu základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1

a práva zaručeného v dohovoru postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom č. k. -543 z 21. marca

2012

Predmetom sťažnosti je najmä tvrdenie sťažovateľa o porušení základného práva na

súdnu ochranu zaručeného v a práva na spravodlivý proces zaručeného

čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho rozsudkom č. k. -543 z 21. marca 2012.

Ústavný súd v prvom rade v súlade so svojou judikatúrou predovšetkým podotýka, že

obsahom základného práva podľa a práva podľa dohovoru

sú obdobné záruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom

postupom ustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť

podstatnú odlišnosť ().

Ústavný súd však zdôrazňuje, že vzhľadom na princíp subsidiarity („ak...

nerozhoduje iný súd“), ktorý vyplýva z citovaného , môže ústavný súd

poskytnúť ochranu konkrétnemu právu alebo slobode, porušenie ktorých je namietané, iba

vtedy, ak sa ich ochrany fyzická osoba alebo právnická osoba nemôže domôcť v žiadnom

inom konaní pred súdnymi orgánmi Slovenskej republiky.

Sťažovateľ podal proti rozsudku okresného súdu č. k. -543 z 21. marca

2012 odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd rozsudkom sp. zn.

z 8. apríla 2013.

Ak o ochrane sťažovateľom označeného práva bol oprávnený konať a aj rozhodol iný

všeobecný súd (v danej veci krajský súd), ústavný súd jeho sťažnosť už po predbežnom

prerokovaní odmietne pre nedostatok svojej právomoci.

Vychádzajúc z uvedených skutočností, ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol

podľa pre nedostatok svojej právomoci.

2. K namietanému porušeniu základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1

a práva zaručeného dohovoru rozsudkom krajského súdu sp. zn.

z 8. apríla 2013

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ďalej zisťoval, či ochranu

označených práv, porušenie ktorých sťažovateľ namieta, neposkytuje iný všeobecný súd na

základe sťažovateľovi dostupných opravných prostriedkov predstavujúcich účinné právne

prostriedky nápravy namietaného porušenia jeho práv.

V zmysle ustanovenia Občiansky súdny

poriadok v znení účinnom v rozhodujúcom období (ďalej len „OSP“) dovolanie je prípustné

proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu okrem iného, ak účastníkovi konania sa

postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

V zmysle ustanovenia dovolanie je prípustné proti rozsudku

odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že ústavný súd považuje dovolanie (mimoriadny

opravný prostriedok) za účinný právny prostriedok ochrany základných práv a slobôd

v občianskoprávnom konaní (napr. , , ), preto ho

nemožno nahradiť rozhodnutím ústavného súdu o sťažnosti podľa .

Z obsahu sťažovateľom podanej sťažnosti ústavný súd zistil, že proti rozsudku

krajského súdu sp. zn. z 8. apríla 2013 podal sťažovateľ dovolanie

najvyššiemu súdu. Podaným dovolaním môže dôjsť k naplneniu účelu sledovaného

sťažovateľom aj v konaní o sťažnosti, a to predovšetkým k zrušeniu napadnutého rozsudku

krajského súdu v zmysle ustanovenia (ak zistí vady konania, pre ktoré je

potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť) alebo v zmysle ustanovenia § 243b ods. 2 prvej vety

(ak v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nebol dostatočne zistený

skutkový stav), prípadne k jeho zmene v zmysle ustanovenia druhej vety

(ak nesprávnosť spočíva len v nesprávnom právnom posúdení správne zisteného skutkového

stavu).

Sťažovateľ proti napadnutému rozsudku krajského súdu ešte pred podaním sťažnosti

ústavnému súdu podal dovolanie, o ktorom ku dňu rozhodnutia ústavného súdu o tejto

sťažnosti ešte nebolo Najvyšším súdom Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)

rozhodnuté. V okolnostiach daného prípadu sťažovateľ podaním dovolania, ako aj podaním

sťažnosti podľa vedome vytvoril stav, keď by o jeho veci mali súbežne

rozhodovať dva orgány súdneho typu (najvyšší súd ako dovolací súd a ústavný súd), čo nie

je v podmienkach právneho štátu rešpektujúceho princíp právnej istoty ústavne

aprobovateľné, pretože by tým mohlo dôjsť k vydaniu dvoch rozdielnych rozhodnutí v tej

istej veci (m. m. , , ).

Vzhľadom na skutočnosť, že uplatnenie právomoci dovolacieho súdu vo veci

sťažovateľa predchádza uplatneniu právomoci ústavného súdu, možno považovať podanie

sťažnosti ústavnému súdu v tejto časti ešte pred rozhodnutím dovolacieho súdu

o poslednom procesnom prostriedku, ktorý bol sťažovateľom využitý, ako predčasné (m. m.

, ).

Ak by sa ústavný súd vecne zaoberal sťažnosťou sťažovateľa pred rozhodnutím

najvyššieho súdu o podanom dovolaní, mohol by neprípustne zasiahnuť do rozhodovania

všeobecných súdov. V prípade, ak by ústavný súd čakal na rozhodnutie dovolacieho súdu,

mohlo by to viesť k neúmernému predĺženiu konania o sťažnosti.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa ústavný súd v tomto procesnom štádiu podanou

sťažnosťou meritórne nezaoberal, ale ju pri predbežnom prerokovaní podľa zásady ratio

temporis odmietol ako neprípustnú (predčasne podanú, napr. ) podľa § 53

ods. 1 v spojení s .

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o zrušení

rozsudku okresného súdu a krajského súdu je viazané na vyslovenie porušenia práva alebo

slobody sťažovateľa ( prvá veta ), ústavný súd o tejto časti sťažnosti

nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. septembra 2013