Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 544/2013
PDF · 152.93 KB
No categories available
I. ÚS 544/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. septembra
2013 predbežne prerokoval sťažnosť Z. S., Č., zastúpeného JUDr. L. Š., Č., vo veci
namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej
republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
a práv podľa čl. 3 ods. 1 a 2 Dohovoru o právach dieťaťa postupom Okresného súdu Čadca
v konaní vedenom pod sp. zn. 11 P 5/2012 a jeho rozsudkom z 12. decembra 2012 a
postupom Krajského súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. 8 CoP 23/2013 a jeho
rozsudkom z 25. marca 2013 a takto
rozhodol:
Sťažnosť Z. S. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. júla 2013
doručená sťažnosť Z. S., Č. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. L. Š.,
Č., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd a práv podľa čl. 3 ods. 1 a 2 Dohovoru o právach
dieťaťa postupom Okresného súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod
sp. zn. 11 P 5/2012 a jeho rozsudkom z 12. decembra 2012 (ďalej len „rozsudok okresného
súdu“) a postupom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom
pod sp. zn. 8 CoP 23/2013 a jeho rozsudkom z 25. marca 2013 (ďalej len „rozsudok
krajského súdu“).
Sťažovateľ v sťažnosti uviedol: „Na Okresnom súde v Čadci je vedený pod
č. k. 11P/5/2012 návrh matky V. S., rod. F. o zverenie maloletého S. S... do jej výchovy a
starostlivosti, úpravy styku s dieťaťom a zvýšenie výživného na maloleté dieťa. Matka mal.
S. svojím návrhom zo dňa 14. 1. 2012 žiadala zveriť maloletého do jej osobnej
starostlivosti. Ja ako otec som sa k návrhu na začatie konania vyjadril dňa 15. 2. 2012, v
ktorom som žiadal, aby bol mal. S. zverený do mojej osobnej starostlivosti ako otca.
V rámci prvostupňového konania bolo vykonané znalecké dokazovanie z odboru
psychológia, odvetvie klinická psychológia detí na základe uznesenia OS Čadca č. 11
P/5/2012-111 zo dňa 20. 4. 2012. Ustanovená znalkyňa Mgr. S. J. vypracovala znalecký
posudok č. 5/2012 zo dňa 31. 7. 2012, v ktorom uviedla na str. 16 ods. 2, že v prípade, že
rodičia nebudú schopní alebo ochotní zlepšiť svoju komunikáciu medzi sebou a nedohodnú
sa na pokračovaní v striedavej starostlivosti, znalkyňa navrhuje zveriť dieťa do osobnej
starostlivosti otca.
Dňa 12. 12. 2012 sa uskutočnilo v predmetnej veci pojednávanie, na ktorom kolízny
opatrovník uviedol, že pokiaľ by zhodná komunikácia medzi rodičmi nebola prípustná.
navrhuje zveriť dieťa do osobnej starostlivosti otca (str. 4 ods. 2 zápisnice z pojednávania
zo dňa 12. 12. 2012).
Za podstatnú však považujem uviesť tú skutočnosť, ktorá je kardinálna v tomto
konaní, a to že samotný mal. syn S. vypovedal na pojednávaní pred súdom dňa 26. 3. 2012,
pričom jednoznačne uviedol, že chce byť zverený do mojej výchovy a starostlivosti ako otca
a s matkou sa stretávať každý druhý víkend.
Dňa 12. 12. 2012 Okresný súd Čadca vydal rozsudok č. 11P/5/2012-169, ktorým
rozhodol vo výroku č. I o zamietnutí návrhu matky v celom rozsahu, vo výroku č. 11.
o zamietnutí návrhu mňa ako otca v celom rozsahu a vo výroku č. III. o nepriznaní
žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania.
Voči uvedenému rozsudku OS Čadca som podal odvolanie čo do výroku č. II. a III.,
o ktorom rozhodol Krajský súd v Žiline rozsudkom č. 8CoP/23/2013-244 zo dňa 25. 3. 2013
tak, že rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým návrh otca v celom rozsahu zamietol
a o trovách konania, potvrdil...
Rozhodnutie OS Čadca ako i KS v Žiline považujem za úplne zmätočné, právne
nezrozumiteľné, nepreskúmateľné pre nedostatok odôvodnenia a najmä arbitrárne z toho
dôvodu, že prvostupňový súd nerozhodol na základe vykonaného dokazovania
v predmetnom konaní, z ktorého je evidentné, že kolízny opatrovník, ustanovená znalkyňa
ako i sám maloletý syn S. žiadali o zverenie do mojej osobnej starostlivostí a výchovy ako
otca. KS v Žiline svoje rozhodnutie odôvodnil veľmi stroho zatiaľ, čo detailne opísal celý
priebeh konania, avšak na úkor odôvodnenia svojho rozhodnutia. Odôvodnenie rozsudku
odvolacieho súdu v tom smere, že nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala
zverenie maloletého dieťaťa, nie je namieste, pretože vykonané dokazovanie svedčí o
podstatnej zmene pomerov.
Za kardinálnu považujem tú skutočnosť, že v konaní sa kolízny opatrovník ako
i znalkyňa vyjadrili, že navrhujú zveriť mal. S. do osobnej starostlivosti otca, pokiaľ sa
situácia medzi rodičmi v komunikácii nezlepší. Nakoľko sa i samotný maloletý vyjadril, že
chce byť zverený otcovi, mám za to, že OS Čadca ako i KS v Žiline svojimi rozhodnutiami
porušili článok 3 ods. 1 a 2 Dohovoru o právach dieťaťa, pričom záujem dieťaťa musí byť
prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí uskutočňovanej súdom
a súdy majú zabezpečiť dieťaťu takú ochranu a starostlivosť, aká je nevyhnutná pre jeho
blaho. Uvedené práva dieťaťa porušovatelia jednoznačne porušili.
V tejto súvislosti považujem za potrebné uviesť, že nedostatok náležitého
odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutia (tak meritórneho, ako i procesného) je
vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý
proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem
zákonov aj článok 46 a nasl. Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd a článku 3 ods. 1 a 2 Dohovoru o právach dieťaťa.
Okresný súd Čadca ako i Krajský súd v Žiline prílišným formalizmom a neprípustne
zužujúcou interpretáciou právnej normy bez zohľadnenia všetkých okolností prípadu
dospeli k záverom, ktoré sú extrémne nespravodlivé, a teda zasahujúce do mojich práv
garantovaných Ústavou SR a Dohovorom.
Dôvody pre podanie ústavnej sťažnosti opieram predovšetkým o tú skutočnosť, že
moje ústavné práva postupom Okresného súdu Čadca a postupom Krajského súdu v Žiline
boli vo veľkom rozsahu porušené a preto žiadam, aby Ústavný súd SR rozsudok Okresného
súdu Čadca č. 11 P/5/2012-169 zo dňa 12. 12. 2012 a rozsudok Krajského súde v Žiline
č. 8CoP/23/2013-244 zo dňa 25. 3. 2013 zrušil...“
Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:
„Základné právo Z. S... na súdnu a inú právnu ochranu zaručenú v čl. 46 ods. 1 a 2
Ústavy SR, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd a práva na ochranu a starostlivosť dieťaťa podľa čl. 3
ods. 1 a 2 Dohovoru o právach dieťaťa postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom
pod sp. zn. 11 P/5/2012 a postupom Krajského súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn.
8CoP/23/2013 porušené bolo.
Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje ako protiústavný rozsudok Krajského súdu
v Žiline č. k. 8CoP/23/2013-244 zo dňa 25. 3. 2013.
Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje ako protiústavný rozsudok Okresného súdu
Čadca č. k. 11P/5/2012-169 zo dňa 12. 12. 2012 a vec vracia Okresnému súdu Čadca
na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Porušovateľ je povinný zaplatiť sťažovateľovi náhradu trov konania... na účet
právneho zástupcu JUDr. L. Š... do 3 dní od právoplatnosti nálezu Ústavného súdu.“
Sťažovateľ k sťažnosti pripojil splnomocnenie pre advokáta na zastupovanie
pred ústavným súdom. Rozsudok okresného súdu a rozsudok krajského súdu, proti ktorým
sťažnosť smeruje, k sťažnosti pripojené neboli.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musí
pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom alebo komerčným
právnikom, ak tento zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že
sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.
Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd je viazaný návrhom
na začatie konania.
Podľa § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde k sťažnosti sa pripojí kópia právoplatného
rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.
Ústavný súd zdôrazňuje, že viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania
osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu svojich základných práv
a slobôd sú zastúpené advokátom.
Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v zákone o ústavnom súde
presne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých
formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20
a § 50 zákona o ústavnom súde). Až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné,
je ústavný súd pritom viazaný návrhom na začatie konania (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom
súde).
Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ prostredníctvom kvalifikovaného zástupcu,
ktorý koncipoval samotný návrh ústavnému súdu, s návrhom nedoručil rozsudok okresného
súdu a rozsudok krajského súdu, proti ktorým sťažnosť smeruje, a to ani do rozhodovania
o sťažnosti.
V súvislosti s uvedeným nedostatkom ústavný súd pripomína, že tento nie je povinný
odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho
zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne
vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí
podaní účastníkov konania (napr. IV. ÚS 77/08, I. ÚS 368/2010, III. ÚS 357/2010,
II. ÚS 309/2010, I. ÚS 162/2010, IV. ÚS 234/2010, III. ÚS 206/2010, IV. ÚS 159/2010,
IV. ÚS 213/2010, IV. ÚS 134/2010). Ústavný súd v tejto súvislosti už vo svojom uznesení
sp. zn. II. ÚS 117/05 z 11. mája 2005 uviedol: „Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z.
o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní
(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať
všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto
povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je
povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen
začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom
ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti
úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom.“ Aj v tomto ohľade naďalej zostáva
v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť,
ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).
Právny zástupca sťažovateľa bol v iných konaniach, v ktorých zastupoval
pred ústavným súdom, vyzývaný písomnou výzvou alebo telefonicky na doplnenie
sťažností pod hrozbou ich odmietnutia pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí
(pozri napr. sp. zn. II. ÚS 283/2012 a sp. zn. Rvp 14248/2012), a to vo viacerých prípadoch
pre nezaslanie napadnutého rozhodnutia všeobecného súdu. V okolnostiach danej veci, keď
ani po viacerých urgenciách v iných konaniach právny zástupca opätovne nepriložil
rozhodnutia, ktorých zrušenia sa domáha, ústavný súd s poukazom na uvedené konštatuje,
že sťažnosť vykazuje taký nedostatok náležitostí predpísaných zákonom, že nie je možné
preskúmať splnenie hoci len procesných podmienok konania pred ústavným súdom, a preto
ju z uvedeného dôvodu odmietol už pri jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 11. septembra 2013