Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 544/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. septembra

2013 predbežne prerokoval sťažnosť Z. S., Č., zastúpeného JUDr. L. Š., Č., vo veci

namietaného porušenia jeho základných práv podľa a 2 Slovenskej

republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

a práv podľa čl. 3 ods. 1 a 2 Dohovoru o právach dieťaťa postupom Okresného súdu Čadca

v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 12. decembra 2012 a

postupom Krajského súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

rozsudkom z 25. marca 2013 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Z. S. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. júla 2013

doručená sťažnosť Z. S., Č. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. L. Š.,

Č., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa a 2

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd a práv podľa čl. 3 ods. 1 a 2 Dohovoru o právach

dieťaťa postupom Okresného súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod

sp. zn. a jeho rozsudkom z 12. decembra 2012 (ďalej len „rozsudok okresného

súdu“) a postupom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 25. marca 2013 (ďalej len „rozsudok

krajského súdu“).

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol: „Na Okresnom súde v Čadci je vedený pod

č. k. návrh matky V. S., rod. F. o zverenie maloletého S. S... do jej výchovy a

starostlivosti, úpravy styku s dieťaťom a zvýšenie výživného na maloleté dieťa. Matka mal.

S. svojím návrhom zo dňa 14. 1. 2012 žiadala zveriť maloletého do jej osobnej

starostlivosti. Ja ako otec som sa k návrhu na začatie konania vyjadril dňa 15. 2. 2012, v

ktorom som žiadal, aby bol mal. S. zverený do mojej osobnej starostlivosti ako otca.

V rámci prvostupňového konania bolo vykonané znalecké dokazovanie z odboru

psychológia, odvetvie klinická psychológia detí na základe uznesenia OS Čadca č. 11

-111 zo dňa 20. 4. 2012. Ustanovená znalkyňa Mgr. S. J. vypracovala znalecký

posudok č. 5/2012 zo dňa 31. 7. 2012, v ktorom uviedla na str. 16 ods. 2, že v prípade, že

rodičia nebudú schopní alebo ochotní zlepšiť svoju komunikáciu medzi sebou a nedohodnú

sa na pokračovaní v striedavej starostlivosti, znalkyňa navrhuje zveriť dieťa do osobnej

starostlivosti otca.

Dňa 12. 12. 2012 sa uskutočnilo v predmetnej veci pojednávanie, na ktorom kolízny

opatrovník uviedol, že pokiaľ by zhodná komunikácia medzi rodičmi nebola prípustná.

navrhuje zveriť dieťa do osobnej starostlivosti otca (str. 4 ods. 2 zápisnice z pojednávania

zo dňa 12. 12. 2012).

Za podstatnú však považujem uviesť tú skutočnosť, ktorá je kardinálna v tomto

konaní, a to že samotný mal. syn S. vypovedal na pojednávaní pred súdom dňa 26. 3. 2012,

pričom jednoznačne uviedol, že chce byť zverený do mojej výchovy a starostlivosti ako otca

a s matkou sa stretávať každý druhý víkend.

Dňa 12. 12. 2012 Okresný súd Čadca vydal rozsudok č. -169, ktorým

rozhodol vo výroku č. I o zamietnutí návrhu matky v celom rozsahu, vo výroku č. 11.

o zamietnutí návrhu mňa ako otca v celom rozsahu a vo výroku č. III. o nepriznaní

žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania.

Voči uvedenému rozsudku OS Čadca som podal odvolanie čo do výroku č. II. a III.,

o ktorom rozhodol Krajský súd v Žiline rozsudkom č. -244 zo dňa 25. 3. 2013

tak, že rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým návrh otca v celom rozsahu zamietol

a o trovách konania, potvrdil...

Rozhodnutie OS Čadca ako i KS v Žiline považujem za úplne zmätočné, právne

nezrozumiteľné, nepreskúmateľné pre nedostatok odôvodnenia a najmä arbitrárne z toho

dôvodu, že prvostupňový súd nerozhodol na základe vykonaného dokazovania

v predmetnom konaní, z ktorého je evidentné, že kolízny opatrovník, ustanovená znalkyňa

ako i sám maloletý syn S. žiadali o zverenie do mojej osobnej starostlivostí a výchovy ako

otca. KS v Žiline svoje rozhodnutie odôvodnil veľmi stroho zatiaľ, čo detailne opísal celý

priebeh konania, avšak na úkor odôvodnenia svojho rozhodnutia. Odôvodnenie rozsudku

odvolacieho súdu v tom smere, že nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala

zverenie maloletého dieťaťa, nie je namieste, pretože vykonané dokazovanie svedčí o

podstatnej zmene pomerov.

Za kardinálnu považujem tú skutočnosť, že v konaní sa kolízny opatrovník ako

i znalkyňa vyjadrili, že navrhujú zveriť mal. S. do osobnej starostlivosti otca, pokiaľ sa

situácia medzi rodičmi v komunikácii nezlepší. Nakoľko sa i samotný maloletý vyjadril, že

chce byť zverený otcovi, mám za to, že OS Čadca ako i KS v Žiline svojimi rozhodnutiami

porušili článok 3 ods. 1 a 2 Dohovoru o právach dieťaťa, pričom záujem dieťaťa musí byť

prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí uskutočňovanej súdom

a súdy majú zabezpečiť dieťaťu takú ochranu a starostlivosť, aká je nevyhnutná pre jeho

blaho. Uvedené práva dieťaťa porušovatelia jednoznačne porušili.

V tejto súvislosti považujem za potrebné uviesť, že nedostatok náležitého

odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutia (tak meritórneho, ako i procesného) je

vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý

proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem

zákonov aj a nasl. SR a Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd a článku 3 ods. 1 a 2 Dohovoru o právach dieťaťa.

Okresný súd Čadca ako i Krajský súd v Žiline prílišným formalizmom a neprípustne

zužujúcou interpretáciou právnej normy bez zohľadnenia všetkých okolností prípadu

dospeli k záverom, ktoré sú extrémne nespravodlivé, a teda zasahujúce do mojich práv

garantovaných SR a Dohovorom.

Dôvody pre podanie ústavnej sťažnosti opieram predovšetkým o tú skutočnosť, že

moje ústavné práva postupom Okresného súdu Čadca a postupom Krajského súdu v Žiline

boli vo veľkom rozsahu porušené a preto žiadam, aby Ústavný súd SR rozsudok Okresného

súdu Čadca č. -169 zo dňa 12. 12. 2012 a rozsudok Krajského súde v Žiline

č. -244 zo dňa 25. 3. 2013 zrušil...“

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„Základné právo Z. S... na súdnu a inú právnu ochranu zaručenú v čl. 46 ods. 1 a 2

SR, práva na spravodlivé súdne konanie podľa Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd a práva na ochranu a starostlivosť dieťaťa podľa čl. 3

ods. 1 a 2 Dohovoru o právach dieťaťa postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom

pod sp. zn. a postupom Krajského súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn.

porušené bolo.

Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje ako protiústavný rozsudok Krajského súdu

v Žiline č. k. -244 zo dňa 25. 3. 2013.

Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje ako protiústavný rozsudok Okresného súdu

Čadca č. k. -169 zo dňa 12. 12. 2012 a vec vracia Okresnému súdu Čadca

na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Porušovateľ je povinný zaplatiť sťažovateľovi náhradu trov konania... na účet

právneho zástupcu JUDr. L. Š... do 3 dní od právoplatnosti nálezu Ústavného súdu.“

Sťažovateľ k sťažnosti pripojil splnomocnenie pre advokáta na zastupovanie

pred ústavným súdom. Rozsudok okresného súdu a rozsudok krajského súdu, proti ktorým

sťažnosť smeruje, k sťažnosti pripojené neboli.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa k návrhu na začatie konania sa musí

pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom alebo komerčným

právnikom, ak tento zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že

sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.

Podľa ústavný súd je viazaný návrhom

na začatie konania.

Podľa k sťažnosti sa pripojí kópia právoplatného

rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.

Ústavný súd zdôrazňuje, že viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania

osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu svojich základných práv

a slobôd sú zastúpené advokátom.

Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v

presne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých

formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania ( ,

a ). Až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné,

je ústavný súd pritom viazaný návrhom na začatie konania (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom

súde).

Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ prostredníctvom kvalifikovaného zástupcu,

ktorý koncipoval samotný návrh ústavnému súdu, s návrhom nedoručil rozsudok okresného

súdu a rozsudok krajského súdu, proti ktorým sťažnosť smeruje, a to ani do rozhodovania

o sťažnosti.

V súvislosti s uvedeným nedostatkom ústavný súd pripomína, že tento nie je povinný

odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho

zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne

vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí

podaní účastníkov konania (napr. , , ,

, , , , ,

, ). Ústavný súd v tejto súvislosti už vo svojom uznesení

sp. zn. z 11. mája 2005 uviedol: „Podľa

o advokácii a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní

(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať

všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto

povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je

povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen

začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom

ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti

úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom.“ Aj v tomto ohľade naďalej zostáva

v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť,

ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).

Právny zástupca sťažovateľa bol v iných konaniach, v ktorých zastupoval

pred ústavným súdom, vyzývaný písomnou výzvou alebo telefonicky na doplnenie

sťažností pod hrozbou ich odmietnutia pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí

(pozri napr. sp. zn. a sp. zn. ), a to vo viacerých prípadoch

pre nezaslanie napadnutého rozhodnutia všeobecného súdu. V okolnostiach danej veci, keď

ani po viacerých urgenciách v iných konaniach právny zástupca opätovne nepriložil

rozhodnutia, ktorých zrušenia sa domáha, ústavný súd s poukazom na uvedené konštatuje,

že sťažnosť vykazuje taký nedostatok náležitostí predpísaných zákonom, že nie je možné

preskúmať splnenie hoci len procesných podmienok konania pred ústavným súdom, a preto

ju z uvedeného dôvodu odmietol už pri jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. septembra 2013