Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/23/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a sudcov JUDr. Oľgy Belkovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: M. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpeného opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Čadci, dieťa rodičov - matky: O. M., rod. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom J., ul. T. č. XXXX/XX, zastúpená splnomocneným zástupcom JUDr. Annou Mozolíkovou, advokátkou so sídlom v J., B. XXXX a otca: E. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom J., L. č. XXXX, zastúpený splnomocneným zástupcom JUDr. Ladislavom Ščurym, advokátom so sídlom J., ul. W. č. XXXX, o zverenie maloletého dieťaťa do výchovy jednému z rodičov, úpravu styku s dieťaťom a zvýšenie výživného na maloleté dieťa, o odvolaní otca dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. -169 zo dňa 12. decembra 2012, takto

rozhodol:

rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým návrh otca v celom rozsahu zamietol a o trovách konania p o t v r d z u j e .

V ostatnej časti zostáva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom č. k. -169 zo dňa 12. 12. 2012 Okresný súd Čadca návrh matky v celom rozsahu zamietol. Návrh otca v celom rozsahu zamietol. Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že: „..rozsudkom Okresného súdu Čadca zo dňa 29.11.2010 sp. zn. súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletému M. M. od 22. 01. 2010 na sumu 100,-€, maloletý bol zverený so striedavej starostlivosti oboch rodičov v týždňových intervaloch. Súčasne uložil matke povinnosť plniť vyživovaciu povinnosť k maloletému M. vo výške 30 % životného minima.

Podľa lekárskej správy MUDr. W. V., detskej psychiatričky je v záujme dieťaťa zlepšiť komunikáciu medzi rodičmi dieťaťa. Dieťa sa začalo zajakávať v júni 2011, od januára je v striedavej starostlivosti oboch rodičov.

Podľa vyjadrenia Základnej školy Čadca Rázusova je maloletý M. M. žiakom tretieho ročníka základnej školy, je v striedavej starostlivosti oboch rodičov, od matky chodí čistý, pripravený na vyučovanie, domáce úlohy má vypracované. Po príchode od otca nie, často zabúda veci (pero, domáce úlohy), aj osobná hygiena v porovnaní s matkou je slabšia (podľa vyjadrenia matky). Triedna učiteľka nezaregistrovala žiadne rozdiely.

Z potvrdenia všeobecného lekára pre deti a dorast MUDr. B. K. vyplynulo, že maloletý chodí na vyšetrenia iba v doprovode matky, vyžaduje pravidelnú logopedickú nápravu reči.

Rozhodnutím zo dňa 07. 09. 2011 bol maloletý M. M. prijatý do školského klubu detí na základe žiadosti zákonného zástupcu.

Podľa upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 23. 11. 2011, sp. zn. Ex 394/11 sa dňa 03. 08. 2011 začalo exekučné konanie na vymoženie zameškaného výživného od povinného E. M. na maloletého M. M. za obdobie do júla 2011 do novembra 2011 vo výške 175,60 €, bežné výživné na maloletého počnúc mesiacom december 2011 vo výške 82,32 € a príslušenstva.

Podľa dohody o podmienkach vykonávania aktivačnej činnosti formou dobrovoľníckej služby zo dňa 17. 08. 2011 bola matka maloletého od 01. 09. 2011 do 29. 02. 2012 zaradená do aktivačnej činnosti formou dobrovoľníckej služby, ktorú vykonávala v rozsahu 20 hodín týždenne v Zariadení pre seniorov a domove sociálnych služieb Čadca.

Otec maloletého je zamestnancom Kysuckej nemocnice s poliklinikou s priemerným čistým príjmom vo výške 398,- €.

Matka maloletého je t.č. nezamestnaná, je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 16. 04. 2011, posledný zamestnávateľ bol TESCO STORES SR Bratislava, kde mala uzavretý pracovný pomer na dobu určitú, nepoberá dávky v nezamestnanosti, dôchodok ani nemocenské dávky.

Zo znaleckého posudok č. 5/2012, ktorý vypracoval Mgr. M. V. znalkyňa z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí mal súd preukázané , že:

- citový vzťah maloletého M. M. k matke je poznačený negatívnymi citovými reakciami, chlapec plne nerešpektuje autoritu matky. Matku vníma ako emočne chladnú, panovačnú, zaviňujúcu spory a hádky. Matka sa snaží synovi zabezpečiť všetko, čo považuje za prakticky potrebné, chce aby sa jej syn stal slušným, vzdelaným a vychovaným človekom;

- citový vzťah maloletého k otcovi je výrazne pozitívny, otca vníma ako človeka emočne vrelejšieho, rád s ním trávi svoj voľný čas, prial by si byť stále v jeho blízkosti, snaží sa otca ochraňovať pred negatívnym hodnotením matky a zachovať si v sebe jeho ideálny obraz. Otec voči maloletému nevystupuje výchovne autoritatívne, skôr liberálne, v popredí jeho vzťahu je rovina priateľstva. Dokáže synovi zabezpečiť synovi základné potreby ako je oblečenie, jedlo, spánok a pod. V celkovom prístupe je skôr pasívny. Otec je dosť pracovne vyťažený a na informovanie sa o škole mu neostáva veľa času. V porovnaní s matkou sa otec javí byť ako psychicky stabilnejší, a teda je schopný vytvárať zdravé rodinné prostredie pre svojho syna;

- aktuálna výchovná a rodinná situácia je pre zdraví psychický vývin maloletého dieťaťa nevhodná. Obaja rodičia sú osobnostne menej zrelí, matka je celou situáciou zneurotizovaná, voči sebe prechovávajú negatívne pocity, ktoré vedome alebo nevedome prezentujú pred dieťaťom. Na dieťa majú vo výchove odlišné nároky, často aj protichodné. Spolu o dieťati vôbec nekomunikujú, ich správanie budí dojem naschválov.

- Aj keď maloletý vysoko preferuje vzťah s otcom, pre jeho zdravý psychický vývin je nevyhnutná aj pozitívne obsadená rola matky. Aktuálne chlapec vníma matku negatívne, nerešpektuje jej autoritu a správa sa často voči nej ignorujúco. Nedostatok rešpektu voči matke a liberálny prístup vo výchove otca môže negatívne pôsobiť hlavne na priebeh ďalšej socializácie maloletého. Pre jeho priaznivý psychický vývin je nevyhnutné, aby sa mohol pozitívne identifikovať s otcom aj matkou. Znalkyňa navrhla, aby dieťa bolo ponechané v striedavej starostlivosti oboch rodičov.

Súd v konaní vypočul aj maloletého M., ktorý na pojednávaní uviedol, že je týždeň u matky a týždeň u otca, kde mu je lepšie. Tento sa s ním učí, robí mu desiatu do školy s tým, že keď sa naobeduje, z družiny ide ku babke, a o 14.30 hod ho babka odprevadí na autobus. U otca mu je dobre, má tam kamarátov, dedka, psa, má tam svoju izbu, má notebook. Keď ide ku otcovi, mama mu dala také zničené topánky, špinavé veci. Radšej je u otca. Keď je u mamy, tá sa tiež o neho stará, ale je na neho prísna, niekedy aj kričí. Nenavštevuje krúžky, učí sa dobre. Navštevoval lekára MUDr. K., s mamou bol u psychologičky. Keď potrebuje peniaze do školy, otec mu ich dá, rovnako tak aj mama alebo babka. Chcel by byť len u otca.

Kolízny opatrovník na pojednávaní súdu vyslovil nesúhlas s návrhom matky. Pokiaľ sa rodičia nevedia dohodnúť ohľadom rodičovských práv a povinností, bolo by vhodné, aby sa na pôde pedopsychologického poradenstva v Čadci podrobili takémuto poradenstvu za účelom nájdenia zhodnej komunikácie vo výchove maloletého M.. Pokiaľ by takáto zhoda nebola prípustná, navrhol maloletého zveriť do osobnej starostlivosti otca.

Okresný súd konštatoval, že:

Záujmom dieťaťa nepochybne je, aby bolo predovšetkým v starostlivosti obidvoch rodičov, a ak to nie je možné, potom toho z rodičov, ktorý má k tomu lepšie predpoklady, okrem iného uznáva rolu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že aj ten druhý je dobrým rodičom.

Nemožno vylúčiť, že práve medzi rodičmi, ktorí nie celkom dobre komunikujú, je striedavá starostlivosť podnetom a motiváciou k tomu, aby sa snažili čo najviac kooperovať. Striedavá starostlivosť núti rodiča, ktorý nebol tejto forme naklonený, a na ktorého strane chýba ochota ku komunikácii, aby svoje správanie zmenil. Inak sa môže stať, že skutočne dôjde ku zmene výchovy a zvereniu dieťaťa do výchovného prostredia druhého rodiča.

Na psychiku dieťaťa veľmi pôsobí nekomunikatívnosť rodičov pri jeho odovzdávaní. Jedná sa o výrazne nežiaduci jav pre osobnostný vývoj aj duševné zdravie maloletého. Je preto treba v záujme dieťaťa tento negatívny stav zmeniť. Pokiaľ zlyhanie v podobe nedostatku vzájomnej kvalifikovanej komunikácie nie sú rodičia schopní napraviť sami, je treba v záujme dieťaťa autoritatívny zásah štátnej moci.

Akokoľvek striedavá osobná starostlivosť predpokladá zo strany rodičov predovšetkým toleranciu, spoločnú vôľu a schopnosť spolu komunikovať a spolupracovať (a najmä nezapájať dieťa do svojich vzájomných problémov), nesmie súd na spôsob tejto výchovy rezignovať už vtedy, keď jeden z rodičov s týmto spôsobom výchovy pro forma nesúhlasí. Ak je takýto nesúhlas len obštrukčný, ničím neodôvodnený, resp. nemá vo vzťahu k výchove dieťaťa relevanciu, nemôže o neho súd oprieť svoje rozhodnutie. (nález Ústavného súdu ČR z 2. 11. 2010, č. k. )

Dohoda o právach dieťaťa vyhlásená výnosom Federálneho ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. 104/1991 Ab. vo svojom článku 3 ods. 1 ustanovuje, že ,,Záujem dieťaťa musí byť prvým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa dieťaťa, či už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.“ Orgánom štátu je podľa čl. 18 ods. 1 určená povinnosť vynaložiť všetko úsilie k tomu, aby bola uznaná zásada, že obidvaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Rodičia, alebo v niektorých prípadoch zákonní zástupcovia, majú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí byť pritom záujem dieťaťa.

Rovnako Listina vo svojom článku 32 ods. 1 v spojení s ods. 4 ustanovuje, že rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona. Starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov, deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov môžu byť obmedzené a neplnoleté deti môžu byť od rodičov odlúčené proti ich vôli iba rozhodnutím súdu na základe zákona.

Ustanovenie § 26 Zákona o rodine ukladá súdu, aby pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do výchovy rodičov sledoval predovšetkým záujem dieťaťa s ohľadom na jeho osobnosť, najmä vlohy, schopnosti a vývojové možnosti a so zreteľom na životné pomery rodičov. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na starostlivosť obidvoch rodičov a udržiavanie pravidelného osobného styku s nimi, a právo druhého rodiča, ktorému nebude dieťa zverené, na pravidelné informovanie o dieťati. Súd má prihliadnuť rovnako na citovú orientáciu a zázemie dieťaťa, a výchovné schopnosti a zodpovednosť rodičov, stabilite budúceho výchovného prostredia, ku schopnosti rodičov dohodnúť sa na výchove dieťaťa s druhým rodičom, k citovým väzbám na súrodencov, prarodičov a ďalších príbuzných, a tiež k hmotnému zabezpečeniu zo strany rodičov, vrátane bytových pomerov. Podľa § 26 ods. 2 Zákona o rodine ak sú obaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a majú o výchovu záujem, môže súd zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa, a budú tak lepšie zaistené jeho potreby.

Dôvody proti striedavej osobnej starostlivosti uprednostňujúce výlučnú osobnú starostlivosť jedného z rodičov sa v konaní musia spoľahlivo preukázať. Rodičia sa musia vedieť dohodnúť na veciach súvisiacich so školskou dochádzkou (dieťa by malo stále navštevovať rovnakú školu), aj s mimoškolskými aktivitami a záujmami dieťaťa (šport, tanec, hudba, cudzie jazyky a pod). Dieťaťu by sa striedaním osobnej starostlivosti nemal meniť okruh jeho kamarátov a blízkych osôb, aby nebolo v takýchto situáciách ďalej traumatizované. Schopnosť dohody rodičov musí súd zisťovať v rámci dokazovania v konaní o výkone rodičovských práv a povinností. Súd je ďalej povinný pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností prihliadať aj na citové väzby dieťaťa, zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti každého z rodičov nesmie byť ústupkom ich vzájomnej rivalite, ale vyjadrením kvalitného a pozitívneho vzťahu rodičov k dieťaťu. To predpokladá toleranciu, vyspelosť a dobrú vôľu všetkých zúčastnených.

Z vykonaného dokazovania mal okresný súd preukázané, že rodičia maloletého M. M. spĺňajú predpoklady vychovávať dieťa. Rovnako mal preukázané, že obaja rodičia sú schopní maloletému poskytnúť obdobné bytové podmienky, v oboch domácnostiach má dieťa vytvorené nevyhnutné podmienky (ošatenie, hračky a pod.) Rovnako tak mal súd preukázané, že komunikácia medzi rodičmi je na minimálnej, resp. nulovej úrovni, a z toho dôvodu dochádza k nezhodám medzi rodičmi. Z výsluchov rodičov a maloletého vyplýva, že maloletý má v čase, keď je v rámci striedavej starostlivosti u otca, benevolentnejší denný režim, nakoľko otec maloletého nevenuje príprave maloletého toľko iniciatívy ako matka, pričom matka vystupuje voči maloletému prísnejšie, pravidelne sa s ním pripravuje na vyučovanie. Uvedené zistenia potvrdzuje i znalecký posudok znalkyne z odboru psychológia. Rovnako mal súd z listinných dôkazov predložených účastníkmi konania a zabezpečených súdom (správa ZŠ Rázusova,) preukázané, že maloletý M. M. chodí do školy pripravený, čisto oblečený, úlohy na vyučovanie má riadne vypracované. Zo záverov znaleckého dokazovania nepochybne vyplýva, že obaja rodičia majú vhodné mentálne, osobnostné i sociálne predpoklady zvládnuť adekvátne rodičovskú rolu. Ich schopnosti sú porovnateľné, primerané a obaja majú predpoklady pre osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, pričom i samotná znalkyňa odporučila striedavú osobnú starostlivosť oboch rodičov.

Okresný súd nemienil vysloviť, že neexistencia kvalifikovanej komunikácie medzi rodičmi nie je relevantným kritériom pri rozhodovaní o striedavej starostlivosti. Relevantnosť hľadiska (ne)schopnosti toho ktorého rodiča dohodnúť sa na výchove dieťaťa s druhým rodičom samozrejme však neznamená, že vždy musí byť dieťa zverené do výlučnej starostlivosti tomu rodičovi, v ktorého prospech toto hľadisko vyznieva. Po posúdení celkovej situácie je treba zvažovať, ktoré riešenie je v záujme maloletého dieťaťa. Pritom použitie všetkých relevantných hľadísk nemusí viesť k rovnakému riešeniu a môže vyvolávať kolízie. Potom je nutné aplikovať princíp primeranosti, teda zvažovať kolidujúce hľadiská, ich význam v konkrétnej veci, a uvážiť, ktorému z nich dať prednosť. Potom môže vzniknúť otázka, ktoré riešenie je viac v záujme dieťaťa, pretože použitím určitého hľadiska možno dospieť i k záveru, že v záujme dieťaťa iné riešenie nie je. Inak povedané, aby bolo určité riešenie vo všetkých aspektoch v záujme dieťaťa, bol by žiaduci stav takmer ideálny. Úlohou rodičov by malo byť, aby sa svojim správaním k takémuto stavu aspoň približovali. Teda aby rodičia opustili svoje egoistické, mnohokrát dokonca ,,nízke“ záujmy (napríklad v podobe príjemných vnútorných pocitov trýznenia druhého rodiča prostredníctvom vlastného dieťaťa). Každý rodič by si mal uvedomiť to, že priorita záujmu dieťaťa platí mimo iné preto, že dôsledky ignorovania záujmu dieťaťa sa v jeho sfére prejavia intenzívnejšie negatívnejšie než v živote rodiča ako človeka dospelého; dieťa totiž nie je ,,hotová“ silná osobnosť, a nie je schopné sa s uvedenou situáciou vysporiadať, takže často nesie psychické ,,šrámy“ pri ceste svojho dospievania po celý život.

Podľa názoru okresného súdu, ktorý sa stotožnil so závermi znaleckého posudku znalkyne z odboru psychológia, a tiež s odporúčaním kolízneho opatrovníka určenie týždennej striedavej starostlivosti nebude znamenať závažnú zmenu v doterajšom spôsobe života maloletého M., ktorý týždeň trávi s matkou a týždeň s otcom, čo je najlepšou alternatívou v prospech maloletého, preto súd z vyššie uvedených dôvodov aplikujúc pritom ustanovenia §, ods. 1 Z .z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Zákona o rodine“ ) návrh matky na zverenie maloletého do jej osobnej starostlivosti ako nedôvodný zamietol. Z rovnakých dôvodov súd zamietol i protinávrh otca maloletého, majúc za preukázané, že striedavá osobná starostlivosť je pre výchovu, ďalšiu socializáciu a vývin maloletého najlepšou alternatívou.

Pri rozhodovaní o určení výživného na maloleté deti otcovi, ako rodičovi, ktorému neboli deti zverené do osobnej starostlivosti, súd aplikoval ustanovenia §§ 62 a nasl. Zákona o rodine.

Matka maloletého je nezamestnaná, jej príjem tvoria sociálne dávky vo výške 53,-€, pracuje na dohodu ako ošetrovateľka s príjmom 150,-€. Otec maloletého M. je zamestnaný v Kysuckej nemocnici s poliklinikou s priemerným príjmom 390,- €. Súd vychádzajúc z takto zistených pomerov oboch rodičov i maloletého dieťaťa - najmä zo správy kolízneho opatrovníka, ktorý vykonal šetrenie u oboch rodičov maloletého, za súčasného oboznámenia sa s rozsudkom Okresného súdu Čadca sp. zn. zo dňa 29.11.2010, ktorým súd určil výživné na maloletého tak, že matka je povinná plniť vyživovaciu povinnosť k maloletému M. vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa osobitného predpisu mesačne k rukám otca vždy k 20. dňu v mesiaci vopred, a otec je povinný plniť vyživovaciu povinnosť k maloletému M. vo výške 95 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa osobitného predpisu mesačne k rukám matky vždy k 20. dňu v mesiaci vopred.

Pri nízkom príjme otca nemohol okresný súd opomenúť ešte nižší (takmer žiadny) príjem matky, ktorá je nezamestnaná, poskytujúca v rovnakej miere ako otec maloletému osobnú starostlivosť a potreby maloletého, naviac ktorá sa viac zaujíma o školské výsledky maloletého, rovnako tak o zdravie maloletého (pravidelné lekárske prehliadky a pod.) Za takýchto pomerov mal okresný súd za to, že od posledného rozhodnutia súdu o výške výživného nedošlo k tak významnej zmene pomerov na strane otca, matky a hlavne maloletého dieťaťa, je výživné určené rozsudkom Okresného súdu Čadca sp. zn. zo dňa 29.11.2010 nevyhnutným príspevkom potrebným zo strany rodičov dieťaťa na zabezpečenie jeho riadnej výživy. Preto súd rovnako ako návrh oboch rodičov na zverenie maloletého do osobnej starostlivosti toho ktorého z rodičov zamietol, zamietol aj návrh matky, resp. otca na zvýšenie výživného (po právnej stránke tiež poukazujúc na ust. § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1, § 76 ods .1,2, § 78 ods. 1 Zákona o rodine). Súd poznamenáva, že nezistil také prekážky, ktoré by rodičom dieťaťa bránili v plnení ich zákonnej vyživovacej povinnosti.

Nakoľko ani jeden z účastníkov konania nemal vo veci ani čiastočný úspech, keďže súd tak návrh matky ako aj návrh otca zamietol, súd rozhodujúc v zmysle ust. § 142 ods. 1 O. s. p ani jednému z účastníkov konania náhradu trov nepriznal...“.

Proti vyššie uvedenému rozsudku podal otec dieťaťa, prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu odvolanie, na základe ktorého odvolací súd žiadal, aby napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil a maloleté dieťa zveril do jeho osobnej starostlivosti. Prvostupňovému súdu vytýkal, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, že jeho rozhodnutie súdu tiež vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Trval na tom, že došlo k podstatnej zmene pomerov tak, ako ich má na mysli § 26 ZoR. V zmysle § 24 ods. 2 Zákona o rodine súd môže zveriť maloleté dieťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa. Vzhľadom k tomu, že maloletý M. má v súčasnosti 10 rokov mám za to, že už je rozumovo vyspelý a dokáže rozumieť súčasnej rodinnej situácii. Z vyjadrení syna jednoznačne vyplýva, že chce byť u otca a potvrdil to aj pri odpovedi pred súdom ako aj pri znaleckom vyšetrení, pričom zakaždým, keď je týždeň u mňa, mi hovorí, že chce bývať iba so mnou. Okresný súd tiež tvrdí, že sa stotožnil so závermi znaleckého posudku znalkyne z odboru psychológia Mgr. M. V. a tiež s odporúčaním kolízneho opatrovník, že určenie týždennej striedavej starostlivosti nebude znamenať závažnú zmenu v doterajšom spôsobe života mal. M.. K tomuto chcem uviesť, že kolízny opatrovník na pojednávaní dňa 12. 12. 2012 uviedol, že pokiaľ by zhodná komunikácia medzi rodičmi nebola prípustná, navrhuje zveriť dieťa do osobnej starostlivosti otca (str. 4 ods. 2 zápisnice z pojednávania zo dňa 12.12.2012). Takisto znalkyňa vo svojom znaleckom posudku uviedla, že v prípade, že rodičia nebudú schopní alebo ochotní zlepšiť svoju komunikáciu medzi sebou a nedohodnú sa na pokračovaní v striedavej starostlivosti, znalkyňa navrhuje zveriť dieťa do osobnej starostlivosti otca (str. 16 ods. 2 znaleckého posudku č. 5/2012 znalkyne Mgr. M. V.). Podľa názoru odvolateľa sa celé pojednávanie dňa 12.12.2012 viedlo v tom smere, že sa ako rodičia nevedia dohodnúť medzi sebou, čo sa týka výchovy mal. M.. So striedavou starostlivosťou teda nesúhlasia obidvaja rodičia. Navyše matka mal. M. zavádzala súd nepravdivými informáciami, že sa o syna otec nestará, pričom aj triedna učiteľka potvrdila nepravdivosť týchto informácií a to tým, že uviedla, že nezaregistrovala žiadne rozdiely medzi výchovou otca dieťaťa a výchovou matky.

Za ďalšie odvolateľ poukázal na znalecky posudok č. 5/2012, ktorý vypracovala znalkyňa Mgr. M. V., v ktorom okrem iného vo vzťahu k matke dieťaťa uviedla: Na str. 5 ods. 4:

Syn sa v prítomnosti matky správal samostatne, komunikoval so znalkyňou otvorene a niekedy hovoril aj namiesto matky. Voči matke prejavoval menší rešpekt a v komunikácii sa na ňu takmer neobracal. Na str. 6 ods. 7: Vzhľadom k dosiahnutému vzdelaniu - Stredná ekonomická škola - však je výkon v teste slabší, na čom sa môže podieľať aktuálne oslabená koncentrácia pozornosti, jej zvýšená oscilácia a emočne labilnejšie prežívanie vyšetrovanej. Celkovo jej myslenie je povrchnejšie a úsudky sú menej dôsledné. Na str. 7 ods. 1,2,3,4,6,: Osobnosť O. M. sa javí byť emočnej aj sociálne menej zrelá, zvýšene zneurotizovaná. Je menej schopná identifikovať naj ekonomickejšie spôsoby zvládania životných situácií. Jej myslenie je účinnejšie v situáciách bez emocionálnych podnetov, resp. city a nálady negatívne vplývajú na jej mentálnu úroveň a v prípade emocionálneho napätia dochádza k poklesu výkonu aj schopnosti racionality. Vplyvom emočne sýtených situácií môže byť často zmätená. Pri rozhodovaní a riešení problémov má tendenciu miešať pocity s myslením. Ovládanie emotivity nie je u nej celkom spoľahlivé, emócie sa môžu vymknúť kontrole. Jej schopnosť flexibility je nižšia a preto sa dokáže menej adaptovať na nové náročnejšie životné situácie. Má tendenciu popierať svoje nedostatky a chyby a vvtesňovať prípadné konflikty alebo problémy. Jej sebaovládanie je slabšie !!! V reakcii na sociálnu neúspešnosť môže prechodne zažívať depresívne epizódy. Popri tom všetkom jej však môže chýbať istá emočná angažovanosť, resp, bližšie emočne zblíženie sa so synom. Snaží sa s tým nejako vnútorne vyrovnať vo svetle vlastných schopností a aktuálnych osobnostných kapacít a keďže emócie prežíva pomerne intenzívne, takéto chladné vystupovanie voči synovi je vlastne jej obrana pred ťaživými pocitmi, ktoré negatívne zasahujú jej sebaobraz ako matky !!! Na str. 8 ods. 1: ... je veľmi pravdepodobné, že O. M. mohla v tejto životnej situácii prežívať negatívne pocity beznádeje, vyčerpanosti alebo depresie, čo ešte zhoršilo jej schopnosť adekvátneho prispôsobenia. Pravdepodobne v tomto životnom období mala pocity preťaženosti, ktoré sa odrazili aj vo vyššej podráždenosti, čo sa samozrejme odrazilo na je vzťahu k synovi.

Z psychologického vyšetrenia otca dieťaťa okrem iného zasa vyplýva: Na str. 10 ods. 4, 9 a 10: Celkovo však emócie prežíva pomerne intenzívne. Vzťah otca E. M. k jeho synovi je priateľsky !!! Voči synovi nemá autoritatívne správanie. V popredí jeho vzťahu k synovi je teda rovina priateľstva, spoločného dobrého cítenia sa. Otec maloletému dokáže zabezpečiť základné potreby ako je oblečenie, jedlo, spánok a pod.. Znalkyňa na základe údajov zistených zo súdneho spisu a na základe rozhovoru s mal. M. predpokladá, že informácie o nedostatočnom zabezpečení oblečenia alebo stravy pre mal. M. sú matkou mal. M. skreslené. Na str. 11 ods. 2 a 3: V prípade E. M. sa jeho vzťah so synom začal plnšie rozvíjať až v podmienkach striedavej starostlivosti. Kým bol mal. M. menší, bol zverený matke a otec na jeho výchovu ani vzťah s ním nemal až taký dosah. Potom, ako sa dostal mal. M. do striedavej starostlivosti oboch rodičov sa jeho otec začal plnšie venovať rozvíjaniu vzťahu so synom. V rámci svojich osobnostných predpokladov sa snaží, aby sa mal jeho syn dobre. Nekladie však dôraz iba na materiálne stránky ale aj emočné. Snaží sa pred synom vystupovať priateľsky, pre syna je identifikačným mužským vzorom. Napĺňa hlavne jeho citové potreby a je preňho zdrojom znalosti a predstáv o svete a práci. V porovnaní so vzťahom s matkou, ktorá je emočne menej angažovaná a u ktorej syn nepociťuje napĺňanie citových potrieb si potom mal. M. radšej volí možnosť bývať s otcom, kde pociťuje viac porozumenia, viac pozitívnych pocitov a sociálnych výmen a môže sa s otcom aj lepšie identifikovať ako s mužským vzorom. Rovnako mu môže byť príjemnejšie byť s otcom,....

Napokon zo psychologického vyšetrenia mal. syna M. okrem iného vyplýva: Na str. 11 ods. 5: Keď bol v spoločnosti matky chvíľami pôsobil ignorujúco a rezonérsky. Na str. 12 ods. 1, 3, 4, 6, 9 a 10: Vie, že je tu kvôli tomu, lebo mama chce zmeniť starostlivosť a chce ho mať iba u seba. On s tým však nesúhlasí, on by bol najradšej s otcom a k mame by chodieval na víkendy, každý druhý týždeň. U otca sa má lepšie. Má tam psa, bratrancov, deda. Je tam blízko hora, kde chodieva s otcom na prechádzky alebo na huby. Aj s dedom tam niekedy chodí, ale s otcom je radšej. Otca má rád, pomáha

mu rezať drevo. Mama býva netrpezlivá, nadáva, často kričí. Keď boli na hodoch a stretli tam mamu, tak začala otcovi nadávať, aby jej dal peniaze. Keď je s mamou hockedy začne na otca nadávať iba tak, keď si naňho spomenie. Otec o mame nič nehovorí, otec veľa nekričí, nepamätá si, že by naňho otec kričal alebo kričal na mamu. S mamou, keď majú voľný čas, tak mama furt upratuje, aj od neho chce, aby stále upratoval. On sa vo voľnom čase u mamy pozerá na televízor. Aj u otca pozerá televízor, ale tam je viac čo robiť. Môže ísť aj von k „baránkom" aj so psom. U otca má aj počítač. Z lekárskej správy vyplýva, že chlapec nemá vážnejšie somatické ochorenia a nie sú u neho prítomné známky psychického ani fyzického týrania. Aktuálna úroveň rozumových schopností maloletého spadá do stredného pásma priemernej inteligencie. Jeho pracovné tempo je rýchle. Na str. 13 ods. 8 a 9: Maloletý vníma vzťah k matke ako negatívny. Voči matke nevysiela žiadne pozitívne city. Chlapec matku vníma ako emočne chladnú, požadovačnú, zaviňujúcu spory a hádky. V správaní voči matke častejšie volí ignoráciu. Voči otcovi dieťa navonok prezentuje vysoko pozitívne postoje. Chlapec voči otcovi vysiela iba samé pozitívne city.

Na základe vyššie uvedených tvrdení znalkyne z celého znaleckého posudku jednoznačne vyplýva, že mal. M. chce žiť s otcom a k matke chodiť len na víkendy. Napokon tak mal. syn vypovedal i na pojednávaní pred súdom, kedy sa jednoznačne vyjadril, že chce byť zverený do výchovy a starostlivosti otca a s matkou sa stretávať každý druhý víkend.

S poukazom na uvedené sa možno v plnom rozsahu stotožniť so závermi znaleckého posudku znalkyne Mgr. M. V., ktorá na záver zhodnotila celé psychologické vyšetrenia matky, otca a syna M. nasledovne:

Citový vzťah maloletého M. M. k svojej matke je poznačený negatívnymi citovými reakciami. Chlapec plne nerešpektuje autoritu matky, nespráva sa voči nej síce otvorene odmietavo, ale jeho vzťah k matke je poznačený ignoráciou. Má pocit, že matka sa viac venuje povinnostiam okolo domácnosti a na spoločné trávenie času jej neostáva priestor. Matku vníma ako emočne chladnú, požadovačnú, zaviňujúcu spory a hádky. Výrazne negatívne tiež vníma reakcie matky na otca, ktoré sú u matky poznačené hlavne hnevom. Matka tieto reakcie nedokáže úplne kontrolovať a pravdepodobne si nie celkom uvedomuje, ako negatívne môžu vplývať na citový rozvoj jej syna. U matky sa zvýraznila neurotizácia, ktorá negatívne zasahuje jej psychickú rovnováhu. V jej osobnostnej dynamike sú prítomné známky vyššieho psychického napätia, s ktorým si sama nedokáže primerane poradiť. Napätie oslabuje jej celkovú emočnú aj sociálnu stabilitu a tým aj jej schopnosť vytvárať zdravé rodinné prostredie pre svojho syna. Citový vzťah mal. M. Síkoru k svojmu otcovi je výrazne pozitívny. Chlapec voči otcovi vysiela iba samé pozitívne city. Otca vníma ako človeka emočne vrelejšieho, rád s ním trávi svoj voľný čas, prial by si byť stále v jeho blízkosti. Maloletý má v otcovi identifikačný vzor. V popredí jeho vzťahu je rovina priateľstva. Otec dokáže synovi zabezpečiť základné potreby ako je oblečenie, jedlo, spánok a pod.. V porovnaní s matkou dieťaťa sa otec aktuálne javí byť ako psychicky stabilnejší a teda je schopný vytvárať zdravé rodinné prostredie pre svojho syna. Aktuálna výchovná a rodinná situácia je pre zdravý psychický vývin maloletého M. M. nevhodná. V prípade, že sa rodičia nedohodnú na pokračovaní v striedavej starostlivosti, znalkyňa navrhuje zveriť dieťa do osobnej starostlivosti otca.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal odvolateľ za to, že ako otec je vhodnejší na výchovu svojho syna M., nakoľko mu vie lepšie zabezpečiť všetky základné potreby po materiálnej a aj emočnej stránke. Naopak u matky sa syn necíti dobre, nevenuje sa mu a nie je psychicky zrelá, aby sa starala o syna, čo potvrdila v plnom rozsahu aj znalkyňa Mgr. M. V. v znaleckom posudku. Navyše aj z vyjadrení znalkyne ako aj kolízneho opatrovníka je zrejmé, že otec je schopný vytvárať zdravé rodinné prostredie pre svojho syna a nakoľko mám dlhodobú priateľku, teda zverením mal. M. do osobnej starostlivosti by vytvorili úplnú rodinu.

Matka dieťaťa v podanom vyjadrení k odvolaniu otca odvolací súd žiadala, aby rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil, stotožňujúc sa s jeho dôvodmi. Uviedla, že otec dieťaťa ustavične zavádza súd klamstvami vo svoj prospech pričom sa snaží manipulovať ľuďmi, aby zakrýval vedome svoje vlastné nedostatky. V skutočnosti sa ani veľmi nezaujíma o vlastného syna, ani o to čo je skutočne vhodné pre jeho ďalší zdraví psychický a fyzický vývoj. Súdny znalec Mgr. M. V., taktiež kolízna opatrovníčka sa vyjadrili jasne zhodne, že dieťaťu prospieva striedavá osobná starostlivosť, nakoľko maloletý M. má rovnako rád oboch rodičov a chce bývať s oboma rodičmi, ako predtým v jednej rodine. Nakoľko to nie je možné z hľadiska nekomunikácie zo strany otca s

matkou. Maloletý syn rovnako rád chodí a trávi čas s matkou aj otcom. Kompenzuje si takto pocit a vidinu rodiny ako takej. Maloletý má u oboch rovnaké primerané podmienky na bývanie, kamarátov. Stretáva sa s príbuznými oboch rodičov. Z tohto dôvodu matka nepodávala odvolanie voči Rozsudku OS Čadca, č. k. -169 zo dňa 12. 12. 2012, aby nenastal veľký zvrat u maloletého M., ktorý je veľmi citlivý na napäté situácie znásobené nekomunikáciou medzi rodičmi. Na striedavú týždennú starostlivosť u oboch rodičov si už zvykol a jeden z rodičov by mu chýbal viac, keby bol zverený do starostlivosti druhého rodiča. Keď je u otca voláva matke zo svojho mobilu, navštevuje ju, taktiež jej rodinu. K starej mame O. J. chodí každý deň počas striedavej starostlivosti u otca. Táto ho odprevádza na autobus k otcovi pokiaľ je matka v práci. Taktiež ráno pred vyučovaním navštevuje starú matku. Maloletý pýta od nej desiatu a čaj do školy, nakoľko mu otec desiatu nepripraví. Otec dieťaťa zanedbáva školské povinnosti, návštevy lekárov, neplatí výživné na mal. dieťa určené súdom vo výške 84,38 €. Výživné musí od neho matka vymáhať exekučne. Pritom si platí celé roky v súdnych sporoch advokáta, takže nevie ani zvážiť čo je pre dieťa dôležitejšie a prednejšie. Otec maloletého ustavične útočí na osobu matky a snaží sa jej ubližovať zo všetkých strán, na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, na súde, u súdneho znalca, v základnej škole, ktorú navštevuje maloletý. Otec maloletého matke neustále telefonuje v neskorých nočných hodinách, keď je maloletý u neho. Ako náhle zdvihne mobil a spýta sa, čo sa deje nehovorí nikdy o maloletom, ale pýta sa, kedy má prísť za iným účelom. Keď sa matka spýta na maloletého zruší hovor. Otec sa nechce rozprávať o synovi, o jeho prospechu, o tom čo mu treba zakúpiť do školy, ako sa uhradia školské poplatky, kedy pošle výživné. Nesnaží sa a odmieta komunikovať o podstatných veciach. Preto telefonáty z jeho čísla väčšinou nezdvíha a má takmer stále vypnutý mobil. Z uvedeného dôvodu nie je možná komunikácia medzi rodičmi. Matka má záujem kedykoľvek sa s ním porozprávať o synových výsledkoch v škole, čo mu treba kúpiť, zaplatiť, aké oblečenie, obuv, a pod., či už telefonicky alebo osobne; nie tak ako doteraz. Matka dieťaťa je tohto času nezamestnaná, vedená na ÚPSVaR v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Jej príjem predstavuje dávka v hmotnej núdzi - 51,92 € a prídavky na maloletého - 22,54 €, všetko spolu 74,46 €. V súčasnosti si hľadá akúkoľvek prácu, čo je v Kysuckom regióne veľký problém, napriek jej vzdelaniu (Stredná ekonomická škola). Mimo región nemôže odísť za prácou kvôli synovi, nakoľko týždenná striedavá starostlivosť nefunguje zo strany exmanžela tak ako by mala. Nechce prísť o jediné dieťa, zvlášť keď otec dieťaťa nie je schopný sa o neho postarať, tak ako ona, čo sa týka najmä telesnej čistoty, čistoty ošatenia, písania úloh a pomoci pri učení. Otec maloletého úmyselne manipuluje, získava si ho peniazmi a benevolentnou výchovou, maloletý potom nie je pripravený do školy, neprecvičuje s ním výslovnosť sýkaviek i keď mu matka všetky podklady na výučbu prefotila a vysvetlila postup výučby. Taktiež s ním treba precvičovať gramatiku, písať diktáty. Maloletý keď je u otca (v tom týždni), chodí neupravený, špinavý v roztrhanom oblečení. Takýto vždy prichádza v nedeľu od otca k matke po tomto týždni, kedy je zverený otcovi. V závere podaného vyjadrenia matka navrhla odvolaciemu súdu, aby nariadil vypracovanie kontrolného znaleckého posudku k posudku Mgr. M. V.. V tomto smere poukázala najmä na znalecký posudok č. 40/2010 vypracovaný súdnym znalcom - Ambulancia klinickej psychológie, PhDr. M. V., K. 3, E..

Opatrovník dieťaťa sa k odvolaniu otca písomne nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací ( ods. ), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (, ) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené ustanovením , v odvolacom konaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní ( ) a rozsudok okresného súdu v napadnutej časti ako vecne správny podľa , potvrdil, a to z nasledovných dôvodov:

Podľa , odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a vyhodnotením toho čo uviedol v rámci odvolacieho konania tak odvolateľ - otec dieťaťa ako aj v písomnom vyjadrení matka dieťaťa konštatuje, že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 132 O.

s. p. a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. , obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Vezmúc v úvahu výsledky vykonaného dokazovania vrátane výpovede samotného dieťaťa, vyjadrenie kolízneho opatrovníka bol aj odvolací súd toho názoru, že od posledného rozhodnutia o úprave rodičovských povinností nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zverenie maloletého M. M. výlučne do osobnej starostlivosti jeho otca. Za stavu, kedy obaja rodičia maloletého spĺňajú bežné predpoklady vychovávať dieťa len ich nevhodná komunikácia narúšajúca výchovu dieťaťa nemôže byť dôvodu zmeny rozhodnutia. V súvislosti s argumentáciou otca dieťa poukazujúcou na časti (výňatky) v konaní vypracovaného znaleckého posudku odvolací súd zdôrazňuje, že konečné odporúčanie znalkyne bolo, ponechať dieťa v striedavej starostlivosti oboch rodičov s podmienkou, že sa obaja zaviažu k spolupráci so školou, všeobecnými aj odbornými lekármi a k spolupráci s psychológom, alebo mediátorom, aby zlepšili svoju vzájomnú komunikáciu a zosúladili spoluprácu pri výchovnom pôsobení na dieťa tak, aby bol prvoradý jeho prospech. Až v prípade, že rodičia dané podmienky nebudú schopní alebo ochotní naplniť znalkyňa navrhla dieťa zveriť do osobnej starostlivosti otca s tým, že sa zaviaže spolupracovať so školou a lekármi. Vzhľadom na uvedené odvolací súd takisto ako prvostupňový súd dáva obom rodičom (osobitne otcovi dieťaťa) do pozornosti, že v prípade zmeny pomerov sa môžu opätovne domáhať zmeny rozhodnutia o úprave pomerov k maloletému dieťaťu s poukazom na to, že pre súd je podľa ust. rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku.

Vo zvyšnej časti zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý, keďže nebol napadnutý odvolaním.

Podľa a , žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie sa mohlo začať i bez návrhu. Konanie vo veciach starostlivosti o maloleté deti je konaním, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu ( ). Preto odvolací súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .