Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 283/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. septembra 2012

predbežne prerokoval sťažnosti spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej advokátom doc. JUDr.

B. F., PhD., B., vedené pod sp. zn. až sp. zn. a sp. zn.

7220/2012 až sp. zn. vo veci namietaného porušenia základných práv

zaručených v , a , práv

zaručených v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a v čl. 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj

vo veci namietaného porušenia a Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava IV

v 80 bližšie nešpecifikovaných exekučných konaniach a v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. až sp. zn.

a pod sp. zn. až sp. zn. s p á j a na spoločné

konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. .

2. Sťažnosti spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 14. mája 2012

osobne doručených 81 sťažností spoločnosti P., s. r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka“), vo

veci namietaného porušenia základných práv zaručených v čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl.

48 ods. 2 (ďalej len „“), práv zaručených v

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a v čl. 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dodatkový protokol“), ako aj vo veci namietaného porušenia a čl.

14 dohovoru postupom Okresného súdu Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) v bližšie

sťažovateľkou nešpecifikovaných 80 exekučných konaniach a v exekučnom konaní

vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažností vyplýva, že sťažovateľka namieta porušenie ňou označených

základných práv a práv v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. , ako aj

v ďalších 80 exekučných konaniach, ktoré identifikovala iba prostredníctvom osoby

povinného a spisovej značky súdneho exekútora „Ex“ bez uvedenia príslušnej spisovej

značky „Er“ toho-ktorého exekučného konania vedeného okresným súdom, keďže spisové

značky jej nie sú podľa jej tvrdenia známe, a to aj napriek tomu, že na ich zistenie vyvinula

enormné úsilie. Okrem iného tiež uviedla: „... sťažovateľovi doposiaľ nebolo zo strany

exekučného súdu (porušovateľa) oznámené, pod akou registráciou/spisovou značkou sa

vedie napádané exekučné konanie a to napriek tomu, že sťažovateľ sa viac krát snažil

predmetný údaj získať.“

Sťažovateľka v sťažnostiach uviedla, že v ňou (uvedeným spôsobom, pozn.)

označených 80 exekučných konaniach, ako aj v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn.

okresný súd porušil jej základné právo a právo na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov a v dôsledku toho aj jej základné právo na spravodlivé súdne konanie,

ktorého jedným z atribútov je aj právo na prerokovanie veci v primeranej lehote, ďalej

podľa sťažovateľky laxným, resp. pomalým postupom okresného súdu malo dôjsť aj

k porušeniu jej základného práva a práva na ochranu vlastníctva a napokon okresný súd mal

porušiť aj všeobecný zákaz diskriminácie.

Inkriminovaným sťažovateľkou napádaným postupom, ktorým mali byť porušené

ňou označené základné práva a práva, je postup okresného súdu, ktorý podľa tvrdení

sťažovateľky do podania sťažnosti ústavnému súdu nerozhodol o jej návrhoch

z 19. decembra 2007 (1 návrh), z 8. októbra 2009 (2 návrhy), z 21. januára 2010

(7 návrhov), z 2. septembra 2010 (2 návrhy), z 5. októbra 2010 (67 návrhov)

a z 18. novembra 2010 (2 návrhy), ktoré podala ako oprávnená z exekúcií a ktorými sa

domáhala zmeny v osobe povereného súdneho exekútora v jednotlivých exekučných

konaniach. Tejto zmeny sa sťažovateľka podľa jej tvrdenia domáhala z dôvodu, že

„... poverený exekútor pohľadávku nevymáha, resp. svojimi úkonmi pri výkone exekúcie

ohrozuje vymoženie pohľadávky a zneisťuje právne postavenie sťažovateľa“.

V sťažnostiach podaných ústavnému súdu sťažovateľka tiež poukázala na

skutočnosť, že okresný súd v napádaných 81 exekučných konaniach neprijal adekvátne

opatrenia na urýchlené konanie vo veci jej návrhov na zmenu povereného súdneho

exekútora v tom-ktorom exekučnom konaní, a to aj napriek skutočnosti, že sťažovateľka

mala podľa svojho tvrdenia podať v súvislosti s týmto postupom okresného súdu predsedovi

okresného súdu 23. marca 2012 sťažnosti na prieťahy v konaní (v ten istý deň vo všetkých

81 prípadoch, pozn.), ktoré podľa jej tvrdení neboli okresným súdom ani vybavené.

Sťažovateľka v sťažnostiach okrem iného uviedla:

„Sťažovateľ má enormný záujem na vecnom posune v exekučnom konaní a preto

rozhodnutie o zmene exekútora opakovane urgoval. Porušovateľovi adresoval viacero listov

so žiadosťou o informáciu o stave konania, resp. podnetov na preskúmanie zákonnosti

postupu súdu (podania sa nachádzajú v súdnom spise exekučného súdu). Opísané aktivity

však nenaplnili očakávania sťažovateľa, že dôjde k odstráneniu stagnácie a k uskutočneniu

zákonom predvídaného postupu. Porušovateľ ostal vo veci nečinný. ...

K znižovaniu hodnoty majetku sťažovateľa (bonity pohľadávky) dochádza aj preto, že

nečinnosť exekučného súdu podporuje a neodstraňuje nečinnosť, resp. nesústredenú činnosť

povereného exekútora a utvrdzuje dlžníka (povinného) v tom, že sťažovateľovi zaplatiť

nemusí, pretože ho autoritatívne k takémuto správaniu nemá kto prinútiť. Bez povšimnutia

nemôže ostať ani skutočnosť, že márnym plynutím času sa dlžníkovi (povinnému) vytvára

priestor na to, aby zrealizoval úkony ktoré ho zbavia majetku postihnuteľného exekúciou.

Pohľadávku sťažovateľa tak nebude z čoho uspokojiť. ...“

Vzhľadom na uvedené tvrdenia sa sťažovateľka v sťažnostiach podaných ústavnému

súdu domáha, aby ústavný súd po ich prijatí na ďalšie konanie nálezom vyslovil, že

postupom okresného súdu v každom z ňou napádaných 81 exekučných konaní bolo

porušené jej základné právo na spravodlivé súdne konanie zaručené v ,

ako aj jej základné právo a právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené

v a v dohovoru, tiež jej základné právo a právo na ochranu

vlastníctva zaručené v a v dodatkového protokolu, a napokon,

že došlo aj k porušeniu všeobecného zákazu diskriminácie zaručeného v

a v čl. 14 dohovoru. V dôsledku uvedeného sa sťažovateľka domáhala, aby ústavný súd

prikázal okresnému súdu v jednotlivých ňou napádaných exekučných konaniach konať bez

zbytočných prieťahov, aby okresnému súdu zakázal pokračovať v diskriminácii

sťažovateľky a aby sťažovateľke priznal primerané finančné zadosťučinenie v sume 935 €

(v 2 prípadoch), 1 045 € (v 67 prípadoch), 1 100 € (v 2 prípadoch) , 1 485 € (v 7 prípadoch),

1 705 € (v 2 prípadoch, vrátane konania vedeného pod sp. zn. , pozn. )

a 2 915 € (v 1 prípade), a tiež aby jej priznal úhradu trov konania pred ústavným súdom.

II.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), ak tento zákon

neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom

primerane ustanovenia v znení neskorších

predpisov (ďalej len „OSP“).

Podľa v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na

spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých

istých účastníkov.

Aj keď nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, tak

odvolávajúc sa na ustanovenie , možno aj v konaní

o sťažnosti podľa použiť na prípadné spojenie vecí primerane citované

ustanovenie .

S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.

až sp. zn. a sp. zn. až sp. zn.

a z ich obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť a taktiež prihliadajúc na totožnosť

v osobe sťažovateľky a okresného súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol

ústavný súd aplikujúc citované právne normy tak, že predmetné sťažnosti spojil do jedného

spoločného konania, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či

dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažností je sťažovateľkou namietané porušenie základného práva

a práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2

a v dohovoru, ktoré sťažovateľka subsumuje aj pod základné právo na

spravodlivé súdne konanie zaručené v , ktorého jedným z atribútov je aj

prerokovanie veci v primeranej lehote bez prieťahov, pričom s porušením práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sťažovateľka spája aj porušenie svojho

základného práva a práva na ochranu vlastníctva zaručených v a v

dodatkového protokolu, a v konečnom dôsledku aj s porušením všeobecného zákazu

diskriminácie zaručeného v a v dohovoru. K zbytočným

prieťahom postupom okresného súdu v sťažovateľkou napádaných exekučných konaniach

pritom malo dôjsť v dôsledku tohto, že okresný súd nerozhodol v Exekučným poriadkom

stanovenej 30 dňovej lehote o jej návrhoch na zmenu súdneho exekútora.

Podľa , návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhované dôkazy.

Jednou zo požadovaných obligatórnych náležitostí

sťažnosti spôsobilej iniciovať konanie pred ústavným súdom podľa je

aj presné označenie konania, resp. označenie postupu orgánu verejnej moci, ktorým malo

dôjsť k namietanému porušeniu sťažovateľom označených základných práv a práv

zaručených v ústave alebo kvalifikovanej medzinárodnej zmluve, ktorou je Slovenská

republika viazaná.

Sťažovateľka v sťažnostiach podaných ústavnému súdu vedených pod sp. zn.

až sp. zn. , sp. zn. a sp. zn.

až sp. zn. uviedla, že nie je schopná presne spisovou značkou označiť, a tak

nezameniteľným spôsobom identifikovať ňou napádané exekučné konania vedené okresným

súdom, postupom v ktorých malo byť porušené najmä jej základné právo a právo na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a s tým spojené aj iné sťažovateľkou označené

základné práva a práva, a to v súvislosti s rozhodovaním o jej návrhoch na zmenu súdneho

exekútora. Sťažovateľka ňou napádané exekučné konania okresného súdu označila iba

uvedením označenia účastníkov exekučného konania, pričom oprávnenou z exekúcie je vo

všetkých 80 napádaných exekučných konaniach samotná sťažovateľka a povinnými sú

konkrétne menom, priezviskom a dátumom narodenia označené fyzické osoby, pričom

sťažovateľka tieto napádané exekučné konania tiež označila uvedením „exekútorskej“

spisovej značky „Ex“.

Ústavný súd v súvislosti s uvedenými tvrdeniami sťažovateľky v prvom rade

poukazuje na skutočnosť, že vo všetkých 80 napádaných exekučných konaniach ide

o prípady, keď sťažovateľka namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov v súvislosti s rozhodovaním okresného súdu o jej návrhoch, ktorými

sa domáhala v už prebiehajúcich exekučných konaniach zmeny v osobách už v minulosti

poverených súdnych exekútorov. Inými slovami, sťažovateľka namieta porušenie svojich

práv v exekučných konaniach, ktoré v čase, keď sťažovateľka podávala inkriminované

návrhy na zmenu súdneho exekútora v tom-ktorom exekučnom konaní, už prebiehali.

Vzhľadom na uvedené je teda nepochybne zrejmé, že tvrdenia sťažovateľky o tom,

že nemá vedomosť o spisových značkách ňou napádaných 80 exekučných konaní, resp. že

tieto spisové značky neboli týmto konaniam okresným súdom pridelené, sa nezakladajú na

pravde, resp. majú charakter klamlivého a zavádzajúceho tvrdenia zo strany sťažovateľky,

pretože sama sťažovateľka uvádza, že porušenie svojich práv namieta v súvislosti

s konaním o návrhoch na zmenu už v minulosti poverených súdnych exekútorov

v napádaných exekučných konaniach, pričom už na im (rozumej pôvodne poverených

súdnych exekútoroch, pozn.) udelených povereniach museli byť uvedené „Er“ spisové

značky týchto exekučných konaní, pre ktoré boli poverení.

V súvislosti s uvedeným ústavný súd pripomína, že nie je povinný z úradnej

povinnosti odstraňovať nedostatky sťažností sťažovateľky, pretože na taký postup slúži

inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom, pričom

z publikovanej judikatúry jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok

zákonom predpísaných náležitostí v podaniach účastníkov konania (napr. ,

, , , , ,

, , , ).

Okrem uvedeného ústavný súd tiež vo svojom uznesení sp. zn.

z 11. mája 2005 už uviedol: „Podľa o advokácii

a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní (živnostenský

zákon) v znení neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne

prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti

advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný

vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie

konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené

predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými

začína konanie pred ústavným súdom.“ Aj v tomto ohľade naďalej zostáva v platnosti aj

zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o

osoby (sťažovateľov), ktoré sú zastúpené osobami práva znalými (advokátmi), tak ako to je

aj v prípade sťažovateľky.

Napokon v súvislosti s náležitosťami sťažností sťažovateľky ústavný súd tiež

podotýka, že sťažovateľka svoje tvrdenia v sťažnostiach nepodložila žiadnymi dôkazmi, a to

aj napriek skutočnosti, že v samotných sťažnostiach uvádza, že ich k sťažnostiam pripája,

napr. sťažovateľka ani v jednom z napádaných konaní nepredložila relevantný dôkaz

(s odtlačkom úradnej prijímacej pečiatky okresného súdu, pozn.), že v tom-ktorom prípade

návrh na zmenu povereného súdneho exekútora skutočne aj podala, a tiež predložením

„sťažnosti adresovanej predsedovi okresného súdu“ nezdokladovala ani to, že pred

podaním sťažností ústavnému súdu skutočne preukázateľne vyčerpala tento prostriedok

nápravy ňou označených práv, a túto skutočnosť iba tvrdila. Okrem toho ústavný súd

poukazuje na zmätočnosť a rozporuplnosť tvrdení sťažovateľky uvádzaných v sťažnostiach,

keď na jednej strane uvádza, že k porušeniu ňou označených práv došlo z dôvodu, že

okresný súd pomaly rozhoduje o jej návrhoch na zmenu súdneho exekútora, a na inom

mieste – avšak na tej istej strane sťažnosti (s. 2 sťažnosti, pozn.) – súčasne uvádza „... do

dňa spísania tejto sťažnosti nerozhodol (rozumej okresný súd, pozn.) o žiadosti o udelenie

poverenia...“ Sťažovateľka tiež napr. v 67 prípadoch uviedla, že návrh na zmenu exekútora

podala 5. októbra 2010, pričom rozhodnutie o týchto jej návrhoch mala urgovať (s. 9

sťažnosti, pozn.) už 18. februára 2009, 20. mája 2009, 20. mája 2010, 23. septembra 2010

a 27. septembra 2010, t. j. podľa uvedeného vybavenie predmetných návrhov sťažovateľka

urgovala ešte pred ich samotným podaním.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosti sťažovateľky vedené pod sp. zn.

až sp. zn. , sp. zn. a sp. zn.

až sp. zn. už po ich predbežnom prerokovaní odmietol pre nesplnenie

zákonom predpísaných náležitostí na ich prerokovanie (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde).

Pokiaľ ide o sťažnosť sťažovateľky vedenú ústavným súdom pod sp. zn.

, ktorou namieta porušenie ňou označených základných práv a práv

postupom okresného súdu v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn.

v dôsledku toho, že okresný súd do podania sťažnosti nerozhodol o jej návrhu z 8. októbra

2009 na zmenu povereného súdneho exekútora, podľa zistenia ústavného súdu bolo

predmetné exekučné konanie právoplatne ukončené už 7. júna 2007. Z uvedeného zistenia

teda možno vyvodiť, že tvrdenia sťažovateľky, že v roku 2009 žiadala v tomto exekučnom

konaní o zmenu exekútora sa javia ako nepravdivé, resp. zavádzajúce, preto ústavný súd

túto sťažnosť sťažovateľky už po jej predbežnom prerokovaní odmietol ako zjavne

neopodstatnenú ( ).

Ústavný súd tiež podotýka, že v prípade pravdivosti tvrdení sťažovateľky, že kvôli

pretrvávajúcim prieťahom v napádaných exekučných konaniach podala pred podaním

sťažností ústavnému súdu 14. mája 2012 ešte aj 23. marca 2012 sťažnosti predsedovi

okresného súdu na prieťahy v konaní, možno všetky sťažnosti sťažovateľky odmietnuť aj

z dôvodu ich zjavnej neopodstatnenosti.

V súvislosti s uvedeným ústavný súd totiž už viackrát rozhodol (m. m. ,

), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť

na prieťahy v konaní [podľa a a nasl.

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o súdoch“)] je

poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám urobil nápravu a odstránil protiprávny stav

zapríčinený nesprávnym postupom alebo svojou nečinnosťou.

Zo sťažností vyplýva, že sťažovateľka podala ústavnému súdu sťažnosti 14. mája

2012, t. j. ani nie dva mesiace potom, ako (iba podľa jej tvrdenia bez dôkazu, pozn.)

23. marca 2012 podala predsedovi okresného súdu sťažnosti na prieťahy v napádaných

exekučných konaniach, takže z tohto hľadiska podľa ústavného súdu sťažovateľka

neposkytla okresnému súdu dostatočný časový priestor, aby v dôsledku využitia sťažností

na prieťahy adresovaných predsedovi okresného súdu, ktoré považuje ústavný súd za účinný

právny prostriedok ochrany označených práv, sám vo svojom postupe zjednal nápravu, a to

aj s prihliadnutím na množstvo vecí samotnej sťažovateľky, ale aj iných exekučných vecí.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd zastáva stanovisko, že sťažnosti sťažovateľky na

prieťahy v konaní adresované predsedovi okresného súdu boli v okolnostiach prípadov zo

strany sťažovateľky iba formálnym úkonom, ak navyše v daných prípadoch jej postavenie

oprávnenej z exekúcie nebolo nijako zvlášť ohrozené, pretože exekučné konania neboli

pozastavené, ale ich vykonával okresným súdom už poverený súdny exekútor (až do jeho

odvolania, resp. do jeho zmeny, pozn.), ktorého si, mimochodom, vybrala samotná

sťažovateľka.

Vzhľadom na odmietnutie sťažností ako celku sa už ústavný súd ďalšími

požiadavkami sťažovateľky na ochranu ústavnosti nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. septembra 2012