Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 542/2013
PDF · 164.35 KB
No categories available
I. ÚS 542/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. septembra
2013 predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. M. M., B., zastúpenej Mgr. P. T., advokátom a
konateľom obchodnej spoločnosti a. s. r. o., B., vo veci namietaného porušenia jej
základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v
Banskej Bystrici sp. zn. 43 CoKR 48/2012 zo 4. apríla 2013 a rozsudkom Okresného súdu
Banská Bystrica č. k. 61 Cbi 4/2009-831 z 10. novembra 2010 v spojení s opravným
uznesením č. k. 61 Cbi 4/09-854 z 3. decembra 2010 a takto
rozhodol:
Sťažnosť Mgr. M. M. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. júla 2013
doručená sťažnosť Mgr. M. M., B. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej Mgr. P. T.,
advokátom a konateľom a. s. r. o., B., ktorou namieta porušenie svojho základného práva
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej
len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“)
sp. zn. 43 CoKR 48/2012 zo 4. apríla 2013 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“)
a rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“)
č. k. 61 Cbi 4/2009-831 z 10. novembra 2010 v spojení s opravným uznesením
č. k. 61 Cbi 4/09-854 z 3. decembra 2010 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“).
Zo sťažnosti a z k nej pripojených príloh vyplýva:
«V právnej veci sťažovateľky ako navrhovateľa a JUDr. M. B... správcu konkurznej
podstaty úpadcu Z., akciová spoločnosť „v konkurze“... ako odporcu (ďalej aj len ako
„odporca“), bolo rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica, číslo konania 61Cbi
4/2009-831, IČS: 6109205459, zo dňa 10. 11. 2010, v znení opravného uznesenia č. k.
61Cbi 4/09-854, zo dňa 03. 12. 2010, určené, že majetok sťažovateľky je vylúčený zo súpisu
majetku oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa Č., a. s...
Zároveň bolo Okresným súdom... určené, že odporca je povinný nahradiť
sťažovateľke trovy konania vo výške 17.406,83 €... do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Proti uvedenému rozsudku, a to v časti výroku súdu prvého stupňa o trovách
konania, podala sťažovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonom
stanovenej lehote odvolanie, a to podaním zo dňa 28. 12. 2010.
Dňa 15. 05. 2013 bol právnemu zástupcovi sťažovateľky doručený rozsudok
Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k. 43CoKR/48/2012, IČS: 6109205459, zo dňa 04. 04.
2013, na základe ktorého:
- bol potvrdený rozsudok Okresného súdu v Banskej Bystrici zo dňa 10. 11. 2010,
č. k. 61Cbi 4/2009-831, v spojitosti s opravným uznesením zo dňa 03. 12. 2010,
č. k. 61Cbi 4/09-854;
- je žalovaný povinný nahradiť žalobcovi na účet právneho zástupcu žalobcu trovy
odvolacieho a dovolacieho konania a to trovy právneho zastúpenia vo výške 5.937,48 €.»
Sťažovateľka ďalej uviedla: „Sťažovateľka týmto celkom otvorene uvádza, že voči
rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k. 43CoKR/48/2012, IČS: 6109205459,
zo dňa 04. 04. 2013, v časti potvrdzujúcej výrok súdu prvého stupňa o trovách konania, ako
aj v časti výroku o trovách odvolacieho a dovolacieho konania, z dôvodu opatrnosti podala
aj dovolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky, a to podaním zo dňa 17. 06. 2013.“
Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:
„1. Základné právo Mgr. M. M... podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
a právo podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k. 43 CoKR/48/2012,
IČS: 6109205459, zo dňa 04. 04. 2013, v časti potvrdzujúcej výrok súdu prvého stupňa
o trovách konania a v časti výroku o trovách odvolacieho a dovolacieho konania, ako aj
rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica, číslo konania 61Cbi 4/2009-831,
IČS: 6109205459, zo dňa 10. 11. 2010, v spojení s opravným uznesením č. k. 61Cbi 4/09-
854, zo dňa 03. 12. 2010, v časti výroku o trovách konania, porušené bolo.
2. Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k. 43 CoKR/48/2012,
IČS: 6109205459, zo dňa 04. 04. 2013, v časti potvrdzujúcej výrok súdu prvého stupňa
o trovách konania a v časti výroku o trovách odvolacieho a dovolacieho konania ako aj
rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, číslo konania 61Cbi 4/2009-831,
IČS: 6109205459, zo dňa 10. 11. 2010, v spojení s opravným uznesením č. k. 61Cbi 4/09-
854, zo dňa 03. 12. 2010, v časti výroku o trovách konania, sa zrušujú a vec sa vracia
Okresnému súdu v Banskej Bystrici, aby o nej znovu konal a rozhodol.
3. Krajský súd v Banskej Bystrici je povinný uhradiť Mgr. M. M... trovy právneho
zastúpenia v sume 986,76 € (slovom: deväťstoosemdesiatšesť eur a sedemdesiatšesť centov)
na účet advokátskej kancelárie a. s. r. o., ktorej konateľom je právny zástupca sťažovateľky
Mgr. P. T..., za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava právneho zastúpenia a
spísanie sťažnosti v sume za dva úkony právnej pomoci po 403,34 € a 2-krát paušálna
náhrada hotových výdavkov po 7,81 € + DPH), do dvoch mesiacov od právoplatnosti
nálezu.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv alebo slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia
jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie
ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné
návrhy alebo návrhy podané niekým neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy
a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom okresného súdu a rozsudkom krajského
súdu.
1. K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy
a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom okresného súdu
Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že právomoc ústavného súdu rozhodovať
o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich
základných práv alebo slobôd, je založená na základe princípu subsidiarity. Zo subsidiarity
právomoci ústavného súdu vyplýva, že ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní
sťažnosti zistí, že sťažovateľka sa môže domôcť ochrany svojho základného práva alebo
slobody využitím jej dostupných a aj účinných právnych prostriedkov pred iným orgánom
verejnej moci, odmietne takúto sťažnosť z dôvodu nedostatku svojej právomoci
na prerokovanie (mutatis mutandis napr. I. ÚS 103/02, I. ÚS 269/06). Z uvedeného vyplýva,
že v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy prislúcha ústavnému súdu právomoc
zaoberať sa namietaným porušením základného práva alebo slobody za predpokladu, že
právna úprava takémuto právu neposkytuje účinnú ochranu (mutatis mutandis I. ÚS 78/99).
Podstatou účinnej ochrany základných práv a slobôd sťažovateľky je okrem iného aj
opravný prostriedok, ktorý má fyzická osoba alebo právnická osoba k dispozícii vo vzťahu
k základnému právu alebo slobode, porušenie ktorých sa namieta a ktorý jej umožňuje
odstrániť ten stav, v ktorom vidí porušenie svojho základného práva alebo slobody
(I. ÚS 36/96).
V danom prípade bola sťažovateľka oprávnená podať proti rozsudku okresného súdu
odvolanie, o čom sťažovateľka vedela, odvolanie podala a krajský súd o ňom svojím
rozsudkom rozhodol. Z toho vyplýva, že sťažovateľka mala k dispozícii účinný právny
prostriedok na ochranu svojich práv, o ktorom bol oprávnený rozhodnúť krajský súd,
čo vylučuje právomoc ústavného súdu.
Z uvedeného dôvodu ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť
sťažovateľky v časti namietajúcej porušenie jej základného a iného práva rozsudkom
okresného súdu z dôvodu nedostatku svojej právomoci.
2. K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy
a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom krajského súdu
Už spomínaná zásada subsidiarity je okrem iného aj odrazom princípu minimalizácie
zásahov ústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, rozhodnutia ktorých sú v konaní
o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy preskúmavané (IV. ÚS 303/04).
Zo sťažnosti a z priloženej dokumentácie vyplýva, že sťažovateľka podala vo svojej
veci dovolanie ešte predtým (okresnému súdu doručené 19. júna 2013), ako podala sťažnosť
ústavnému súdu podľa čl. 127 ods. 1 ústavy (17. júla 2013). Sťažovateľka podaním
dovolania, ako aj podaním sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy vedome vytvorila stav, keď
by o jej veci mali súbežne rozhodovať dva orgány súdneho typu [Najvyšší súd Slovenskej
republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací a ústavný súd], čo v podmienkach
právneho štátu, ktorý rešpektuje princíp právnej istoty, nie je ústavne aprobovateľné,
pretože by tým mohlo dôjsť k vydaniu dvoch rozdielnych rozhodnutí v tej istej veci.
Vzhľadom na to, že uplatnenie právomoci dovolacieho súdu vo veci sťažovateľky
predchádza uplatneniu právomoci ústavného súdu, možno považovať podanie sťažnosti
ústavnému súdu ešte pred rozhodnutím dovolacieho súdu o poslednom procesnom
prostriedku, ktorý bol sťažovateľkou využitý, ako predčasné.
Ústavný súd sa v ostatnom období aj pod vplyvom judikatúry Európskeho súdu pre
ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) odklonil od svojej predchádzajúcej judikatúry
a v súčasnosti vo svojej rozhodovacej činnosti zastáva názor (napr. I. ÚS 169/09,
I. ÚS 289/09), podľa ktorého v prípade podania mimoriadneho opravného prostriedku
(dovolanie) a súbežne podanej sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je takáto sťažnosť
považovaná za prípustnú až po rozhodnutí o dovolaní.
Ústavný súd už v tejto súvislosti taktiež judikoval (napr. I. ÚS 184/09, I. ÚS 237/09,
I. ÚS 239/09, IV. ÚS 49/2010), že lehota na prípadné podanie sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1
ústavy po rozhodnutí o dovolaní bude považovaná v zásade za zachovanú aj vo vzťahu
k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu, s výnimkou prípadov, keď to konkrétne
okolnosti vecí zjavne vylučujú. Preto nie je odôvodnené, aby sťažovateľka v prípade,
ak podala dovolanie, zároveň podala aj sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, pretože aj
za predpokladu, že by dovolací súd dospel k záveru, že dovolanie nie je prípustné, nemožno
sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy smerujúcu proti rozhodnutiu, ktoré predchádzalo
rozhodnutiu dovolacieho súdu, odmietnuť pre jej oneskorenosť (porovnaj k tomu tiež
rozsudok ESĽP z 12. novembra 2002 vo veci Zvolský a Zvolská proti Českej republike,
sťažnosť č. 46129/99, body 51, 53 a 54).
Ak by sa ústavný súd vecne zaoberal sťažnosťou sťažovateľky pred rozhodnutím
najvyššieho súdu o podanom dovolaní, mohol by neprípustne zasiahnuť do rozhodovania
všeobecných súdov. V prípade, že by ústavný súd čakal na rozhodnutie dovolacieho súdu,
mohlo by to viesť k predĺženiu konania o sťažnosti a navádzalo by to potenciálnych
sťažovateľov na obdobný postup, aký zvolila v danom prípade sťažovateľka,
t. j. na paralelné podávanie sťažnosti ústavnému súdu zároveň s podaním dovolania,
čo vzhľadom na už uvedené nie je opodstatnené.
Z týchto dôvodov sa ústavný súd podanou sťažnosťou meritórne nezaoberal, ale
podľa zásady ratione temporis ju v časti, ktorou sťažovateľka namietala porušenie svojho
základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom
krajského súdu, pri predbežnom prerokovaní odmietol ako neprípustnú podľa § 25 ods. 2
v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde.
Pretože sťažnosť sťažovateľky bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších
návrhoch sťažovateľky v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa s ním ústavný súd už
nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 11. septembra 2013