Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 542/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. septembra

2013 predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. M. M., B., zastúpenej Mgr. P. T., advokátom a

konateľom obchodnej spoločnosti a. s. r. o., B., vo veci namietaného porušenia jej

základného práva podľa a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v

Banskej Bystrici sp. zn. zo 4. apríla 2013 a rozsudkom Okresného súdu

Banská Bystrica č. k. -831 z 10. novembra 2010 v spojení s opravným

uznesením č. k. -854 z 3. decembra 2010 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Mgr. M. M. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. júla 2013

doručená sťažnosť Mgr. M. M., B. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej Mgr. P. T.,

advokátom a konateľom a. s. r. o., B., ktorou namieta porušenie svojho základného práva

podľa (ďalej len „“) a práva podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“)

sp. zn. zo 4. apríla 2013 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“)

a rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“)

č. k. -831 z 10. novembra 2010 v spojení s opravným uznesením

č. k. -854 z 3. decembra 2010 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“).

Zo sťažnosti a z k nej pripojených príloh vyplýva:

«V právnej veci sťažovateľky ako navrhovateľa a JUDr. M. B... správcu konkurznej

podstaty úpadcu Z., akciová spoločnosť „v konkurze“... ako odporcu (ďalej aj len ako

„odporca“), bolo rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica, číslo konania 61Cbi

4/2009-831, IČS: 6109205459, zo dňa 10. 11. 2010, v znení opravného uznesenia č. k.

-854, zo dňa 03. 12. 2010, určené, že majetok sťažovateľky je vylúčený zo súpisu

majetku oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa Č., a. s...

Zároveň bolo Okresným súdom... určené, že odporca je povinný nahradiť

sťažovateľke trovy konania vo výške 17.406,83 €... do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Proti uvedenému rozsudku, a to v časti výroku súdu prvého stupňa o trovách

konania, podala sťažovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonom

stanovenej lehote odvolanie, a to podaním zo dňa 28. 12. 2010.

Dňa 15. 05. 2013 bol právnemu zástupcovi sťažovateľky doručený rozsudok

Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k. , IČS: 6109205459, zo dňa 04. 04.

2013, na základe ktorého:

- bol potvrdený rozsudok Okresného súdu v Banskej Bystrici zo dňa 10. 11. 2010,

č. k. -831, v spojitosti s opravným uznesením zo dňa 03. 12. 2010,

č. k. -854;

- je žalovaný povinný nahradiť žalobcovi na účet právneho zástupcu žalobcu trovy

odvolacieho a dovolacieho konania a to trovy právneho zastúpenia vo výške 5.937,48 €.»

Sťažovateľka ďalej uviedla: „Sťažovateľka týmto celkom otvorene uvádza, že voči

rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k. , IČS: 6109205459,

zo dňa 04. 04. 2013, v časti potvrdzujúcej výrok súdu prvého stupňa o trovách konania, ako

aj v časti výroku o trovách odvolacieho a dovolacieho konania, z dôvodu opatrnosti podala

aj dovolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky, a to podaním zo dňa 17. 06. 2013.“

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné právo Mgr. M. M... podľa článku 46 ods. 1

a právo podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k. ,

IČS: 6109205459, zo dňa 04. 04. 2013, v časti potvrdzujúcej výrok súdu prvého stupňa

o trovách konania a v časti výroku o trovách odvolacieho a dovolacieho konania, ako aj

rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica, číslo konania -831,

IČS: 6109205459, zo dňa 10. 11. 2010, v spojení s opravným uznesením č. k.

854, zo dňa 03. 12. 2010, v časti výroku o trovách konania, porušené bolo.

2. Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k. ,

IČS: 6109205459, zo dňa 04. 04. 2013, v časti potvrdzujúcej výrok súdu prvého stupňa

o trovách konania a v časti výroku o trovách odvolacieho a dovolacieho konania ako aj

rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, číslo konania -831,

IČS: 6109205459, zo dňa 10. 11. 2010, v spojení s opravným uznesením č. k.

854, zo dňa 03. 12. 2010, v časti výroku o trovách konania, sa zrušujú a vec sa vracia

Okresnému súdu v Banskej Bystrici, aby o nej znovu konal a rozhodol.

3. Krajský súd v Banskej Bystrici je povinný uhradiť Mgr. M. M... trovy právneho

zastúpenia v sume 986,76 € (slovom: deväťstoosemdesiatšesť eur a sedemdesiatšesť centov)

na účet advokátskej kancelárie a. s. r. o., ktorej konateľom je právny zástupca sťažovateľky

Mgr. P. T..., za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava právneho zastúpenia a

spísanie sťažnosti v sume za dva úkony právnej pomoci po 403,34 € a 2-krát paušálna

náhrada hotových výdavkov po 7,81 € + DPH), do dvoch mesiacov od právoplatnosti

nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv alebo slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v nebránia

jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom okresného súdu a rozsudkom krajského

súdu.

1. K namietanému porušeniu základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom okresného súdu

Z vyplýva, že právomoc ústavného súdu rozhodovať

o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich

základných práv alebo slobôd, je založená na základe princípu subsidiarity. Zo subsidiarity

právomoci ústavného súdu vyplýva, že ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní

sťažnosti zistí, že sťažovateľka sa môže domôcť ochrany svojho základného práva alebo

slobody využitím jej dostupných a aj účinných právnych prostriedkov pred iným orgánom

verejnej moci, odmietne takúto sťažnosť z dôvodu nedostatku svojej právomoci

na prerokovanie (mutatis mutandis napr. , ). Z uvedeného vyplýva,

že v konaní o sťažnosti podľa prislúcha ústavnému súdu právomoc

zaoberať sa namietaným porušením základného práva alebo slobody za predpokladu, že

právna úprava takémuto právu neposkytuje účinnú ochranu (mutatis mutandis ).

Podstatou účinnej ochrany základných práv a slobôd sťažovateľky je okrem iného aj

opravný prostriedok, ktorý má fyzická osoba alebo právnická osoba k dispozícii vo vzťahu

k základnému právu alebo slobode, porušenie ktorých sa namieta a ktorý jej umožňuje

odstrániť ten stav, v ktorom vidí porušenie svojho základného práva alebo slobody

().

V danom prípade bola sťažovateľka oprávnená podať proti rozsudku okresného súdu

odvolanie, o čom sťažovateľka vedela, odvolanie podala a krajský súd o ňom svojím

rozsudkom rozhodol. Z toho vyplýva, že sťažovateľka mala k dispozícii účinný právny

prostriedok na ochranu svojich práv, o ktorom bol oprávnený rozhodnúť krajský súd,

čo vylučuje právomoc ústavného súdu.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť

sťažovateľky v časti namietajúcej porušenie jej základného a iného práva rozsudkom

okresného súdu z dôvodu nedostatku svojej právomoci.

2. K namietanému porušeniu základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom krajského súdu

Už spomínaná zásada subsidiarity je okrem iného aj odrazom princípu minimalizácie

zásahov ústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, rozhodnutia ktorých sú v konaní

o sťažnosti podľa preskúmavané ().

Zo sťažnosti a z priloženej dokumentácie vyplýva, že sťažovateľka podala vo svojej

veci dovolanie ešte predtým (okresnému súdu doručené 19. júna 2013), ako podala sťažnosť

ústavnému súdu podľa (17. júla 2013). Sťažovateľka podaním

dovolania, ako aj podaním sťažnosti podľa vedome vytvorila stav, keď

by o jej veci mali súbežne rozhodovať dva orgány súdneho typu [Najvyšší súd Slovenskej

republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací a ústavný súd], čo v podmienkach

právneho štátu, ktorý rešpektuje princíp právnej istoty, nie je ústavne aprobovateľné,

pretože by tým mohlo dôjsť k vydaniu dvoch rozdielnych rozhodnutí v tej istej veci.

Vzhľadom na to, že uplatnenie právomoci dovolacieho súdu vo veci sťažovateľky

predchádza uplatneniu právomoci ústavného súdu, možno považovať podanie sťažnosti

ústavnému súdu ešte pred rozhodnutím dovolacieho súdu o poslednom procesnom

prostriedku, ktorý bol sťažovateľkou využitý, ako predčasné.

Ústavný súd sa v ostatnom období aj pod vplyvom judikatúry Európskeho súdu pre

ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) odklonil od svojej predchádzajúcej judikatúry

a v súčasnosti vo svojej rozhodovacej činnosti zastáva názor (napr. ,

), podľa ktorého v prípade podania mimoriadneho opravného prostriedku

(dovolanie) a súbežne podanej sťažnosti podľa je takáto sťažnosť

považovaná za prípustnú až po rozhodnutí o dovolaní.

Ústavný súd už v tejto súvislosti taktiež judikoval (napr. , ,

, ), že lehota na prípadné podanie sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1

po rozhodnutí o dovolaní bude považovaná v zásade za zachovanú aj vo vzťahu

k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu, s výnimkou prípadov, keď to konkrétne

okolnosti vecí zjavne vylučujú. Preto nie je odôvodnené, aby sťažovateľka v prípade,

ak podala dovolanie, zároveň podala aj sťažnosť podľa , pretože aj

za predpokladu, že by dovolací súd dospel k záveru, že dovolanie nie je prípustné, nemožno

sťažnosť podľa smerujúcu proti rozhodnutiu, ktoré predchádzalo

rozhodnutiu dovolacieho súdu, odmietnuť pre jej oneskorenosť (porovnaj k tomu tiež

rozsudok ESĽP z 12. novembra 2002 vo veci Zvolský a Zvolská proti Českej republike,

sťažnosť č. 46129/99, body 51, 53 a 54).

Ak by sa ústavný súd vecne zaoberal sťažnosťou sťažovateľky pred rozhodnutím

najvyššieho súdu o podanom dovolaní, mohol by neprípustne zasiahnuť do rozhodovania

všeobecných súdov. V prípade, že by ústavný súd čakal na rozhodnutie dovolacieho súdu,

mohlo by to viesť k predĺženiu konania o sťažnosti a navádzalo by to potenciálnych

sťažovateľov na obdobný postup, aký zvolila v danom prípade sťažovateľka,

t. j. na paralelné podávanie sťažnosti ústavnému súdu zároveň s podaním dovolania,

čo vzhľadom na už uvedené nie je opodstatnené.

Z týchto dôvodov sa ústavný súd podanou sťažnosťou meritórne nezaoberal, ale

podľa zásady ratione temporis ju v časti, ktorou sťažovateľka namietala porušenie svojho

základného práva podľa a práva podľa dohovoru rozsudkom

krajského súdu, pri predbežnom prerokovaní odmietol ako neprípustnú podľa § 25 ods. 2

v spojení s .

Pretože sťažnosť sťažovateľky bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších

návrhoch sťažovateľky v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa s ním ústavný súd už

nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. septembra 2013