Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 536/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. októbra 2013

predbežne prerokoval sťažnosť Š. Š., Ž., zastúpeného advokátom JUDr. Ing. M. C., Ž.,

vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a podľa Listiny

základných práv a slobôd, ako aj práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Čadca v konaní pôvodne vedenom pod sp. zn. a neskôr pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť Š. Š. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. júla 2013

doručená sťažnosť Š. Š. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a podľa Listiny základných

práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj práva na prejednanie veci v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Čadca (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní

pôvodne vedenom pod sp. zn. a neskôr pod sp. zn. (ďalej aj

„napadnuté konanie“).

Z obsahu sťažnosti vyplynulo najmä, že:

«(...) 1. V predmetnej namietanej veci žaloba navrhovateľov M. V. a S. V., ktorou sa

domáhali proti sťažovateľovi ako odporcovi 1/ a odporkyni 2/ H. Š. zaplatenia doplatku

kúpnej ceny za predaj nehnuteľnosti v sume 200 000 Sk, bola Okresnému súdu Čadca (ďalej

len „okresný súd“) doručená 15. novembra 2000 a zaevidovaná pod sp. zn. .

2. Okresný súd po vykonaní úkonov súvisiacich s prípravou pojednávania

(doplatenie súdneho poplatku za podaný návrh, vyjadrenie k návrhu, predloženie

navrhnutých dôkazov) nariadil 25. marca 2003 termín pojednávania na 10. jún 2003, na

ktorom v poradí prvým rozsudkom vo veci rozhodol tak, že žalobu navrhovateľov zamietol.

3. Proti rozsudku z 10. júna 2003 podali navrhovatelia odvolanie; spis bol na

rozhodnutie o odvolaní doručený Krajskému súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“)

19. septembra 2003.

4. Krajský súd o odvolaní rozhodol 3. decembra 2003 tak, že odvolaním napadnutý

rozsudok zrušil a vec okresnému súdu vrátil na ďalšie konanie; spis bol okresnému súdu

vrátený 15. marca 2004.

5. Dňa 16. marca 2004 okresný súd nariadil pojednávanie na 20. apríl 2004,

na ktorom v poradí druhým rozsudkom vo veci rozhodol tak, že zaviazal sťažovateľa

a odporkyňu 2/ na zaplatenie sumy 175 000 Sk; rozsudok bol účastníkom konania doručený

1. júla 2004, resp. 2. júla 2004.

6. Proti v poradí druhému rozsudku okresného súdu podal 23. júla 2004 sťažovateľ

odvolanie a zároveň požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov; navrhovatelia sa

k odvolaniu vyjadrili podaním doručeným okresnému súdu 16. septembra 2004.

7. Po zistení majetkových pomerov sťažovateľa mu okresný súd uznesením

z 28. októbra 2004 priznal čiastočné oslobodenie od súdnych poplatkov. Proti tomuto

rozhodnutiu podal odvolanie sťažovateľ, o ktorom krajský súd rozhodol 31. decembra 2004

tak, že odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil.

8. Spis na rozhodnutie o odvolaní proti rozsudku z 20. apríla 2004 bol krajskému

súdu doručený 22. marca 2005. Krajský súd spis vrátil okresnému súdu na účely

odstránenia nedostatkov; okresný súd ho krajskému súdu opätovne predložil 9. marca 2006.

9. Krajský súd uznesením z 31. januára 2007 aj v poradí druhý rozsudok okresného

súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie; spis bol vrátený okresnému súdu 26. apríla

2007.

9. Okresný súd nariadil termín pojednávania na 5. jún 2007, ktoré bolo na žiadosť

odporkyne v 2/ odročené na 12. jún 2007 a následne 14. jún 2007.

10. Na pojednávaní konanom 14. júna 2007 okresný súd opätovne o veci rozhodol

rozsudkom tak, že uložil odporkyni 2/ uhradiť navrhovateľom 175 000 Sk so 17,6 % úrokom

z omeškania a vo vzťahu k sťažovateľovi žalobu zamietol; účastníkom konania bol rozsudok

doručený 17. júla 2007. Proti rozsudku podali odvolanie navrhovatelia a odporkyňa 2/.

Krajský súd v poradí tretí rozsudok okresného súdu na pojednávaní konanom 9. apríla 2008

potvrdil, pričom rozhodnutie vo veci samej týmto nadobudlo právoplatnosť.

11. Na podnet odporkyne 2/ podal 14. júla 2009 generálny prokurátor Slovenskej

republiky mimoriadne dovolanie proti výroku rozsudku okresného súdu o uložení povinnosti

odporkyni 2/ zaplatiť sťažovateľom predmetnú sumu v spojení s potvrdzujúcim výrokom

rozsudku krajského súdu.

12. O mimoriadnom dovolaní rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len

„najvyšší súd“) uznesením sp. zn. z 30. júna 2011, ktorým zrušil

dovolaním napadnutý potvrdzujúci výrok rozsudku krajského súdu, ako aj dovolaním

napadnutý výrok rozsudku okresného súdu, ktorým bola odporkyni 2/ uložená povinnosť

zaplatiť navrhovateľom sumu 175 000 Sk s úrokom z omeškania. V rozsahu zrušenia

najvyšší súd vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

13. Dňa 31. októbra 2011 doručili navrhovatelia okresnému súdu návrh na vydanie

predbežného opatrenia týkajúceho sa trov konania; o tomto návrhu rozhodol okresný súd

uznesením zo 7. decembra 2011 tak, že predbežné opatrenie nariadil. Proti nariadeniu

predbežného opatrenia podala odporkyňa 2/ odvolanie, ktorému odvolací krajský súd

vyhovel a rozhodnutie okresného súdu zmenil tak, že návrh na vydanie predbežného

opatrenia zamietol.

14. Ústavný súd SR nálezom zo dňa 03. 07. 2012 rozhodol, že právo

navrhovateľov na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov okresným súdom bolo

porušené, priznal im finančné zadosťučinenie každému po 4.000 Eur a prikázal okresnému

súdu, aby v konaní (v súčasnosti po zrušujúcom uznesení NS SR a zmene

spisovej značky ) konal bez zbytočných prieťahov.

15. Okresný súd nariadil termín pojednávania na 16. október 2012, kde v predvolaní

sťažovateľa na toto pojednávanie súd nesprávne uviedol, že sťažovateľ je právne zastúpený

právnym zástupcom A. s. r. o., keď sťažovateľ zistil, že tomu tak nie je na pojednávaní súdu

požiadal o možnosť zvoliť si právneho zástupcu, za ktorým účelom bolo pojednávanie

odročené.

16. Okresný súd nariadil ďalší termín pojednávania na 28. máj 2013 teda po viac

ako 7 mesiacoch od predchádzajúceho pojednávania, a to napriek tomu, že sťažovateľ

prostredníctvom svojho zvoleného právneho zástupcu predložil súdu splnomocnenie

k zastupovaniu listom zo dňa 23. 10. 2012, teda bezprostredne po predchádzajúcom

pojednávaní súdu dňa 16. 10. 2012. Na predmetnom pojednávaní súdu dňa 28. 5. 2013

došlo len k záverečným prednesom účastníkov, pričom sťažovateľ súdu uviedol, že voči

nemu v danej veci už existuje právoplatné rozhodnutie súdu OS Čadca v spojení

s rozhodnutím KS v Žiline, ktoré nebolo napadnuté žiadnym mimoriadnym opravným

prostriedkom a nebolo zrušené žiadnym rozhodnutím nadriadeného súdu. Súd následne

pojednávanie odročil na 11. jún 2013 za účelom vyhlásenia rozsudku.

17. Okresný súd na pojednávaní dňa 11. 06. 2013 vyhlásil rozsudok sp. zn.

, ktorým zaviazal sťažovateľa zaplatiť navrhovateľom 1 a 2 M. V. a S. V. istinu

5.808,93 Eur s úrokom z omeškania zo sumy 5.808,93 Eur od 3. 11. 2000 do 31. 12. 2008

vo výške 7,5 % ročne. Od 1. 1. 2009 zo sumy 5.808,93 vo výške 10,5 % ročne do zaplatenia,

ako aj nahradiť navrhovateľom 1 a 2 a aj odporkyni 2 trovy konania. Súd zároveň týmto

rozsudkom návrh navrhovateľov 1/, 2/ proti odporkyni 2/ zamietol. Okresný súd takto

rozhodol aj napriek tomu, že v tejto veci čo sa týka sťažovateľa už existuje právoplatné

rozhodnutie súdu, a to rozsudok Okresného súdu Čadca č. k. -183 zo dňa

14. 06. 2007 v časti, v ktorej voči sťažovateľovi ako odporcovi 1/ žalobný návrh

navrhovateľov 1/, 2/ zamietol, v spojení s potvrdzujúcim výrokom rozsudku Krajského súdu

v Žiline sp. zn. zo dňa 09. 04. 2008. Predmetné rozhodnutia nadobudli

právoplatnosť a nikdy neboli časti týkajúcej sa sťažovateľa napadnuté žiadnym

mimoriadnym opravným prostriedkom a žiadnym rozhodnutím súdov vyššieho stupňa neboli

predmetné rozsudky v tejto časti zrušené.

18. Proti tomuto rozsudku Okresného súdu Čadca sp. zn. zo dňa

11. 06. 2013 bol tak sťažovateľ nútený podať odvolanie zo dňa 23. 06. 2013, o ktorom

odvolací Krajský súd v Žiline do dnešného dňa nerozhodol, vec tak nie je doteraz

právoplatne skončená a od podania žalobného návrhu dňa 15. 11. 2000 toto konanie

na Okresnom súde Čadca trvá už viac ako 12 rokov.

(...) Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a

Listiny základných práv a slobôd, ako aj práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. (pôvodne ). (...)

1. Predmetom konania, v ktorom sťažovateľ namieta zbytočné prieťahy, je

rozhodovanie o žalobe, ktorou sa navrhovatelia 1/, 2/ domáhajú proti sťažovateľovi

a odporkyni 2/ zaplatenia sumy 5.808,93 Eur (200 000 Sk) z titulu doplatku kúpnej ceny za

predaj nehnuteľností. V predmetnom konaní neexistuje žiadna skutočnosť, na základe ktorej

by bolo možné kvalifikovať namietané konanie ako právne či skutkovo zložité.

2. Správanie sťažovateľa v tomto konaní bolo a je také, že žiadnym spôsobom

nezapríčinil existujúce prieťahy v tomto konaní. Sťažovateľ sa zúčastňoval pojednávaní

nariadených okresným súdom, na výzvy súdu reagoval v súdom určených lehotách

prostredníctvom kvalifikovaného právneho zástupcu a neexistuje tu žiadna skutočnosť,

ktorá by mohla byť pripísaná na ťarchu sťažovateľa pri posudzovaní otázky, či a z akých

dôvodov došlo v tomto konaní k zbytočným prieťahom.

3. Čo sa týka postupu Okresného súdu Čadca v namietanom konaní, podľa ustálenej

judikatúry ústavného súdu zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen

samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou alebo nesústredenou

činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty

(, , ). Rovnako tak môže zapríčiniť porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(a tiež práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) aj nesprávna činnosť štátneho orgánu (m. m.

).

V súvislosti s uvedenými závermi z rozhodovacej činnosti ústavného súdu

poukazujeme na to, že v predmetnom konaní už Ústavný súd SR nálezom

zo dňa 03. 07. 2012 rozhodol, že právo účastníkov v tomto prípade navrhovateľov na

prejednanie veci bez zbytočných prieťahov okresným súdom bolo porušené, pričom ústavný

súd vo svojom náleze taktiež Okresnému súdu Čadca prikázal, aby v predmetnej veci konal

bez zbytočných prieťahov.

Okresný súd Čadca však v predmetnom konaní uvedený nález ústavného súdu

nerešpektuje a naďalej v konaní spôsobuje neodôvodnené prieťahy, ktorých dôsledkom je

to, že predmetná vec nie je právoplatne skončená ani do dnešného dňa.

Okresný súd Čadca okrem toho, že nerešpektuje a neriadi sa uvedeným nálezom

ústavného súdu, nerešpektuje a nepostupuje ani podľa rozhodnutia súdu vyššieho stupňa

a to Najvyššieho súdu SR, k čomu uvádzame nasledovné:

V predmetnej právnej veci prvostupňový súd Okresný súd Čadca rozsudkom č. k.

-183 zo dňa 14. 06. 2007 (pozn. v súčasnosti je totožné konanie vedené

prvostupňovým súdom OS Čadca pod sp. zn. ) rozhodol tak, že uložil

odporkyni 2/ povinnosť zaplatiť navrhovateľom 1/, 2/ 175.000 Sk spolu so 17,6 % úrokom z

omeškania od 3. 11. 2000 až do zaplatenia ako aj zaplatiť trovy konania. Voči sťažovateľovi

ako odporcovi 1/ súd návrh zamietol a navrhovateľom 1/, 2/ uložil povinnosti zaplatiť

sťažovateľovi trovy konania.

Proti predmetnému rozsudku prvostupňového súdu podali odvolanie navrhovatelia

1/, 2/ a odporkyňa 2/. Odvolací Krajský súd v Žiline rozsudkom sp. zn. zo

dňa 09. 04. 2008 napadnutý rozsudok vo výrokoch vo veci samej potvrdil a v časti výrokov

o náhrade trov prvostupňového konania rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na

ďalšie konanie. Navrhovateľom 1/, 2/ uložil povinnosť zaplatiť sťažovateľovi trovy

odvolacieho konania a odporkyni 2/ uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľom 1/, 2/ trovy

odvolacieho konania. Keďže proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je prípustný riadny

opravný prostriedok, predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť.

Na základe podnetu odporkyne 2/ napadol rozsudok Okresného súdu Čadca č. k.

-183 zo dňa 14. 06. 2007 vo výroku o povinnosti odporkyne 2/ zaplatiť

navrhovateľom 1/, 2/ 175.000 Sk so 17,6 % úrokom z omeškania od 03. 11. 2000

do zaplatenia v spojení s potvrdzujúcim výrokom rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn.

zo dňa 09. 04. 2008, mimoriadnym dovolaním generálny prokurátor

Slovenskej republiky.

Najvyšší súd SR ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní po zistení, že tento

opravný prostriedok podal generálny prokurátor SR na dovolacom súde v lehote jedného

roka od právoplatností rozhodnutia súdu proti rozhodnutiu, ktoré môže napadnúť týmto

opravným prostriedkom, preskúmal rozsudok odvolacieho súdu a súdu prvého stupňa

v napadnutej časti bez nariadenia dovolacieho pojednávania v rozsahu podľa § 243i ods. 2

v spojení s a dospel k záveru, že rozhodnutia súdov v napadnutých

častiach treba zrušiť a v súvisiacich výrokoch o trovách odvolacieho konania treba zrušiť

(str. 5, 6 uznesenia NS SR sp. zn. zo dňa 30. 06. 2011). Najvyšší súd SR

citovaným uznesením sp. zn. zo dňa 30. 06. 2011 rozhodol vo svojom

výroku tak, že zrušil rozsudok:

1. Krajského súdu v Žiline z 09. 04. 2008 sp. zn. vo výroku, ktorým

bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Čadca zo 14. 06. 2007 č. k. -183

v napadnutej časti vo veci samej týkajúcej sa odporkyne 2/ a vo výroku, ktorým bolo

rozhodnuté o trovách odvolacieho konania medzi navrhovateľmi 1/, 2/ a odporkyňou 2/.

2. Okresného súdu Čadca zo 14. 06. 2007 č. k. -183 vo výroku, ktorým

bola odporkyni 2/ uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľom 1/, 2/ 175.000 Sk so 17,6 %

úrokom z omeškania od 03. 11. 2000 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti

rozsudku.

Vec v rozsahu zrušenia vrátil Okresnému súdu Čadca na ďalšie konanie.

Z uvedených rozhodnutí je nepochybné, že rozsudok Okresného súdu Čadca č. k.

-183 zo dňa 14. 06. 2007 v časti, v ktorej voči sťažovateľovi ako odporcovi 1/

žalobný návrh navrhovateľov 1/, 2/ zamietol, v spojení s potvrdzujúcim výrokom rozsudku

Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 09. 04. 2008 nadobudol právoplatnosť

a nikdy nebol v tejto časti napadnutý žiadnym mimoriadnym opravným prostriedkom

a žiadnym rozhodnutím súdov vyššieho stupňa neboli predmetné rozsudky v tejto časti

zrušené.

Je preto minimálne zarážajúce, že Okresný súd Čadca konal po zrušujúcom uznesení

NS SR ďalej aj voči sťažovateľovi ako odporcovi 1/, hoci v tejto časti bola a je predmetná

vec právoplatne skončená, pričom následne okresný súd vo svojom rozsudku sp. zn.

zo dňa 11. 06. 2013 dokonca zaviazal sťažovateľa k povinnosti zaplatiť

navrhovateľom 1/, 2/ žalovanú sumu a trovy konania, pričom nerešpektoval rozhodnutie

a právny názor Najvyššieho súdu SR, a to napriek tomu, že sťažovateľ prostredníctvom

svojho právneho zástupcu na záver pojednávania na okresnom súde dňa 28. 5. 2013

v záverečnom zhrnutí poukázal na tú skutočnosť, že voči sťažovateľovi zostali pôvodné

rozhodnutia súdov nedotknuté a tým právoplatné.

(...) Sťažovateľ je onkologickým pacientom s dlhodobo nepriaznivým zdravotným

stavom s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 80 %, na základe čoho je

na plnom invalidnom dôchodku, pričom jediným jeho príjmom je invalidný dôchodok vo

výške 305,90 Eur mesačne.

Právna neistota, v ktorej sa sťažovateľ dlhodobo nachádza, mu spôsobuje nielen

materiálnu, ale aj nemateriálnu ujmu spočívajúcu v psychickej traume, ktorú zapríčiňuje

predmetné konanie na OS Čadca trvajúce už viac ako 12 rokov. Keď už sa sťažovateľ

právom nazdával, že konanie je čo sa týka jeho osoby konečne právoplatne skončené,

okresný súd napriek existujúcim právoplatným rozsudkom ďalej viedol konanie aj v jeho

časti, pričom ho dokonca zaviazal vo svojom poslednom rozsudku k plneniu. Neustále tým

dochádza k finančnému poškodzovaniu sťažovateľa z dôvodu neustáleho platenia súdnych

poplatkov a trov právneho zastupovania, pričom poukazujeme na to, že len súdny poplatok

za podané odvolanie, ktoré bol sťažovateľ nútený podať na základe nezákonného postupu

okresného súdu predstavuje sumu 348 Eur a prevyšuje celý mesačný príjem navrhovateľa

305,90 Eur, z ktorého príjmu okrem základných životných potrieb je sťažovateľ nútený

platiť si aj nákladnú onkologickú liečbu, keď už absolvoval viacero operácií ústnej dutiny a

krku. Bez pomoci svojej najbližšej rodiny by to sťažovateľ absolútne nezvládol a vzhľadom

na uvedené, takýmto postupom okresného súdu nie je traumatizovaný len sťažovateľ ale aj

jeho najbližšia rodina, na ktorú je v týchto ťažkých časoch odkázaný.

Vzhľadom k tomu, že predmet sporu je pre sťažovateľa vzhľadom na jeho sociálnu

situáciu a vzhľadom na zdravotný stav veľmi podstatný, žiada priznať podľa zásad

spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia jeho práv primerané

finančné zadosťučinenie vo výške 8.000 Eur. (...)

Sťažovateľ navrhuje, aby Ústavný súd Slovenskej republiky takto rozhodol:

1. Základné práva Š. Š. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (...) a podľa Listiny(...) a právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru(...) postupom Okresného súdu Čadca

v konaní vedenom pod sp. zn. () porušené boli.

2. Okresnému súdu Čadca prikazuje, aby vo veci sp. zn. ()

konal bez zbytočných prieťahov.

3. Š. Š. priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 8.000 Eur(...), ktoré mu je

Okresný súd Čadca povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Čadca je povinný nahradiť Š. Š. trovy konania, tak ako budú

priznané, na účet jeho právneho zástupcu do dvoch mesiacov od právoplatnosti

rozhodnutia.»

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a podľa

ods. 2 listiny, ako aj práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

dohovoru postupom okresného súdu v konaní pôvodne vedenom pod sp. zn.

a neskôr pod sp. zn. .

Zo samotnej sťažnosti vyplýva, že okresný súd v napadnutom konaní na pojednávaní

11. júna 2013 vyhlásil rozsudok. Predmetná sťažnosť z 28. júna 2013 bola ústavnému súdu

doručená 1. júla 2013.

1. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty. Ústavný

súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola na ústavnom súde

uplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného práva ešte trvalo (napr. ,

, ). Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému súdu, už nedochádza

k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne

neopodstatnenú ( ) bez ohľadu na to, z akých dôvodov

skončilo toto porušovanie ().

Z podania sťažovateľa vyplýva, že napadnuté konanie bolo na okresnom súde

skončené 11. júna 2013. Sťažovateľ sa napriek tomu na ústavný súd obrátil so svojou

sťažnosťou až podaním z 28. júna 2013, t. j. v čase, keď porušenie označeného základného

práva na súde, ktorý sťažovateľ označil za účastníka konania, už netrvalo a konanie o jeho

sťažnosti pred ústavným súdom nebolo spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd

poskytuje vo vzťahu k právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (mutatis mutandis ).

Vzhľadom na uvedené skutočnosti, a pretože sťažovateľ sa v predmetnej veci

domáhal ochrany svojho základného práva podľa a listiny

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v čase, keď v označenom konaní pred okresným súdom

namietané porušenie práv už netrvalo, a teda bola odstránená jeho právna neistota, pripadalo

do úvahy odmietnutie predmetnej ústavnej sťažnosti aj pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

2. Okrem uvedeného podľa sťažnosť podľa

nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné

právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne

poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Ústavný súd v súlade s princípom subsidiarity svojej právomoci podľa citovaného

ustanovenia v danej veci skúmal, či sú splnené podmienky na

konanie pred ním. V nadväznosti na to ústavný súd v súlade so svojou doterajšou

judikatúrou vyžaduje, aby v prípadoch sťažností podľa , v ktorých je

namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

v konaní pred všeobecným súdom, sťažovateľ preukázal aj využitie právneho prostriedku,

na uplatnenie ktorého má sťažovateľ právo podľa § 17 ods. 1 zákona Slovenskej národnej

rady č. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov,

vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej správe súdov“) v spojení s § 6 zákona

č. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o súdoch a sudcoch“), t. j. podanie sťažnosti na prieťahy v konaní predsedovi

prvostupňového súdu.

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. , , ), že

účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy

v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav

zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Preto ústavný súd o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48

ods. 2 a listiny a práva podľa dohovoru koná iba za

predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označené právne prostriedky podľa zákona

o štátnej správe súdov v spojení so zákonom o súdoch a sudcoch, alebo ak sa preukáže, že

sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2

).

Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní podľa § 17

ods. 1 zákona o štátnej správe súdov v spojení s § 6 zákona o súdoch a sudcoch naďalej, aj

po nadobudnutí účinnosti nového , zásadne považuje za účinný prostriedok

ochrany takých základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako

aj so základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. ).

Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom

konaní potvrdzuje aj znenie o sudcoch a prísediacich a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých

ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za

také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116

ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 citovaného zákona].

Keďže zo sťažnosti doručenej ústavnému súdu vyplýva, že sťažovateľ, ktorý je

kvalifikovane právne zastúpený, sťažnosť na prieťahy v konaní nepodal a ani netvrdí, že ju

nepodal z dôvodov hodných osobitného zreteľa, a existenciu takýchto dôvodov nemožno

vyvodiť ani z obsahu jeho sťažnosti ( ), ústavný súd,

opierajúc sa o svoju stabilnú judikatúru (napr. , , ),

dospel k záveru, že vzhľadom na okolnosti prípadu niet dôvodu predpokladať, že by

využitie sťažnosti podľa § 17 a nasl. zákona o štátnej správe súdov (s účinnosťou od

1. apríla 2005 podľa a nasl. o súdoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) neumožnilo účinnú ochranu základného

práva sťažovateľa priznaného mu podľa a listiny a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona

o ústavnom súde bolo potrebné jeho sťažnosť odmietnuť aj z dôvodu neprípustnosti.

3. Ústavný súd nad rámec uvádza, že pokiaľ by v budúcnosti došlo k „obživeniu“

napadnutého konania na okresnom súde a v postupe okresného súdu by dochádzalo

k prieťahom v konaní, sťažovateľovi nič nebráni v tom, aby – po využití dostupných

prostriedkov nápravy – opätovne podal sťažnosť pre porušenie základných práv a slobôd

podľa .

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. októbra 2013