Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 483/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. októbra 2013

predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. S. R., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody, B. R., N.

R. a S. R., všetky bytom B., zastúpených advokátom JUDr. P. C., P., vo veci namietaného

porušenia čl. 12 ods. 2, základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2,

základného práva na rovnosť v konaní podľa čl. 47 ods. 3, základného práva vyjadriť sa ku

všetkým vykonávaným dôkazom podľa , Slovenskej

republiky postupom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcie kontroly a inšpekčnej

služby, Úradu inšpekčnej služby, odboru inšpekčnej služby Východ v konaní vedenom pod

sp. zn. ČVS: SKIS-185/OISV-V-2012, postupom Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou

v konaní vedenom pod sp. zn. , postupom Krajskej prokuratúry v Prešove

v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej

republiky v konaní vedenom pod sp. zn. IV/1 Gn 65/13 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Mgr. S. R., B. R., N. R. a S. R. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. augusta 2013

doručená sťažnosť Mgr. S. R., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody, B. R., N. R. a S. R.,

všetky bytom B. (ďalej aj „sťažovateľ“, „sťažovateľky“ a „sťažovatelia“), vo veci

namietaného porušenia čl. 12 ods. 2, základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 a 2, základného práva na rovnosť v konaní podľa čl. 47 ods. 3, základného práva

vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa ,

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Ministerstva vnútra Slovenskej

republiky, sekcie kontroly a inšpekčnej služby, Úradu inšpekčnej služby, odboru inšpekčnej

služby Východ (ďalej len „úrad inšpekčnej služby“) v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS:

SKIS-185/OISV-V-2012, postupom Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou (ďalej len

„okresná prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. , postupom Krajskej

prokuratúry v Prešove (ďalej len „krajská prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Kn

57/13 a postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna

prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. IV/1 Gn 65/13.

V sťažnosti sťažovatelia uviedli, že sťažovateľ 17. júna 2012 podal trestné

oznámenie na príslušníkov polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v H. (ďalej len

„policajti“), ktorí v trestnej veci neskôr vedenej na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 4 T

31/2011 v období od 23. augusta 2010 do 31. augusta 2010 postupovali „spôsobom

odporujúcim zákonu“. Podľa názoru sťažovateľov policajti vykonali domovú prehliadku,

ako aj prehliadku iných priestorov a pozemkov nezákonne, bezdôvodne obmedzili osobnú

slobodu sťažovateliek a predviedli ich na políciu. Sťažovatelia uviedli, že trestné oznámenie

sťažovateľa úrad inšpekčnej služby uznesením sp. zn. ČVS: SKIS-185/OISV-V-2012 z 28.

septembra 2012 odmietol. Proti tomuto uzneseniu podal sťažovateľ sťažnosť, ktorú okresná

prokuratúra uznesením č. k. -5 z 21. februára 2013 zamietla.

Sťažovatelia ďalej argumentovali takto:

„Sťažovateľ dáva do pozornosti skutočnosť, že vyšetrovateľ nevykonal žiadne

doplnenie oznámenia poškodeného a toho ani nebol vypočuť, tak ako mu to ukladá zákon

a taktiež ani nevypočul sťažovateľky ad 2, 3, 4...

Dňa 7. 12. 2012 sťažovateľ požiadal Generálnu prokuratúru SR o vykonanie

dohľadu nad vyšetrovaním a prokurátorským dozorom.

Dňa 16. 1. 2013 GP SR sťažovateľovi oznámila, že jeho podanie bolo postúpené

na KP Prešov z dôvodu vecnej a miestnej príslušnosti.

Dňa 4. 2. 2013 pod sp. zn. KP Prešov oznámila sťažovateľovi ad 1, že

prešetrila podanie sťažovateľa a zaujala k nemu stanovisko, v ktorom konštatovala prieťahy

v konaní. Zároveň oznámila sťažovateľovi ad 1, že predmetnú trestnú vec uznesením

prikázala na vykonávanie dozoru nad zachovaním zákonnosti v prípravnom konaní

Okresnej prokuratúre vo Vranove nad Topľou.

Dňa 14. 2. 2013 sťažovateľ podal námietku zaujatosti proti všetkým prokurátorom

Okresnej prokuratúry vo Vranove nad Topľou a osobitne proti okresnému prokurátorovi

OP vo Vranove nad Topľou JUDr. Š. z dôvodu jeho zaujatosti voči osobe poškodeného

(sťažovateľ ad 1) ako aj pre jeho pomer k prejednávanej vecí (okresný prokurátor OP

Vranov nad Topľou podal na sťažovateľa ad 1 na Okresný súd Humenné v trestnej veci

sp. zn. obžalobu).“

Sťažovateľ ďalej uviedol, že okresný prokurátor okresnej prokuratúry uložil pokyn

vyšetrovateľovi úradu inšpekčnej služby, aby mu umožnil nazrieť do spisu, ale až potom,

ako rozhodol o jeho sťažnosti proti uzneseniu o odmietnutí trestného oznámenia. Tým

podľa názoru sťažovateľa došlo k porušeniu jeho práva „na spravodlivý súdny proces“.

Podľa tvrdenia sťažovateľa tento 13. marca 2013 nazrel do vyšetrovacieho spisu úradu

inšpekčnej služby a zistil, že v tejto veci neboli zabezpečené všetky relevantné dôkazy.

Následne 14. marca 2013 sťažovateľ žiadal krajskú prokuratúru, aby mu bolo doručené

rozhodnutie, ktorým bola táto vec prikázaná na výkon dozoru okresnej prokuratúre.

Sťažovateľ tvrdil, že 1. apríla 2013 podal na generálnej prokuratúre návrh na zrušenie

právoplatného rozhodnutia v prípravnom konaní, pričom táto prokuratúra mu listom

z 9. apríla 2013 oznámila, že takýto postup neprichádza do úvahy. Sťažovateľ však vyslovil

názor, že generálna prokuratúra mala konať, aj keď bolo trestné konanie v tejto veci v štádiu

tzv. predprípravného konania, teda nedošlo ani k začatiu trestného stíhania vo veci trestného

činu. V tejto súvislosti sťažovateľ vyslovil názor, že odmietnutím jeho trestného oznámenia

bol porušený zákon „v prospech podozrivých osôb“, a preto podľa neho bol dôvod

na postup podľa a nasl. .

Podľa udania sťažovateľa generálna prokuratúra listom č. k. IV/1 Gn 65/13-7

z 22. apríla 2013 odložila jeho opakovaný podnet ako nedôvodný a ešte predtým 8. apríla

2013 krajská prokuratúra vydala príkaz, ktorým daná vec nebola odňatá okresnej

prokuratúre. Vo vzťahu k uvedenému sťažovateľ dodal, že „existujú jednoznačné

a objektívne dôvody, pre ktoré mala byť vec dozoru na zachovávaním zákonnosti

v prípravnom konaní jednoznačne odňatá Okresnej prokuratúre Vranov nad Topľou

a pridelená inej vecne príslušnej prokuratúre“.

Sťažovateľ dodal, že 11. júna 2013 mu bol doručený list krajskej prokuratúry

č. k. -22 z 28. mája 2013, ktorým „s konečnou platnosťou, bez prijatia opatrení

podnet sťažovateľa ad 1 odložila ako nedôvodný“.

Na základe uvedených skutočností sťažovatelia žiadali, aby ústavný súd prijal ich

sťažnosť na ďalšie konanie a aby v náleze vyslovil:

„Konaním Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Sekcie kontroly a inšpekčnej

služby Úradom inšpekčnej služby, Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, Krajskej

prokuratúry Prešov a Okresnej prokuratúry vo Vranove nad Topľou v súvislosti

s vyšetrovaním trestnej veci vedenej na MV SR, SKIS, ÚIS Východ pod sp. zn. ČVS: SKIS

-185/OISV-V-2012 a v súvislosti s vykonávaním dozoru a dohľadu nad zachovávaním

zákonnosti v prípravnom konaní vedených pod sp. zn. na OP Vranov nad

Topľou, sp. zn. vedenej na KP Prešov a sp. zn. IV/1 Gn 65/13 vedenej na GP SR

ústavné práva sťažovateľov ad 1 - 4 na zaručenie základných práv a slobôd bez ohľadu

na pohlavie,... rod alebo iné postavenie podľa , ústavné právo na inú

právnu ochranu podľa , ústavné právo na rovnosť účastníkov konania

podľa , ústavné právo na spravodlivé súdne konanie a vyjadrenie sa

k všetkým vykonaným dôkazom podľa a ústavné právo na ochranu

chránených záujmov fyzických osôb Prokuratúrou Slovenskej republiky podľa čl. 149 ods. 1

porušené bolo.

Ústavný súd Slovenskej republiky

- zakazuje MV SR, Úradu inšpekčnej služby, Generálnej prokuratúre SR, Krajskej

prokuratúre Prešov, Okresnej prokuratúre vo Vranove nad Topľou porušovať ústavné

práva sťažovateľov

- zrušuje uznesenie OP Vranov nad Topľou sp. zn. -5, zo dňa 21. 2. 2013

a uznesenie vyšetrovateľa ÚIS, MV SR, SKIS sp. zn. ČVS: SKIS-185/OISV-V-2012 zo dňa

28. 9. 2012

- prikazuje kompetentným orgánom MV SR a GP SR vo veci konať a rozhodnúť

- priznáva sťažovateľom podľa finančné

zadosťučinenie vo výške:

sťažovateľ ad 1 1 EURO (slovom jeden EURO)

sťažovateľ ad 2, 3, 4 po 500 EUR (slovom päťsto EUR).“

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2

.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

K námietkam sťažovateliek o porušení ich práv postupmi úradu inšpekčnej

služby, okresnej prokuratúry, krajskej prokuratúry a generálnej prokuratúry

Ústavný súd už pri svojej rozhodovacej činnosti vyslovil, že fyzická osoba alebo

právnická osoba môžu uplatniť námietku porušenia svojich základných práv a slobôd,

avšak okrem iného sa vyžaduje, aby boli vo vzťahu s účastníkom konania (,

), v opačnom prípade fyzická osoba alebo právnická osoba nie sú oprávnenou

osobou na podanie ústavnej sťažnosti.

V namietanom prípade bolo jednoznačne preukázané, že žiadna zo sťažovateliek

nebola ani oznamovateľkou trestného činu, ani autorkou žiadneho z podnetov podľa zákona

č. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o prokuratúre“). Je nepochybné, že osobou, ktorá podala trestné oznámenie a ktorá

iniciovala preskúmanie zákonnosti a postupu orgánov činných v trestnom konaní, bol len

sťažovateľ.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť sťažovateliek už pri predbežnom

prerokovaní podľa odmietol ako podanú zjavne

neoprávnenými osobami.

K námietkam sťažovateľa o porušení jeho práv postupmi úradu inšpekčnej

služby, okresnej prokuratúry, krajskej prokuratúry a generálnej prokuratúry

Predmetom sťažnosti v tejto časti sú námietky sťažovateľa o porušení čl. 12 ods. 2,

jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2, čl. 47 ods. 3, čl. 48 ods. 2, ako aj

postupom úradu inšpekčnej služby v konaní vedenom

pod sp. zn. ČVS: SKIS-185/OISV-V-2012, postupom okresnej prokuratúry v konaní

vedenom pod sp. zn. , postupom krajskej prokuratúry v konaní vedenom

pod sp. zn. a postupom generálnej prokuratúry v konaní vedenom

pod sp. zn. IV/1 Gn 65/13.

Sťažovateľ namietal pochybenia označených orgánov verejnej moci v súvislosti

s podaním trestného oznámenia na policajtov, ktorí v inej trestnej veci, v ktorej bol

sťažovateľ odsúdený, vykonávali úkony, o ktorých sa domnieval, že boli vykonané

nezákonne. Sťažovateľ vyslovil názor, že nemalo dôjsť k odmietnutiu tohto trestného

oznámenia, ale orgány činné v trestnom konaní mali vo veci vedenej na úrade inšpekčnej

služby pod sp. zn. ČVS: SKIS-185/OISV-V-2012 zabezpečiť všetky potrebné dôkazy,

na základe ktorých by bolo začaté trestné stíhanie vo veci. Sťažovateľ je presvedčený, že

existoval dôvod na začatie trestného stíhania, ale aj napriek tomu bolo jeho trestné

oznámenie odmietnuté, pričom tento postup neskôr na základe jeho podnetov odobrili aj

orgány prokuratúry.

Z vyplýva, že právomoc ústavného súdu rozhodovať

o sťažnostiach podľa je založená na princípe subsidiarity. Zmysel

a účel princípu subsidiarity je založený na tom, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa

povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov

verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti

ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti

všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú.

Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu

podľa zásad uvedených v (,

).

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor preskúmava zákonnosť postupu

a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov

a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený

vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa

osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre podnetom sa rozumie písomná alebo ústna

žiadosť, návrh alebo iné podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby (ďalej len

„podávateľ podnetu“), ktoré smeruje k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu

svojej pôsobnosti, najmä aby podal návrh na začatie konania pred súdom alebo opravný

prostriedok, aby vstúpil do už začatého konania alebo vykonal iné opatrenia na odstránenie

porušenia zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, na ktorých

vykonanie je podľa zákona oprávnený.

Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať

o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví

nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).

Podľa § 34 ods. 2 zákona o prokuratúre ďalší opakovaný podnet v tej istej veci

vybaví nadriadený prokurátor uvedený v odseku 1 len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti.

Ďalším opakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí a ďalší podnet, v ktorom podávateľ

podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej

veci.

Podľa § 35 ods. 3 zákona o prokuratúre ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný,

vykoná opatrenia na odstránenie porušenia zákona a ostatných všeobecne záväzných

právnych predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.

Podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona o prokuratúre ak nie je ďalej ustanovené inak,

nadriadený prokurátor je oprávnený vydať podriadenému prokurátorovi pokyn, ako má

postupovať v konaní a pri plnení úloh.

Podľa judikatúry ústavného súdu podnet v zmysle § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre,

ako aj opakovaný podnet podľa § 34 zákona o prokuratúre poskytujú sťažovateľovi účinnú

ochranu jeho práv a právom chránených záujmov (m. m. , ,

, ). Podnet, ako aj opakovaný podnet zakladajú povinnosť

príslušného prokurátora, resp. nadriadeného prokurátora sa ním zaoberať, vybaviť ho

a spôsob vybavenia oznámiť podnecovateľovi.

Ústavný súd už vyslovil právny názor, že vynechanie opakovaného podnetu, ale

aj ďalšieho opakovaného podnetu ako právneho prostriedku nápravy v rámci sústavy

orgánov prokuratúry Slovenskej republiky nemožno nahrádzať podaním sťažnosti v konaní

pred ústavným súdom, pretože takto by sa obmedzovala možnosť orgánov prokuratúry

vo vlastnej kompetencii nielen preveriť skutočnosti, ktoré tvrdí sťažovateľ, ale aj prijať

opatrenia podľa zákona o prokuratúre, ktoré by účinne napomohli odstráneniu procesných

alebo faktických prekážok zákonného postupu (obdobne , ,

).

Aplikujúc princíp subsidiarity na prerokúvanú vec sťažovateľa v tejto časti sťažnosti

ústavný súd konštatuje, že v danom prípade nemá právomoc preskúmavať postup

a rozhodnutia úradu inšpekčnej služby, okresnej prokuratúry, ako ani odpoveď krajskej

prokuratúry č. k. -22 z 28. mája 2013, ktorá zatiaľ ako posledná preskúmala

postup vyšetrovateľa a podriadeného prokurátora.

V sťažnosti sťažovateľ síce uvádzal, že na základe jeho podnetov konala vo veci aj

generálna prokuratúra. V tejto súvislosti však ústavný súd zistil, že reakcie generálnej

prokuratúry boli buď informatívneho charakteru, keď sťažovateľovi bolo oznámené

postúpenie jeho podnetu na vybavenie podriadenej prokuratúre (č. k. IV/1 Gn 65/13-4

zo 16. januára 2013), alebo poučného charakteru, keď generálna prokuratúra

poučila sťažovateľa o nemožnosti postupu podľa a nsl.

(č. k. IV/1 Gn 532/13-3 z 9. apríla 2013), alebo aj mali povahu vybavenia opakovaného

podnetu, ale len vo vzťahu k parciálnym námietkam sťažovateľa, nie však k postupu

vyšetrovateľa a prokurátora (pred začatím trestného stíhania) tak, ako to sťažovateľ opísal

v sťažnosti doručenej ústavnému súdu.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh nepochybne vyplýva, že proti uzneseniu úradu

inšpekčnej služby podal sťažovateľ sťažnosť, o ktorej rozhodla okresná prokuratúra.

Na základe sťažovateľovho podnetu krajská prokuratúra v liste č. k. -22

z 28. mája 2013 sťažovateľovi oznámila, že spisový materiál úradu inšpekčnej služby

a dozorového spisu okresnej prokuratúry preskúmala komplexne v kontexte jeho námietok.

Na tomto mieste ústavný súd opäť pripomína, že princíp subsidiarity právomoci

ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu. Preto každá fyzická osoba alebo

právnická osoba, ktorá namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať

postupnosť tejto ochrany a požiadať o ochranu ten orgán verejnej moci, ktorý je

kompetenčne predsunutý pred uplatnenie právomoci ústavného súdu.

V spojitosti s uvedeným ústavný súd zastáva názor, že pred jeho právomocou

preskúmavať namietané postupy orgánov verejnej moci je sťažovateľ povinný vyčerpať

právny prostriedok na ochranu svojich práv v podobe opakovaného (prípadne ďalšieho

opakovaného) podnetu, ktorý vybaví nadriadený prokurátor. Využitie tohto právneho

prostriedku umožňuje sťažovateľovi dosiahnuť účinnú nápravu vzhľadom na právomoc

nadriadeného prokurátora (generálneho prokurátora Slovenskej republiky) záväzným

pokynom nariadiť prijatie efektívnych opatrení v predmetnej veci, ak by na základe podania

sťažovateľa dospel k záveru, že predchádzajúci postup na veci zúčastnených orgánov

verejnej moci bol v rozpore so zákonom (obdobne ).

Vzhľadom na uvedené ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť

sťažovateľa v tejto časti odmietol podľa z dôvodu jej

neprípustnosti.

Osobitne k právnemu zastúpeniu sťažovateľov v konaní pred ústavným súdom

Ústavný súd vychádzajúc z obsahu sťažnosti konštatuje, že sťažnosť napriek tomu,

že obsahuje údaj o zastúpení sťažovateľov advokátom, nespĺňa jednu z náležitostí

kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom ustanovenú v § 20 ods. 2

.

Podľa k návrhu na začatie konania sa musí

pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento zákon

neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie

pred ústavným súdom. Ustanovenie sa v celom rozsahu

vzťahuje aj na sťažnosť podľa a nasl. .

Citované zákonné ustanovenie procesného poriadku (vo vzťahu k iným právnym

predpisom ide o predpis lex specialis) vymedzuje nevyhnutné náležitosti právneho

zastupovania v konaní pred ústavným súdom, ktoré musia byť splnené a ktoré nie je možné

zmluvne ani inak obmedziť (obdobne napr. , ).

Ústavný súd zistil, že predložená sťažnosť neobsahuje

predpísanú náležitosť, a to riadne, akceptovateľné splnomocnenie pre účely zastupovania

sťažovateľov v konaní pred ústavným súdom.

Sťažnosť, ako aj splnomocnenie pre advokáta síce obsahujú údaj o tom, že tento

advokát zastupuje sťažovateľov pred ústavným súdom, avšak ani sťažnosť, ani

splnomocnenie nie sú signované právnym zástupcom, čo vyvoláva pochybnosti o tom, či

právny zástupca splnomocnenie prijal.

V tomto smere sa žiada dodať, že preukázanie zastúpenia riadnou plnou mocou

pre účely konania pred ústavným súdom nie je len formálnou náležitosťou sťažnosti. Podľa

názoru ústavného súdu to vyplýva nielen z príslušnej osobitnej právnej úpravy, ale aj

charakteru konania pred ústavným súdom. Z tohto dôvodu je potrebné sťažnosť

sťažovateľov označiť za takú, ktorá neobsahuje jednu z označených obligatórnych

náležitostí. Keďže ústavný súd sťažnosť odmietol ako celok, nepovažoval za právne

významné vyzývať sťažovateľov na odstránenie tohto nedostatku podania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. októbra 2013