Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 366/2013
PDF · 168.44 KB
No categories available
III. ÚS 366/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. augusta 2013
predbežne prerokoval sťažnosť M. B. a A. B., obaja bytom S., zastúpených advokátom
JUDr. S. J., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na život podľa čl. 15 ods.
1 a 2, základného práva nebyť mučený a podrobený krutému, neľudskému či ponižujúcemu
zaobchádzaniu alebo trestu podľa čl. 16 ods. 2, základného práva na zachovanie ľudskej
dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena podľa čl. 19 ods. 1, základného
práva na ochranu zdravia podľa čl. 40, základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46
ods. 1 a 2 a základného práva na rovnosť v konaní podľa čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej
republiky, práva na život podľa čl. 2 ods. 1, zákazu mučenia podľa čl. 3, práva
na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 a práva na účinný prostriedok nápravy
podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Samostatného úseku preventívno – bezpečnostnej služby Generálneho riaditeľstva Zboru
väzenskej a justičnej stráže v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: GR ZVJS-1/24-2013 a jeho
uznesením z 5. marca 2013 a postupom a rozhodnutím Okresnej prokuratúry Trenčín
č. k. 1 Pn 214/13-6 z 5. apríla 2013 a takto
rozhodol:
Sťažnosť M. B. a A. B. o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. júna 2013
doručená sťažnosť M. B. a A. B., obaja bytom S. (ďalej len „sťažovatelia“), vo veci
namietaného porušenia základného práva na život podľa čl. 15 ods. 1 a 2, základného práva
nebyť mučený a podrobený krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo
trestu podľa čl. 16 ods. 2, základného práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti,
dobrej povesti a na ochranu mena podľa čl. 19 ods. 1, základného práva na ochranu zdravia
podľa čl. 40, základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 a základného
práva na rovnosť v konaní podľa čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“), práva na život podľa čl. 2 ods. 1, zákazu mučenia podľa čl. 3, práva na
spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 a práva na účinný prostriedok nápravy podľa
čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
postupom Samostatného úseku preventívno-bezpečnostnej služby Generálneho riaditeľstva
Zboru väzenskej a justičnej stráže (ďalej len „generálne riaditeľstvo ZVJS“) v konaní
vedenom pod sp. zn. ČVS: GR ZVJS-1/24-2013 a jeho uznesením z 5. marca 2013
a postupom a rozhodnutím Okresnej prokuratúry Trenčín (ďalej len „okresná prokuratúra“)
č. k. 1 Pn 214/13-6 z 5. apríla 2013.
Sťažovatelia v sťažnosti uviedli:
«Dňa 11. 8. 2011 spáchal syn sťažovateľov R. B... v samostatnej cele v Ú. v I.
samovraždu. Následne podaním zo dňa 30. 10. 2012 oznámili sťažovatelia podozrenie zo
spáchania prečinu neposkytnutia pomoci podľa § 177 ods. 2 TZ, ktorého sa mali dopustiť
lekári Ú. I., tým spôsobom, že zosnulému synovi sťažovateľov R. B., neposkytli pomoc
zabezpečením riadnej zdravotnej starostlivosti...
Poverený príslušník SÚ GR ZVJS... uznesením ČVS: GR ZVJS-1/24-2013 zo dňa
05. 03. 2013 trestné oznámenie sťažovateľov podľa § 197 ods. 1 písm. d) TP odmietol...
Voči uvedenému uzneseniu podali sťažovatelia v zákonom stanovenej lehote
sťažnosť. Okresná prokuratúra Trenčín, ktorá sťažnosť sťažovateľov preskúmala uznesením
č. k. 1 Pn 214/13-6 zo dňa 05. 04. 2013 túto sťažnosť zamietla ako nedôvodnú...
Z predmetného uznesenia o odmietnutí trestného oznámenia však tiež vyplýva, že
vyšetrovateľ vychádzal výlučne z písomností poskytnutých mu Ú. I., pričom vykonal výlučne
výsluch M. B. Ostatné ňou navrhované dôkazy neboli vykonané napriek tomu, že by
nepochybne prispeli k objasneniu veci...
Sťažovatelia sú presvedčení, že v rámci vyšetrovania mal byť vykonaný aj výsluch
ošetrujúcich lekárov nebohého R. B. s ohľadom na zdravotný stav menovaného a za účelom
vylúčenia pochybností, či došlo zo strany ošetrujúcich lekárov ku konaniu naplňujúcemu
znaky skutkovej podstaty trestného činu neposkytnutia pomoci podľa § 177 ods. 2 TZ. S
ohľadom na uvedené majú sťažovatelia za to, že poverený príslušník SÚ GR ZVJS
neprešetril dostatočne trestné oznámenie a tým si nesplnil svoju zákonnú povinnosť stíhať
každý trestný čin, o ktorom sa dozvie...
Pri podrobnej analýze listov syna sťažovateľov jasne vyplýva, že jeho samovražda
priamo súvisela aj s konaním, resp. nekonaním lekárov Ú. I., resp. iných zodpovedných
osôb. Sú presvedčení, že smrť ich syna bola dôsledkom chybného postupu zodpovedných
osôb a to napriek tomu, že opakovane upozorňovali na skutočnosť, že väzba v trvaní 18
mesiacov v samostatnej cele je pre akéhokoľvek človeka, psychicky neúnosná...
Hoci zdravotný stav R. B. vykazoval znaky, ktoré sú vyššie špecifikované, ošetrujúci
lekár nenariadil vykonať psychiatrické vyšetrenie takejto osoby, ale práve naopak, ako sa
vyjadril v liste samotný obvinený, lekár ho poslal niekoľko krát preč s tým, že „simuluje“...
Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže ani Okresná prokuratúra
Trenčín sa vo svojich rozhodnutiach vôbec neopreli o konkrétne skutkové okolnosti, pričom
nevzali do úvahy to, že aj bez dôkazov, ktorými sa nezaoberali jednoznačne vyplýva, že
zdravotný stav nebohého bol kritický a s ohľadom na všetky okolnosti ako dĺžku väzby
a umiestnenie v samostatnej cele aj predvídateľný.»
Na základe uvedených skutočností sťažovatelia žiadali, aby ústavný súd prijal ich
sťažnosť na ďalšie konanie a aby v náleze vyslovil:
«Postupom Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže Samostatný
úsek preventívno-bezpečnostnej služby vedenom pod ČVS: GR ZVJS-1/24-2013
a rozhodnutím Generálneho riaditeľstvá Zboru väzenskej a justičnej stráže Samostatný úsek
preventívno-bezpečnostnej služby ČVS: GR ZVJS-1/24-2013 zo dňa 05. 03. 2013, v spojení
s konaním a rozhodnutím Okresnej prokuratúry Trenčín, č. k. 1 Pn 214/13-6 zo dňa 05. 04.
2013 došlo k porušeniu práv sťažovateľov na inú právnu ochranu a práva na spravodlivý
súdny proces v zmysle čl. 46 ods. 1, ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava
SR“) a čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(ďalej len „Dohovor“) a práva na účinný prostriedok nápravy v zmysle čl. 13 Dohovoru,
práva na rovnosť účastníkov v konaní podľa článku 47 ods. 3 Ústavy SR a tým aj porušenie
základných práv a slobôd ich syna R. B. na život a na jeho ochranu podľa čl. 15 ods. 1, ods.
2 Ústavy a podľa čl. 2 ods. 1 Dohovoru, práva na ochranu zdravia podľa čl. 40 Ústavy SR a
práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena
podľa čl. 19 ods. 1 Ústavy SR, zákazu mučenia podľa čl. 16 ods. 2 Ústavy SR a čl. 3
Dohovoru.
Ústavný súd zrušuje uznesenie Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej
stráže Samostatný úsek preventívno-bezpečnostnej služby ČVS: GR ZVJS-1/24-2013 zo dňa
05. 03. 2013, a uznesenie Okresnej prokuratúry Trenčín, č. k. 1 Pn 214/13-6 zo dňa 05. 04.
2013 a zároveň vracia vec na ďalšie konanie Generálnemu riaditeľstvu Zboru väzenskej
a justičnej stráže Samostatný úsek preventívno-bezpečnostnej služby.
Ústavný súd priznáva sťažovateľom náhradu trov právneho zastúpenia vo výške
331,15 EUR s DPH ktorá je splatná do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu na účet
právneho zástupcu sťažovateľa JUDr. S. J.»
II.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez
prítomnosti navrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že právomoc ústavného súdu rozhodovať
o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je založená na princípe subsidiarity. Zmysel
a účel princípu subsidiarity je založený na tom, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa
povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov
verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti
ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti
všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú.
Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu
podľa zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04,
Podstatou námietok sťažovateľov bolo tvrdenie, že generálne riaditeľstvo ZVJS
a okresná prokuratúra sa v dostatočnej miere nevenovali okolnostiam prípadu spáchania
samovraždy ich syna v súvislosti s trestným oznámením, ktoré podali na zodpovedné osoby,
ktoré boli povinné zabezpečiť adekvátnu zdravotnú starostlivosť ich synovi vo väzení.
Podľa ich názoru nevykonali všetky úkony a dôkazy pre účely objasnenia veci a zistenia
skutkového stavu, pričom aj napriek tomu generálne riaditeľstvo ZVJS ich trestné
oznámenie odmietlo a sťažnosť proti tomuto uzneseniu okresná prokuratúra zamietla.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ
nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu
jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ
oprávnený podľa osobitných predpisov.
Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) prokurátor preskúmava zákonnosť postupu
a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov
a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený
vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa
osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.
Podľa § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre podnetom sa rozumie písomná alebo ústna
žiadosť, návrh alebo iné podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby (ďalej len
„podávateľ podnetu“), ktoré smeruje k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu
svojej pôsobnosti, najmä aby podal návrh na začatie konania pred súdom alebo opravný
prostriedok, aby vstúpil do už začatého konania alebo vykonal iné opatrenia na odstránenie
porušenia zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, na ktorých
vykonanie je podľa zákona oprávnený.
Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať
o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví
nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).
Podľa § 35 ods. 3 zákona o prokuratúre ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný,
vykoná opatrenia na odstránenie porušenia zákona a ostatných všeobecne záväzných
právnych predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.
Ústavný súd považuje podnet, ako aj opakovaný podnet podľa zákona o prokuratúre
za účinný prostriedok nápravy, ktorého vyčerpaním pred podaním sťažnosti ústavnému
súdu sa možno domôcť ochrany svojich práv (m. m. IV. ÚS 330/04, I. ÚS 186/05).
Ústavný súd aj v predchádzajúcich konaniach (napr. III. ÚS 235/07, III. ÚS 157/08,
III. ÚS 112/2012, III. ÚS 56/2013) vyslovil opakovane právny názor, že vynechanie tohto
prostriedku nápravy (podnetu, opakovaného podnetu) v sústave orgánov prokuratúry
Slovenskej republiky nemožno nahrádzať podaním sťažnosti v konaní pred ústavným
súdom, pretože takto by sa obmedzovala možnosť orgánov prokuratúry vo vlastnej
kompetencii nielen preveriť skutočnosti, ktoré tvrdia sťažovatelia, ale aj prijať opatrenia
podľa zákona o prokuratúre, ktoré by účinne napomohli odstráneniu namietaného porušenia
práv, ku ktorému malo podľa tvrdenia sťažovateľov dôjsť v súvislosti s postupom
a rozhodnutiami orgánov činných v trestnom konaní (m. m. napr. I. ÚS 186/05).
Z obsahu sťažnosti a jej príloh nepochybne vyplýva, že proti uzneseniu generálneho
riaditeľstva ZVJS podali sťažovatelia sťažnosť, o ktorej rozhodla okresná prokuratúra tak,
že ju zamietla. Zo sťažnosti podanej ústavnému súdu ani z jej príloh však nevyplýva, že by
sťažovatelia podali podnet podľa príslušných ustanovení zákona o prokuratúre
na preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia okresnej prokuratúry, hoci tak mohli
a mali urobiť pred podaním sťažnosti ústavnému súdu. V okolnostiach prípadu možno
podľa názoru ústavného súdu totiž podnet (a prípadne aj opakovaný podnet) považovať
za iný právny prostriedok ochrany podľa § 53 ods. 1 zákona o prokuratúre, ktorý zákon
sťažovateľom na ochranu ich práv poskytuje a na ktorého použitie sú oprávnení podľa
zákona o prokuratúre.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť
sťažovateľov podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej neprípustnosti.
Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ostatnými návrhmi
sťažovateľov.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 28. augusta 2013