Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 366/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. augusta 2013

predbežne prerokoval sťažnosť M. B. a A. B., obaja bytom S., zastúpených advokátom

JUDr. S. J., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na život podľa čl. 15 ods.

1 a 2, základného práva nebyť mučený a podrobený krutému, neľudskému či ponižujúcemu

zaobchádzaniu alebo trestu podľa čl. 16 ods. 2, základného práva na zachovanie ľudskej

dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena podľa čl. 19 ods. 1, základného

práva na ochranu zdravia podľa čl. 40, základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 a 2 a základného práva na rovnosť v konaní podľa Slovenskej

republiky, práva na život podľa čl. 2 ods. 1, zákazu mučenia podľa čl. 3, práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 a práva na účinný prostriedok nápravy

podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Samostatného úseku preventívno – bezpečnostnej služby Generálneho riaditeľstva Zboru

väzenskej a justičnej stráže v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: GR ZVJS-1/24-2013 a jeho

uznesením z 5. marca 2013 a postupom a rozhodnutím Okresnej prokuratúry Trenčín

č. k. -6 z 5. apríla 2013 a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. B. a A. B. o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. júna 2013

doručená sťažnosť M. B. a A. B., obaja bytom S. (ďalej len „sťažovatelia“), vo veci

namietaného porušenia základného práva na život podľa čl. 15 ods. 1 a 2, základného práva

nebyť mučený a podrobený krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo

trestu podľa čl. 16 ods. 2, základného práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti,

dobrej povesti a na ochranu mena podľa čl. 19 ods. 1, základného práva na ochranu zdravia

podľa čl. 40, základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 a základného

práva na rovnosť v konaní podľa (ďalej len

„ústava“), práva na život podľa čl. 2 ods. 1, zákazu mučenia podľa čl. 3, práva na

spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 a práva na účinný prostriedok nápravy podľa

čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Samostatného úseku preventívno-bezpečnostnej služby Generálneho riaditeľstva

Zboru väzenskej a justičnej stráže (ďalej len „generálne riaditeľstvo ZVJS“) v konaní

vedenom pod sp. zn. ČVS: GR ZVJS-1/24-2013 a jeho uznesením z 5. marca 2013

a postupom a rozhodnutím Okresnej prokuratúry Trenčín (ďalej len „okresná prokuratúra“)

č. k. -6 z 5. apríla 2013.

Sťažovatelia v sťažnosti uviedli:

«Dňa 11. 8. 2011 spáchal syn sťažovateľov R. B... v samostatnej cele v Ú. v I.

samovraždu. Následne podaním zo dňa 30. 10. 2012 oznámili sťažovatelia podozrenie zo

spáchania prečinu neposkytnutia pomoci podľa , ktorého sa mali dopustiť

lekári Ú. I., tým spôsobom, že zosnulému synovi sťažovateľov R. B., neposkytli pomoc

zabezpečením riadnej zdravotnej starostlivosti...

Poverený príslušník SÚ GR ZVJS... uznesením ČVS: GR ZVJS-1/24-2013 zo dňa

05. 03. 2013 trestné oznámenie sťažovateľov podľa odmietol...

Voči uvedenému uzneseniu podali sťažovatelia v zákonom stanovenej lehote

sťažnosť. Okresná prokuratúra Trenčín, ktorá sťažnosť sťažovateľov preskúmala uznesením

č. k. -6 zo dňa 05. 04. 2013 túto sťažnosť zamietla ako nedôvodnú...

Z predmetného uznesenia o odmietnutí trestného oznámenia však tiež vyplýva, že

vyšetrovateľ vychádzal výlučne z písomností poskytnutých mu Ú. I., pričom vykonal výlučne

výsluch M. B. Ostatné ňou navrhované dôkazy neboli vykonané napriek tomu, že by

nepochybne prispeli k objasneniu veci...

Sťažovatelia sú presvedčení, že v rámci vyšetrovania mal byť vykonaný aj výsluch

ošetrujúcich lekárov nebohého R. B. s ohľadom na zdravotný stav menovaného a za účelom

vylúčenia pochybností, či došlo zo strany ošetrujúcich lekárov ku konaniu naplňujúcemu

znaky skutkovej podstaty trestného činu neposkytnutia pomoci podľa . S

ohľadom na uvedené majú sťažovatelia za to, že poverený príslušník SÚ GR ZVJS

neprešetril dostatočne trestné oznámenie a tým si nesplnil svoju zákonnú povinnosť stíhať

každý trestný čin, o ktorom sa dozvie...

Pri podrobnej analýze listov syna sťažovateľov jasne vyplýva, že jeho samovražda

priamo súvisela aj s konaním, resp. nekonaním lekárov Ú. I., resp. iných zodpovedných

osôb. Sú presvedčení, že smrť ich syna bola dôsledkom chybného postupu zodpovedných

osôb a to napriek tomu, že opakovane upozorňovali na skutočnosť, že väzba v trvaní 18

mesiacov v samostatnej cele je pre akéhokoľvek človeka, psychicky neúnosná...

Hoci zdravotný stav R. B. vykazoval znaky, ktoré sú vyššie špecifikované, ošetrujúci

lekár nenariadil vykonať psychiatrické vyšetrenie takejto osoby, ale práve naopak, ako sa

vyjadril v liste samotný obvinený, lekár ho poslal niekoľko krát preč s tým, že „simuluje“...

Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže ani Okresná prokuratúra

Trenčín sa vo svojich rozhodnutiach vôbec neopreli o konkrétne skutkové okolnosti, pričom

nevzali do úvahy to, že aj bez dôkazov, ktorými sa nezaoberali jednoznačne vyplýva, že

zdravotný stav nebohého bol kritický a s ohľadom na všetky okolnosti ako dĺžku väzby

a umiestnenie v samostatnej cele aj predvídateľný.»

Na základe uvedených skutočností sťažovatelia žiadali, aby ústavný súd prijal ich

sťažnosť na ďalšie konanie a aby v náleze vyslovil:

«Postupom Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže Samostatný

úsek preventívno-bezpečnostnej služby vedenom pod ČVS: GR ZVJS-1/24-2013

a rozhodnutím Generálneho riaditeľstvá Zboru väzenskej a justičnej stráže Samostatný úsek

preventívno-bezpečnostnej služby ČVS: GR ZVJS-1/24-2013 zo dňa 05. 03. 2013, v spojení

s konaním a rozhodnutím Okresnej prokuratúry Trenčín, č. k. -6 zo dňa 05. 04.

2013 došlo k porušeniu práv sťažovateľov na inú právnu ochranu a práva na spravodlivý

súdny proces v zmysle , ods. 2 (ďalej len „Ústava

SR“) a čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „Dohovor“) a práva na účinný prostriedok nápravy v zmysle čl. 13 Dohovoru,

práva na rovnosť účastníkov v konaní podľa článku 47 ods. 3 SR a tým aj porušenie

základných práv a slobôd ich syna R. B. na život a na jeho ochranu podľa čl. 15 ods. 1, ods.

2 a podľa Dohovoru, práva na ochranu zdravia podľa SR a

práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena

podľa SR, zákazu mučenia podľa SR a

Dohovoru.

Ústavný súd zrušuje uznesenie Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej

stráže Samostatný úsek preventívno-bezpečnostnej služby ČVS: GR ZVJS-1/24-2013 zo dňa

05. 03. 2013, a uznesenie Okresnej prokuratúry Trenčín, č. k. -6 zo dňa 05. 04.

2013 a zároveň vracia vec na ďalšie konanie Generálnemu riaditeľstvu Zboru väzenskej

a justičnej stráže Samostatný úsek preventívno-bezpečnostnej služby.

Ústavný súd priznáva sťažovateľom náhradu trov právneho zastúpenia vo výške

331,15 EUR s DPH ktorá je splatná do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu na účet

právneho zástupcu sťažovateľa JUDr. S. J.»

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez

prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z vyplýva, že právomoc ústavného súdu rozhodovať

o sťažnostiach podľa je založená na princípe subsidiarity. Zmysel

a účel princípu subsidiarity je založený na tom, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa

povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov

verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti

ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti

všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú.

Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu

podľa zásad uvedených v (,

).

Podstatou námietok sťažovateľov bolo tvrdenie, že generálne riaditeľstvo ZVJS

a okresná prokuratúra sa v dostatočnej miere nevenovali okolnostiam prípadu spáchania

samovraždy ich syna v súvislosti s trestným oznámením, ktoré podali na zodpovedné osoby,

ktoré boli povinné zabezpečiť adekvátnu zdravotnú starostlivosť ich synovi vo väzení.

Podľa ich názoru nevykonali všetky úkony a dôkazy pre účely objasnenia veci a zistenia

skutkového stavu, pričom aj napriek tomu generálne riaditeľstvo ZVJS ich trestné

oznámenie odmietlo a sťažnosť proti tomuto uzneseniu okresná prokuratúra zamietla.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa o prokuratúre v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) prokurátor preskúmava zákonnosť postupu

a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov

a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený

vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa

osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre podnetom sa rozumie písomná alebo ústna

žiadosť, návrh alebo iné podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby (ďalej len

„podávateľ podnetu“), ktoré smeruje k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu

svojej pôsobnosti, najmä aby podal návrh na začatie konania pred súdom alebo opravný

prostriedok, aby vstúpil do už začatého konania alebo vykonal iné opatrenia na odstránenie

porušenia zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, na ktorých

vykonanie je podľa zákona oprávnený.

Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať

o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví

nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).

Podľa § 35 ods. 3 zákona o prokuratúre ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný,

vykoná opatrenia na odstránenie porušenia zákona a ostatných všeobecne záväzných

právnych predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.

Ústavný súd považuje podnet, ako aj opakovaný podnet podľa zákona o prokuratúre

za účinný prostriedok nápravy, ktorého vyčerpaním pred podaním sťažnosti ústavnému

súdu sa možno domôcť ochrany svojich práv (m. m. , ).

Ústavný súd aj v predchádzajúcich konaniach (napr. , ,

, ) vyslovil opakovane právny názor, že vynechanie tohto

prostriedku nápravy (podnetu, opakovaného podnetu) v sústave orgánov prokuratúry

Slovenskej republiky nemožno nahrádzať podaním sťažnosti v konaní pred ústavným

súdom, pretože takto by sa obmedzovala možnosť orgánov prokuratúry vo vlastnej

kompetencii nielen preveriť skutočnosti, ktoré tvrdia sťažovatelia, ale aj prijať opatrenia

podľa zákona o prokuratúre, ktoré by účinne napomohli odstráneniu namietaného porušenia

práv, ku ktorému malo podľa tvrdenia sťažovateľov dôjsť v súvislosti s postupom

a rozhodnutiami orgánov činných v trestnom konaní (m. m. napr. ).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh nepochybne vyplýva, že proti uzneseniu generálneho

riaditeľstva ZVJS podali sťažovatelia sťažnosť, o ktorej rozhodla okresná prokuratúra tak,

že ju zamietla. Zo sťažnosti podanej ústavnému súdu ani z jej príloh však nevyplýva, že by

sťažovatelia podali podnet podľa príslušných ustanovení zákona o prokuratúre

na preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia okresnej prokuratúry, hoci tak mohli

a mali urobiť pred podaním sťažnosti ústavnému súdu. V okolnostiach prípadu možno

podľa názoru ústavného súdu totiž podnet (a prípadne aj opakovaný podnet) považovať

za iný právny prostriedok ochrany podľa § 53 ods. 1 zákona o prokuratúre, ktorý zákon

sťažovateľom na ochranu ich práv poskytuje a na ktorého použitie sú oprávnení podľa

zákona o prokuratúre.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť

sťažovateľov podľa z dôvodu jej neprípustnosti.

Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ostatnými návrhmi

sťažovateľov.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. augusta 2013