Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 164/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. februára 2013

predbežne prerokoval sťažnosť R. C., t. č. vo väzbe I., vo veci namietaného porušenia

základného práva na inú právnu ochranu zaručeného v Slovenskej

republiky a práva na účinný prostriedok nápravy zaručeného v čl. 13 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky

v konaní vedenom pod sp. zn. XV/2 Gn 278/2012 a jej listom z 24. júla 2012 a v konaní

vedenom pod sp. zn. XV/3 Spr 150/2012 a jej listom zo 17. septembra 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť R. C. o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. januára

2013 doručená sťažnosť R. C., t. č. vo väzbe I. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal

porušenie základného práva na inú právnu ochranu zaručeného v

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na účinný prostriedok nápravy zaručeného

v čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“)

v konaní vedenom pod sp. zn. XV/2 Gn 278/2012 a jej listom z 24. júla 2012 a v konaní

vedenom pod sp. zn. XV/3 Spr 150/2012 a jej listom zo 17. septembra 2012.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podal 19. júla 2012 generálnej

prokuratúre „trestné oznámenie na sudkyňu Okresného súdu v Žiline pre falšovanie

a pozmeňovanie úradných dokumentov v trestnej veci“, ktorá sa týka sťažovateľa a ktorú

dotknutá sudkyňa Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) „prejednáva“.

Prokurátor generálnej prokuratúry „opatrením pod sp. zn. XV/2 Gn 278/12

z 24. 7. 2012... odstúpil trestné oznámenie na okresný súd... s inštrukciou, že je ho potrebné

vyhodnotiť ako sťažnosť“.

Reakciou sťažovateľa na túto skutočnosť bolo, že 7. augusta 2012 „podal sťažnosť

v zmysle na postup prokurátora, ktorý odstúpil trestné

oznámenie na uvedený súd“.

Podľa názoru sťažovateľa „ až 199 ustanovuje spôsob,

akým muselo byť postupované o mojom trestnom oznámení. Prokurátor nepostupoval

v zmysle zákona a , pretože... mnou uvedené skutočnosti v trestnom oznámení boli

zákonným a ústavným základom na konštatovanie, že sa jedná o trestné oznámenie... Preto

zneužitie v tomto prípade na odstúpenie oznámenia bolo

nezákonné a neústavné a okrem tohto bolo dôsledkom priameho porušenia môjho práva

podľa SR...

Vo vzťahu k postupu generálnej prokuratúry SR o sťažnosti a jej prešetreniu

uvádzam, že nedošlo k žiadnej náprave v zmysle a , ale

len k alibistickému konštatovaniu o tom, aký bol ten postup o odstúpení trestného

oznámenia súdu správny a že v opačnom prípade by došlo k zásahu do sudcovskej

nezávislosti. S týmto sa nestotožňujem, lebo vybaviť trestné oznámenie zákonným

a ústavným postupom nie je zásah do sudcovskej nezávislosti...

Ďalej namietam porušenie , pretože ustanovenie

určuje, že o sťažnosti koná nadriadený prokurátor v zmysle § 54 ods. 2 cit. zák. a teda

v tomto prípade musel o sťažnosti konať v zmysle písmena (a) § 54 ods. 2 generálny

prokurátor SR a nie nejaký zástupca riaditeľky...

Vzhľadom na skutočnosti si dovolím konštatovať, že generálna prokuratúra SR

vo veci opravného prostriedku pod sp. zn. XV/3 Spr 150/12-3 zo dňa 17. 9. 2012 porušila

okrem zákona a ústavných článkov ako napr. SR aj moje právo

garantované SR a dohovoru...

Považujem za absurdné, aby predseda súdu posudzoval akýmkoľvek spôsobom

trestné oznámenie podané na sudkyňu toho istého súdu...“.

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na

ďalšie konanie takto rozhodol:

„1. Právo R. C. podľa SR, konaním Generálnej prokuratúry SR

v Bratislave a jej rozhodnutím zo dňa 24. 7. 2012 sp. zn. XV/2 Gn 278/12-3 porušené bolo.

2. Práva R. C. podľa SR a dohovoru konaním Generálnej

prokuratúry SR v Bratislave a jej rozhodnutím zo dňa 17. 9. 2012 sp. zn. XV/3 Spr 150/12-3

porušené boli.

3. Rozhodnutia Generálnej prokuratúry SR v Bratislave zrušuje a vec jej vracia na

ďalšie konanie.

4. Ústavný súd SR R. C. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 10 000

€..., ktoré je mu do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu povinná vyplatiť Generálna

prokuratúra SR v Bratislave.“

Sťažovateľ zároveň požiadal o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred

ústavným súdom.

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah...

Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie...

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

V prvom rade ústavný súd poznamenáva, že podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom

súde je ústavný súd viazaný návrhom na začatie konania okrem prípadov výslovne

uvedených v tomto zákone. Viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania sa

prejavuje predovšetkým vo viazanosti petitom návrhu na začatie konania, teda tou časťou

sťažnosti (v konaní podľa ), v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého

rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha ( ), čím

zároveň vymedzí predmet konania pred ústavným súdom z hľadiska požiadavky na

poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na uvedené môže ústavný súd rozhodnúť len

o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu,

ktorý označil za porušovateľa svojich práv (m. m. , ,

, ). Tvrdenie o porušení iných práv, resp. iných článkov

( a ) uvedených v odôvodnení sťažnosti mimo petitu návrhu

ústavný súd považuje iba za súčasť argumentácie.

Predmetom sťažnosti je teda namietané porušenie základného práva sťažovateľa na

inú právnu ochranu zaručeného v a práva na účinný prostriedok nápravy

zaručeného v čl. 13 dohovoru postupom generálnej prokuratúry v konaní vedenom pod

sp. zn. XV/2 Gn 278/2012 a jej listom z 24. júla 2012 a v konaní vedenom pod sp. zn.

XV/3 Spr 150/2012 a jej listom zo 17. septembra 2012.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 13 dohovoru každý, koho práva a slobody priznané týmto dohovorom boli

porušené, musí mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom, aj keď sa

porušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností.

1. K namietanému porušeniu základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1

a práva zaručeného v dohovoru postupom generálnej prokuratúry

v konaní vedenom pod sp. zn. XV/2 Gn 278/2012 a jej listom z 24. júla 2012

Podstata námietok sťažovateľa spočíva predovšetkým v jeho nespokojnosti

s vybavením podania z 19. júla 2012 označeného ako „Trestné oznámenie...“ generálnou

prokuratúrou v konaní vedenom pod sp. zn. XV/2 Gn 278/2012.

Proti postupu generálnej prokuratúry v označenom konaní a proti jej listu z 24. júla

2012 podal sťažovateľ podľa o prokuratúre v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) podnet označený ako „sťažnosť“. Tento podnet

generálna prokuratúra preskúmala v konaní vedenom pod sp. zn. XV/3 Spr 150/2012

a vybavila ho listom – vyrozumením zo 17. septembra 2012.

Právomoc ústavného súdu rozhodovať o sťažnostiach podľa je

založená na princípe subsidiarity. Princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je

ústavným príkazom pre každú osobu. Preto každá fyzická osoba alebo právnická osoba,

ktorá namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť tejto

ochrany a požiadať o ochranu ten orgán verejnej moci, ktorý je kompetenčne predsunutý

pred uplatnenie právomoci ústavného súdu (podobne , ,

, ).

zakotvenú právnu úpravu prípustnosti konania o sťažnosti fyzických osôb

a právnických osôb dopĺňa aj , podľa ktorého sťažnosť

nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky,

ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na

ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Aplikujúc princíp subsidiarity na prerokúvanú vec sťažovateľa v tejto časti sťažnosti

ústavný súd konštatuje, že v danom prípade nemá právomoc preskúmavať list (oznámenie)

prokurátora generálnej prokuratúry č. k. XV/2 Gn 278/12-3 z 24. júla 2012 ani postup, ktorý

mu predchádzal, keďže ich posúdenie podliehalo prieskumnej právomoci generálnej

prokuratúry na základe podnetu sťažovateľa (v tomto prípade podnetu zo 7. augusta 2012).

Z tohto dôvodu bolo potrebné sťažnosť v tejto časti odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde pre jej neprípustnosť.

2. K namietanému porušeniu základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1

a práva zaručeného v dohovoru postupom generálnej prokuratúry

v konaní vedenom pod sp. zn. XV/3 Spr 150/2012 a jej listom zo 17. septembra 2012

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ svoje podanie z 19. júla 2012

adresované generálnej prokuratúre označil ako „trestné oznámenie“. Generálna prokuratúra

ho napriek tomu posúdila ako „sťažnosť na sudkyňu“ okresného súdu. Teda ani sťažovateľ,

ani generálna prokuratúra toto podanie nevyhodnotili ako podnet podľa § 31 zákona

o prokuratúre.

Prokurátor generálnej prokuratúry správne konštatoval (pozri list č. k.

XV/3 Spr 150/12-3 zo 17. septembra 2012), že podnetom v zmysle ustanovenia § 31 ods. 1

zákona o prokuratúre bolo až podanie sťažovateľa zo 7. augusta 2012, ktoré bolo doručené

generálnej prokuratúre 13. augusta 2012 a v ktorom sťažovateľ namietal postup prokurátora

generálnej prokuratúry pri vybavovaní jeho podania z 19. júla 2012. Generálna prokuratúra

tento podnet, sťažovateľom označený ako „sťažnosť“, vybavila listom – vyrozumením č. k.

XV/3 Spr 150/12-3 zo 17. septembra 2012 a sťažovateľ ho napáda aktuálnou sťažnosťou

podanou ústavnému súdu.

Podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor preskúmava zákonnosť postupu

a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov

a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený

vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa

osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať

o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví

nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).

Podľa § 34 ods. 2 zákona o prokuratúre ďalší opakovaný podnet v tej istej veci

vybaví nadriadený prokurátor uvedený v odseku 1 len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti.

Ďalším opakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí a ďalší podnet, v ktorom podávateľ

podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej

veci.

Podľa § 35 ods. 1 zákona o prokuratúre pri vybavovaní podnetu je prokurátor

povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné na posúdenie, či došlo k porušeniu zákona

alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, či sú splnené podmienky na podanie

návrhu na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže

vstúpiť do už začatého konania pred súdom alebo vykonať iné opatrenia, na ktorých

vykonanie je podľa zákona oprávnený.

Podľa § 35 ods. 2 zákona o prokuratúre prokurátor posudzuje podnet podľa obsahu,

pričom prihliada na všetky skutočnosti, ktoré počas prešetrovania vyšli najavo.

Podľa § 35 ods. 3 zákona o prokuratúre ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný,

vykoná opatrenia na odstránenie porušenia zákona a ostatných všeobecne záväzných

právnych predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.

Podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona o prokuratúre ak nie je ďalej ustanovené inak,

nadriadený prokurátor je oprávnený vydať podriadenému prokurátorovi pokyn, ako má

postupovať v konaní a pri plnení úloh.

Podľa judikatúry ústavného súdu podnet v zmysle § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre,

ako aj opakovaný podnet podľa § 34 zákona o prokuratúre poskytujú sťažovateľovi účinnú

ochranu jeho práv a právom chránených záujmov (m. m. , ,

, , , , ). Podnet, ako aj

opakovaný podnet zakladajú povinnosť príslušného prokurátora, resp. nadriadeného

prokurátora sa ním zaoberať, vybaviť ho a spôsob vybavenia oznámiť podnecovateľovi.

Ústavný súd už vyslovil právny názor, že vynechanie opakovaného podnetu, ale

aj ďalšieho opakovaného podnetu ako právneho prostriedku nápravy v rámci sústavy

orgánov prokuratúry Slovenskej republiky nemožno nahrádzať podaním sťažnosti v konaní

pred ústavným súdom, pretože takto by sa obmedzovala možnosť orgánov prokuratúry

vo vlastnej kompetencii nielen preveriť skutočnosti, ktoré tvrdí sťažovateľ, ale aj prijať

opatrenia podľa zákona o prokuratúre, ktoré by účinne napomohli odstráneniu procesných

alebo faktických prekážok zákonného postupu (obdobne , ).

Ústavnému súdu nie je známy žiaden dôvod, aby sa vo veci sťažovateľa odchýlil od

uvedeného právneho názoru. Zákon o prokuratúre poskytoval a stále poskytuje

sťažovateľovi aj ďalší prostriedok nápravy – opakovaný podnet (príp. aj ďalší opakovaný

podnet), ktorým sa mohol, resp. môže domáhať preskúmania zákonnosti postupu

prokurátora generálnej prokuratúry a jeho listu – vyrozumenia zo 17. septembra 2012.

Uvedený právny prostriedok umožňoval, resp. umožňuje sťažovateľovi dosiahnuť účinnú

nápravu vzhľadom na právomoc nadriadeného prokurátora (generálneho prokurátora

Slovenskej republiky) záväzným pokynom nariadiť prijatie efektívnych opatrení

v predmetnej veci, ak by na základe opakovaného podnetu sťažovateľa dospel k záveru, že

oznámenie prokurátora generálnej prokuratúry č. k. XV/3 Spr 150/12-3 zo 17. septembra

2012 bolo v rozpore so zákonom.

Použitie právneho prostriedku nápravy, ktorým je opakovaný podnet, je v zmysle

podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany

základných práv a slobôd pred ústavným súdom (napr. ).

K námietke sťažovateľa, že zo strany generálnej prokuratúry došlo k porušeniu „§ 34

ods. 1 , pretože ustanovenie určuje, že o sťažnosti koná nadriadený

prokurátor v zmysle § 54 ods. 2 cit. zák. a teda v tomto prípade musel o sťažnosti konať...

generálny prokurátor SR...“, ústavný súd uvádza, že je irelevantná už len z toho dôvodu, že

v tomto prípade nešlo o opakovaný podnet podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre, ale stále

iba o prvý podnet podľa § 31 ods. 1 a 2 zákona o prokuratúre, ktorý preskúmanie

„nadriadeným prokurátorom“ nevyžaduje.

Podľa ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,

aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku

nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Po preskúmaní sťažnosti ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ v sťažnosti neuvádza

nijaké dôvody, a už vôbec nie dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mal ústavný

súd postupovať podľa .

Vzhľadom na uvedené bolo potrebné pri predbežnom prerokovaní sťažnosť

sťažovateľa aj v tejto časti odmietnuť ako neprípustnú pre nevyčerpanie všetkých opravných

prostriedkov ( v spojení s ).

Pretože sťažnosť sťažovateľa bola ako celok odmietnutá, bolo už bez právneho

dôvodu zaoberať sa jeho ďalšími návrhmi.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. februára 2013