Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 521/2014
PDF · 251.58 KB
No categories available
I. ÚS 521/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. septembra 2014
predbežne prerokoval sťažnosť R. Ch., vo veci namietaného porušenia jeho základného
práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Generálnej prokuratúry
Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. XV/2 GN 278/12 a jej oznámením z 24.
júla 2012, v konaní vedenom pod sp. zn. XV/3 SpR 150/12 a jej upovedomením zo 17.
septembra 2012 a napokon v konaní vedenom pod sp. zn. XV/3 SpR 24/14/1000 a jej
upovedomením z 22. januára 2014, a takto
rozhodol:
Sťažnosť R. Ch. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. marca
2014 doručená sťažnosť R. Ch. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namieta porušenie svojho
základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
a práva podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(ďalej len „dohovor“) postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len
„generálna prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. XV/2 GN 278/12 a jej oznámením z
24. júla 2012, v konaní vedenom pod sp. zn. XV/3 SpR 150/12 a jej upovedomením zo 17.
septembra 2012 a napokon v konaní vedenom pod sp. zn. XV/3 SpR 24/14/1000 a jej
upovedomením z 22. januára 2014.
2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol v konaní vedenom Okresným
súdom Žilina (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 36 T/29/2010 trestne stíhaný pre
obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1 a 2 písm. a), d) a e) zákona
č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“).
Z dôvodu svojho nesúhlasu s postupom zákonnej sudkyne v konaní vedenom pod
sp. zn. 36 T/29/2010, ako aj v presvedčení zo spáchania trestnej činnosti zákonnou
sudkyňou podal 19. júla 2012 na zákonnú sudkyňu na generálnej prokuratúre trestné
oznámenie, ktorá jeho podanie [(postupujúc podľa § 62 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný
poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“)] postúpila
na vybavenie predsedovi okresného súdu. Postup generálnej prokuratúry sťažovateľ napadol
podnetom podľa § 31 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o prokuratúre“), ktorý prokurátor generálnej prokuratúry vybavil
upovedomením sp. zn. XV/3 Spr 150/12 zo 17. septembra 2012, proti ktorému podal
sťažovateľ opakovaný podnet podľa § 34 zákona o prokuratúre, ktorý vybavil prvý
námestník generálneho prokurátora upovedomením sp. zn. XV/3 Spr 24/14/1000
z 22. januára 2014. Tento postup a spôsob vybavenia svojho opakovaného podnetu
sťažovateľ opätovne napadol sťažnosťou podanou na ústavnom súde (ako tak učinil už
v predchádzajúcom období).
3. Meritom sťažovateľovej sťažnosti je jeho nesúhlas zo spôsobom vybavenia jeho
podaného trestného oznámenia, ktoré podal na zákonnú sudkyňu, generálnej prokuratúre
bolo oznámené už v roku 2012 a nebolo zákonným spôsobom v zmysle Trestného poriadku
vybavené. Ako sám sťažovateľ udáva, „Odstúpenie môjho trestného oznámenia, ktoré
nepochybne obsahuje konanie napĺňajúce skutkovú podstatu trestných činov, ktoré som
uviedol, okresnému súdu, bolo svojvolné a účelové zneužitie § 62 ods.1 Tr. por. prokurátor
vôbec nezdôvodnil právne a vecne relevantnou argumentáciou prečo a na základe čoho
nevykoná zákonné vyšetrovanie ale ho odstupuje súdu ako nejakú sťažnosť na prieťahy
v konaní. Súd nie je oprávnený o tomto trestnom oznámení absolútne konať a rozhodovať,
pretože nie je orgán činný v trestnom konaní. Rovnako samotný postup odstúpenia bol
vykonaný v rozpore s trestným poriadkom, hoci tento podľa § 1 upravuje postup aj OČTK,
ktorý nebol dodržaný. § 197 ods.1 písm. A až D Tr. por. predpisuje vec odovzdať, odložiť či
odmietnuť ak sa nejedná o dôvod na začatie trestného stíhania, pričom sa to robí
uznesením, ktoré musí obsahovať všetky zákonné náležitosti podľa § 176 cit. zák., čiže
relevantné odôvodnenie prečo a na základe čoho prokurátor ho odstúpil súdu ako aj napr.
poučenie o možnosti podať opravný prostriedok, ktorý podľa § 197 ods. 3 Tr. por. je v
tomto prípade prípustný. Dôvod tohto nezákonného postupu a spôsobom, ktorý je evidentne
amatérsky bol ten, že dotyčný prokurátor zrejme predpokladal moju právnu nevedomosť
a mal zato, že keď neuvedie poučenie tak mi nenapadne tento postup napadnúť
na nadriadenom orgáne a teda ostane bez dôsledkov.
Vzhľadom na okolnosti a skutočnosti bolo nutné v záujme zistenia skutkového stavu
a následne zistenia páchateľa, vykonať riadne vyšetrenie veci, vykonať výsluchy mňa,
obhajcu, zapisovateľky, sudkyni, testovaniu polygrafom a preskúmaniu listinných dôkazov.
Čiže postupovať podľa § 196 Tr. por. a následne podľa § 199 Tr. por.“.
4. V nadväznosti na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom takto
rozhodol:
„1. Práva R.CH. podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom
Generálnej prokuratúry SR v konaní č. XV/2 GN 278/12-3 v ktorom dňa 24.7.2012
odstúpila moje podanie okresnému súdu Žilina, porušené boli.
2. Práva R.CH. podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 13
dohovoru postupom Generálnej prokuratúry SR v konaní č. XV/3 SpR 150/12-3 v ktorom
dňa 17.9.2012 môj podnet odložila ako nedôvodný, porušené boli:
3. Práva R.CH. podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 13
dohovoru postupom Generálnej prokuratúry SR v konaní č. XV/3 SpR 24/14/1000-2 a jej
listom zo dňa 22.1.2014, ktorým môj opakovaný podnet vybavila, porušené boli.
4. Ústavný súd SR list Generálnej prokuratúry SR č. XV/3 SpR 24/14/1000-2 zo dňa
22.1.2014 zrušuje a vec jéj vracia na nové prejednanie a rozhodnutie.
5. Ústavny SR priznáva R.CH. primerané finančné zadosťučinenie v sume 20 000
eur (slovom dvadsaťtisíc eur), ktoré je mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
nálezu povinná zaplatiť Generálna prokuratúra SR v Bratislave.“
II.
5. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
7. Sťažovateľ v podanej sťažnosti súhrne uzatvára, že „... je nepochybné, že štátne
orgány najmä prokuratúry úmyselne a účelovo konali spôsobom v dôsledku ktorého sa
trestné činy spáchané na moju osobu nedostali ani len do štádia v ktorom by došlo
k zákonnému a kompletnému prešetreniu vo výsledku, ktorého by sa vykryštalizovala
skutková podstata trestných činov, ktoré boli spáchané a vymedzil sa okruh páchateľov, čo
by samo osebe mi zaručilo, že súd na ktorom sa takto páchala trestná činnosť by nesmel
trestnú vec prejednávať, čím by mi bolo navrátené právo na nestranný súd, čo je
podmienkou spravodlivého procesu. Nenamietam uvedené práva z dôvodu, že... štátne
orgány nevykonali žiadne vyšetrovanie hoci vzhľadom na mnou uvedené skutočnosti bol
nato opodstatnený dôvod.“.
8. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva... v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej
republiky. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Podľa čl. 13 dohovoru každý,
koho práva a slobody priznané týmto dohovorom boli porušené, musí mať účinné právne
prostriedky nápravy pred národným orgánom, aj keď sa porušenia dopustili osoby pri plnení
úradných povinností.
9. Do obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy patrí
(obdobne ako aj pri namietanom porušení práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru, pozn.) aj právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa
relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku Slovenskej
republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala
a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Súčasne má každý právo na to, aby sa
v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že
k reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije
ústavne súladne interpretovaná platná a účinná právna norma. Reálne uplatnenie základného
práva na súdnu ochranu teda predpokladá, že účastníkovi súdneho konania sa táto ochrana
v zákonom predpokladanej kvalite poskytne (mutatis mutandis napr. IV. ÚS 77/02,
IV. ÚS 214/04). Už formulované ústavné závery sa v zásade vzťahujú nielen na ochranu
poskytovanú súdmi, ale aj na ochranu poskytovanú inými orgánmi Slovenskej republiky.
10. Podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor preskúmava zákonnosť
postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných
orgánov a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je
oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú
podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány. Podľa § 31 ods. 2 zákona
o prokuratúre podnetom sa rozumie písomná alebo ústna žiadosť, návrh alebo iné podanie
fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktoré smeruje k tomu, aby prokurátor vykonal
opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti, najmä aby... vykonal iné opatrenia na odstránenie
porušenia zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, na ktorých
vykonanie je podľa zákona oprávnený. Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ
podnetu môže žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným
podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2). Podľa § 34 ods. 2 zákona
o prokuratúre ďalší opakovaný podnet v tej istej veci vybaví nadriadený prokurátor uvedený
v odseku 1 len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti. Ďalším opakovaným podnetom sa
rozumie v poradí tretí a ďalší podnet, v ktorom podávateľ podnetu prejavuje nespokojnosť
s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej veci. Podľa § 54 ods. 2 písm. a)
zákona o prokuratúre na účel vybavenia podnetu sa nadriadeným prokurátorom rozumie
generálny prokurátor, ak ide o špeciálneho prokurátora, prokurátora generálnej prokuratúry
okrem prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry, krajského prokurátora, vyššieho
vojenského prokurátora, prokurátora krajskej prokuratúry alebo prokurátora vyššej
vojenskej prokuratúry.
II.A
K namietanému porušeniu označených práv oznámením generálnej prokuratúry
sp. zn. XV/2 Gn 278/12 z 24. júla 2012 a upovedomením generálnej prokuratúry
sp. zn. XV/3 Spr 150/12 zo 17. septembra 2012
11. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak
sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na
ochranu jeho základných práv a slobôd... poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ
oprávnený podľa osobitných predpisov. Ústavný súd zotrváva v súlade so svojou doterajšou
judikatúrou na tom, že každý sťažovateľ je pred podaním sťažnosti ústavnému súdu
povinný vyčerpať všetky právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných
práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je oprávnený podľa osobitných
predpisov (napr. III. ÚS 152/03, IV. ÚS 126/07). Vyčerpanie týchto právnych prostriedkov
je v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde podmienkou konania vo veci individuálnej
ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom (napr. I. ÚS 256/05, IV. ÚS
126/07).
12. V čl. 127 ods. 1 ústavy zakotvený princíp subsidiarity znamená, že ústavný súd
môže konať o namietanom porušení práv sťažovateľa a vecne sa zaoberať sťažnosťami iba
vtedy, ak sa sťažovateľ nemôže domáhať ochrany svojich práv pred všeobecným súdom,
alebo pred iným orgánom verejnej moci. Pokiaľ ústavný súd pri predbežnom prerokovaní
sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí, že ochrany tohto základného práva
alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ môže domôcť využitím jemu
dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy, prípadne iným zákonne
upraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným štátnym orgánom, musí takúto
sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie (napr. m. m.
I. ÚS 103/02, I. ÚS 6/04, II. ÚS 122/05, IV. ÚS 179/05, IV. ÚS 243/05, II. ÚS 90/06).
Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu
podľa zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04,
13. Pokiaľ ide o oznámenie generálnej prokuratúry sp. zn. XV/2 Gn 278/12 z 24. júla
2012 a upovedomenie generálnej prokuratúry sp. zn. XV/3 Spr 150/12 zo 17. septembra
2012, ústavný súd vzhľadom na už uvedené poukazuje na skutočnosť, že proti týmto bolo
možné podať, resp. využiť ako účinný prostriedok nápravy podnet podľa § 31 zákona
o prokuratúre, ako aj opakovaný podnet podľa § 34 zákona o prokuratúre (čo sťažovateľ aj
využil), a preto ním podanú sťažnosť v tejto jej časti bolo potrebné odmietnuť z dôvodu jej
neprípustnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Navyše, zo zistení ústavného
súdu vyplynulo, že na už prezentovaný názor ústavného súdu bol sťažovateľ odkázaný
v uzneseniach ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 164/2013 z 28. februára 2013 a sp. zn.
I. ÚS 543/2012 zo 7. novembra 2012, ktorými boli sťažnosti sťažovateľa, v ktorých brojil
proti postupu generálnej prokuratúry v konaniach vedených pod sp. zn. XV/2 Gn 278/12
a sp. zn. XV/3 Spr 150/12 odmietnuté z dôvodu ich neprípustnosti.
II.B
K namietanému porušeniu označených práv upovedomením generálnej prokuratúry
sp. zn. XV/3 Spr 24/14/1000 z 22. januára 2014
14. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom orgánu verejnej moci (súdu) nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného
práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej
súvislosti medzi označeným postupom orgánu verejnej moci a základným právom alebo
slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne
neopodstatnenú preto možno považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej
ústavný súd nezistil možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,
reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie (napr. rozhodnutia
sp. zn. I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 140/03, IV. ÚS 166/04, IV. ÚS 136/05,
15. Generálna prokuratúra v upovedomení sp. zn. XV/3 Spr 24/14/1000 z 22. januára
2014 dôvodila:
„Rozhodnutie prokurátora Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky z 24.7.2012,
ktorý odstúpil Vaše trestné oznámenie pod sp.zn. XV/2 Gn 278/12, na sudkyňu Okresného
súdu Žilina..., na vybavenie predsedovi príslušného Okresného súdu Žilina, bolo správne,
nakoľko všetky podania sa vyhodnocujú podľa obsahu a nie podľa názvu. Naviac, v tej dobe
nebola Vaša trestná vec na Okresnom súde Žilina právoplatne skončená a všetky svoje
námietky voči sudkyni ste mali možnosť využiť, a aj ste využili, v rámci odvolacieho
konania. Následne zástupca riaditeľky organizačného a kontrolného odboru Generálnej
prokuratúry Slovenskej republiky, ktorého rozhodnutie po roku a štyroch mesiacoch teraz
napádate, správne vyhodnotil predchádzajúci postup svojho podriadeného prokurátora
a obsiahlo, vecne a zrozumiteľne Vám vysvetlil, že samotný Váš nesúhlas s Vašim
odsúdením, nie je dôvodom pre trestné stíhanie sudkyne, ktorá Vás za Vašu preukázanú
trestnú činnosť odsúdila k nepodmienečnému trestu odňatia slobody. Priznal Vám, že každý
a teda aj Vy, máte právo požiadať o ochranu vlastných práv, ak sa domnievate, že boli
porušené, avšak nemáte nárok, aby Vaše žiadosti boli vybavené v súlade s Vašimi
predstavami.
Konštatujem, že zástupca riaditeľky organizačného a kontrolného odboru Generálnej
prokuratúry Slovenskej republiky, pri vybavovaní Vášho podnetu, prešetril všetky okolnosti
rozhodné pre posúdenie, či došlo k porušeniu zákona alebo iného všeobecne záväzného
predpisu a či sú splnené podmienky na vykonanie niektorého z opatrení na odstránenie
porušenia zákona. Nakoľko vo Vašom prípade k žiadnemu porušeniu zákona, a to ani vo
Váš neprospech, neprišlo, Váš podnet bol zákonne odložený.
Týmto vyrozumením považujem Váš opakovaný podnet za vybavený a zároveň Vás
upozorňujem, že podľa § 34 odsek 2 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre, ďalšie podnety
v tejto veci nebudú prokuratúrou vybavované, pokiaľ nebudú obsahovať nové skutočnosti.“
16. Vzhľadom na obsahovú spojitosť upovedomenia generálnej prokuratúry
sp. zn. XV/3 Spr 24/14/1000 z 22. januára 2014 s upovedomením generálnej prokuratúry
sp. zn. XV/3 Spr 150/12 zo 17. septembra 2012 považoval ústavný súd za potrebné uviesť aj
podstatnú časť z odôvodnenia upovedomenia generálnej prokuratúry sp. zn.
XV/3 Spr 150/12 zo 17. septembra 2012:
«Dňa 24. júla 2012 bolo na Generálnu prokuratúru SR doručené Vaše podanie
zo dňa 19. júla 2012 označené ako „trestné oznámenie“, v ktorom namietate zákonnosť
postupu sudkyne Okresného súdu v Žiline vo veci vedenej pod č.k. 36T/29/2010. Predmetné
podanie prokurátor organizačného a kontrolného odboru Generálnej prokuratúry SR
vyhodnotil podľa § 62 odsek 1 Trestného poriadku a dňa 24. júla 2012 odstúpil na ďalšie
konanie Okresnému súdu v Žiline.
Podľa § 62 ods. 1 Trestného poriadku, podanie sa posudzuje vždy podľa obsahu, aj
keď je nesprávne označené. Možno ho urobiť písomne, ústne do zápisnice, telegraficky,
telefaxom, elektronickými prostriedkami podpísané so zaručeným elektronickým podpisom
podľa osobitného zákona alebo bez zaručeného elektronického podpisu. Podanie urobené
telegraficky, telefaxom alebo elektronickými prostriedkami bez zaručeného elektronického
podpisu treba potvrdiť písomne alebo ústne do zápisnice do troch pracovných dní, inak sa o
podaní nekoná.
Príslušné ustanovenia Trestného poriadku ukladajú orgánom činným v trestnom
konaní povinnosť prijať podanie a toto vybaviť v súlade s príslušnými zákonnými
ustanoveniami. Z vyššie citovaného ustanovenia § 62 ods. 1 Trestného poriadku pritom
vyplýva povinnosť posudzovať jednotlivé podania podľa ich obsahu a nie podľa označenia,
z čoho je teda zrejmé, že takýto postup - vyhodnocovať podania podľa ich obsahu a nie
podľa označenia, ukladá priamo zákon.
Predovšetkým je nutné uviesť, že obsahom Vášho podania označeného ako „trestné
oznámenie“ je vyjadrenie nespokojnosti a nesúhlas s postupom sudkyne Okresného súdu
v Žiline, ktorá konala vo Vami konkretizovanej veci.
V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že oprávnenia a povinnosti verejných
činiteľov priznávajú a stanovujú osobitné zákony na tom ktorom úseku verejnej správy,
pričom ide predovšetkým o procesné normy - Trestný poriadok, Občiansky súdny poriadok
a pod. Orgány činné v trestnom konaní nie sú oprávnené, a to ani na základe podaného
trestného oznámenia, hodnotiť dôkazy vykonané v rámci civilného a ani trestného konania
na súde a preskúmavať zákonnosť napadnutých rozhodnutí súdu, príp. im predchádzajúcich
konaní z hľadiska ich obsahovej a vecnej správnosti, pretože by to znamenalo neprípustný
zásah do sudcovskej nezávislosti.
Trestný poriadok upravuje niekoľko právnych inštitútov, ktorými sa oprávnená
osoba môže domáhať preskúmania rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania súdu za
účelom dosiahnutia nápravy.
Podľa platného právneho poriadku má síce každý zákonný nárok požiadať
o ochranu svojich práv príslušné orgány (obracať sa na príslušné orgány so svojimi
podaniami), pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť príslušných orgánov zákonom
ustanoveným postupom zaoberať sa takýmto podaním, avšak nikto nemá nárok na to, aby
výsledok tohto vybavenia zodpovedal jeho predstave. Naviac skutok (alebo určitý skutkový
dej, ktorý sa odohral) sa nestáva trestným činom len preto, že ho za trestný čin označí
podávateľ.
Vzhľadom na uvedené, nakoľko som nezistil v postupe prokurátora pochybenia
vyžadujúce si prijatie prokurátorských opatrení, Váš podnet odkladám ako nedôvodný.»
17. Podľa svojej konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému
všeobecných súdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti. Pri uplatňovaní tejto právomoci nie je úlohou ústavného súdu zastupovať
všeobecné súdy, v danom prípade iné orgány verejnej moci, ktorým predovšetkým prislúcha
interpretácia a aplikácia zákonov v rámci im zverených kompetencií legislatívne
vymedzených. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov
takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou
o ľudských právach a základných slobodách (napr. I. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05).
18. Súčasťou obsahu základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
ústavy je teda právo účastníka konania na také odôvodnenie úradného rozhodnutia, ktoré
jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom tejto ochrany (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04, III. ÚS 260/06,
I. ÚS 110/07, III. ÚS 2/09 a iné).
19. Po oboznámení sa s obsahom upovedomenia generálnej prokuratúry sp. zn.
XV/3 Spr 24/14/1000 z 22. januára 2014 (v kontexte dôvodov aj upovedomenia generálnej
prokuratúry sp. zn. XV/3 Spr 150/12 zo 17. septembra 2012, pozn.) ústavný súd konštatuje,
že prokurátor generálnej prokuratúry vybavujúci opakovaný podnet sťažovateľa konal
v medziach svojej právomoci a v súlade predovšetkým s príslušnými ustanoveniami zákona
o prokuratúre, ktoré interpretoval a aplikoval v súlade s ich obsahom, jeho úvahy sú logické,
legitímne a právne akceptovateľné. Jeho postup bol v súlade so zákonom a ústavne
konformný, po preskúmaní ktorého ústavný súd nezistil príčinnú súvislosť so sťažovateľom
namietaným porušením práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na
spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, čo zakladá dôvod odmietnutia
sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre jej zjavnú neopodstatnenosť. Inými
slovami, generálna prokuratúra vzala na vedomie podstatu argumentov opakovaného
podnetu sťažovateľa, pričom zároveň predstavila svoje argumenty, ktoré ju viedli k záveru
o zákonnosti predchádzajúceho postupu generálnej prokuratúry v súvislosti s prešetrovaním
sťažovateľom označeného postupu generálnej prokuratúry pri spôsobe vybavenia/posúdenia
ním podaného trestného oznámenia a aplikácie § 62 ods. 1 Trestného poriadku.
20. Zároveň ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, z ktorej vyplýva, že
súčasťou základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo
dotknutej osoby požiadať o ochranu svojich práv príslušné orgány prokuratúry, či už
prostredníctvom podnetu alebo opakovaného podnetu (§ 31 ods. 2 a § 34 ods. 2 zákona
o prokuratúre), pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť príslušných orgánov prokuratúry
zákonom ustanoveným postupom sa takýmto podnetom (podaním) zaoberať a o jeho
vybavení dotknutú osobu vyrozumieť. Súčasťou tohto práva dotknutej osoby nie je ale
právo, aby príslušné orgány prokuratúry jej podnetu (podaniu) vyhoveli (m. m. I. ÚS 40/01,
II. ÚS 168/03 a III. ÚS 133/06). V dôsledku uvedených úvah ústavný súd sťažnosť
sťažovateľa v časti namietajúcej porušenie jeho práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46
ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru odmieta ako
zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Pretože sťažovateľ
namietal porušenie svojho práva na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 dohovoru
v príčinnej súvislosti s porušením čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktoré ústavný
súd nezistil, nemohlo dôjsť k porušeniu práva podľa čl. 13 dohovoru. V závere ústavný súd
ešte dodáva, že právo na vznesenie obvinenia a trestné stíhanie inej osoby na základe
podaného trestného oznámenia alebo na podanie obžaloby na súde prokurátorom nie je
súčasťou základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (m. m. II. ÚS 42/00, II. ÚS 238/02,
21. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd nemohol zaoberať
opodstatnenosťou námietok v nej uvedených. Zároveň stratilo opodstatnenie zaoberať
sa ďalšími návrhmi sťažovateľa na ochranu ústavnosti, keďže rozhodovanie o nich je
viazané na vyslovenie porušenia práva alebo slobody (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. septembra 2014