Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 521/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. septembra 2014

predbežne prerokoval sťažnosť R. Ch., vo veci namietaného porušenia jeho základného

práva podľa a práva podľa a

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Generálnej prokuratúry

Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. XV/2 GN 278/12 a jej oznámením z 24.

júla 2012, v konaní vedenom pod sp. zn. XV/3 SpR 150/12 a jej upovedomením zo 17.

septembra 2012 a napokon v konaní vedenom pod sp. zn. XV/3 SpR 24/14/1000 a jej

upovedomením z 22. januára 2014, a takto

rozhodol:

Sťažnosť R. Ch. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. marca

2014 doručená sťažnosť R. Ch. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva podľa (ďalej len „“)

a práva podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len

„generálna prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. XV/2 GN 278/12 a jej oznámením z

24. júla 2012, v konaní vedenom pod sp. zn. XV/3 SpR 150/12 a jej upovedomením zo 17.

septembra 2012 a napokon v konaní vedenom pod sp. zn. XV/3 SpR 24/14/1000 a jej

upovedomením z 22. januára 2014.

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol v konaní vedenom Okresným

súdom Žilina (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. trestne stíhaný pre

obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1 a 2 písm. a), d) a e) zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

Z dôvodu svojho nesúhlasu s postupom zákonnej sudkyne v konaní vedenom pod

sp. zn. , ako aj v presvedčení zo spáchania trestnej činnosti zákonnou

sudkyňou podal 19. júla 2012 na zákonnú sudkyňu na generálnej prokuratúre trestné

oznámenie, ktorá jeho podanie [(postupujúc podľa Trestný

poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „“)] postúpila

na vybavenie predsedovi okresného súdu. Postup generálnej prokuratúry sťažovateľ napadol

podnetom podľa o prokuratúre v znení neskorších predpisov

(ďalej len „zákon o prokuratúre“), ktorý prokurátor generálnej prokuratúry vybavil

upovedomením sp. zn. XV/3 Spr 150/12 zo 17. septembra 2012, proti ktorému podal

sťažovateľ opakovaný podnet podľa § 34 zákona o prokuratúre, ktorý vybavil prvý

námestník generálneho prokurátora upovedomením sp. zn. XV/3 Spr 24/14/1000

z 22. januára 2014. Tento postup a spôsob vybavenia svojho opakovaného podnetu

sťažovateľ opätovne napadol sťažnosťou podanou na ústavnom súde (ako tak učinil už

v predchádzajúcom období).

3. Meritom sťažovateľovej sťažnosti je jeho nesúhlas zo spôsobom vybavenia jeho

podaného trestného oznámenia, ktoré podal na zákonnú sudkyňu, generálnej prokuratúre

bolo oznámené už v roku 2012 a nebolo zákonným spôsobom v zmysle

vybavené. Ako sám sťažovateľ udáva, „Odstúpenie môjho trestného oznámenia, ktoré

nepochybne obsahuje konanie napĺňajúce skutkovú podstatu trestných činov, ktoré som

uviedol, okresnému súdu, bolo svojvolné a účelové zneužitie prokurátor

vôbec nezdôvodnil právne a vecne relevantnou argumentáciou prečo a na základe čoho

nevykoná zákonné vyšetrovanie ale ho odstupuje súdu ako nejakú sťažnosť na prieťahy

v konaní. Súd nie je oprávnený o tomto trestnom oznámení absolútne konať a rozhodovať,

pretože nie je orgán činný v trestnom konaní. Rovnako samotný postup odstúpenia bol

vykonaný v rozpore s , hoci tento podľa upravuje postup aj OČTK,

ktorý nebol dodržaný. písm. A až D predpisuje vec odovzdať, odložiť či

odmietnuť ak sa nejedná o dôvod na začatie trestného stíhania, pričom sa to robí

uznesením, ktoré musí obsahovať všetky zákonné náležitosti podľa § 176 cit. zák., čiže

relevantné odôvodnenie prečo a na základe čoho prokurátor ho odstúpil súdu ako aj napr.

poučenie o možnosti podať opravný prostriedok, ktorý podľa je v

tomto prípade prípustný. Dôvod tohto nezákonného postupu a spôsobom, ktorý je evidentne

amatérsky bol ten, že dotyčný prokurátor zrejme predpokladal moju právnu nevedomosť

a mal zato, že keď neuvedie poučenie tak mi nenapadne tento postup napadnúť

na nadriadenom orgáne a teda ostane bez dôsledkov.

Vzhľadom na okolnosti a skutočnosti bolo nutné v záujme zistenia skutkového stavu

a následne zistenia páchateľa, vykonať riadne vyšetrenie veci, vykonať výsluchy mňa,

obhajcu, zapisovateľky, sudkyni, testovaniu polygrafom a preskúmaniu listinných dôkazov.

Čiže postupovať podľa a následne podľa “.

4. V nadväznosti na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol:

„1. Práva R.CH. podľa SR a dohovoru postupom

Generálnej prokuratúry SR v konaní č. XV/2 GN 278/12-3 v ktorom dňa 24.7.2012

odstúpila moje podanie okresnému súdu Žilina, porušené boli.

2. Práva R.CH. podľa SR, dohovoru a

dohovoru postupom Generálnej prokuratúry SR v konaní č. XV/3 SpR 150/12-3 v ktorom

dňa 17.9.2012 môj podnet odložila ako nedôvodný, porušené boli:

3. Práva R.CH. podľa SR, dohovoru a

dohovoru postupom Generálnej prokuratúry SR v konaní č. XV/3 SpR 24/14/1000-2 a jej

listom zo dňa 22.1.2014, ktorým môj opakovaný podnet vybavila, porušené boli.

4. Ústavný súd SR list Generálnej prokuratúry SR č. XV/3 SpR 24/14/1000-2 zo dňa

22.1.2014 zrušuje a vec jéj vracia na nové prejednanie a rozhodnutie.

5. Ústavny SR priznáva R.CH. primerané finančné zadosťučinenie v sume 20 000

eur (slovom dvadsaťtisíc eur), ktoré je mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu povinná zaplatiť Generálna prokuratúra SR v Bratislave.“

II.

5. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. Sťažovateľ v podanej sťažnosti súhrne uzatvára, že „... je nepochybné, že štátne

orgány najmä prokuratúry úmyselne a účelovo konali spôsobom v dôsledku ktorého sa

trestné činy spáchané na moju osobu nedostali ani len do štádia v ktorom by došlo

k zákonnému a kompletnému prešetreniu vo výsledku, ktorého by sa vykryštalizovala

skutková podstata trestných činov, ktoré boli spáchané a vymedzil sa okruh páchateľov, čo

by samo osebe mi zaručilo, že súd na ktorom sa takto páchala trestná činnosť by nesmel

trestnú vec prejednávať, čím by mi bolo navrátené právo na nestranný súd, čo je

podmienkou spravodlivého procesu. Nenamietam uvedené práva z dôvodu, že... štátne

orgány nevykonali žiadne vyšetrovanie hoci vzhľadom na mnou uvedené skutočnosti bol

nato opodstatnený dôvod.“.

8. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva... v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej

republiky. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Podľa čl. 13 dohovoru každý,

koho práva a slobody priznané týmto dohovorom boli porušené, musí mať účinné právne

prostriedky nápravy pred národným orgánom, aj keď sa porušenia dopustili osoby pri plnení

úradných povinností.

9. Do obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa patrí

(obdobne ako aj pri namietanom porušení práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6

ods. 1 dohovoru, pozn.) aj právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa

relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku Slovenskej

republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala

a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Súčasne má každý právo na to, aby sa

v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že

k reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije

ústavne súladne interpretovaná platná a účinná právna norma. Reálne uplatnenie základného

práva na súdnu ochranu teda predpokladá, že účastníkovi súdneho konania sa táto ochrana

v zákonom predpokladanej kvalite poskytne (mutatis mutandis napr. ,

). Už formulované ústavné závery sa v zásade vzťahujú nielen na ochranu

poskytovanú súdmi, ale aj na ochranu poskytovanú inými orgánmi Slovenskej republiky.

10. Podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor preskúmava zákonnosť

postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných

orgánov a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je

oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú

podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány. Podľa § 31 ods. 2 zákona

o prokuratúre podnetom sa rozumie písomná alebo ústna žiadosť, návrh alebo iné podanie

fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktoré smeruje k tomu, aby prokurátor vykonal

opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti, najmä aby... vykonal iné opatrenia na odstránenie

porušenia zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, na ktorých

vykonanie je podľa zákona oprávnený. Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ

podnetu môže žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným

podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2). Podľa § 34 ods. 2 zákona

o prokuratúre ďalší opakovaný podnet v tej istej veci vybaví nadriadený prokurátor uvedený

v odseku 1 len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti. Ďalším opakovaným podnetom sa

rozumie v poradí tretí a ďalší podnet, v ktorom podávateľ podnetu prejavuje nespokojnosť

s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej veci. Podľa § 54 ods. 2 písm. a)

zákona o prokuratúre na účel vybavenia podnetu sa nadriadeným prokurátorom rozumie

generálny prokurátor, ak ide o špeciálneho prokurátora, prokurátora generálnej prokuratúry

okrem prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry, krajského prokurátora, vyššieho

vojenského prokurátora, prokurátora krajskej prokuratúry alebo prokurátora vyššej

vojenskej prokuratúry.

II.A

K namietanému porušeniu označených práv oznámením generálnej prokuratúry

sp. zn. XV/2 Gn 278/12 z 24. júla 2012 a upovedomením generálnej prokuratúry

sp. zn. XV/3 Spr 150/12 zo 17. septembra 2012

11. Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak

sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na

ochranu jeho základných práv a slobôd... poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov. Ústavný súd zotrváva v súlade so svojou doterajšou

judikatúrou na tom, že každý sťažovateľ je pred podaním sťažnosti ústavnému súdu

povinný vyčerpať všetky právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných

práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je oprávnený podľa osobitných

predpisov (napr. , ). Vyčerpanie týchto právnych prostriedkov

je v zmysle podmienkou konania vo veci individuálnej

ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom (napr. , IV. ÚS

126/07).

12. V zakotvený princíp subsidiarity znamená, že ústavný súd

môže konať o namietanom porušení práv sťažovateľa a vecne sa zaoberať sťažnosťami iba

vtedy, ak sa sťažovateľ nemôže domáhať ochrany svojich práv pred všeobecným súdom,

alebo pred iným orgánom verejnej moci. Pokiaľ ústavný súd pri predbežnom prerokovaní

sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí, že ochrany tohto základného práva

alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ môže domôcť využitím jemu

dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy, prípadne iným zákonne

upraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným štátnym orgánom, musí takúto

sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie (napr. m. m.

, , , , , ).

Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu

podľa zásad uvedených v (,

).

13. Pokiaľ ide o oznámenie generálnej prokuratúry sp. zn. XV/2 Gn 278/12 z 24. júla

2012 a upovedomenie generálnej prokuratúry sp. zn. XV/3 Spr 150/12 zo 17. septembra

2012, ústavný súd vzhľadom na už uvedené poukazuje na skutočnosť, že proti týmto bolo

možné podať, resp. využiť ako účinný prostriedok nápravy podnet podľa § 31 zákona

o prokuratúre, ako aj opakovaný podnet podľa § 34 zákona o prokuratúre (čo sťažovateľ aj

využil), a preto ním podanú sťažnosť v tejto jej časti bolo potrebné odmietnuť z dôvodu jej

neprípustnosti podľa . Navyše, zo zistení ústavného

súdu vyplynulo, že na už prezentovaný názor ústavného súdu bol sťažovateľ odkázaný

v uzneseniach ústavného súdu sp. zn. z 28. februára 2013 a sp. zn.

zo 7. novembra 2012, ktorými boli sťažnosti sťažovateľa, v ktorých brojil

proti postupu generálnej prokuratúry v konaniach vedených pod sp. zn. XV/2 Gn 278/12

a sp. zn. XV/3 Spr 150/12 odmietnuté z dôvodu ich neprípustnosti.

II.B

K namietanému porušeniu označených práv upovedomením generálnej prokuratúry

sp. zn. XV/3 Spr 24/14/1000 z 22. januára 2014

14. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu verejnej moci (súdu) nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného

práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej

súvislosti medzi označeným postupom orgánu verejnej moci a základným právom alebo

slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne

neopodstatnenú preto možno považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej

ústavný súd nezistil možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie (napr. rozhodnutia

sp. zn. , , , , ,

).

15. Generálna prokuratúra v upovedomení sp. zn. XV/3 Spr 24/14/1000 z 22. januára

2014 dôvodila:

„Rozhodnutie prokurátora Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky z 24.7.2012,

ktorý odstúpil Vaše trestné oznámenie pod sp.zn. XV/2 Gn 278/12, na sudkyňu Okresného

súdu Žilina..., na vybavenie predsedovi príslušného Okresného súdu Žilina, bolo správne,

nakoľko všetky podania sa vyhodnocujú podľa obsahu a nie podľa názvu. Naviac, v tej dobe

nebola Vaša trestná vec na Okresnom súde Žilina právoplatne skončená a všetky svoje

námietky voči sudkyni ste mali možnosť využiť, a aj ste využili, v rámci odvolacieho

konania. Následne zástupca riaditeľky organizačného a kontrolného odboru Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky, ktorého rozhodnutie po roku a štyroch mesiacoch teraz

napádate, správne vyhodnotil predchádzajúci postup svojho podriadeného prokurátora

a obsiahlo, vecne a zrozumiteľne Vám vysvetlil, že samotný Váš nesúhlas s Vašim

odsúdením, nie je dôvodom pre trestné stíhanie sudkyne, ktorá Vás za Vašu preukázanú

trestnú činnosť odsúdila k nepodmienečnému trestu odňatia slobody. Priznal Vám, že každý

a teda aj Vy, máte právo požiadať o ochranu vlastných práv, ak sa domnievate, že boli

porušené, avšak nemáte nárok, aby Vaše žiadosti boli vybavené v súlade s Vašimi

predstavami.

Konštatujem, že zástupca riaditeľky organizačného a kontrolného odboru Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky, pri vybavovaní Vášho podnetu, prešetril všetky okolnosti

rozhodné pre posúdenie, či došlo k porušeniu zákona alebo iného všeobecne záväzného

predpisu a či sú splnené podmienky na vykonanie niektorého z opatrení na odstránenie

porušenia zákona. Nakoľko vo Vašom prípade k žiadnemu porušeniu zákona, a to ani vo

Váš neprospech, neprišlo, Váš podnet bol zákonne odložený.

Týmto vyrozumením považujem Váš opakovaný podnet za vybavený a zároveň Vás

upozorňujem, že podľa o prokuratúre, ďalšie podnety

v tejto veci nebudú prokuratúrou vybavované, pokiaľ nebudú obsahovať nové skutočnosti.“

16. Vzhľadom na obsahovú spojitosť upovedomenia generálnej prokuratúry

sp. zn. XV/3 Spr 24/14/1000 z 22. januára 2014 s upovedomením generálnej prokuratúry

sp. zn. XV/3 Spr 150/12 zo 17. septembra 2012 považoval ústavný súd za potrebné uviesť aj

podstatnú časť z odôvodnenia upovedomenia generálnej prokuratúry sp. zn.

XV/3 Spr 150/12 zo 17. septembra 2012:

«Dňa 24. júla 2012 bolo na Generálnu prokuratúru SR doručené Vaše podanie

zo dňa 19. júla 2012 označené ako „trestné oznámenie“, v ktorom namietate zákonnosť

postupu sudkyne Okresného súdu v Žiline vo veci vedenej pod č.k. . Predmetné

podanie prokurátor organizačného a kontrolného odboru Generálnej prokuratúry SR

vyhodnotil podľa a dňa 24. júla 2012 odstúpil na ďalšie

konanie Okresnému súdu v Žiline.

Podľa , podanie sa posudzuje vždy podľa obsahu, aj

keď je nesprávne označené. Možno ho urobiť písomne, ústne do zápisnice, telegraficky,

telefaxom, elektronickými prostriedkami podpísané so zaručeným elektronickým podpisom

podľa osobitného zákona alebo bez zaručeného elektronického podpisu. Podanie urobené

telegraficky, telefaxom alebo elektronickými prostriedkami bez zaručeného elektronického

podpisu treba potvrdiť písomne alebo ústne do zápisnice do troch pracovných dní, inak sa o

podaní nekoná.

Príslušné ustanovenia ukladajú orgánom činným v trestnom

konaní povinnosť prijať podanie a toto vybaviť v súlade s príslušnými zákonnými

ustanoveniami. Z vyššie citovaného ustanovenia pritom

vyplýva povinnosť posudzovať jednotlivé podania podľa ich obsahu a nie podľa označenia,

z čoho je teda zrejmé, že takýto postup - vyhodnocovať podania podľa ich obsahu a nie

podľa označenia, ukladá priamo zákon.

Predovšetkým je nutné uviesť, že obsahom Vášho podania označeného ako „trestné

oznámenie“ je vyjadrenie nespokojnosti a nesúhlas s postupom sudkyne Okresného súdu

v Žiline, ktorá konala vo Vami konkretizovanej veci.

V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že oprávnenia a povinnosti verejných

činiteľov priznávajú a stanovujú osobitné zákony na tom ktorom úseku verejnej správy,

pričom ide predovšetkým o procesné normy - ,

a pod. Orgány činné v trestnom konaní nie sú oprávnené, a to ani na základe podaného

trestného oznámenia, hodnotiť dôkazy vykonané v rámci civilného a ani trestného konania

na súde a preskúmavať zákonnosť napadnutých rozhodnutí súdu, príp. im predchádzajúcich

konaní z hľadiska ich obsahovej a vecnej správnosti, pretože by to znamenalo neprípustný

zásah do sudcovskej nezávislosti.

upravuje niekoľko právnych inštitútov, ktorými sa oprávnená

osoba môže domáhať preskúmania rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania súdu za

účelom dosiahnutia nápravy.

Podľa platného právneho poriadku má síce každý zákonný nárok požiadať

o ochranu svojich práv príslušné orgány (obracať sa na príslušné orgány so svojimi

podaniami), pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť príslušných orgánov zákonom

ustanoveným postupom zaoberať sa takýmto podaním, avšak nikto nemá nárok na to, aby

výsledok tohto vybavenia zodpovedal jeho predstave. Naviac skutok (alebo určitý skutkový

dej, ktorý sa odohral) sa nestáva trestným činom len preto, že ho za trestný čin označí

podávateľ.

Vzhľadom na uvedené, nakoľko som nezistil v postupe prokurátora pochybenia

vyžadujúce si prijatie prokurátorských opatrení, Váš podnet odkladám ako nedôvodný.»

17. Podľa svojej konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému

všeobecných súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti. Pri uplatňovaní tejto právomoci nie je úlohou ústavného súdu zastupovať

všeobecné súdy, v danom prípade iné orgány verejnej moci, ktorým predovšetkým prislúcha

interpretácia a aplikácia zákonov v rámci im zverených kompetencií legislatívne

vymedzených. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov

takejto interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou

o ľudských právach a základných slobodách (napr. , , ).

18. Súčasťou obsahu základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

je teda právo účastníka konania na také odôvodnenie úradného rozhodnutia, ktoré

jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky

súvisiace s predmetom tejto ochrany (, , ,

, a iné).

19. Po oboznámení sa s obsahom upovedomenia generálnej prokuratúry sp. zn.

XV/3 Spr 24/14/1000 z 22. januára 2014 (v kontexte dôvodov aj upovedomenia generálnej

prokuratúry sp. zn. XV/3 Spr 150/12 zo 17. septembra 2012, pozn.) ústavný súd konštatuje,

že prokurátor generálnej prokuratúry vybavujúci opakovaný podnet sťažovateľa konal

v medziach svojej právomoci a v súlade predovšetkým s príslušnými ustanoveniami zákona

o prokuratúre, ktoré interpretoval a aplikoval v súlade s ich obsahom, jeho úvahy sú logické,

legitímne a právne akceptovateľné. Jeho postup bol v súlade so zákonom a ústavne

konformný, po preskúmaní ktorého ústavný súd nezistil príčinnú súvislosť so sťažovateľom

namietaným porušením práva na inú právnu ochranu podľa a práva na

spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, čo zakladá dôvod odmietnutia

sťažnosti podľa pre jej zjavnú neopodstatnenosť. Inými

slovami, generálna prokuratúra vzala na vedomie podstatu argumentov opakovaného

podnetu sťažovateľa, pričom zároveň predstavila svoje argumenty, ktoré ju viedli k záveru

o zákonnosti predchádzajúceho postupu generálnej prokuratúry v súvislosti s prešetrovaním

sťažovateľom označeného postupu generálnej prokuratúry pri spôsobe vybavenia/posúdenia

ním podaného trestného oznámenia a aplikácie .

20. Zároveň ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, z ktorej vyplýva, že

súčasťou základného práva na inú právnu ochranu podľa je aj právo

dotknutej osoby požiadať o ochranu svojich práv príslušné orgány prokuratúry, či už

prostredníctvom podnetu alebo opakovaného podnetu (§ 31 ods. 2 a § 34 ods. 2 zákona

o prokuratúre), pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť príslušných orgánov prokuratúry

zákonom ustanoveným postupom sa takýmto podnetom (podaním) zaoberať a o jeho

vybavení dotknutú osobu vyrozumieť. Súčasťou tohto práva dotknutej osoby nie je ale

právo, aby príslušné orgány prokuratúry jej podnetu (podaniu) vyhoveli (m. m. ,

a ). V dôsledku uvedených úvah ústavný súd sťažnosť

sťažovateľa v časti namietajúcej porušenie jeho práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru odmieta ako

zjavne neopodstatnenú podľa . Pretože sťažovateľ

namietal porušenie svojho práva na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 dohovoru

v príčinnej súvislosti s porušením a dohovoru, ktoré ústavný

súd nezistil, nemohlo dôjsť k porušeniu práva podľa čl. 13 dohovoru. V závere ústavný súd

ešte dodáva, že právo na vznesenie obvinenia a trestné stíhanie inej osoby na základe

podaného trestného oznámenia alebo na podanie obžaloby na súde prokurátorom nie je

súčasťou základného práva podľa (m. m. , ,

).

21. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd nemohol zaoberať

opodstatnenosťou námietok v nej uvedených. Zároveň stratilo opodstatnenie zaoberať

sa ďalšími návrhmi sťažovateľa na ochranu ústavnosti, keďže rozhodovanie o nich je

viazané na vyslovenie porušenia práva alebo slobody ( prvá veta ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. septembra 2014