Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 14 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (27)Rozsudok_36T-29-2010.pdf
PDF · 748.85 KB
Case nature
Area
Subarea
36T/29/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
I. súd Žilina, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Pilátovej a prísediacich Petra Lingeša a Dariny Tomašcovej, v trestnej veci obž. C. Z. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 28.06.2012, takto
rozhodol:
Obžalovaný : C., nar. XX.XX.XXXX v A. trvale bytom okres A., L. č. XXX, t.č. vo väzbe v ÚVV Žilina,
u z n á v a s a z a v i n n é h o
že v nočných hodinách z 28. na 29.11.2009 v rodinnom dome č. XXX vo L., okres A., v úmysle usmrtiť, nezisteným tupým predmetom a nožom z dôvodu získania majetkového prospechu silnou intenzitou a prudkosťou fyzicky napadol majiteľku K. S., nar. XXXX, mnohonásobnými údermi do hlavy a tváre, čím jej spôsobil vpáčené zlomeniny kostí tváre a spodiny lebečnej, prekrvácanie mäkkých pokrývok lebečných a pleny mozgu a hlboko prenikajúce bodné rany tváre, krku a 11 bodných rán hrudníka, spôsobiac prebodnutie s poranením srdca a pľúc a hrudnej srdcovnice s následným zakrvácaním do pohrudničných dutín a osrdcovníka, pričom na následky poúrazového šoku bezprostredne po čine zomrela, následne telo poškodenej premiestnil do osobného motorového vozidla zn. VW GOLF, čiernej farby, ev. č. ZA XXX DH, ktoré ponoril do vodného kanála rieky Váh v katastri obce V.; po príchode jej dcéry domov z práce dňa 29.11.2009 v čase okolo 02.45 hod. v rodinnom dome č. XXX v obci L., v úmysle usmrtiť a v úmysle zakryť trestný čin vraždy K. S., K. V., nar. XXXX, rukami silnou intenzitou stláčal krk, hrdúsením jej spôsobil prekrvácanie svalstva krku, hrtana a hornej časti pažeráka, zlomeninu jazylky na pravej strane krku, prekrvácanie jazyka a v stave bezvedomia ju naložil do zadnej časti osobného motorového vozidla zn. Ford Mondeo, čiernej farby, ev. č. XTX XX XX CZ, ktoré ponoril na rovnakom mieste vodného kanála, poškodená zomrela na následky opuchu mozgu a pľúc v dôsledku udusenia utopením, načo obom odcudzil kabelky s nezisteným obsahom a zakryl stopy činu.
t e d a
iného úmyselne usmrtil, taký čin spáchal na dvoch osobách, závažnejším spôsobom konania - surovým spôsobom, z osobitného motívu - v úmysle zakryť iný trestný čin a v úmysle získať majetkový prospech,
č í m s p á c h a l
obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. a/, b/, d/, e/ Tr. zák., s poukazom na § 138 písm. c/ Tr. zák. a § 140 písm. c/ Tr. zák.,
Z a t o s a
o d s u d z u j e
Podľa § 145 ods. 2 Tr. zák., v spojení s § 47 ods. 1 Tr. zák., na trest odňatia slobody na doživotie.
Podľa § 48 ods. 3 písm. a/ Tr. zák. obžalovaného C. Z. zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. je obžalovaný C. Z. p o v i n n ý nahradiť poškodenému R. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXXX/XX A., škodu vo výške 19.474,72 €
Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. súd poškodeného R. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXXX/XX, A., so zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. je obžalovaný C. Z. p o v i n n ý nahradiť poškodenému R. U. st., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. Pole č. 162, okres Žilina, škodu vo výške 12.721,68 €
odôvodnenie:
T. Krajskej prokuratúry v Žiline podala dňa 16.08.2010, pod číslom Kv 38/09, na Okresný súd Žilina obžalobu na obvineného C. Z. pre skutok podrobne rozvedený v obžalobe, právne kvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. a/, d/, e/ Tr. zák..
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal rozsiahle dokazovanie a následne rozsudkom zo dňa 17.02.2012, č.k. 36T/29/2012- 2645, obžalovaného uznal za vinného za skutok právne kvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. a/, b/, d/, e/ Tr. zák. a uložil mu trest odňatia slobody na doživotie, so zaradením pre jeho výkon do ústavu s maximálnym stupňom stráženia. Zároveň ho zaviazal k náhrade škody poškodeným. Po vyhlásení rozsudku podal obžalovaný odvolanie. Krajský súd v Žiline uznesením č.k. 1To/12/2012-3100 zo dňa 29.05.2012, rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, a to z dôvodu zmätočnosti napadnutého rozsudku v dôsledku nesúladu jeho prvopisu a rovnopisov, ktoré boli doručené jednotlivým procesným stranám.
Obžalovaný C. Z. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že sa necíti byť vinným zo spáchania tohto skutku. Vo svojej prvej výpovedi na pojednávaní dňa 28.10.2010 obžalovaný v podstate len zaujal stanovisko k obžalobe, keď uviedol, že trestné stíhanie bolo začaté dňa 01. a 02.12.2009 na tom skutkovom základe, že sa ho mali dopustiť nezistení páchatelia. Dňa 07.12 2009 bolo voči nemu začaté trestné stíhanie pre tento trestný čin s tým, že sa ho mal dopustiť aj s ďalšou nestotožnenou osobou. Dňa 16.08.2010 však bola podaná obžaloba, v ktorej vystupuje ako páchateľ sám. Oproti vznesenému obvineniu sa tak zmenili okolnosti skutkového deja, a preto bol prokurátor povinný vyjadriť túto zmenu aj v podanej obžalobe v zmysle ustanovenia § 234 Tr. por., čo však neurobil. Prokurátor preto nekonal zákonne a to z dôvodu, že buď na to zabudol alebo za účelom zakryť páchateľov tohto trestného činu, ako aj neschopnosť OČTK. Neboli preukázané skutočnosti, kto bola tá nestotožnená osoba, ani to, že následok mal spôsobiť práve on. Preto nemohli dôjsť k právnemu záveru, že tento skutok spáchal. Následne využil zákonné právo nevypovedať.
Od prvého výsluchu obžalovaného na hlavnom pojednávaní dňa 28.10.2010, kedy obžalovaný využil zákonné právo nevypovedať, zákonné právo nevypovedať ďalej využíval aj v priebehu ďalších hlavných pojednávaní až do dňa 25.03.2011. Až na hlavnom pojednávaní dňa 25.03.2011 obžalovaný prejavil záujem ku skutku vypovedať s tým, že už ďalej nevyužíva zákonné právo nevypovedať. Obžalovaný vo svojej výpovedi podrobne popísal, čo a s kým robil v dňoch pred skutkom, v deň samotného skutku, ako aj po ňom a zároveň hodnotil aj jednotlivé dôkazy, ktoré boli v priebehu konania vykonané. Vypovedal, že vo štvrtok 26.11.2009 v poobedňajších hodinách si vzal bez vedomia rodičov z domu peniaze, aby vyplatil podlžnosť v miestnom podniku. Po jej vyplatení sa pokúsil uvedenú sumu získať späť na hracom automate. Z toho dôvodu bol doma ešte niekoľkokrát pre peniaze a po prehratí väčšej sumy z celkových 1.500 €, sa rozhodol ísť A. do herne R.. Požiadal Y. V., aby ho tam zaviezol, spolu s Y. V. a C. G.. Tu
taktiež prehral väčšiu časť peňazí a následne odišli na trhovisko, kde s Y. V. išli do centra a ostatní na nich čakali v aute. V predajni Mobil PC na Y. námestí si kúpil nový mobilný telefón Samsung 1160 a v predajni mobilného operátora telefónnu kartu. Potom išiel do predajne E. shop, Y. V. ho zatiaľ čakal vonku. Celú cestu od herne až po H. sedel s Y. V. na zadných sedadlách. Cestou do A. sedel na prednom sedadle spolujazdca. Po ceste telefonoval so svojou matkou ohľadom peňazí, ktoré vzal. Spomenul, že možno pôjde pracovať do Talianska alebo do M. a peniaze by vrátil. Povedala mu, že otec bude nahnevaný, a že možno na neho podá trestné oznámenie. Nikdy predtým rodičom z domu peniaze nebrával, až keď otec predal nehnuteľnosti vo L. a jeho sestre dal nejakú časť peňazí a jemu nedal nič. Považoval to za krivdu a takýmto spôsobom si uvedené peniaze vyberal. Cestou domov zašiel aj s Urbánkom do Hypertesca. Predpokladal, že pôjde spať buď ku L. alebo k F. a keďže F. nemá elektriku, musel kúpiť baterku. Kúpil tzv. čelovú baterku aj s náhradnými batériami, lebo klasickú nemali, bavlnené rukavice, pretože sa chystali policajtovi z Y. položiť služobné auto na drevené kláty a kolesá povešať po plote. Cestou do L. vystúpil v H. pred miestnym podnikom. Zahral si tam automaty, pričom vyhral 300 €. Z H. sa dostal do L. autobusom zhruba o 18,00 hod. Šiel k L. do garáže. Tam boli spolu do neskorých hodín a po odchode L. domov tam ostal spať. Piatok 27.11.2009 trávili spoločne so L. u neho v garáži. Večer prišiel V. a išli von. Chalani išli do krčmy, on ostal prechádzať sa po dedine, aby sa v krčme náhodou nestretol s otcom. Po niekoľkých hodinách sa stretli v dedine a všetci traja šli spoločne k L. do garáže, kde opäť prespal. Sobotu 28.11.2009 rovnako trávil v garáži so L.. Od poobedia začali popíjať hruškovicu. Prišla za nimi aj K. Q.. Spravil si z nej srandu a povedal jej, že mu bude posielať listy a banány do basy, keďže predtým, ako prišla, rozprávali sa o policajtovi z Y., ktorý, keby ich prichytil, ako mu auto pokladajú auto na kláty, tak by ich dal zavrieť do basy. Následne prišiel V. a Q. odišla. Tiež volal V., ktorého chcel spolu s ostatnými kamarátmi pozvať do erotického salónu. Keďže mal riadne vypité, robil si z chalanov srandu, že musia si to zariadiť ako on, čiže mať peniaze bez rizika, čiže z domu a nie riskovať basu pre krádež za drobné, ako niekto iný. Ak by mal on riskovať basu pre krádež, tak by to muselo byť pre státisíce eur, aby to bolo v televízii. V čase o 20,00 - 21,00 hod. večer išli von, pričom chalani išli do miestneho podniku, on tam opäť nešiel z dôvodu, aby sa nestretol s otcom. Na moste vo L. po 22,00 hod. večer, sa stretol s F., ktorý mu ponúkol, aby prespal u neho, lebo vedel, že nebýva doma kvôli peniazom. Obžalovaný chcel zatelefonovať V., lebo si chcel od L. zobrať baterku, ktorú mal u neho. Telefón mal vypnutý a po opätovnom zapnutí sa mu znova vypol, bola vybitá baterka. K rozporu ohľadom mobilného telefónu s výpoveďou svedka L., ktorý vypovedal, že obžalovaný mu povedal, že mobilný telefón si vedome vypol, aby ho nepočul otec, obžalovaný uviedol, že počas dní, keď sa skutok stal, sa stretával s viacerými kamarátmi, s ktorými sa rozprával o rôznych veciach a nezapisoval si, čo komu a kedy povedal. Preto šiel pred obchod Jednota, aby tam kamarátov počkal. Ako fajčil pred obchodom, smerom od cintorína išiel chlapík, zastavil sa pri ňom a povedal, že chce cigaretu. Keďže mal vypité, poslal ho do „piče“. Na to ho ten chlapík pravou rukou udrel, pričom ho len šmahol pod bradou. Pritom lampa svietila spoza neho jemu do očí. Následne ho odsotil dlaňou ľavej ruky, ktorú mu priložil na tvár, načo spadol. Potom mu podal ruku, aby sa postavil. Zdalo sa mu, že ho zachytil prsteňom, a pokým mu nedal vreckovku, ani nevedel, že má rozbitú bradu. Tento neznámy muž bol vyšší od obžalovaného, mal širšie ramená, podľa postavy obžalovaný predpokladal, že bol starší od neho, na hlave mal šiltovku. Keďže pouličná lampa svietila obžalovanému do očí, nepamätal si bližšie nejaké jeho obrysy, alebo črty tváre. Mohlo byť niekoľko desiatok minút po 22,00. Potom obžalovaný odišiel poza obchod cez pole smerom domov. Chcel sa ospravedlniť otcovi, aby už nemusel chodiť po vonku. Ako v rýchlosti preliezal plot, topánka mu zapadla medzi dve dosky na plote, a preto spadol. Prespať domov a nie k F., sa rozhodol preto, lebo nemal tú baterku. Poza chalupu prešiel ku vchodovým dverám, kde práve jeho mama fajčila. Bolo po 23,00 hod. večer. Opýtal sa, kde je otec, na čo mu povedala, že už je hore v dome. Spolu prešli ku garáži, kde mu mama otvorila dvere, a tam sa rozhodol prespať. Povedal jej, aby ho ráno prišla zobudiť. Obžalovaný išiel do kúpeľne vedľa kotolne, aby sa pozrel na bradu. Mal tam roztrhnutú kožu, pričom si všimol aj zranenie na ľavom líci. Nevedel však, či si zranenie na líci spôsobil u nich na plote alebo pred obchodom. Otcovi sa neospravedlnil, lebo ho v ten večer nestretol. Ďalej uviedol, že pokiaľ jeho otec vo svojich výpovediach uviedol dva časové údaje, raz 23.00 hod a raz 24.00 hod., nevie, či boli správne, ale keď on prišiel do garáže, otec tam už nebol a mama mu povedala, že je hore v dome. V nedeľu 29.11.2009 ho o 05,00 hod. ráno prišla zobudiť mama. Požičal si od nej 800 € s odôvodnením, že otcovi vráti aspoň celých 1.000,-€. Mal v úmysle za ne získať prehraté peniaze na hracom automate. Čiernu bundu „royku“ nechal na gauči, pretože bola ufúľaná od zeme. Do izby sa nemohol ísť obliecť, aby sa nestretol s otcom. Musel preto odísť len v šedom tričku. Z domu odišiel priamo k F.. Vošiel k nemu cez pivnicu. Mohlo byť 05,20 hod. ráno. F. spal v posteli, preto si ľahol do fotelky vedľa neho. Topánky ma špinavé od blata, lebo k F. išiel cez pole. Neskôr sa zobudili, a vtedy si od neho požičal bundu. Pokiaľ svedok L. vypovedal, že mu mal povedať, že v noci zo soboty na nedeľu spal u F. a až o týždeň neskôr
mu povedal, že spal doma, obžalovaný vypovedal, že svedok L. má poprehadzované dni a okolnosti, kedy bol s ním a o čom sa rozprávali. Od F. išiel do pizzerie, kde si nabil mobilný telefón a odtiaľ k Y. V., ktorý však ešte spal. Potom volal V. a sa stretli aj s Z.. Neskôr prišli ku L. do garáže. Zavolal mu G., aby prišli za podnik Club M.. Išiel tam so L., Z. a Klučkom. Niekto tam povedal, že v ulici u nich sú policajné a hasičské autá. O chvíľu odišli do pizzerie, pričom Z. a G. sa vrátili späť do podniku Club M.. Odtiaľ sa vrátil k F., ktorý už spal. V pondelok 30.11.2009 ráno okolo 9,00 hod. telefonoval so svojou sestrou, pýtal sa jej, kedy príde mama z roboty, aby prišiel s ňou naraz domov. Spomínala mu, že krstná mama so sesternicou sa hľadajú. F. povedal, že včera u nich videli nejaké policajné auta a asi aj hasičské a teraz telefonoval so sestrou, ktorá mu oznámila, že sa hľadajú sesternica s krstnou mamou. Poobede mu zavolal otec a povedal mu, aby sa vrátil domov. Prišiel domov, mame dal jej 1000 €, aby ich otcovi zaniesla. O chvíľu prišla za ním hore s tým, že mu vrátila len 200 €, pretože už nebolo treba, keďže otec bol s tým zmierený. Išiel potom za otcom, ktorý sa ho spýtal, či si aspoň niečo rozumné kúpil za tých 1300 €. Položil na stôl telefón a povedal, že tento telefón za 30 €. Začal sa smiať, čím asi otca nahneval, tak otec chytil telefón a hodil ho do kotla. Na to mu povedal, že vyhodil svoj telefón, a nie jeho, keďže bol kúpený z jeho peňazí. Potom odišiel za V. a od neho išli ku L., kde si zobral občiansky preukaz a kľúče, ktoré mal u neho odložené. Ak sa svedkovia L. a V. vyjadrili, že v garáži, kde prespával, im povedal, že vie na ktorom mieste by malo byť 100 tisíc eur alebo korún a že vie ako ich získať, obžalovaný uviedol, že každý si preformuluje niečo, čo sa mu dostane do uší. V sobotu, keď u L. pili, sa im vysmieval, že keby mal on ísť do basy pre krádež, tak nech je to pre státisíce eur. Oni to vypovedali preto, lebo nemohli povedať, že sa im vysmieval, keď chodia niekam za drobné a on má doma zlaté prasiatko. Pokiaľ sú T. L. a jeho družka K. Q. presvedčení, že K. S. a K. V. zavraždil on, ústava im zaručuje slobodu myslenia a je každého osobná vec, čo si myslí a z akého dôvodu si to myslí. Od štvrtka do pondelka mal obuté hnedé topánky, kapsáčové nohavice a šedú mikinu. Od štvrtka do nedele rána čiernu bundu „royku“ a od nedele rána bundu požičanú od F.. Čo sa týka tvrdení jeho kamarátov ohľadom jeho poranenia brady a líca, hovoria pravdu, pretože sa im hanbil povedať, že dostal pred obchodom, tak im povedal, že to má len z pádu pri ich dome. S K. V. sa stretol pár dní pred skutkom na dvore a viedli spolu rozhovor o bežných veciach. Presný dátum nevedel uviesť, keďže mal obdobie, že nerobil a nemal žiadne povinnosti, tak vstával o 12,00 hod, prechádzal sa po dedine, chodil do krčmy, a či bol taký alebo onaký deň mu bolo úplne jedno. Utorok bol pre neho ako aj sobota. Nevedel, či počas doby, čo bol krstný otec v Anglicku, bol na návšteve u K. S., keďže nevedel v ktorom období bol v Anglicku. S krstnou mamou a so sesternicou vychádzal dobre, chodieval k nim, len keď ho krstná zavolala, keď niečo potrebovala. Sám od seba k nim nechodil. Keď bol doma krstný otec, tak ho nevolala. S krstným otcom sa stretával na ulici, alebo v podniku Club M. vo L.. Tvrdenie poškodeného V., že mu mal niekedy v minulosti povedať, že sa nemusí báť, že jemu chalupu nevykradne, sú pravdivé. Aj tvrdenie U. V., že jej poškodený V. hovoril, že mala mať vykradnutý obchod, ale nevykradli jej ho, keďže je rodina, sú tiež pravdivé, pretože to krstnému otcovi povedal. On nikdy žiadne vlámania nevykonával, pretože nebol na to odkázaný, keďže mal doma „zlaté prasiatko“, ale poznal aj tých, čo ho obchody vykrádali. Tvrdenie jeho krstného otca, že ho na ulici videl s kuklou a baseballovou palicou a že mu mal povedať, že si ide čosi vybaviť, nie sú pravdivé. Čo sa týka vecí ako sú kaser, kukla, baseballová palica, nôž, pištoľ a podobne, obžalovaný uviedol, že nikdy nič z uvedených vecí nezháňal, ani nevlastnil. K obhoreným častiam nájdených v kotli v ich dome, okrem zvyškov z mobilného telefónu, obžalovaný vypovedal, že tieto veci pravdepodobne spálil jeho otec, pretože všetok neporiadok sa u nich, páli v kotloch, aby sa ušetrilo miesto v smetnom koši. Pokiaľ ide o tvrdenia jeho otca ohľadom vtlačenia ho do prípadu, hovoril pravdu, iba formulácia výpovede zo dňa 03.12.2009 je prispôsobená hysterickej povahe jeho otca. Keď v neskorých hodinách dňa 01.12.2009 prišiel z výsluchu domov, sám bol ustrašený z nátlaku policajtov. Porozprával mu, čomu bol podrobený, od nútenia podpísania výpovede, napadnutia mjr. R. a jeho kolegom a spôsobených zranení, aj to, že sa mu dali napiť z malinovky a následne ho zaviedli do druhej miestnosti. Z tohto dôvodu sa nazdával, že tú fľašu niekde podstrčia a budú na nej jeho odtlačky. Tiež, ako mu dal mjr. R. tri cigarety, a keď ich vyfajčil a zahodil do popolníka, vzali popolník preč a smiali sa, že či náhodou niekde nezabudol nejaký špak. To všetko v ňom vzbudilo dojem, že ho chcú do tohto prípadu vtlačiť. Y. S. bol jeho vzorom, tým ako sa obliekal, ako vyzeral, keďže bolo na ňom vidieť, že cvičí. A teda v týchto veciach ho obdivoval. Podotkol, že to bol jeho vzor v dobe, keď bol v jeho veciach nevinný, pretože sa ne neho vzťahovala prezumpcia neviny. Taktiež uviedol, že sa nebíjaval, keďže som na to nemal psychické ani fyzické predpoklady. Vznik krvných stôp označených pod č. 13, 14, 21, 45 a 52 v dome nebohej K. S. obžalovaný vysvetľoval tým, že asi týždeň pred tým, ako boli krstná so sesternicou nezvestné, krstná mama ho zavolala, aby jej išiel pomôcť s nejakým ozdobným kvetináčom, ktorý kúpila pre svojho známeho, ktorý si má o pár dní pre neho prísť a že zatiaľ to dajú do izby krstného otca, pretože nie je doma a K. nemusí o všetkom vedieť. Na terase vzadu bol na dlážke položený medený kvetináč, ktorý vážil približne 15 kg. Po bokoch
mal ozdobné kvety z medi. Keď s tým prechádzali cez jedáleň a kuchyňu, pred dverami do obývačky pri kuchyni zbadal, že krstnej tečie z nosa krv. Kvetináč položili, zaklonil jej ľavou rukou hlavu a šiel s ňou až k drezu. Keďže sa ponáhľal, povedal jej, že to vynesie sám. Pravou rukou kvetináč pretiahol ku guličkovému závesu, odhrnul ho ľavou rukou, pričom ho držal pri stene. Ako guličkový záves pustil, zacítil, že palce mal na omietke ako keby prilepené. Následne si všimol, že má na nich omietku a krv. Nevenoval tomu pozornosť a preto schytil uvedený kvetináč a vyniesol ho hore. Ako šiel po schodoch, skoro spadol. Tým, že sa snažil, aby mi kvetináč nevypadol z rúk, lišta kvetináča sa mu zarezala do pravého prstenníka. V izbe krstného otca ho položil pod okno, pozrel sa na zranenia prstenníka, všimol si, že mu krváca, hodil rukou a vtedy na posteľnú plachtu v spálni spadla kvapka krvi. Prišiel do kuchyne, krstná bola stále nad drezom. Keďže už nič nepotrebovala, šiel si dať malinovku, ktorú si položil na parapetu okna, ľavou rukou chytil malinovku, napil sa a keďže má vo zvyku pred tým, ako vyjde z hocijakej chalupy, pozrieť sa, ako je vonku, pravou rukou sa cez žalúzie pozrel, ako je vonku. Tým, že mal porezaný pravý prstenník, krv sa dostala dotykom na žalúziu a vtedy spadla kvapka aj na parapet. Avšak vtedy si to nevšimol. Nevie, kto dal ten kvetináč preč z izby poškodeného, keďže sa tam nenašiel. Na otázku prokurátorky, ako si vysvetľuje, že nebohá K. S., keby bolo došlo k znečisteniu viacerých miestností v dome týmito biologickými stopami, t.j. jej krvou a jeho krvou spôsobom, ako to súdu popísal, a týždeň pred skutkom by tieto rozsiahle stopy by nebola riadnym spôsobom z domu odstránila, ale žila by v takých podmienkach, vrátane zakrvavenej plachty, okna, mazancov, obžalovaný vypovedal, že keď si pozrel fotodokumentáciu týchto biologických stôp, ani jedna z nich nebola extrémne viditeľná. Stopa č. 52 bola latentná. Bola zviditeľnená pod UV svetlom alebo červeným svetlom, čiže voľným okom nebola viditeľná. Jedná sa o škvrnu vo veľkosti pár milimetrov. Čo sa týka stopy č. 21 a 45, jednalo sa o stopu, ktorá je na stene na omietke. Pokiaľ by ju chcel niekto zmyť, tak by musel premaľovať chalupu a nachádza sa v chodbe, je tam prítmie a to si nemusí nikto všimnúť. Stopy č. 13 a 14 sa nachádzali najmä na žalúzii, a preto pokiaľ niekto vytiahne žalúziu hore a nevšimne si ju, tak tam bude zaschnutá dovtedy, kým ju niekto nedá dole. Druhá stopa je na parapete, tak isto sa jedná o škvrnku, čiže to, keď je niekto poriadkumilovný neznamená, že si to musí všimnúť. Svojím rodičom nikdy nehovoril, že chodil, ku krstnej, ona to taktiež nehovorila a čo sa týka druhej strany rodiny, mohli o tom vedieť, ale naschvál povedali, že o tom nevedia. Obžalovaný ďalej vypovedal, že dňa 01.12.2009 ráno ho spred domu vzali policajti z kriminálky, na oddelenie KR PZ v Žiline a to do pivnice v uvedenej budove, a to za účelom podania výpovede. Uviedol im všetko, na čo sa pýtali. Od toho, kde a s kým, bol od štvrtka do pondelka až po to, kedy a z akého dôvodu bol naposledy u krstnej mamy. Keďže mu výpoveď nechceli dať prečítať, tak ju odmietol podpísať. Následne prešiel major R. R. s jedným kolegom, ktorého meno nepozná. R. ho spredu oboma rukami chytil za krk, a tak ho zodvihol zo stoličky a oprel o vedľajšiu stenu. Radiátor mal do výšky pása. Keďže mal tušenie, že ho chce zhodiť na zem, tak sa chytil radiátora, resp. článku radiátora prstami za chrbtom. Zmestili sa mu tam aj prsty až po hánky, pretože články boli úzke. A preto ho zhodil spôsobom, že pravou nohou sa zaprel o stenu a tak ho odtiaľ vytrhol a zhodil ho na zem. Následne ho opäť chytil za krk oboma rukami a opäť zodvihol a oprel o tú istú stenu. Pričom jeho kolega zovrel ruky obžalovaného svojimi rukami, aby sa nemohol chytiť článkov radiátora. Počas tohto nátlaku na neho nepríčetne kričal, aby tú výpoveď podpísal. Skončilo sa to, keď krv obžalovaného sa liala po jeho rukách, keďže mu roztrhol chrastu na brade. A tá mu tiekla po rukách do jeho rukávu. Posadili ho na stoličku a odišli preč. Týmto mu spôsobili poranenia zadnej časti krku a poranenia rúk z oboch strán. Následne sa vrátili o pár minút, pričom mu doniesli malinovku, aby sa napil a dal mu tri cigarety zn. Clea, aby si zapálil. Potom pre neho prišli druhí policajti, ktorí ho odviedli len do vedľajšej miestnosti, kde sa ho. opäť vypytovali na to isté, ale nič si nezapisovali. Neskoro večer okolo 21,30 hod. ho zaviedli do vedľajšej budovy, vzali mu oblečenie, odobrali odtlačky prstov, biologické stopy a pofotili zranenia. Následne ho predviedli pred vyšetrovateľku JUDr. E. F., ktorej oznámil, že vypovedať nebude bez prítomnosti advokáta. Odovzdala mu predvolanie na 03.12.2009, kde sa dostavil aj s advokátom JUDr. F.. Čiže spomínané poranenie krku, poranenie vrchnej časti rúk ako, aj brušiek prstov boli spôsobené pri nátlaku mjr. R. a jeho kolegu.
Ďalej uviedol, že okrem úmyselného sfalšovania vzoriek sa kompetentní dopustili pochybenia, ktoré má za následok nepreukázanie tých najdôležitejších okolností, keďže súdny lekár nevie vierohodne a objektívne určiť dobu smrti nebohých, tým pádom ani poradie a už vôbec nie, či automobil zn. Ford Mondeo ponorila cudzia osoba a na to nasleduje zavinenie smrti K. V. cudzou osobou, keďže príčina smrti je udusenie utopením. Jediný, kto by zodpovedal tieto okolnosti, je expert z cestnej dopravy na základe skúmania automobilov a vplyvu okolitej vody na tieto autá, od skúmania motora až po elektrotechnické zariadenie automobilu, pričom by zistil, v akom čase sa autá ponorili, zároveň by zodpovedal, ktoré auto bolo ponorené, a či vôbec niektoré bolo ponorené naštartované alebo
nenaštartované. V prípade auta Ford Mondeo bolo najpodstatnejšie zodpovedať otázku o ponorení cudzou osobu, pretože až vtedy by bolo preukázané, že smrť K. V. bola zavinená cudzou osobou. Pretože skutočnosť, že konkrétne K. V. po vytiahnutí sa nachádzala v zadnej časti auta neznamená, že sa tam nachádzala pred ponorením. Nie je preukázané akým spôsobom boli autá ponorené, či zatlačené alebo nezatlačené, ak áno tak kým alebo čím boli zatlačené. V zápisnici z miesta činu vyplýva, že auto Ford Mondeo malo po vytiahnutí zaradený rýchlostný stupeň č. 1 a zároveň sa uvádza, že auto má váhu cca 1,6 tony. Vznikne tak záver, že nie je možné takéto auto zatlačiť ľudskou silou, pretože sa to nedá pretlačiť, tá zaradená jednotka. Z toho vyplýva, že autá mohli byť zatlačené jedine iným dopravným prostriedkom napr. automobilom. A preto trasologická stopa zaistená na mieste činu mala byť vyhodnotená a malo byť s ňou vynaložené zodpovedne. Avšak nič sa s ňou nevykonávalo. Svedok poškodený R. V. bol bývalým manželom nebohej K. S. a otcom nebohej K. V.. S bývalou manželkou K. žili ako manželia, aj keď boli rozvedení. Najskôr bývali na L., potom postavili dom vo L.. V priebehu tohto obdobia sa vyskytli medzi matkou obžalovaného, ktorá bola K. sestrou, susedské spory o hranice pozemku. Poškodený od 29. júna 2009 odišiel pracovať do Anglicka. Nikto nevedel, že tam pracuje. Ľudia sa to dozvedeli až vtedy, keď sa vrátil na dovolenku. V októbri 2009 bol na dovolenke na Slovensku a v krčme sa stretol aj s obžalovaným. Obžalovaný mu chválil, že spáchal trestnú činnosť, a preto mu povedal, že dúfa, že nevykradne chalupu aj jemu. Obžalovaný mu odpovedal, že sa nemusí báť. Do Anglicka sa vrátil po dvoch týždňoch dňa 30.10.2009 a ďalšiu dovolenku plánoval v decembri. K vzájomným vzťahom k rodine Z. poškodený uviedol, že švagriná bola pohodový typ, ale švagor bol závistlivý. Keď bol na vojne a exmanželka bola na materskej, chodili jej anonymy, ktoré jej posielal švagor. Bola tam závisť ohľadom financií. Keď stavali dom, musela mu manželka vyplatiť 150 000,- Sk za byt po svokre. Na druhej strane im však pomáhal pri stavbe domu, aj sa navštevovali. Spor ohľadom hranice pozemku trval 4 roky a keď začal, tak sa ich vzťahy naštrbili. Keď neboli doma, švagor zbúral plot a tieto spory trvali od roku 1995, keď bol podaný návrh na súd. Švagor osočoval dcéru aj manželku a tieto zlé vzťahy pretrvávali až do vynesenia rozsudku. Potom sa už len zdravili. V priebehu súdneho konania ani po jeho skončení už k nim nik z rodiny Z. nechodieval. Len T. Z. bol raz na návšteve v altánku v roku 2008, keď riešil tú hranicu. S určitosťou vedel povedať, že obžalovaný bol u nich naposledy na návšteve v roku 2005. Keby bol aj inokedy, manželka s dcérou by mu to povedali. T. Z. sa k jeho bývalej manželke správal neslušne, keď bol ten spor nadával jej, sácal ju a často kvôli tomu volali aj policajtov. Taktiež jej hovorieval, že keď nemá doma muža, preskočí cez plot, urobí jej to. Povedala mu to manželka, mala z neho strach a aj keď to vyznelo ako sranda, myslel to vážne. K. mala s obžalovaným dobrý vzťah, doučovala ho aj angličtinu, keď chodil na základnú školu. Obžalovaný sa k jeho exmanželke správal normálne, bol to jediný člen rodiny, ktorý pozdravil a bol schopný komunikovať. Ten spor o hranicu medzi nimi ho mrzel, navzájom sa s exmanželkou pozdravili a prehodili aj pár slov, tiež aj s dcérou. Chodieval s nimi na dovolenky, na výlety. Vedel, že obžalovaný nemal dokončenú školu, brigádoval u otca, nevie však, z čoho žil, buď sedel pri PC alebo v krčme, kde hrával automaty. Videl ho pri tom, ale počul to aj z rečí a tiež, že niekomu zobral peniaze. Nekomunikoval s ním, bral ho ako člena rodiny. Bol uzavretý do seba. Keď bol mladý, učiť sa mu moc nechcelo, bol lenivý. Mal problém s peniazmi, tak otcovi kradol peniaze. V poslednej dobe si vypil a nejaké výtržnosti mal aj v miestnej krčme. Keď išiel domov z krčmy, nesvietilo pouličné osvetlenie, ale videl, že ide on, mal na hlave kuklu a baseballovou palicou v ruke. Spoznal ho podľa chôdze a opýtal sa ho, kam ide. Na tom mu povedal, že si ide vybaviť účty s tými chalanmi, s ktorými mal roztržku. Dôvodom rozvodu s exmanželkou bola jeho nerozvážnosť a nie tá skutočnosť, že mal nemanželského syna. Od roku 1993 podnikal, darilo sa mu, a to až do roku 2007, keď zrušil živnosť. Exmanželka začala podnikať v roku 1995 a aj jej sa finančne darilo a obaja mali svoje financie. Závet spísal už dávno, vydedil v ňom svojho nemanželského syna a všetok majetok odkázal dcére. Exmanželka taktiež spísala závet a všetok svoj majetok odkázala v jednej polovici dcére a v druhej polovici jemu. Majetkové vzťahy mali vysporiadané a nemali ohľadom tohto žiadne konflikty. Dcéra študovala a popri tom brigádovala v Anglicku, kde si privyrábala. Doma bežne mávali hotovosť okolo 10 000 - 100 000,- Sk. Exmanželka používala platobné karty, väčšiu hotovosť pri sebe nenosila, max. okolo 1 000 - 2 000 ,- Sk, ak však bolo treba urobiť väčší nákup, mala pri sebe aj viac peňazí. V čase, keď podnikal, mával doma aj viac peňazí, okolo 200 000 - 300 000,- Sk, aj exmanželka, avšak nestarali sa vzájomne do toho, ak bolo treba niečo kúpiť, kúpili to na polovicu. Nemali žiadnych nepriateľov, nemali ani podnikateľské dlhy a okrem rodiny Z. s nikým neviedli ani súdne spory. Exmanželka mala svoje kamarátky, s ktorými sa stretávala a navštevovala ich. Neboli zo L.. V dedine nemala žiadne kamarátky, ani dcéra, ani on. Ani takých známych, s ktorými by sa bežne navštevovali. Poškodený sa nevedel s určitosťou vyjadriť, koľko peňazí mali v dome v kritický čas z 27. na 28. 11. 2009. Uviedol, že mal vedomosť, že exmanželka požičala peniaze kamarátovi, ale ten ich vrátil. Peniaze, ktoré si zarobil v Anglicku, vložil na účet, mali doma aj trezor, tam bola hotovosť 100 000 - 120 000 v eurách a dolároch.
Trezor bol zabezpečený, nebol na viditeľnom mieste a nikto o ňom nevedel. Exmanželka mala svoju skrýšu, ale tam neboli žiadne peniaze. Ani v kuchyni, kde exmanželka bežne mávala peniaze, žiadne neboli. Taktiež ani osobné veci, kabelky, doklady, peňaženky nebohých sa nenašli. Posledný krát so svojou exmanželkou telefonoval vo štvrtok pred spáchaním skutku. V nedeľu večer 29.11.2009 mu prišla sms správa od rodinného príbuzného, že má zavolať priateľovi svojej dcéry, ktorý mu povedal, že sa muselo niečo stať, že K. nedvíha mobil, že na dome sú stiahnuté žalúzie, a sú otvorené ventilačky. Chýbali obe autá a ani exmanželka nebrala mobil. K. nenastúpila do práce a ani pevnú linku nikto nezdvíhal. Exmanželka mala v pondelok cestovať do práce. Zakúpil si letenku a vrátil sa domov. Predtým mu ešte R. U. ml. volal, že idú otvárať rodinný dom. Chceli vylomiť dvere a tak navigoval švagra, kde sa nachádza kľúčik od garáže. Z garáže sa dalo dostať do domu, nakoľko tam boli dvere medzi garážou a pivnicou. Kľúč nemohli nájsť, ale keď sa vrátil domov, kľúč bol na svojom mieste. O tom, kde sa kľúč nachádzal vedel on s exmanželkou a dcérou. Boli tam R. U. ml., starostka, policajti, a zdá sa mu, že tam bola aj E. Z.. Silným trhnutím dvere otvorili, R. U. mladší alebo starší podotkol, že na kľučke je krv, aj v chodbe, načo E. Z. uviedla, že sa asi niekto porezal. Z prvého pohľadu bolo vidieť, že je upratané a je tam čisto. Keď prišiel domov, zistil, že nie je niečo v poriadku. Z vonkajšieho pohľadu boli stiahnuté žalúzie a otvorené ventilačky, čo nebolo obvyklé a ani autá neboli vo dvore. Vedel, že dcéra mala požičané auto. Všimol si stopy krvi na kľučke interiérových dverí, v záchode chýbal uterák, na stene v chodbe boli stopy krvi, v kuchyni chýbali textilné utierky, ktoré tam vždy bývali, čistiacim prostriedkom bol postriekaný drez, čo by jeho exmanželka nikdy neurobila. Na kuchynskej linke bola prázdna fľaša vína, v drese bol pohár od vína a zvyšky jedál boli v koši, čo by exmanželka ani dcéra neurobili, keďže mali zvieratá. V kuchyni nebolo poupratované. Na podlahe v dome boli šmuhy, bolo vidieť, že tá podlaha nebola poriadne zotretá. Boli to stopy po nedbalom uprataní. Pes aj kocúr boli vonku. Stopy krvi boli na špaletách medzi dverami od pivnice a na kľučke dverí od pivnice. Potom prišiel za ním starší brat, popozeral celú chalupu, či niečo nechýba. Kabelky ani osobné veci exmanželky ani dcéry nenašiel. Vyzeralo to, ako keby odišli. Dcérin priateľ zistil lokalizáciu mobilu niekde v oblasti L., Q., V., tak ich začali hľadať. Najskôr autá, potom išli na kanál, kde našli stopy od pneumatík. Ich vzor sa zhodoval s pneumatikami áut, ktoré používali manželka s dcérou. Tieto stopy viedli do kanála. Volali políciu a potom tie stopy do rána zaistili. Boli to stopy v tráve a končili v kanáli. Keď sa vrátil z Anglicka, bol jeho švagor u seba na dvore a tak sa ho opýtal či niečo nevie, či niečo nepočul, ale povedal mu, že nie. Povedal mu, že počul iba ako sa jeho exmanželka s dcérou o 14,00 hod. rozprávali a že ide dcéra do roboty. Pátranie po nezvestných vyvolal R. U. ml., ktorý bol aj v nemocnici, na polícii, kde mu povedali, že sa môžu ešte vrátiť, potom už v pátraní pokračovali spolu. Na záver dodal, že s exmanželkou vlastnili tri byty, ktoré dávali do prenájmu, dva v A. a jeden v Y.. T. Z. bol dňa 30.11.2009 aj v jednom, aj v druhom byte v A. za nájomníkmi, a pýtal sa ich, či majú zaplatený nájom. Do jedného bytu zazvonil, nájomkyňa mu povedala, že ho nepozná, a tak zavrela dvere. V druhom byte nájomkyňa povedala, že peniaze dáva len dcére alebo exmanželke, keď on je mimo republiky. A že vždy platí iba prvého. Taktiež mu povedala, že ho nepozná, aby ju neotravoval. Potom bol ešte aj u rodiny v H. T., a tam zisťoval, kde majú tretí byt, lebo aj tam chcel ísť. Obžalovaný k výpovedi a osobe svedka poškodeného predložil písomné poznámky, ktoré boli na hlavnom pojednávaní nahlas prečítané. Obžalovaný v nich uviedol, že R. V. si podľa zistených skutočností dal zavraždiť pravdepodobne svoju exmanželku K. S. z dôvodu vzájomnej nenávisti v ich rozvedenom partnerskom vzťahu, ako aj z dôvodu získania celého dedičstva s K. V. v podiele 1 : 1. Lenže bola zavraždená aj K. V., a preto je toho názoru, že tí, ktorým R. V. možno zaplatil za fyzickú likvidáciu jeho exmanželky, zavraždili aj ju, pretože sa im počas tohto trestného činu zaplietla do cesty. R. V. z tohto dôvodu ťaží celá vec, lebo si dal pravdepodobne neúmyselne zavraždiť dcéru. Svojím konaním preto odvracia pozornosť zo zodpovednosti za tento čin a vrhá tieň podozrenia na jeho rodinu. Obžalovaný je presvedčený, že R. V. tieto kroky pravdepodobne plánuje s R. U. st. Od začiatku tvrdil lži, keď vzbudzoval dojem, že jediným dedičom v prípade smrti K. S. bude jej sestra, matka obžalovaného E. Z.. Zároveň tvrdí, že so svojou exmanželkou žili dobre, pričom však vo svojej výpovedi dňa 02.12.2009 uvádzal, že sa so L. 2 - krát odsťahoval a následne vrátil, ďalej že ju chcel vyhodiť z balkóna a ona jeho podrezať, že vraj boli aj takéto chvíle. Súčasťou vyšetrovacieho spisu jej aj závet K. S., spísaný už v roku 2006, kde v prípade jej smrti je dedičom práve R. V., o ktorom vedel, ale tvrdil opak, aby odvrátil podozrenie. R. V. taktiež vypovedal, že jediné, čo v dome chýba, je len manželkina peňaženka. Je presvedčený, že R. V. vie, kde sú všetky osobné veci, ako kabelky a pod. Preto klamstvá, že ich mal on spáliť u F. a pod. sú účelové a ničím podložené. Obžalovaný ďalej poukázal na podstrčený paralyzačný sprej R. V., ktorý ho našiel až dňa 26.04.2010, akože zapadnutý medzi drevom a altánkom, keď manipuloval s klátom, ktorý bol pri dreve. R. V. ako poškodený využíval právo a nahliadal do vyšetrovacieho spisu, a preto nebolo komplikované pre neho vyrobiť a prispôsobiť „dôkaz na mieru“. Vyjadrenie obžalovaného, že R. V. zaplatil pravdepodobne za fyzickú likvidáciu svojej exmanželky je to, čo si nemožno predstaviť, ale
často si možno kúpiť. K tomuto vyjadreniu obžalovaného poškodený R. V. uviedol, že čo sa týka toho spreju, našiel ho až na jar, lebo bol sneh. V spise je to všetko podrobne uvedené a za tým si stojí.
K výpovedi obžalovaného poškodený R. V. uviedol, že celá výpoveď je založená na klamstve a výmysloch, ktoré vôbec nezapadajú do seba a hlavne z 28. na 29.11.2009. Obžalovaný spomína nepodstatné veci, hlavne jeho bývalé krádeže, ktoré vykonal, spochybnil a uráža výpovede svedkov, ktorí mu nepasujú do jeho vymysleného scenára. Čo sa týka prenášania nákupov alebo nejakých ostatných vecí, tak exmanželka auto parkovala v garáži a práčovňa je cca asi 5 m vedľa garáže. Exmanželka bola dosť fyzicky zdatná a nepotrebovala nijakú pomoc, keď prací prášok váži 10 kg, lebo ťažší doma nemali. Exmanželka nemala nadváhu, ako to tvrdí obžalovaný a nikdy sa jej samovoľne nespúšťala krv z nosa. Ak by bol obžalovaný u nich na návšteve v jeho neprítomnosti čo i len na 5 min., tak by mu to exmanželka alebo dcéra s istotou povedali. Taktiež vo výpovedi podotkol, že žalúzia na chodbe sa nikdy nesťahovala, preto sa na ňu nemohla krv obžalovaného dostať tak, ako to obžalovaný uviedol. Predmetný kvetináč, na ktorom sa obžalovaný mal porezať, v spálni nenašiel, tak kto ho dal preč, keď podľa slov obžalovaného jeho exmanželka, by ho sama dolu nikdy nedala, keďže nebola fyzicky zdatná. K tomuto obžalovaný uviedol, že ani raz nepovedal, že krstná mama mala nadváhu, a čo sa týka krádeží, žiadne nepraktizoval, rozhodnutie prokurátorov, ktoré doložil do spisu hovoria za všetko, a ohľadom kvetináča obžalovaný uviedol, že poškodený sám povedal, že krstná mama by ho nezniesla dole, lebo nie je fyzicky zdatná, pričom teraz tvrdí, že bola fyzicky zdatná vyniesť prach na pranie. Celé je to účelové vyjadrenie.
Poškodený R. V. si v tomto trestnom konaní voči obžalovanému uplatnil náhradu škody vo výške 4.699,72 € z titulu hmotnej škody - náklady pohrebu a vo výške 15.385,-€ z titulu nemajetkovej ujmy v zmysle z. č. 415/2006 Z.z. vo výške 50 násobku minimálnej mzdy za rok 2010, teda celkom škodu vo výške 20.084,72 €.
Svedok poškodený R. U. st. je otcom v čase skutku priateľa nebohej K. V.. Na hlavnom pojednávaní ku skutku vypovedal, že jeho syn mu oznámil, že K. nie je v práci a že mu nedvíha telefón. Preto ju aj s kamarátmi začali hľadať. Potom sa rozhodli, že nezvestnosť K. a jej matky nahlásia na polícii, kde im povedali, aby počkali do rána druhého dňa. Ešte v ten prvý deň jeho syn zavolal R. V., že nemôže nájsť ani K., ani K.. R. V. si zaistil letenku do T. a z T. do A., kde ho bol na letisku vyzdvihnúť jeho syn. Na druhý deň ráno o 6.00 hod. prišli aj so synom na políciu nahlásiť nezvestnosť K. a jej matky. Syn nahlásil nezvestnosť K., ale pre nahlásenie nezvestnosti jej matky bolo potrebné, aby to urobil niekto z jej rodiny. Zavolal otcovi obžalovaného T. Z., aby prišli nahlásiť nezvestnosť K. S.. T. Z. aj s manželkou prišli na políciu. T. Z. vtedy povedal, že aj on nahlási nezvestnosť svojho syna, lebo mu ukradol peniaze a nebolo to prvý krát. Spomenul sumu okolo 2 mil. Sk, a že nevie kde je. T. Z. mal aj nejaké náznaky, ako keby zavádzal, že K. mala nejaké problémy, že isto sa do niečoho namočila a asi ju uniesli. Potom spolu so synom odišli do ČR, ale volali im, že idú vstúpiť do domu nezvestných, preto sa vrátili naspäť. Najlepší spôsob ako sa dostať do domu bolo cez garáž, požiarnik, ktorý dvere otváral uviedol, že dvere sú otvorené. Do domu vstúpili policajti s kamerou, jeho syn, sestra nebohej K. a starostka. Jeho syn potom povedal policajtovi, že na kľučke bola krv, že policajt, ako otváral dvere, keď vstupoval do domu s kamerou, má na rukavici krv, načo E. Z. uviedla, že sa asi niekto porezal. Aj na zemi bola krv, načo E. Z. uviedla, že to bude zo psa. T. Z. vošiel dnu do garáže a obzeral sa tam. Potom odišiel domov a neskôr sa vrátil späť. Sám od seba povedal že umýval auto na dvore a počul okolo 16,00 hod, keď odchádzala K. do roboty, ako mame hovorila, že ide do roboty. Tiež uviedol, že v ten deň večer o 23,00 hod. bol na streche a videl, že žalúzie boli zatvorené, a potom otvorené. T. Z. mu aj volal, že či nevie, kde majú K. a R. V. štvrtý byt, lebo tri už našiel. Povedal mu, že nájomcom už oznámil, aby nájomné platili jemu, lebo majitelia bytov sú nezvestní a teraz budú nájomné platiť jemu. Na základe lokalizácie mobilov v oblasti L. po Q., chodil jeho syn, R. V. a jeho brat po tejto oblasti a okolo 16,00 hod. mu volali, že našli stopy po pneumatikách, aké používali na autách K. s K. a tieto stopy viedli do kanála. Volali policajtom, ktorí tam prišli, zaistili stopy a zostali tam až do rána. V tom čase asi okolo 16,15 hod. mu volal T. Z., a povedal mu, že syn sa mu už vrátil, prišiel vyumývaný, vyčistený, bol celý vystrašený, vrátil mu peniaze a prosil otca, aby to neoznámil polícii. Na to T. Z. povedal, že či to neurobil jeho syn, či s tým nemá niečo spoločné, pričom T. Z. odpovedal, že nevie povedať ani áno, ani nie, ale také niečo hrozné by asi nespravil. Autá sa vyťahovali na druhý deň a až okolo 12,00 - 13,00 hod. sa začalo vyťahovať prvé auto. Syn mu telefonoval, že sa vytiahlo ich auto a v ňom je K.. T. Z. mu v to ráno asi o 07.30 hod., keď ešte autá neboli vytiahnuté, hovoril, že sestra obžalovaného bola u nich v obchode alebo, že sestra obžalovaného s niekým telefonovala, kto bol u nich v obchode a ten jej mal povedať, že sa našli telá a autá vytiahli. Pýtal sa ho, či to je pravda, ale on o tom nevedel, ani predavačka o tom nevedela, že by sa
v obchode takéto niečo rozprávalo. Sestra obžalovaného nikdy u nich v obchode nebola, všetko vedeli dopredu. Pri vyťahovaní vozidiel z kanála osobne prítomný nebol prišiel tam, keď prvé vozidlo bolo na žeriave. Bol tam aj jeho syn, manželka, R. V. a jeho brat, z rodiny Z. tam nebol nik. Následne policajti zavolali jeho syna, aby išiel identifikovať K.. Pri vyťahovaní druhého auta boli na hrádzi asi 30 m ďalej, aby tam nezavadzali. Auto požičal K. jeho syn, lebo keď išla zo školy, tak sa jej na diaľnici pokazilo auto. Syn mu povedal, že ho mrzelo, že tam nebol, že tomu mohol zabrániť, na čo mu sused povedal, že nech je rád, že tam nebol, lebo aj on by bol vo Váhu. O tomto sa ľudia vo L. normálne rozprávali, a preto ma z toho taký pocit, že to bolo naplánované. Už v prvý deň nadobudli dojem, že sa K. a K. stalo niečo vážne, lebo telefóny neboli na dosah, bolo im to záhadné. Nestalo sa, že by sa K. neozvala jeho synovi, denne spolu telefonovali aj 30 krát. Keď tam prišli v ten prvý deň, žalúzie boli zatvorené, čo nikdy neboli, to mu hovoril syn, že ich nikdy nezatvárali, Pes aj mačka boli vonku, čo nikdy nebývali, teda veľa vecí naraz bolo podozrivých. R. V. ani svojmu synovi nehovoril, ako majú vypovedať. R. V. asi týždeň u nich prespával. Nie je pravdou, že by pripravovali spoločný postup v prípravnom konaní a mali upriamovať pozornosť na rodinu obžalovaného zo zodpovednosti za tento trestný čin.
Obžalovaný k výpovedi a osobe svedka poškodeného predložil písomné poznámky, ktoré boli na hlavnom pojednávaní nahlas prečítané. Uviedol v nich, že poškodený je človek, ktorý si nahromadil majetok trestnou činnosťou a v dnešnej dobe sa ho snaží všemožne legalizovať. Je to skúsený intrigán a podvodník. Zamlčal pravdivé skutočnosti a úmyselne vrhal tieň podozrenia na jeho rodinu a tým kryl človeka zodpovedného za tento trestný čin. Jeho tvrdenia vo výpovedi, že mal od neho jeho otec zisťovať, kde má byty K. S. a že nájomníkom povedal, že budú teraz platiť jemu a tiež aj to, že mu mal jeho otec povedať, že mal prísť domov vyumývaný, vyčistený, vyžehlený a novooblečený, doniesol otcovi peniaze a triaslo ho, ako aj to, sa poškodený jeho otca pýtal, či v tom nemá prsty, čo mu jeho otec nemohol povedať ani áno, ani nie, formulácia týchto fráz svedčí o vopred pripravenom cieli, dosiahnuť nepochybnosť jeho viny a účelovo vrhnúť tieň podozrenia na jeho otca, ako aj to, že jeho vlastný otec má pochybovať o jeho nevine. Týmito klamstvami poškodený dosiahol úspech, lebo jeho tvrdenia sú používané v obvineniach a rozhodnutiach a vďaka ním si kompetentní vytvorili obraz o jeho vine. Poškodený si túto výpoveď pripravil s jasným cieľom a za pomoci osoby, ktorá mala jediná dôvod dať zavraždiť týchto ľudí. Tento človek sa so zbraňou vyhrážal zabitím susedovi a len vďaka jednému okrskárovi PZ nebol za to stíhaný. Z tejto osoby cítiť záujem konať bez ohľadu na to, čo je pravda, proti nemu a jeho rodine a nadržovať páchateľovi tohto trestného činu. Jeho výpoveď preto považuje za nedôveryhodnú. Poškodený k tomu uviedol, že je to nezmysel, síce má zbraň, ale nikomu sa ňou nevyhrážal.
Poškodený R. U. st. si v tomto trestnom konaní voči obžalovanému uplatnil náhradu škody vo výške 12.593,-€ z titulu hodnoty motorového vozidla, ktoré bolo pri trestnom čine znehodnotené, a to na základe znaleckého posudku a vo výške 128,68 € z titulu nákladov na vypracovanie znaleckého posudku, teda celkom škodu vo výške 12.721,68 €.
Svedkyňa E. Z., matka obžalovaného C. Z., na hlavnom pojednávaní využila v zmysle § 130 ods. 1 Tr. por. svoje právo ku skutku nevypovedať. Vzhľadom k tomu, že svedkyňa právo nevypovedať v zmysle § 130 ods. 1 tr. por. využila aj v prípravnom konaní, nebolo možné prečítať zápisnicu o jej výsluchu.
Svedok T. Z. je otcom obžalovaného C. Z.. Na hlavnom pojednávaní využil v zmysle § 130 ods. 1 Tr. por. svoje právo ku skutku nevypovedať. Vzhľadom k tomu, že svedok v prípravnom konaní ku skutku vypovedal, prokurátorka navrhla prečítať jeho výpoveď z prípravného konania zo dňa 07.12.2009. Zo zápisnice o výsluchu svedka zo dňa 07.12.2009 vyplýva, že svedok bol riadne poučený o svojom práve odoprieť vypovedať, pričom výslovne vyhlásil, že toto svoje právo nevyužíva a výsluch bol vykonaný za prítomnosti obhajcu obžalovaného JUDr. M. F..
Svedok v prípravnom konaná dňa 07.12.2009 vypovedal, že vo štvrtok, dátum si už nepamätal, keď prišla jeho žena z práce domov, povedala mu, že ich syn C. si od nich požičal sumu 1.500,- €, aby si nemysleli, že im ich ukradol a tieto peniaze vráti, keďže je v M. a hľadá si robotu. Svedok povedal manželke, že mu neverí, nakoľko to neurobil prvý krát a peniaze im už zobral viac krát. Vždy mu to však odpustil. Bol taký rozčúlený, že ho chcel ísť na políciu udať. V podvečerných hodinách bol na OO PZ Žilina okolie, kde mu operačný pracovník povedal mu, aby počkal do pondelka, v prípade ak mu dovtedy syn peniaze nevráti, že majú prísť aj s manželkou podať na syna trestné oznámenie. Tento policajt mu ešte povedal, že ak toto syn robí už dlhšiu dobu, prečo mu nezruší trvalý pobyt. Potom
odišiel domov a na druhý deň v piatok išiel na obecný úrad vo L. a obžalovanému zrušil trvalý pobyt. Keď všetko vybavil, vrátil sa domov, bolo asi 12,00 hod., a na dvore videl K. S.. Potom až do večera strávil čas v pivnici. Spať išiel okolo 23,00 - 24,00 hod.. Obžalovaný doma nebol, z domu odišiel vo štvrtok ráno a mal byť v M.. Svedok vylúčil, že by v piatok po dobu, čo bol v pivnici, sa v nej ešte niekto nachádzal, aj keď je tam viacero miestností. V sobotu robil údržbu auta na dvore, a keď skončil zatlačil auto do garáže, kde zostal celý deň. Vtedy videl K. V., ako nastupuje do auta a počul jej mamu K., ako na ňu niečo zakričala, avšak nevenoval tomu pozornosť. Mohlo to byť v čase okolo 14,00 hod. K. niekam autom odišla a Iveta sa vrátila do domu, odvtedy už ani jednu nevidel. K tomu, čo sa stalo K. a K. svedok nevedel nič uviesť. V pivnici zotrval až do 23,00 hod. a potom išiel spať. Tesne pred tým, ako išiel spať, vykonal ešte potrebu vonku, pričom si všimol, že u K. sa svieti v obývačke a žalúzie na okne boli vytiahnuté. Bol presvedčený, že K. je doma, avšak osobne ju nevidel. Po 15,00 hod. keď sa vrátila manželka, bol hore v dome viac krát. Od S. nepočul žiadne zvuky. Pokiaľ sa K. S. hádala so svojim exmanželom a boli vonku, tak to bolo riadne počuť a pár krát to bolo počuť, aj keď boli vo vnútri. K. bola veľký pedant na čistotu a v dome nesmela mať ani smietku. Po tom, ako skončil svoju robotu v pivnici a išiel spať, do pivnice sa nedalo zvonku dostať, nakoľko ju zamkol a kľúč nechal z vnútornej strany zámky. Tak isto aj chalupa bola zamknutá a keby sa chcel syn vrátiť, musel by zazvoniť a zobudiť jeho alebo manželku. Manželka okolo 23,00 hod. ešte nespala, pozerala televíziu. Krátko potom ako si ľahol zaspal, a spal až do rána do 8,00 - 8,30 hod. V noci ho nič nezobudilo, žiadne zvuky. Manželka už bola hore, ani ona mu nehovorila, že by sa v noci na niečo zobudila. Jeho dom, resp. zástavba susedí so stavbou dcérinej chalupy, ktorá je na ich pozemku. Stavby sú spojené a predelené múrom. Nakoľko zať robil nejaké pokrývačské práce s plechom na svojej časti chalupy, a jeho to zaujímalo, tak sa išiel na to pozrieť. V tom čase zať nebol doma, a preto sa šiel sám pozrieť až dozadu, kde sú spomínané prístavby. Tam si všimol, že na dome K. S. sú na obývačkovom okne spustené žalúzie, pričom večer na tomto okne boli žalúzie vytiahnuté. Potom išiel naspäť do pivnice, kde pokračoval v upratovacích prácach až do večera okolo 18,00 hod.. O tomto čase k nim prišla U. V., sesternica jeho manželky a pýtala sa jeho manželky, či nevie čo je s K., nakoľko jej K. nedvíha telefón a taktiež poukázala na to, že ani doma u K. sa nesvieti. Povedala, že je s ňou aj K. priateľ R. U. ml., ktorý už volal aj polícii. Keď prišli policajti, spoločne s R. U. ml. a U. V. prechádzali okolo K. domu a svietili s baterkami. Na dvore bol pes. Vzhľadom k tomu, že policajti nevedeli, či je niekto doma, alebo nie, tak im svedok povedal, nech vyrazia dvere na K. dome, aby sa zistilo, či sa K. alebo K. niečo nestalo. Na druhý deň ich ráno zobudil telefonát, volal R. U. st., ktorý hovoril, že je na polícii, aby prišiel aj so svojou manželkou, nakoľko sú najbližšia rodina K. S. a je potrebné dať súhlas k otvoreniu domu a vstupu doň. Z polície sa vrátili naspäť do L., potom spravili obhliadku domu, jeho okolia, či náhodou sa nenájde otvorené nejaké okno, pričom videli, že vetračky, resp. okná sú otvorené ako vetračky. Dvere do domu ako aj do garáže boli zavreté a naspodu boli otvorené okná. Spolu s policajtmi zvažovali, kadiaľ by sa dostali do domu, svedok skúšal všetky okná, ktoré dočiahol, pričom sa snažil svietiť aj s baterkou, avšak nič zvláštne nevidel. Všimol si, že v dome je poupratované. Nevidel tam žiadnu stopu ani pohyb. Toto priebežne hlásil policajtom. Pred garážou sa nachádzala šľapka a bola od psa. Následne volal R. U., že sa nemajú ako dostať do chalupy, že budú musieť vylomiť dvere, na čo on povedal, že jeho syn vie, ako sa tam dostať. Asi po 20 min. sa dostavil R. U. st., aj ml. a povedali riaditeľovi polície, že sa spoja s R. V., ktorý je v Prahe na letisku a ten povie, kde sa nachádza kľúč od garáže. Kľúč sa mal nachádzať v kuríne. Kľúč na mieste nebol. Prechádzali okolo chalupy, pričom jeden z hasičov zbehol ku garáži a skúšal potiahnuť dvere, pričom na dva krát sa mu ich nejakým spôsobom podarilo otvoriť. Dostali sa do garáže, pričom do týchto priestorov vstúpili len policajti, ktorí zobrali jeho manželku, R. U. ml. a išli sa pozrieť sa hore. Pred garážou zostali stáť všetci ostatní, hasiči, starostka aj riaditeľ polície. Svedok prešiel cez garáž dozadu do dielne, kde mal R. náradie a ďalšie veci. Chvíľu pobudol v pivnici. Vonku sa stretol s manželkou, ktorá mu povedala, že nikoho u K. nenašli. Svojho syna naposledy videl vo štvrtok a v pondelok večer potom, ako policajti odišli, mu manželka povedala, že C. jej dal 200 €, čo bola časť z tých 1.500 €, ktoré predtým zobral. Keď sa jej pýtal, kde je, nevedela mu povedať a tak sa s ním skúsil skontaktovať telefonicky, pričom na druhý krát sa mu to podarilo. Obžalovaný sa ho opýtal, či môže prísť domov. Bol zmierený s tým, že ich pripravil o 1.300 € ale sľúbil, že to bolo naposledy. Celkovo ich pripravil za rok a pol asi o 500.000,- Sk. Najviac sa skamarátil s Cigánikom. O liečení syna z gamblérstva začal uvažovať, keď mu zrušil trvalý pobyt. Obžalovaný vychádzal zo svojou tetou K. výborne, K. sa na neho nikdy nesťažovala, dokonca prehlásila, že C. je z ich rodiny najlepší. O tom, či si C. požičiaval od K. S. alebo K. V. peniaze nemal žiadnu vedomosť ani ho K. alebo K. nikdy neoslovili, že by im C. niečo dlhoval. Svedok nevedel, či počas sporu o hranicu pozemku C. navštevoval K. alebo K., alebo či bol u nich v dome. On mu to nikdy nepovedal, ani K. s K.. Čo sa týka obvinenia jeho syna z dvojnásobnej vraždy svedok uviedol, že tomu neverí, nakoľko jeho syn by nebol schopný také niečo urobiť. On mal krstnú mamu aj K. rád. Nemal na
to fyzickú ani duševnú silu. Svedok opakovane uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by bol obžalovaný od štvrtka až do pondelka doma. Nevie, či ho pustila manželka, či mu umožnila schovať sa v priestoroch domu. On sa jej na to nepýtal a ona mu to nepovedala. O spor o hranicu pozemku, ktorý viedol s K. S., sa obžalovaný nikdy nezaujímal. Svedok taktiež uviedol, že nikdy nebol svedkom, že by bol jeho syn agresívny alebo by mal sklony k agresívnemu správaniu. Čo sa týka jeho kamarátov, jeho vzorom bol Z., ktorý ho viedol k tomu, že do 24. roku života ho musia živiť rodičia, on nemusí robiť nič. Obžalovaný si tento názor osvojil a podľa toho sa aj riadil.
Svedkyňa Y. N. je sestra obžalovaného C. Z.. Na hlavnom pojednávaní využila v zmysle § 130 ods. 1 Tr. por. svoje právo ku skutku nevypovedať. Vzhľadom k tomu, že svedkyňa v prípravnom konaní ku skutku vypovedala, prokurátorka navrhla prečítať jej výpoveď z prípravného konania zo dňa 21.12.2009. Zo zápisnice o výsluchu svedkyne zo dňa 21.12.2009 vyplýva, že svedkyňa bola riadne poučená o svojom práve odoprieť vypovedať, pričom výslovne vyhlásila, že toto svoje právo nevyužíva a výsluch bol vykonaný za prítomnosti obhajcu obžalovaného JUDr. M. F..
Svedkyňa v prípravnom konaní dňa 21.12.2009 vypovedala, že so svojim bratom vychádza dobre, hoci k nim do prístavby často nechodil. Bol nezamestnaný a jej manžel nemal rád, keď k nim chodil, preto radšej ona chodievala ku svojim rodičom. Jej manžel s obžalovaným nevychádzal dobre. Obžalovaný s rodičmi vychádzal normálne, ale problém bol v tom, že sa mu nechcelo niekedy vstávať do roboty a aj keď ho otec potreboval, lebo občas mu chodil vypomáhať. Bol evidovaný na Úrade práce ako nezamestnaný. S mamou vychádzal dobre. Svedkyňa mala vedomosť o tom, že obžalovaný brával peniaze svojmu otcovi, avšak nevedela, koľko peňazí mu mal zobrať. Ich otec bol na to nahnevaný a keď sa pýtala buď otca alebo brata, tak jej odpovedali, aby sa do toho nestarala. Svedkyňa nevedela uviesť, či v období skutku jej brat prespával doma alebo nie. Ďalej uviedla, že z 28. na 29.11.2009 bola aj so svojim manželom doma. V sobotu aj nedeľu prerábali strechu na prístavbe. Čo sa týka telefonátu dňa 29.11.2009 v čase okolo 8,00 hod. obžalovanému, jeho obsahom bolo to, že obžalovaný sa jej pýtal, kedy príde ich mama z roboty a čo robia, že on je u kamaráta a vtedy mu povedala, že sa hľadá krstná mama s K., nikto nevedel, kde išli a K. priateľ R. aj s U. V. prišli ku nim do dvora a pýtali sa ich či ich nevideli alebo či niekoho nevideli v ich dome. Nič konkrétne bratovi nerozprávala. Tento rozhovor trval možno minútu. Keď sa jej brat vrátil potom domov, tak sa s ním nerozprávala, lebo s ním vôbec nebola. Taktiež nebola prítomná ani pri tom, keď chceli policajti vojsť do domu K. S. v pondelok dňa 30.11.2009. Už približne 5 rokov nechodievala na návštevu ku K. S., ani K. V.. Dôvodom bolo, že keď mal ich otec spor o pozemok s K. S., tak krstná na ňu nakričala, bola tehotná a jej sa to veľmi dotklo. Nemala vedomosť, ani sa jej brat nezdôveril, že sa podieľal na páchaní trestnej činnosti. Taktiež nevie o tom, že by mal jej brat doma bejzbalovú palicu. Obžalovaný hrával automaty, ale nevie o tom, že by bral drogy. Osobne ho nikdy nevidela, že by bol nadrogovaný. O tom, že obžalovaný hrával automaty počula, lebo krčmu majú hneď vedľa, avšak osobne ho hrať automaty nikdy nevidela. Jej brat sa nikdy na adresu K. S. alebo K. V. nevyjadroval v tom smere, že by bol na nich nahnevaný. On sa s nimi zdravil a aj keď mal ich otec spor s tým pozemkom, tak mu hovoril, nech to nechá tak.
Obžalovaný k výpovedi svedkyne uviedol, že vyšetrovateľ otázkou týkajúcou sa telefonátu medzi sestrou a ním, uviedol sestru do omylu, pretože vyšetrovateľ uviedol deň telefonátu na nedeľu 29.11.2009 ráno. Túto informáciu mal od Y. F. z výpovede zo dňa 7.12.2009. Sestra si neuvedomila, že telefonát sa nemohol a neuskutočnil v deň, ktorý vyšetrovateľ uviedol v otázke. Neuskutočnenie spomínaného telefonátu potvrdzujú aj záznamy z telekomunikačnej prevádzky operátora. Sestra mu v ňom oznámila, že boli u nich U. V. a R. U. ml. oznámiť nezvestnosť K. V. a K. S., z čoho vyplýva, že telefonát sa uskutočnil po 29.11.2009, pretože U. ml. a V., boli u nich v nedeľu po 16.00 hod.. Nie je preto možné, aby mu sestra volala v nedeľu ráno, že boli u nich U. V. a U. ml., keď tam boli až po 16,00 hod..
Svedok R. U. ml. bol v čase skutku priateľom nebohej K. V.. Na hlavnom pojednávaní vypovedal, že 29.11.2009 mu volali z K. práce, že neprišla do práce. Telefonoval jej, ale telefón mala vypnutý. Následne telefonoval jej matke K., ktorá mala taktiež vypnutý telefón. Obišiel ich dom, volal aj na 112, či sa nestala nejaká nehoda, potom volal na políciu. Následne išiel sám do Žiliny, volal K. bratrancovi Y. V. či nie sú u nich, ale neboli. Keď sa bol pozrieť v ich dome, tak na dome boli pozaťahované žalúzie, ventilačky boli otvorené, čo bolo nezvyčajné, keďže na chodbe nikdy neotvárali ventilačky a vtedy boli otvorené. Brána bola napoly otvorená, skúšal aj vchodové dvere, tie boli zatvorené. Cez okno nakukol do garáže, a videl, že tam neboli autá. Aj kocúr bol vonku, čo bolo tiež nezvyčajné. Aj pes bol vonku. K. hľadal po Žiline, išiel aj trasou, ktorou chodievala domov, bol sa pozrieť aj v nemocnici, či tam nie je jej auto. Potom išiel naspäť
do Svederníka, a prišiel aj Y. V.. Volal na políciu, policajti pozreli dom a potom odišli preč, pričom mu povedali, že má počkať do rána s nahlásením nezvestnosti. Večer volal K. otcovi, čo sa stalo. Ráno boli s otcom na polícii nahlásiť nezvestnosť, avšak nemohli, lebo neboli rodinní príbuzní. Z. prišli na základe ich telefonátu a oni potom nahlásili nezvestnosť. Následne aj s otcom odišli do ČR, avšak volali im, že sa ide do domu, preto sa vrátili. Potom sa vošlo do domu, urobila sa obhliadka. Do domu vstúpil on, policajti, starostka, matka obžalovaného. Na kľučke na dverách ako sa vchádzalo z chodby do kuchyne videl krv. K. otec R. V. tam nebol, prišiel až na obed. Nebolo to v poriadku, dom bol prázdny, autá tam neboli, nevedel, čo si má o tom myslieť, ale asi že sa stalo niečo zlé. Do domu vstúpili cez garážové dvere. Potom išiel na letisko pre K. otca. Bol som s ním aj v dome, všimol si riad v drese, dres bol postriekaný jarou, čo by nebohé neboli urobili. V dome boli nezvyklé stopy, tak by sa K. s mamou nesprávali. Potom volali na políciu a povedali im, že naposledy zachytili signál z mobilného telefónu v oblasti V., L., Q.. Následne celú oblasť prešli a na hrádzi na takom chodníku, po ktorom sa dá ísť aj autom, našli stopy áut, koľaje, ktoré viedli až do kanála. Tieto stopy boli v blate. Volali na políciu a prišla hliadka, ale keďže bolo už večer, čakalo sa až do rána. Svedok bol prítomný aj pri vyťahovaní áut a opoznal aj to prvé auto, ktoré sa vytiahlo a aj K. telo, ktoré v ňom bolo. Bol tam aj R. V.. Druhé auto sa vyťahovalo neskôr, nechceli ich tam pustiť, ale videl to z cesty. Naposledy sa s Ivankou videli zo štvrtka na piatok, keď u neho spala. Oblečenie, ktoré mala na sebe pri vytiahnutí z kanála, bolo to jej oblečenie, opoznal ho. K. mala veľa kabeliek, avšak nevie, akú kabelku mala v ten deň. Často ich navštevoval v dome, ale nevie, či ich navštevoval aj obžalovaný. K. mu ale nespomínala, že by k nim chodieval. Rodinné pomery V. boli dobré, K. rodičia mali medzi sebou normálny vzťah ako manželia. Nezaujímal sa o to, aké mali vzťahy s Z.. Vedel, že mali medzi sebou súdny spor ohľadom pozemkov. Obžalovaného pár krát videl, prisadol si k nim v krčme, ale nestýkal sa s ním. Stále bol v nejakých problémoch, vždy keď sa niečo zomlelo, bol v tom obžalovaný. Obžalovaný sám povedal, že otcovi odcudzil peniaze, robil si z toho srandu, ale sumu mu nepovedal. Hrával automaty. Jeho otca nepoznal. Auto K. požičal on, nakoľko sa jej cestou zo školy pokazilo auto. Svedok sa nevedel vyjadriť k tomu, či nebohé mali v dome väčší obnos peňazí. Čo sa týka ich vzťahu s obžalovaným, nikdy nepočul, že by K. alebo jej mama na neho niečo zlé hovorili, skôr ho ľutovali, ako dopadol. Nevedel uviesť, či sa v poslednej dobe stýkali. Nemal vedomosť ani o tom, že by nebohá K. S. povodila obžalovaného po dome alebo že by mu požičiavali peniaze.
Obžalovaný k výpovedi svedka uviedol, že svedok je rozumovo neprimeraný svojmu veku. Jeho tvrdenia na neho a jeho rodinu sú tvrdenia nahovorené s najväčšou pravdepodobnosťou jeho otcom. Keďže je presvedčený, že trestný čin, ktorý sa jemu kladie za vinu, aj spáchal, považuje svoje konanie za správne a takýmto spôsobom si uľahčuje zármutok nad stratou priateľky. A svedok svojím tvrdením, že mu mal povedať, že sa zúčastnil na vlámaní do pošty, tým mu chcel spôsobiť ujmu, ktorá u neho vyvoláva pocit úľavy. Z právneho pohľadu nemožno tolerovať žiaden trestný čin, a preto snahu svedka privodiť mu trestné stíhanie a skriminalizovať jeho osobu v tomto konaní, bol v rámci svojej občianskej povinnosti povinný nahlásiť OČTK, čo aj urobil, i keď konanie svedka bolo urobené v silnom citovom rozrušení. Svedok k tomu uviedol, že na to čo povedal v krčme, čo teraz obžalovaný tvrdí, že je klamstvo, má svedka.
Svedok Y. F., kamarát obžalovaného, na hlavnom pojednávaní ku skutku vypovedal, že v tom období obžalovaný u neho prespával, nakoľko ho otec vyhodil z domu, ale nevie prečo. Preto mu povedal, že môže u neho spať. Ten víkend silno popíjal a obžalovaný bol u neho zakaždým, keď sa zobudil. Pamätá si, že obžalovaný u neho spal iba jeden krát. Nezobudil sa, keď obžalovaný prišiel a obžalovaného uvidel, až keď sa zobudil. Svietilo pouličné svetlo a vtedy ho tam uvidel. Obžalovaný spal na fotelke a pri fotelke bolo blato, asi z jeho topánok. Mal na sebe iba tenké tričko, bundu nemal, preto mu požičal svoju bundu. Pokiaľ sa u neho v peci našli nejaké veci, on ich v peci nepálil. Nikto iný v tom čase u neho nespal. Na obžalovanom si všimol, že mal rozbitú bradu a na líci bol poškriabaný. Bol to taký malý štvorec približne 3x3 mm. Obžalovaný ho požiadal, aby mu kúpil náplaste a preto si od neho požičal 20 €. Deň predtým tieto zranenia asi nemal. Obžalovaný mu povedal, že spadol na plot, na železnú rúru. Nepýtal sa ho, na akom mieste. Na ten druhý deň, nepamätá si presne, kedy to bolo, ale pokiaľ v prípravnom konaní uviedol, že to bolo v nedeľu, tak to mohlo byť aj v nedeľu, mal obžalovaný na sebe tepláky a tenké tričko. Obuté mal zimné topánky, boli znečistené od blata a od toho mal aj zašpinenú fotelku, na ktorej spal obžalovaný. Keď sa potom vrátil domov, toto blato už pri fotelke nebolo, ale on ho neupratoval. Nevedel uviesť čo mal oblečené deň predtým. Obžalovanému požičal len bundu. Možno si zobral aj iné veci, ale to nevie presne. Chýbala tam zelená mikina s kapucňou, ktorá mala bielu podšívku. Svedok si nepamätal, či zmizla po tom, ako obžalovaný od neho odišiel. Obžalovaný mu bundu nevrátil. Obžalovaný v nedeľu ráno 29.11.2009 okolo 08,00 hod. telefonoval so svojou sestrou. Nepočul však
obsah tohto telefonátu, vie akurát to, že obžalovaný mu vravel, že K. V. a jej mamu hľadajú a nevedia kde sú. Svedok nevedel uviesť, aký mal obžalovaný vzťah s K. S. a K. V.. Svedok vedel, že obžalovaný ukradol otcovi 1.500,- €, lebo o tom hovoril ich kamarát Z., keď bol v krčme. Nevie uviesť na čo utrácal obžalovaný peniaze, ale hrával automaty. Obžalovaný u neho prespával už aj predtým, mohlo to byť v lete roku 2009, dôvod si nepamätá, ale asi to bolo to isté z dôvodu, že otcovi ukradol peniaze. Sám mu ponúkol, že môže prísť ku nemu prespať, lebo bol doma sám. V nedeľu bol celý deň v reštaurácii vo L. a domov sa vrátil až niekedy večer. Svedok potvrdil, že v období november, december 2009 okrem alkoholu užíval aj marihuanu ale iba málokedy. Ale nemyslí si, že to bolo aj pred výpoveďou 7.12.2009.
Nakoľko svedok na hlavnom pojednávaní odlišne od prípravného konania uvádzal, že deň predtým, ako u obžalovaného uvidel zranenia na brade, tieto asi nemal, bola svedkovi na hlavnom pojednávaní postupom podľa § 264 Tr. por. prečítaná výpoveď z prípravného konania pred vyšetrovateľom, kde svedok vtedy vypovedal, že u obžalovaného v deň, keď sa ku nemu prišiel opýtať, či by mohol u neho prespať, nevidel nikde žiadne poranenie, ale v nedeľu ráno bol poranený na brade a všimol si, že na ľavej strane na líci mal nejaké poškriabanie, taký malý štvorček, tak 0,5 cm x 0,5 cm. Opýtal sa ho, čo sa stalo, a on mi povedal, že keď preliezal plot tak spadol na tyčku od plota ale nepovedal, kde mal preliezať ten plot. Tá rana na brade mu tak mokvala. Po prečítaní výpovede z prípravného konania svedok následne uviedol, že je pravdou to, čo vypovedal v prípravnom konaní pred vyšetrovateľom, teda že obžalovaný nemal žiadne zranenia na tvári, keď sa ho obžalovaný prišiel opýtať, či by u neho mohol prespať.
Svedok na hlavnom pojednávaní odlišne od prípravného konania tiež uvádzal, že v nedeľu sa zobudil až ráno a obžalovaného našiel späť v izbe na fotelke, avšak v prípravnom konaní pred vyšetrovateľom vypovedal, že sa náhodne zobudil, vonku bola ešte tma, ale pouličná lampa ešte svietila a táto osvetľovala izbu a všimol som si, že obžalovaný, ktorý u neho ešte večer nebol, vtedy sedel vo fotelke a spal prikrytý záhlavkom, ktorý si zobral z vedľajšej izby, kuchyne. Toto pouličné osvetlenie cez noc u nich nesvieti, a zasvecuje sa niekedy nad ránom a podľa toho by sa dala povedať aj hodina, kedy ho zbadal, že bol u neho. Po prečítaní tejto časti výpovede z prípravného konania postupom podľa § 264 Tr. por. svedok zotrval na výpovedi pred vyšetrovateľom, o týchto skutočnostiach pri výsluchu v prípravnom konaní vypovedal pravdu.
Svedok už na hlavnom pojednávaní nevedel presne uviesť, čo mal obžalovaný v sobotu oblečené, pričom v prípravnom konaní oblečenie obžalovaného presne popísal. Preto súd aj ohľadne tohto postupom podľa § 264 Tr. por. prečítal výpoveď svedka z prípravného konania pred vyšetrovateľom. Pri výsluchu pred vyšetrovateľom vtedy svedok uvádzal, že obžalovaný, keď za ním prišiel v sobotu, mal oblečené také tmavomodré tenké tepláky a mal zimnú bundu, sivej až šedej farby, na ľavej strane na prsiach s nápisom „ Slov“. Na nohách mal klasické zimné topánky, hnedé, vo vnútri kožušinové, po kraji podrážky, boli špinavé od blata a na hlave mal klasickú čiernu zimnú čiapku. Pripadal mu, že bol oblečený dosť čisto, iba tieto topánky mal špinavé. Po prečítaní tejto časti výpovede z prípravného konania následne svedok uviedol, že to bolo tak, ako vypovedal pred vyšetrovateľom, pre odstup času od tejto udalosti si už na to na hlavnom pojednávaní presne nespomenul.
K výpovedi svedka Y. F. obžalovaný uviedol, že svedok ma poprehadzované prežité dni a okolnosti, ako bol u neho a s ním. F. netvrdí, že by ho videl niekedy u neho hocičo páliť v kotli, pretože by musel klamať. Keď tvrdí, že naposledy u neho spal on, hovorí pravdu, keďže u neho prespal dva dni. Keďže je „bordelár“, nebolo by zvláštne, keby sa tie kovové časti v jeho kotli nachádzali celé mesiace, keďže kotol nevyužíva a ani ho nevymieta.
Svedok Y. V., kamarát obžalovaného, na hlavnom pojednávaní ku skutku k udalostiam z konca novembra 2009 uviedol, že s obžalovaným bol vo štvrtok okolo 12,00 hod., keď prišiel do pohostinstva vo L.. Okrem obžalovaného tam bol aj G. a V.. Obžalovaný hral na automatoch, sedeli, rozprávali sa a potom ho obžalovaný požiadal, či by ho neodviezol do A.. Súhlasil, lebo mal pracovné povinnosti v Žiline, tak zaviezol obžalovaného, G. a V. k R. na parkovisko. Následne mu telefonoval G., aby po nich prišiel. Potom išli na L. za jedným zákazníkom a odtiaľ na staré trhovisko. Obžalovaný s V. odišli do mesta a on s G. ich čakali v aute. Potom išli do hypertesca kúpiť nejaké jedlo, následne odišli do T. Z., kde mal svedok ešte pracovné povinnosti a potom obžalovaného vysadil v H.. Nevie, koľko vtedy minul obžalovaný na automatoch, ale od ostatných sa dozvedel, že prehral 1.500,- €. Obžalovaný telefonoval so svojou mamou a povedal jej, že zobral nejaké peniaze z domu s tým, že má nejaké pracovné povinnosti, tak aby mal na ubytovanie a stravu a aby sa jeho otec neobával, že tieto peniaze mu vráti. Finančnú čiastku
neuvádzal. V sobotu mu obžalovaný v poobedných hodinách okolo 16,00 hod. opäť telefonoval, či ho nezavezie do mesta, alebo či sa nepôjde s ním niekde zabaviť. Obžalovaný hovoril o Y. S., že je to jeho vzor. Hovoril o ňom, keď bol opitý, ale aj keď bol triezvy. Viac krát to spomínal a bolo to o ňom známe. V nasledujúcom týždni po skutku sa s obžalovaným stretli v pohostinstve. Obžalovaný mu vtedy povedal, že keby sa ho niekto na niečo ohľadom tohto skutku pýtal, pričom malo ísť výsluch pred vyšetrovateľom, tak vie, ako má vypovedať, na čo mu na to povedal, že povie len to, čo vie. Mal na mysli okolnosti, za ktorých boli spolu. Nikdy u obžalovaného nevidel ani kuklu, ani bejzbalovú palicu alebo nôž. Taktiež sa v jeho prítomnosti nikdy negatívne nevyjadroval na adresu K. S. a K. V..
Svedok C. G., kamarát obžalovaného, na hlavnom pojednávaní, ku skutku a ku skutočnostiam, za akých sa stretával s obžalovaným koncom novembra 2009 vypovedal, že s obžalovaným sú kamaráti už veľa rokov, stretávali sa vo L., chodievali spolu do krčmy. Obžalovaný hrával automaty, ale svedok nevedel, odkiaľ na to bral peniaze. Koncom novembra 2009 sa s obžalovaným stretli v krčme vo L.. Bol tam aj V. a nejakí iní ľudia. Potom spolu odišli do A. do herne. Tam boli asi hodinu a potom odišli. Už si nepamätá, či išli najskôr na trhovisko alebo na L., kde mal V. nejaké pracovné povinnosti. Keď prišli na trhovisko, obžalovaný s V. odišli. Obžalovaný si išiel niečo kúpiť a on ostal v aute. Potom odišli do hypertesca, išiel tam spolu s obžalovaným, kde si obžalovaný kúpil dve baterky. Ostatné veci si nepamätal. Bol tam určite nejaký sprej, ale nemôže potvrdiť, že to bol kaser, lebo sprej bol zabalený v igelitke. Potom nasadli do auta a odišli do L., pričom obžalovaný vystúpil v H.. Počul, že v tomto období obžalovaný spával u F.. Doma nespával preto, lebo mal nejaké problémy. Po L. sa hovorilo, že obžalovaný viac krát ukradol svojmu otcovi peniaze, ale nepamätá si, že by mu to obžalovaný sám povedal. V nasledujúcich dňoch sa s obžalovaným stretol a už si nepamätá, či to bolo na druhý alebo tretí deň ako boli spolu v herni. Ak pred vyšetrovateľom uviedol, že sa stretli v nedeľu, je to pravda. Všimol si, že obžalovaný mal poškrabané líca a bradu a nemal to ničím prelepené. Keď sa ho opýtal, ako došlo k tomu zraneniu, obžalovaný mu povedal, že sa o niečo zachytil, o plot, a spadol. Keď boli s obžalovaným spolu v A., tak obžalovaný v aute telefonoval so svojou mamou, ale už si nepamätá o čom sa rozprávali. Keď si vypili, tak obžalovaný hovoril, že jeho vzorom je Y. S.. Občas ho vídaval, ako hrával automaty, ale nebolo to každý deň. Pokiaľ aj obžalovaný popíjal alkoholické nápoje, nepil toho veľa, lebo nezniesol toľko, koľko druhí. Svedok u neho nikdy nevidel nijakú zbraň, ani nôž. Ani sa pred ním negatívne nevyjadroval na adresu K. S. a K. V.. Keď obžalovaný hovoril o S. ako o svojom vzore, tak sa na tom všetci smiali, lebo obžalovaný, keď si vypil, tak bol komik. Pred výpoveďou na hlavnom pojednávaní ho nikto neovplyvňoval. Čo sa týka toho spreja v igtelitke, nevie, akej bol farby, lebo bolo vidieť len obrysy spreja. Toto videl v aute.
Svedok na hlavnom pojednávaní odlišne od prípravného konania uvádzal, že nevie, že by obžalovaný odcudzil svojmu otcovi peniaze, nepovedal mu o tom, avšak v prípravnom konaní pred vyšetrovateľom vypovedal, že v A. prišli do herne pri R., kde hrali na výherných automatoch. Obžalovaný mu povedal, že má pri sebe 1500 ,- eur. Tieto peniaze nemal pri sebe v celej uvedenej sume, bol si asi dva krát zobrať domov, pričom mu povedal, že ich zobral otcovi. Z uvedených 1500 eur asi 700 eur prehral v klube M. vo L. a v herni pri R. prehral asi 600 eur. Čo sa týka tých peňazí, osobne ich nevidel, ale takto mu to povedal obžalovaný. Keď odchádzali z herne pri R., kde sa zdržali asi hodinku, hodinu a pol, obžalovaný mal pri sebe už len 100,-€, tých 100,-€ mu aj ukázal, či mal viac peňazí obžalovaný u seba, to nevedel. Po prečítaní tejto časti výpovede z prípravného konania postupom podľa § 264 Tr. por. svedok zotrval na výpovedi pred vyšetrovateľom, o týchto skutočnostiach pri výsluchu v prípravnom konaní vypovedal pravdu.
Svedok Y. V., kamarát obžalovaného, ku skutku zo dňa 28.11. a 29.11.2009 na hlavnom pojednávaní vypovedal, že s obžalovaným boli v tomto období v kontakte ako kamaráti. Boli spolu vonku v piatok, sobotu a asi aj vo štvrtok. Stretli sa náhodne a išli do krčmy alebo sa prechádzali po dedine. Obžalovaný sa správal tak, ako vždy. Boli aj u L.. U L. bol iba jeden krát, už nevie presne, v ktorý deň to bolo. Všetci popíjali a rozprávali sa o tom, čo idú robiť a čo budú piť. Obžalovaný zobral peniaze svojmu otcovi, cca 1.500 € a minul ich na automaty. Automaty hrával v krčme vo L., ale aj v meste. Boli spolu v meste, ale nepamätá si presne kedy. Obžalovaný minul asi 600 €. Niečo minul už vo L. a niečo v A., v herni na automatoch. Do A. do herne šli on, G., obžalovaný a V.. Svedok aj tam hral automaty, prehral asi 10 €. Obžalovaný si potom kúpil na štvorcovom námestí mobil. Bol tam s ním. Tých 1.500 € mal obžalovaný z domu, ukradol ich otcovi. Povedal mu to obžalovaný a nebolo to prvý krát. Bol pri tom, keď obžalovaný z mobilného telefónu, ktorý si kúpil, telefonoval svojej mame, že pôjde robiť a že vráti peniaze, ktoré zobral. V tomto období obžalovaný prespával u L. a F.. Keď boli u L., tak mu obžalovaný volal, aby tam prišiel. Boli tam štyria, on, obžalovaný, L. a priateľka L. brata. Hrali karty, rozprávali sa a popíjali.
Obžalovaný mu u L. hovoril, že sa pôjde ospravedlniť otcovi, že mu pôjde vrátiť peniaze a že pôjde pracovať. Chodieval s otcom na roboty, myslel si, že ho otec teraz zoberie, a všetko bude v poriadku. Svedok si nepamätal, či tam obžalovaný hovoril aj o nejakých peniazoch, o 100 tisíc Eur. Od Y. L. potom išli všetci traja aj s obžalovaným do krčmy. Svedok so L. tam ostali a obžalovaný odišiel domov. Aspoň im to tak povedal. Myslel si, že sa chcel ísť ospravedlniť otcovi. Svedok si nespomínal, že by z krčmy volal obžalovanému po tom, ako obžalovaný odišiel. S obžalovaným sa stretol aj v nedeľu. Všimol si, že bol poranený. Na brade niečo mal, ale inde nič nevidel. Obžalovaný mu povedal, že spadol, keď bol opitý a išiel domov, presne si to však nepamätal. Nepamätal si ani, či obžalovaný bol prezlečený, ale zdá sa mu, že išiel z domu, tak asi áno. Pokiaľ v prípravnom konaní uvádzal ohľadom toho, ako mal obžalovaný v krčme povedať, že sa išiel ospravedlniť otcovi, že sa to malo stať v pondelok a na hlavnom pojednávaní vypovedal, že to bolo v nedeľu, tak mohlo dôjsť aj k omylu v termíne a mohlo to byť aj v pondelok. Nevedel o tom, že obžalovaný mal vzor v nejakej osobe. Nikdy u neho nevidel žiadnu kuklu alebo kaser, ani bejzbalovú palicu alebo nôž, prípadne inú zbraň. V jeho prítomnosti sa nikdy nevyjadroval negatívne k osobe K. S. ani K. V..
Nakoľko svedok na hlavnom pojednávaní odlišne od prípravného konania uvádzal, že si nepamätá či obžalovaný hovoril u L. aj o nejakých peniazoch, o 100 tisíc Eur, bola svedkovi na hlavnom pojednávaní postupom podľa § 264 Tr. por. prečítaná výpoveď z prípravného konania pred vyšetrovateľom, kde svedok vtedy vypovedal, že obžalovaný hovoril, že ak by mal ísť sedieť do basy za krádež, tak aby to stálo za to, hovoril o sto tis. Eur, aby sa o tom hovorilo, aby bol mediálne známy. Obžalovaný ešte povedal, že ak v pondelok nedonesie peniaze, tak že jeho otec dá na neho trestné oznámenie, že nemá čo stratiť a že už mu to bude jedno, kde pôjde, či bude doma, alebo do zahraničia. Po prečítaní výpovede z prípravného konania svedok následne uviedol, že je pravdou to, čo vypovedal v prípravnom konaní pred vyšetrovateľom.
Svedok na hlavnom pojednávaní odlišne od prípravného konania tiež uvádzal, že si nepamätá, že by z krčmy volal obžalovanému potom, ako od nich odišiel, avšak v prípravnom konaní pred vyšetrovateľom vypovedal, že obžalovanému volal asi tri krát, nie hneď ale v odstupe, celý večer mu nebral, a nebral mu ani v nasledujúci deň ráno. Obžalovaný mu volal až v nedeľu okolo 17,00 hod. V ten večer, v sobotu, sa v krčme zdržal asi do 01,00 hod.. Po prečítaní tejto časti výpovede z prípravného konania postupom podľa § 264 Tr. por. svedok zotrval na výpovedi pred vyšetrovateľom, o týchto skutočnostiach pri výsluchu v prípravnom konaní vypovedal pravdu.
Svedok už na hlavnom pojednávaní nevedel presne popísať zranenia na tvári obžalovaného, ani mechanizmus ich vzniku, pričom v prípravnom konaní k tomu podrobne vypovedal. Preto súd aj ohľadne tohto postupom podľa § 264 Tr. por. prečítal výpoveď svedka z prípravného konania pred vyšetrovateľom. Pri výsluchu pred vyšetrovateľom vtedy svedok uvádzal, že keď sme stretli Z. na moste pred barom, tak obžalovaný ukazoval, že má niečo na brade, že spadol, keď bol opitý a povedal to v takom zmysle, že keď preskakoval plot, tak že spadol a rozbil si bradu, lebo tam vedľa ich domu je pole a chodia tam divé svine, takže sa bál, že ich videl, tak že preskočil cez plot a vtedy, že spadol na plot dole hlavou a rozbil si bradu. Ešte si všimol, že mal na niektorom líci taký malý škrabanec, keď sa s ním rozprával, ale už nevie, či to bolo na pravom alebo ľavom líci, ešte keď sme sa stretli na tom moste s Z., tak ešte obžalovaný hovoril, že mu je ľúto, že nie je doma, že už by nikdy nezobral peniaze a že ho boh trestá asi za to, že bol zlý. Či toto zranenie na brade a na líci mal v sobotu nevie, lebo na brade bol zarastený, nemal sa kde oholiť. Po prečítaní tejto časti výpovede z prípravného konania následne svedok uviedol, že to bolo tak, ako vypovedal pred vyšetrovateľom.
Svedok už na hlavnom pojednávaní nevedel taktiež uviesť, či mal obžalovaný vzor v nejakej osobe, pričom v prípravnom konaní k tomu podrobne vypovedal. Preto súd aj ohľadne tohto postupom podľa § 264 Tr. por. prečítal výpoveď svedka z prípravného konania pred vyšetrovateľom. Pri výsluchu pred vyšetrovateľom vtedy svedok uvádzal, že ak obžalovaný rozprával o nejakom svojom vzore, tak stále hovoril, že je mu je vzorom Y. S., on aj tak chcel vyzerať, chcel vždycky mať koženku, a keď prišiel raz do krčmy, tak hovoril, že keď majú o neho média taký záujem, tak že nech aj vyzerá, vtedy mu kúpil otec čiernu koženkovú bundu a lakovky. Ale v čom bol jeho vzor, to nevedel. Po prečítaní tejto časti výpovede z prípravného konania následne svedok uviedol, že to bolo tak, ako vypovedal pred vyšetrovateľom. Svedok k tomuto na hlavnom pojednávaní ešte uviedol, že pokiaľ obžalovaný hovoril o S., ako o svojom vzore, myslel si, že to hovoril zo srandy, veď nie je na tom nič zlé, keď sa obžalovaný takto obliekal.
Nakoľko svedok na hlavnom pojednávaní odlišne od prípravného konania neuvádzal, že by okrem predajne, kde si obžalovaný kúpil mobil a predajne O2 ešte niekde boli, bola svedkovi na hlavnom pojednávaní postupom podľa § 264 Tr. por. prečítaná výpoveď z prípravného konania pred vyšetrovateľom, kde svedok vtedy vypovedal, že z predajne potom išli do predajne Army shop, on ostal pred predajnou stáť, obžalovaný šiel do predajne sám, ale čo kúpil, to nevie. Obžalovaného sa nepýtal, čo tam ide kupovať. Po prečítaní výpovede z prípravného konania svedok následne uviedol, že je pravdou, že obžalovaný bol ešte v Army shope a on ostal stáť pred predajňou.
Svedok Y. L., kamarát obžalovaného, na hlavnom pojednávaní ku skutku vypovedal, že v tom období chodieval s obžalovaným po dedine, lebo obžalovaný nemal peniaze a nemohol ísť domov, lebo zobral otcovi peniaze. Boli u svedka doma, hrali karty a rozprávali sa. Bol u neho dva dni a dve noci. Pred skutkom u neho spal. Dobre si nepamätá, kedy sa to stalo, zdá sa mu, že bolo v sobotu, vtedy sa rozišli asi okolo 16,00 alebo 17,00 hod. a potom boli spolu až v nedeľu. Obžalovaný mal zranenie na brade, mal aj zatrhnuté znamienko, pričom deň predtým toto zranenie nemal. Povedal mu, že ho niekto dobil a potom ešte druhú verziu, že keď prechádzal okolo Váhu, preskočil plot a nohou sa zachytil a spadol. Nepamätá si, že by sa mu v sobotu večer a aj v noci pokúšal dovolať. Obžalovaného sa pýtal, kde spal zo soboty na nedeľu a on mu povedal, že u F.. Neskôr svedok uviedol, že si to poplietol, a že to bolo tak, že mu obžalovaný povedal, že spal doma, že mu mama dala peniaze, aby ich mohol vrátiť otcovi. Obžalovaný mu povedal, že spal doma a že až po čase sa dopočul, že spal u F.. Svojmu otcovi odcudzil 1.500,- €, ale už si nepamätá, či mu to povedal sám obžalovaný alebo sa to dopočul. Mal vedomosť o tom, že obžalovaný aj častejšie kradol svojmu otcovi peniaze. Z tých peňazí dal niečo na automaty a čo s nimi robil ďalej, to nevie. Obžalovaný nepíjaval drahý alkohol, hrával tam automaty v krčme vo L. a aj v meste A.. Obžalovaný mu pred skutkom spomínal, že vie, ako zohnať peniaze, ale nepamätá si akú finančnú hotovosť uviedol. Bolo to u neho v pivnici. Nejako to nebral do úvahy, potom obžalovaný povedal nejakú vetu a tým pádom to skončilo. S obžalovaným sa stretol aj na druhý deň v nedeľu. Okrem jeho zranenia si všimol, že bol aj prezlečený, ale či bol prezlečený celý, to už nevie. O nezvestnosti K. S. a K. V. sa dozvedel tak, že G. volal obžalovanému, že má prísť ku krčme, že sú tam policajti a hasiči. V pondelok mu obžalovaný hovoril, že K. išla z roboty a v Z. ju prepadli. U neho v pivnici popíjali alkohol, avšak nemali vypité, vypili asi len štvrť fľašky. Nikto z prítomných v pojednávacej miestnosti mu pred hlavnom pojednávaní nedohováral, ako má vypovedať. Obžalovaný sa nikdy s ním nepodieľal na trestnej činnosti. Z časti peňazí, ktoré obžalovaný zobral otcovi si kúpil rukavice, dve kukly a čelovkové svietidlo. Tieto veci mu aj ukázal. Nevie na čo si ich obžalovaný kúpil.
Nakoľko svedok na hlavnom pojednávaní odlišne od prípravného konania uvádzal, že si nepamätá že by obžalovanému v ten večer v neskorých nočných hodinách telefonoval, bola svedkovi na hlavnom pojednávaní postupom podľa § 264 Tr. por. prečítaná výpoveď z prípravného konania pred vyšetrovateľom, kde svedok vtedy vypovedal, že s Y. v ten večer sedeli v krčme u V. do záverečnej asi do pol noci. Nevie presne o koľkej, ale z Y. V. telefónu obžalovanému ešte chcel zatelefonovať, lebo chcel vedieť, či bude u neho spať, mohlo byť okolo 23,00 hod. a Y. mu telefonoval asi zo štyri razy, ale ani raz sa s ním nepodarilo skontaktovať, bol nedostupný a ozývalo sa, „číslo, ktoré voláte je momentálne nedostupné“. Z krčmy išli spoločne domov, on išiel spať domov, Y. tiež. Po prečítaní výpovede z prípravného konania svedok následne uviedol, že je pravdou to, čo vypovedal v prípravnom konaní pred vyšetrovateľom.
Svedok na hlavnom pojednávaní odlišne od prípravného konania tiež uvádzal, že obžalovaný mu okrem toho, že mu povedal, že spal doma, nespomínal iné miesto, kde by mal v tú noc späť, avšak v prípravnom konaní pred vyšetrovateľom vypovedal, že obžalovaného sa pýtal, že kde spal tú noc, vtedy v nedeľu večer mu vravel, že spal u Y. F., že tam k nemu prišiel o 6,00 ráno a ešte, že rozmýšľal, či tam má ísť. To mu povedal v nedeľu a o týždeň neskôr mu povedal, že spal doma, že mama ho tam schovala v pivnici pred otcom, preto bol vypnutý, aby ho tam otec nepočul, keď mu telefonovali a o 6,00 hod. ráno musel ísť preč, že on by nemrzol, že on by išiel pred dom vykrikovať, aby mohol spať u mňa v pivnici. Po prečítaní tejto časti výpovede z prípravného konania postupom podľa § 264 Tr. por. svedok zotrval na výpovedi pred vyšetrovateľom, o týchto skutočnostiach pri výsluchu v prípravnom konaní vypovedal pravdu.
Svedok na hlavnom pojednávaní si už nepamätal, či mu obžalovaný pred skutkom spomínal, že vie zohnať peniaze a mal uviesť aj sumu, pričom v prípravnom konaní k tomu podrobne vypovedal. Preto súd aj ohľadne tohto postupom podľa § 264 Tr. por. prečítal výpoveď svedka z prípravného konania pred vyšetrovateľom. Pri výsluchu pred vyšetrovateľom svedok uvádzal, že vtedy ku večeru ku nemu prišiel aj
Y. V. a po jeho príchode spolu hrali karty. Obžalovaný s nimi karty nehral, len sa rozprávali. Pri takomto rozhovore obžalovaný sedel na fotelke, kolená mal opreté o seba a vtedy hovoril, že vie, kde je sto tisíc. Ale nevie, či povedal eurá alebo koruny a ešte povedal, že oni na to aj tak nemajú. Obžalovaného sa pýtali, že nech povie, kde to je, ale obžalovaný nechcel povedať a ani nakoniec nepovedal. Ešte si spomína, ale nevie, či to bolo vtedy, keď popíjali alebo či to bolo inokedy, mu povedal, že sa basy nebojí, len že nie je fyzicky zdatný. Svedkovi sa už v pivnici nechcelo byť, a tak okolo 19,00 - 20,00 h. večer všetci traja odchádzali z pivnice. Predtým, ako obžalovaný odišiel, tak si zobral so sebou jednu kuklu, rukavice aj tú čelovku, kaser a to bolo všetko. Ešte dodal, že od štvrtka večera mal u neho obžalovaný v pivnici odložený občiansky preukaz a kľúč od domu, kde býval a zobral si ich až v nedeľu večer. Vždy keď odchádza z pivnice, tak túto zamyká a kľúč si berie so sebou. Po prečítaní tejto časti výpovede z prípravného konania následne svedok uviedol, že to bolo tak, ako vypovedal pred vyšetrovateľom.
Svedok na hlavnom pojednávaní odlišne od prípravného konania tiež uvádzal, že nevie o tom, že by si obžalovaný už minulosti kúpil kukly, čelovky aj rukavice, avšak v prípravnom konaní pred vyšetrovateľom vypovedal, že kukly, čelovky aj rukavice si obžalovaný kupoval už v minulosti a tieto veci spoločne použili pri krádežiach vlámaním do predajne vo L. a okolitých dedinách. Tieto veci mu aj u neho v pivnici ukázal. Po prečítaní tejto časti výpovede z prípravného konania postupom podľa § 264 Tr. por. svedok uviedol, že pravdou je to, čo uviedol na hlavnom pojednávaní. Na vysvetlenie tohto rozporu svedok vypovedal, že keď ich vypočúvali na polícii, tak mal aj právnika, ale nebol pri ňom pri výpovedi, a tak rozprával to, čo chceli policajti. Policajti hovorili, ktoré obchody sa kedy vykradli a on im len prikyvoval, lebo ho nútili. Na takýto postup policajtov sa sťažoval, ale jeho sťažnosť zamietli. Výpoveď si pred podpisom prečítal len zbežne, lebo vedel, čo tam rozprával. Zápisnicu o výsluchu podpísal len preto, lebo sa bál.
K týmto tvrdeniam svedka prokurátorka na hlavnom pojednávaní uviedla, že výsluch svedka L. dňa 21.12.2009, bol vykonaný zákonným spôsobom a po vznesení obvinenia voči obžalovanému, za prítomnosti zvoleného obhajcu obžalovaného JUDr. F.. Voči spôsobu výsluchu nebola vznesená v priebehu konania žiadna námietka, o ktorej by rozhodovala Krajská prokuratúra v Žiline.
K výpovedi svedka Y. L. obžalovaný uviedol, že svedok má taktiež pomýlené dni a prežité okolnosti okolo toho, ako bol s ním a u neho. Tvrdenia z jeho výpovedí zo dňa 02.12.2009, 21.12.2009 a 09.06.2010 ohľadom toho, že sa oni dvaja mali podieľať na vlámaní do pizzerie vo Svederníku dňa 25.07.2008, predajne Jednota dňa 22.11.2008 v H. T. a tiež do tej istej predajne dňa 26.11.2009, mu boli nanútené. Čiže deň, keď som prišiel k nemu prespať a údajne som mu mal ukázať kukly a kasery, ktoré som mal kúpiť v predajni Army shop v A. a tie sme mali následne použiť na uvedené vlámanie. Na základe týchto tvrdení bolo voči nám začaté trestné stíhanie a následným vyšetrovaním a konečným rozhodnutím okresného prokurátora zo dňa 05.01.2011 pod sp. zn. 2Pv 770/08-33, ktoré znie tak, že zastavuje tieto trestné stíhanie za uvedené tri skutky z dôvodu, že je nepochybné, že skutky nespáchali obvinení. Čiže tvrdenia L. neboli pravdivé. Čiže tvrdenie, že mu ukazoval uvedené veci a že ich mali použiť na uvedené vlámanie ako aj to, že si ich mal v sobotu dňa 28.11.2009 vziať so sebou, keď odišli od neho z garáže, neboli pravdivé. Sám svedok L. na hlavnom pojednávaní dňa 10.12.2010 uviedol, že tieto tvrdenia ho donútili povedať policajti.
Svedok Y. Z., kamarát obžalovaného, si na hlavnom pojednávaní už mnohé skutočnosti ohľadom skutku, ktoré sa odohrali na konci novembra 2009, nepamätal. Uviedol iba, že všetko, čo vypovedal v prípravnom konaní je pravda. Odpovedal až na otázky prokurátorky. Čo sa týka jeho vzťahu k obžalovanému, boli kamaráti, chodievali spolu do krčmy, stretli sa pár krát v týždni a to buď u obžalovaného doma alebo v krčme, alebo niekde vonku. Občas spolu hrávali aj hracie automaty, sumy, ktoré vhadzovali do automatov si už nepamätal. On vsádzal iba malé sumy, obžalované mal peniaze z brigád, na ktoré chodieval s otcom. Koncom novembra 2009 sa s obžalovaným stretli. Na nič nezvyčajné z tohto obdobia si nepamätá. Obžalovaný mal poranenia na brade, povedal mu, že spadol, ale bližšie mu ten pád nepopísal. Zdá sa mu, že obžalovaný v tom období neprespával doma, ale niekedy prespával u F.. Myslí si, že obžalovaný neprespával doma z toho dôvodu, že sa pohádal s otcom, no nepamätal si dôvod, pre ktorý sa s ním pohádal. Nevie o tom, že by obžalovaný niekomu odcudzil peniaze. O smrti K. S. a jej dcéry má informácie len z televízie, počul aj v krčme, že sú nezvestné, ale bližšie okolnosti k tomu nevedel uviesť. Obžalovaný na nezvestnosť poškodených reagoval normálne, v tom období sa stretli spolu v krčme, niekto to tam spomenul, ale nereagovali na to. Žiadne iné okolnosti mu nie sú známe. Čo sa týka vzťahu obžalovaného s nebohými, vedel o tom, že boli rodina, ale nevedel o tom, aké mali medzi sebou vzťahy. Nevedel uviesť, či v tom období videl u obžalovaného nejakú zbraň, prípadne nôž, bejzbalovú
palicu, kuklu alebo plynový sprej. V jeho prítomnosti sa na adresu nebohých nikdy nevyjadroval nejako hanlivo ani sa nezastrájal, že by im chcel zle. Pod vplyvom alkoholu bol obžalovaný normálny, on vôbec nebol konfliktný, iba bol trochu hlučnejší. Nevie o tom, že by obžalovaný mal vzor v nejakom zločincovi. Pred dnešnou výpoveďou ho nikto neovplyvňoval, ani mu nekázal, ako má vypovedať. Obžalovaný nebol žiadne bitkár. Iba raz sa naťahoval v krčme.
Nakoľko svedok na hlavnom pojednávaní odlišne od prípravného konania uvádzal, že si nepamätá sumy, aké obžalovaný prehrával na automatoch a nevie nič o tom, že by obžalovaný niekomu odcudzil peniaze, bola svedkovi na hlavnom pojednávaní postupom podľa § 264 Tr. por. prečítaná výpoveď z prípravného konania pred vyšetrovateľom, kde svedok vtedy vypovedal, že keď obžalovaný hral a svedok tam bol, tak obžalovaný prehrával tak 50 eur, ale naposledy, čo vie, tak prehral 1.500 eur. Vtedy, keď prišiel do krčmy, tak mu chalani povedali, že zobral tatkovi 1.500 eur, a tieto prehral, ale on v ten deň t.j vo štvrtok s ním nebol, bol s ním až v piatok. Po prečítaní výpovede z prípravného konania svedok následne uviedol, že je pravdou to, čo vypovedal v prípravnom konaní pred vyšetrovateľom.
Svedok na hlavnom pojednávaní odlišne od prípravného konania tiež uvádzal, že o smrti K. S. a K. V. vie len z televízie a počul aj v krčme, že sú nezvestné, pričom bližšie podrobnosti nevedel uviesť, avšak v prípravnom konaní pred vyšetrovateľom vypovedal, že v nedeľu išli po ceste s Y. L., obžalovaným a nebol si istý, či aj s Y. V., išli smerom ku klubu Y., alebo M., vo L., išli spodkom okolo potoka, a videl, že pri dome K. S. stáli 2-3 policajné autá. Vtedy nevedeli, čo sa deje, ale až v krčme niekto povedal, že K. S. a K. V., sú nezvestné, že nevedia kde sú. Išli dozadu na čaj, za krčmou, lebo obžalovaný sa nechcel stretnúť so svojim otcom, kvôli tým peniazom. Svedok ostal určite v krčme, a oni ostatní išli kdesi ku baru. Vtedy, keď boli spolu s obžalovaným, tak si všimol, že na spodnej časti brady mal obžalovaný také rozbité, ale vyzeralo to ako po páde, a obžalovaný im povedal, že spadol dole pri L. pivnici, to si pamätá dobre, že to obžalovaný takto hovoril, ale z akého dôvodu tam spadol, to mu nepovedal. Vtedy, keď bol s ním, tak obžalovaný bol normálny, mal vtedy v nedeľu oblečené hnedé nohavice - kapsáče a nejakú bundu. Vie, že pár krát predtým si požičiaval bundu aj od Y. F.. O čom sa vtedy rozprávali, nevie, ale k nezvestnosti S. a V., nikto nič nehovoril. Po prečítaní tejto časti výpovede z prípravného konania postupom podľa § 264 Tr. por. svedok zotrval na výpovedi pred vyšetrovateľom, o týchto skutočnostiach pri výsluchu v prípravnom konaní vypovedal pravdu.
Svedok na hlavnom pojednávaní odlišne od prípravného konania tiež uvádzal, že obžalovaný mal za vzor nejakého politika a nevie o tom, že by mal za vzor nejakého zločinca, avšak v prípravnom konaní pred vyšetrovateľom vypovedal, že obžalovaný ako o svojom vzore určite hovoril o S. a ešte o nejakom vedcovi, lebo jeho zaujímali také veci, čo ľudia vynájdu. Meno toho vedca si nepamätal. Jemu sa páčili ľudia, čo vedeli rozmýšľať, aj o S. hovoril, že má IQ a, že vie rozmýšľať aj tí vedci, že vedia. Po prečítaní tejto časti výpovede z prípravného konania postupom podľa § 264 Tr. por. svedok zotrval na výpovedi pred vyšetrovateľom, o týchto skutočnostiach pri výsluchu v prípravnom konaní vypovedal pravdu.
Svedkyňa K. Q., kamarátka obžalovaného, na hlavnom pojednávaní ku skutku vypovedala, že býva vo L. u svojho priateľa T. L.. V tom období bol obžalovaný u nich v pivnici. Y. L. zobral jej malú dcéru do pivnice, lebo ju chcel ukázať obžalovaného. Prišla za nimi asi za 10 min a s obžalovaným sa rozprávala o dcére, vypili si spolu.V pivnici bol iba Y. L. a obžalovaný a potom prišiel ďalší kamarát V., akurát vtedy, keď odchádzala. Obžalovaný jej vtedy zo srandy povedal, že mu bude posielať listy a banániky do basy a usmievali sa na tom. Nepýtala sa obžalovaného ako to myslí. Obžalovaný u nich prespával v pivnici, ale nevie ako dlho. Vôbec nevedela, že tam je, až keď Y. L. zobral jej dcéru do pivnice. O úmrtí K. V. a K. S. sa dozvedela od Y. mamy, ktorá prišla domov a povedala im to. O tom, že sa našli ich telá sa dozvedela, keď prišli policajti a keď to ukazovali v správach. Nevie, či v tom období ku nim chodil obžalovaný, lebo do pivnice nechodila. Keď sa našli tie telá, tak sa po L. hovorilo, že to možno spravil obžalovaný. S T. L. sa o tom rozprávali. Nenapadlo by ju, že by to urobil obžalovaný. Nikto ju pred výpoveďou neovplyvňoval, a ona sa ani nebojí obžalovaného. Mysleli si ti kvôli tomu, že mu bude posielať lístočky do basy. Jej druh sa s obžalovaným často nestýkal, ani spolu netrávili voľný čas. Nevie, čím sa obžalovaný živil, ako trávil voľný čas, lebo až tak dobre ho nepoznala. Nevie ani s kým sa najčastejšie stýkal.
Svedkyňa na hlavnom pojednávaní odlišne od prípravného konania uvádzala, že by ju nenapadlo, že by obžalovaný mohol niekoho zavraždiť, avšak v prípravnom konaní pred vyšetrovateľom vypovedala, že potom, keď sa už v dedine rozprávalo, čo sa stalo, že boli nájdené K. S. aj K. V., hovorila mame, aj starkej, aj Y., že to urobil obžalovaný a to podľa toho, že mu mala posielať lístočky do basy. Ale nikto jej
to nechcel veriť, že on by takého niečoho nebol schopný. Po prečítaní tejto časti výpovede z prípravného konania postupom podľa § 264 Tr. por. svedkyňa zotrvala na výpovedi pred vyšetrovateľom, o týchto skutočnostiach pri výsluchu v prípravnom konaní vypovedala pravdu. Myslela si, že to urobil obžalovaný a to kvôli tomu, že jej povedal, že mu bude posielať lístočky do basy.
Svedkyňa L. L., priateľka nebohej K. S., na hlavnom pojednávaní ku skutku vypovedala, že K. spoznala asi pred šiestimi rokmi. K. vtedy začala robiť v Rakúska a potom tam začala pracovať aj svedkyňa. Stretávali sa pravidelne každé dva týždne a dosť často sa vzájomne aj navštevovali. Obžalovaného nepozná, akurát vie, že keď K. chodievala za ňou, hovorila, že mala problémy so susedom, a že je to jej švagor. Hovorila aj o tom, že mali spory kvôli hranici pozemku. K osobe obžalovaného sa nebohá Iveta nevyjadrovala. K osobným pomerom K. S. svedkyňa uviedla, že vedela o tom, že s R. boli manželia, že boli rozvedení, aj to, že R. má nemanželské dieťa. Taktiež vedela, že žili spolu v jednej domácnosti a mali medzi sebou dobré vzťahy. Ohľadom jej majetkových pomerov svedkyňa vedela, že K. mala byt na L., ktorý zdedila po svojej mame. Naposledy s ňou bola týždeň pred skutkom na káve, v pondelok v tom týždni, ako sa v sobotu stal skutok.. V ten deň mala K. pri sebe kabelku Gucci, ktorú nosievala, bola to kabelka na jedno rameno. Rameno bolo červené, malo označenie Gucci a cez vrch mala zapínanie, v strede pod tým bol zips. Kabelka mala tvar takého polmesiaca a vpredu mala sponu koliečkovitého tvaru a v ňom bolo písmenko G. Ohľadom tejto kabelky robila aj nákres. V prípravnom konaní opoznala zhorenú sponu a bola presvedčená, že to bola spona z kabelky nebohej K.. K osobe švagra, otca obžalovaného, jej K. povedala, že sa na ňu škaredo vyjadroval, nadával jej cez plot, vykrikoval na ňu, že ju zabije. Mala z neho strach a nervy. Nebola však svedkom nejakého priameho konfliktu medzi nebohou K. a jej švagrom. Bola aj na pohrebe nebohých, a keď stála rodina pri truhle, obžalovaný stál na konci rady a všimla si, že mal poobíjané hánky na rukách. Keď nebohé už odvážali do jamy, obžalovanému skákali sánky a bol veľmi nervózny.
Obžalovaný k výpovedi svedkyne uviedol, že zo znaleckého posudku, z odboru kriminalistická chémia, č. posudku PPZ-5865-4/KM-SM-EXP-2009 vyplýva, že znalec sa vyjadril k obhoreným zvyškom, ktoré boli svedkyni na fotodokumentácii ukázané a že by sa mohlo jednať o zvyšky tašky, kabelky, batoha prípadne sponu z opaska a podobne. Znalec konštatoval, že nie je možné zistiť ani druhový pôvod vecí, či sa môže jednať o zvyšky batoha, tašky, kabelky, opasku a ďalších mnoho iných vecí. Zároveň teda nie je možné zistiť, či všetky tri kovové časti pochádzajú od jednej a tej istej veci, alebo každá časť pochádza od inej veci. Preto tvrdenie kohokoľvek, zvlášť laika, že kovové časti pochádzajú od niektorej konkrétnej veci, sú nezmyselné, a to zvlášť, keď sú vyžíhané od tepla, ohňa. Svedkyňa L. detailne popisovala kabelku zn. Gucci. Uviedla, že na spomínanej kabelke bolo po celej taške zipsové zapínanie, čo je možno si predstaviť aj z nákresu, ktorý osobne nakreslila. Z toho vyplýva, že pokiaľ by sa jednalo o zvyšky kabelky Gucci, tak by tam bol nájdený nielen zips, ale aj to, čo zopína z oboch strán a keďže sa jedná o značkovú kabelku, výrobca používa kovové časti, keďže umelohmotné sa ničia. Z toho vyplýva, že nie je možné, aby tam bola spálená uvedená kabelka, zvlášť keď sa nenašlo celé zipsové zapínanie. Svedkyňa k tomu uviedla, že nechce nič zmeniť ani doplniť na svojej výpovedi.
Obžalovaný v tejto súvislosti namietal aj potvrdenie o zaistení vecí zo dňa 10.12.2009, u svedka F., kde je aj podpísaný, svedok vypovedal, že nevie čo u neho zaistili. Úradný záznam zo dňa 10.12.2009 je spísaný dvoma policajtmi, kde sami uvádzajú svoje tvrdenie, ako tvrdenie samotného F., že on nič podobné vo svojej peci nepálil a že nevie, kto takéto veci v jeho peci pálil. Ale naposledy u neho prespával C. Z. zo L., preto si myslí, že tieto veci v jeho peci pálil on. Tieto zavádzajúce a klamlivé tvrdenia nie sú tvrdeniami svedka F. a ani nie sú ním podpísané.
Svedok T. T., bývalý spoluväzeň na cele s obžalovaným, na hlavnom pojednávaní vypovedal, že poznatky o tomto trestnom čine získal od obžalovaného, keďže s ním skoro 5 mesiacov strávil na jednej cele. Dňa 1.3.2010 ho preradili na celu č. 121 k obžalovanému. Spýtal za ho, čo tam je, a on mu ukázal povystrihované články z novín, z ktorých zistil, že je obvinený z dvojnásobnej vraždy K. S. a K. V.. Keď sa ho spýtal, či to urobil, tak sa iba usmieval a povedal, že je hrdý na to, že sa nepriznal. Keď mu jeho strýko poslal do väzby fotku z dovolenku, na ktorej bol on a dve zavraždené a na tejto fotke bolo z druhej strane napísané: „ako si mohol??“, tak sa na tom dobre zabával. Postupom času začal rozprávať ako sa tieto veci udiali a podobne. Dennodenne vykrikoval na cele, že je génius, boh, rozhoduje o tom, kto bude žiť, že jeho rozsudok smrti je horší ako rakovina a že K. a K. rady trpeli. Dôvodom zavraždenia týchto dvoch osôb bolo vypočutie si rozhovoru medzi jeho mamou a K. S., ktoré boli sestry. K. S. mala hovoriť jeho mame, že keby sa jej niečo stalo, urobí závet tak, aby polovica majetku pripadla na dcéru
K. V. a druhá polovica na jeho mamu a aby R. nedostal nič. Z tohto mu vyplývalo, že pokiaľ sa zbaví K. a K., celý majetok, pripadne jeho rodine. Na túto dvojnásobnú vraždu sa mal dôkladne pripraviť a mal si nakúpiť na to veci, kuklu, kaser, nejakú čelovku, baterku, čo sa dáva na hlavu. V noci zavraždil K. S. tak, že ju dopichal nožom a nejakými tupými predmetmi ju mlátil. Doslovne povedal, že „tá kurva Iveta ho prosila o život“. Následne na to si počkal na dcéru K. V.. Povedal, že K. nebol problém spacifikovať. Mal pravdepodobne nastúpiť k nej do vozidla, ona mala sedieť za volantom, on mal pravdepodobne sadnúť za ňu, nasadil jej páku na krk, začal ju škrtiť až tak, že ju pretiahol z predného sedadla na zadné. Pri tejto príležitosti ho mala K. V. poškriabať na tvár. Povedal mu, že keď utápal to vozidlo Ford Mondeo s K. do Váhu, mala sa K. prebrať, aspoň on si to všimol. Povedal mu, že sa zľakol, pobehoval po brehu a dával pozor, aby nevyplávala z vozidla von. Povedal mu, že keď sa vozidlo ponorilo pod vodu sa cítil ako boh. Keď rozprával o skutku, hovoril v množnom čísle a keď sa ho na to opýtal, tak sa len usmial. Chválil sa, ako bol na pohrebe obidvom v koženej bunde ako mafián, truhla s K. S. že bola zatvorená, lebo túto riadne vyriešil. K. V. mal pohladkať v truhle po líci a sám pre seba si zašomral, pekne spinkaj. Po vraždách napísal doma lístok vlastnou rukou, ktorý bol aj nájdený pri domovej prehliadke a po vražde mal aj z niektorého z mobilov, buď z K. alebo K., poslať textovú správu. Ten lístok, čo napísal vlastnou rukou mal políciu naviesť na falošnú stopu, vzhľadom k tomu, že K. S. pracovala v Rakúsku a mala veľa peňazí v nehnuteľnostiach, tak všetko bude smerovať týmto smerom. Chválil sa, ako obral otca o milión korún. Keď sa raz pohádali a svedok mu povedal, že je to pekné svinstvo, vyvraždiť svoju rodinu a obrať otca o peniaze, na čo obžalovaný povedal, že je na to hrdý čo spravil. Dal si na celu poslať celý vyšetrovací spis vrátane fotodokumentácie, na ktorej sa dobre zabával a masturboval nad ňou. Stále rozprával, že Y. S. je jeho vzor, jeho fotky si vystrihoval z novín a časopisov. Tiež mu povedal, že vždy chcel ísť do väzenia a stať sa zločincom. Chcel, aby jeho mama vypovedala v tejto veci, ale obával sa, že by ju polícia alebo súdy nejakým spôsobom dokrútili na otázkach. Jeho mama mala mu potvrdiť jeho výpoveď v takom štýle, že v inkriminovanú noc, lebo bol pohádaný s otcom, tým pádom nemohol spávať doma, mala ho mama zamknúť v otcovej pracovni alebo garáži. Tým pádom by mu to potvrdzovalo, že nemohol byť niekde inde. A ráno ho mala odomknúť a mal ísť k nejakému F., jeho kamarátovi. Často sa vyhrážal v cele na adresu R. V., U. a prokurátorky. Jemu osobne núkal 10.000,- €, keby sa náhodou dostal domov, aby dal, alebo osobne odstránil prokurátorku V.. Rozčuľovalo ho tiež, keď vyšlo tiež najavo, že nie sú dedičmi K. majetku a že dedičom je R. V.. V. sa raz tak rozprávali, že čo by robil, keby prišiel domov, povedal mu, že by si dal koženú bundu, vypil by si a prechádzal by sa po dedine a zabával by sa na tom, ako majú všetci z neho strach. Oblečenie, ktoré mal na sebe v noci, keď sa udiali tieto vraždy, zničil a prezliekol sa. Obával sa znaleckého posudku DNA, nakoľko mu povedal, že ho K. v aute uškrabla a je možné, že za nechtami môže byť jeho koža, čiže DNA. Kaser, ktorý sa našiel, mal sa asi nájsť niekde pri dreve V., nebol ten, ktorý bol použitý pri týchto vraždách. Bavil sa na tom, že ten kaser tam zahodil niektorú noc, keď sa vracal z nejakej krádeže. V cele policajného zaistenia keď bol, si vyhryzol brušká na rukách, na prstoch, lebo si myslel, že mu tak nebudú môcť odobrať odtlačky prstov. V tejto veci sa rozhodol vypovedať preto, lebo už musí konečne niekto tu povedať pravdu a takisto sa vžil do situácie R. V., že keby sa jemu niečo takéto stalo a niekto by sa na tom dennodenne zabával. Na výpoveď ho nikto nenavádzal, lebo toto sú všetko veci a informácie, ktoré vie z úst obžalovaného a nemal by ich odkiaľ zobrať. Po prepustení na slobodu mu obžalovaný napísal viaceré listy, v jednom z nich bolo telefónne číslo na jeho advokátku, aby sa s ňou skontaktoval. Vo väzbe bol z dôvodu, že je obvinený za trestný čin hrubého nátlaku. Dňa 04.11.2011 bol prepustený z väzby. Jeho trestná vec sa vedie na Okresnom súdu Martin a nebola ešte ukončená. Počas výkonu väzby ho 2 krát navštívil Mjr. R. aj so spolupracovníkom. V trestnej veci obžalovaného sa rozhodol vypovedať, ako náhle sa z tej cely dostal, všetko si ujasnil v hlave a napísal si ohľadom toho aj nejaké poznámky, bolo toho naozaj veľa, aby niečo nezabudol. Z väzby napísal list aj krajskému prokurátorovi. Dôvod jeho prepustenia z väzby nebol žiadny obchod medzi ním a prokuratúrou, bol prepustený na základe toho, že ho sudkyňa jednoducho prepustila. S touto vecou to nemalo nič spoločné.
Obžalovaný k výpovedi svedka uviedol, že to, čo vypovedal, vypovedal len preto, že musel. tvrdil, si netvrdil preto, že by si chcel, ale preto, že si musel, nakoľko svedok je záujmová osoba pre orgány tohto štátu a oni vždy dosiahnu to čo chcú.
Svedok C. S., spoluväzeň obžalovaného na cele počas výkonu väzby, na hlavnom pojednávaní vypovedal, že asi 2-3 dni po tom, ako prišiel k obžalovanému na celu, mu obžalovaný začal rozprávať, že keď bol s ním na cele T. T. z Y., bol na neho svedčiť na súde, a preto bol na neho veľmi nahnevaný. Taktiež nadával na jedného policajta z ÚVV Žilina, ktorý na neho tiež svedčil. Nadával aj na všetkých policajtov, na sudcov a prokurátorov. Potom mu začal sám od seba ponúkať, či by nemohol odstrániť T.
T., prokurátorku V., sudkyňu Y. a ak by sa podarilo aj Okresný súd vyhodiť do vzduchu. Na obžalovanom bolo vidieť, ako sa stupňuje jeho agresivita a v tom sa už nevie ovládať. Svedok bol presvedčený, že to, čo chcel, aby pre neho urobil, by dokázal urobiť aj sám. Potom mu začal potichu rozprávať, ako to spravil. Boli dvaja, obžalovaný a jeho najlepší kamarát, prezývaný Y.. Oni hrali automaty, mali vypité a boli nafetovaní. Obžalovaný si išiel od tety požičať peniaze. Ona mu mala povedať, že mu peniaze nedá, a tak jej začal nadávať a urobil to, čo sa stalo. Pichal do nej nožom a vraj bol v takom stave, že ani nevedel, čo robí. Potom čakali na dcéru, obžalovaný ju držal a ten druhý ju dusil. Naložili ju do auta a odniesli do vody. Potom sa obžalovaný toho druhého opýtal, kde dali ten nôž, či ho schovali doma, pretože to je dôkaz proti nemu. Obžalovaný svedkovi povedal, že ten nôž je veľmi dobre schovaný, zakopaný. Na toho Y. mu obžalovaný poukázal v takom smere, že nemal nikdy sexuálny pomer so ženou, a preto mu jeho matka kúpila „nafukovaciu Anču“ a celá dedina o tom vie. K motívu sa už nedostal, či to bol úmysel. A ešte mu obžalovaný hovoril, čo všetko spolu vykonávali v tej dedine, ako robili ľuďom zle, hádzali im kamene, vykrikovali a nadávali im. Obžalovaný každú chvíľu onanoval nad nebohými a svedok, keďže to už nemohol vydržať, využil čas, keď obžalovaný odišiel na preštudovanie spisu, a všetko povedal referentovi, ktorý mal v ten deň službu. Zároveň požiadal o preradenie na inú celu. Referent si všetko vypočul, zavolal vedúceho väzby a oznámili mu, aby si pobalil veci, že s obžalovaným už na cele nebude. Obžalovaný mu ešte povedal, že nejaké stopy vyčistili, ale nestihli všetko. Bol nahnevaný, že predsa sa tam našli nejaké stopy. Celý čas mu obžalovaný vravel, aby ho volal Miki. Bál sa ho a niekedy v noci ani nespával. Na túto výpoveď ho nikto nenaviedol, aj listy na súd napísal z vlastnej iniciatívy, a to preto, aby povedal pravdu, ako to bolo, lebo s tým nechcel žiť a držať to v sebe. Neurobil to kvôli tomu, aby sa dostal na slobodu, ale preto, že odobral život nevinným ženám, ktoré mali rodinu a tá rodina dodnes trpí. T. T. nepozná vôbec, nikdy ho nevidel, počul o ňom len od obžalovaného. Keď mu prišla predvolánka, aby sa dostavil na súd ako svedok, váhal, či má vypovedať alebo nie, lebo mal obavy o svoju rodinu, lebo vie, čoho je schopný obžalovaný. Myslel si, že bude dlho vo väzení, na okresnom súde dostal 7 rokov, a preto by sa nemohol postarať o svoju rodinu. Krajský súd prvostupňové rozhodnutie zrušil a to mu bolo oznámené v decembri, až potom, ako napísal list na súd dňa 27.11.2011. Rozhodnutie vypovedať zmenil deň pred pojednávaním. Keď bol z obžalovaným na cele, nebol za ním žiaden policajt v súvislosti s touto vecou. Bol za ním príslušník KR PZ Žilina a vyťažovanie z jeho strany smerovalo k zisťovaniu hrozby zo strany obžalovaného na sudkyňu a prokurátorku. Obžalovaný ohľadom svojej priateľky povedal, že keby sa dostal na slobodu a jej rodičia by im bránili vo vzťahu, tak by dokázal zabiť aj jej otca.
Obžalovaný k výpovedi svedka uviedol, že svedok vedel, kto je a tiež aj to, že proti nemu svedčil spoluväzeň, ktorý sa za krátky čas na to dostal domov. Keď chodieval mimo celu, vždy videl, že so spisom svedok manipuloval. Svedkovi porozprával aj o tom, čo vypovedal T. T., že mu mal ponúkať peniaze za odstránenie prokurátorky, a že sa mu mal priznať k spáchaniu tohto trestného činu. Veľmi dobre cítil zo svedka, že chce to isté využiť a pomôcť si. Odoslal listy s podobnou formuláciou v nádeji, že bude prepustený, lebo v tom čase sa nachádzal vo väzbe. Následne ho Okresný súd ho odsúdil na 7 rokov, a preto poslal list zo dňa 27.11.2011, v ktorom kamuflovane vyjadril, prečo nechce ísť vypovedať. Preto Krajský súd z iniciatívy, pravdepodobne prokuratúry, ako aj súdu, ho neprepustil, neuznal ho nevinným, neznížil mu trest, lebo nemohol, pretože je pridlho vo väzbe a nemajú mu čím zakryť väzbu. Svedok chcel zistiť, ako je to v praxi, keď väzeň vypovedá na spoluväzňa, ako sa k nemu OČTK a súd postavia, čo je pre nich významné a čo nie. Povedal mu, že človeka by v tomto prípade prepustili urýchlene, keď by prišiel za OČTK, že vie, kto je spolupáchateľom trestného činu a vie, kde je schovaná vražedná zbraň. Preto svedok uviedol Y. Z., ktorého si vybral ako najslabšieho z jeho kamarátov. Obžalovaný počítal aj s tým, že svedok uvedie, kde je zakopaná vražedná zbraň, pretože C. N., s ktorým bol na cele, rozprával, že keď bude vypovedať, uvedie meno Z. a bude žiadať, aby bol eskortovaný do L. a ukáže policajtom, kde je zakopaný nôž, ktorý mal byť vražedná zbraň. Jeho tvrdenia, že mu mal núkať peniaze za vyhodenia Okresného súdu do vzduchu, zavraždenie predsedníčky senátu, náhradnej sudkyne a prokurátorky, sú fantazmagorické. Taktiež je hlúposť, že mu hovoril, aby ho prezýval Y., čím narážal na ilúziu sympatií voči S., o ktorej rozprával T.. Dnes čo svedok vypovedal, je resumé z toho, čo si pripravil v počiatkoch a vďaka psychologicky dokonale formulovaným otázkam prokurátorky si toho spomenul viac, ako by povedal pôvodne. T. T., ktorý je z mafiánskych skupín, si nedovolil povedať až tak zachádzajúce klamstvo, ako povedal svedok, že tento trestný čin mal spáchať so svojím kamarátom. Tomu človeku môže spôsobiť takú istú ujmu, že ho obviní prokuratúra, alebo uvedené veci budú tlmočiť média verejnosti.
Svedok k pripomienkam obžalovaného uviedol, že nežiadal, aby bol prepustený na slobodu, ani sa mu o to nejedná. Ak sa dokáže jeho vina, tak si to odsedí. A pokiaľ by vedel, kde je ten nôž zakopaný, tak to tu uvedie, ale nevie to, lebo mu to obžalovaný nepovedal.
Svedkyňa U. V., sestrenica nebohej K. S. a matky obžalovaného E. Z., bola v tejto trestnej veci vypočutá v prípravnom konaní dňa 03.02.2010. Nakoľko podľa zabezpečených lekárskych správ túto svedkyňu nebolo možné v dohľadnej dobe vypočuť na hlavnom pojednávaní bez spôsobenia mu ujmy na zdraví, na návrh prokurátorky súd na hlavnom pojednávaní postupom podľa § 263 ods. 3 písm. a/ Tr. por. prečítal výpoveď tejto svedkyne z prípravného konania ako osoby, ktorá ochorela chorobou, ktorá na dlhší čas znemožňuje jej výsluch / č.l. 1778, 1790 /. Svedkyňa bola riadne poučená o svojom práve odoprieť vypovedať voči obžalovanému C. Z.
Svedkyňa U. V. v prípravnom konaní dňa 03.02.2010 vypovedala, že s nebohou K. vychádzala veľmi dobre. Osobne sa navštevovali a kamarátili sa. Vedela o tom, že pracuje v Rakúsku, kde robila ošetrovateľku. Dva týždne bola u tejto rodiny a dva týždne bola následne doma. Zo svojim exmanželom R. V. žili spolu ako manželia aj napriek tomu, že boli rozvedení. Pri každom spoločnom rozhovore sa K. sťažovala na svojho švagra T. Z., že sa ho bojí, a že raz na ňu fyzicky zaútočil. Taktiež vie, že sa doma pred ním zamykala a spomínala, že si dala práve kvôli nemu namontovať aj poplašné zariadenia. Čo sa týka práce v Rakúsku, tak to bola spokojná, nemala žiadne problémy. V prípade, že by mala K. v Rakúsku nejakú mužskú známosť, istotne by sa jej s takým niečím zdôverila. Taktiež svedkyňa nemala vedomosť o tom, že by nebohá mala na Slovensku nejakú mužskú známosť. Taktiež aj s K. V. vychádzala veľmi dobre. K. bola veľmi šikovné dievča, chodila do školy, bola pracovitá, brigádovala a K. s ňou nemala žiadne problémy. Ku skutku svedkyňa uviedla, že jej syn sa priatelí s R. U. ml., ktorý bol priateľom K. V. a v nedeľu 28.11.2009 jej R. poobede volal, či nevedia, čo je s K. a K., lebo majú vypnuté telefóny a nedá sa im dovolať. Taktiež ani autá neboli na dvore. Preto odišla so svojím partnerom do L., kde im povedali, že nech zavolajú políciu, že nie je zvykom, aby sa takto K. neozývala. Svedkyňa sa K. osobne veľa krát skúšala dovolať. Kým čakali na políciu pred domom vo L. č. XXX, tak sa rozhodla, že sa pôjde opýtať K. sestry E. Z., či náhodou nevidela auto, alebo či nevie, čo je s nimi. Najskôr sa stretli s T. Z. a on im povedal, že o ničom nevie. Následne im taktiež E. Z. povedala, že o ničom nevie a nikoho nevideli. Medzitým prišli policajti, prehľadali okolie, pozreli, či je auto v garáži. Ešte policajtom hovorili, nech sa pokúsia lokalizovať mobilné telefóny. Za ten čas, čo tam boli, išiel T. Z. do krčmy so zaťom, nejako ho nezaujímalo čo sa deje, až potom na konci prišiel aj so ženou sa informovať čo sa deje. Zdržali sa do nejakej 21,00 hod. Následne sa potom dozvedela, že našli K. aj K. v autách a že ich vytiahli z kanála. Svedkyňa ďalej uviedla, že vo večerných hodinách asi okolo 21,30 hod. dňa 2.12.2009 jej volal T. Z., ktorý sa vypytoval, či niečo nevie, či niečo počula. V tom telefóne sa jej vyhrážal, že „U. ja ťa mám rád, ale ja sa o teba postarám“ a zložil telefón. Svedkyňa sa zľakla, nakoľko si nevedela vysvetliť v dobrom jeho slová, čo majú znamenať a preto zavolala na políciu policajtom, ktorí neskôr prišli. Potom jej ešte T. Z. raz volal 10 - 15 min. po prvom telefonáte, či má prísť za ňou, alebo či príde ona. Nevedela si vysvetliť, prečo by mala v nočných hodinách niekam chodiť, alebo ku nej by mali chodiť nejaké návštevy, tak mala strach, pretože má dve maloleté deti a zo slov od T. Z. bolo cítiť vyhrážanie. Tiež sa dozvedela, že T. Z. povedal v dedine, že kto bude svedčiť proti nemu alebo jeho synovi, tak ho zabije. Odvtedy sa s ním osobne nestretla akurát bol spolu s manželkou a obžalovaným na pohrebe. K osobe obžalovaného svedkyňa uviedla, že od R. V. a tiež K. sa dozvedela, že mala mať vykradnutý obchod, ale keďže je rodina, tak že ju obžalovaný nevykradne. R. jej to doslova takto povedal, že sedel s C. niekde v krčme a on mu to povedal. S obžalovaným nebola v styku, iba keď bola u K. na návšteve, videla ho na vedľajšom dvore. Naposledy ho stretla možno 3 roky dozadu, keď ju stretol, tak ju pozdravil. Poznala ho skôr ešte ako malého chlapca, lebo chodil do školy do H. T..
Postupom podľa § 263 ods. 1 Tr. por. so súhlasom obžalovaného a prokurátorky boli na hlavnom pojednávaní prečítané výpovede svedkov R. N., č.l. 225, R. T., č.l. 252, E. M., č.l. 262, U. N., č.l. 269, Ing. E. R., č.l. 275, I. Y., č.l. 281, A. V., č.l. 293, R.. E. Y., č.l. 298, z prípravného konania.
Svedok R. N., švagor obžalovaného, bol riadne poučený o vojom práve odoprieť výpoveď podľa § 130 ods. 1, 2 Tr. por., pričom výslovne vyhlásil, že toto právo nevyužíva a vypovedať bude. Vo svojej výpovedi v prípravnom konaní dňa 16.02.2010 uviedol, že spoločne so svojou rodinou býva v samostatnej prístavbe rodinného domu č. XXX vo L.. S obžalovaným sa približne 2 - 2,5 roka skoro vôbec nebavil. Do domu svojho svokra chodil len na sviatky, priemerne tak 10 krát do roka. Nevie, ako jeho manželka vychádzala so svojím bratom, ale asi ako brat so sestrou. Svedok býval často preč kvôli robote a nevie, či
v tom čase k nim chodil obžalovaný, ale mal zakázané k nim chodiť. Nevie, či mal obžalovaný v minulosti nejaké problémy, nezdôveril sa mu, že by páchal nejakú trestnú činnosť. Rodina obžalovaného vedela, že on sa od nich izoloval, a preto sa pred ním o ničom nerozprávali. Vedel, že obžalovaný koncom novembra zobral svojmu otcovi nejaké peniaze, ale nevedel koľko. Dozvedel sa aj to, že svokor vyhodil obžalovaného z domu, ale či to bolo kvôli tým peniazom alebo kvôli niečomu inému, do toho sa nestaral. V noci z 28.11 na 29.11.2009 bol doma, predtým, asi do 20.00 hod. bol k krčme. V sobotu bol doma, robili strechu na prístavbe, pomáhal mu kolega. Okolo 15.00 hod. videl K. S. a pozdravili sa. S K. V. sa v ten deň vôbec nestretol. S V. vychádzal normálne, predtým, ako došlo k tomu sporu o pozemok vychádzali veľmi dobre. Naposledy bol u nich na návšteve asi pred dvoma rokmi. Nevie o tom, že by sa obžalovaný na adresu nebohých negatívne vyjadroval, alebo sa zastrájal, že im niečo urobí. Manželka mu nepovedala, že by s obžalovaným dňa 29.11.2009 okolo 07.30 - 8.00 hod ráno telefonovala. Svokor celú nehnuteľnosť vo L. prepísal na jeho manželku. Obžalovaný hrával hracie automaty, svedok ho pár krát osobne videl, peniaze si od neho nikdy nepožičiaval.
Svedkyňa R. T., priateľka nebohej K. V., v čase skutku čašníčka v pohostinstve H. krava, vo svojej výpovedi v prípravnom konaní dňa 23.02.2010 a 21.06.2010 uviedla, že asi mesiac pred tým, ako K. zomrela, nastúpila do pohostinstva H. krava ako čašníčka a začala tam brigádnicky pracovať. Robili na zmeny, krátky a dlhý týždeň. S K. sa poznala už od základnej školy, nevie o tom, že by mala nejaké konflikty, nakoľko nebola konfliktný typ. Dňa 28.11.2009 mala K. nastúpiť do roboty o 12,00 hod. Svedkyňa prišla do práce o 15,00 hod.. Asi o 16.00 alebo 17,00 hod. prišla za K. jej mama, doniesla jej obed a odišla do OC Y. na nákupy. V ten deň K. prišla do roboty na aute Ford Mondeo, ktoré patrilo jej priateľovi R. U.. Počas zmeny všetko prebiehalo dobre, akurát v neskorých nočných hodinách okolo 23,00 hod. bol na K. strane nepríjemnej zákazník. Ale nakoniec sa to poriešilo tak, že svedkyňa mu bola dohovoriť a privolali aj vyhadzovača. Počas služby v sobotu sa podávajú nápoje pred záverečnou do 01,30 hod. a o 02,00 hod. bola záverečná. Počas tejto doby si robili účty, zaniesli peniaze do trezoru, robili si poriadok, zhasli svetlá a opustili priestory. Ona s K. odchádzali skôr, ako čašníci zdola. Pred podnikom sa rozlúčili a K. nastúpila do auta a odchádzala domov. Na nasledujúci deň mala K. nastúpiť o 15,00 hod. a svedkyňa bola v robote už o 12,00 hod. O 15,00 hod. však K. neprišla. So spoločnou priateľkou E. V. komunikovala, či nevie, kde je K.. K. jej nezdvihla telefón, mobil mala nedostupný, a aj druhý kontakt na ňu bol nedostupný. Potom si vypýtala telefonický kontakt na jej mamu, ale aj tento mobil bol nedostupný. Následne E. V. kontaktovala K. priateľa R., že nie je všetko v poriadku, že K. neprišla do práce. Večer sa u nich zastavil aj K. priateľ R. U., ktorý jej povedal, že K. hľadá po celej A., či sa jej nestala nejaká nehoda. Povedal jej, že kontaktoval taktiež aj policajtov a opýtal sa jej, či K. odchádzala sama alebo ešte s niekým iným. Svedkyňa nevedela, či K. odchádzala sama, preto sa opýtali zákazníkov, ktorí čakali po záverečnej pri podniku, či K. odchádzala sama a povedali im, že odchádzala sama. V ten deň mala oblečené bledomodré rifle, farebnejšiu mikinu značky Puma a takú hnedú bundu, ktorú nosievala do roboty. Mala pri sebe aj kabelku, nosievala takú látkovú bledých farieb sivá, modrá, ružová s uchom cez celú tašku a s rukoväťou, buď prišitou s kabelkou alebo uchytenou cez kovové časti. Nosievala určite mobilné telefóny, mala ich dva, taktiež aj peňaženku, hygienické vreckovky a kľúče od domu a auta. Veľa peňazí pri sebe nenosila, lebo keď si niekedy išli sadnúť na kávu, tak si vyberala len potrebnú čiastku. V ten večer K. do práce ešte volal jej R. U., že zostáva doma, že nejde s priateľmi vonku. V nedeľu nad ránom poobede odchádzala určite domov, lebo jej to povedala. K. nechodievala k priateľovi často spávať, a keď bola jej mama doma, tak chodievala spávať domov. Svedkyňa nevedela o tom, že by K. mala nejakých nepriateľov. Pred svedkyňou sa o svojich susedoch moc nevyjadrovala, iba raz spomenula, keď bola svedkyňa u nich na návšteve, že majú susedov, s ktorými sa nerozprávajú. K. spomínala, že majú dva byty na L. v prenájme a jeden byt v Y., taktiež v prenájme. V práci ich vyplácali tak, že svedkyňa bola vedúca zmeny a vždy po zmene dala K. peniaze. Keďže zmena sa končila v ten týždeň v nedeľu v noci, peniaze by K. dostala za ten týždeň v nedeľu. Za krátky týždeň sa mzda vyplácala vo štvrtok.
Svedkyňa E. M., priateľka nebohej K. S., vo svojej výpovedi v prípravnom konaní dňa 11.03.2010 uviedla, že s K. S. vychádzali veľmi dobre. Vedela od nej aj o probléme s rodinou Z. ohľadom pozemku. Taktiež jej spomenula, že obžalovaný hrával automaty. Spolužitie K. S. s jej exmanželom bolo úplne normálne aj napriek tomu, že boli rozvedení. S K. boli dobré kamarátky, a preto keby mala v Rakúsku nejakú pánsku známosť, určite by jej o tom povedala. Nemá vedomosť o tom, že by bola urobená nejaká videokazeta, na ktorej by bola K. s rakúskym politikom. Taktiež si nemyslí, že by bola K. niekým vydieraná, ale dve mesiace predtým, ako sa stal skutok, sa jej K. zdala utiahnutá, menej ju kontaktovala. Naposledy sa s ňou stretla v stredu pred skutkom, zatelefonovala jej, či by mohla prísť na návštevu. O nezvestnosti K.
a jej dcéry sa dozvedela od U. V.. K. pri sebe nenosievala veľkú finančnú hotovosť, bola známa svojou šetrnosťou. Keby K. niekto z rodinných príslušníkov navštívil v dome, určite by jej to povedala.
Svedkyňa U. N., priateľka nebohej K. S., vo svojej výpovedi v prípravnom konaní dňa 19.03.2010 uviedla, že s K. S. sa spoznali v roku 2003, keď chodili na jazykovú školu. Neskôr K. začala pracovať v Rakúsku. Čo sa týka jej spolužitia s R. V., považovala ich za normálny manželský pár, aj keď vedela, že sú rozvedení. K. bola pozitívne naladená, ku každému bola milá a svoju dcéru zbožňovala. Bola poriadkumilovná a zodpovedná. K. sa so svojou sestrou, matkou obžalovaného, dlhé roky nerozprávala kvôli sporu o hranice pozemku. Svedkyňa bola u K. viackrát doma, občas u nich prespávala. Sama bola svedkom toho, ako raz, keď bola u K. na záhrade, zjavil sa sused za plotom, niečo proti K. mal a až keď ju zbadal, odzdravil ju a odišiel. Ale vedela, že tento sused K. aj K. vulgárne nadával a nadával aj na R.. Svedkyňa nemala vedomosť, že by K. mala v Rakúsku nejakú pánsku známosť a zdalo sa jej absurdné, že by sa K. zaplietla s nejakým rakúskym politikom, alebo žeby bola urobená nejaká videokazeta, na ktorej by bola K. s rakúskym politikom a bola niekým vydieraná. Naposledy si s K. telefonovala v piatok 27.11.2009, lebo sa mali stretnúť. Keďže ju však bolela hlava, dohodli sa, že si ešte zavolajú buď v sobotu alebo v nedeľu, keďže K. odchádzala do Rakúska 30.11.2009. Z rozhovoru vyrozumela, že K. bola spokojná a veselá a ešte jej povedala, že ak sa stretnú v sobotu, bude s ňou musieť vydržať do polnoci, kým K. skončí v bare a že ju potom zoberie domov. V tom čase bol R. V. v Anglicku. K. nosievala čiernu kabelku zn. Gucci, na ktorej sa cez zapínanie prehadzovala pracka. Bola šetrná a nikdy veľa nemíňala. Na pohrebe ju kamarátka L. upozornila, aby sa pozrela na mladého muža, ktorému preskakovali sánky, ale nepoznala ho. Bol vysoký, chudý, na krátko ostrihaný a mal oblečený krátky kožený kabát. Nevie o tom, že by u K. bol týždeň pred skutkom rodinný príslušník, ktorému by ukazovala dom. Na záver svedkyňa dodala, že K. volala v nedeľu od 12.30 hod tak 5 až 6 krát do pol štvrtej a myslela si, že má asi vybitý mobil a nevie o tom. Okolo 18.30 hod. jej z Anglicka volal R. V., čo ju prekvapilo a pýtal sa jej, či nebola s K., lebo sa jej nemôže dovolať. Ešte spomenul, že sa nemôže dovolať ani K. a že jej priateľ sa bol pozrieť doma a tam nie sú, ani autá.
Svedkyňa Ing. E. R., v čase skutku starostka obce L., vo svojej výpovedi v prípravnom konaní dňa 23.02.2010 uviedla, že od jej nástupu do funkcie starostky sa medzi rodinami K. S. a rodiny Z. riešili bežné susedské vzťahy. Po nejakom čase vznikol väčší spor a to o hranice pozemku. Čo sa týka rodinných pomerov K. S. a R. V., aj napriek tomu, že boli rozvedení, žili ako manželia. Od K. vedela, že robila v Rakúsku. T. Z. podnikal spolu s manželkou vo vlastných priestoroch, prevádzkovali pohostinstvo a neskôr túto podnikateľskú činnosť ukončili. Čo sa týka osoby obžalovaného, tak tohto na Obecnom úrade neriešili. S K. V. prichádzala do styku minimálne. Svedkyňa ďalej vypovedala k verejnému osvetleniu miestnych komunikácií v dedine. Uviedla, že v mesiaci november určite osvetlenie fungovalo. V obci majú súmrakový spínač a osvetlenie sa zapína, keď sa začína súmrak. V tomto období osvetlenie svietilo do 23,30 hod. Potom je výluka do 04,40 hod. a po tomto čase sa opätovne osvetlenie rozsvieti a keď sa dostatočne rozvidní, automaticky sa vypne. S nebohou K. S. svedkyňa vychádzala veľmi dobre, nemala s ňou žiadnu negatívnu skúsenosť. Čo sa týka osoby C. Z., keď došlo k niečomu, čo občanom vadilo, tak sa s ním porozprávala a došlo k náprave. Z rozprávania ľudí v dedine sa dozvedela, že obžalovaný hrával automaty. Čo sa týka požívania drog obžalovaným, o tom svedkyňa nič nevedela.
Svedkyňa I. Y., administratívna pracovníčka na Obecnom úrade vo L., vo svojej výpovedi v prípravnom konaní dňa 23.02.2010 uviedla, že dňa 27.11.2009 prišiel na Obecný úrad do L. T. Z. s tým, že chcel zrušiť trvalý pobyt svojmu synovi C. Z.. Po splnení zákonných podmienok svedkyňa dňa 12.12.2009 zrušila obžalovanému trvalý pobyt. V minulosti, keď bol otec obžalovaného platiť na obecnom úrade spomenul, že obžalovaný mu zobral nejaké peniaze.
Svedkyňa A. V., známa obžalovaného, jeho sestry a manželka kamaráta obžalovaného, vo svojej výpovedi v prípravnom konaní dňa 19.03.2010 uviedla, že obžalovaný bol u nich naposledy v nedeľu poobede, pričom sa dlho nezdržal. Je tiež možné, že deň predtým jej telefonoval, ako aj manželovi, ale nepamätala si to presne. Keď bol u nich, choval sa normálne, nebol vystresovaný. Nepamätala si, čo mal obžalovaný na sebe oblečené. S otcom obžalovaného sa len zdravila, nebola s ním v kontakte. K. S. poznala, zdravili sa, ale K. V. nepoznala vôbec. Obžalovaný sa v jej prítomnosti nikdy na adresu nebohých nevyjadroval negatívne, ani sa im nevyhrážal. Nikdy jej nepovedal, že by si od nebohých požičal nejaké peniaze. Ani od nej si peniaze nikdy nepožičal, čo sa týka manžela, nevie o tom, že by si od neho obžalovaný peniaze požičal. Počula o tom, že hrával automaty.
Svedkyňa JUDr. E. Y., notárka, vo svojej výpovedi v prípravnom konaní dňa 29.03.2010 po zbavení mlčanlivosti uviedla, že K. S. nepoznala. Nebohá ju požiadala o spísanie závetu formou notárskej zápisnice. Závet bol spísaný dňa 19.10.2006 a zaregistrovaný v Centrálnom notárskom registri v ten istý deň pod sp. zn. XXXX/XXXX, N XXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX. K. S. pre prípad svojej smrti zriadila závet, ktorým za dedičov celého svojho hnuteľného ako aj nehnuteľného majetku, prípadných práv a pohľadávok, ktoré budú tvoriť jej vlastníctvo ku dňu smrti, určila K. V. a R. V., oboch v rovnakom pomere. V súvislosti s úmrtím K. V., ako závetnej dedičky, ktorá zomrela slobodná a bezdetná a nezanechala závet pre prípad svojej smrti, jej zákonným dedičom v 2. dedičskej skupine je otec K. V., príp. spolužijúca osoba. Na záver uviedla, že bola poverená aj prejednaním dedičstva po nebohej K. S..
Svedok M. H., bývalý spoluväzeň obžalovaného, bol na hlavné pojednávanie predvolaný na návrh obhajoby a mal vypovedať ku okolnostiam ohľadom skutku, predovšetkým k účasti obžalovaného na skutku a to na základe listu, ktorý odoslal Generálnu prokuratúru SR a ktorý bol následne postúpený na Okresný súd Žilina. Svedok sa sám dožadoval výsluchu pred súdom, uvádzajúc v ňom, že vysvetlí, čo sa v kritickú noc stalo, pretože bol na mieste činu. Na hlavnom pojednávaní však využil v zmysle § 130 ods. 2 Tr. por. svoje právo odoprieť vypovedať z dôvodu nebezpečenstva trestného stíhania pre trestný čin krivej výpovede, keďže v liste, ktorý odoslal, neuvádzal pravdu.
Súčasťou spisového materiálu sú aj zranenia u obžalovaného zadokumentované fotograficky krátko po skutku dňa 01.12.2009. Ohľadne týchto zranení obžalovaného bol vypracovaný znalecký posudok MUDr. Jozefom Trgiňom, znalcom z odboru zdravotníctvo, odvetvie chirurgia, traumatológia pod č. 21/2010 zo dňa 14.03.2010, na základe uznesenia KR PZ SR Žilina, Úradu justičnej a kriminálnej polície v Žiline, zo dňa 16.2.2010. Ako podkladový materiál mal znalec k dispozícii okrem uznesenia KR PZ SR Žilina zo dňa 16.02.2010, ČVS: KRP-116/OVK-ZA-2009, fotodokumentáciu zranení na tele obžalovaného, ktoré boli zadokumentované dňa 1.12.2009 (č.l. 1020), lekársku správu z ošetrenia obžalovaného zo dňa 7.12.2009 na ambulancii úrazovej chirurgie v Žiline, zápisnicu o výsluchu svedka T. Z. zo dňa 03.12.2009, zápisnicu o výsluchu svedka Y. V. zo dňa 27.01.2010, zápisnicu o výsluchu svedka Y. L. zo dňa 21.12.2009, zápisnicu o výsluchu svedka Y. F. zo dňa 07.12.2009. K znaleckému posudku bol znalec osobne vypočutý na hlavnom pojednávaní. Znalec v celom rozsahu zotrval na záveroch písomného znaleckého posudku. Znalec mal popísať všetky zranenia u obžalovaného podľa predloženej fotodokumentácie vyhotovenej dňa 01.12.2009. K tomuto uviedol, že obžalovaný s poraneniami, ktoré boli u neho zistené dňa 01.12.2009, nebol na lekárskom ošetrení, ale poranenia boli zadokumentované na fotodokumentácii. Z pohľadu znalca, ktorý vykonáva činnosť znalca 26 rokov má také skúseností, že fotodokumentácia poranení je v mnohých prípadoch priekaznejšia, ako samotný popis poranení pri lekárskych vyšetreniach, nakoľko z vlastnej skúsenosti môže povedať, že poranenia u pacientov nebývajú presne a dostatočne popísané. Takže uvedené podklady popisu poranení u obžalovaného považuje za relevantné. Na základe predloženej fotodokumentácie znalec zistil, že u obžalovaného sa nachádza:
- plošné začervenanie v oblasti šije ostrých okrajov rozmere 10 x 5 cm s drobným škrabancom a pomliaždenín v ľavom hornom rohu na ploche 2 x 3 cm, bez prítomnosti opuchu a výraznejšej krvnej podliatiny,
- drobné povrchové škrabance na chrbte oboch rúk v dolnej tretine, zaschnuté, bez okolitých zápalových zmien,
- drobný škrabanec na palcovej strane dlane ruky vpravo, zaschnutý bez prítomností zápalových zmien,
- na palcovej strane dlane pravej ruky tmavo zafarbený kruh kože. Bolo to lokalizované v oblasti hrany dlane, idúce na druhý a tretí prst pravej ruky. Podobné zafarbenie bolo aj na medzičlánkovom kĺbe palca pravej ruky na dlaňovej strane,
- tri bodovité odreniny kože na dlaňovej strane zápästia vpravo, bez prítomnosti zápalových zmien v okolí,
- v oblasti brušiek prstov ruky druhého, tretieho, štvrtého a piateho prsta vpravo boli prítomné drobné defekty kože v rozmere 2 - 3 mm, bez zápalovej reakcie s prítomnosťou červeného zafarbenia kože na dlaňovej strane dolných článkov týchto prstov,
- pozdĺžne prebiehajúci škrabanec na ľavom líci dlhý 1 cm, škrabanec bol zaschnutý bez známok zápalových zmien v okolí, opuchu a krvnej podliatiny. Ďalší nepatrný škrabanec sa nachádzal na ľavom líci naľavo od vonkajšieho ústneho kútika, bez krvného výronu, zápalu, opuchu, škrabanec bol taktiež zaschnutý,
- poranenie kože na brade vpravo, vodorovne prebiehajúce, toto poranenie bolo lokalizované v ochlpení brady dlhé asi 1,5 cm, zaschnuté, bez opuchu a krvného výronu. Iné poranenia neboli zadokumentované.
- dňa 07.12.2009 pri vyšetrení na traumatologickej ambulancii v Žiline boli popísané zranenia, ktoré boli dávané do súvisu so zadržaním obžalovaného, a to pomliaždenie čela s odreninou kože v strede, odrenina kože na dlani pravej ruky. Dobu vzniku týchto poranení znalec stanovil na dobu okolo 48 hodín pred ich zadokumentovaním. K tomuto názoru ho viedli nasledujúce skutočnosti: oderky kože boli zaschnuté, k zaschnutiu oderku dochádza do 24 hodín od ich vzniku. Nejednalo sa o odreniny kože, ktoré by sa už hojili odlučovaním vytvorených chrastičiek alebo by boli prítomné reaktívne zápalové zmeny v ich okolí v zmysle začervenaní. Tieto reaktívne zmeny vznikajú v prvých hodinách po poranení, teda tesne po poranení, ale za 48 hodín už nie sú prítomné. Defekty kože na bruškách 2-5 prsta pravej ruky boli v oblasti ich spodiny zaschnuté, bez prítomnosti okolitej reakcie, neboli prítomné reparačné pochody a tiež zápalové zmeny, ktoré by svedčili pre vznik poranenia v akútnej fáze alebo neskoršie, ako je 48 hodín. K mechanizmu vzniku zranení znalec uviedol, že pri vypracovaní znaleckého posudku znalec nemal k dispozícii výpoveď obžalovaného, v ktorej by obžalovaného uvádzal, ako došlo k zraneniam na jeho tele. Mal k dispozícii výpovede svedkov a podľa týchto výpovedí k zraneniu obžalovaného malo dôjsť tak, že bol napadnutý pred obchodom neznámym chlapom, ktorý ho chcel udrieť. Obvinený si dal ruky pred tvár, dostal ranu, pričom mal pociťovať, že sa jednalo o ranu rukou, v ktorej útočník držal niečo železné. K tejto výpovedi znalec zaujal stanovisko, že poranenie v oblasti brady nemohlo byť spôsobené takýmto mechanizmom. K tomuto záveru ho viedli tie skutočnosti, že obžalovaný si mal vykrývať tvár rukami, mal si ju kryť, a ak by aj došlo k úderu rukou do tváre, v ktorej by útočník držal nejaký železný predmet, tak charakter zranenia v oblasti brady by mal iné sprievodné znaky. Došlo by okrem roztrhnutia kože brady aj k pomliaždeniu v okolí rany, ktoré by sa prejavovalo opuchom, krvným výronom. Podľa zistenej fotodokumentácie poranenie na brade bolo povrchového charakteru, rana neprenikala cez celú hrúbku kože o čom svedčí tá skutočnosť, že okraje rany boli pri fotodokumentácii už zlepené a vytvorená bola drobná chrastička. Toto poranenie môže kvalifikovať ako povrchový škrabanec na brade. Taktiež takýmto mechanizmom, ako bolo popisované v tejto výpovedi, nemohlo dôjsť k škrabancom na ľavom líci. Podľa výpovede ďalších svedkov k poraneniam na tvári obvineného došlo tak, že pri preskakovaní plota zakopol o latu v plote a spadol na tvár z plota. Pri inej výpovedi sa mu mala zachytiť dolná končatina, teda noha, na plote, z plota mal spadnúť na tvár. V inej výpovedi bolo uvádzané, že mal spadnúť na šteku v plote. Na základe týchto výpovedi uviedol, že k poraneniu v oblasti brady a tváre nedošlo takýmto spôsobom, ako to svedkovia uvádzajú vo svojich výpovediach. Ak by obvinený spadol z plota na zem, či už zakopnutím o šteku, alebo zachytením nohy medzi šteky, tak jeho pád by smeroval smerom na prednú stranu tela. Je všeobecne známe, že pri takýchto pádoch postihnutá osoba zapojí obranné mechanizmy, teda predostrie horné končatiny pred telo, aby daný pád tlmil. Pri páde z plota by sa poranenia nachádzali na prednej strane tváre, boli by lokalizované najmä na vyčnievajúcich častiach tváre, ako je čelo, nos, brada, ale má sa na mysli predná strana brady, nie dolná spodná časť brady. V dôsledku pádu by vznikli plošné odreniny kože a taktiež v mieste kontaktu so zemou by sa vytvorili krvné výrony, prítomné by boli opuchy tváre. Takéto poranenie nebolo vo fotodokumentácii zadokumentované. Podľa ďalšej možnosti, k poraneniu nedošlo ani takým spôsobom, že obžalovaný sa napichol na šteku pri preskakovaní plota. Pri takomto mechanizme by poranenie v oblasti spodnej strany brady mohlo vzniknúť, ale poranenie by malo iný charakter, ako to bolo na fotodokumentácii zadokumentované. Jednalo by sa o tržnozmliaždené poranenie, ktoré by prenikalo do podkožia, prítomný by bol opuch, krvný výron v oblasti poranenia. V ďalšej časti sa znalec vyjadroval k tomu, ako tieto poranenia mohli vzniknúť. Znalec bral do úvahy aj nález v uznesení, ktorý mal k dispozícii a tiež na základe jednotlivých poranení, ktoré boli zadokumentované, a dospel k názoru, že poranenie na brade vzniklo poškrabaním nechtom, prípadne poškrabaním iným predmetom, ktorý mal hranu alebo bol tupo zakončený. Poranenie, ktoré bolo lokalizované v oblasti šije, jeho vznik sa nedal jednoznačne určiť, akým predmetom alebo spôsobom bolo toto poranenie spôsobené. Konštatoval, že sa jednalo o ohraničené plošné násilie, pričom v ľavom hornom rohu šije pôsobilo ohraničené kruhovité násilie. Poranenia, ktoré boli zadokumentované v oblasti chrbtov rúk na dlani zápästí mali charakter škrabancov a boli spôsobené poškrabaním nechtami. V oblasti brušiek prstov 2-5 na pravej ruke boli prítomné defekty kože kruhovitého tvaru o ploche 2-3 mm. Tieto defekty boli takého charakteru, aké vídavame pri znesení pľuzgierov kože, podobné ako pri mozole. Znalec sa vyjadril, že tieto poranenia vznikajú tlakom a zároveň ťahom na oblasť brušiek prstov. Uviedol, že poranenia mohli vzniknúť aj vlečením bremena, pri takomto vlečení vznikli aj popisované mechanizmy, teda ťah a tlak. Taktiež sa mal vyjadriť, či mohli byť niektoré zranenia u obžalovaného spôsobené obrannými reakciami poškodených V. a S.. V úrazovej chirurgii existujú poranenia, ktoré majú obranný charakter. V literatúre sú takéto poranenia jednoznačne formulované, že sa jedná o obranné poranenia. Ako príklad uviedol, že najmä pri násilí tvrdším predmetom ako je nôž, často dochádza k poraneniam v oblasti horných
končatín, prstov rúk, dlaní, predlaktia, keď poškodená osoba si končatinou chráni tvár a útočník nožom zasiahne oblasť predostretej hornej končatiny, pričom v predchádzajúcom útok obeť zasiahol viackrát napr. do brucha, hrudníka alebo inej časti tela. V znaleckej činnosti sa často stretáva najmä pri obrane žien, pri násilí tým, že sa bránia škrabaním. Preto uviedol vo svojom znaleckom posudku, že poranenia najpravdepodobnejšie vznikli obrannými reakciami poškodených. Pokiaľ v znaleckom posudku uviedol, že tieto obranné reakcie boli vo veci skutku obžalovaného, viedlo ho k tomu aj to, že za nechtami poškodených sa nachádzal biologický materiál, ktorý sa zhodoval s biologickým materiálom odobratým od obžalovaného
Znalec sa zároveň vyjadril aj k výpovedi obžalovaného na hlavnom pojednávaní ohľadom vzniku jeho zranení, ako aj k námietkam obžalovaného k vypracovanému znaleckému posudku. Podľa výpovede sa obžalovaný v sobotu 28.11.2009 nachádzal po 22,00 hod. pred obchodom Jednota, tam fajčil: „smerom od cintorína išiel chlapík, zastavil sa pri mne a povedal mi, že chce cigaretu. Ja som ho poslal do p..., na to ma pravou rukou udrel, pričom ma len šmrhol pod bradou. Buď mal vypité alebo bol mantavý. Následne ma odsotil dlaňou ľavej ruky, ktorú mi priložil na tvár, na čo som spadol. Potom mi dal hygienickú vreckovku, keďže mi rozbil bradu. Mám pocit, že ma zachytil prsteňom, ak to teda bol prsteň“. K tomu znalec uviedol, že to poranenie pri údere päsťou do oblasti brady, ak by mal ten útočník aj prsteň na ruke, by malo iný charakter. Obžalovaný s útočníkom mali stáť tvárou v tvár proti sebe a obžalovanému svietilo do tváre svetlo. Pri údere spredu do oblasti tváre by úder smeroval na prednú stranu brady, zároveň s prsteňom by došlo ku kontaktu aj s inými časťami prstov ruky, čo by malo za následok, že by vzniklo plošné pomliaždenie. Ak by útok smeroval zospodu na oblasť brady, tzv. hák, tak poranenie mohlo vzniknúť v tejto oblasti, ale zároveň by došlo k zasiahnutiu brady aj inými prstami ruky a vzniklo by plošné pomliaždenie, prejavujúce sa opuchom a krvným výronom. Pri ďalšej možnosti, že obžalovaný bol týmto prsteňom len „štrajchnutý“, tak úder by musel smerovať na jeho bradu z ľavej strany, lebo tá rana bola na pravej strane, tzn. že musel úder smerovať ľavou rukou do oblasti brady, pričom pri zošmyknutí sa prsteňa po koži by mohlo vzniknúť vodorovné poranenie, ale jeho rozmer by bol určite väčší, ako bolo to zistené u obžalovaného, teda dĺžka samotného poranenia by bola väčšia, ako bola zistená na fotodokumentácii. Pri ďalšej fáze útoku malo dôjsť u obžalovaného k soteniu dlaňou ruky do tváre, pričom táto dlaň mu bola priložená na tvár a bol odsotený takou intenzitou, že spadol na zem. Znalec je toho názoru, že poranenie a škrabance na ľavom líci takýmto spôsobom nemohli vzniknúť. Na dlani ruky sa nenachádza ostrý alebo hranatý predmet, ktorý by uvedené škrabance spôsobil. K ďalšiemu tvrdeniu obžalovaného ohľadom vzniku zranení, že dňa 1.12.2009 ráno ho doviezli na políciu do Žiliny na KR PZ, kde počas výsluchu, keď nechcel podpísať zápisnicu ho: „mjr. R. spredu oboma rukami chytil za krk, tak ma zodvihol zo stoličky a oprel o vedľajšiu stenu, radiátor som mal vo výške pása, som mal tušenie, že ma chce zhodiť na zem, nakoľko jeho kolega zobral stoličku, na ktorej som sedel, som sa chytil radiátora, resp. článku radiátora, prstami za chrbtom, zmestili sa mi tam aj prsty až po hánky, pretože články boli úzke. Zhodil ma na zem tak, že pravou nohou sa oprel policajt o stenu a takto ma odtiaľ vytiahlo ako mrkvu zo záhrady, na čo ma zhodil na zem. Následne ma opäť chytil za krk obom rukami, opäť ma zodvihol a oprel o tú istú stenu, pričom jeho kolega mi teraz zovrel moje ruky jeho rukami, aby som sa nemohol chytiť článkov radiátora. Končilo to tým, že moja krv sa liala po jeho rukách, keďže mi roztrhol chrastu na brade. Týmto spôsobom mi spôsobili poranenia v zadnej časti krku, čiže šije, poranenia rúk z oboch strán, ako aj poranenia brušiek prstov“. K tomuto znalec uviedol, že poranenie v oblasti krku u obžalovaného nebolo spôsobené takým mechanizmom, ako to obžalovaný vo svojej výpovedi uvádza. Pri chytení za krk útočníkom oboma rukami musí dôjsť k objatiu krku, pričom prsty sú spojené v oblasti šije a palce rúk musia tlačiť na prednú stranu krku. Pri zodvihnutí obžalovaného zo zeme je okrem tlaku na krk vyvíjané aj násilie v pozdĺžnej osi krku, ako to vidíme napr. pri obesení. Tzn. že okrem pri týchto dvoch mechanizmoch vzniku poranenia je pridružené aj dusenie obžalovaného, nie škrtenie. Pod pojmom škrtenie sa rozumie, keď niekto drží osobu za krk a krk jej stláča. Pod pojmom dusenie ako dusenie pri vešaní sa má na mysli prítomnosť dychovej nedostatočnosti, ako to vidieť pri vešaní alebo obesení. Tam sú tie mechanizmy, aj tlak aj ťah. K samotnému poraneniu, tzn. že ak by bol obžalovaný. zdvíhaný zo zeme takýmto spôsobom, teda že by mu bol krk stláčaný a bol by ťahaný nahor, aby sa dostal do stojacej polohy a možno aj nohami nad úroveň podlahy, znalec uviedol, že by museli vzniknúť na krku, na jeho prednej strane aj odtlačky palcov rúk páchateľa. Takéto poranenie tam nebolo zadokumentované. Čo sa týka samotného strhnutia chrasty znalec uviedol, že k poraneniu malo dôjsť v doobedňajších hodinách, pričom fotodokumentácia bola vykonaná okolo 21,00 hod.. Za uvedenú dobu by sa chrasta na rane takého charakteru nevytvorila, ako bola zadokumentovaná, pričom rana na brade bola povrchová. Po vytvorení chrasty dochádza v koži aj k vytvoreniu trombov, teda zrazenín, v drobných kapilárach kože. Pri strhnutí takejto chrasty nedochádza k takému masívnemu krvácaniu,
ako to popísal obžalovaný, teda že krv stekala páchateľovi po rukách. Čo sa týka ďalšej časti poranenia končatín, znalec nemal vedomosť o tom, o aký radiátor sa jednalo, či sa jednalo o klasický radiátor s tzv. rebrami alebo modernejšie radiátory kryté, taktiež nemal vedomosť, v akej výške bol radiátor upevnený na stene, aká bola medzera medzi jednotlivými článkami radiátorov. Aj napriek tomu však môže povedať, že obžalovaný, podľa vlastnej výpovede vopchal prsty ruky medzi články radiátorov do výšky hániek, ale on mal poranenia aj na chrbte ruky, škrabance, tieto škrabance nemohli vzniknúť vopchaním prstov ruky medzi články radiátorov. A práve naopak v oblasti prstov, teda chrbta prstov ruky, neboli zistené poranenia. Pri násilnom vyťahovaní prstov z radiátora by dochádzalo k vzniku trecieho mechanizmu, ktorý by bol plošný a nevznikli by jednotlivé škrabance, ale došlo by k plošnej odrenine kože prstov ruky. Znalec nevedel, aký je povrch radiátorov, či bol drsný alebo hladký, podľa jeho názoru bol sporný aj vznik defektov kože na prstoch ruky. Ako ďalšiu vec znalec uviedol, že v dobe vykonania fotodokumentácie zranení, mali zranenia charakter starší, ako by svedčilo pre dobu vzniku poranení počas 10 - 14 hodín. V danom prípade by nevznikli chrasty na odreninám a taktiež by boli aj prítomné aj reaktívne zápalové zmeny v oblasti odrenín kože. K výhrade obžalovaného týkajúcej sa podkladového materiálu na vypracovanie znaleckého posudku, znalec uviedol, že podkladový materiál mu bol doručený políciou, mal možnosť oboznámiť sa s daným prípadom v uznesení, kde boli uvedené iné okolnosti, takže znaleckú činnosť vykonáva aj u vecí, kde je páchateľ neznámy, je začaté trestné stíhanie a obvinenie ešte nebolo vznesené. V danom prípade už obvinenie vznesené bolo. Čo sa týka spochybnenia výpovede P. Z., keby ako znalec všetky výpovede, ktoré má k dispozícii potvrdil, tak by sa nikdy nedopracoval k záveru, lebo tieto výpovede sú protichodné, ku každej výpovedi sa vyjadruje relevantne, keď výpoveď nie je relevantná, tak ju nepotvrdí, že takýmto spôsobom zranenie vzniklo. K ďalšej výhrade ohľadom vzniku zranení znalec uviedol, že niekedy sa nedá ani doba vzniku smrti určiť presne, ale doba vzniku zranenia sa dá ohraničiť určitým časovým limitom, závisí to od toho, v akom štádiu hojenia je dané poranenie. Nedá sa táto doba stanoviť presne na hodinu vzniku. Znalec uviedol, že bral do úvahy všetky možnosti pri regenerácii tkaniva. Keďže nie je znalec z odboru expertízy, nepotrebuje poznať krvnú skupinu obžalovaného. Čo sa týka namietania, že nemal k dispozícii zdravotnú kartu obžalovaného a nezisťoval, či trpí na nejaké iné ochorenia, napr. cukrovku, alebo iné metabolické ochorenia, k tomu znalec uviedol, že u cukrovky sa niektoré rany hoja komplikovane a tieto komplikácie sa začínajú objavovať po uplynutí 3 - 4 dní od vzniku poranenia. Ďalšia výhrada obžalovaného, ktorú v znaleckom posudku namietal, je vznik poranenia obrannými mechanizmami. Podľa obžalovaného, či bolo akékoľvek zranenie spôsobené obrannými alebo útočnými reakciami, sa nedá zistiť. V predchádzajúcej časti výpovede znalec uviedol, že v úrazovej chirurgii sú prítomné poranenia, ktoré jednoznačne dávajú do súvisu s obrannými mechanizmami. Obžalovaný taktiež namietal, že znalec vypracoval znalecký posudok na základe 17 fotografií jeho zranení, ktoré nie sú opticky priblížené. K tomu znalec opätovne uviedol, že objektívnejšia je fotodokumentácia zranení, ako podloženým lekárskym nálezom. Obžalovaný namietal aj to, že znalec uviedol, že jeho zranenia boli spôsobené práve nechtami poškodených. K tomuto sa znalec vyjadril že k tejto formulácii ho viedla tá skutočnosť, že za nechtami poškodených sa nachádzal biologický materiál, ktorý sa zhodoval s biologickým materiálom odobratým od obžalovaného. K výhrade, že znalec nemal zadovážené mikroskopické zobrazenie výšky, šírky, zastrihnutia nechtov a iné takéto veci, znalec uviedol, že nevie, či nebohé mali nechty, lebo ich nevidel, ale charakter zranení bol taký, že sa jednalo o škrabance, ktoré boli spôsobené najpravdepodobnejšie nechtami. Zaoberať sa mikroskopickým vyšetrením takýchto častí tela je vecou expertízneho ústavu a nie vecou znalca z odboru traumatológie. Znalec ďalej uviedol, že postupnosť vzniku zranení nevie určiť, nakoľko podľa popisu zranení sa nedá určiť, ktoré zranenie vzniklo skôr a ktoré neskôr. Charakter týchto zranení však svedčil pre vznik v jednom čase všetkých zranení. Neboli tam iné stopy, ktoré by znalca viedli k tomu, že by tieto zranenia vznikli v inom čase. K vzniku zranenia v oblasti šije znalec nevedel zaujať jednoznačné stanovisko, keďže nemal k dispozícii predmet, ktorým to mohlo byť spôsobené alebo iné adekvátne údaje. Ako však už uviedol, poranenie nebolo spôsobené tak, ako to uviedol obžalovaný, teda stláčaním krku oboma rukami a dvíhaním obžalovaného zo zeme, resp. zo stoličky. Čo sa týka škrabancov na tele obžalovaného, všetky tieto škrabance mohli byť spôsobené obranným mechanizmom. Čo sa týka oderov na prstoch ruky, tak tam tiež možno povedať, že toto poranenie nebolo spôsobené obranným mechanizmom. K námietke obžalovaného, že v čase vypracovania znaleckého posudku dňa 14.03.2010, mal znalec vedomosť, že za nechtami poškodených bol nájdený DNA profil obžalovaného, pričom znalecký posudok z odboru biológia a genetická analýza bol vypracovaný až dňa 31.5.2010 a dovtedy nikto nevedel, aké budú výsledky spod nechtov od nebohých, znalec uviedol, že nemá k dispozícii ani jeden expertízny záver posudkov, ale ja keď vypracováva znalecký posudok, je v kontakte so zadávateľom, určité
okolnosti si musí objasniť a táto informácia, že tento biologický materiál bol pozitívny, sa ku nemu dostal takýmto spôsobom, cestou vyšetrovateľa. Má vedomosť o tom, že takúto informáciu obdržal.
Obžalovaný k výpovedi znalca uviedol, že pokiaľ je z jeho zranení stanovené, že mohli vzniknúť v dobe okolo 48 hodín pred ich zadokumentovaním, nemôže byť zodpovedaná otázka, ktorú zodpovedal znalec. Znalec sa k tomuto vyjadril, že sa nedá určiť presný čas vzniku zranení, ale dá sa určiť obdobie vzniku. Tie zranenia, ktoré tam boli, nevznikli pred uvedeným období a ani nie tesne pred zadokumentovaním. Tie stopy svedčia na to, že zranenia boli spôsobené v jednom časovom úseku.
V priebehu hlavného pojednávania bol zo strany obhajoby predložený znalecký posudok k zraneniam obžalovaného, vypracovaný znalcom doc. MUDr. L. N., CSc.. S poukazom na to, že procesné strany majú právo predkladať dôkazy a tak isto majú právo navrhovať, aby boli procesným spôsobom na hlavnom pojednávaní vykonané, súd tak, ako v tomto smere akceptoval znalecký posudok vyhotovený MUDr. R. M. na základe zadania orgánov prípravného konania a predloženého spolu s obžalobou prokurátorkou, tak isto akceptoval znalecký posudok predložený obhajobou v konaní pred súdom. Doc. MUDr. S. N. CSc. je osobou spôsobilou na podanie znalecký posudok v odbore zdravotníctvo, odvetvie súdne lekárstvo, a tak isto aj osobou, ktorá môže pôsobiť na území SR ako znalec vzatý do sľubu.
K vypracovanému znaleckému posudku zn. Ex 212/2011 zo dňa 09.01.2012 bol na hlavnom pojednávaní, po zložení sľubu v zmysle z.č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a po poučení podľa § 144 ods. 1 Tr. por., osobne vypočutý znalec doc. MUDr. L. N., CSc. Prítomné procesné strany vrátane súdu nemali komunikačné problémy pri kontakte jazyka slovenského s jazykom českým, a to tak vo verbálnej, ako aj v písomnej forme. Znalec pri svojom výsluchu potvrdil závery znaleckého posudku zo dňa 09.01.2012 tak. Na vypracovanie znaleckého posudku mu boli poskytnuté iba fotografie v počte 26 ks. Iný materiál znalec nemal k dispozícii, na výslovnú žiadosť obhajoby sa neoboznámil ani so znaleckým posudkom MUDr. J. M.. Následne bol oboznámený s časťou súdneho spisu, a neboli mu známe nijaké nové skutočnosti, ktoré by ho pozmeňovali. V celom rozsahu na ňom zotrval a odkázal na tento posudok. Znalec uviedol, že fotografie sú iba dokumentom, ktorý sa zadovážili po podrobnej prehliadke živej osoby. Súbežne sa zranenia a iné zmeny na koži zakresľujú aj na schémach. Až po vypracovaní znaleckého posudku bol oboznámený aj s posudkom MUDr. J. M..
Aj napriek tomu, že názor znalca na hodnotenie zranení s fotografickej dokumentácie nie je priaznivý, ako zranenia kvalifikoval povrchný oder kože na tvári vľavo, šikmo orientovaný na zvislú os tela v dĺžke cca 1 cm, oder šírky asi 1,5 - 2 mm. Druhé zranenie je vpravo od vrcholu brady a niečo málo pod jej úrovňou, kde podľa jeho názoru s najväčšou pravdepodobnosťou ide o povrchovú tržnú, možno aj tržnozhmoždenú ranu, odhadom dĺžky 2,5 cm, horizontálne orientovanú. Kvalifikovať toto poranenie ako hlboký oder kože nie je možné vylúčiť, avšak podľa názoru znalca je to menej pravdepodobné. Obidve zjavné zranenia znalec necharakterizoval ako škrabancovité, pretože pre škrabancovité poranenie sú typické vlasovité zakončenia v smere pohybu a preskúmaním fotografií takýto záver nemohol urobiť, ale ani jednoznačne vylúčiť. Pokiaľ ide o anatomickú lokalizáciu zadnej časti krku a ľavej časti krku, tak ide o začervenenia kože, jeho pôvod nejde jednoznačne určiť. Môže ísť aj o reakciu kože na neobvyklú tkaninu, resp. tkaninu neobvyklú pre túto osobu. K začervenaniu môže dôjsť aj tlakom, či už pri aktívnom alebo pasívnom násilí. Začervenanie na krku mohlo byť okrem pádu byť spôsobené aj zovretím krku, napríklad do tzv. kravaty. Zovretie do kravaty znamená zovretie krku medzi rameno, pažu a predlaktie. pravdepodobne zľava a dozadu, pokiaľ by tento mechanizmus bol preukázaný. Na obrázku s detailom krku vľavo s trojuholníkovým pravítkom, sú dve morfy alebo eflorescencie, nemyslí si, že by to boli úrazové zmeny. Pokiaľ ide o dlane a chrbát rúk, tam sa nachádzalo pošpinenie kože hnedočiernou hmotou a to na palci a palcovej strane ukazováku pravej ruky a na palci ľavej ruky. Na vnútornej strane zápästia sú tri bodkovité zmeny na koži, neurčité, nejasnej príčiny. Ďalej fotografia vykreslila podobné zmeny na palcovom valu a na dlani a na prvom článku tretieho prsta ľavej ruky. Na ľavej ruke na dlani neboli žiadne výraznejšie zmeny. Na bruškách prstov druhého až štvrtého prsta ľavej ruky sa odlupuje pokožka. V prípade, že by pripustil, že drobné bodkovité zmeny, by mohli byť úrazového pôvodu, potom tvar, ani veľkosť nehovorí jasne o mechanizmu ich vzniku. Nie sú to typické škrabancovité odery, skôr bodkovité. Na chrbte oboch rúk sú netypické necharakteristické začervenania kože bez zrejmého alebo zrejmej možnosti určiť charakter pôvodu ich vzniku. Na oboch kolenách je zreteľné začervenanie, sú tam aj okrúhle miesta tmavšieho začervenania, ako je v okolí. Pôvod vzniku nie je možné z fotografickej dokumentácie zistiť. Pri zmenách na koži, ktoré znalec označil ako zranenia na koži bez pochybností,
povrchný oder na tvári vľavo mohol vzniknúť dvoma spôsobmi a to aktívnym násilím tangenciálneho pôsobenia tupého predmetu rovnako, ako povrchová tržnozhmoždená ranka na brade vpravo. Druhý možný mechanizmus je pádový a to na tupú hranu. Ohľadom doby vzniku zranení znalec uviedol, že pravdepodobná je doba 24 hodín a je možné pripustiť aj dobu dlhšiu, než je 24 hodín, ktorú ohraničil na 48 hodín.
Znalec MUDr. R. M. k výpovedi znalca doc. MUDr. S. N. CSc. a k jeho znaleckému posudku, s ktorým mal možnosť oboznámiť sa uviedol, že z nálezu uvedeného v úvodnej časti posudku, kde sú popísané jednotlivé fotografie vyplýva, že na tvári vľavo približne v úrovni nosových dierok a vonkajšieho očného kútiku je pravdepodobne šikmo orientované drobné zodrenie pokožky. K tomu znalec MUDr. M. uviedol, že zodrenie pokožky môže byť rôzneho tvaru, veľkosti, môže mať rôznu hĺbku. K zodreniu pokožky obyčajne dochádza trecím mechanizmom, teda oterom zraňujúceho predmetu po danej časti kože. Podľa tejto fotodokumentácie takéto stopy na líci obžalovaného neboli jednoznačne zadokumentované. Jednalo sa o škrabanec, ktorý má jemnú líniu. Nejedná sa teda podľa neho o žiadnu plošnú odreninu kože, ktorá by vnikla tangenciálnym násilím na kožu, tzn. oterom na kožu. K drobnému defektu pokožky v oblasti očného kútika uviedol, že ako náhle je porušená integrita kože, tak je potrebné toto porušenie v posudku popísať a následne pri mechanizme vzniku tohto poškodenia je potrebné sa k tomu vyjadriť. Na fotografii č. 5 je zobrazená brada zospodu a uvádza sa, že v riedkych fúzoch na brade a okolo vrcholu brady je defekt kože. Ďalej sa uvádza, že je defekt kože napravo od stredu strednej čiary brady. Čo sa týka samotného defektu, tak tým jednoznačne je defekt, ktorým bola narušená integrita kože, či už sa jednalo o defekt vzniknutý poškrabaním alebo úderom. V okolí tohto defektu sa nenachádzal opuch, nebol prítomný krvný výron, neboli prítomné iné okolité zmeny, ktoré by svedčili pre to, že poranenie vzniklo úderom päsťou, úderom cudzím predmetom, napr. hranou predmetu. Toto isté platí aj pre vznik pozdĺžneho škrabanca na ľavom líci. Podľa obrázku č. 7 je na ľavej polovici krku prechodom na rameno začervenanie kože. V ďalších odpovediach na otázky sa uvádza, že sa jedná o pomliaždenie kože. Pomliaždenie kože taktiež znalec MUDr. M. považuje za poranenie. Obrázok č. 11 zobrazuje detail chrbta rúk, tam sa popisuje začervenanie prvých článkov prstov, drobné zmeny na koži, ale na náleze pri odpovediach na otázky sa uvádza, že sú tam prítomné aj škrabance alebo odery kože. Pri detaile obrázku č. 15 sa uvádza konkrétne, že v rozsahu záprstných kostičiek sú tri drobné odery kože v trojuholníku. Na prvom článku prostredníku povrchný drobný oder kože. Na obrázku č. 14 sú zobrazené posledné články štyroch prstov pravej ruky a sú popísané morfy pripomínajúce prvý stupeň popálenia (začervenanie). Pokiaľ boli uznané ako poranenia len oder na tvári vľavo a na brade vpravo, ktoré boli hodnotené ako úrazového pôvodu, znalec MUDr. M. nerozumel, prečo neboli popísané aj ostatné poranenia kože, lebo považuje za potrebné toto uviesť medzi poranenia. Je pravdou, že je veľmi ťažké len z dokumentácie fotografií sa vyjadriť k mechanizmu vzniku zranení. K tomu je potrebné, aby znalec mal podkladový materiál v zmysle výpovedí svedkov, výpovedí poraneného a iné dôležité hodnoverné dokumenty. K tomu, aby sa znalec k tomu mohol vyjadriť vo svojom posudku, nie je jeho názoru potrebné, aby osobne vyšetril poraneného. V praxi to ani nie je možné.
K mechanizmu vzniku zranení uviedol, že k škrabancu na líci sa v posudku MUDr. N. uvádza, že to bola odrenina, ktorá by mohla vzniknúť nárazom, pádom na tupý predmet a podobne. Tam ale neboli žiadne prítomné poúrazové zmeny, ktoré by svedčili pre takýto mechanizmus. Pri mechanizme vzniku poranenia na brade sa uvádza, že nie je možné vylúčiť aktívne násilie ako je úder rukou zovretou v päsť. Pri údere päsťou do brady by mohla vzniknúť povrchová tržná rana, ale každopádne by musela byť v okolí modrina alebo krvný výron a opuch. Čo sa týka začervenania na krku ako príčina bola určená reakcia kože na noxu, teda na nejaký iný predmet, pôsobením hrubej látky. K tomuto znalec MUDr. M. uviedol, že bývajú reakcie na koži osôb v dôsledku pôsobenia goliera na košeli. Tieto zmeny sú pásovitého tvaru a jedná sa o začervenanie, ale v danom prípade sa jednalo podľa znalca o pomliaždenie kože a začervenanie, ktoré smerovalo až na plece. Jednalo sa o plošné zmeny, cca 10x5 cm, tzn. že takéto zmeny nemohli vzniknúť pôsobením goliera. Znalec nevyvracia ani možnosť pádu, zovretia krku a pod. do tzv. kravaty. Podľa jeho názoru je problematické určiť príčinu tohto poranenia. Obžalovaný vo výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že keď bol zadržaný políciou, bol opakovane chytený rukami okolo krku, dvíhaný do výšky tak, že sa dostal až nad radiátor, pričom ruky strčil medzi články radiátora a tam vznikli tieto poranenia na prstoch ruky. Pri takomto útoku na jeho osobu došlo k roztrhnutiu rany na brade a opakovanému krvácaniu, pričom sa jednalo o také krvácanie, že krv stekala policajtovi po rukách až za košeľu. Po tomto zákroku polície bola vykonaná fotodokumentácia poranenia na brade obžalovaného, pri tejto fotodokumentácii môže jednoznačne vylúčiť to, že pred niekoľkými desiatkami minút došlo k opätovnému poraneniu v oblasti brady. Pri fotodokumentácii nebolo evidentné, že v rane na brade sa nachádza sekrét, ktorý by
z rany vytekal. Zmeny na chrbte rúk môžu byť prirodzenej povahy alebo v súvislosti so zamestnaním, alebo môžu súvisieť s pádom. Ale opäť je tu len možnosť vzniku poranenia pri úraze. Ak znalec by mal diferencovať najpravdepodobnejší vznik týchto zmien, musí sa teda oboznámiť s tým, aké zamestnanie hodnotená osoba vykonáva, akými kožnými chorobami trpí a potom môže sa k tomu vyjadriť, keď má názor, že je to kožné ochorenie. Znalec MUDr. N. uviedol, že zmeny na koži dlaní oboch rúk sú skôr odlupovaním vrchných vrstiev kože, teda zrohovatenej časti kože. V praxi je známe, že koža na rukách sa môže olupovať v dôsledku kožných ochorení. Býva to nepravdepodobné, znalec počas svojej praxe sa ešte nestretol, že takéto zrohovatené časti kože by sa nachádzali na bruškách prstov, ktoré sú veľmi jemné a pri olupovaní kože by došlo k pomerne symetrickým kožným zmenám na bruškách prstov. K mechanizmu vzniku tohto zranenia sa nevedel presne vyjadriť, skôr sa priklonil k tomu, že toto poranenie mohlo vzniknúť oterom o stenu alebo iný taký, nie hladký predmet. Dospel k názoru, že poranenie nevzniklo pri tom, ako obžalovaný vopchal prsty medzi články radiátorov a potom ich násilne vyťahoval. Pri takejto činnosti by boli určite prítomné aj iné poúrazové zmeny. V čom sa so znalcom MUDr. N. zhodli je, že poranenia mohli vzniknúť do 24 hodín pred zhotovením fotografií a až do 48 hodín. Do 24 hodín poranenia na tvári, brade určite nevznikli. Vedú ho k tomu tie skutočnosti, že v okolí týchto poranení nebol prítomný žiaden reaktívny opuch, ani sekrét z tkaniva, ako je lymfa a podobne. Tieto poranenia javili pri fotodokumentácii jednoznačne známky vytvorenej chrasty. Keby sa obžalovaný opakovane škrabal po prvotnom poranení a strhával si chrastu, pri takejto činnosti obžalovaného by vznikol sekundárny zápal v danom poranení, čo by sa prejavovalo začervenením, spomaleným hojením, tzv. sekundárnym hojením. Samotné hojenie by bolo neúmerne predĺžené. Vzhľadom na vyššie uvedené má preto určité výhrady k popisu zranení a samotnému mechanizmu vzniku zranení, popísaných MUDr. N..
MUDr. R. K. a MUDr. N. R., znalci z odboru zdravotníctva, odvetvie súdne lekárstvo, vypracovali dňa 26.03.2010 z n a l e c k ý p o s u d o k pod č. 68/2009. V rámci tohto znaleckého posudku bolo úlohou znalcov vykonať vonkajšiu ohliadku tela nebohej K. V. a podrobne popísať všetky vonkajšie zranenia, vykonať pitvu nebohej a na jej základe popísať aké utrpela zranenia s uvedením bezprostrednej príčiny smrti, určiť príčinu smrti nebohej a tiež spôsob akým došlo k jej usmrteniu, určiť mechanizmu vzniku zistených zranení, vyjadriť sa, či sa jedná o smrť násilnú a či bola táto spôsobená inou osobou. Dňa 25.03.2010 vypracovali z n a l e c k ý p o s u d o k pod č. 69/2009. V rámci tohto znaleckého posudku bolo úlohou znalcov vykonať vonkajšiu ohliadku tela nebohej K. S. a podrobne popísať všetky vonkajšie zranenia, vykonať pitvu nebohej a na jej základe popísať aké utrpela zranenia s uvedením bezprostrednej príčiny smrti a tiež určiť aj dobu usmrtenia, uviesť, či sa u nebohej potvrdila prítomnosť alkoholu v krvi, príp. iných omamných a psychotropných látok, uviesť, v akom vzájomnom postavení bol útočník a obeť, podľa možností uviesť, či mala byť menovaná pred smrťou pohlavný styk, uviesť, či mohli byť bodné zranenia spôsobené nožom o dĺžke čepele 15 cm.
K vypracovaným znaleckým posudkom a záverom znalcov bol na hlavnom pojednávaní vypočutý znalec MUDr. R. K.. Vypočutý znalec aj na hlavnom pojednávaní zotrval na záveroch písomne vypracovaných znaleckých posudkoch. S ďalšou znalkyňou MUDr. N. R. dospeli k zhodným záverom. Znalecký posudok č. 68/2009 vypracovali na základe oboznámenia sa s vyšetrovacím spisom, výsledkov pitvy nebohej K. V. dňa 01.12.2009. Znalecký posudok č. 69/2009 vypracovali na základe oboznámenia sa s vyšetrovacím spisom, výsledkov pitvy nebohej K. S. dňa 02.12.2009.
K záverom znaleckého posudku č. 69/2009: Vonkajšou obhliadkou a pitvou na tele nebohej K. S. znalci zistili tieto poranenia :
- na tvári vľavo podkožný krvný výron, vo viečkach pravého oka splývajúce výrazné podkožné krvné výrony, krvný výron v oblasti celého nosa vrátane koreňa nosa, podkožný krvný výron nad pravou jarmovou kosťou a na pravom líci, prekrvácanie až natrhnutie spojovky pravého oka, podkožný krvný výron v oblasti pravej ušnice, opuch nosa s plošným podkožným krvným výronom, trieštivo zlomené kosti nosa, prekrvácanie hornej pery v strede a na pravej strane, prekvácanie dolnej pery na oboch stranách, na ľavej strane dolnej pery tržnú ranu, pod dolnou perou na ľavej strane a v strede a na ľavej strane brady podkožné krvné výrony, pod bradou plytké horizontálne zodretie kože,
- pod ľavým ramenom sánky podkožný krvný výron a bodnú ranu dĺžky X cm,, na ľavej strane krku v dolnej časti podkožný krvný výron, na oboch predných až bodných plochách krku plytké pruhovité krvácania v podkoží,
- na prednej ploche hrudníka v hornej časti nad hrudnou kosťou podkožný krvný výron a vľavo vedľa neho ďalší podkožný krvný výron, na pravej prednej ploche v hornej časti hrudníka horizontálne lokalizovanú ranu dĺžky X,X cm (označená ako č. X), na pravej prednej ploche hrudníka šikmo
lokalizovanú ranu dĺžky X,X cm (označená č. X), vpravo od rany č. X šikmo lokalizovanú ranu dĺžky X,X cm, (označená č. X), na pravej prednej ploche hrudníka v úrovni hornej časti prsníkov šikmo prebiehajúcu ranu dĺžky X,X cm (označená č. X) v okolí s podkožným krvným výronom, išlo o dvojitú ranu vzniknutú bodnutím a následným povytiahnutím bodnorezného predmetu a jeho opätovným bodnutím do hrudníka, pod ranou č. 4 šikmo prebiehajúcu ranu dĺžky X,X cm (označená č. X), na pravom prsníku mierne šikmo lokalizovanú ranu dĺžky X,X cm (označená č. X), vpravo od rany č. X ďalšiu mierne šikmo lokalizovanú ranu dĺžky X,X cm (označená č. X), nad dolnou časťou hrudnej kosti v stredovej osi tela šikmo lokalizovanú rany dĺžky X,X cm (označená č. X), na ľavej prednej plochy hrudníka v oblasti horného okraja prsníkov šikmo lokalizovanú ranu dĺžky X,X cm (označená č. X), na ľavej prednej ploche hrudníka približne v úrovni prsných bradaviek horizontálne prebiehajúcu ranu dĺžky X,X cm (označená č. XX)na ľavej prednej ploche v hornej časti hrudníka šikmo orientovanú ranu dĺžky X,X cm (označená č. 11), na ľavej prednej ploche hrudníka v oblasti horného okraja prsníka bodovitý škrabanec,
- nad lopatou pravej aj ľavej bedrovej kosti podkožný krvný výron,
- na pravej hornej končatine v oblasti lakťa plošný podkožný krvný výron, na vnútornej ploche zápästia bodovitý podkožný krvný výron na vnútornej ploche zápästia bodovitý podkožný krvný výron, na zadnej ploche ruky pod 3. prstom bodovitý podkožný krvný výron a pod 5. Prstom ďalší bodovitý podkožný krvný výron, na zadnej ploche ruky nad základným článkom 2. Prsta reznú ranu v okolí s podkožným krvným výronom, na zadnej ploche v hornej časti 2. Prsta reznú ranu, na 3. Prste reznú ranu nachádzajúcu sa na strane 4. prsta, na poslednom článku 4. prsta reznú ranu nachádzajúcu sa na strane 3. prsta, na dlaňovej strane ruky pod 2. prstom reznú ranu;
- na ľavej hornej končatine v oblasti lakťa 6 podkožných krvných výronov, na vnútornej ploche končatiny v oblasti pod lakťovou jamou bodovitý podkožný krvný výron, na vnútornej ploche v dolnej časti predlaktia ďalší podkožný krvný výron;
- na pravej dolnej končatine na vnútornej ploche 2 podkožné výrony veľkosti, na prednej ploche v dolnej časti predkolenia podkožný krvný výron veľkosti 1,2 cm;
- na ľavej dolnej končatine v oblasti kolena viaceré podkožné krvné výrony;
- na zadnej ploche trupu vľavo vedľa driekovej chrbtice ložiskovité začervenania kože, na pravej ritni podkožný krvný výron;
- prekrvácanie mäkkých pokrývok lebečných v pravej čelovej oblasti, v oboch spánkových oblastiach, ložiskovité v pravej záhlavnej oblasti, prekrvácanie oboch spánkových svalov, na kostiach spodiny lebečnej praskliny a zlomeniny na rozhraní oboch predných lebečných jám s vylomením časti kosti, v pravej strednej lebečnej jame vylomenie kosti, prekrvácanie oboch pyramíd a stropu pravej očnice, na pravej strane zadnej lebečnej jamy zlomeninu prechádzajúcu zadopredným smerom k veľkému zahlavovernú otvoru, plytké difúzne prekrvácanie mäkkej pleny mozgu a mozočka, trieštivé zlomeniny kostí nosa a zlomeninu čeľuste na oboch stranách;
- v podkoží a svalstve krku bodovité prekrvácanie na pravej strane, prekrvácanie podkožia a svalstva na ľavej strane krku v mieste bodného poranenia, prekrvácanie podkožia a svalstva prednej hrudnej steny v miestach bodných poranení, 10 bodných rán prenikajúcich cez prednú hrudnú stenu do hrudnej dutiny, z toho 9 rán prechádzalo cez medzirebrové svalstvo a chrupavčité časti rebier, jedna rana prechádzala cez hrudnú kosť, šikmé prebodnutie hrudnej kosti, zakrvácanie oboch pohrudničných dutín, prebodnutie osrdcovníka na ľavej prednej ploche, zakrvácanie do osrdcovníka, na pravých pľúcach 8 bodných poranení, z toho horný lalok bol kompletne prebodnutý 1 krát, ostatné poranenia boli lokalizované v hornom a strednom laloku, neprenikali celou hrúbkou lalokov, na ľavých pľúcach dvojnásobné kompletné prebodnutie horného laloka, na prednej ploche srdca v hornej časti prednej steny pravej komory srdca tesne vedľa medzikomorovéj priehradky bodnú ranu prenikajúcu cez medzikomorovú priehradku do ľavej komory, bodnú ranu vo vzostupnej časti hrudnej srdcovnice, prekrvácanie medzihrudia, prekrvácanie jazyka na ľavej strane, zlomeninu ľavého horného rohu štítnej chrupavky hrtana, prekrvácanie mäkkých štruktúr krku na ľavej strane, na pravej strane hrudníka prebodnutie medzi kľúčnou kosťou a 1. rebrom vedľa hrudnej kosti, medzi 1. a 2. rebrom v strednej kľúčkovej čiare, medzi 2. a 3. rebrom s prebodnutím hornej polovice 3. rebra, ďalej nabodnutie 3. rebra v hornej časti vedľa hrudnej kosti, kompletné prebodnutie 3. rebra, v priľahlom medzirebrovom priestore bodné poranenie s veľkým defektom (nie je možné vylúčiť viacero bodných rán v tomto mieste), prebodnutie medzi 3. a 4. rebrom v strednej kľúčkovej čiare, prebodnutia medzi 4. a 5. rebrom vedľa hrudnej kosti a v strednej kľúčkovej čiare, na ľavej strane hrudníka prebodnutie medzi 2. a 3. rebrom vedľa hrudnej kosti a prebodnutie medzi 3. a 4. rebrom;
Bodné a rezné poranenia boli spôsobené ostrým bodnorezným predmetom- nožom, ktorého jedna strana čepele bola ostrá a druhá tupá. Vzhľadom na dĺžky bodných kanálov môžu znalci povedať, že zraňujúcim
predmetom bol nôž, ktorého dĺžka čepele bola najmenej 7,5 cm. Bodné a rezné poranenia, ktoré utrpela poškodená K. S. mohli byť spôsobené nožom s umelohmotnou rúčkou, ktorý bol zaistený v mieste jej trvalého bydliska, a ktorý je zadokumentovaný pod č. 257 a č. 258 vo fotodokumentácii z ohliadky miesta činu rodinného domu č. 167 v obci L..
Bezprostrednou p r í č i n o u s m r t i K. S. bol šok zo straty krvi a poúrazový šok pri viacpočetných bodných poraneniach hrudníka s poranením (prebodnutím) hrudnej steny oboch pľúc, srdca, hrudnej srdcovnice s následným zakrvácaním do oboch pohrudničných dutín a osrdcovníka, pri bodných poraneniach tváre a krku a pri viacpočetným zlomeninách a prasklinách lebky s vnútrolebkovým poranením. Zistili, že išlo o smrť násilnú, z príčin úrazových. Jednoznačne možno povedať, že zranenia, ktoré spôsobili smrť poškodenej boli spôsobené inou osobu.
M e c h a n i z m u s v z n i k u zranení znalci podrobne a obsiahle uviedli v písomne podanom znaleckom posudku. Čo sa týka priameho mechanizmu zranení znalci uviedli, že útok na telo poškodenej bol vedený jednak tupým predmetom, jednak ostrým bodnorezným predmetom. Útok smeroval na oblasť hlavy, krku a hrudníka, pričom z charakteru poranení vyplýva, že poškodená sa útoku bránila. Na oblasť hlavy pôsobilo opakované mechanické násilie veľkej intenzity a prudkosti tupým predmetom, pričom vznikli vpáčené zlomeniny kostí tváre a spodiny lebečnej, prekrvácanie mäkkých pokrývok lebečných, zlomeniny a praskliny spodiny lebečnej a pleny mozgu. Vznik týchto zranení je možné dobre vysvetliť opakovanými prudkými údermi veľkou intenzitou tupým predmetom do oblasti tváre, do čelovej a oboch spánkových oblastí. Na hlavu ďalej pôsobilo priame mechanické násilie ostrým bodnorezným predmetom. Vznik tohto poranenia je možné dobre vysvetliť bodnutím ostrým bodnorezným predmetom. Na oblasť krku pôsobilo mechanické násilie strednej intenzity tupým predmetom, pričom vznikli prekrvácania v podkoží, podkožný krvný výron a prekrvácanie mäkkých štruktúr krku a vznik zranení je možné dobre vysvetliť pevným uchopením krku poškodenej rukami útočníka, resp. údermi, napr. rukou. Na ľavú stranu krku pôsobilo priame mechanické násilie ostrým bodnorezným predmetom, pričom vznikla bodná rana, končiaca pred a vedľa krčnej chrbtice na pravej strane a vznik tohto poranenia je možné dobre vysvetliť bodnutím ostrým bodnorezným predmetom - nožom, ktorého jedna strana čepele bola ostrá a druhá tupá. Na oblasť hrudníka pôsobilo opakovane mechanické násilie veľkej intenzity a prudkosti ostrým bodnorezným predmetom - nožom, ktorého jedna strana čepele bola ostrá a druhá tupá, pričom vznikli bodné poranenia prenikajúce do hrudnej dutiny s prebodnutím hrudnej steny, poranením vnútrohrudných orgánov a zakrvácaním do telesných dutín. Vznik týchto poranení je možné dobre vysvetliť bodnutím ostrým bodnorezným predmetom - nožom, ktorého jedna strana čepele bola ostrá a druhá tupá. Na oblasť brucha a to na oblasť oboch bedrových kostí pôsobilo mechanické násilie nie veľkej intenzity tupým predmetom, pričom vznikli podkožné výrony a ich vznik je možné dobre vysvetliť úderom, ale aj nárazom na tupé predmety, príp. pritlačením. Na oblasť pravej hornej končatiny pôsobilo mechanické násilie tupým aj ostrým predmetom, pričom vznikli podkožné krvné výrony. Podkožný krvný výron v oblasti lakťa vznikol buď úderom tupým predmetom alebo nárazom lakťa na tupý predmet, napr. pri páde. Podkožné krvné výrony na zápästí a zadnej plochy ruky vznikli uchopením Na oblasť ruky pôsobilo aj mechanické násilie ostrým rezným predmetom. Rezné rany na ruke, vzhľadom na ich priebeh a lokalizáciu, majú charakter obranných poranení. Na oblasť ľavej hornej končatiny pôsobilo mechanické násilie nie veľkej intenzity tupým predmetom, pričom vznikli krvné podkožné krvné výrony v oblasti lakťa a na predlaktí. Ich vznik je možné dobre vysvetliť úderom tupým predmetom, nárazom na tupé predmety, ale aj pevným uchopením. Na oblasť oboch dolných končatín a to na oblasť oboch kolien a prednej plochy pravého predkolenia pôsobilo mechanické násilie nie veľkej intenzity tupým predmetom, pričom vznikli krvné podkožné krvné výrony. Ich vznik je možné dobre vysvetliť pádom, resp. nárazom na tupé predmety. Na oblasť zadnej plochy trupu pôsobilo mechanické násilie nie veľkej intenzity a prudkosti tupým predmetom, pričom vzniklo začervenanie kože a podkožný výron na pravej ritni. Ich vznik je možné dobre vysvetliť pádom, resp. nárazom na tupé predmety. Po zosumarizovaní poranení, ktoré boli jednoznačne zavinené inou osobou vyplýva, že na jednotlivé časti tela bol vedený útok v počte: na oblasť hlavy tupým predmetom najmenej 9 krát, a ostrým predmetom 1 krát. Na oblasť krku tupým predmetom najmenej 2 krát a ostrým predmetom 1 krát. Na oblasť hrudníka ostrým predmetom 11 krát, a tupým predmetom 2 krát. Na oblasť pravej hornej končatiny ostrým predmetom najmenej 3 krát. Najzávažnejšími poraneniami boli poranenia dutiny hrudnej spôsobené ostrým bodnorezným predmetom. K poraneniam v oblasti hrudníka znalec uviedol, že útok bol vedený na telo opakovane veľkou intenzitou a prudkosťou, zistili, že z 11 bodných rán 10 preniklo do dutiny hrudnej, pričom bodné kanály prechádzali cez kožu, podkožie, prednú hrudnú stenu, pľúca, osrdcovník, a vzostupnú časť hrudnej srdcovnice. Pre veľkú prudkosť a intenzitu svedčí aj tá
skutočnosť, že zraňujúci predmet prenikal aj cez pevné štruktúry tela, ako sú chrupky a kosti. Taktiež na oblasť hlavy pôsobilo násilie veľkej intenzity a prudkosti, nakoľko vznikli následkom týchto rán aj viacpočetné zlomeniny lebky a vnútrolebkové poranenie. Podľa poranení, rezných rán na pravej ruke poškodenej, znalci usudzujú, že poškodená sa útoku bránila. Priamo smrteľné boli bodné poranenia hrudníka, ktoré spôsobili poranenia vnútorných orgánov s masívnym zakrvácaním do dutiny hrudnej. Všetky zistené zranenia boli čerstvé, vykazovali známky vitality, t.j. vznikli na živom tele. Vzhľadom na mnohopočetnosť a rozsah utrpených zranení s významným poranením pre život nevyhnutných orgánov znalec uviedol, že utrpené zranenia boli od prvopočiatku smrteľné a smrti by nebolo možné zabrániť ani okamžitou odbornou lekárskou pomocou.
Čo sa týka stanovenia presného č a s u s m r t i , vzhľadom na okolnosti, kde sa telo po smrti nachádzalo, t.j. v prírodnej vode s nízkou teplotou, pričom v čase prehliadky bola teplota tela vyrovnaná s okolitým prostredím, nie je možné presne a jednoznačne stanoviť čas smrti. Zo spisového materiálu, ktorý mali k dispozícii vyplývalo, že K. S. mala smrteľné poranenia utrpieť v noci z 28. na 29.11.2009. Na základe stupňa vyvinutia posmrtných zmien pri zohľadnení prostredia, v akom sa telo po smrti nachádzalo, znalci usudzujú, že smrť mohla nastať práve v tomto čase, teda v noci z 28. na 29.11.2009. K v z á j o m n é m u p o s t a v e n i u , v akom sa v čase utrpenia zranení nachádzala poškodená a útočník, sa znalec vedel vyjadriť len s určitou pravdepodobnosťou, pričom vychádzal jednak z lokalizácie zranení a jednak z charakteru a priebehu zistených rán. Znalci dospeli k názoru, že pri vzniku týchto poranení bol útočník a poškodená v tzv. pozícii tvárou v tvár, čiže tvárami oproti sebe. Pri vzniku tupých poranení sa útočník a poškodená na začiatku útoku mohli nachádzať v vzpriamenej polohe, vzhľadom na viacpočetnosť, rozsah a charakter poranení hlavy predpokladajú, že k zraňovaniu tupým predmetom v oblasti hlavy mohlo dôjsť aj v ležiacej polohe poškodenej na chrbte, pričom útočník sa nad ňou skláňal. Bodné poranenie tváre vzniklo najpravdepodobnejšie v pozícii útočníka a poškodenej tvárou v tvár, pričom toto poranenie mohlo vzniknúť vo vzpriamenej aj v ležiacej polohe poškodenej. Bodné poranenia na prednej ploche hrudníka vzhľadom na ich lokalizáciu a priebeh bodných kanálov vznikli v čase, keď poškodená bola v ležiacej polohe pravdepodobne na chrbte a útočník sa nad ňou skláňal, mohol na nej aj obkročmo sedieť. Poranenia na krku mohli vzniknúť v rôznych vzájomných pozíciách útočník - poškodená.
V čase spáchania skutku nebohá nebola ovplyvnená alkoholom, liečivami, omamnými a psychoaktívnymi látkami zo skupín budivé amíny, deriváty morfínu a kokaín.
Vo výteroch z pošvy a konečníka nebohej nebola zistená prítomnosť ejakulátu.
Postupnosť zranení, t.j. na ktorú časť tela bol vedený primárny útok, nie je možné len zo zistených zranení jednoznačne určiť, či poškodená bola najprv napadnutá tupým predmetom a následne bodnorezným predmetom alebo naopak. V čase útoku bodnorezným predmetom bola poškodená pri vedomí a útoku sa bránila. Určiť časovo presnú dĺžku útoku len zo zranení poškodenej nie je možné, ale vzhľadom na mnohopočetnosť zistených zranení možno povedať, že tento útok netrval krátko. Krvné výrony v spojovkách ľavého a pravého oka znalci vysvetľujú údermi tupým predmetom. Nevedia sa vyjadriť k tomu, či na telo poškodenej bol vedený útok kaserom. Telo sa nachádzalo dlhšiu dobu vo vode a zmeny, ktoré znalci zistili, nevykazovali také stopy, že by išlo o pôsobenie nejakej chemickej látky, paralizačný sprej alebo niečo podobne. Špeciálne sme sa touto otázkou nezaoberali. V čase, keď sa telo K. S. dostalo do vody, poškodená už bola mŕtva.
Súčasťou vypracovaného znaleckého posudku je aj f o t o d o k u m e n t á c i a ohľadne zranení nebohej jednak z miesta nálezu nebohej a pri jej pitve, polohy jej tela v čase nálezu a zranenia popisované znalcami, ktoré utrpela následkom fyzického útoku zo strany obžalovaného.
K znaleckému posudku č. 68/2009 znalec uviedol, že v písomne podanom znaleckom posudku došlo k preklepovej chybe a je mylne uvedený dátum vykonania pitvy poškodenej K. V.. Správny termín vykonania pitvy je 01.12.2009.
K záverom znaleckého posudku: Vonkajšou obhliadkou a pitvou na tele nebohej K. V. znalci zistili tieto poranenia :
- prekrvácanie hornej pery v strede,
- pod bradou a obojstranne čiastočne aj pod ramenami sánky 6 bodovitých podkožných krvných výronov,
- na prednej ploche krku viacpočetné čiarovité a nepravidelné krvácania v podkoží a 3 bodovité podkožné krvné výrony;
- na pravej hornej končatine na prednej ploche zápästia podkožný krvný výron, pod ním bodovitý podkožný krvný výron, pod ním ďalší podkožný krvný výron veľkosti a pod týmto na prednej ploche zápästia podkožný krvný výron, na zadnej ploche ruky za ukazovákom podkožný krvný výron;
- na ľavej dolnej končatine na prednej ploche predkolenia tesne pod kolenom zvisle orientovaný podkožný krvný výron;
- prekrvácanie podkožia a svalstva krku na prednej až oboch bočných plochách krku, a to v miestach poranení na koži, výraznejšie na pravej strane, ložiskovité prekrvácanie jazyka na ľavej strane, prekrvácanie svalstva a mäkkých štruktúr krku na prednej a čiastočne bočných stranách krku, podstatne viac na pravej strane, prekrvácanie v svalstve pokračovalo až pred chrbticu, prekrvácanie mäkkých tkanív v okolí hrtana, ložiskovité prekrvácania sliznice hrtana a oboch hlasiviek, prekrvácanie v okolí jazylky, viac na pravej strane, kde bola jazylka zlomená, prekrvácanie v stene a sliznici hltana a v hornej časti pažeráka, prekrvácanie v okolí štítnej žľazy podstatne viac na pravej strane;
Všetky zranenia vykazovali známky vitality, t.j. vznikli zaživa.
Čo sa týka m e c h a n i z m u v z n i k u týchto zranení, tieto svojím vzhľadom, rozsahom a lokalizáciou zodpovedajú hrdúseniu - opakovanému silnému stlačeniu krku poškodenej rukami útočníka. Zranenia pod bradou, ramenami sánky a na krku vznikli pôsobením priameho mechanického násilia veľkej intenzity - opakovaným silným stlačením krku poškodenej rukami útočníka pri hrdúsení. Ide o stlačenie krku rukou alebo rukami útočníka a to takým spôsobom, že palec ruky útočníka je na jednej strane krku a prsty na druhej strane krku, a palec a prsty tlačia alebo vytvárajú tlak oproti sebe, čím dochádza k stlačeniu krku. Okrem toho dochádza aj k tlaku medziprstia, medzi palcom a ukazovákom spredu na oblasť hrtana. Prekrvácanie v strede hornej pery vzniklo pôsobením priameho mechanického násilia tupým predmetom a jeho vznik je možné dobre vysvetliť pritlačením pery o zuby poškodenej rukou útočníka pri hrdúsení. Podkožné krvné výrony na pravom predlaktí a pravej ruke vznikli pôsobením priameho mechanického násilia malej až strednej intenzity tupým predmetom a ich vznik je možné dobre vysvetliť pritlačením končatiny tupým predmetom, príp. pevným uchopením. Podkožný krvný výron na prednej ploche ľavého predkolenia vznikol pôsobením priameho mechanického násilia nie veľkej intenzity tupým predmetom a jeho vznik je možné dobre vysvetliť kontaktom, resp. nárazom predkolenia na tupý predmet.
Bezprostrednou p r í č i n o u s m r t i K. V. bolo udusenie utopením. Pre túto príčinu smrti udusenia utopením svedčil jednak nález typického akvózneho emfyzému pľúc a nález známok dusenia, pričom je však potrebné uviesť, že tieto známky dusenia sa vyvinuli aj v dôsledku hrdúsenia poškodenej. Z nálezov, ktoré zistili vonkajšou obhliadkou a pitvou, dospeli k záveru, že hrdúsenie poškodenej predchádzalo jej utopeniu. V čase, keď sa poškodená K. V. dostala do vody, ešte žila a dýchala. Ide teda o smrť násilnú, udusenie utopením, po predchádzajúcom hrdúsení. Z nálezov zistených vonkajšou obhliadkou a pitvou znalci usudzujú, že smrť K. V. bola spôsobená inou osobou.
K v z á j o m n é m u p o s t a v e n i u útočník a poškodená znalec uviedol, že z lokalizácie zranení v oblasti krku a tváre vyplýva, že útočník a poškodená v čase hrdúsenia boli v pozícii tvárou v tvár, ale mohlo to byť buď vo vzpriamenej polohe, mohlo to byť aj v sede, alebo aj v ležiacej polohe poškodenej na chrbte, pričom v tomto prípade by bol útočník nad poškodenou sklonený, mohol na nej aj obkročmo sedieť. K tomu, či poškodená bola pred potopením do vody, po tom, ako bola hrdúsená a v čase, keď bola potopená do vody, v bezvedomí, sa znalec vedel vyjadriť len s určitou pravdepodobnosťou. Znalci vedia stanoviť, že najprv bolo hrdúsenie až následne došlo k utopeniu. Vzhľadom k tomu, ako bolo telo mŕtvej nájdené tzn., že bola uložená v osobnom motorovom vozidle, ktoré bolo potopené, sú toho názoru, že v čase, keď sa telo dostalo do vody, poškodená bola s veľkou pravdepodobnosťou v bezvedomí, nakoľko na tele nezistili žiadne stopy, ktoré by svedčili tomu, že by sa snažila z auta dostať, keby v bezvedomí nebola. S určitosťou vedia určiť, že v dobe, keď sa poškodená dostala do vody, nebola ešte mŕtva. Stanoviť presnú dobu, kedy pri hrdúsení dôjde k bezvedomiu, prípadne k smrti, nie je možné. Pri hrdúsení sa uplatňuje viacero faktorov, jednak je to stlačenie dýchacích ciest, a tým zamedzenie prístupu vzduchu do pľúc, čo spôsobuje dusenie, ďalej môže dôjsť k stlačeniu krčných tepien, čím sa obmedzí prítok krvi do mozgu, čo samo osobe môže spôsobiť bezvedomie. Ďalším faktom, ktorý prichádza do úvahy je stlačenie krčných žíl, čím je zabránený odtok krvi z oblasti hlavy. A ďalším veľmi dôležitým faktorom
je, že následkom stlačenia môže byť podráždenie nervov a to tzv. blúdivého nervu, čo samo osobe môže navodiť okamžité bezvedomie. Podráždením blúdivého nervu môže dôjsť ak k smrti. Pri hrdúsení dochádza k opakovanému stláčaniu krku, čiže aj tieto jednotlivé mechanizmy, sa navzájom kombinujú a trvajú rôzne dlho. Z toho vyplýva, že nástup bezvedomia môže byť aj za veľmi krátku dobu, ale aj za niekoľko minút. Presnú dobu, kedy nastalo bezvedomie pri hrdúsení nedokážu objektívne zodpovedať, ani v tomto konkrétnom prípade. Vzhľadom na poranenia v oblasti krku, nakoľko išlo o tlak veľkou silou, znalec usúdil, že k bezvedomiu mohlo prísť, ale k časovému údaju sa nevedel vyjadriť. Poranenia na pravom predlaktí a pravej ruke, konkrétne podkožné krvné výrony, vznikli pevným uchopením, a ich vznik je možné takto vysvetliť. Nemôžu však jednoznačne povedať, že tieto vznikli pri bránení. Nedá sa to ani potvrdiť ani vylúčiť. Všetky zranenia, ktoré znalci zistili a ktoré popísali, boli čerstvé a možno povedať, že vznikli v približne rovnakom čase.
K č a s u s m r t i poškodenej znalec uviedol, že ani v tomto prípade nie je možné presne a jednoznačne stanoviť čas smrti. Zo štúdia spisového materiálu vyplýva, že K. V. mala zomrieť v noci z 28.11.2009 na 29.11.2009. Vzhľadom na to, že telo poškodenej sa po smrti nachádzalo v prírodnej vode s nízkou teplotou a v čase prehliadky bola teplota tela vyrovnaná s okolitým prostredím. Na základe stupňa posmrtných zmien, pri zohľadnení prostredia, v ktorom sa telo po smrti nachádzalo, znalci usudzujú, že smrť menovanej mohla nastať v noci z 28.11.2009 na 29.11.2009.
Na otázku prokurátorky znalec uviedol, že pokiaľ obžaloba dospela k tomu, že poškodená K. V. prišla z práce domov dňa 29.11.2009 v čase okolo 02,45 hod., v tomto čase mohlo dôjsť k smrti poškodenej. Tie nálezy, ktoré zistili, tento dátum a čas nevylučujú.
V čase spáchania skutku nebohá nebola ovplyvnená alkoholom, liečivami, omamnými a psychoaktívnymi látkami.
Vo výteroch z pošvy a konečníka nebohej nebola zistená prítomnosť ejakulátu.
Súčasťou vypracovaného znaleckého posudku je aj f o t o d o k u m e n t á c i a ohľadne zranení nebohej jednak z miesta nálezu a pri jej pitve a polohy jej tela v čase nálezu.
K výpovedi znalca obžalovaný uviedol, že zo znaleckého posudku vyplýva, že príčina smrti K. V. bolo udusenie utopenie, ďalej vyplýva, že nie je určená jednoznačne presná doba smrti, nie je zistená doba, kedy boli zistené u K. V. zranenia krku, nie je preukázané, či bola poškodená v stave bezvedomia, a už vôbec nie, keď sa nachádzala v osobnom automobile. Keďže okolnosti smrti udusením utopením K. V. sú také aké sú, znalec súdny lekár nevie a ani nemôže posúdiť otázku cudzieho zavinenia smrti, čiže či auto bolo potopené cudzou osobou. Preto nie je preukázané cudzie zavinie smrti K. V.. Na základe prejavu a samotného znaleckého posudku je toho názoru, že znalec je ukážkový príklad znalca, ktorý do svojich posudkov implementováva názory vyšetrovateľov, ktoré oni sami tvrdia, alebo sa im hodia, na pozdvihnutie ich tvrdení, ako svoje vlastné zistenia. Na okolnosti javiace sa v prospech obhajoby znalec používa slová málo pravdepodobného charakteru. Na okolnosti javiace sa v neprospech obhajoby používa slová jednoznačného charakteru. Znalec nezistil dobu úmrtia nebohých, nevie, ktorá zomrela skôr, nevie určiť či ostrý alebo tupý nástroj pôsobil skôr na nebohú K. S., nevie určiť poradie bodných a dokonca ani rán spôsobených tupým predmetom. Nevie identifikovať ani bodnú ani tupú zbraň, nevie určiť, či bola K. V., v bezvedomí, a nevie a ani nemôže v tomto prípade sa súdny lekár vyjadriť k otázke cudzieho zavinenia smrti K. V.. Znalec ďalej tvrdí, že nože č. 6 a 27 nie je možné vylúčiť. Je vylúčené, aby tieto a im podobné nože s dĺžkou čepele boli použité ako zraňujúce nástroje. Nebohej bolo spôsobených v časti tela krku hrudníka a hlavy 13 bodných rán, pričom ani jedna nepresahovala hĺbku 7,5 cm. Ďalej zo znaleckého posudku č. 69, str. č. 25, vyplýva, že intenzita a prudkosť bodania bola veľká, nakoľko boli zistené aj prebodnutia pevných kosterných a chrupavčitých štruktúr prednej hrudnej steny a to rebier a hrudnej kosti. Dĺžka čepele nožov č. 6 a 27 je 11 a 15 cm. Keby boli tieto nože použité, hĺbka rán by bola hlbšia ako 7,5 cm. Je nelogické a nereálne, aby pri takomto počte rán s intenzitou a prudkosťou, ako sa uvádza v posudku, páchateľ zastavil vnikajúcu čepeľ pri hĺbke max. do 7,5 cm. Preto je toho názoru, že útočný nástroj nemal dĺžku čepele presahujúcu 8 cm plus mínus 0,5 cm. Znalec k pripomienkam obžalovaného uviedol, že na záveroch oboch znaleckých posudkov zotrváva v celom rozsahu.
Ohľadom daktyloskopických stôp, zaistených v rodinnom dome nebohej K. S., vo L. č. XXX, bol vypracovaný znalecký posudok KEÚ PZ Slovenská Ľupča, pod č. PPZ-5856/KEU-SL-EXP-2009, zo dňa
21.12.2009, znalcom mjr. Mgr. U. N., z odvetvia daktyloskopie. Podkladom pre vypracovanie znaleckého posudku bolo uznesenie KR PZ v Žiline, Úradu justičnej a kriminálnej polície PZ, ČVS: KRP-116/OVK- ZA-2009 zo dňa 02.12.2009, daktyloskopická stopa zaistená na čiernej daktyloskopickej fólii č. 41, č. 42, č. 43, č. 44, č. 45 (stopa zaistená fotograficky na CD), vecná stopa č. 27 - nôž so žltou rúčkou (dĺžka rúčky cca 13 cm, dĺžka čepele cca 15 cm), č. 35 - vínový pohár na stopke, č. 38 - 0,3 l pohár s nápisom „1896“, č. 39 - sklenený pohár s nápisom „jupí“, č. 40 - 1 l biela sklenená fľaša od vína „CHARDONNAY COLOMBARD“, kontrolné odtlačky osôb C. Z., T. Z., Y. V., Y. L.. Pri vypracovaní znaleckého posudku boli použité štandardné pracovné postupy: Individuálna identifikácia osoby na základe charakteristických znakov papilárnych línií ŠPP-DA-01-A/2005, jedná sa o akreditovaný postup (A), Metóda kyanoarylátového naparovania ŠPP-DA-07-B/2008, jedná sa o neakreditovaný postup (N). K záverom znaleckého posudku bol znalec vypočutý na hlavnom pojednávaní. Znalec v celom rozsahu zotrval na záveroch znaleckého posudku. Bolo zistené, že stopa č. 45 je jednoznačne zhodná s kontrolným odtlačkom ľavého prostredníka osoby C. Z., nar. X.XX.XXXX. Daktyloskopická stopa č. 45 bola predložená na CD, ako fotografia, pričom sa jedná o bežný spôsob zaistenia stopy. V súčasnej dobe sa už nepoužíva mokrý proces, teda fotografie, ale stopa bola zaslaná na CD. Kriminalistický technik mohol poslať len fotografie zaistenej stopy, ale poslal to na CD. Stopu zaistil kriminalistický technik. Znalec mal možnosť posudzovať fotografiu, teda daktyloskopickú stopu, ktorá bola zaistená fotograficky na mieste činu, pričom podklad k tejto daktyloskopickej stope bol kompaktný a nepoškodený. K m e c h a n i z m u v z n i k u uvedenej daktyloskopickej stopy č. 45 znalec uviedol, že daktyloskopická stopa bola vytvorená tým spôsobom, že papilárny terén prsta sa dotkol podkladu, teda steny, avšak v tomto prípade bola stopa vytvorená pravdepodobne tekutinou červeno hnedej farby. Tzn., že na papilárnom teréne prsta bola tekutina hnedočervenej farby a dotykom prsta bola potom nanesená na stenu, podklad bol neporušený, ucelený. Znalec sa vyjadril aj k vzniku daktyloskopickej stopy č. 45, ako ho vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní dňa 25.03.2011 popisoval obžalovaný. Znalec opätovne uviedol, že daktyloskopická stopa bola vytvorená dotykom papilárneho terénu prsta s podkladom, teda so stenou. V tomto prípade bola daktyloskopická stopy vytvorená tekutinou červenohnedej farby. A stopa bola vytvorená na povrchu tej steny, podklad bol neporušený. Stopa bola celá odtlačená kompaktne. Daktyloskopická bola na povrchu steny. Podklad bol ucelený. Obžalovaný k výpovedi znalca uviedol, že znalec obhájil znalecký posudok, nie je zodpovedný za to, že daktyloskopická stopa č. 45 bola zaslaná na CD nosiči, hoci podľa tvrdenia riaditeľa KEU PZ Bratislava, plk. Ing. I. N., sa daktyloskopické stopy nezasielajú na CD nosiči. Z toho dôvodu nebol oprávnený vykonať skúmanie tejto stopy. A preto jeho výpoveď na hlavnom pojednávaní je účelová, v snahe obhájiť svoj znalecký posudok. Znalecký posudok vypracovaný na základe týchto skutočností je nezákonný.
Na základe ďalších vypracovaných znaleckých posudkov, týkajúcich sa skúmania zaistených daktyloskopických stôp v rodinnom dome č. 167 vo L. a daktyloskopických stôp na plynovom paralyzačnom spreji, ku ktorým bol znalec vypočutý na hlavnom pojednávaní, neboli zistené žiadne skutočnosti relevantné pre toto trestné konanie / znalecký posudok Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Slovenská Ľupča č.p. PPZ-5856-4/KEU-SL-2009 zo dňa 12.10.2010, č.l. 546 - 550; znalecký posudok Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ, Slovenská Ľupča č.p. PPZ-2667/KEU- SL-EXP-2010 zo dňa 28.05.2010 č.l. 542 - 545 /.
Ohľadom stôp, zaistených v rodinnom dome nebohej K. S., vo L. č. XXX, vecí vydaných E. Z., vecí vydaných obžalovaným C. Z., stôp zaistených pri domovej prehliadke v rodinnom dome č. XXX vo L., vzoriek od poškodenej K. S., vzoriek od poškodenej K. V., vzoriek - stôp zaistených u poškodenej K. S., vzoriek - stôp zaistených u poškodenej K. V., vzoriek od obžalovaného C. Z., vzoriek od T. Z., vzoriek od Y. V. a vzoriek od Y. L., bol vypracovaný znalecký posudok KEÚ PZ Slovenská Ľupča, pod č. PPZ-5856/KEU-SL-EXP-2009, zo dňa 31.05.2010, znalcom Mgr. N. A., z odvetvia kriminalistická biológia a genetická analýza. Podkladom pre vypracovanie znaleckého posudku bolo uznesenie KR PZ v Žiline, Úradu justičnej a kriminálnej polície PZ, ČVS: KRP-116/OVK-ZA-2009 zo dňa 02.12.2009, 03.12.2009, 10.12.2009, 21.12.2009, 08.02.2010, 03.05.2010, veci, vzorky a stopy, ktoré mali byť preskúmané a ktoré sú podrobne označené v uvedenom znaleckom posudku. Skúmania boli vykonané uvedeným štandardným pracovným postupom: ŠPP-BIO-01-A/2009-identifikácia biologického materiálu metódami kriminalistickej biológie a genetickej analýzy, Príloha č. 1 - vyhľadanie, orientačné skúšky a špecifické dôkazy biologického materiálu, Príloha č. 2 - Izolácia a kvantifikácia DNA, Príloha č. 3 - Určenie DNA profilu alebo haplotypu s využitím STR polymorfizmov, jedná sa o akreditovanú metódu (A). K záverom znaleckého posudku bola znalkyňa vypočutá na hlavnom pojednávaní. Znalkyňa v celom
rozsahu zotrvala na záveroch znaleckého posudku. Uviedla, že z výsledkov DNA analýzy a porovnania vyplýva, že rovnaký DNA profil zistený z krvných oterov s označením č. 3, 4, 5, 7 - 12, 15 - 18, krvných oterov na uteráku č. 20, krvných oterov s označením č. 21, 23 - 26, krvných stôp na noži s označením č. 27, krvných oterov č. 28 - 32, biologického materiálu zo stôp s označením 35, 37, 38, krvných oterov s označením 47 (stopy zaistené v rodinnom dome č. XXX vo L.), je zhodný s DNA profilom porovnávacej vzorky s označením K. S.. DNA analýzou bolo dokázané, že pôvodkyňou uvedených analyzovaných stôp je osoba s označením K. S.. Z výsledkov DNA analýzy ďalej vyplýva, že rovnaký DNA profil zistený z krvných stôp č. 13, 14, 52 (stopy zaistené v rodinnom dome č. 167 vo L.) je zhodný s DNA profilom zisteným z porovnávacej vzorky s označením C. Z., nar. X.XX.XXXX. DNA analýzou bolo dokázané, že pôvodcom analyzovaných krvných stôp je osoba, od ktorej bol predložený porovnávací materiál s označením R. Z., nar. X.XX.XXXX. Z výsledkov DNA analýzy ďalej vyplýva, že v prípade biologického materiálu zaisteného z prstenníka, prostredníka, ukazováka a palca ľavej ruky od osoby V. K. sa jedná o zmiešaný biologický materiál, ktorý pochádza najmenej od dvoch osôb, pričom aspoň jedna je mužského pohlavia a prítomnosť biologického materiálu od tretej osoby dokázaná nebola (prítomnosť max. 4 znakov v jednom STR systéme). DNA profil biologického materiálu je kombináciou DNA profilov porovnávacích vzoriek s označením V. K. a C. Z.. Osoby od ktorých bol zaistený porovnávací materiál s označením V. K. a C. Z. nie je možné vylúčiť ako pôvodcov prímesi v uvedenej biologickej stope. Z výsledkov DNA analýzy ďalej vyplýva, že DNA profil biologického materiálu zaisteného vo výtere spod nechta malíčka ľavej ruky od osoby V. K. je zhodný s DNA profilom zisteným z porovnávacej vzorky s označením C. Z.. DNA analýzou bolo dokázané, že pôvodcom analyzovaného biologického materiálu je osoba, od ktorej bol predložený porovnávací materiál s označením C. Z..
Ohľadom ostatných stôp predložených k znaleckému skúmania z odvetvia kriminalistická biológia, analýza DNA, neboli znaleckým skúmaním zistené žiadne skutočnosti relevantné pre toto trestné konanie
Znalkyňa taktiež uviedla, že v tejto veci bol podaný predbežný výsledok skúmania a to v písomnej forme dňa 7.12.2009, kde boli vyhodnotené po dohode s vyšetrovateľom krvné stopy, ktorých výsledky už boli známe. Vyšetrovateľ sa priebežne informoval aj telefonicky o ďalších výsledkoch. Zaujímal sa aj o výsledky skúmania ohľadne výterov spod nechtov ľavej ruky poškodenej K. V., ako aj o všetky ostatné výsledky. Čo sa týka predbežného výsledku skúmania tie krvné stopy, ktoré v ňom boli uvedené mali skôr ako tie predbežné výsledky výterov spod nechtov, to znamená po dohode s vyšetrovateľom boli vyhodnotené v predmetnom skúmaní tieto výsledky. Za zaisťovanie vzoriek, ich balenie a označenie zodpovedná kriminalistický technik a takto vhodne zabalené a označené sú predložené spolu s uznesením na skúmanie. V prípade, ak by chýbali akékoľvek náležitosti, čo sa týka zabalenia vzoriek a ich jednoznačnej identifikácie, tak také vzorky by neboli prebraté na skúmanie.
K námietkam k vypracovanému znaleckému posudku zo strany obžalovaného, najmä ku výterom spod nechtov ľavej ruky K. V., k námietke, že formulácia záveru a analýzy je zavádzajúca, znalkyňa uviedla, že v prípade, keď DNA profil obsahuje viac ako dva znaky v jednom systéme, je predpoklad že pochádza od viac ako jednej osoby. A v prípade, keď v ďalších analyzovaných systémoch nie sú zistené viac ako štyri znaky na jeden systém, je predpoklad, že tento DNA profil pochádza najmenej od dvoch osôb. Najmenej od dvoch osôb znamená, že je to viac ako jedna osoba ale prítomnosťou len štyroch znakoch v jednom systéme prítomnosť tretej osoby bola tým pádom vylúčená. Tým, že súčasne v DNA profile analyzuje aj pohlavie, tzn. že expert vie určiť, či je tam prítomný len X chromozómový materiál, alebo aj Y chromozómový materiál, sa vie vyjadriť aj k tomu, že v prípade prítomnosti Y chromozómového materiálu je aspoň jedna osoba v zmiešanej stope mužského pohlavia. V ďalšom kroku môže prísť k vylúčeniu osoby a to vtedy, keď jej DNA profil nemá znaky, ktoré sú zistené v zmiešanej stope. Alebo porovnávanú osobu nie je možné vylúčiť a to vtedy, keď DNA profil porovnávanej osoby nesie všetky znaky, ktoré spadajú do DNA profilu zmiešanej stopy. Tzn. že aj v tomto prípade bolo vykonané hodnotenie a porovnanie v uvedených krokoch a výsledkom DNA analýzy bola formulácia, tak ako je uvedená v znaleckom posudku. Toto je tzv. kvalitatívny prístup k hodnoteniu zmiešanej stopy, tzn. že sa porovnávaná osoba buď vylúči, alebo ju nie je možné vylúčiť, toto je prístup bez uvedenia štatistického hodnotenia. Pravdepodobnosť vylúčenia, alebo pravdepodobnosť, že osobu nie je možné vylúčiť, je možné vyjadriť aj pravdepodobnosťou vylúčenia, resp. pravdepodobnosťou, že osobu porovnávanú nie je možné zo zmiešanej stopy vylúčiť. Štatistické hodnotenie nebolo súčasťou záverov znaleckého posudku, ale bolo súčasťou poznámok.
Ďalej znalkyňa uviedla, že všeobecne pri analýze výterov spod nechtov je vo veľkej väčšine prípadov predkladaný výter každého nechta samostatne. Každý expert výter posúdi a rozhodne sa, či výtery spod jednej ruky spojí alebo ich izoluje samostatne. V prípade u K. S. a K. V. výter spod každého nechta poškodených na ľavej aj pravej ruke izolovala samostatne. Každý výter spod nechtu, ktorý jej bol predložený, bol samostatne zabalený a následne boli všetky vložené do jednej papierovej obálky. Stopy, ktoré boli znalkyni predložené k skúmaniu sú popísané v časti Posudok. Tieto popísané stopy sú vyhodnotené v závere znaleckého skúmania. V prípade výterov nechtov zaistených z prstenníka, prostredníka, ukazováka a palca ľavej ruky od osoby K. V., znalkyňa pristúpila k štatistickému hodnoteniu. To znamená, že v podstate bola vyčíslená pravdepodobnosť, ako by mohol byť, resp. ako by mohlo dôjsť k vylúčeniu náhodnej vybranej osoby z populácie, inej než osoba, od ktorej bol analyzovaný porovnávací materiál s označením C. Z. a K. V. a táto pravdepodobnosť je 99,99999%. Pri vyjadrení pravdepodobnosti vylúčenia, resp. keď osobu nie je možné vylúčiť, tzn. že vtedy sa vyjadruje pravdepodobnosť ľudí vyskytujúcich, ktorí by mohli spadať svojím DNA profilom do zistenej zmiešanej stopy. A práve osoby, ktoré porovnávali vylúčiť nemôžu. Výtery spod nechtov v prípade násilnej kriminality môžu obsahovať aj biologický materiál, ktorý pochádza z iného zdroja, teda z iného človeka. Práve pri vzhľade tohto výteru spod nechtu je jediným takýmto orientačným testom, ktorý sa použije, orientačný test na prítomnosť krvi, lebo pri akejkoľvek inej manipulácii, by mohli znížiť množstvo tohto biologického materiálu. To znamená, že keď tam bola pozitívna reakcia na orientačný test na prítomnosť krvi, nevylučuje to prítomnosť aj iného typu biologického materiálu a v literatúre sú predovšetkým uvádzané bunky kože. Výter spod nechtov je zameraný na zistenie cudzieho DNA biologického materiálu, ktorý sa zachytáva, resp. sa môže zachytiť pod nechtami obetí a môže byť významným dôkazným materiálom, ktorý svedčí o kontakte medzi obeťou a možným páchateľom. To znamená, že cieľom interpretácie výterov spod nechtov nie je zistiť biologický materiál donora, to znamená tej osoby, ktorej bol biologický materiál odobratý. Výter spod nechtov nie je porovnávacia vzorka ale je to stopa. Ako je uvedené v závere znaleckého posudku biologický materiál zaistený vo výtere spod malíčka ľavej ruky od osoby K. V. je zhodný s DNA profilom zistený z porovnávacej vzorky s označením C. Z.. Teda DNA analýzou bolo dokázané, že pôvodcom analyzovaného biologického materiálu je osoba, od ktorej bol predložený porovnávací materiál s označením C. Z.. Pri hodnotení tejto stopy znalkyňa ďalej nepokračovala tak, ako pri hodnotení ostatných výterov spod nechtov, pri ktorých udávala, že prítomnosť biologického materiálu ďalšej osoby dokázaná nebola, tak túto formuláciu neuviedla, pretože v uvedenom výtere spod malíčka ako aj v ostatných výteroch spod nechtov hodnotila len jednoznačne úplne DNA profil. DNA profil z malíčka vykazoval aj DNA znaky obete, avšak vo veľmi malom množstve, to znamená, že nebol vhodný na interpretáciu. Biologický materiál, ktorý bol znalkyni predložený na skúmanie analyzovala s výsledkami, ktoré sú uvedené v závere, to znamená, že pri skúmaní nezisťovala vplyv akýchkoľvek faktorov na biologický materiál. Avšak sú publikované odborné články o úspešnosti alebo identifikácii cudzieho DNA profilu vo výteroch spod nechtov obetí násilných trestných činov, ktoré boli ponorené vo vode, či už to bola voda sladká alebo morská. Vplyv faktorov ani nebol predmetom znaleckého skúmania. Cieľom bolo zistiť biologický materiál. Obžalovaný k výpovedi znalkyne uviedol, že znalecký posudok je sfalšovaný dôkaz. Konkrétne záver posudku ohľadom výterov spod nechtov ľavej ruky od osoby K. V.. Záver je rozdelený na dve časti. Prvá časť sa týka analýzy DNA profilu z prstenníka, prostredníka, ukazováka a palca ľavej ruky. Druhá časť sa týka malíčka. Formulácia záveru a analýzy v prvej časti je zavádzajúca. Je nezmyselné, aby znalec uviedol, že sa jedná o kombináciu DNA profilu Z. a V. a na záver uviedol, že týchto dvoch ľudí nie je možné vylúčiť ako pôvodcov prímesí uvedenej zmiešanej biologickej stopy. Znalec zistil z biologického materiálu, že sa jedná o zmiešaninu dvoch osôb, pričom prítomnosť tretej osoby zistená nebola, čiže sa jedná o dve osoby, z ktorých jedna je najmenej mužského pohlavia. Čiže pri druhej osobe nie je zistené, či sa jedná o mužský profil alebo ženský. Z toho vyplýva, že keď znalec nevie stanoviť ani pohlavie, nemôže prikročiť k individuálnej identifikácii pôvodcu. Preto tvrdenie, že táto zmiešanina je od pôvodcov Z. a V. je hlúposť. Ohľadom druhej časti záveru, čiže malíčka ľavej ruky označeného, že je od K. V., obžalovaný uvádzal, že KEÚ PZ nezaisťuje žiadne sporné ani porovnávacie vzorky. Sú mu predkladané ku skúmaniu a sú len označené, že pochádzajú od menovaného pôvodcu. A keď sa analýzou dokáže zhoda medzi DNA profilmi z týchto biologických stôp je preukázané, že patrí skutočne pôvodcovi, za ktorého je označená. K záveru analýzy malíčka u K. V. uviedol, že nie je dokázané, že DNA profil zaistený z malíčka, je zhodný s DNA profilom zaisteného z porovnávacej vzorky K. V.. Čiže nie je dokázané, že výter spod nechta malíčka je zaistený skutočne od osoby K. V.. Znalec analýzu resp. meranie vykonal a zistil, že DNA profil z malíčka označeného, že je od K. V., nie je zhodný s DNA profilom z porovnávacej vzorky od K. V.. A teda došlo k zámene. Túto skutočnosť musel znalec konzultovať buď
s vyšetrovateľom alebo prokurátorom. Ako je vidieť, radšej to do posudku neuviedol. Pretože, ak by tam uviedol, že nie je medzi týmito dvoma vzorkami zhoda, už by som dávno nebol treste stíhaný za uvedený trestný čin a nieto ešte byť vo väzbe. Vzorka označená výter spod nechta malíčka od osoby K. V. bola v skutočnosti jeho DNA, čiže vatová tyčinka s jeho DNA bola úmyselne alebo neúmyselne odoslaná na KEÚ PZ s tým, že bola označená, že je od K. V., a preto analýza vyšla tak, ako vyšla. Predpokladá, že sa tak stalo jedine dňa 1.12.2009, v rovnaký deň, keď boli odobraté nebohej K. V.. Rovnako tieto vzorky neboli zaslané bezodkladne. Pre nejakého kriminalistického technika nie je problém nejakých 10 vatových tyčiniek vložiť do obálok, označiť, že sú od nebohej. Znalkyňa k tomu uviedla, že ona skúmala iba to, čo jej bolo predložené.
Postupom podľa § 268 ods. 2 Tr. por. so súhlasom prokurátorky a obžalovaného, boli prečítané predbežné výsledky skúmania Kriminalisticko-expertízneho ústavu SR Slovenská Ľupča zo dňa 07.12.2009, ohľadom biologických stôp č. 13 - ster z lamely žalúzií z okna chodby, 14 - krvná stopa na parapetnej doske okna chodby, 21 - na múre, oblúku v chodbe pred kuchyňou (aj daktyl foto), 52 - spálňa č. 2, vzorka z plachty postele. Z výsledkov analýzy H. vyplynulo, že pôvodcom analyzovaných krvných stôp č. 13, 14, 52 je osoba, od ktorej bol predložený porovnávací materiál s označením C. Z.. Z výsledkov analýzy DNA vyplynulo, že z krvnej stopy č. 21 bola izolovaná DNA ženského pôvodu, pričom túto osobu nie je možné vylúčiť ako biologickú matku osoby K. V.. Z predbežného výsledku skúmania Kriminalisticko-expertízneho ústavu SR Slovenská Ľupča zo dňa 07.12.2009ohľadom daktyloskopickej stopy č. 45, zaistenej pri vstupe do kuchyne (zaistená fotograficky na CD) vyplýva, že daktyloskopická stopa č. 45 je jednoznačne zhodná s kontrolným odtlačkom ľavého prostredníka osoby C. Z.. /č.l. 488
- 492/
Na základe súdom vydaného príkazu na vyšetrenie duševného stavu obžalovaného C. Z. MUDr. K. H., MUDr. H. U., znalkyne z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria a Mgr. F. H., znalkyňa z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých a detí, vypracovali dňa 10.03.2010 pod č. 10/2010, 7/2010, 8/2010 z n a l e c k ý p o s u d o k. /č.l. 1127 - 1170/
Úlohou znalkýň bolo zistiť, či obžalovaný v súčasnosti trpí alebo v minulosti trpel duševnou chorobou alebo poruchou, či obžalovaný v čase skutku vedel a mohol rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť a či toto konanie mohol v čase spáchania skutku ovládať, či u obžalovaného v minulosti existovala alebo existuje závislosť na alkoholických nápojoch alebo iných návykových látkach, či obžalovaný má sklony k agresívnemu správaniu alebo má sklony skrývať, ak áno, do akej miery, či obžalovaný chápe zmysel trestného konania, či pobyt obžalovaného na slobode je nebezpečná, ak áno, aké ochranné opatrenia by sa žiadali u obžalovaného v prípade vykonať, vykonať celkové psychologické vyšetrenie obžalovaného a posúdiť úroveň jeho duševného a mravného vývoja, zistiť úroveň intelektu obžalovaného, povahové rysy a vlastnosti, vykonať rozbor osobnosti so zreteľom na druh a spôsob spáchania skutkov, posúdiť, či obžalovaný je schopný správne a úplne vnímať prežité udalosti, tieto si zapamätať a verne ich reprodukovať, či obžalovaný má sklony ku klamstvu v bežnom spôsobe života, domýšľavosti, alibistickému spracovaniu situácie a čo ho k tomu vedie, zistiť pohnútku - motív, ktorý viedol obžalovaného k spáchaniu trestných činov z psychologického hľadiska a vyjadriť sa k možnej recidíve.
Za účelom vypracovania znaleckého posudku bol obžalovaný znalkyňami osobne vyšetrený vo väzbe v ÚVV Žilina. Bolo vykonané dostatočné vyšetrenie na to, aby znalkyne mohli odpovedať na položené otázky. Znalkyne z odboru psychiatrie vyšetrovali obžalovaného osobitne a znalkyňa z odboru psychológie taktiež osobitne. Pri vyšetrení používali štandardné metódy, aké sa používajú v ich odbore a zodpovedajú aktuálnemu stavu poznania. V súvislosti s vypracovaním znaleckého posudku sa znalkyne taktiež oboznámili aj s obsahom vyšetrovacieho spisu a vykonali vzájomnú poradu.
K záverom písomne vypracovaného znaleckého posudku boli na hlavnom pojednávaní vypočuté znalkyne MUDr. H. U. a Mgr. F. H.. Znalkyne aj na hlavnom pojednávaní zotrvali na záveroch písomne vypracovaného znaleckého posudku, pričom všetky znalkyne dospeli k rovnakému záveru. Na základe vykonaného znaleckého skúmania znalkyne zistili, že obžalovaný C. Z. netrpí a ani v minulosti netrpel duševnou poruchou alebo chorobou v pravom slova zmysle, tzn. psychotickou poruchou alebo slabomyseľnosťou. U obvineného zistili disociálnu poruchu osobnosti, čo je relatívne trvalý súboj charakteristických emociálnych čŕt a spôsobov správania. Typickými príznakmi je emočný chlad, nie je schopný a nemá záujem vcítiť sa do prežívania iných ľudí, nie je schopný empatie,
je silne egocentrický. Doterajší spôsob fungovania ukazuje, že preferuje záhaľčivý spôsob života, s nerešpektovaním základných morálnych a etických noriem. Nepripúšťa si pocity viny a nedokáže ich ani prežiť. Môžeme v tomto prípade hovoriť o absencii vnútorného svedomia. Pre štruktúru tejto osobnosti svedčí aj typický vývoj, ktorý doteraz prebiehal, tieto rysy osobnosti sa začali prejavovať už v adolescentnom veku, typickým prejavom záškoláctva, pohybu v partii, neschopnosti nájsť si systematicky zamestnanie, alebo zotrvať v práci a prispôsobiť sa určitým povinnostiam a systému pravidiel.
U obžalovaného nezistili známky závislosti od alkoholu alebo iných návykových látok, hranie výherných automatov nespĺňa kritéria závislosti, jedná sa o nezdržanlivé hranie, ktoré zapadá do popisovanej štruktúry osobnosti, hrá z túžby získať bezpracným spôsobom peniaze. Vzhľadom k tomu, že nezisti známky duševnej poruchy, porucha osobnosti nie je duševná porucha, je to povahová charakteristika, ktorá je vrodená, z tohto dôvodu hodnotia jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti ako zachované. Čo sa týka agresivity, tak znalkyne konštatovali, že obžalovaný má latentné sklony k agresívnemu správaniu, agresivita síce nie je dominantnou črtou osobnosti, tzn. že nemusí sa prejaviť v bežných situáciách každodenného života, ale agresivita je prítomná v skrytej potláčanej forme, tzn. že sa môže prejaviť v záťažových konfliktných situáciách, kedy je na neho vyvíjaný tlak, cíti sa byť ohrozený, dôjde k určitým nepredvídaným, neočakávaným okolnostiam a vtedy môže dôjsť k priamemu výboju ventilácie afektov agresívneho správania. V inkriminovanej situácii môžu uvažovať o tzv. inštrumentálnej agresii, kedy násilie môže použiť ako prostriedok na dosiahnutie istého majetkového, zištného cieľa, alebo kedy násilie môže použiť ako prostriedok pomsty v situácii, kedy nedošlo k uspokojeniu, dosiahnutiu zištného cieľa. Obžalovaný má sklony ku klamstvám, fabulácii, nemá problém použiť klamstvo, ak mu to má priniesť obsah.
Obžalovaný plne chápe zmysel trestného konania a jeho psychický stav umožňuje plnohodnotnú účasť v trestnom konaní. Pobyt obžalovaného na slobode je nebezpečný z protispoločenského hľadiska. Znalkyne nenavrhli u obžalovaného vykonať žiadne ochranné opatrenia.
Obžalovaný v čase skutku vedel a mohol rozpoznať protiprávnosť svojho konania toto konanie mohol v čase spáchania uvedeného činu ovládať.
Obžalovaný bol psychologicko-diagnosticky vyšetrený v dňoch 1.3. a 8.3.2010 s tým, že 8.3.2010 boli použité pri psychologickom znaleckom vyšetrení psychodiagnostické metodiky. V rámci toho vyšetrenia sa nepotvrdili známky duševnej poruchy v zmysle psychotickej, potvrdili sa poruchy vyšších citov, zistili, že základné spoločenské sociálne, etické, právne a morálne normy a vedomosti má osvojené na bazálnej úrovni, čiže základnej úrovni, ale svojím štýlom života, akým žije, že nebol dlhšiu dobu trvale zamestnaný, neukončil učňovskú školu, porušovanie školského poriadku, blicovanie, krádeže, čiže z tohto je zrejmé, že ich akceptuje len v minimálnej miere, nemá ich dostatočne internalizované, čiže zabudované do osobnosti. Na vrchných pozíciách hierarchie hodnôt chýbajú pri tom svojom pohybe v širšej aj užšej societe, vo svojom správaní ako aj konaní, nie je ochotný nimi sa vždy riadiť, nevyužíva ich, aby jeho pohyb bol sociálny, adaptívny, čiže je asociálny, neadaptívny. Je ochotný náhodne použiť tie, ktoré má nadobudnuté, ak mu to vyhovuje. V situáciách, keď sú pre obžalovaného tieto normy prekážkou, kľudne tieto normy obíde. Nie je ochotný ich dodržiavať. Správa sa asociálne, aby dosiahol svoje ciele a uspokojil svoje potreby a záujmy. Systém morálnych hodnôt je minimalizovaný, dochádza u neho k porušovaniu pravidiel, disciplíny, už v adolescencii boli prítomné poruchy správania, adaptability a sociálnej neprispôsobivosti. Možno uzavrieť, že systém racionálnych zábran jeho brzdných mechanizmov využíva v minimálnej miere.
Celková aktuálna intelektová kapacita dosahuje populačný priemer, norma 102 IQ. Nepotvrdili sa žiadne deteriorácie, čiže poklesy alebo poruchy, v rámci intelektu a ich funkcií. Kvalitatívna úroveň jednotlivých mentálnych funkcií je pomerne vyrovnaná, nezachytáva žiadne poškodenie centrálnej nervovej sústavy (CNS). Mierne znížená úroveň v sociálno-kultúrnej oblasti a vzdelanosti bola podmienená do určitej miery jednak jeho základným vzdelaním, pretože učňovskú školu nedokončil, taktiež simplexnejším, slabšie diferencovanejším, psychosociálnym prostredím, v ktorom sa pohybuje. V oblasti myslenia došli z záveru, že myšlienkový proces je pružný, orientovaný viac praktickým smerom, jeho postreh je presný a pružný, pohotovo diferencuje podstatné znaky a fakty od nepodstatných v danej situácii, dokáže ich zoradiť podľa dôležitosti, využiť pre seba a tak manipulovať situáciu vo svoj prospech. V sociálnom prostredí sa pohybuje a orientuje pružne, je schopný anticipovať, čiže predvídať, predpokladať možný
vývoj a priebeh danej situácie. Dlhodobo neplánuje dopredu, jeho správanie a rozhodovanie sú v danej situácii pomerne rýchle, okamžité. Prípadnými negatívnymi dôsledkami sa nezaťažuje, nie sú pre neho dôležité. Význam má skôr okamžitý efekt a zisk, čiže uspokojenie svojej potreby, čo bude potom, nad tým sa nezamýšľa. Svoje správanie a konanie znova opakuje, nie je ochotný poučiť sa z minulej skúsenosti aj napriek tomu, že vie, že robí zle a je mu to jedno. Bežne v živote takto funguje, je sociálne neprispôsobivý. Svoj život neplánuje dopredu, žije a užíva si spôsobom tu a teraz, dnes, zajtra, pozajtra. Dlhodobé ciele nemá.
Jedná sa o osobnosť simplexnejšie štruktúrovanú, menej diferencovanejšiu. Osobnosť je abnormne štruktúrovaná s prevahou čŕt disociality a nezdržanlivosti. Emotivita je chladnejšia, emócie sú plytšie, povrchné, citové prežívanie chudobné. Emočná rezonancia s okolím, aj s tým najbližším, je nízka. Citovo sa neviaže na druhých ľudí, nemá ani potrebu, aby sa druhý emočne viazali na jeho osobu. Charakterizuje ho chladný nezáujem o druhých, nezodpovednosť až bezohľadnosť, nízka hladina empatie. Nemá veľkú ochotu vcítiť sa do problémov a prežívania druhých ľudí, nezaujímajú ho pocity druhých ľudí. Myslí na seba, na vlastné okamžité uspokojenie, uspokojenie svojich potrieb, čiže dosiahnutie určitého zisku, hlavne finančného. Tento jeho konzumný štýl života bez zodpovednosti ku sebe aj ku svojmu okoliu, užívanie si, zabávanie sa, prežívanie, vyžadovali určitý prísun financií, ktoré mu nezabezpečovala práca, pretože nepracoval, ale zadovážil si ich, aj keď protizákonným spôsobom, napríklad kradol ich opakovane svojmu otcovi. Čiže z tohto je zrejmé, že mu to bolo jedno, vedel, že robí zle aj napriek tomu to stále opakoval. V rodine vládla ambivalentná výchova, čiže na jednej strane ho matka ochraňovala, pomáhala mu, na druhej strane otec ho kritizoval, nadával, verbálne atakoval až nakoniec zrušil aj trvalé bydlisko obžalovanému, čo mohlo spúšťať určitú hladinu strachu a obáv. Takáto výchova podporovala a udržiavala jeho negatívne sociálne správanie. Nakoľko k zmene v jeho správaní a konaní nedochádzalo. Čiže nerešpektuje rodičov, ani autority vo svojom živote, prekážky ho neodrádzajú, rieši ich vo vlastnej réžii podľa vlastných predstáv a pravidiel. Sám rozhoduje o sebe, sám si riadi svoj život, názor druhých ho nezaujíma. Neodrádza ho neúspech, ani represia, nezaťažuje sa nimi. Zisk z dosiahnutého je pre neho dôležitejší a silnejší, je zamarený na seba, na vlastné potreby, čiže je egocentrický a sebecký. Nepripúšťa si ani pocity viny, neprijíma ich, nerieši zlyhania, neprejavuje ľútosť a súcit. Neprežíva pocity viny, obvinenia zo strany okolia neprijíma, odmieta, vytesňuje, vinu prenáša na okolie, chyby hľadá u druhých, len nie u seba. Prípadne má tendenciu okolie ešte kritizovať a obviňovať. O sebe má utvorenú vysokú mienku, jeho sebavedomie a sebaistota sú nekriticky nadnesené než je skutočnosť, dôveruje si. Sám o sebe udáva, že dokáže pôsobiť na ľudí, dokáže si ich získať, má na nich vplyv. Túži byť stredobodom pozornosti, snaží sa upútať pozornosť okolia, predvádzať sa, seba prezentuje ako človeka šikovného, sám uvádza: „viem sa predať, oslniť, mám na to ústa, povahu“. Je presvedčený, že vo svojej úzkej societe zastáva dôležitú pozíciu s určitým statusom, imponuje mu takéto postavenie, sám udáva, že dokáže rozhodovať, rád rozkazuje, všetci ho rešpektujú a počúvajú. Zlá povesť u ľudí v dedine ho nezaujíma, nezáleží mu na nej, nerieši to, ako sám uvádza: „prípadne si niečo vymyslím a poviem, čo ma prvé napadne, len aby som ich naštval. Závidia mi aj mojej rodine“.
Oblasť afektivity bežných situáciách nemá tendenciu sa prejavovať labilne, naopak má snahu nemanifestovať svoje afektívne reakcie, čiže kontrolovať sa. Agresivita sa nejaví ako primárna črta osobnosti, agresia sa neprejavuje v bežných životných situáciách každodenného života. U obžalovaného je ale prítomná agresia v skrytej, potláčanej forme, čiže objavuje sa určitá náklonnosť k afektívnym reakciám, a to v záťažových, problémových a konfliktných situáciách, v ktorých je vytvorený určitý pocit nepohody, alebo v situáciách, v ktorých má pocit prehry a je na nich osobne zainteresovaný, alebo v situáciách, v ktorých sa objavia určité komplikácie, prekážky, neočakávané zvraty, čiže v ktorých sa cíti ohrozený. Navonok sa snaží pôsobiť uvoľnene, vyvíja úsilie, aby ich mal pod kontrolou, usmieva sa, vyhýba sa komunikácii, avšak badať na jeho mimike komunikácii pôsobenie určitého vnútorného napätia, nekľudu, neistoty, vnútornej nepohody, čiže v nálade cítiť určitú disfóriu, podráždenosť. Niekedy intenzita záťažovej a konfliktovej situácie, tá intenzita, môže spúšťať a zvyšovať pohotovosť s tendenciou k uvoľňovaniu vnútornej potláčanej skrytej formy agresie a môže viesť potom k nepredvídateľnému, neočakávanému priamemu vývoju, čiže k ventilácii afektov a agresie, resp. agresívneho správania a konania smerom do okolia. V inkriminovanej situácii možno uvažovať o tzv. inštrumentálnej agresii, kedy násilie sa môže použiť ako prostriedok na dosiahnutie zištného majetkového cieľa, resp. financií alebo kedy násilie sa môže použiť ako prostriedok určitej pomsty v situácii, kedy nedošlo k dosiahnutiu a uspokojeniu tohto zištného majetkového cieľa, resp. financií.
Obžalovaný je schopný správne a úplne vnímať prežité udalosti, nepotvrdila sa duševná porucha. Intelektové schopnosti obžalovaného v oblasti populačnej normy, taktiež mnestické, pamäťové, funkcie sú neporušené a z týchto faktorov vyplýva, že obžalovaný je schopný si zapamätať a reprodukovať prežité udalosti.
U obžalovaného sa zobrazili sklony ku klamstvám aj v bežnom spôsobe života, taktiež ak má pocit ohrozenia. Zobrazili sa sklony k domýšľavosti, manipulácii, alibistickému spracovaniu situácie, ktoré vyplývajú z tejto abnormne štruktúrovanej osobnosti v popredí s črtami disociality, ako aj zo spôsobu života, akým žije.
Pohnútkou, resp. motívom môže byť jednak táto abnormne štrkuktúrovaná osobnosť s disociálnymi črtami a nezdržanlivosťou a z nej vyplývajúce osobnostné faktory. Sú to poruchy vyšších citov, deformita hodnotového systému, nízka schopnosť prežívať empatie voči druhým, chudobné emočné prežívanie, chlad, egocentrizmus, nekritické nadhodnotené sebavedomie, sebaistota, nedisciplinovať, symplexnosť osobnosti, nekritickosť k dôsledkom svojho správania a konania, poruchy správania a adaptácie, sociálnej neprispôsobilosti už v období adolescencie, sklony k nepredvídateľnému správaniu s uvoľnením skrytej formy agresie, ambivalentná výchova, obava z otca. A jednak môže ísť o zištný majetkový a ekonomický motív s cieľom dosiahnutia finančného zisku a tak možnosti vrátenia ukradnutých peňazí. Nemenej dôležitú rolu zohrávajú aj vonkajšie sociálno-ekonomické dôvody napr. finančná núdza, nakoľko je nezamestnaný, nemá zaručený pravidelný príjem financií a tak neschopnosť vrátenia dlžoby nahnevanému otcovi. Vzhľadom k tomu, že znalkyne hodnotia možnosti resocializácie ako obmedzené, ale vzhľadom na vek, inteligenciu, sociálnu podmienenosť abnormity, nie je celkom vylúčené, že z tohto dôvodu nemôžu jednoznačne potvrdiť, ale ani celkom vylúčiť, možnosť recidívy.
Znalkyňa MUDr. U. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný sa počas znaleckého vyšetrovania správal uvoľnene. Slovný kontakt bol primerane nadviazateľný, súvislý, dokázal sa počas vyšetrenia usmiať aj uvoľniť smiechom. Až v situácii, keď bolo rozoberané, ako prežíval inkriminované obdobie, čo vtedy robil a ako sa správal, začalo stúpať jeho vnútorné napätie, nervozita, podráždenosť, čo bolo evidentné aj z jeho mimických prejavoch. Dovtedy súvislý rečový prejav a odpovede na otázky sa zmenili na odpovede typu: neviem, nepamätám si. Podľa názoru znalkyne má obžalovaný o sebe vysokú mienku, má vysokú mieru sebavedomia, vnútornej istoty, túži byť stredobodom pozornosti a prezentuje sám seba ako človeka šikovného, ktorý sa vie presadiť, predať, vie oslniť okolie. Snahu obžalovaného byť stredobodom pozornosti hodnotia v kontexte ostatných čŕt, ako sú jeho emočný chlad, neschopnosť vcítiť sa do pocitov iných, chýbanie pocitov viny, póza vlastnej dôležitosti. Nemá kritický pohľad na svoje správanie ani napríklad vo vzťahu k financiám. Počas vyšetrenia obžalovaný neuvádzal žiadne subjektívne ťažkosti, či už to bola bolesť hlavy, slabosť, závraty a vlastne aj objektívny nález, objektívne prejavy nepreukazovali na fyzickú zoslabenosť, reč bola primerane hlasná, celková psychodynamika zodpovedá dynamike jeho osobnosti, nemanifestovali sa navonok prejavy nejakej únavy, vyčerpania, slabosti. Obžalovaný uviedol, že bol tretí deň počas ich vyšetrenia na hladovke. Ak by aj uvažovali o vplyve hladovania na organizmus, z fyziologického hľadiska za prvé tri dni má organizmus dostatočné zásoby vo forme glykogénu, čo je živočíšny škrob, ktorý sa nachádza v pečeni a je to dostatočná energetická zásoba pre fungovanie organizmu aj mozgu. Znalkyňa dodala, že údaj o hladovke obžalovaného si overovala s vrchnou zdravotnou sestrou v ÚVV Žilina, ktorá po nahliadnutí do zdravotných záznamov obžalovaného uviedla, že obžalovaný držal hladovku od 27.2.2010, v pondelok 1.3.2010 vykonali vyšetrenia, keď bola hmotnosť obžalovaného 62 kg, pričom vstupná hmotnosť pri príchode do ÚVV bola 59 kg. V zdravotných záznamoch sa ďalej uvádzalo ukončenie hladovky v pondelok 1.3.2010 o 13,00 hod.
Znalkyňa Mgr. H. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že neschopnosť obžalovaného cítiť vinu alebo vyjadriť ľútosť, prijať vinu alebo prejaviť výčitky svedomia, patrí do štruktúry osobnosti obžalovaného, do povahových čŕt disociality. Chuť obžalovaného niekoho naštvať taktiež vyplýva z štruktúry jeho osobnosti, rád sa predvádza, dokáže si ľudí získať, ľudia ho počúvajú, má dar reči, určitým spôsobom upútava pozornosť, predkladá okoliu určitú svoju pózu, určitú nadradenosť, pohŕdanie okolím. Emotivita je u obžalovaného nižšia, chladnejšia, emócie sú plytšie, povrchové citové prežívanie je chudobnejšie. Základné vlastnosti, povahové črty a osobnosť obžalovaného predstavuje jadro osobnosti, čiže zásadne sa to zmeniť nemôže. Ale na druhej strane je tu určitý faktor, určitý stupeň inteligencie, môžu určitým spôsobom v budúcnosti v resocializačnej fáze mať nejaký vplyv, ale nedá sa to jednoznačne potvrdiť, ale ani vylúčiť možnosť recidívy. Jadro osobnosti však vždy zostáva
nezmenené. Nie je možné jednoznačne povedať či prostredie, v ktorom obžalovaný momentálne žije, či bude pôsobiť na jeho vývoj pozitívne alebo negatívne. Ale na druhej strane môže povedať, že to nie je prirodzené prostredie, zohráva tu faktor jednak intenzity času, ako dlho bude v tomto zariadení. Čiže vo všeobecnosti to má negatívne dôsledky na osobnosť, ale jadro osobnosti zostáva nezmenené. Možnosť resocializácie znalkyne hodnotia ako obmedzené, ale vzhľadom na vek a inteligenciu nie celkom vylúčené.
Obžalovaný k výpovedi znalkýň a k vypracovanému znaleckému posudku uviedol, že nemal žiadne skúsenosti s podobnými vyšetreniami, vyšetrenie duševného stavu považoval za nepodstatnú vec. Spôsob, akým absolvoval toto vyšetrenie z jeho strany, bolo také machrovanie, bagatelizovanie s ľahostajným prístupom. Preto je presvedčený, že takýmto nezodpovedným prístupom je znalecký posudok neobjektívny, je nesprávny a v rozpore so zákonom. Znalci boli povinní brať do posudzovania okolnosť, že počas vyšetrenia bol na protestnej hladovke už 4-tý deň, pretože mala vplyv na ich posudzovanie. Na hladovke som bol od 26.02.2010 do 01.03.2010. Vyšetrenie sa konalo dňa 01.03.2010 od 13.00 do 16,30 hod. kde boli prítomní všetci znalci. Vzhľadom na to, že psychologička mu nestihla položiť testy, musela prísť dodatočne dňa 08.03.2010, čiže prvé vyšetrenie sa konalo za prítomnosti dvoch psychiatrov. Jeho stav nebrali do posudzovania, pretože táto okolnosť nie je vyjadrená v znaleckom posudku. Porucha vyšších citov, uvedené povahové črty a vlastnosti až po prítomnú agresivitu sú mylné. Pretože z vlastnej skúsenosti vie, aký je to pocit byť štvrtý deň na hladovke. Takýto človek nie je spôsobilý na vyšetrenie, zvlášť duševného stavu. Pretože vplyvom týchto faktorov má zmenenú fyzickú aj psychickú stránku svojej osoby a osobnosti ako takej. A pokiaľ neberú znalci do posudzovania tieto fakty, budú všetky výkyvy spôsobené hladovkou, považovať za stálu súčasť jeho osoby a osobnosti, a preto takýto posudok nie je objektívny. Už len samotná agresivita je prítomná v extrémne zvýšenej forme. Vzhľadom k tomuto by bol záver ohľadom agresivity mylný. Za týmto účelom požiadal o pohovor s psychologičkou v ÚVV v Žiline. Spýtal sa jej, či by bol objektívny znalecký posudok za spomínaných okolností. Potvrdila mu, že by bol neobjektívny. Následne sa spýtal, či vyšetrenie duševného stavu môže prebiehať za prítomnosti znalcov z odboru psychiatria a psychológia súčasne. Povedala, že je to neprípustné, pretože by na obvineného bol vyvinutý tlak, čo by malo za následok jeho neistotu, zvýšené vnútorné napätie, podráždenosť, neochotu viesť dialóg, pocit ohrozenia a týmito faktormi by bol znalecký posudok mylný. Ďalej sa obžalovaný vyjadril aj k nezákonnosti znaleckého posudku. Uviedol, že podľa judikatúry sa znalec nemôže vychádzať z výpovede zadováženej pred začatím trestného stíhania voči konkrétnej osobe. Znalci vychádzajú z výpovedí zadovážených pred začatím trestného stíhania a to z výpovede T. Z. zo dňa 01.12.2009, 3.12.2009, R. U. st. zo dňa 1.12.2009, výpovede L. zo dňa 2.12.2009 a taktiež výpoveď R. V. zo dňa 2.12.2009 a dokonca aj z jeho výpovede ako svedka zo dňa 3.12.2009. Na základe všetkých týchto skutočností je posudok nesprávny a v rozpore so zákonom, a preto je nepoužiteľný v akomkoľvek trestnom konaní.
Znalkyne k tomu uviedli, že všetko, čo uviedol obžalovaný, je v rámci znaleckého posudku všetko posudzované a je to opätovne aktuálne, ex post manipulatívne spracovanie situácie znaleckého vyšetrenia. Znalecký posudok bol vypracovaný objektívne, podľa najlepších znalostí a schopností.
Y. V. vypracoval dňa 19.2.2010 odborné vyjadrenie k hodinkám značky STORM a k hodinkám značky NICK VAN HILL /č.l. 567/. U hodiniek STORM sa jedná o hodinky nižšej kvality bez vodotesnosti. Boli celé zaliate, batéria bola hrdzavá, ako aj celý strojček. Tieto hodinky sa mohli zastaviť do 30 minút po hodení do riečnej vody. Hodinky značky NICK VAN HILL mali poškodené sklo prudkým nárazom, sklo je pritom mimoriadne hrubé, a preto vylučuje, že by zastali vplyvom prudkého nárazu. Dôvodom zastavenia hodiniek je značná oxidácia ručičkového ústrojenstva, ktorá sa zvýšila po vniknutí vody do hodín okolo kľúča. Hodinky mohli po vhodení do riečnej vody fungovať 3 dni aj viac. K odbornému vyjadreniu bol Y. V. na hlavnom pojednávaní vypočutý ako svedok. Uviedol, že keď mu boli predložené hodinky, tieto boli zastavené a ani jedny nefungovali. Bol na nich čas, ktorý uviedol v odbornom vyjadrení, tzn. na hodinkách značky STORM 3:50 hod. a na hodinkách značky NICK VAN HILL 2:05 hod. Pokiaľ sa jedná o časový údaj na hodinkách, určite museli vtedy zastať. Predovšetkým hodinky STORM, pretože boli menej kvalitné a nemali tesnenie a tak do nich skôr vnikne voda. Tie druhé hodinky boli kvalitnejšie a vodotesnejšie. Pokiaľ ide o časový údaj na hodinkách 03:50 a 02:05 hod. nedá sa určiť, či ide o 03:50 po polnoci alebo 15.50 hod. popoludní a na druhých hodinkách čas 02:05 hod. po polnoci alebo 14:05 hod popoludní. Uviedol, hodinky STORM určite zastali v tú dobu, pretože boli zoxidované, od vrchu bol zaliaty číselník a tam sa ručičky nemohli hýbať. Bola to otázka chvíle. Hodinky značky NICK VAN HILL mohli ísť aj niekoľko dní, pretože tie sú odolné voči vode. Dostane sa tam voda, ale musí to
byť podstatne dlhšie. Hodinky boli vysušené, nemali v sebe vodu, ale boli tam po nej stopy. Jednalo sa o hrdzu, oxidáciu a vytečenú baterku. Po akom čase sa prejaví hrdza a oxidácia závisí od toho, v akej vode boli namočené. Ak v čistej, oxidácia ide pomalšie, ak je to vo vode špinavej alebo napríklad v nejakom prášku, keď sa operú, tak oxidácia nastáva zo dňa na deň. Na hodinkách nebolo možné zistiť, či dovtedy, kým mu boli tieto predložené, či niekto manipuloval alebo nehýbal s ručičkami.
K tomuto odbornému vyjadreniu obžalovaný uviedol, že pokiaľ sa v odbornom vyjadrení uvádza, že hodinky STORM sa mohli zastaviť do 30 min. po vhodení do vody, to znamená, že sa nemuseli zastaviť do 30 min., a ktorá voda toto zastavenie zapríčinila je len špekulácia, či to bola voda z Váhu alebo voda z vodovodu napr. pri umývaní rúk. K hodinkám zn. NICK VAN HIL sa v odbornom vyjadrení uvádza, že sa mohli zastaviť do 3 dní po vhodení do vody. Odborné vyjadrenie má aj podstatnú zákonnú vadu, čiže je v rozpore so zákonom. Za znalca možno pribrať aj osobu, ktorá nie je zapísaná do zoznamu znalcov, ak má odborné znalosti, čiže odborníka. Takto pribratý odborník ad hoc musí splniť podmienky zloženia sľubu, aby bol oprávnený podať odborné vyjadrenie v trestnej veci. V tomto prípade sľub odborníka nebol vykonaný, keďže nie je v spise. Tým pádom nebol oprávnený podať v tejto veci odborné vyjadrenie.
Kriminalisticko-expertíznym ústavom PZ Bratislava bol pod číslom PPZ-3681/KEU-BA-EXP-2010 vypracovaný znalecký posudok zo dňa 5.5.2010, znalcom z odvetvia expertíza ručného písma kpt. Mgr. E. Q.. D. posudku bolo identifikovať pisateľa sporného textu - štvorcového lístka bielej farby formátu A7 s rukou písaným textom paličkovým písmom v znení: „ak ti záleží na tvojom zdravý... „. Podkladmi pre vypracovanie znaleckého posudku bol sporný materiál, lístok papiera vo veľkosti cca 9x9 cm, označeným ako SM č. 1/70 -10. Porovnávacie materiály boli predložené od štyroch osôb a to od T. Z., E. Z., Moniky N., rod. Z. a C. Z.. K uvedenému znaleckému posudku bola znalkyňa vypočutá na hlavnom pojednávaní. Znalkyňa v celom rozsahu zotrvala na záveroch znaleckého posudku. Sporný text obsiahnutý na štvorcovom lístku čistého papiera v znení: „AK TI ZALEZÍ NA TVOJOM ZDRAVY...“ vyhotovil C. Z..
Na otázky obžalovaného znalkyňa uviedla, že od obžalovaného jej neboli predložené skúšky písma, ale boli jej predložené ukážky písma. Skúšky považujú za doplňujúci materiál. Písmoznaleckú analýzu vykonávajú na základe akreditovaných štandardných postupov ŠPP-PI-01-A/2005 (A), čiže nie na základe interného pokynu, ale na základe akreditovaných metód. Čo sa týka porovnávacích materiálov, ktoré boli predložené od obžalovaného, tieto sú vyhodnotené na str. č. 8 znaleckého posudku. Či tieto materiály pochádzajú zo zaručene nezávislého zdroja, k tomu znalkyňa uviedla, že nemá právo o tom pochybovať, keďže jej boli predložené vyšetrovateľom. Keďže porovnávacie materiály jej boli predložené od osoby s označením C. Z., odpoveď je uvedená v znaleckom posudku tak, že sporný text vyhotovil C. Z. a takúto formuláciu považuje za správnu. Sporný text, ktorý podlieha skúmaniu, nemôže byť osobe podrobujúcej sa skúške písma poskytnutý k nahliadnutiu. Ak je však sporný text prepísaný na PC alebo v inej strojovej podobe, takýto text je dobrým porovnávacím materiálom a môže byť takáto písomnosť poskytnutá k nahliadnutiu a tá osoba, ktorá sa podrobí skúške písma, môže text v takejto podobe opísať.
Obžalovaný k výpovedi znalkyne uviedol, že porovnávací materiál, ktorý bol znalkyni predložený a ktorý je označený, že pochádza od C. Z., jedná sa o PM č. 20, 21, 22, vyzerá to tak, že sa jedná o písomnosti z ÚVV Žilina, z ktorých vyplýva, že človek, ktorý tieto dokumenty písal, zahlásil hladovku, zdôvodnil prečo, potom ukončenie samotnej hladovky. K týmto dokumentom nie je zabezpečené žiadne potvrdenie z ÚVV Žilina, že vôbec niečo takéto vyšetrovateľovi vydal. Čiže sa jedná o materiály, v ktorých nie je preukázané, že pisateľom je C. Z.. Z tohto dôvodu vyplýva, že tieto materiály nemohli slúžiť ako podklad na vypracovanie znaleckého posudku. A teda znalec bol povinný vylúčiť ich zo skúmania. Tým chcel poukázať na to, že znalecký posudok je nielen že nezákonný, ale aj účelovo zavádzajúci. Keďže nie je preukázané, že porovnávacie materiály písal on, čiže C. Z., tým pádom nie je preukázané, že pisateľom sporného lístka je skutočne on. Na druhej strane však potvrdil, že pisateľom sporného lístka je on. Napísal ho z iniciatívy dvoch príslušníkov PPU dňa 7.12.2009 ráno po tom, ako odviedli rodičov na policajnú stanicu, jeho priviedli do jeho izby, aby som sa obliekol. Potom ho zaviedli do otcovej kancelárie v garáži. O pár minút jeden z príslušníkov PPU položil na stôl lístok s tým, že pokiaľ nebude písať to, čo povie, zastrelia ho s odôvodnením, že sa pokúsil zmocniť zbrane jedného z nich. Napísal uvedený text, ktorý mu diktoval. Na záver mu prikázal, aby som medzi slová činiteľa napísal slová rakúskej národnosti. Následne ho zaviedli za kriminálku do pivnice, kde ho vypočúvali. V ten istý deň po 18,00 hod. bola vykonaná domová prehliadka, pričom sporný lístok našli v chňapke v kuchyni. Jedine policajtovi R. by napadlo sa pozrieť do kuchynskej chňapky, pretože vedel, že sporný lístok tam
bude. Na otázku prokurátorky, ako si vysvetľuje skutočnosť, že text lístku, ktorý sa našiel pri domovej prehliadke v kuchynskej chňapke, je totožný s výpoveďou jeho otca T. Z., ktorému sa mal zdôveriť, že má strach, že bude do tohto prípadu vtlačený a že niekto niečo na neho pripravuje a že sa bojí vrahov, ktorí môžu ísť po ňom ako po svedkovi, a že cigaretové ohorky a krv budú pravdepodobne zaistené v rodinnom dome poškodených a budú patriť jemu, keď obžalovaný tvrdil, že lístok ho donútili napísať policajti a nadiktovali mu text, obžalovaný uviedol, že je to totožné len druhovo. To, čo otec tvrdil, je to následok toho, že on sám prišiel ustrašený domov dňa 1.12.2009 vo večerných hodinách, ako aj to, že je hysterickej povahy, a tiež, že mohol mať vypité, keď mu to hovoril. Na ďalšiu otázku, odkiaľ otec obžalovaného vedel alebo predpokladal, že v rodinnom dome poškodených budú nájdené jeho odtlačky a krv, obžalovaný vypovedal, že jeho otec si to zmiešal v hlave s tým, keď mu tvrdil, že policajt R. mu dňa 1.12.2009 doniesol malinovku a cigarety. Predpokladal, že túto malinovku niekde podstrčia a nájdu tam jeho odtlačky. To, čo povedal vo výpovedi je pozmenené jeho hysterickou mysľou. Je to zhoda náhod vo formulácii. Obžalovaný nevedel uviesť, či nejaká iná osoba mohla mať vedomosť už 07.12.2009 ráno, že biologické stopy zaistené v dome nebohých budú patriť jemu. Na otázku prokurátorky, či to mohli vedieť tí policajti, ktorí ho donútili napísať ten lístok, ktorý sa našiel pri domovej prehliadke, že niekto z rodiny Z. má zhniť za trojnásobnú vraždu a že vyhrážky neznámeho človeka mali teda smerovať aj voči členovi rodiny obvineného, čo bolo 07.12.2009 ráno, ako to vypovedal obžalovaný, a preto kto iný okrem páchateľa mohol vedieť, že biologické stopy zaistené v rodinnom dome poškodených budú patriť obžalovanému, obžalovaný vypovedal, že podľa neho toto nikto netvrdí a netvrdí to ani ten lístok. Celý lístok je omáčka. Podstatné na ňom je to, že sa sfalšujú expertízne výsledky, tzn. že keď sa preukáže, že tento lístok napísal a bude tvrdiť na policajtov, že zamenili vzorky odoslané na KEÚ PZ, nikto mu neuverí, pretože si každý povie, že keď napísal tento lístok s takýmto znením ešte predtým, ako bol vypracovaný znalecký posudok, tak si pripravoval alibi. Keď tento lístok napísal z iniciatívy policajtov, tak je to v ich prospech, pretože vyvracia jeho tvrdenie, že uvedené vzorky zamenili. Na ďalšiu otázku, ako mohli „kukláči“ pri zadržiavaní osoby obžalovaného dňa 07.12.2099 vedieť, že zaistené biologické stopy zaistené v rodinnom dome nebohých patria jemu, obžalovaný vypovedal, že dňa 01.12.2009, keď bol v tej pivnici u R., kde ho dobili, tak im povedal okolnosti, kde bol od štvrtka do pondelka až po to, prečo a kedy bol u krstnej mamy. Dali si dokopy, že keď tam prenášal ten kvetináč a zranil sa tam, tak tam budú uvedené stopy. Preto už vtedy predpokladali, že v tom dome sa nájde jeho biologický materiál. Znalkyňa k námietkam obžalovaného uviedla, že znalecký posudok je vypracovaný objektívne a opätovne zotrváva na záveroch znaleckého posudku.
Na základe ďalších vypracovaných znaleckých posudkov, neboli zistené žiadne skutočnosti relevantné pre toto trestné konanie / znalecký posudok č. 30/2009 zo dňa 29.1.2010, vypracovaný Ing. R. T., znalcom z odboru elektrotechnika, riadiaca a výpočtová technika / č.l. 586 - 594/, znalecký posudok Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Slovenská Ľupča č.p. PPZ-5856-3/KEU-SL-EXP-2009 zo dňa 5.1.2010, z odvetvia mechanoskopia / č.l.551 - 556/, znalecký posudok Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ, Slovenská Ľupča č.p. PPZ-5856-4/KEU-SL-EXP-2009 zo dňa 16.2.2010, z odvetvia kriminalistickej chémie a z odvetia kriminalistickej elektrotechniky /č.l. 557 - 566/, v súvislosti s týmto znaleckým posudkom bolo prečítané aj potvrdenie o zaistení veci u Y. F. dňa 10.12.2009, ktoré boli predmetom znaleckého skúmania z odvetvia kriminalistickej chémie a z odvetia kriminalistickej elektrotechniky, /č.l. 476/, PPZ-3681/KEU-BA-EXP-2010 zo dňa 21.4.2010 znalcom z odvetvia graficko- diagnostická expertíza / č.l. 569 - 572 //.
Na hlavnom pojednávaní bola prečítaná zápisnica o ohliadke miesta činu s fotodokumentáciou / č.l. 636 - 647, 650 - 663, 706 - 830/ v rodinnom dome č. XXX vo L.. Súčasne na technickom zariadení - videorekordéri, bol prehratý v i d e o z á z n a m vyhotovený policajným orgánom počas vykonávania ohliadky miesta činu. Na základe uvedeného bolo možné vytvoriť si reálny obraz o mieste činu, možnostiach prístupu do domu nebohej K. S., vnútorných priestoroch domu nebohej, o stopách zaistených na mieste činu a miestach, kde boli tieto zaistené. Osobitne bola na technickom zariadení prehratá datyloskopická stopa č.45 zaistená na CD. Na technickom zariadení - videorekordéri, bol prehratý aj v i d e o z á z n a m z prehliadky v rodinnom dome vo L. č. XXX, vyhotovený policajným orgánom počas vykonávania prehliadky v čase, keď K. S. a K. V. boli ešte nezvestné.
Na hlavnom pojednávaní bola prečítaná zápisnica o ohliadke miesta činu s fotodokumentáciou / č.l. 648 - 649, 664 - 668, 669 - 673, 674 - 679, 680 - 682, 965 - 984, 985 - 1005, 1016
- 1019/, V. - I., kanál rieky Váh, ohľadom nájdenia osobného motorového vozidla Ford Mondeo, čiernej
metalízy, ŠPZ: XTX XXXX dňa 01.12.2009 a v ňom nachádzajúceho sa tela nebohej K. V., zápisnica ohľadom ohliadky osobného motorového vozidla Ford Mondeo v objekte KR PZ Žilina v Turí a ohľadom nájdenia osobného motorového vozidla VW Golf, čiernej farby, ev. č. ZA XXX DH dňa 02.12.2009 a v ňom nachádzajúceho sa tela nebohej K. S. na zadných sedadlách automobilu, Na základe uvedeného bolo možné vytvoriť si reálny obraz o mieste nálezu nebohých K. S. a K. V., o trasologických stopách zaistených na mieste nálezu po pneumatikách osobných motorových vozidiel a taktiež o tom, že osobný automobil Ford Mondeo mal okno pri mieste vodiča bolo úplne stiahnuté a za vodičom okno stiahnuté do polovice, pričom dvere, vrátane kufra boli uzatvorené a osobný automobil VW Golf mal na dverách vodiča otvorené okno, ostatné okná boli uzatvorené.
Na hlavnom pojednávaní bola prečítaná zápisnica o vykonaní domovej prehliadky a prehliadky iných priestorov alebo pozemkov s fotodokumentáciou v rodinnom dome č. XXX vo L. /č.l. 618 - 623, 847 - 898, 632 - 635 / Súčasne na technickom zariadení - videorekordéri bol prehratý v i d e o z á z n a m vyhotovený policajným orgánom počas vykonávania domovej prehliadky. Na základe uvedeného bolo možné vytvoriť si reálny obraz o stopách zaistených pri domovej prehliadke a miestach, kde boli tieto zaistené.
Na technickom zariadení - DVD prehrávači bol prehratý z v u k o v ý z á z n a m na CD nosiči volania K. V. na tiesňovú linku 112 z čísla XXX/XXX XX XXX dňa 29.11.2009 o 02.45 hod., z ktorého vyplýva, že K. V. na ňu telefonovala v čase o 02.45 hod., následne sa ale zaujímali o informácie a ktorý bol vyhotovený policajným orgánom na základe oznámenia operačného strediska z telefónneho čísla 112. Na hlavnom pojednávaní bol prečítaný aj prepis nahrávky tiesňového volania K. V., pričom otec nebohej K. V. R. V. po niekoľkonásobnom prehratí záznamu uviedol, že na 95 % sa jedná o hlas jeho dcéry K. V. /č.l. 1225/.
Na hlavnom pojednávaní boli prečítané aj doklady súvisiace s prevodom vlastníctva ohľadom nehnuteľností nachádzajúcich sa na LV č. XXX, v katastrálnom území L., obec L., okres A. / č.l. 1264 - 1274, 1300 /, rozsudok OS Žilina 27C/263/2005-188 zo dňa 20.02.2008 /č.l. 1274 - 1287/, rozsudok KS Žilina 10Co/182/2008 zo dňa 22.01.2009 /č.l. 1288 - 1291/, ohľadom sporu o hranicu pozemku medzi navrhovateľom T. Z. a odporkyňou K. S. a lístok s verziou obžalovaného ohľadom miesta jeho pobytu v čase skutku /č.l. 877/, ktorého pisateľom je podľa znaleckého posudku Kriminalisticko-expertízneho ústavu PZ Slovenská Ľupča, č. PPZ-3681/KEU-BA-EXP-2010, zo dňa 05.05.2010, T. Z..
Dňa 19.10.2006 bol na notárskom úrade JUDr. E. Y. spísaný formou notárskej zápisnice závet poručiteľky K. S. a v ten istý deň aj zaregistrovaný v Centrálnom notárskom registri pod sp. zn. XXXX/ XXXX, N XXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX, ktorý bol prečítaný na hlavnom pojednávaní. K. S. pre prípad svojej smrti zriadila závet, ktorým za dedičov celého svojho hnuteľného ako aj nehnuteľného majetku, prípadných práv a pohľadávok, ktoré budú tvoriť jej vlastníctvo ku dňu smrti, určila K. V. a R. V., oboch v rovnakom pomere.
Na hlavnom pojednávaní bolo prečítané aj stanovisko Kriminalisticko-expertízneho ústavu PZ Slovenská Ľupča zo dňa 03.02.2012, /č.l. 2520 - 2521/, podľa ktorej pri vypracovaní znaleckého posudku č. PPZ-5856/KEU-SL-EXP-2009 zo dňa 31.05.2010, Mgr. N. A., boli skúmania vykonané vo všetkých polymorfných systémoch DNA tak, ako sa to v § 4 ods. 2 ukladá zákon č. 417/2002 Z.z.. Čo sa týka skúmania daktyloskopických odtlačkov, resp. stôp, ktoré obsahujú obrazce papilárnych línií (papilárny terén), toto je na Kriminalisticko-expertíznom ústave PZ realizované v zmysle platného štandardného pracovného postupu: Individuálna identifikácia osoby na základe charakteristických znakov papilárnych línií, s kódovým označením: ŠPP-DA-01-A/2005 (ďalej len „ŠPP“). Postup podľa uvedeného ŠPP je akreditovanou metódou. Touto metódou sa skúmajú všetky daktyloskopické stopy, bez ohľadu na spôsob ich zaistenia, tzn. zaistené napr. in natura, odliatím na daktyloskopickú fóliu, fotograficky (digitálnou alebo analógovou metódou) atď.. Jediným kritériom je to, aby daktyloskopická stopa obsahovala viditeľné reťazce papilárnych línií (papilárny terén). Rovnako aj skúmanie, porovnanie a stotožnenie predmetnej daktyloskopickej stopy č. 45, zaistenej fotograficky a predloženej na CD, ktoré je uvádzané v znaleckom posudku č. PPZ-5856/KEU-SL-EXP-2009 zo dňa 21.12.2009, bolo vykonané v zmysle uvedeného akreditovaného ŠPP, čo je konštatované aj na str. 3. predmetného znaleckého posudku.
Na hlavnom pojednávaní bola taktiež prečítaná zápisnica o prešetrení sťažnosti obžalovaného zo dňa 09.09.2010, /č.l. 2525 - 2527/, podľa ktorej obžalovaný namietal, že dňa 01.12.2009, v doobedňajších hodinách, po predvedení na PZ, bol podrobený krutému, neľudskému a ponižujúcemu zaobchádzaniu
príslušníkmi kriminálnej polície. Fyzickým a psychickým nátlakom bol nútený k priznaniu ku skutku, ktorý nespáchal a k podpísaniu výpovede, ktorú on nevypovedal. uvedeným konaním mu spôsobili zranenia, ktoré fotograficky zadokumentoval príslušník PZ T. S. dňa 01.12.2009 o 21.50 hod. Prešetrením sťažnosti bolo preukázané, že konanie príslušníkov ÚJKP KR PZ v Žiline, bolo v súlade so všeobecne záväznými predpismi a internými predpismi, čím výsledkom prešetrenia sťažnosti je sťažnosť neopodstatnená. Mjr. Ing. R. R. k sťažnosti obžalovaného uviedol, že s obžalovaným dňa 01.12.2009 nebol vôbec v kontakte a prvý krát sa s ním stretol až dňa 07.12.2009.
Na hlavnom pojednávaní bola prečítaná správa Obvodného úradu v Žiline, oddelenie všeobecnej vnútornej správy na osobu T. Z., /č.l. 1301 - 1302/, priestupkový spis OO PZ Žilina - okolie, č.p. ORP- P-127/OPP-0-2005, /1304, 1310 - 1335/, Rozhodnutie Obvodného úradu v Žiline, odbor všeobecnej vnútornej správy zo dňa 21.12.2005, /č.l. 1305-1306/, Rozhodnutie Obvodného úradu v Žiline, odbor všeobecnej vnútornej správy zo dňa 21.11.2005, /č.l. 1307 - 1308/, na základe ktorých bolo možné vytvoriť si reálny obraz o susedskom spolužití nebohej K. S. a otca obžalovaného T. Z..
Na základe súdom vydaných príkazov na zistenie a oznámenie údajov o uskutočnenej telekomunikačnej činnosti, boli mobilnými operátormi predložené do spisu správy a v ý p i s y h o v o r o v. Z týchto bolo zistené, že K. S. dňa 28.11.2009 tri krát telefonovala svojej dcére K. V. naposledy o 16.46 hod. a dňa 29.11.2009 o 06.36 hod. bolo z jej telefónneho čísla odoslaná sms správa na telefónne číslo patriace dcére K. V.. Ďalej bolo zistené, že z telefónneho čísla obžalovaného nebolo v dňoch 27.11.- 01.12.2009 volané, ani odoslaná sms správa nebohým K. S., ani K. V., ani nebol na telefónne číslo obžalovaného prijatý od nebohých K. S. a K. V. hovor, ani sms správa.
Na hlavnom pojednávaní bol oboznámený aj v e c n ý d ô k a z a to kuchynský nôž zaistený in natura v stojane na riad na kuchynskej linke pri dreze v rodinnom dome č. XXX vo L., nachádzajúci sa v prílohovej obálke spisu.
Poškodeným R. V., bývalým manželom nebohej K. S. a otcom nebohej K. V., boli do spisu pripojené listinné dôkazy preukazujúce náklady vynaložené v súvislosti s pohrebom nebohých. Poškodený tieto predložil v súvislosti s uplatnením nároku na náhradu škody.
Poškodeným R. U. st., bol do spisu pripojený znalecký posudok č. 2/2010, Ing. T. O., znalca z odboru cestná doprava, vo veci výpočtu hodnoty vozidla Ford Mondeo 2.0 TDCi Trend X, ev. č. 3T XXX XX, spolu s nákladmi na vypracovanie znaleckého posudku. Poškodený tieto predložil v súvislosti s uplatnením nároku na náhradu škody.
Postupom podľa § 268 ods. 2 Tr. por. bol predložený znalecký posudok znalca Ing. T. O. č. 2/2010, so súhlasom obžalovaného a prokurátorky, prečítaný na hlavnom pojednávaní. Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že všeobecná hodnota motorového vozidla Ford Mondeo 2.0 TDCi Trend X, ev. č. 3T 627 XX, predstavovala ku dňu 28.11.2009 čiastku 12.593,-€ vrátane DPH.
Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Podľa § 278 ods. 2 Tr. por. ak nejde o prípad podania obžaloby po konaní o návrhu na dohodu o vine a treste podľa § 232 ods. 4 alebo 5 Tr. por., môže súd pri svojom rozhodnutí prihliadať len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané.
Obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. a/, b/, d/, e/ Tr. zák. sa dopustí ten, kto iného úmyselne usmrtí, a taký čin spácha na dvoch osobách, závažnejším spôsobom konania, z osobitného motívu a v úmysle získať majetkový prospech.
Na základe výsledkov vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní súd dospel k záveru, že obžalovaný C. Z. sa skutku dopustil tak, ako sa mu tento obžalobou kládol za vinu a ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Obžalovaný C. Z. v nočných hodinách z 28. na 29.11.2009 v rodinnom
dome č. XXX vo L., okres A., v úmysle usmrtiť, nezisteným tupým predmetom a nožom z dôvodu získania majetkového prospechu silnou intenzitou a prudkosťou fyzicky napadol majiteľku K. S., nar. XXXX, mnohonásobnými údermi do hlavy a tváre, čím jej spôsobil vpáčené zlomeniny kostí tváre a spodiny lebečnej, prekrvácanie mäkkých pokrývok lebečných a pleny mozgu a hlboko prenikajúce bodné rany tváre, krku a 11 bodných rán hrudníka, spôsobiac prebodnutie s poranením srdca a pľúc a hrudnej srdcovnice s následným zakrvácaním do pohrudničných dutín a osrdcovníka, pričom na následky poúrazového šoku bezprostredne po čine zomrela, následne telo poškodenej premiestnil do osobného motorového vozidla zn. VW GOLF, čiernej farby, ev. č. ZA XXX DH, ktoré ponoril do vodného kanála rieky Váh v katastri obce V. - I.; po príchode jej dcéry domov z práce dňa 29.11.2009 v čase okolo 02.45 hod. v rodinnom dome č. XXX v obci L., v úmysle usmrtiť a v úmysle zakryť trestný čin vraždy K. S., K. V., nar. XXXX, rukami silnou intenzitou stláčal krk, hrdúsením jej spôsobil prekrvácanie svalstva krku, hrtana a hornej časti pažeráka, zlomeninu jazylky na pravej strane krku, prekrvácanie jazyka a v stave bezvedomia ju naložil do zadnej časti osobného motorového vozidla zn. Ford Mondeo, čiernej farby, ev. č. XTX XX XX CZ, ktoré ponoril na rovnakom mieste vodného kanála, poškodená zomrela na následky opuchu mozgu a pľúc v dôsledku udusenia utopením, načo obom odcudzil kabelky s nezisteným obsahom a zakryl stopy činu. Obžalovaný C. Z. týmto svojím protiprávnym konaním naplnil všetky zákonné znaky obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145 ods. 1, 2 písm. a/, d/, d/, e/ Trestného zákona. V danom prípade s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania možno dôvodne konštatovať, že obžalovaný v úmysle získania finančných prostriedkov od nebohej K. S., túto úmyselne, surovým spôsobom usmrtil a po príchode jej dcéry K. V. domov, v úmysle zakryť trestný čin vraždy K. S., túto úmyselne usmrtil. Obžalovaný tak porušil objekt chránený trestným zákonom, ktorým je ľudský život a jeho ochrana. Obžalovaný konal v priamom úmysle s poukazom na § 15 písm. a/ Tr. zákona.
Obžalovaný C. Z. na hlavnom pojednávaní najskôr využil zákonné právo nevypovedať, neskôr ku skutku vypovedal a jeho spáchanie v celom rozsahu poprel. Obžalovaný prvý krát vypovedal až na hlavnom pojednávaní dňa 25.03.2011, teda po šestnástich mesiacoch od spáchania skutku a po vypočutí prevažnej väčšiny svedkov. Podrobne vypovedal, kde a s kým trávil jednotlivé dni od 26.11.2009 - 30.11.2009 a popísal aj mechanizmus vzniku zranení na jeho tele. Uviedol, že sobotu 28.11.2009, keď už bol dlhší čas vyhodený z rodičovského domu pre opakované krádeže peňazí, ktoré utrácal na hracích automatoch, trávil v garáži u kamaráta Y. L., u ktorého prespal aj predtým a pili alkohol. Neskôr sa k nim pridal aj Y. V.. Ešte pred tým prišla za nimi do pivnice K. Q., ktorej zo srandy povedal, že mu bude nosiť do basy lístočky a banániky. Večer okolo 20.00 - 21.00 hod išli von, L. s V. išli do klubu M., pričom obžalovaný s nimi nešiel, keďže sa nechcel stretnúť s otcom. Na moste pred klubom sa stretol s Y. F., ktorý mu povedal, aby prišiel prespať k nemu, lebo vedel, že kvôli peniazom nebýva doma. Niečo pred 23.00 hod. pred obchodom Jednota čakal na Y. L., ku ktorému si chcel ísť pre baterku, keďže chcel prespať u F.. Fajčil, na čo na neho bezdôvodne fyzicky zaútočil neznámy muž, udrel ho a potom do neho sotil tak, že spadol na zem. Pri tomto ho „šmrhol“ pod bradou, potom mu ju rozbil a asi ho zachytil aj prsteňom. Podal mu hygienickú vreckovku. Vypadla mu cigareta, ktorú následne fajčil neznámy muž. Ďalej popisoval, ako šiel do rodičovského domu obchvatom cez pole, lebo sa chcel ospravedlniť otcovi. Na poli sa párili divé svine, a preto bežal a pri preliezaní plotu spadol. Pred domom fajčila matka, ktorá ho pustila spať do garáže v rodičovskom dome, kde si všimol svoje poranenie tváre. Na druhý deň 29.11.2009 o 05.00 hod. ráno ho matka zobudila a šiel naspäť k F., ku ktorému prišiel asi o 05.20 hod. Keďže mal zašpinenú bundu a do izby nemohol ísť, aby sa nestretol s otcom, odišiel len v šedom tričku. Od F. si požičal bundu a požiadal ho, aby mu v obchode kúpil náplaste. Matka obžalovaného svedkyňa E. Z. však synovi jeho „alibi“ nepotvrdila, nakoľko v prípravnom konaní, ako aj v konaní pred súdom, využila svoje právo nevypovedať. Obžalovaný každému zo svojich kamarátov vysvetlil vznik zranení inak, ako sám tvrdil z dôvodu, že sa hanbil priznať, že pred obchodom dostal bitku od neznámeho muža. Neskôr vznik zranení popisoval tak, že mu boli spôsobené dňa 01.12.2009 príslušníkmi KR PZ v Žiline po tom, ako bol predvedený k výsluchu. Uvádzal, že Mjr. J. R. ho spredu oboma rukami chytil za krk a tak ho zodvihol zo stoličky a oprel o vedľajšiu stenu, radiátor mal do výšky pása. Keďže mal tušenie, že ho chce zhodiť na zem, chytil sa článku radiátora prstami za chrbtom. Zmestili sa mu tam aj prsty až po hánky. R. ho odtiaľ vytrhol a zhodil ho na zem. Následne ho oboma rukami chytil za krk a opäť ho zodvihol a oprel o stenu. R. kolega mu zovrel ruky jeho rukami, aby sa nemohol chytiť článkov radiátora. Skončilo to tým, že krv obžalovaného sa liala po jeho rukách, keďže mu roztrhol chrastu na brade a tiekla mu do jeho rukávu. Takto mu spôsobili poranenia zadnej časti krku a poranenia rúk z oboch strán.
S poukazom na výsledky dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní súd uvedenú obhajobu obžalovaného vyhodnotil ako nehodnovernú, nepravdivú, účelovú, učinenú výlučne v snahe vyhnúť
sa trestnoprávnej zodpovednosti za spáchaný skutok. Obžalovaný účelovo prispôsobil svoju výpoveď dovtedy zistenému skutkovému stavu, keď prvý krát vypovedal až po šestnástich mesiacoch od spáchania skutku a po vypočutí prevažnej väčšiny svedkov. Taktiež neustále účelovo menil mechanizmus vzniku svojich zranení, keď najskôr tvrdil, že dostal bitku od neznámeho muža pred obchodom Jednota, následne, že spadol pri preliezaní plotu a dokonca prezentoval vznik zranení aj tak, že mu mali byť spôsobené dňa 01.12.2009 príslušníkmi KR PZ v Žiline po tom, ako bol predvedený k výsluchu.
Odôvodnenie vzniku zranení obžalovaným bolo v plnom rozsahu vyvrátené závermi znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctva, odvetvia traumatológie a chirurgie MUDr. R. M..
Úlohou znalca MUDr. M. bolo určiť mechanizmus vzniku zranení C. Z. zistených na jeho tele dňa 01.12.2009. Znalec, vychádzajúc zo zadokumentovaných poranení obžalovaného lekárskymi správami, ako aj fotograficky a z výpovedí svedkov, spracoval znalecký posudok, z výsledkov ktorého vyplýva popis poranení obžalovaného po skutku, ako aj mechanizmus ich vzniku. Aj v konaní pred súdom konštatoval, že poranenia obžalovaného časovo harmonizujú s dobou smrti oboch poškodených, vznikli v jednom čase. Poranenia na jeho tvári boli spôsobené poškriabaním nechtami a zranenia na brade mohli byť spôsobené tvrdým predmetom. Škrabance v oblasti rúk boli tiež spôsobené poškriabaním nechtami a ďalšie zranenie na ruke identifikoval ako následok vlečenia bremena zovretého prstami, ktoré bolo ťahané. Opísaným odborným názorom vylúčil obhajobu obžalovaného o ním popísanom vzniku zranení, či už útokom chlapa pred Jednotou alebo na plote a vylúčil aj verziu o spôsobe útoku policajta v budove polície.
Ku námietke obžalovaného o odbornej nespôsobilosti znalca, znalec uviedol, že v odbore traumatológie má vyše 40-ročnú prax a v tejto oblasti má dosiahnuté najvyššie možné vzdelanie, a preto sa cíti byť plne kompetentný k vypracovaniu znaleckého posudku v odbore chirurgia, traumatológia.
Znalec MUDr. N. sa snažil tieto závery znaleckého posudku spochybniť prakticky len tým, že fotograficky zadokumentovaný popis zranení obžalovaného považuje za nedostatočný. Sám sa nevysporiadal s dôkazmi zabezpečenými v spisovom materiáli, najmä s výpoveďami svedkov a obžalovaného, ale sa ani nevysporiadal na výslovné požiadanie obhajoby so znaleckým posudkom MUDr. M.. Znalec vypracoval nedostatočný, obsahovo a rozsahovo chudobný znalecký posudok, ktorého závery nie sú žiadnym spôsobom relevantné, objektívne a odborne odôvodnené. Vo výpovedi pred súdom následne aj sám tieto závery zredukoval a v podstate súhlasil s prednesom znalca MUDr. M..
K tomu, že obžalovaný nepravdivo vypovedal ohľadom vzniku zranení svedčí aj zápisnica o prešetrení sťažnosti obžalovaného zo dňa 09.09.2010, keď prešetrením sťažnosti bolo preukázané, že konanie príslušníkov ÚJKP KR PZ v Žiline dňa 01.12.2009, bolo v súlade so všeobecne záväznými predpismi a internými predpismi, pričom Mjr. Ing. R. R. dňa 01.12.2009 vôbec nebol v kontakte s obžalovaným, a preto mu zranenia v žiadnom prípade nemohol spôsobiť.
Skutočnosť, že nebohé usmrtil práve obžalovaný C. Z. vyplýva z vykonaného dokazovania, a to predovšetkým z výsledkov znaleckého skúmania, výpovedí svedkov a zápisníc o ohliadke miesta činu s fotodokumentáciou.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaný na nebohú K. S. fyzicky zaútočil v rodinnom dome č. XXX vo L.. Táto skutočnosť vyplýva zo zaistených krvných stôp patriacich nebohej vo viacerých priestoroch rodinného domu, pričom reálny obraz o týchto stopách, ich lokalizácii, bolo možné vytvoriť si jednak z prehratého videozáznamu z ohliadky miesta činu v rodinnom dome č. XXX, ako aj zo zápisnice z ohliadky miesta činu s fotodokumentáciou.
Zo zápisnice o ohliadke miesta činu s fotodokumentáciou v rodinnom dome č. XXX vo L., ako aj videozáznamu, vyhotoveného policajným orgánom počas vykonávania ohliadky miesta činu vyplýva, aké stopy boli zaistené na mieste činu, ako aj miesta, kde boli tieto stopy zaistené, vrátane krvných a daktyloskopických stôp. Výpovedná hodnota zápisnice o obhliadke miesta činu, ktorá je dokumentáciou zaistených stôp, sa síce vzťahuje len na predmet obhliadky, ktorým bolo v danom prípade miesto činu, avšak na základe stotožnenia zaistených stôp s obžalovaným, prostredníctvom daktyloskopickej a DNA
analýzy, bolo zápisnicou o obhliadke miesta činu nepochybne preukázané, že k usmrteniu K. S. došlo práve v rodinnom dome č. XXX, ako aj to, že tento čin spáchal práve obžalovaný. Obžalovaný C. Z. k nálezom krvných a daktyloskopických stôp na mieste činu v rodinnom dome svojich príbuzných uviedol, že ku krstnej mame síce nechodil, ale asi týždeň pred skutkom ho požiadala o pomoc preniesť kvetináč. Premiestňovali ho z terasy domu do izby na poschodie. Prechádzali cez jedáleň a kuchyňu do obývačky. Pri kuchyni zbadal, že K. S. tečie z nosa krv, preto jej ľavou rukou zaklonil hlavu a odprevadil ku kuchynskému drezu. Vtedy sa na prsty jeho ľavej ruky dostala krv nebohej K. S.. Kvetináč potom ťahal sám, pravou rukou ho pretiahol ku guličkovému závesu, keďže kvetináč mal na spodku polguličky. Záves odhrnul ľavou rukou, pričom ho držal pri stene a následne pravou rukou pretiahol kvetináč za záves k miestu pred vchodovými dverami do špajze. Guličkový záves pustil, pričom zacítil, že palce mal na omietke ako keby prilepené. Následne si všimol, že má na nich omietku a krv. Kvetináč vyniesol hore po schodoch do izby krstného otca, ale predtým mu lišta kvetináča porezala pravý prstenník. Hodil rukou a tak sa jeho krv dostala na plachtu. Potom zišiel dolu do kuchyne za krstnou mamou. kde si zobral malinovku, ktorú si položil na parapet okna. Zo zvyku sa ešte pozrel cez žalúzie a vtedy sa na lamelu dostala jeho krv, keďže sa jej dotkol, pričom kvapka krvi spadla aj na parapet okna.
Týmto zdôvodňoval vznik krvných stôp a odtlačkov v rodinnom dome č. XXX vo L. a miesta ich nálezu, čím reagoval na závery, veľmi významnou mierou usvedčujúcich dôkazov, ktorými sú znalecké posudky KEÚ PZ Slovenská Ľupča, sp. zn. PPZ-5856/KEÚ-SL-EXP-2009, z odvetvia daktyloskopie zo dňa 21.12.2009 a z odvetvia kriminalistickej biológie a analýzy DNA zo dňa 31.05.2010.
Zo záverov znaleckého posudku vypracovaného Kriminalistickým a expertíznym ústavom PZ Slovenská Ľupča č.p. PPZ-5856/KEU-SL-EXP-2009 zo dňa 31.05.2010, z odvetvia molekulárnej biológie a analýzy DNA vyplynulo, že pôvodcom viacerých krvných stôp zaistených v dome nebohých a to konkrétne č. 13 - na lamele žalúzie okna chodby, č. 14 - na parapetnej doske okna chodby, č. 52 - na posteľnej plachte, je obžalovaný C. Z.. Pôvodcom ostatných krvných stôp, vrátane stopy č. 21 - na múre oblúku v chodbe pred kuchyňou v dome nebohých, je nebohá K. S.. V tejto krvnej stope bola zaistená daktyloskopická stopa č. 45, ktorá je jednoznačne zhodná s kontrolným odtlačkom ľavého prostredníka obžalovaného C. Z., čo vyplýva zo záverov znaleckého posudku vypracovaného Kriminalistickým a expertíznym ústavom PZ Slovenská Ľupča pod č.p. PPZ-5856/KEU-SL-EXP-2009 zo dňa 21.12.2009, z odboru daktyloskopie. Znalec mjr. Mgr. U. N. pri výsluchu na hlavnom pojednávaní jednoznačne potvrdil, že táto daktyloskopická stopa č. 45 bola vytvorená dotykom papilárneho terénu prsta s podkladom, teda so stenou. Daktyloskopická stopa bola vytvorená tekutinou červenohnedej farby. Stopa bola vytvorená na povrchu steny, bola odtlačená celá kompaktne, podklad bol ucelený, neporušený. Uvedené zaistené stopy tak jednoznačne preukazujú prítomnosť obžalovaného na mieste činu, ako aj to, že K. S. usmrtil obžalovaný.
Obžalovaný v priebehu výsluchu znalca spochybňoval jeho odbornosť, tak ako u všetkých relevantných znaleckých posudkov vypracovaných v tejto trestnej veci a poukázal na to, že zabezpečenie daktyloskopických stôp fotograficky nie je akreditovanou metódou, že stopu si nezabezpečil znalec sám na mieste činu, že prístroj na ktorom došlo ku skúmaniu nebol kalibrovaný, že stopa nemala byť zaslaná na CD nosiči, obviňoval kompetentné orgány z počítačovej úpravy tejto stopy a podobne, i keď na druhej strane zase obžalovaný pri výsluchu zdôvodnil, akým spôsobom vznikol jeho odtlačok v rodinnom dome K. S., ktorý bol zaistený pri ohliadke miesta činu tohto rodinného domu, čím zase potvrdil pravdivosť nálezu stôp a ich vyhodnotenia. Znalec z odvetvia daktyloskopie mjr. Mgr. U. N. zotrval v celom rozsahu na záveroch svojho znaleckého posudku, teda že stopa č. 45 je jednoznačne zhodná s kontrolným odtlačkom ľavého prostredníka osoby C. Z. a bola zabezpečená bežným spôsobom, ako v každej inej veci. Znalec dostatočne erudovane dokázal zodpovedať aj na ďalšie otázky strán počas hlavného pojednávania, s ich súčasným náležitým zdôvodnením. Taktiež zotrval aj na ním uvádzanom mechanizme vzniku stopy č. 45 a zároveň vyvrátil verziu vzniku tejto stopy popisovanú obžalovaným, nakoľko stopa bola vytvorená na povrchu steny, podklad bol neporušený a ucelený. Stopa bola celá odtlačená kompaktne. Obžalovanému tak nemohla na prste ostať omietka, a preto jeho výpoveď ohľadom vzniku tejto stopy je nehodnoverná a účelová, i keď obžalovaný vo svojej záverečnej reči poopravil svoju verziu vzniku tejto stopy, keď uviedol, že mu na prstoch nezostala omietka, ale doslovne „omietkový prach zachytený medzi papilárne línie“. Aj takúto verziu obžalovaného súd zhodnotil ako účelovú, reagujúc tak na skutočnosť, keď po výsluchu znalca zistil, že podklad, na ktorom bola stopa vytvorená, bol ucelený, a preto mu na prstoch nemohla ostať omietka.
K námietke ohľadom zaistenia daktyloskopickej stopy č. 45 fotograficky, na CD, súd poznamenáva, že skúmanie daktyloskopických stôp je na Kriminalisticko-expertíznom ústave PZ realizované v zmysle platného štandardného pracovného postupu: Individuálna identifikácia osoby, na základe charakteristických znakov papilárnych línií, s kódovým označením: ŠPP-DA-01-A/2005 (ďalej len „ŠPP“). Postup podľa uvedeného ŠPP je akreditovanou metódou. Touto metódou sa skúmajú všetky daktyloskopické stopy, bez ohľadu na spôsob ich zaistenia, tzn. zaistené napr. in natura, odliatím na daktyloskopickú fóliu, fotograficky (digitálnou alebo analógovou metódou) atď.. Jediným kritériom je to, aby daktyloskopická stopa obsahovala viditeľné reťazce papilárnych línií (papilárny terén). Rovnako aj skúmanie, porovnanie a stotožnenie predmetnej daktyloskopickej stopy č. 45, zaistenej fotograficky a predloženej na CD, ktoré je uvádzané v znaleckom posudku č. PPZ-5856/KEU-SL-EXP-2009 zo dňa 21.12.2009, bolo vykonané v zmysle uvedeného akreditovaného ŠPP, čo je konštatované aj na str. č. 3 predmetného znaleckého posudku.
Obžalovaný zároveň namietal aj to, že stopa č. 45 nie je fotograficky zadokumentovaná s označením tak, aby bolo relevantne dokázané, že bola skutočne zaistená na oblúku steny pri vstupe do kuchyne, keďže vo fotodokumentácii sú úmyselne počítačovo upravené dve fotografie, na ktorých je počítačovo vložené očíslovanie č. 45 aj so šípkami, čo dokazuje manipuláciu s fotografiami počítačovou technikou. Taktiež aj z videozáznamu z ohliadky miesta činu v rodinnom dome č. XXX, nie je vôbec identifikovateľné, či stopa č. 45 bola vôbec zaistená, keďže prebieha záber na stopu č. 44 a následne na stopu č. 46. Stopa č. 45 údajne zaistená na oblúku steny pri vstupe do kuchyne, nie je fotograficky, ani obrazovo na videonosiči zadokumentovaná, a nie je tak ničím podložené, že táto stopa bola zaistená na uvedenom mieste. K tomuto súd uvádza, že daktyloskopická stopa č. 45 bola riadne fotograficky zadokumentovaná, čo vyplýva aj z fotodokumentácie z ohliadky miesta činu v rodinnom dome č. XXX vo L., kde je stopa osobitne zadokumentovaná spoločne aj s mierkou na č. 315 a 316. Celý videozáznam z ohliadky miesta činu v rodinnom dome č. 167 bol prehratý na hlavnom pojednávaní dňa 09.01.2012, pričom boli prehraté aj fotografie stopy č. 45, ktoré boli zaznamenané osobitne. Skutočnosť, že stopa č. 45 bola skutočne zaistená na oblúku vstupu do kuchyne vyplýva z označenia krvnej stopy č. 21, v ktorej sa nachádzala daktyloskopická stopa č. 45 a taktiež aj zo zápisnice o ohliadke miesta činu, kde je na str. č. 8 zápisnice /č.l. 643/ uvedené, kde boli stopy č. 21 a 45 zaistené. Pokiaľ je aj vo fotodokumentácii pri stope č. 21 počítačovo vložené číslo 45, je to práve z toho dôvodu, že daktyloskopická stopa č. 45 sa nachádzala v krvnej stope č. 21. Nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že došlo k počítačovej manipulácii s uvedenou daktyloskopickou stopou, čo v konečnom dôsledku vyplýva aj z výpovede samotného obžalovaného, ktorý potvrdil, že sa jedná o odtlačok jeho prsta, pričom dôsledne popísal miesto, ako aj mechanizmus vzniku stopy. Taktiež nie je ani v záujme príslušných orgánov „falšovať“ jednotlivé dôkazy svedčiace v neprospech obžalovaného, čo obžalovaný neustále namietal a snažil sa o tom presvedčiť súd, keďže OČTK v trestnom konaní postupujú v súlade s § 2 ods. 10 Tr. por. pritom nemajú žiaden vzťah k tejto veci, k obžalovanému, nebohým, ani ich rodine, teda nemajú žiaden dôvod „falšovať“ jednotlivé dôkazy, ako je o tom presvedčený obžalovaný, navyše vystavujúc sa tak trestnoprávnej zodpovednosti za takéto konanie.
Krvné stopy sú vyhodnotené znaleckým posudkom KEÚ PZ Slovenská Ľupča č. p. PPZ-5856/KEU-SL- EXP-2009, z odvetvia kriminalistickej biológie a genetickej analýzy zo dňa 31.05.2010, mjr. Mgr. N. A., z ktorého vyplýva, že pôvodcom viacerých krvných stôp zaistených v dome nebohých č. XXX pri domovej prehliadke vykonanej dňa 01.12.2009, a to č. 13 - na lamele žalúzie okna chodby, č. 14 - na parapetnej doske okna chodby, č. 52 - na posteľnej plachte v spálni č. 2, je obžalovaný C. Z..
Znalkyňa mjr. Mgr. N. A. zároveň vypracovala aj znalecký posudok ohľadne výterov spod nechtov ľavej ruky K. V.. Z výsledkov DNA analýzy vyplynulo, že DNA profil biologického materiálu zaisteného vo výtere spod malíčka ľavej ruky K. V., je zhodný s DNA profilom zisteným z porovnávacej vzorky C. Z.. Z výsledkov DNA analýzy vyplynul aj záver, že biologický materiál zaistený na ostatných prstoch ľavej ruky K. V., je zmiešaný biologický materiál pochádzajúci aspoň od dvoch osôb a je kombináciou DNA profilov K. V. a C. Z.. Znalkyňa na hlavnom pojednávaní vysvetľovala spôsob skúmania a analýzy a odôvodnila závery znaleckého posudku a vyjadrila sa k námietkam obžalovaného.
Znalkyňa vysvetlila, že u zmiešaného profilu na ostatných prstoch ľavej ruky bol minoritný podiel biologického materiálu za nechtami K. V. a jednalo sa o kombináciu DNA profilov, naproti čomu už výter spod nechta malíčka ľavej ruky K. V. bol pri porovnávaní DNA profilov majoritný. Samozrejme sa tam
nachádzal aj biologický materiál obete, ale bol tam vo väčšej miere biologický materiál C. Z., teda cudzí DNA profil, z čoho vyplynul záver, že kontakt malíčka obete s osobou páchateľa obžalovaného C. Z. bol oveľa intenzívnejší, ako kontakt ostatných prstov ruky poškodenej K. V.. Znalkyňa zároveň zdôraznila, že výter spod nechtov je zameraný na zistenie cudzieho DNA biologického materiálu, pričom DNA biologický materiál osoby, ktorej sa odoberá, je samozrejmý. Znalkyňa zároveň uviedla ja všeobecné informácie ohľadom vyhodnocovania DNA profilu.
Z tohto významného dôkazu sa v plnom rozsahu potvrdzuje spôsobené zranenie tváre a rúk C. Z., poškriabaním nechtami poškodenou K. V., ktoré podľa nálezu hodnotil znalec MUDr. M. a zároveň ním bolo preukázané, že K. V. usmrtil práve obžalovaný.
Obžalovaný aj pri tomto dôkaze, svedčiacom v jeho neprospech, namietal, že sa jedná o sfalšovaný dôkaz, úmyselne alebo neúmyselne boli zle označené porovnávacie vzorky, ktoré boli odoslané Kriminalistickému a expertíznemu ústavu PZ, dokonca, že vyšetrovateľ zamenil výtery spod nechtov od osoby K. V. a to konkrétne z jej ľavej ruky, keď po zistení, že pisateľom lístka nájdeného v kuchynskej chňapke pri domovej prehliadke v rodinnom dome č. XXX vo L. je obžalovaný, zlikvidoval pôvodné dokumenty o pôvode uvedených výterov, ako aj pôvodné vzorky zaistené od K. V.. Tie nahradil za jeho DNA, na čo mu stačilo len dve vatové tyčinky kontaminovať jeho DNA a to malíček a niektorý z ostatných štyroch prstov, keďže znalkyňa tieto štyri prsty spojila do jednej izolácie. V rozpore s tým zase na druhej strane zároveň tvrdil, že znalkyňa zle vyhodnotila zaistený biologický materiál.
Súd po oboznámení sa s písomne vypracovaným znaleckým posudkom mjr. Mgr. N. A. a tiež výsluchom znalkyne na hlavnom pojednávaní, nemal žiadne pochybnosti ohľadom správnosti záverov znalkyne a postupu, ktorým k týmto záverom dospela, znalkyňa nielen uvádzala konkrétne závery, ku ktorým dospela v rámci znaleckého skúmania, ale súčasne tieto aj náležite zdôvodnila a dostatočne erudovane dokázala zodpovedať aj na ďalšie otázky strán počas hlavného pojednávania, so súčasným náležitým zdôvodnením. Znalkyňa uviedla, že za zaisťovanie vzoriek, ich balenie a označenie zodpovedná kriminalistický technik a takto vhodne zabalené a označené, sú predložené spolu s uznesením na skúmanie KEÚ PZ. V prípade, ak by chýbali akékoľvek náležitosti, čo sa týka zabalenia vzoriek a ich jednoznačnej identifikácie, takéto vzorky by neboli prebraté na skúmanie. Biologický materiál s označením, že sa jedná o výtery spod nechtov od osoby K. V., boli predložené KEÚ PZ Slovenská Ľupča spoločne s uznesením dňa 03.12.2009. Každý výter spod nechtu, ktorý bol znalkyni predložený, bol samostatne zabalený a následne boli všetky vložené do jednej papierovej obálky. Pri analýze výterov spod nechtov je vo veľkej väčšine prípadov predkladaný výter každého nechta samostatne. Expert každý výter posúdi a rozhodne sa, či výtery spod jednej ruky spojí alebo ich izoluje samostatne. Ide o rozhodnutie znalca na základe zváženia objektívnych skutočností (vzhľad oteru, reakcia oteru s orientačnými skúškami) a jeho odborných znalostí, v záujme získania čo najlepších výsledkov. Znalec má vedomosť o tom, ktorý kriminalistický technik zaisťuje príslušnú stopu, či vzorku, nakoľko títo technici píšu svoje meno na obálku stopy, ktorú zaistili vo všeobecnosti, ale pre znalca to nie je dôležitý údaj, ktorý potrebuje na skúmanie. Takto to bolo aj v prípade výterov spod nechtov odobratých od nebohých, znalkyňa si už meno kriminalistického technika nepamätala, čo obžalovaný taktiež namietol, čo je však ľudsky prirodzené, keďže človek zabúda na skutočnosti, ktoré nemajú pre neho osobne väčší význam, hlavne pokiaľ znalkyňa denne skúma množstvo predložených vzoriek.
Ani pri tomto znaleckom posudku nebolo zistené, že došlo k zámene, či falšovaniu biologických stôp zaistených jednak na mieste činu v rodinnom dome č. XXX vo L., ako aj výterov spod nechtov nebohých predložených na znalecké skúmanie, či už zo strany kriminalistického technika, keďže vzorky a stopy boli prebraté na skúmanie, ako aj zo strany znalkyne, ktorá nemá žiaden vzťah k tejto veci, k obžalovanému, nebohým, ani ich rodine a teda nemá žiaden dôvod produkovať falošné a neobjektívne závery, ako je o tom presvedčený obžalovaný, navyše vystavujúc sa tak trestnoprávnej zodpovednosti za podanie nepravdivého znaleckého posudku.
Účelovosti prejavu obžalovaného nasvedčuje aj tá skutočnosť, že predbežné výsledky KEÚ PZ Slovenská Ľupča týkajúce sa krvných a daktyloskopických stôp zaistených pri ohliadke miesta činu v rodinnom dome č. XXX vo L., boli procesným stranám známe už 07.12.2009, pričom obžalovaný svoju verziu ohľadom týchto stôp prvý krát prezentoval až pri svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní dňa 25.03.2011, ako už bolo viackrát uvedené, až šestnásť mesiacov po skutku a po vypočutí prevažnej väčšiny svedkov.
K rukou písanému lístku zaistenému pri vykonávaní domovej prehliadky rodičovského rodinného domu č. XXX dňa 07.12.2009 v kuchyni, v chňapke, obžalovaný uviedol, že pisateľom lístka je on. Napísal ho na nátlak príslušníkov polície PPÚ dňa 07.12.2009 ráno. Text mu pod vyhrážkou smrti zastrelením diktoval jeden z nich. V ten istý deň pri vykonaní domovej prehliadky bol lístok nájdený. Lístok obsahuje text: „Ak ti záleží na tvojom zdraví a zdraví tvojej rodiny, tak pozorne počúvaj. Chceme tú videonahrávku, o ktorej máš poznatky. Postarali sme sa, aby expertízne výsledky usvedčili príslušníkov rodiny, ak nám neposkytneš to, čo chceme, tak obrátime všetko proti tebe, zabijeme aj toho človeka a zhniješ za trojnásobnú vraždu. Máme ľudí a prostriedky na to, aby sme z teba spravili to, čo chceme, pokiaľ nám nedáš to čo chceme. Videonahrávka obsahuje záznam ústavného činiteľa rakúskej národnosti, ako využíva služby teraz už mŕtvej ženy, máš 48 hodín na to, nehľadaj nás, my si nájdeme teba“.
Zo záverov KEÚ PZ Bratislava bol pod číslom PPZ-3681/KEU-BA-EXP-2010 vypracovaný znalecký posudok zo dňa 5.5.2010, znalcom z odvetvia expertíza ručného písma kpt. Mgr. E. Q., vyplýva, že pisateľom lístku je obžalovaný C. Z.. Znalkyňa pri výpovedi na hlavnom pojednávaní potvrdila, že pisateľom textu je obžalovaný, pričom porovnávacie materiály boli predložené aj od ostatných rodinných príslušníkov. Obžalovaný opätovne napriek tomu, že tvrdil, že lístok napísal síce z donútenia, ale on, na strane druhej namietal, že ukážky jeho písma sú spochybniteľné, že bol predložený zlý porovnávací materiál, ktorý nepochádzal zo zaručene nezávislého zdroja a teda aj znalecký posudok bol spracovaný v rozpore so zákonmi a pre expertov záväznými pokynmi. Znalkyňa uviedla, že trvá na záveroch znaleckého posudku, ktorý bol spracovaný riadnou odbornou formou a objektívne.
Z textu lístka, ktorý mal byť obžalovanému násilím nadiktovaný policajtom, však práve naopak vyplýva vyvinenie sa obžalovaného, nie jeho priznanie, ako aj vyvinenie ostatných príslušníkov jeho rodiny. Naopak má svedčiť o ich vydieraní a vyhrážaní sa, že expertízne výsledky ich usvedčia, že ešte zabijú aj akéhosi ďalšieho človeka (zrejme R. V.) a on (zrejme C. Z.) zhnije za trojnásobnú vraždu. Dokonca malo ísť o nejakú „spravodajskú hru“ a mal vydať neexistujúcu videonahrávku, ktorá mala obsahovať dôkaz asi o poskytovaní sexuálnych služieb poškodenou K. S. rakúskemu ústavnému činiteľovi. Obhajoba obžalovaného je vzhľadom na uvedené celkom nelogická a nevieryhodná.
Pitvu tiel nebohých vykonávali a znalecký posudok spracovali znalci z odboru zdravotníctva, z odvetvia súdneho lekárstva MUDr. R. K. a MUDr. N. R.. MUDr. R. K. zhodne ako v znaleckom posudku vypovedal na hlavnom pojednávaní a ustálil zranenia oboch poškodených.
Bezprostrednou príčinou smrti nebohej K. S. bol šok zo straty krvi a poúrazový šok pri viacpočetných bodných poraneniach hrudníka s prebodnutím hrudnej steny, oboch pľúc, srdca a hrudnej srdcovnice so zakrvácaním do oboch pohrudničných dutín a osrdcovníka, pri bodných poraneniach tváre a krku a viacpočetných zlomeninách a prasklinách lebky s vnútrolebkovým poranením. Na oblasť hlavy pôsobilo násilie tupým predmetom najmenej deväťkrát, ostrým predmetom jedenkrát, na oblasť krku tupým predmetom dvakrát, ostrým jedenkrát, na oblasť hrudníka tupým predmetom dvakrát, ostrým jedenásťkrát, na oblasť pravej hornej končatiny ostrým predmetom najmenej trikrát. Najzávažnejšie poranenia boli poranenia dutiny hrudnej spôsobené nožom. Útok bol vedený na telo opakovane veľkou intenzitou a prudkosťou, z jedenástich bodných rán vedených na hrudník ich desať preniklo do dutiny hrudnej. Pre veľkú prudkosť a intenzitu svedčí to, že zraňujúci predmet prenikal cez pevné štruktúry tela, cez chrupky a kosti. Aj na oblasť hlavy pôsobilo násilie veľkej intenzity a prudkosti, pretože vznikli aj viacpočetné zlomeniny lebky a vnútrolebkové poranenie. Vzhľadom na rozsah a charakter zranení, zranenia boli od prvopočiatku smrteľné a smrti by nebolo možné zabrániť ani včasnou odbornou lekárskou pomocou. Na základe stupňa vyvinutia posmrtných zmien pri zohľadnení prostredia, v akom sa telo po smrti nachádzalo, znalci usudzujú, že smrť nebohej mohla nastať práve v noci z 28. na 29.11.2009.
Na tele nebohej boli súčasne identifikované aj obranné poranenia, na základe ktorých možno usúdiť, že nebohá sa útoku obžalovaného bránila. Aj vzhľadom k tomu, že krvné stopy, ktorých pôvodkyňou bola nebohá K. S., boli zaistené vo viacerých priestoroch rodinného domu, bolo preukázané, že nebohá sa pred útokom obžalovaného aktívne bránila útekom cez jednotlivé miestnosti rodinného domu.
Z mnohopočetnosti, rozsahu, charakteru a lokalizácie zranení na tele nebohej znalci vylúčili, že by si tieto bola spôsobila nebohá sama. Tieto boli jednoznačne spôsobené inou osobou.
Úmysel páchateľa spôsobiť inému smrť možno vyvodiť z objektívne zistených skutočností a to najmä :
- z povahy použitého predmetu
- zo spôsobu jeho použitia
- z intenzity vedenia útoku týmto predmetom
- z lokalizácie miesta zásahu na tele poškodeného
- z toho, či páchateľ viedol útok proti častiam tela, kde sú uložené životne dôležité orgány.
V danom prípade z vykonaného dokazovania vyplynulo, že bodné a rezné rany boli spôsobené nožom, s dĺžkou čepele najmenej 7,5 cm, tupý predmet sa nepodarilo identifikovať. Bodnorezný predmet bol z jednej strany ostrý a z druhej tupý. Znalec bližšie identifikoval dĺžku noža a zaoberal sa aj porovnávaním, ktorý zo zaistených nožov by najviac zodpovedal zraňujúcemu predmetu. Obžalovaný týmto zraňujúcim predmetom na nebohú útočil veľkou intenzitou a prudkosťou, pričom obžalovaný zasadil nebohej viac úderov takejto povahy a intenzity, znalci dospeli k jednoznačnému záveru, že zranenia, ktoré mali za následok smrť nebohej, boli spôsobené najmenej 29 ranami do oblasti hlavy, krku, hrudníka a pravej hornej končatiny nebohej. Obžalovaný teda zraňujúcim predmetom opakovane viedol údery silnej intenzity a prudkosti na hlavu, krk a hrudník nebohej. V hlave sa pritom nachádza životne dôležitý orgán - mozog a v hrudníku ďalšie životne dôležité orgány srdce a pľúca. Ak teda obžalovaný útočil na telo nebohej takýmto predmetom, ktorým útočil s vyššie uvedenou intenzitou a prudkosťou, pričom sa jednalo o viac takýchto úderov, ktoré smerovali na oblasť hlavy, kde je uložený životne dôležitý orgán mozog, na oblasť krku, kde sa nachádzajú životne dôležité cievy a nervy, ako aj na oblasť hrudníka, kde sa nachádzajú ďalšie životne dôležité orgány, srdce a pľúca, z uvedeného možno bez akýchkoľvek vážnejších pochybností dovodiť úmysel obžalovaného nebohú K. S. usmrtiť. Vzhľadom na rozsah a povahu zranení, ktoré nebohá následkom útoku obžalovaného utrpela, tieto boli od prvého počiatku smrteľné a smrti by nebolo možné zabrániť ani včasným lekárskym zásahom. Všetky tieto skutočnosti nesporne preukazujú úmysel obžalovaného spôsobiť smrť K. S.. Obžalovaný po útoku nebohú K. S. naložil do osobného motorového vozidla, ktorý potopil v kanály rieky Váh. Uvedené konanie nepochybne poukazuje na to, že obžalovaný chcel mať istotu, aby nebohá v žiadnom prípade útok neprežila, i keď v čase potopenia nebohej do kanála rieky Váh už bola mŕtva a zároveň sa snažil zakryť svoj skutok. Teda konal v úmysle nebohú usmrtiť. Pri použití takéhoto zraňujúceho predmetu, opakovaných úderoch vedených veľkou intenzitou a prudkosťou na hlavu, krk a hrudník nebohej, kde sú uložené životne dôležité orgány - mozog, cievy, srdce a pľúca, obžalovaný si musel byť jednoznačne vedomý, že spôsobí smrť K. S. a túto aj privodiť chcel, teda obžalovaný konal v priamom úmysle podľa § 15 písm. a/ Tr. zákona.
Pre prítomnosť obžalovaného na mieste činu v čase skutku ako už bolo vyššie uvedené nasvedčuje krvné stopy zaistené na lamele žalúzie a parapetnej doske pod žalúziou, ako aj odtlačok prsta obžalovaného v krvi nebohej na oblúku steny vstupu do kuchyne. I keď znalkyňa mjr. Mgr. L. A. uviedla, že vek stôp sa analýzou DNA určiť nedá, nebohá K. S. bola známa svojou poriadkumilovnosťou a pedantnosťou, preto je vylúčené, že by si buď ona, alebo jej dcéra K. V. krv na lamele žalúzie a parapete, ako aj krv na oblúku steny vstupu do kuchyne za celý týždeň nevšimli, navyše, keď okolo oblúka steny pri vstupe do kuchyne, ako aj okna s parapetom, ktoré sa nachádza pri vchodových dverách do domu, kde si poškodené odkladali obuv, prechádzali nielen každý deň, ale aj niekoľkokrát počas dňa.
V prípade K. V., bezprostrednou príčinou jej smrti bolo udusenie utopením, pričom utopeniu predchádzalo hrdúsenie poškodenej, čomu svedčil jednak nález typického akvózneho emfyzému pľúc a nález známok dusenia, pričom je však potrebné uviesť, že tieto známky dusenia sa vyvinuli aj v dôsledku hrdúsenia poškodenej. Znalci zistili viacpočetné poranenia v oblasti krku, v okolí hrtana, hlasiviek, zlomeninu jazylky a prekrvácanie v jej okolí, prekrvácanie na sliznici hltana, pažeráka, štítnej žľazy. Znalci usúdili, že poranenia na pravom predlaktí by mohli byť obranného charakteru, čomu svedčí aj skutočnosť, že pod nechtami ľavej ruky nebohej sa našla DNA obžalovaného a taktiež aj škrabance na rukách a tvári obžalovaného. Z nálezov, ktoré zistili vonkajšou obhliadkou a pitvou, dospeli k záveru, že hrdúsenie poškodenej predchádzalo jej utopeniu. Po hrdúsení rukami tak došlo vzhľadom na rozsiahle zranenia s veľkou pravdepodobnosťou k bezvedomiu a v tom čase sa aj dostalo telo do vody, nebohá ešte žila a dýchala. Pokiaľ by nebola bývala nebohá K. V. v bezvedomí, znalci by boli zistili na tele stopy svedčiace o snahe nebohej sa z auta vyslobodiť. O stave bezvedomia svedčí aj neschopnosť poškodenej vyplávať cez otvorené okno na strane vodiča na hladinu. Na základe stupňa posmrtných zmien, pri
zohľadnení prostredia, v ktorom sa telo po smrti nachádzalo, znalci usudzujú, že smrť menovanej mohla nastať v noci z 28.11.2009 na 29.11.2009, keď prišla z práce domov dňa 29.11.2009 v čase okolo 02,45 hod.. Zistené nálezy tento dátum a čas nevylučujú.
Z charakteru a lokalizácie zranení na tele nebohej znalci vylúčili, že by si tieto bola spôsobila nebohá sama. Tieto boli jednoznačne spôsobené inou osobou. Ide teda o smrť násilnú, udusenie utopením, po predchádzajúcom hrdúsení.
Aj v prípade nebohej K. V. z vykonaného dokazovania vyplynul úmysel obžalovaného nebohú usmrtiť. Obžalovaný silnou intenzitou opakovane stláčal krk nebohej, hrdúsením jej spôsobil prekrvácanie svalstva krku, hrtana a hornej časti pažeráka, zlomeninu jazylky na pravej strane krku, prekrvácanie jazyka. Ak teda obžalovaný útočil na telo nebohej takýmto spôsobom na oblasť krku, kde sú uložené životne dôležité cievy, ktoré zásobujú mozog kyslíkom, z uvedeného možno bez akýchkoľvek vážnejších pochybností dovodiť úmysel obžalovaného nebohú K. V. usmrtiť. Z charakteru a lokalizácie zranení na tele nebohej, si tieto nemohla nebohá spôsobiť sama a tieto boli jednoznačne spôsobené inou osobou. Nebohá K. V. sa útoku obžalovaného jednoznačne bránila, obžalovaného zaškrabla nechtami po tvári, čo bolo preukázané výtermi spod nechtov ľavej ruky K. V. a analýzou DNA bolo preukázané, že sa jedná o DNA profil obžalovaného. Obžalovaný si musel byť jednoznačne vedomý, že takýmto útokom spôsobí smrť K. V. a túto aj privodiť chcel, teda obžalovaný konal v priamom úmysle podľa § 15 písm. a/ Tr. zákona. Obžalovaný po útoku aj nebohú K. V. naložil do osobného motorového vozidla, ktorý potopil v kanály rieky Váh. Uvedené konanie nepochybne poukazuje na to, že obžalovaný chcel mať istotu, aby nebohá v žiadnom prípade útok neprežila, navyše keď táto v čase potopenia do kanála rieky Váh ešte žila a dúchala a zároveň sa snažil zakryť svoj skutok. Teda konal v úmysle nebohú usmrtiť. Obžalovaný si tak musel byť jednoznačne vedomý, že spôsobí smrť K. V. a túto aj privodiť chcel, teda obžalovaný konal v priamom úmysle podľa § 15 písm. a/ Tr. zákona.
V prípade obzvlášť závažného zločinu vraždy je predmetom živý človek. Znalci MUDr. R. K. a MUDr. N. R. dospeli k jednoznačnému záveru, že zranenia obidvoch nebohých vykazovali známky vitality, teda vznikli na živom tele.
Pre spáchanie skutku obžalovaným nepriamo nasvedčujú aj závery znalkýň z odboru zdravotníctva - psychiatrie a psychológie, ktoré vyšetrili duševný stav obžalovaného a vypracovali znalecký posudok. V konaní pred súdom znalkyňa psychiatrička MUDr. H. U. potvrdila jeho závery. Obžalovaný netrpí a netrpel duševnou poruchou alebo chorobou. Agresivita je prítomná v skrytej potláčanej forme a má ju snahu zakrývať. Jeho osobnosť je abnormne štruktúrovaná s prevahou čŕt disociality a nezdržanlivosti, nemá záujem o druhých, myslí len na seba, je u neho vyvinutá nízka hladina empatie, je nezodpovedný, bezohľadný, uspokojuje len vlastné potreby, žil konzumným spôsobom života, hlavným cieľom bolo len získanie peňazí na to, aby si užíval a zabával a to bezpracným spôsobom života. Nemal žiaden záujem o prácu. Ako sám obžalovaný uviedol, každý deň bol pre neho rovnaký, vstával na obed, obliekol sa, prechádzal sa po dedine a išiel do krčmy hrávať automaty. Nevedel, či je „utorok alebo sobota“. Obžalovaný nikoho nerešpektuje. Nezaujíma ho názor druhých, je zameraný iba na seba, na vlastné potreby, je egocentrický a sebecký. Neukončil školu, bol nezamestnaný, je asociálny. Obžalovaný si nepripúšťa pocit viny, neprejavuje ľútosť a súcit, preferuje negatívne životné vzory. Má sklony k domýšľavosti, ku klamstvu, k manipulácii, na alibistické spracovanie situácie. Má o sebe vysokú mienku, je sebavedomý, voči sebe nekritický. Hranie na výherných automatoch nesplnilo kritérium závislosti, i keď sa jednalo o nezdržanlivé hranie. Znalkyňa psychologička Mgr. F. H. v konaní pred súdom tiež zotrvala na záveroch vypracovaného znaleckého posudku a uviedla, že sa u obžalovaného potvrdili poruchy vyšších citov, normy nie sú preňho prekážkou a nie je ochotný ich dodržiavať. Aby dosiahol svoje ciele a uspokojil svoje potreby a záujmy, správa sa asociálne. Už v čase vývoja osobnosti boli prítomné poruchy správania, adaptability a sociálnej neprispôsobivosti. Negatívnymi dôsledkami sa nezaťažuje, nemajú pre neho význam. Nie je ochotný sa poučiť zo zlej skúsenosti. Vie, že robí zle, je mu to jedno. Svoje správanie a konanie opakuje. Emotivita je chladnejšia, emócie povrchové, citové prežívanie chudobné, citovo sa neviaže na druhých ľudí. Charakterizuje ho chladný nezáujem o druhých, nezodpovednosť. Totožne ako psychiatrička hodnotí len uspokojovanie vlastných potrieb. Zadovážiť si peniaze je ochotný hocijakým spôsobom. Obžalovaného neodrádza neúspech alebo represia. Nepripúšťa si pocit viny, je sebecký. Vinu prenáša na okolie, chyby hľadá u druhých. Má nekriticky nadnesené sebavedomie. Tvrdí, že ľudia mu závidia, aj jeho rodine. C. Z. má nepredvídateľné správanie. V prípade motívu je najvýznamnejším dosiahnutie
finančného zisku. Konanie páchateľa vyplýva zo štruktúry jeho osobnosti. K neustálemu usmievaniu sa na hlavných pojednávaniach udala, že sa jedná o určitú pózu obžalovaného, jeho nadradenosť a pohŕdanie okolím. Znalkyňa viackrát uviedla, že jadro osobnosti vždy zostáva nezmenené, možnosť recidívy sa nedá vylúčiť, väznice nie sú prirodzeným prostredím, ale možnosti resocializácie sú obmedzené.
Obžalovaný pred spáchaním skutku musel mať vedomosť o tom, že nebohé majú doma peniaze. O nebohých sa vedelo, že sú majetné a vlastnili viacero nehnuteľností, ktoré prenajímali, navyše K. S. pracovala v Rakúsku ako opatrovateľka a jej exmanžel R. V. pracoval v Anglicku. O tom, že K. S. spoločne s R. V. prenajímali byty a pracovali v zahraničí, mali v rodine Z. vedomosť, čo vyplynulo z výpovede obžalovaného, ako aj jeho otca.
Svedok, odborník hodinár Y. V. potvrdil závery svojho odborného vyjadrenia z prípravného konania. Uviedol, že hodinky značky Nick van Hill (zaistené z ruky IU.) boli zastavené v čase o 02.05 hod. a hodinky zn. Storm patriace K. V. ukazovali čas 03.50 hod. Boli to hodinky s ručičkami, boli zaliate vodou, poškodené. Hodinky Storm boli menej kvalitné a preto vo vode zastali po ich potopení, ale hodinky Nick van Hill sú voči vode odolnejšie.
Výpovede poškodených a svedkov už iba dopĺňajú zistený skutkový stav. Kamaráti obžalovaného v podstate potvrdzujú, že s obžalovaným C. Z. v kritickú noc osobne neboli, neprespal u nich a nemohli sa mu ani dovolať, pretože telefón mal nedostupný, čo obžalovaný účelovo zdôvodňoval vybitím telefónu. Vedeli, že otec obžalovaného vyhodil z domu, lebo mu kradol peniaze, naposledy 1.500,-€, ktoré prehrával na automatoch. Viacerí svedkovia zhodne potvrdzujú, že obžalovaný ešte dňa 28.11.2009 zranenia nemal, ale na druhý deň mu spôsobené zranenia na tvári osobne videli. Každému z nich vysvetlil vznik zranení inak. V spoločnosti viacerých z nich sa večer pred skutkom vyjadril, že vie, kde zohnať peniaze a svedkyni K. Q. povedal, že bude za ním chodiť do basy a bude mu posielať lístočky a banániky. Svedkyňa potvrdila svoj názor, že keď sa dozvedela o smrti K. S. a K. V. bola presvedčená, že to urobil C. Z. a myslel si to aj jej druh T. L.. Y. F. uviedol, že obžalovaný u neho v tom čase spával, pretože ho otec vyhodil z domu. V kritickom čase prišiel k nemu do domu až niekedy ráno, keď svietilo už pouličné osvetlenie. Z topánok mu odpadávalo po podlahe blato a mal na sebe iba tričko, preto mu požičal bundu, ktorú mu nevrátil. Popísal zranenia C. Z., že mal rozbitú bradu a na líci mal vyškriabaný malý štvorec asi 3x3 milimetre. Obžalovaný žiadal od neho, aby mu kúpil náplaste, pretože spadol na plot na železnú rúru. U svedka Y. L. obžalovaný tiež prespával, ale nie zo soboty na nedeľu, z 28. na 29.11.2009. Zo soboty na nedeľu spolu neboli, rozišli sa vo večerných hodinách a videli sa až v nedeľu, kedy mal obžalovaný spôsobené zranenie na brade. Najskôr mu povedal, že ho niekto dobil a neskôr, že zranenie si spôsobil na plote. Potvrdil, že s Y. V. sa nemohli obžalovanému dovolať už od 23,00 hod., i keď mu telefonovali viackrát. Obžalovaný mu povedal, že v tú noc spal u Y. F. a predtým spal doma. Telefón mal vypnutý. Svedok potvrdzuje, že obžalovaný u neho cez deň pred skutkom povedal, že vie zohnať peniaze, vie vraj kde je 100.000 buď korún alebo euro. K jeho tvrdeniam o výpovedi z donútenia polície a sťažovaní sa na takýto postup súd poznamenáva, že výsluch svedka bol vykonaný zákonným spôsobom, po vznesení obvinenia voči obžalovanému, za prítomnosti zvoleného obhajcu obžalovaného JUDr. T. F.. Voči spôsobu výsluchu nebola vznesená v priebehu konania žiadna námietka, o ktorej by rozhodovala Krajská prokuratúra v Žiline. Svedok Y. V. pred súdom priznal, že u vyšetrovateľa pravdivo vypovedal, že obžalovaný hovoril, že ak by mal ísť sedieť do basy za krádež, tak aby to stálo za to a bolo to v televízií, hovoril o 100.000,- Eur, že musí doniesť otcovi peniaze, že otec podá inak naňho trestné oznámenie, že nemá čo stratiť. Potvrdil, že v nočných hodinách z 28. na 29.11.2009 mu volal viackrát, ale neúspešne. V nedeľu 29.11.2009 mu videl na brade zranenie, povedal, že opitý spadol, asi na plote. Svedok Y. V. počul, ako obžalovaný pri telefonáte pravdepodobne s matkou spomínal, že zobral nejaké peniaze z domu, ale že má prácu, aby sa otec o peniaze neobával. Potvrdil tak, ako ostatní svedkovia, že obžalovaného vzorom bol S.. Obžalovaný mu povedal niekedy v nasledujúcom týždni, že ak ho budú vypočúvať, či vie, čo má povedať. Svedok C. G. uviedol, že pred skutkom s obžalovaným nebol, stretli sa spolu až v nedeľu. Bol zranený, poškriabaný na líci, povedal, že niekde spadol, že sa zachytil o plot. Svedok Y. Z. potvrdil, že v nedeľu, keď sa s obžalovaným stretli, tak si všimol, že mal rozbitú bradu. Obžalovaný mu povedal, že spadol pri L. pivnici.
Svedok R. U. mladší podrobne uvádzal, kedy a ako hľadal svoju priateľku K. V. a jej matku. Na dome boli rôzne nezvyčajnosti, či už otvorené ventilačky, zatiahnuté žalúzie, v garáži neboli autá, pes a kocúr boli vonku, inak bol dom uzamknutý. To vzbudilo u neho podozrenie, že sa stalo niečo zlé, a preto telefonoval
R. V. do zahraničia. Rovnako aj v dome videl nezvyklé veci a také stopy, ako napríklad dres postriekaný jarou, čo by to poškodené neboli urobili. Po informácií o poslednom signáli mobilného telefónu hľadali stopy, ktoré našli na chodníku na hrádzi a to koľaje od pneumatík v blate, ktoré viedli do kanála.
Svedkyňa U. V. bola sesternicou K. S.. Vo svojej výpovedi uvádzala okolnosti ohľadom pátrania po nezvestných K. a K.. Dňa 2.12.2009 večer jej telefonoval T. Z., pričom jej povedal, že sa o ňu postará. Bála sa, považovala to za vyhrážku, ktorú aj oznámila polícii. Potom jej znova volal T. Z., že či má on prísť za ňou, alebo či mu ona príde povedať novinky, v čom opäť vycítila vyhrážanie. V obci sa hovorilo, že kto bude svedčiť proti nemu alebo proti jeho synovi, tak ho zabije. Tohto človeka považuje za nevyspytateľného a má z neho strach.
Sestra obžalovaného Y. N. a jej manžel R. N. ku skutku neuvádzajú podstatné okolnosti. Obžalovaný nesmel navštevovať svoju sestru z rozhodnutia jej manžela.
Priateľky poškodenej K. S. svedkyne L. L., E. M. a U. N. vypovedali k vzájomnému spolužitiu poškodenej K. S. a R. V., k vzťahom poškodenej s rodinou Z. a uviedli popis kabeliek, aké používali poškodené. Svedkyňa R. T. uviedla, že s K. V. pracovali spolu v reštaurácii H. krava, v kritický deň z 28.11 - 29.11.2009 bolo otvorené do 02.00 hod. po polnoci, následne upratali a odišli domov. Starostka obce Ing. E. R. uviedla, že v uvedenom období sa pouličné osvetlenie zaplo po pol piatej ráno.
Svedok T. T. bol s obžalovaným na cele asi 5 mesiacov. Získal si dôveru obžalovaného, ktorý sa mu zo žalovanej dvojnásobnej vraždy svojej tety a sesternice priznal a aj ich podrobne popisoval, pričom sa na tom zabával. Motívom malo byť najmä dedičstvo po oboch poškodených, ktoré malo pripadnúť matke obžalovaného. Svedok charakterizuje obžalovaného ako bezcitného, suverénneho človeka, ktorý mu do podrobností s úsmevom bez ľútosti opisoval rôzne okolnosti trestného činu. Jeho vzorom bol Y. S.. Svedok odovzdal súdu listy, ktoré mu boli doručené od obžalovaného ohľadne navrhnutého výsluchu pred súdom. Podobne svedok C. S. bol spoluväzeň na cele s obžalovaným, ktorý mu postupne porozprával, čo spravil a potvrdil, že zavraždil svoju tetu, od ktorej si išiel požičať peniaze, bol v tom čase nafetovaný a mal aj vypité. Tetu mal dobodať nožom a pomáhať mu mal aj kamarát. Usmrtil aj svoju sesternicu. Svedok uviedol, že obžalovaný nemá srdce. Jeho prejav bol vážny. Nadával na sudkyne a prokurátorku, aj na svedka T. a želal si, aby ich svedok za odmenu usmrtil. Svedok T. T. nepozná, nikdy sa spolu nestretli.
Súd tieto výsluchy spoluväzňov hodnotí ako dôkazy menej relevantné, s istou rezervou, ich dôveryhodnosť je nejednoznačná, ale rozhodne nejde o vyprodukované dôkazy obžaloby v stave dôkaznej núdze, ako to uvádza obžalovaný, naopak iniciatíva vyšla výlučne zo strany týchto svedkov, bez akéhokoľvek nároku poskytnutia výhod alebo dokonca pomoci v ich či už procesných, alebo meritórnych rozhodnutiach, ako sa to snažila prezentovať obhajoba. Súd poukazuje tiež na to, že i keď výpovede obidvoch svedkov vykazujú určité odlišnosti, v základných bodoch sa však zhodujú, preto je vysoko pravdepodobné, že uvedené skutočnosti sa dozvedeli práve od obžalovaného, navyše, keď sa títo dvaja svedkovia osobne nepoznajú a nikdy sa nestretli.
Listom adresovaným na Generálnu prokuratúru SR sa M. H., tiež bývalý spoluväzeň obžalovaného, sám dožadoval výsluchu pred súdom, uvádzajúc v ňom, že vysvetlí, čo sa v kritickú noc stalo, pretože bol na mieste činu a že obžalovaný C. Z. je nevinný. Pred súdom odmietol vypovedať, aby si neprivodil trestné stíhanie pre trestný čin krivej výpovede. Potvrdil, že v liste neuvádzal pravdu. Možno sa preto domnievať, že tohto svedka na trestný čin krivej výpovede v ÚVV Žilina nahováral práve sám obžalovaný, aby vypovedal zmätočné informácie v jeho prospech.
Rodičia obžalovaného E. Z. a T. Z. v konaní pred súdom nevypovedali. Matka obžalovaného nevypovedala ani v prípravnom konaní a ani v konaní pred súdom nepotvrdila obžalovanému verziu o jeho návrate domov v nočných hodinách v kritickú dobu, tiež tak neučinil ani otec obžalovaného. Ten pri výsluchu zdôvodnil zrušenie trvalého pobytu obžalovanému v rodinnom dome, ktorý viackrát odcudzil peniaze, naposledy 1.500,- €. V kritický večer šiel spať o 23.00 hod., žiadne zvuky nepočul, pivnicu zamkol, manželka bola s ním. Keby sa syn bol vrátil, bol by ich musel zobudiť.
Poškodený R. V. bol vypočutý k osobným pomerom, k spolužitiu s poškodenou K. S., s ktorou naďalej mnoho rokov po rozvode riadne žili a naďalej nadobúdali spoločný majetok, ktorý aj v závete na seba
vzájomne, rovnako ako na dcéru odkázali. Opisuje problémy s rodinnými príbuznými a susedmi Z., pričom od času súdneho sporu sa vzťahy výrazne pohoršili, nenavštevovali sa. T. Z. sa k manželke správal veľmi zle, vulgárne jej nadával, robil jej sexuálne návrhy, sú o tom policajné záznamy. Nemal dobrý vzťah ani k dcére K.. V rodinnom dome mali v čase spáchania skutku trezor s vysokým finančným obnosom, ktorý nebol vykradnutý, nakoľko je na tajnom mieste. Taktiež mali vždy nejaký finančný obnos aj voľne uložený, v dome však nenašiel žiadne peniaze a ani kabelky s osobnými vecami manželky a dcéry. Presne uviedol poznatky a dôvody, ktoré po príchode domov zistil, že stav v dome nie je v poriadku, i keď bolo „naoko“ poupratované. Zisťovala sa lokalizácia telefónov a potom s priateľom dcéry R. U. mladším našli pri kanáli stopy od pneumatík vozidiel. Pátranie po poškodených vyvolal dcérin priateľ, keďže on bol v tom čase pracovne v Anglicku.
Poškodený R. U. starší vypovedal k okolnostiam nezvestnosti a k pátraniu po poškodených a k ich vzťahom. T. Z. sa mu zdôveril, že syn C. je grázel a ukradol mu spolu asi X mil. Sk. V čase zaisťovania stôp pri kanáli mu telefonoval, že syn už prišiel domov, vyumývaný, vystrašený a že priniesol aj peniaze. Na jeho otázku, či niečo neurobil poškodeným, nevedel odpovedať. Osobné motorové vozidlá s telami nebohých boli z kanála vytiahnuté na druhý deň ráno.
Obžalovanému C. Z. obžaloba kládla za vinu spáchanie obzvlášť závažného pokračujúceho zločinu vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., t.j. jeho spáchanie na dvoch osobách, a to na K. S. a IU. V.. Z vykonaného dokazovania síce vyplynulo, že v prípade usmrtenia K. V. došlo k jej smrti iným spôsobom, ako si predstavoval obžalovaný a smrteľný následok nenastal udusením, ale utopením. V danom prípade však išlo o konanie obžalovaného v jednom celku a obidva akty, t.j. hrdúsenie a potopenie bezvládneho tela, boli vykonané v úmysle usmrtiť poškodenú akýmkoľvek spôsobom a zahladiť stopy činu. Keď si páchateľ od začiatku naplánuje usmrtenie poškodenej akýmkoľvek spôsobom a jej odstránenie, ide o dokonaný úmyselný trestný čin. Rozhodujúca je skutočnosť, že obžalovaný mal v úmysle spôsobiť poškodenej smrť a nie je podstatné, že tá bola spôsobená iným spôsobom, ako si predstavoval, v danom prípade je následok krytý jeho zavinením (uznesenie NS SR zo dňa 26.01.2011, sp. zn. 6To/17/2010). Konanie obžalovaného preto naplnili všetky zákonné znaky skutkovej podstaty obzvlášť závažného pokračujúceho zločinu vraždy, spáchaného na dvoch osobách podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák..
S poukazom na vykonané dokazovanie je daná právna kvalifikácia konania obžalovaného tiež podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zákona, nakoľko obžalovaný sa skutku voči K. V. dopustil z osobitého motívu - v úmysle zakryť trestný čin vraždy K. S.. Po príchode K. V. domov dňa 29.11.2009 poškodená volala o 02.45 hod. z pevnej linky v rodinnom dome vo L. č. XXX č. XXX/XXX XX XXX na tiesňovú linku č. 112, následne sa však zaujímalo o informácie. Z uvedeného nelogického konania poškodenej možno vyvodiť záver, že poškodená po príchode domov zbadala, že v dome niečo nie je v poriadku, a preto volala na tiesňovú linku. Následne však zbadala obžalovaného - rodinného príslušníka, a preto sa „akože“ zaujímala o informácie, nakoľko nemala dôvod sa ho obávať. Z výsledkov vykonaného dokazovania sa možno oprávnene domnievať, že poškodená K. V. v skutočnosti obžalovaného vyrušila, či už pri usmrcovaní nebohej K. V. alebo pri zakrývaní stôp po tomto čine a z uvedeného dôvodu musela zomrieť, aby tak obžalovaný zakryl vraždu K. S.. V tomto smere súd zároveň aj upravil skutkovú vetu obžaloby, aby bolo jednoznačné, že konaním obžalovaného bol naplnený aj uvedený kvalifikačný znak.
Z vykonaného dokazovania súčasne vyplynulo, že obžalovaný sa tohto skutku dopustil v úmysle získať majetkový prospech, čím je daná právna kvalifikácia konania obžalovaného aj podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. e/ Tr. zákona. Uvedená skutočnosť vyplýva z výpovedí poškodeného R. V., ktorý potvrdil, že v rodinnom dome č. XXX vo L. mali vždy finančnú hotovosť, hoci nevedel uviesť presnú sumu, ktorá sa pri ohliadke miesta činu nenašla a taktiež sa nenašli ani osobné veci poškodených, ich kabelky vrátanie peňaženiek a dokladov. O nebohých sa taktiež vedelo, že sú majetné a vlastnili viacero nehnuteľností, ktoré prenajímali, navyše K. S. pracovala v Rakúsku ako opatrovateľka. Obžalovaný bol pred vzatím do väzby dlhodobo nezamestnaný, nemal žiaden stály zdroj príjmov, dlhodobo vo veľkej miere pred vzatím do väzby hral automaty, na čo vynakladal nemalé peniaze, ktoré si potreboval zabezpečiť. Konzumný štýl života obžalovaného, bez zodpovednosti ku sebe aj ku svojmu okoliu, užívanie si, zabávanie sa, si vyžadoval určitý prísun financií, ktoré mu nezabezpečovala práca, pretože nepracoval, ale zadovážil si ich protizákonným spôsobom, ich keď opakovane kradol svojmu otcovi. Tieto skutočnosť potvrdili vo výpovedi aj viacerí svedkovia, predovšetkým kamaráti obžalovaného. Obžalovaný krátko pred skutkom ukradol otcovi 1.500,-€, a preto potreboval peniaze, aby ich mohol vrátiť otcovi, ktorý chcel na neho
podať trestné oznámenie. Aj znalkyne z odvetvia psychiatrie a psychológie uvádzali ako možný motív konania obžalovaného dosiahnutie finančného zisku.
Vykonané dokazovanie odôvodňuje kvalifikáciu konania obžalovaného zároveň podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona, keď obžalovaný sa tohto skutku voči K. S. dopustil závažnejším spôsobom konania - surovým spôsobom, ako to uvádza § 138 písm. c/ Tr. zákona. Konanie obžalovaného pôvodne nebolo v obžalobe kvalifikované aj podľa tohto zákonného ustanovenia, ale vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania je súd toho názoru, že obžalovaný svojím konaním naplnil aj tento kvalifikačný znak. Surovým spôsobom sa rozumie útok s extrémnou vysokou mierou brutality, ktorá sa výrazne vymyká z bežného rámca vo väčšine trestných činov tohto druhu, sprevádzaný nezriedka s použitím väčšieho počtu nástrojov alebo mechanizmov. Naplnenie tohto znaku nie je viazané na spôsob subjektívneho prežívania útoku jeho obeťou a môže k nemu dôjsť aj v prípade, keď je obeť už od začiatku v bezvedomí. Ide o to, že surový spôsob je taký spôsob vykonania činu, ktorý z hľadiska bežného ľudského vnímania je chápaný ako zvlášť nechutný a brutálny. V tomto prípade obžalovaný spôsobil poškodenej K. S. na oblasť hlavy tupým predmetom najmenej 9 krát, a ostrým predmetom 1 krát, na oblasť krku tupým predmetom najmenej 2 krát a ostrým predmetom 1 krát, na oblasť hrudníka ostrým predmetom 11 krát a tupým predmetom 2 krát, na oblasť pravej hornej končatiny ostrým predmetom najmenej 3 krát. Čo sa týka priameho mechanizmu, útok na telo poškodenej bol vedený jednak tupým predmetom, jednak ostrým bodnorezným predmetom. Útok smeroval na oblasť hlavy, krku a hrudníka, pričom z charakteru poranení vyplýva, že poškodená sa útoku bránila. Útok v oblasti hrudníka bol vedený na telo opakovane veľkou intenzitou a prudkosťou, z 11 bodných rán 10 preniklo do dutiny hrudnej, pričom bodné kanály prechádzali cez kožu, podkožie, prednú hrudnú stenu, pľúca, osrdcovník, a vzostupnú časť hrudnej srdcovnice. Pre veľkú prudkosť a intenzitu svedčí aj tá skutočnosť, že zraňujúci predmet prenikal aj cez pevné štruktúry tela, ako sú chrupky a kosti. Taktiež na oblasť hlavy pôsobilo násilie veľkej intenzity a prudkosti, nakoľko vznikli následkom týchto rán aj viacpočetné zlomeniny lebky a vnútrolebkové poranenie. Na zmenu právnej kvalifikácie konania obžalovaného boli procesné strany v zmysle § 284 ods. 2 Tr. por. riadne a včas upozornené oznámením zo dňa 13.01.2012, kde boli upozornené na možnosť posudzovania konania obžalovaného aj podľa § 145 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. Pokiaľ aj obhajca obžalovaného v záverečnej reči namietal, že oznámenie o zmene právnej kvalifikácie je nepoužiteľné, pretože trestný zákon trestný čin vraždy podľa § 145 ods. 2, písm. b/ Tr. zák. ani trestný čin vraždy podľa § 145 ods. 1, písm. a/, b/, d/, e/ Tr. zák. nepozná, súd konštatuje, že sa jedná len o chybu v písaní, aj napriek ktorej je jednoznačné, že konanie obžalovaného mal súd v úmysle posudzovať aj podľa § 145 ods. 2 písm. b/ Tr. zák.
Súd v tomto konaní odmietol dôkazný návrh obžalovaného na vypracovanie ďalšieho znaleckého posudku ohľadne jeho duševného stavu v Nemocnici pre obvinených a odsúdených v Trenčíne. Súd nezistil žiaden relevantný dôvod, pre ktorý by mal byť v tomto konaní vypracovaný ďalší znalecký posudok ohľadne duševného stavu obžalovaného. Po oboznámení sa s písomne vypracovaným znaleckým posudkom ohľadne duševného stavu obžalovaného a tiež výsluchu znalkýň na hlavnom pojednávaní, súd nemal žiadne pochybnosti ohľadne správnosti záverov znalkýň, znalkyne nielen uvádzali konkrétne závery, ku ktorým dospeli v rámci znaleckého skúmania, ale súčasne tieto aj náležite zdôvodnili a dostatočne erudovane dokázali zodpovedať aj na ďalšie otázky strán počas hlavného pojednávania, so súčasným náležitým zdôvodnením. Znalkyne znalecký posudok vypracovali na základe vzájomnej porady, po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a na základe osobného vyšetrenia obžalovaného vo väzbe. Pokiaľ obžalovaný namietal, že v čase vyšetrenia bol na hladovke, ktorá mala vplyv na výsledky znaleckého dokazovania, ako aj skutočnosť, že na niektoré otázky znalkýň úmyselne nepravdivo odpovedal, k týmto námietkam sa znalkyne na hlavnom pojednávaní podrobne vyjadrili. Obžalovaný pri vyšetrení nepopisoval žiadne subjektívne ťažkosti v súvislosti s hladovaním, znalkyne o hladovke obžalovaného vedeli. Úmyselné nepravdivé odpovedi obžalovaného na otázky kladené v rámci vyšetrenia, znalkyne zhodnotili ako súčasť osobnosti obžalovaného, ktorý nemá problém použiť klamstvo v situácii, kedy mu to vyhovuje, pričom všetko, čo obžalovaný namietal, bolo v rámci znaleckého posudku posudzované. Pri vyšetrení obžalovaného použili štandardné metódy, zodpovedajúce aktuálnemu stavu poznania v oblasti, v ktorej bol znalecký posudok vypracovaný.
Súd tiež odmietol ďalšie dôkazné návrhy obžalovaného - odpisy z registra trestov na svedkov T. T., M. H., C. S., správu o povesti na svedka T. T., informáciu z ÚVV, kedy naposledy bol svedok T. T. vo výkone väzby, kedy ho vo väzbe navštívil Mjr. J. R., za účelom posúdenia hodnovernosti výpovedí týchto svedkov. Súd nezistil žiaden relevantný dôvod pre vykonanie takýchto dôkazov. To, že má niekto
kriminálnu minulosť, automaticky neznamená nehodnovernosť jeho výpovede a súd takúto výpoveď zhodnotí v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por., podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Z rovnakého dôvodu súd odmietol aj podobné návrhy obžalovaného - znalecké dokazovanie klinickým psychológom svedka T. T., na schopnosť správne vnímať a zapamätať si prežívanú skutočnosť a potom ju reprodukovať a hodnovernosť jeho výpovede, prípadne sklony ku konfabulácii, vyšetrenie svedka C. S. na polygrafe, poznámky T. T., z ktorých vyťažoval informácie počas výpovede na hlavnom pojednávaní dňa 2.6.2011, ktorými sa mala objasniť nepravdivosť a rozporuplnosť jeho výpovede na hlavnom pojednávaní a jeho poznámkami a celková nehodnovernosť svedka, ako aj výsluch Mjr. R. R. k okolnostiam, prečo navštevoval svedka T. T. vo väzbe v čase, keď bol s obžalovaným na cele, či ho ovplyvňoval v jeho výpovedi. Súd taktiež odmietol návrh na prečítanie úradného záznamu vyšetrovateľa zo dňa 18.3.2010 a záručného listu z kúpy mobilného telefónu, na objasnenie skutočností, že zvyšky mobilného telefónu nájdeného v rodinnom dome č. XXX, sú pozostatkami mobilného telefónu zn. Samsungu 1160, zakúpeného obžalovaným v predajni Mobil PC na Mariánskom námestí. Súd nezistil žiaden relevantný dôvod pre vykonanie takéhoto dôkazu, nakoľko pozostatky mobilného telefónu, nájdené v popole v kotli v rodinnom dome č. XXX vo L., nebolo možné stotožniť s konkrétnou osobou a ani zo znaleckého posudku č. 30/2009 zo dňa 29.1.2010, vypracovaným Ing. R. T., neboli zistené žiadne skutočnosti relevantné pre toto trestné konanie.
Súd zároveň odmietol nasledovné dôkazné návrhy obžalovaného - vyžiadanie správ o služobnom zaradení Mjr. R. R., správy o tom, aké úkony vykonával v tejto trestnej veci, vypočuť ho k okolnostiam ovplyvňovania svedkov v uvedenej trestnej veci, aké úkony prípadne činnosť vykonával vo veci svedka T. T., na objasnenie či Mjr. R. R. neovplyvňoval svedka T. pri jeho výpovedi na hlavnom pojednávaní dňa 02.06.2011, ako aj výsluch mjr. H. W. k úkonom, ktoré vykonal v tejto trestnej veci po materiálnej stránke. Ani v prípade týchto dôkazných návrhov súd nevidel žiadny relevantný dôvod na ich vykonanie, a to predovšetkým v prípade pracovného zaradenia Mjr. J. R. a súvislosť s týmto trestným konaním. V konaní nebolo preukázané, že by dochádzalo k ovplyvňovaniu svedkov v tomto konaní v súvislosti s výpoveďami svedkov na hlavnom pojednávaní a to nielen v prípade svedka T.. Či a aké úkony vykonával Mjr. J. R. v tomto trestnom konaní, je možné zistiť zo spisového materiálu, rovnako aj v prípade Mjr. D. W..
Čo sa týka návrhu obžalovaného na vykonanie previerky výpovede na mieste samom, v rodinnom dome vo L. č. XXX, prípadne vykonania vyšetrovacieho pokusu, ohľadom vzniku biologických stôp č. 13, 14, 21, 45 a 52, za účelom preverenia výpovede obžalovaného ohľadom vzniku týchto stôp, súd odmietol aj tieto návrhy na doplnenie dokazovania, nakoľko ich nepovažoval za potrebné. Znalec Mgr. V. N. sa podrobne vyjadril k mechanizmu vzniku daktyloskopickej stopy č. 45, čím vyvrátil tvrdenia obžalovaného, ohľadom jej vzniku. Čo sa týka krvných stôp označených ako stopa č. 13, 14, 21, 52, ktorých vznik chcel obžalovaný demonštrovať na mieste samom, tvrdenia obžalovaného ohľadom ich vzniku považoval súd za účelové, urobené v snahe vyhnúť sa trestnej zodpovednosti za spáchaný skutok, a preto pre rozhodnutie vo veci nepovažoval za potrebné vykonanie tohto dôkazného návrhu.
Súd ďalej odmietol aj návrh obžalovaného na vypracovanie znaleckého posudku KEÚ PZ, v odbore fonoskopia, za účelom identifikovania ženského hlasu nahrávky z prepisu tiesňovej linky XXX v čase o XX.XX dňa XX.XX.XXXX, nakoľko nebolo znalecky dokázané, že sa jedná o hlas K. V.. Súd nepovažoval za potrebné vypracovanie tohto znaleckého posudku, nakoľko otec nebohej K. R. V. potvrdil, že sa jednalo o hlas jeho dcéry, pričom prepis hovoru na tieňovú linku č. 112 zo dňa 29.11.2009 o 02.45 hod, ako vyjadrenie poškodeného k nemu, boli prečítané na hlavnom pojednávaní.
Výsluch mjr. Ing. J. R. k zraneniam obžalovaného na krku, ktoré zodpovedajú tkz. zovretiu do kravaty a ktoré mal obžalovaný utrpieť dňa 01.12.2009 súd odmietol z toho dôvodu, že zo zápisnice o prešetrení sťažnosti obžalovaného zo dňa 09.09.2010, podľa ktorej obžalovaný namietal, že dňa 01.12.2009, v doobedňajších hodinách, po predvedení na PZ, bol podrobený krutému, neľudskému a ponižujúcemu zaobchádzaniu príslušníkmi kriminálnej polície, vyplýva, že Mjr. J. R. s obžalovaným dňa 01.12.2009 nebol vôbec v kontakte a prvý krát sa s ním stretol až dňa 07.12.2009, pričom sťažnosť obžalovaného bola vyhodnotená ako neopodstatnená. S poukazom na túto zápisnicu o prešetrení sťažnosti obžalovaného súd odmietol aj prečítanie sťažnosti obžalovaného podanú na policajta R., na objasnenie tvrdení obžalovaného na hlavnom pojednávaní dňa 25.3.2011, o napadnutí týmto policajtom dňa 1.12.2009 pri výsluchu, a že tvrdenia obžalovaného neboli alibisticky spracované za účelom vysvetliť
vznik zranení. Ako už bolo vyššie uvedené Mjr. J. R. dňa 01.12.2012 s obžalovaným vôbec nebol v kontakte.
Súd v tomto konaní odmietol dôkazný návrh obžalovaného na vypracovanie ďalšieho znaleckého posudku na správnosť postupov Mgr. A. pri vypracovaní znaleckého posudku č. PPZ-5856/KEU-SL- EXP-2009 zo dňa 31.05.2009, vzhľadom na množstvo nepresností a chýb a nepreskúmateľnosť tohto znaleckého posudku a na správnosť postupov Mgr. N. pri vypracovaní znaleckého posudku č. PPZ-5856/ KEU-SL-EXP-2009 zo dňa 31.05.2009. Súd nezistil žiaden relevantný dôvod, pre ktorý by mali byť v tomto konaní vypracované ďalšie znalecké posudky na správnosť postupov jednak Mgr. L. A., ako Mgr. V. N.. Po oboznámení sa s písomne vypracovanými znaleckými posudkami ohľadne ohľadom biologických a daktyloskopických stôp, zaistených na mieste činu v rodinnom dome č. XXX vo L. a tiež výsluchu znalcov na hlavnom pojednávaní, súd nemal žiadne pochybnosti ohľadne správnosti záverov znalcov, znalci nielenže uvádzali konkrétne závery, ku ktorým dospeli v rámci znaleckého skúmania, ale súčasne tieto aj náležite zdôvodnili a dostatočne erudovane dokázali zodpovedať aj na ďalšie otázky strán počas hlavného pojednávania, so súčasným náležitým zdôvodnením. Z rovnakých dôvodov súd odmietol prečítať aj odborný článok „Od stopy k páchateľovi“, nachádzajúci sa na č.l. 1900 - 1901 spisu, pričom súd ani nevidel súvislosť tohto článku s vykonaným znaleckým dokazovaním v predmetnej trestnej veci. K námietkam ohľadom chýb a nepresností v znaleckom posudku Mgr. L. A. súd uvádza, že sa jednalo o drobné pisárske chyby, ktoré nemali vplyv na správnosť záverov uvedených znalkyňou v znaleckom posudku. K zaisteniu daktyloskopickej stopy č. 45 na CD bolo na hlavnom pojednávaní prečítané vyjadrenie KEÚ PZ Slovenská Ľupča zo dňa 03.02.2012, podľa ktorého je postup podľa ŠPP- DA-01-A/2005, ktorým bola skúmaná aj stopa č. 45 v rodinnom dome č. XXX vo L., akreditovanou metódou, ktorou sa skúmajú všetky daktyloskopické stopy, bez ohľadu na spôsob ich zaistenia, teda aj na CD.
Súd ďalej odmietol aj dôkazný návrh obžalovaného na prečítanie úradného záznamu o predvedení C. Z. na KR PZ Žilina zo dňa 07.12.2009, ktorým sa malo objasniť, že C. Z. bol predvedený k podaniu vysvetlenia. Z tohto návrhu nebolo súdu zrejmé, aká okolnosť by mala byť preukázaná tým, že obžalovaný bol predvedený k podaniu vysvetlenia, nakoľko v tom čase ešte nebolo voči C. Z. vznesené obvinenie. Vykonanie takéhoto dôkazu preto súd nepovažoval za potrebné pre rozhodnutie vo veci.
Čo sa týka návrhu obžalovaného, na prečítanie čestného prehlásenia nachádzajúceho sa na č.l. 2052
- 2053, ktorým sa mal objasniť dôvod odcudzovania financií, rodinné vzťahy v rodine obžalovaného a okolnosti vrátenia trvalého pobytu obžalovanému, súd tento návrh odmietol, nakoľko čestné prehlásenie nie je dôkaz v trestnom konaní.
Súd zároveň odmietol aj návrh obžalovaného na prečítanie zdravotného záznamu zo dňa 7.12.2009 ohľadom vyšetrenia obžalovaného, nachádzajúceho sa na č.l. 1344 spisu, keďže zdravotný záznam zo dňa 07.12.2009 bol jedným z podkladov pre vypracovanie znaleckého posudku z odboru zdravotníctva, odvetvia traumatológie MUDr. Jozefom M., ktorý sa v uvedenom znaleckom posudku erudovane vyjadril ku všetkým zraneniam obžalovaného, a preto súd nepovažoval za potrebné duplicitne vykonávať tento dôkaz.
Súd odmietol aj návrh obžalovaného na opätovný výsluch znalca Mgr. L. A. k znaleckému posudku č. PPZ -5856/KEU-SL-EXP-2009 zo dňa 31.05.2010, ktorú obžalovaný navrhol vypočuť k tomu, či znalkyňa postupovala v súlade s § 4 ods. 2 z.č. 417/2002 Z.z., prečo znalecký posudok neobsahuje uvedenie polymorfných systémov v zmysle prílohy č. 1 k zákonu, a prečo výsledky analýzy nie sú v posudku označené tak, ako uvádza príloha č. 2 k zákonu. Ani pri tomto návrhu obžalovaného súd nezistil žiaden relevantný dôvod pre opätovný výsluch znalkyne k uvedeným otázkam. Znalkyňa znalecký posudok vypracovala dostatočne erudovane, v súlade s aktuálnym stavom poznania v danej oblasti, čiže aj v súlade so zákonom č. 417/2002 Z. z., čo vyplýva aj z vyjadrenia KEÚ PZ Slovenská Ľupča zo dňa 03.02.2012. Čo sa týka pripomienky obžalovaného, že výsledky analýzy nie sú v znaleckom posudku označené v súlade s prílohou č. 2 zákonu, súd poznamenáva, že táto príloha sa týka zasielania výsledkov analýzy do národnej databázy profilov deoxyribonukleovej kyseliny, a nie označovania výsledkov analýzy v znaleckom posudku. S poukazom na vyššie uvedené vyjadrenie KEÚ PZ Slovenská Ľupča súd odmietol aj návrh obžalovaného na vyžiadanie si správy od Slovenskej národnej akreditačnej služby, či metóda zabezpečenia daktyloskopických odtlačkov fotograficky je akreditovanou metódou, nakoľko z predmetného vyjadrenia vyplýva, že skúmanie daktyloskopických odtlačkov je na KEÚ PZ
realizované v zmysle platného štandardného pracovného postupu: Individuálna identifikácia osoby na základe charakteristických znakov papilárnych línií, s kódovým označením: ŠPP-DA-01-A/2005, ktorý je akreditovanou metódou a ktorým sa skúmajú všetky daktyloskopické stopy, bez ohľadu na spôsob ich zaistenia. Rovnako aj skúmanie, porovnanie a stotožnenie predmetnej daktyloskopickej stopy č. 45, zaistenej fotograficky a predloženej na CD, ktoré je uvádzané v znaleckom posudku č. PPZ-5856/ KEU-SL-EXP-2009 zo dňa 21.12.2009, bolo vykonané v zmysle uvedeného akreditovaného ŠPP, čo je konštatované aj na str. 3. predmetného znaleckého posudku.
Súd odmietol ďalší dôkazný návrh obžalovaného - opätovný výsluch znalca MUDr. J. K., príp. MUDr. L. R., k znaleckému posudku č. 68/2010, poškodenej K. V. k otázkam, koľko času ubehlo od doby škrtenia po utopenie poškodenej, či poškodená bola pri vedomí a komunikovala, prípadne bola schopná samostatného pohybu, čím by mohol byť presnejšie určený čas smrti poškodenej. Znalci v písomne vypracovanom znaleckom posudku ohľadne súdnej pitvy nebohej K. V. a tiež pri výsluchu na hlavnom pojednávaní znalec MUDr. J. K. uvádzal konkrétne závery, ku ktorým dospeli v rámci znaleckého skúmania, tieto náležite a erudovane zdôvodnil, pričom sa dostatočne a podrobne zodpovedal na otázky obžalovaného, týkajúcich sa bezvedomia poškodenej, ako aj času smrti, so súčasným náležitým zdôvodnením. Súd preto nemal žiadne pochybnosti ohľadne správnosti záverov znalcov jednak k zraneniam poškodenej a k mechanizmu ich vzniku, ako aj času smrti poškodenej.
Súd zároveň odmietol aj ďalšie návrhy obžalovaného jednak na pribratie znaleckej organizácie z oblasti forenzných medicínskych expertíz na vypracovanie znaleckého posudku na zranenia obžalovaného, ako aj pribratie znaleckej organizácie za účelom vypracovanie znaleckého posudku ohľadom zranení obžalovaného s poukazom na odlišné závery znalcov MUDr. M. a MUDr. N.. Súd ani v tomto prípade nevidel žiaden relevantný dôvod na pribratie znaleckých organizácií tak, ako to navrhoval obžalovaný. Znalec MUDr. J. M. podrobne popísal zranenia obžalovaného, náležite sa vyjadril k mechanizmu ich vzniku a na základe svojich odborných vedomostí a znalostí, dlhoročnej praxe, vylúčil verzie vzniku zranení, prezentovaných obžalovaným. Taktiež sa vyjadril aj k námietke obžalovaného k svojej odbornej nespôsobilosti. Naproti tomu závery znalca obhajoby ohľadom zranení obžalovaného, ktorý vypracoval znalecký posudok bez oboznámenia sa s dôkazmi zabezpečenými v spisovom materiáli a na výslovnú žiadosť obhajoby aj bez oboznámenia sa so znaleckým posudkom MUDr. J. M., nie sú žiadnym spôsobom relevantné, objektívne a odborne odôvodnené. Vo výpovedi na hlavnom pojednávaní znalec sám svoje závery zredukoval a v podstate súhlasil so závermi prednesenými MUDr. M.. Uvedené dôkazné návrhy okrem toho vyznievajú účelovo, v snahe predlžovať toto konanie, nakoľko boli urobené až po vykonaní všetkých dôkazov, navrhnutých jednak obžalobou, ako aj obhajobou, v štádiu ukončovania dokazovania na hlavnom pojednávaní. Okrem toho znalecký posudok MUDr. J. M. č. 21/2010 ohľadom zranení obžalovaného bol vypracovaný dňa 14.03.2010 a obhajobe doručený dňa 19.03.2010. K tomuto bol znalec osobne vypočutý na hlavnom pojednávaní dňa 02.06.2011. Aj napriek týmto skutočnostiam obhajoba predložila znalecký posudok MUDr. S. N. CSc. zo dňa 09.01.2012, až na hlavnom pojednávaní dňa 27.01.2012 a účasť znalca zabezpečila až na hlavné pojednávanie dňa 10.02.2012, pričom od 09.01.2012 mala obhajoba vedomosť o nariadenom hlavnom pojednávaní na dni 31.01.2012 a 03.02.2012. Obhajoba tak mala dosť času predložiť erudovaný znalecký posudok ohľadom zranení obžalovaného v priebehu vykonávania dokazovania na hlavnom pojednávaní.
Súd taktiež odmietol aj návrh obžalovaného na vypracovanie znaleckého posudku laboratóriom forenznej genetiky Brno, na analýzu DNA, ohľadom biologických stôp usvedčujúcich obžalovaného, ktoré boli zaistené pri ohliadke miesta činu vo L. č. XXX. Ohľadom biologických stôp usvedčujúcich obžalovaného bol vypracovaný znalecký posudok KEÚ PZ Slovenská Ľupča, č. PPZ-5856/KEU-SL- EXP-2009 zo dňa 31.05.2010, Mgr. L. A.. Ako už bolo viac krát uvedené, znalkyňa v posudku náležite zdôvodnila závery znaleckého dokazovania a dostatočne erudovane dokázala zodpovedať aj na ďalšie otázky strán počas hlavného pojednávania Zároveň podrobne popísala postup, ktorým k uvedeným záverom došla. Súd zároveň poukazuje na to, že stopy označené ako výtery spod nechtov ľavej ruky od osoby K. V. boli znaleckým skúmaním spotrebované a v prípade krvných stop č. 13, 14, 52 sám obžalovaný potvrdil, že tieto stopy nájdené na mieste činu v rodinnom dome č. XXX vo L. pochádzajú od neho, preto nevidel dôvod na vypracovanie znaleckého posudku tak, ako to navrhoval obžalovaný. Závery znaleckého posudku Mgr. L. A. súd považuje za relevantné, objektívne a odborne odôvodnené.
Súd ďalej odmietol návrhy obžalovaného na prečítanie uznesení a doručeniek k nim patriacich, nachádzajúcich sa na č.l. 333 - 344, 347 - 350, 376 - 378, 383 - 385, na objasnenie, kedy boli
stopy zaistené a zaslané na skúmanie, na základe ktorých bol vypracovaný znalecký posudok z odboru genetická analýza, opatrenia podľa § 141 ods. 1, 2 zo dňa 1.12.2009, nachádzajúcich sa na č.l. 471 - 474, na objasnenie, aké biologické stopy a porovnávacie materiály boli osobám tam uvedeným odobraté, na základe ktorých bol vypracovaný znalecký posudok z odboru genetická analýza a žiadosť o zaslanie predbežných výsledkov na č.l. 486 - 487, nakoľko ide len o listiny dokumentujúce procesný postup príslušného orgánu činného v trestnom konaní, resp. listinu deklarujúcu realizovanie určitého procesného úkonu, či dodržanie procesného postupu. Vyššie uvedené rozhodnutia príslušných orgánov činných trestnom konaní týkajúce sa predmetného trestného stíhania, sú dôležité len z hľadiska preverenia zákonnosti prípravného konania, z hľadiska riešenia otázky (ne)viny obžalovaného na hlavnom pojednávaní však význam nemajú.
Z rovnakého dôvodu súd odmietol aj návrhy obžalovaného na vyžiadanie všetkých Štandardných pracovných postupov, použitých pri vypracovaní znaleckého posudku č. PPZ-5856/KEU-SL-2009 z 31.05.2010, PPZ-5856-4/KEU-SL-2009 zo dňa 12.01.2010, PPZ-5856-4/KEU-SL-2009 zo dňa 16.02.2010, PPZ-5856/KEU-SL-2009 zo dňa 21.12.2009, PPZ-2667/KEU-SL-EXP-2010 zo dňa 28.05.2010, PPZ-3681/KEU-BA-EXP-2010 zo dňa 21.04.2010, PPZ-5856-3/KEU-SL-EXP-2009 zo dňa 05.01.2010, PPZ-3681/KEU-BA-EXP-2010 zo dňa 05.05.2010, od KEU PZ Slovenská Ľupča za účelom objasnenia správnosti vypracovaných znaleckých posudkoch a použitých metód; na vyžiadanie informácií z KR PZ zo dňa 17.12.2010, sp. značka KM 1117/SI-2010 a zo dňa 18.2.2011, sp. zn. PPZ- KEU-BA-20-003/2011, na objasnenie skutočností týkajúce sa správnosti zaistenia a odosielania stôp na KEU PZ v tejto veci; na zabezpečenie údajov zo systému evidencie z KEÚ PZ, týkajúcich sa znaleckého posudku č. PPZ-5856/KEU-SL-2009 zo dňa 31.05.2010, o vzorkách a stopách predložených na skúmanie, na objasnenie, kto zaisťoval vzorky od nebohej K. V. a návrh následný výsluch uvedeného človeka, na objasnenie sfalšovania týchto vzoriek; na zabezpečenie predpisu MV SR upravujúceho činnosť ohľadom dokumentovania stôp pri ohliadke mieste činu a ich zabezpečenie pre účely znaleckého dokazovania, nakoľko aj v prípade týchto návrhov sa jedná len o listiny dokumentujúce procesný postup príslušného orgánu činného v trestnom konaní, resp. listinu deklarujúcu realizovanie určitého procesného úkonu, či dodržanie procesného postupu. Súd nezistil žiadne také závažné pochybenia, ktoré by mali vplyv na zákonnosť dôkazov, získaných v prípravnom konaní.
Čo sa týka návrhu na prečítanie faktických skutočností zo strany 31, 36, 41, 134 a 135 z publikácie „Kriminalistika PZ SR“, na objasnenie správnosti postupu pri zdokumentovaní a zaisťovaní biologických stôp skúmaných v tejto veci, na základe ktorých bol vypracovaný znalecký posudok z odboru genetická analýza, súd poznamenáva, že sa jedná o publikáciu, slúžiacu na výučbu študentov Akadémie PZ. Súd preto nevidel žiaden relevantný dôvod na prečítanie príslušných častí uvedenej publikácie, ani súvislosť s touto trestnou vecou, pričom opätovne uvádza, že ide len o študijný materiál, ktorý nemá žiadnu odbornú alebo inú výpovednú hodnotu, len deklaruje realizovanie určitého procesného úkonu. Z uvedeného dôvodu súd aj tento návrh na doplnenie dokazovania odmietol.
Súd ďalej odmietol návrhy obžalovaného na prečítanie sťažnosti na príslušníkov PPÚ č.l. 1905 - 1922, na objasnenie motívu, pre ktorý príslušníci PPÚ KR PZ Žilina, J. a T. donútili obžalovaného napísať lístok v znení: „ak ti záleží na tvojom zdraví“, ktorý mal preukázať možný dôvod vraždy poškodených. Súd nezistil žiaden relevantný dôvod, pre ktorý by mala byť v tomto konaní prečítaná táto sťažnosť. Tvrdenia obžalovaného ohľadom vzniku tohto lístka súd považoval za nelogické, nevierohodné, keďže má z neho vyplývať vyvinenie sa obžalovaného, nie jeho priznanie, ako aj vyvinenie ostatných členov rodiny Z.. Preto tvrdenia obžalovaného ohľadom donútenia príslušníkov PPÚ k napísaniu tohto lístka sú účelové, urobené v snahe vyhnúť sa trestnej zodpovednosti za spáchaný skutok, a preto pre rozhodnutie vo veci nepovažoval za potrebné vykonanie tohto dôkazného návrhu.
Súd ďalej poznamenáva, že v tomto prípade v rámci vedenia prípravného konania, bolo plne rešpektované zákonné ustanovenie § 213 ods. 1 Tr. por. a s tým súvisiace právo obžalovaného na obhajobu, pričom neboli ani zistené žiadne také závažné pochybenia OČTK, ktoré by mali vplyv na zákonnosť dôkazov, získaných v prípravnom konaní. Obžalovaný C. Z. mal a má v tomto trestnom konaní obhajcu, ktorý bol riadne upovedomovaný o všetkých úkonoch vykonávaných v prípravnom konaní. Súd v tejto súvislosti poukazuje na zákonné znenie ustanovenia § 213 ods. 1 Tr. por. podľa ktorého, policajt môže povoliť účasť obvineného na vyšetrovacích úkonoch a umožniť mu klásť vypočúvaným svedkom otázky. Postupuje tak najmä vtedy, ak obvinený n e m á obhajcu a úkon spočíva vo výsluchu svedka, pri ktorom je dôvodný predpoklad, že ho nebude možné vykonať v
konaní pred súdom, iba ak by zabezpečovanie jeho prítomnosti alebo jeho prítomnosť mohli ohroziť vykonanie tohto úkonu. Trestné konanie bolo vedené zákonným spôsobom, jednotlivé dôkazy boli zabezpečované a procesné úkony vykonávané v súlade s príslušnými ustanoveniami trestného poriadku a sú riadne použiteľné pre účely tohto trestného konania. Zákonnosťou vykonaného dokazovania sa súd zaoberal jednak pri rozhodovaní o ďalšom trvaní väzby obvineného, ako aj pri predbežnom prejednaní obžaloby dňa 24.9.2010, čo vyústilo do nariadenia hlavného pojednávania a nie odmietnutia obžaloby a vrátenia veci prokurátorovi na došetrenie, ako to žiadal obžalovaný. V konaní pred súdom boli taktiež plne rešpektované princípy kontradiktórnosti konania. Pokiaľ aj obžalovaný neustále poukazoval na nezákonnosť vo veci vypracovaných znaleckých posudkov, súd poznamenáva, že nebola zistená žiadna nezákonnosť ohľadom vypracovaných znaleckých posudkov. Po oboznámení sa s jednotlivými písomne vypracovanými znaleckými posudkami v tejto trestnej veci a tiež výsluchu znalcov na hlavnom pojednávaní, súd nemal žiadne pochybnosti ohľadne správnosti záverov znalcov, ktorí nielen uvádzali konkrétne závery, ku ktorým dospeli v rámci znaleckého skúmania, ale súčasne tieto aj náležite zdôvodnili a dokázali zodpovedať aj na ďalšie otázky strán počas hlavného pojednávania, so súčasným náležitým zdôvodnením, a to aj napriek neustálemu spochybňovaniu odbornosti znalcov zo strany obžalovaného. K oprávnenosti posudzovania dôkazov získaných po začatí trestného stíhania, pred vznesením obvinenia voči konkrétnej osobe znalcom pri vypracovaní znaleckého posudku súd uvádza, že znalci mnohokrát vykonávajú znaleckú činnosť aj u vecí, kde je páchateľ neznámy, je začaté trestné stíhanie, pričom obvinenie ešte nebolo vznesené. Znalcovi je vždy doručený podkladový materiál, aby mal som možnosť oboznámiť sa s daným prípadom. Znalec vychádza z objektívnych skutočností zabezpečených v danom štádiu trestného konania, v tomto prípade to boli lekárske správy, fotodokumentácia zranení obvineného, výpovede svedkov ohľadom vzniku zranení obvineného, ktorý v prípravnom konaní nevypovedal, preto znalcovi ako podklad slúžili práve tieto výpovede svedkov. Súd na ne síce v konaní prihliadať nemôže, ale znalec pri vypracovaní znaleckého posudku z nich vychádzať môže, nakoľko tieto dôkazy v danom štádiu trestného konania boli získané zákonným spôsobom. Okrem toho znalec MUDr. M. bol k vypracovanému znaleckému posudku osobne vypočutý a na záveroch svojho znaleckého posudku zotrval aj po oboznámení sa s výpoveďou obžalovaného ohľadom vzniku jeho zranení a dostatočne erudovane dokázal zodpovedať na otázky strán počas hlavného pojednávania, so súčasným náležitým zdôvodnením, čiže kontradiktórnosť konania v konaní pred súdom bola zachovaná. Taktiež aj znalkyne MUDr. U. a Mgr. H., ktoré vypracovali znalecký posudok ohľadom duševného stavu obvineného a ktoré vychádzali aj z výpovedí svedkov zadovážených pred vznesením obvinenia voči obžalovanému, ako aj z výpovede obžalovaného v tom čase v postavení svedka zo dňa 3.12.2009, boli k vypracovanému znaleckému posudku osobne vypočuté a na záveroch svojho znaleckého posudku zotrvali a dostatočne erudovane dokázali zodpovedať na otázky strán počas hlavného pojednávania, so súčasným náležitým zdôvodnením. Ústavný súd SR v uzneseniach I. ÚS 21/2000 a I. ÚS 74/2001 vyslovil, že trestné konanie predstavuje od svojho začiatku až po koniec organický celok, v ktorom sa v rámci vykonávania jednotlivých úkonov a realizáciou garancií na ochranu práv a slobôd zo strany orgánov činných v trestnom konaní a súdov môžu a majú naprávať, resp. korigovať prípadné predchádzajúce pochybenia týkajúce sa aj porušenia základných práv a slobôd. Z tohto pohľadu je podstatným to, že rozsudok má byť založený výlučne na dôkazoch, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní v prítomnosti obžalovaného a jeho obhajcu, ktorí v tomto konaní majú a mali reálnu možnosť jednotlivých svedkov, znalcov vypočúvať, klásť im otázky, čo v predmetnej veci obžalovaný a obhajoba aj využili a taktiež mali možnosť reagovať na ostatné v konaní pred súdom vykonané dôkazy. K námietke, že pri podávaní odborného vyjadrenia ohľadom hodiniek nebohých, odborník nezložil sľub znalca súd poznamenáva, že zákon výslovne ustanovuje, že odborná činnosť sa vykonáva mimo znaleckej činnosti. Pri odbornej činnosti vydávajú v určitom odbore odborné vyjadrenia, v jednoduchších prípadoch písomné vyjadrenia. Preto sľub znalca v týchto prípadoch nie je potrebný a zákon ho ani nevyžaduje.
K námietke obžalovaného ohľadom odstraňovania rozporov na hlavnom pojednávaní, s výpoveďami svedkov z prípravného konania súd uvádza, že za podstatný rozpor v zmysle § 264 Tr. por. sa považuje aj prípad, keď svedok v prípravnom konaní k veci súvisle a spontánne vypovedá a naproti tomu na hlavnom pojednávaní z akéhokoľvek dôvodu svedok uvádza, že si nespomína alebo nevie k veci nič uviesť. Je ľudsky prirodzené, že človek s odstupom času zabúda na skutočnosti, ktoré nemajú pre neho osobne väčší význam, na detaily a podrobnosti, na udalosti, ktoré v ňom nevyvolali významnejšie emócie, prípadne si na tieto nepamätal v podrobnostiach, čo je zdôvodniteľné značným časovým odstupom od spáchania skutku a výsluchu pred vyšetrovateľom. Ten rozpor spočíva práve v tom, že v prípravnom konaní svedok pred vyšetrovateľom krátko po skutku súvisle vypovedal a na hlavnom pojednávaní si už mnohé veci nepamätá. Po prečítaní príslušných častí výpovedí z prípravného konania svedkom, sa
prečítané skutočnosti obnovia a na tieto si spomenú. Jedná sa o bežnú procesnú prax súdov. V opačnom prípade by aplikácia tohto ustanovenia prichádzala do úvahy len v prípade, ak by svedok vypovedal odlišne s výpoveďou v prípravnom konaní, čo by však znamenalo, že zákonodarca pri tvorbe tohto zákonného ustanovenia automaticky predpokladal takéto správanie svedka, vedené napríklad snahou svedka pomôcť obžalovanému zmenou svojej výpovede, čo však zákonodarca jednoznačne nemal v úmysle.
K námietke obžalovaného ohľadom neupovedomenia o predmete hlavného pojednávania nariadeného na deň 28.06.2012, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, z ktorého dôvodu obžalovaný požiadal o odročenie hlavného pojednávania za účelom prípravy záverečnej reči súd uvádza, že obžalovaný bol riadne a včas upovedomený o hlavnom pojednávaní. Predvolanie na hlavné pojednávanie osobne prevzal dňa 14.06.2012, čo potvrdil svojim podpisom na doručenke zásielky, ktorou mu bolo predvolanie súdu doručované, z čoho vyplýva, že bola zachovaná lehota 5 pracovných dní na prípravu pojednávania. Trestný poriadok v ust. § 240 ods. 5 síce ukladá povinnosť súdu oznámiť prokurátorovi a obvinenému rozsah dokazovania, ak nebol uvedený v obžalobe a ani pri predbežnom prejednaní obžaloby, avšak len v prípade, že sa jedná o výsluch svedkov a znalcov, ktorí majú byť vypočutí na hlavnom pojednávaní. Na hlavnom pojednávaní dňa 28.06.2012 však k výsluchu ani svedkov, ani znalcov nedošlo, preto zo strany súdu neboli porušené žiadne zákonné ustanovenia. Obžalovaný sa riadne oboznámil s uznesením odvolacieho súdu, ktorým bol zrušený prvostupňový rozsudok a teda aj s dôvodmi, pre ktoré bol rozsudok zrušený a vec vrátená na nové prejednanie v potrebnom rozsahu a následné rozhodnutie, pričom z predmetného uznesenia je zrejmé, že odvolací súd neuložil prvostupňovému súdu doplniť dokazovanie vykonaním ďalších dôkazov. Navyše obžalovaný má v konaní obhajcu, a tak mal možnosť a dostatok času s ním predmet hlavného pojednávania, nariadeného na deň 28.06.2012, prejednať a na hlavné pojednávanie sa dostatočným spôsobom pripraviť.
Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany v konaní, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená ani právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi jej výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov. Súd zároveň poznamenáva, že odôvodnenie rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku alebo argument strany, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie súdu.
Pri určovaní druhu a výmery trestu obžalovanému súd podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. prihliadol najmä na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Súd tiež prihliadal na účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák.
Vzhľadom k tomu, že v prípade obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145 ods. 2 Tr. zák. je možné uložiť trest odňatia slobody na dvadsať až dvadsať päť rokov alebo na doživotie, bolo súčasne povinnosťou súdu skúmať, či u obžalovaného nie sú splnené podmienky uloženia trestu odňatia slobody na doživotie podľa § 47 ods. 1 Tr. zákona, podľa ktorého takýto trest je možné uložiť iba za trestný čin, za ktorý to tento zákon dovoľuje a len za súčasného splnenia podmienok, že uloženie takéhoto trestu vyžaduje účinná ochrana spoločnosti a súčasne nie je nádej, že by páchateľa bolo možné napraviť trestom odňatia slobody na dobu do dvadsaťpäť rokov. Aj za splnenia týchto podmienok je však uloženie tohto trestu fakultatívne, teda súd aj pri zistení týchto podmienok takýto trest uložiť nemusí.
U obžalovaného C. Z. je splnená základná podmienka pre uloženie trestu odňatia slobody na doživotie, teda že zákon umožňuje v osobitnej časti uloženie tohto druhu trestu. Zároveň je súd toho názoru, že sú splnené aj ďalšie podmienky a to, že si to vyžaduje účinná ochrana spoločnosti, pre ktorú je C. Z. mimoriadne nebezpečnou osobou, spoločnosť musí byť od neho chránená a obžalovaný musí byť od spoločnosti izolovaný. Taktiež nie je nádej, že obžalovaného napraví trest odňatia slobody do dvadsať päť rokov. Formuláciou tejto podmienky - „nie je nádej“, dáva zákon najavo, že nestačí nedostatok istoty, že sa páchateľ napraví trestom kratšieho trvania, ale naopak, vyžaduje sa rozumná prognóza, vychádzajúca zo súčasných znalostí o možnosti napraviť páchateľa trestom odňatia slobody na dobu do dvadsaťpäť rokov. Tento záver znamená subsidiaritu trestu odňatia slobody na doživotie vo vzťahu k uvedenému miernejšiemu typu trestu odňatia slobody. Preto z hľadiska osoby páchateľa je nutné najskôr
skúmať, či k dosiahnutiu účelu trestu nepostačuje miernejšia alternatíva a až po negatívnom závere, že uvedený miernejší trest odňatia slobody (prípadne ani v kombinácii s príslušným, ochranným opatrením), v konkrétnom prípade nepostačuje k dosiahnutiu účelu trestného zákona, možno za splnenia ostatných podmienok prikročiť k uloženiu trestu odňatia slobody na doživotie. Tento záver je právnou otázkou a jej riešenie patrí do výlučnej právomoci súdu.
Obžalovaný C. Z. bol pred spáchaním skutku slobodný, nemal žiadnu vyživovaciu povinnosť. Je nemajetný. Pred vzatím do väzby bol nezamestnaný, evidovaný ako uchádzač o zamestnanie. Žil v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi. Z vykonaného dokazovania bolo ďalej preukázané, že obžalovaný žil záhaľčivým spôsobom života, nepracoval, potuloval sa po pohostinstvách a herniach, opakovane a po dlhú dobu kradol rodičom finančné úspory, i keď na neho trestné oznámenie nepodali, čo však ale vyústilo k tomu, že otec obžalovaného zrušil ku dňu 12.12.2009 obžalovanému trvalý pobyt na adrese L. č. XXX. Následne v priebehu hlavného pojednávania mu síce bol trvalý pobyt na uvedenej adrese obnovený dňa 23.05.2011, avšak len súvislosti so žiadosťou obžalovaného o prepustenie z väzby na slobodu z dôvodu zániku dôvodu väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a/ Tr. por..
Zo správy z miesta bydliska obžalovaného, kde naposledy žil s rodičmi, bola zistená iba tá skutočnosť, že obžalovaný je od decembra 2009 vo väzbe. Zo správy OR PZ, Žilina - okolie, bolo zistené, že obžalovaný nepožíva v obci L. dobrú povesť. Z aktualizovanej správy o povesti z OO PZ, Žilina - okolie vyplýva, že obžalovaný má od júna 2010 v trestnom protokole príslušného OO PZ vedené záznamy pod číslom ORP-86/2-OVK-ZA-2011 k § 212/2a a pod číslom ORP-1167/OVK-ZA-2011 k § 346/1.
Obžalovaný C. Z. nebol doteraz súdom potrestaný pre spáchanie trestného činu. Zo zabezpečeného odpisu z registra trestov vyplýva, že rozhodnutím Okresnej prokuratúry Žilina, zo dňa 19.07.2007, právoplatným dňa 28.07.2007, bolo trestné stíhanie pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zák., podmienečne zastavené, pričom obvinený sa v skúšobnej dobe osvedčil. Okrem uvedeného trestného stíhania sa voči obžalovanému nevedie žiadne iné trestné stíhanie. Nebolo zistené, že by obžalovaný bol prejednávaný za spáchanie priestupku.
Z hodnotiacej správy na obžalovaného z ÚVV Žilina vyplýva, že obžalovaný nebol počas výkonu väzby pracovne zaradený. Vzhľadom na povahu trestného činu, z ktorého je obvinený, ako aj indície a samotné vyjadrenia obžalovaného (možnosť útoku, ujmy na zdraví), je v režime maximálnej ostrahy a bezpečnostných opatrení. Pre obžalovaného je charakteristický dvojitý vzorec správania, navonok sa javí utiahnuto, bezradne, neschopný vyjadrovať svoje pocity, nekomunikuje s personálom, reaguje len na príkazy. Na druhej strane sa nedá ubrániť pocitu, že sa veľmi dobre začlenil do väzenskej komunity. Základné povinnosti si obžalovaný zatiaľ plní, voči ostatným obvineným sa správa slušne. Sporadicky sa zúčastňuje vychádzok, telefonický, písomný ako aj osobný kontakt prostredníctvom návštev udržuje s rodinou. Správanie k príslušníkom ZVJS zatiaľ nevybočuje so spoločenských noriem. Podľa aktualizovanej hodnotiacej správy na obžalovaného z ÚVV Žilina obžalovaný naďalej nie je pracovne zaradený. Obžalovaný má správanie na požadovanej úrovni, príkazy a nariadenia personálu plní a rešpektuje bez výhrad. Vychádzok sa aj naďalej zúčastňuje sporadicky, písomný a telefonický kontakt udržuje s rodinou, ako aj osobný kontakt prostredníctvom návštev v zmysle zákona.
Ako už bolo vyššie uvedené, v danom prípade prichádzalo do úvahy uložiť obžalovanému trest odňatia slobody na dvadsať až dvadsaťpäť rokov alebo na doživotie. Pri rozhodovaní o uložení konkrétneho trestu odňatia slobody u obžalovaného, súd postupoval podľa § 34 ods. 4 Tr. zákona, s prihliadnutím na účel trestu podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona, osobitne skúmajúc splnenie podmienok pre uloženie trestu odňatia slobody na doživotie podľa § 47 ods. 1 Tr. zákona.
Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že obžalovaného je nutné potrestať uložením trestu odňatia slobody na doživotie, nakoľko mal preukázané splnenie všetkých zákonných podmienok stanovených v § 47 ods. 1 Tr. zákona.
Obžalovaný sa konania dopustil voči svojim najbližším príbuzným, dvom bezbranným mladým ženám, ktoré neboli na útok zo strany obžalovaného, ale ani všeobecne na iný útok, pripravené, nič nenasvedčovalo tomu, že im doma, v bezpečnom rodinnom dome v pokojnej dedine, hrozilo akékoľvek nebezpečenstvo. Trestný čin bol spáchaný v rodinnom dome poškodených, teda na mieste požívajúcom ochranu podľa osobitného zákona. Súd si preto považoval za potrebné položiť otázku, na akom inom
mieste sa má človek cítiť bezpečne, ak nie vo vlastnom dome alebo byte? V prípade, že sa osamelá, príp. dve ženy v noci vracajú domov, musia rátať s určitou mierou nebezpečenstva pre ich zdravie, príp. život. Takéto riziko však vo všeobecnosti žiaden človek nepociťuje vo vlastnom obydlí, navyše, ak svojím konaním nedal žiadnu zámienku k násilnému činu. Z tohto dôvodu je aj obydlie človeka chránené právnymi predpismi a neoprávnený, či už vstup alebo zotrvanie v obydlí iného, zákon považuje za trestný čin a ukladá zaň príslušné sankcie. Ako už bolo vyššie uvedené, obžalovaný sa tohto konania dopustil voči blízkym príbuzným, matkinej sestre - teda svojej tete a jej dcére - svojej sesternici, ktoré ho mali rady, ako malého chlapca ho brávali na spoločné dovolenky, starali sa o neho. I napriek uvedenému sa obžalovaný neštítil, s vidinou získania finančnej hotovosti, tieto nevinné a bezbranné ženy usmrtiť. Nejednalo sa pritom o usmrtenie plánované, nepredchádzala mu žiadna konfliktná situácia, obžalovanému postačovala potreba mať peniaze, aj za cenu usmrtenia nevinných obetí. Hoci sa jednalo o jemu blízke osoby, ktoré sa k nemu vždy stavali iba pozitívne, obžalovaný neváhal tieto chladnokrvne usmrtiť, jednak v prípade K. S. opakovanými údermi veľkej intenzity a prudkosti tupým a ostrým predmetom, pozorujúc umieranie nebohej a ďalšie, a ďalšie devastačné porania, ktoré jej postupne spôsoboval svojim útokom. K. V. neváhal usmrtiť v úmysle zakryť trestný čin vraždy jej mamy a to opakovaným silným stlačením krku poškodenej rukami a následne ich obidve potopiť v osobných automobiloch do kanála rieky Váh, dokonca K. V. v tom čase ešte živú. Konanie obžalovaného tak viedlo k najzávažnejšiemu následku - k smrti dvoch osôb.
K surovému útoku veľkou intenzitou a prudkosťou voči poškodenej K. S. došlo nečakane bez vzbudenia agresivity u obžalovaného, bez akejkoľvek, aj nevinnej spoluúčasti na motíve konania obžalovaného, navyše, ako už bolo uvedené, v obydlí poškodených, do ktorého páchateľ vnikol pod nezistenou zámienkou. Poškodenú K. S. dobil na smrť najmenej 29 útokmi tupou a ostrou zbraňou, čiže použil viaceré nástroje a mechanizmy, pri ktorých musela prežívať veľké fyzické aj psychické útrapy počas istého dlhšieho času, kedy ju obžalovaný prenasledoval v priestoroch celého rodinného domu. Pre veľkú prudkosť a intenzitu svedčí aj tá skutočnosť, že zraňujúci predmet prenikal aj cez pevné štruktúry tela, ako sú chrupky a kosti. Taktiež na oblasť hlavy pôsobilo násilie veľkej intenzity a prudkosti, nakoľko vznikli následkom týchto rán aj viacpočetné zlomeniny lebky a vnútrolebkové poranenie. Jej dcéru K. V. hrdúsil, spôsobiac jej závažné poranenia, ktoré však v konečnom dôsledku neboli bezprostrednou príčinou smrti a potom obe telá uložil do áut a potopil vo vodnom kanáli, pričom poškodená K. V. zomrela až na následky utopenia, teda v čase potopenia do kanála rieky poškodená ešte žila. Obžalovaný vzhľadom na povahu činu a spôsob vykonania útoku, teda opakované intenzívne bodnutia do miest, kde sa nachádzajú orgány, ktorých poranenie bezprostredne ohrozuje život, vzhľadom na charakter predmetu, ktorý bol použitý na útok, spáchal trestný čin v úmysle priamom, a teda jeho miera zavinenia je vyššia, ako keby bol čin spáchal nepriamym úmyslom. Do úvahy treba pritom brať celé konanie páchateľa, k čomu smerovalo a ako sa prejavovalo, aj s ohľadom na osobu, voči ktorej útok smeroval.
V konaní pred súdom obžalovaný na hlavných pojednávaniach nielenže neprejavil žiadnu známku ľútosti nad svojím činom, ale sa usmieval, uškŕňal, tvrdiac, že sú to prejavy jeho mimiky. K činu sa nepriznal a prejavoval iba sebaľútosť pri rozšírení dôvodov väzby a nad svojou situáciou postavenia pred súdom. Neprejavil žiadny náznak sebakritiky, priznania sa ku skutku. Naopak, vyslovoval samé účelové námietky voči všetkým dôkazom svedčiacim v jeho neprospech, svedkom a znalcom, ktorí tieto dôkazy prezentovali. Rovnako pri psychiatrickom a psychologickom vyšetrení neprejavoval žiadne náznaky ľútosti či úzkosti. Súd poukazuje na to, že ide o trestný čin vraždy s dvojnásobným smrteľným následkom, teda s obzvlášť ťažkým nenapraviteľným následkom smrti dvoch žien. Bol preto spôsobený závažnejší následok než len smrť jedného človeka. Obžalovaný čin vykonal zavrhnutiahodným spôsobom, keď išlo o opakovaný vražedný útok voči bezbranným ženám s extrémne vysokou mierou surovosti a brutality a následným, až profesionálnym zakrývaním tiel v autách vo vodnom kanáli. Takéto okolnosti sa vymykajú z rady všetkých činov vrážd, aké pozná slovenská kriminalistika. Jeho čin vyvoláva veľmi silné negatívne emócie a odpor voči takej brutalite a bezcitnosti, dokonca aj v radoch spoluväzňov, ktorí sami nežijú vzorovo, s akou sa ani dlhoroční odborníci v oblasti trestného práva počas desaťročia trvajúcej praxe nestretávajú a ktoré viacnásobne presahuje závažnosť a charakter tzv. „mafiánskych praktík“ pri násilnej trestnej činnosti.
U obžalovaného ide aj o veľmi zavrhnutiahodnú pohnútku, ktorá nespočívala v prirodzených zlých povahových vlastnostiach človeka a v jeho citoch, ako je žiarlivosť, konanie v afekte, v hneve, bezprostredne reagujúcom na vonkajší impulz, vnem alebo náhly stresový stav. Konaniu vôbec
nepredchádzala konfliktná situácia, postačovala mu potreba mať peniaze do hracích automatov a na prostitútky, aj za cenu usmrtenia nevinných obetí. Peniaze na životné potreby mu poskytovali rodičia.
Konanie obžalovaného svedčí o absolútnej morálnej bezcitnosti, zvrhlosti, o bezohľadnom sebectve, o pohŕdavom postoji k základným ľudským hodnotám, k ľudskému životu. Obžalovaný mal v čase spáchania trestnej činnosti plne zachované rozpoznávacie aj ovládacie schopnosti. Obžalovaný v minulosti netrpel a ani netrpí duševnou poruchou v pravom slova zmysle /psychotickou poruchou/. Obžalovaný má latentné sklony k agresívnemu správaniu, agresivita je u neho prítomná v skrytej, potláčanej forme a má sklony toto svoje agresívne správanie zakrývať. Osobnosť obžalovaného je abnormne štrukturovaná, s prevahou čŕt disociality, nezdržanlivosti, čo je relatívne trvalý súboj charakteristických emociálnych čŕt a spôsobov správania a z toho vyplývajúce osobnostné faktory, čo znalkyne označili aj za možný motív, resp. pohnútku konania obžalovaného. Typickými príznakmi je emočný chlad, nie je schopný a nemá záujem vcítiť sa do prežívania iných ľudí, nie je schopný empatie, je silne egocentrický. Charakterizuje ho nezáujem o druhých, nezodpovednosť až bezohľadnosť, nízka hladina empatie. Nepripúšťa si pocity viny a nedokáže ich ani prežiť, možno hovoriť o absencii vnútorného svedomia. Myslí len na seba, na vlastné okamžité uspokojenie, uspokojenie svojich potrieb, dosiahnutie určitého zisku, hlavne finančného. Tento jeho konzumný štýl života bez zodpovednosti ku sebe aj ku svojmu okoliu, užívanie si, zabávanie sa, prežívanie, vyžadoval určitý prísun financií, ktoré mu nezabezpečovala práca, pretože nepracoval, ale zadovážil si ich, aj keď protizákonným spôsobom, napríklad kradol ich opakovane svojmu otcovi, čiže z tohto je zrejmé, že mu to bolo jedno, obžalovaný vedel, že robí zle aj napriek tomu to stále opakoval. Obžalovaný nerešpektuje rodičov, ani autority vo svojom živote, prekážky ho neodrádzajú, rieši ich vo vlastnej réžii podľa vlastných predstáv a pravidiel. Sám rozhoduje o sebe, sám si riadi svoj život, názor druhých ho nezaujíma. Neodrádza ho neúspech ani represia, nezaťažuje sa nimi. Zisk z dosiahnutého je pre neho dôležitejší a silnejší, je zamarený na seba, na vlastné potreby, čiže je egocentrický a sebecký. Základné spoločenské sociálne, etické, právne a morálne normy a vedomosti má osvojené na bazálnej úrovni, základnej úrovni, ale zo štýlu života, akým žije, že nebol dlhšiu dobu trvale zamestnaný, neukončil učňovskú školu, porušovanie školského poriadku, blicovanie, krádeže, z tohto je zrejmé, že ich akceptuje len v minimálnej miere, nemá ich dostatočne internalizované, čiže zabudované do osobnosti. Nie je ochotný nimi sa vždy riadiť, nevyužíva ich, aby jeho pohyb bol sociálny, adaptívny, čiže je asociálny, neadaptívny. Je ochotný náhodne použiť tie, ktoré má nadobudnuté, ak mu to vyhovuje. V situáciách, keď sú pre obžalovaného tieto normy prekážkou, kľudne tieto normy obíde. Nie je ochotný ich dodržiavať. Dlhodobo neplánuje dopredu, jeho správanie a rozhodovanie sú v danej situácii pomerne rýchle, okamžité. Prípadnými negatívnymi dôsledkami sa nezaťažuje, nie sú pre neho dôležité. Význam má skôr okamžitý efekt a zisk, čiže uspokojenie svojej potreby, čo bude potom, nad tým sa nezamýšľa. Svoje správanie a konanie znova opakuje, nie je ochotný poučiť sa z minulej skúsenosti aj napriek tomu, že vie, že robí zle a je mu to jedno. Správa sa asociálne, aby dosiahol svoje ciele a uspokojil svoje potreby a záujmy. Systém morálnych hodnôt je minimalizovaný, dochádza u neho k porušovaniu pravidiel, disciplíny, už v adolescencii boli prítomné poruchy správania, adaptability a sociálnej neprispôsobivosti. Systém racionálnych zábran jeho brzdných mechanizmov využíva v minimálnej miere. Obžalovaný si nepripúšťa ani pocity viny, neprijíma ich, nerieši zlyhania, neprejavuje ľútosť a súcit. Preferuje negatívne životné vzory, stotožňuje sa s mediálne známou osobou, ktorá je stíhaná z viacerých závažných trestných činov, obdivuje na ňom vytrvalosť, vôľové vlastnosti, schopnosť odolávať tlaku v procese trestného stíhania a dokazovania. U obžalovaného sa zobrazili sklony ku klamstvám aj v bežnom spôsobe života, taktiež ak má pocit ohrozenia. Zobrazili sa sklony k domýšľavosti, manipulácii, alibistickému spracovaniu situácie, vyplývajúce z abnormne štrukturovanej osobnosti v popredí s črtami disociality, ako aj zo spôsobu života, akým žije. Tendencia obžalovaného alibisticky spracovávať situáciu vo svoj prospech sa týka aj prejavov obžalovaného nielen na hlavnom pojednávaní, kedy obžalovaný svoju výpoveď účelovo prispôsobil dovtedy zistenému skutkovému stavu, spochybňoval odbornosť jednotlivých znalcov a objektívnosť ich záverov uvedených v znaleckých posudkoch svedčiacich v jeho neprospech, ako aj neustálym namietaním výsluchov či už svedkov alebo znalcov, a jednak aj v záverečnej reči obžalovaného, v ktorej v snahe vyviniť sa zo zodpovednosti za spáchaný skutok, opätovne vyslovoval samé účelové námietky voči všetkým dôkazom svedčiacim v jeho neprospech, svedkom a znalcom, ktorí tieto dôkazy prezentovali. Obžalovaný má o sebe vysokú mienku, vysokú mieru sebavedomia, vnútornej istoty, túži byť stredobodom pozornosti a prezentuje sám seba ako človeka šikovného, ktorý sa vie presadiť, predať, vie oslniť okolie. Nemá kritický pohľad na svoje správanie, ani napr. vo vzťahu k financiám. Vzhľadom na disociálny charakter obžalovaného, ktorý popisujú znalci z odboru zdravotníctva, psychiatrie a psychológie, títo nemôžu vylúčiť, že v budúcnosti si obžalovaný nebude zabezpečovať svoje materiálne
potreby podobným spôsobom. K tomu svedčí aj vyjadrenie samotného obžalovaného, že jeho kamaráti si to musia zariadiť ako on, čiže mať peniaze bez rizika, čiže z domu a nie riskovať basu pre krádež za drobné ako niekto iný. Jeho charakter je celoživotný, jadro osobnosti sa nemení a nedá sa liečiť v pravom slova zmysle nejakými psychofarmatikami alebo inak. Porucha osobnosti je trvalá. O tom, že obžalovaný má sklony k páchaniu trestnej činnosti, aj keď nebol doteraz súdom potrestaný, svedčí tá skutočnosť, že doma dlhodobo kradol rodičom peniaze, pričom sa jednalo o nemalé čiastky, ako aj to, že trestné stíhanie voči obžalovanému pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zák., bolo podmienečne zastavené. Aj v tomto konaní bolo preukázané, že obžalovaný sa skutku dopustil z majetkového motívu. K tomuto motívu sa vyjadrili aj znalkyne, keď uviedli, že „vo vzťahu k obvineniu sa jednalo o racionálne, dopredu pripravované konanie konformné s osobnosťou obvineného. Skutok si vopred naplánoval a pripravil, bol si vedomý možných dôsledkov svojho konania. Motiváciou jeho konania bolo získanie finančných prostriedkov v situácii jeho vylúčenia zo spoločného bývania s primárnou rodinou a hrozba trestného stíhania zo strany rodiny“, pričom v čase vypracovania znaleckého posudku sa jednalo len o úvahu znalkýň o možnom motíve konania, nie je o právny záver. Vzhľadom k týmto skutočnostiam znalkyne hodnotia možnosti resocializácie ako obmedzené, ale vzhľadom na vek, inteligenciu, sociálnu podmienenosť abnormity, nie celkom vylúčené, nedá sa jednoznačne potvrdiť, ale ani celkom vylúčiť, možnosť recidívy. Avšak základné vlastnosti, povahové črty, osobnosť obžalovaného, predstavuje jadro osobnosti, ktoré vždy zostáva nezmenené, čiže zásadne sa to zmeniť nemôže.
Súd taktiež poukazuje aj na enormnú citovú ujmu, žiaľ, utrpenie a celoživotnú stratu, ktorú obžalovaný spôsobil rodinným príslušníkom, najmä otcovi a manželovi R. V., ale aj ostatným blízkym.
S poukazom na vyššie uvedené závery možno konštatovať, že u obžalovaného si uloženie takéhoto trestu vyžaduje účinná ochrana spoločnosti a nie je nádej, že by obžalovaného bolo možné napraviť trestom odňatia slobody na dobu do dvadsaťpäť rokov. Aj keď aj za splnenia zákonných podmienok pre uloženie trestu odňatia slobody na doživotie, je uloženie tohto trestu fakultatívne, súd s prihliadnutím na vyššie prezentované závery, ako aj ďalšie uvádzané skutočnosti, dospel k nutnosti uloženia takéhoto trestu obžalovanému. Pokiaľ sa obžalovaný dopustil svojho konania v čase, keď mu rodičia poskytovali všetky materiálne potreby a rodinné zázemie, je isté, že prostredie výkonu trestu ako umelé a nútené, jeho nápravu nemôže zabezpečiť. Znalkyne viackrát uviedli, že vyššie popísané jadro osobnosti sa zásadne nemení a vždy zostáva nezmenené. Trestné činy vrážd s viacnásobným smrteľným následkom zaznamenávajú stúpajúci vývojový trend, pričom na páchaní týchto trestných činov sa výraznou mierou podieľajú najmä mladí páchatelia. Vzhľadom na tento stav treba preto spoločnosti a jej členom poskytovať účinnejšiu ochranu, pretože iné prostriedky a najmä iné najciteľnejšie tresty, nie sú spôsobilé účinne ochrániť spoločnosť pred najnebezpečnejšou kriminalitou, ktorá veľmi negatívne a často nenahraditeľným spôsobom poškodzuje základné ľudské hodnoty.
Obžalovaný pritom svojím konaním naplnil viacero kvalifikačných znakov podľa § 145 ods. 2 Tr. zákona.
U obžalovaného nebola zistená žiadna poľahčujúca okolnosť. I keď obžalovaný nebol doteraz súdom potrestaný a nemá ani žiaden záznam v registri priestupkov, nemožno v jeho prípade konštatovať, že pred spáchaním činu viedol riadny život, keďže bolo voči nemu podmienečne zastavené trestné stíhanie pre úmyselný trestný čin. Práve naopak, obžalovaný žil záhaľčivým spôsobom života, nepracoval, potuloval sa po pohostinstvách a herniach, opakovane a po dlhú dobu kradol rodičom finančné úspory, i keď na neho trestné oznámenie nepodali, čo však vyústilo do zrušenia trvalého pobytu obžalovanému na adrese L. č. XXX.
Naproti tomu bola zistená jedna priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. g/ Tr. zákona, a to že obžalovaný spáchal trestný čin na mieste požívajúcom podľa všeobecného právneho predpisu osobitnú ochranu, najmä v dome alebo v byte iného. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že k usmrteniu K. S. došlo v rodinnom dome č. XXX, čo jednoznačne vyplýva zo zaistených krvných stôp patriacich nebohej vo viacerých priestoroch rodinného domu, pričom reálny obraz o týchto stopách, ich lokalizácii, bolo možné vytvoriť si jednak z prehratého videozáznamu na hlavnom pojednávaní z ohliadky miesta činu v rodinnom dome č. XXX, ako aj zo zápisnice z tejto ohliadky.
Aj keď v danom prípade prevládali priťažujúce okolnosti nad poľahčujúcimi, nebolo možné aplikovať ustanovenie § 38 ods. 4 Tr. zákona, nakoľko takýto postup vylučuje ustanovenie § 38 ods. 6 Tr. zákona.
Za splnenia podmienok podľa § 48 ods. 3 písm. a/ Tr. zákona, keď súd obžalovaného uznal vinným zo spáchania obzvlášť závažného zločinu a súčasne mu ukladal trest odňatia slobody na doživotie, súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia.
Súd postupom podľa § 287 ods. 1 Tr. por. zaviazal obžalovaného nahradiť poškodenému R. V. spôsobenú škodu vo výške 19.474,72,-€ a to jednak sumu 14.775,-€ ako náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenú smrťou exmanželky a súčasne družky ,K. S. a dcéry K. V. a tiež náklady pohrebu tak, ako tieto poškodený uplatnil vo výške 4.699,72 €, pričom v ním uplatnenej výške súčasne aj tieto náklady riadne preukázal pokladničnými alebo príjmovými dokladmi. Predložené doklady skutočne zahŕňajú len náklady priamo súvisiace s pohrebom nebohej K. S. a nebohej K. V.. Uvedená škoda má charakter jednak majetkovej, ako aj nemajetkovej ujmy za smrť dvoch blízkych osôb a bola spôsobená skutkom, ktorý je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku (je s ním v príčinnej súvislosti). Uplatnený nárok na náhradu škody má podklad v príslušných hmotnoprávnych predpisoch, a to § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka. V týchto ustanoveniach Občianskeho zákonníka sa upravuje zodpovednosť za škodu. Ak vznikla neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti fyzickej osobe okrem nemajetkovej ujmy aj škoda, t. j. majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, má postihnutá fyzická osoba okrem nároku na ochranu svojej osobnosti, vrátane nároku na peňažné zadosťučinenie, aj nárok na náhradu takto vzniknutej škody. V prejednávanej veci teda súd priznal poškodenému dva nároky, jednak vyššie uvedený nárok na náhradu škody spočívajúcej v účelne vynaložených nákladov spojených s pohrebom nebohej K. S. a nebohej K. V., a tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy, a to podľa § 13 ods. 2 OZ, v zmysle ktorého má fyzická osoba, do práva na ochranu osobnosti ktorej bolo neoprávnene zasiahnuté, právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Zodpovednosť obžalovaného za škodu bola v trestnom konaní dostatočne preukázaná. Čo sa týka výšky nemajetkovej ujmy, poškodený si v prípravnom konaní uplatnil náhradu nemajetkovú ujmu vo výške 70.000,-€, ktorú na hlavnom pojednávaní dňa 28.10.2010 upravil na sumu 15.385,-€. Súd vzhľadom na nenapraviteľný následok, spočívajúci v smrti dvoch, pre poškodeného najbližších osôb, a to jedinej dcéry a životnej družky a spôsobenú citovú ujmu, považoval výšku uplatnenej nemajetkovej ujmy 15.385,-€ za primeranú. V pôvodnom rozsudku súd zaviazal obžalovaného k náhrade nemajetkovej ujmy len vo výške 14.775,-€ a vo zvyšku uplatnenej nemajetkovej ujmy ho odkázal na občianske súdne konanie. Odvolací súd však rozsudok prvostupňového súdu zrušil len v dôsledku odvolania podaného v prospech obžalovaného. V § 327 ods. 2 Tr. por. je vyjadrená zásada zákaz „reformatio in peius“, t.j. zákaz zmeny rozhodnutia v neprospech obžalovaného v prípade, ak bol rozsudok zrušený len na základe odvolania podaného v prospech obžalovaného. Vzhľadom na vyššie uvedené nezostávalo súdu nič iné, iba obžalovaného zaviazať k náhrade škody vo výške 19.474,72 € a so zvyškom uplatneného nároku na náhradu škody poškodeného podľa § 288 ods. 2 Tr. por. odkázať na občianske súdne konanie.
Súd postupom podľa § 287 ods. 1 Tr. por. zaviazal obžalovaného nahradiť poškodenému R. U. st. spôsobenú škodu vo výške 12.721,68 € a to jednak hodnotu motorového vozidla, v ktorom bola nájdená nebohá K. vo výške 12.593,-€, ktorá bola určená znaleckým posudkom znalca z odboru cestná doprava Ing. T. č. 2/2010 a tiež náklady na vypracovanie znaleckého posudku vo výške 128,68 €, pričom v ním uplatnenej výške súčasne aj tieto náklady riadne preukázal príjmovým dokladom. Uvedená škoda má charakter majetkovej škody a bola spôsobená skutkom, ktorý je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku (je s ním v príčinnej súvislosti). Uplatnený nárok na náhradu škody má podklad v príslušných hmotnoprávnych predpisoch (Občianskom zákonníku). Zodpovednosť obžalovaného za škodu bola v trestnom konaní dostatočne preukázaná. Pokiaľ v pôvodnom rozsudku súd zaviazal obžalovaného k náhrade škody vo výške 12.719,68 €, jednalo sa o chybu v počítaní, keďže súčet súm 12.593,-€ a 128,68 € predstavuje sumu 12.721,68 € a nie sumu 12.719,68 €, a preto v tomto prípade nedošlo k porušeniu zásady zákaz „reformatio in peius“.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Žiline do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 )
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.