Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
c61/364461.aff12e.pdf
PDF · 220.79 KB
No categories available
6To/17/2010
N a j v y š š í s ú d 6 To 17/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Štefana
Michálika a členov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Daniela Hudáka v trestnej veci obžalovaného
M. D. a spol., pre obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1, ods. 2
písm. d/, písm. f/ a iné Tr. zák., o odvolaní obžalovaného M. D. a M. D. proti rozsudku
Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, sp. zn. PK-1T 26/2010 zo dňa 12. októbra 2010,
na neverejnom zasadnutí konanom dňa 26. januára 2011, takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. b/, písm. c/, písm. d/, ods. 2 Tr. por. z r u š u j e
s a napadnutý rozsudok v odsudzujúcej časti : v bodoch 1/ a 2/ rozsudku u obžalovaného
M. D. a v bode 2/ rozsudku u obžalovanej M. D..
Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. v r a c i a vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom
rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, sp. zn. PK-1T 26/2010
zo dňa 12. októbra 2010, bol obžalovaný M. D. v bode 1/ rozsudku uznaný vinným z obzvlášť
závažného zločinu vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. e/ Tr. zák. na tom skutkovom
základe, že :
dňa 5. septembra 2007 v poobedňajších hodinách, v obci K., v dome č. X.,
po predchádzajúcej hádke a požití alkoholu, v úmysle usmrtiť a zmocniť sa jeho peňaženky
s finančnou hotovosťou, J. K., keď tento ležal na gauči a spal v miestnosti na prízemí domu,
zadusil tým spôsobom, že mu tvárovú časť hlavy zatlačil do vankúša a s použitím sily
mu oboma rukami hlavu takto držal, znemožňujúc sa nadýchnuť, pokiaľ brániaci sa J. K.
prestal javiť známky života, následne spod vankúša zobral peňaženku s finančnou hotovosťou
v presne nezistenej výške, najmenej však 7 000 Sk (232,36 eur), následne mŕtvolu J. K.
obliekol do pracovných nohavíc modrej farby a svetra bielej farby a do tašky, ktorú J. K. nosil
do práce, zbalil jeho čisté oblečenie a na druhý deň 6. septembra 2007 vo večerných hodinách
telo mŕtveho J. K. odviezol medzi obce P. a C., kde ho pohodil do brázdy pri poľnej ceste
spolu s osobnými dokladmi a taškou s oblečením,
t e d a
- iného úmyselne usmrtil a uvedený čin spáchal v úmysle získať majetkový prospech,
za spáchanú trestnú činnosť mu bol :
Podľa § 145 ods. 2 Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr. zák. a § 38 ods. 3 Tr. zák. s použitím
§ 36 písm. j/, písm. n/ Tr. zák. uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere
23 (dvadsaťtri) rokov a 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody
zaradil do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.
Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zruší z trestného rozkazu Okresného súdu
Topoľčany zo dňa 4. novembra 2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20. novembra 2008,
sp. zn. 1 T 107/2008-93, u odsúdeného M. D. výrok o treste odňatia slobody vo výmere
6 (šesť) mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 1 (jedného) roka
a všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu,
ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Obžalovanú M. D. podľa § 285 písm. a/ Tr. por. súd oslobodil spod skutku obžaloby
prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky,
sp. zn. VI1/1 Gv 14/10-78, ktorý mala spáchať tak,
že od presne nezisteného času do dňa 5. septembra 2007 za účelom získania
finančných prostriedkov na živobytie opakovane navádzala svojho manžela M. D.
na zavraždenie jej nevlastného otca J. K., s ktorým bývali v spoločnej domácnosti, a to tak,
že M. D. nabádala, aby zabil J. K., že potom budú mať peniaze, nakoľko J. K. dobre zarába
a nosí pri sebe viac peňazí, pričom vedela, že M. D. trpí duševnou chorobou
a je ľahko ovplyvniteľný, následkom čoho M. D. prijal rozhodnutie zavraždiť J. K. a dňa
5. septembra 2007 v poobedňajších hodinách v obci K. v dome č. X., keď M. D. nebola doma,
J. K., ktorý bol pod vplyvom alkoholu a ležiac na gauči spal v miestnosti na prízemí domu,
zadusil tým spôsobom, že mu tvárovú časť hlavy zatlačil do vankúša a s použitím sily
mu oboma rukami hlavu takto držal znemožňujúc sa nadýchnuť, dokým brániaci sa J. K.
prestal javiť známky života, následne spod vankúša zobral peňaženku s finančnou hotovosťou
v presne nezistenej výške, najmenej však 7 000 Sk (232,36 eur), ktorú odovzdal M. D.
po jej príchode domov, mŕtvolu J. K. obliekol do pracovných nohavíc modrej farby
a svetra bielej farby a do tašky, ktorú J. K. nosil do práce, zbalil jeho čisté oblečenie,
na druhý deň 6. septembra 2007 M. D. spolu s M. D. v A. kúpil osobné motorové vozidlo
zn. Škoda 105L, TEČ: P. za sumu 7 000 Sk (232,36 eur) pochádzajúcu z peňaženky J. K.,
na ktorom M. D. vo večerných hodinách telo mŕtveho J. K. odviezol medzi obce P. a C.,
kde ho pohodil do brázdy pri poľnej ceste spolu s osobnými dokladmi a taškou
s oblečením,
čím mala spáchať obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1, ods. 2
písm. d/, písm. f/ Tr. zák. vo forme účastníctva podľa § 21 ods. 1 písm. b/ Tr. zák.
ako návodca,
lebo nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaná stíhaná.
V bode 2/ rozsudku súd obžalovaných M. D. a M. D. uznal vinnými,
obžalovaného M. D.
- z pokusu obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy podľa § 14 ods. 1 Tr. zák.
a § 144 ods. 1, ods. 2 písm. f/ Tr. zák.;
- z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Tr. zák.;
a obžalovanú M. D.
- z účastníctva vo forme návodu podľa § 21 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. k obzvlášť
závažnému zločinu úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1, ods. 2 písm. c/, písm. f/ Tr. zák.
na tom skutkovom základe, že :
asi od decembra roku 2009 do 2. februára 2010 v K., okr. T., M. D. za účelom získania
finančných prostriedkov na živobytie opakovane navádzala M. D. na olúpenie a odstránenie
miestnej poštárky, pričom vedela, že M. D. trpí duševnou poruchou, a to mentálnou
retardáciou a je ľahko ovplyvniteľný s tým, že mu viackrát hovorila, že poštárka má peniaze
a prečo ju o tieto peniaze ešte neobral, aby jej ich zobral a odstránil ju, že v K. ju nahradí
niekto iný, na základe čoho M. D. sa dňa 2. februára 2010 rozhodol čin vykonať a v čase
okolo 12.10 hod. v obci K., okr. T., vlákal poškodenú poštárku M. O., rod. D. do vnútra
dvora rodinného domu č. X. pod zámienkou odovzdania jej vesty, ktorú mala stratiť,
avšak s úmyslom usmrtiť ju a zmocniť sa finančných prostriedkov, ktoré má pri sebe,
následne ju na prízemí domu v garáži opakovane udieral päsťami do hlavy a nezisteným
tupooblým predmetom jej spôsobil viaceré tržné poranenia hlavy, útok viedol aj potom,
ako poškodená spadla na zem a to až do doby, kedy nejavila známky života, následne
prehľadal jej tašku a vrecká, z ktorých sa zmocnil sumy najmenej 397,50 eur ku škode S.
a 20 ks stravných lístkov DOXX v celkovej hodnote 54 eur ku škode poškodenej M. O.,
po čom nevládne telo poškodenej v domnení, že je mŕtva, vyniesol na poschodie domu
do nevykurovanej miestnosti, kde poškodená M. O. zomrela následkom podchladenia
organizmu pri úraze hlavy spôsobenom tupooblým predmetom, pričom medzitým spoločne
s M. D. takto získané peniaze sčasti použili na nákup rôznych potravín a spotrebného tovaru
v H.,
t e d a
Obžalovaný M. D.
- dopustil sa konania nebezpečného pre spoločnosť, ktoré bezprostredne smerovalo
k tomu, aby iného úmyselne usmrtil s vopred uváženou pohnútkou a uvedený čin spáchal
v úmysle získať majetkový prospech, ale k dokonaniu trestného činu nedošlo;
- inému z nedbanlivosti spôsobil smrť;
Obžalovaná M. D.
- naviedla iného, aby iného úmyselne usmrtil s vopred uváženou pohnútkou, čin
spáchala závažnejším spôsobom konania a v úmysle získať majetkový prospech;
Z a t o s ú d u l o ž i l :
Obžalovanému M. D.
Podľa § 144 ods. 2 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák., § 47 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. zák.
a § 38 ods. 2 Tr. zák. s prihliadnutím na § 36 písm. e/, písm. n/ Tr. zák. a § 37 písm. h/,
písm. m/ Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody na doživotie.
Podľa § 48 ods. 3 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. ho na výkon trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.
Obžalovanej M. D.
Podľa § 144 ods. 2 Tr. zák. a § 38 ods. 2 Tr. zák. s prihliadnutím na § 37 písm. m/
Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 25 (dvadsaťpäť) rokov.
Podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. ju na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje
do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.
Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. a § 78 ods. 1 Tr. zák. uložil obžalovanej M. D. ochranný
dohľad na 3 (tri) roky.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd obžalovaným M. D. a M. D. uložil povinnosť spoločne
a nerozdielne nahradiť poškodenému S., IČO: X. škodu vo výške 544,28 eur.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd obžalovaným M. D. a M. D. uložil povinnosť spoločne
a nerozdielne nahradiť poškodenej A. O., nar. X., bytom K., okr. T., škodu vo výške
207,80 eur.
Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. súd odkázal poškodenú A. O. so zvyškom nároku
na náhradu škody na občianske súdne konanie.
Proti prvostupňovému rozsudku podali odvolanie obžalovaní M. D. a M. D..
M. D. v písomne podanom odvolaní prostredníctvom obhajcu uviedol, že na hlavnom
pojednávaní došlo k zmene záverov znaleckého posudku znalkyne z odboru psychológia,
odvetvie klinickej psychológie v smere jeho možnej resocializácie a túto skutočnosť súd
vôbec nebral do úvahy. Znalkyňa uviedla, že je možné jeho umiestnenie v psychiatrickej
liečebni. Súd mal preto doplniť dokazovanie a vyžiadať si vo veci kontrolný znalecký
posudok.
V odvolaní, ktoré podal obžalovaný 2. decembra 2010 uviedol, že sa odvoláva
do výšky trestu, vytkol Špecializovanému trestnému súdu, že jeho priznanie k spáchaniu
skutkov nebral do úvahy ako poľahčujúcu okolnosť.
Obžalovaný navrhol, aby najvyšší súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste
a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
M. D. v písomne podanom odvolaní uviedla, že ani v prípravnom konaní ani
na hlavnom pojednávaní sa nepriznala, že na úkladnú vraždu nahovorila obžalovaného D..
Táto skutočnosť sa nepotvrdila na hlavnom pojednávaní. Poukázala na rozporné výpovede
obžalovaného D., ktorý najskôr hovoril o tom, že D. ho navádzala na trestnú činnosť, v zapätí
to poprel. Jedine výpovede rodičov obžalovaného M. D. boli také, že potvrdili nahováranie
obžalovanej D. na olúpenie, ale tieto výpovede neboli jednoznačné a presvedčivé.
Uviedla, že je pravda, že nahovárala obžalovaného D., ale len na olúpenie poštárky,
nie na jej zavraždenie. Navrhla, aby odvolací súd v bode 1/ napadnutý rozsudok potvrdil,
v bode 2/ zmenil kvalifikáciu z § 144 ods. 1, ods. 2, písm. f/ Tr. zák. vo forme účastníctva
podľa § 21 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. a prekvalifikoval vec na zločin lúpeže podľa § 188 ods. 3
Tr. zák. vo forme účastníctva podľa § 21 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. ako návodca.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe podaných odvolaní preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým obžalovaní podali
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Preskúmal aj
rozhodnutie z toho hľadiska, či v konaní nedošlo k takým chybám, ktoré neboli odvolaním
vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Prvostupňový súd pochybil pri ukladaní trestu u obvineného M. D. za skutok
v bode 1/. Obvinenému uložil podľa § 145 ods. 2 Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 3
Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/, písm. n/ Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody vo výmere
23 rokov a 6 mesiacov.
Na výkon trestu odňatia slobody súd obvineného zaradil do ústavu na výkon trestu
s maximálnym stupňom stráženia.
Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zrušil z trestného rozkazu Okresného súdu Topoľčany
zo dňa 4. novembra 2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20. novembra 2008, sp. zn.
1 T 107/2008-93, u odsúdeného M. D. výrok o treste odňatia slobody vo výmere
6 (šesť) mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 1 (jedného) roka
a všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu,
ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Podľa § 50 ods. 4 Tr. zák. ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a riadne
vykonal iné uložené sankcie a plnil uložené obmedzenia a povinnosti, súd vysloví,
že sa osvedčil; inak nariadi nepodmienečný trest odňatia slobody, a to prípadne už v priebehu
skúšobnej doby. Výnimočne môže súd vzhľadom na okolnosti prípadu ponechať
podmienečné odsúdenie v platnosti, hoci odsúdený konaním spáchaným v skúšobnej dobe dal
príčinu na nariadenie výkonu trestu, a súčasne môže
a/ ustanoviť nad odsúdeným probačný dohľad,
b/ primerane predĺžiť skúšobnú dobu, nie však viac ako o dva roky, pričom nesmie
prekročiť hornú hranicu skúšobnej doby ustanovenej v odseku 1, alebo
c/ ustanoviť doteraz neuložené primerané obmedzenia alebo primerané povinnosti
uvedené v § 51 ods. 3 a ods. 4 smerujúce k tomu, aby viedol riadny život.
Podľa § 50 ods. 5 Tr. zák. ak súd do roka od uplynutia skúšobnej doby neurobil
rozhodnutie podľa odseku 4 bez toho, že by odsúdený mal na tom vinu, má sa za to,
že sa odsúdený osvedčil.
Podľa § 50 ods. 6 Tr. zák. rovnako sa má za to, že sa odsúdený osvedčil, ak súd
do dvoch rokov od uplynutia skúšobnej doby neurobil rozhodnutie podľa odseku 4 bez toho,
že by odsúdený mal na tom vinu v prípade, ak sa proti odsúdenému vedie v skúšobnej dobe
trestné stíhanie pre iný trestný čin.
Podľa § 50 ods. 7 Tr. zák. ak sa vyslovilo, že sa odsúdený v skúšobnej dobe osvedčil,
alebo ak sa má za to, že sa osvedčil, hľadí sa na neho, ako keby nebol odsúdený.
V odôvodnení rozsudku ohľadne uloženia trestu za skutok pod bodom 1/
prvostupňový súd konštatuje, že skutok v roku 2007 ani časovo, ani v jednotiacom zámere,
ani žiadnym iným spôsobom okrem osôb páchateľov, nesúvisí so skutkom v roku 2010.
Pred usmrtením J. K. M. D. nebol nikdy odsúdený. Zo správ o povesti a zo zoznamu
priestupkových rozhodnutí vyplýva, že dovtedy mal žiť bezúhonným spôsobom života.
Po spáchaní skutku bol dvakrát súdne trestaný. Prvýkrát trestným rozkazom Okresného súdu
Topoľčany, sp. zn. 2T 62/2008, ktorý bol vydaný dňa 26. mája 2008, doručený
a teda s účinkami vyhlásenia rozsudku dňa 5. júna 2008 a s nadobudnutím právoplatnosti dňa
14. júna 2008, pre prečin krádeže v spolupáchateľstve podľa § 20 a § 212 ods. 2 písm. e/
Tr. zák., pričom u neho bolo podľa § 40 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. upusteného od potrestania
pri súčasnom uložení ochranného ambulantného psychiatrického liečenia podľa § 73 ods. 2
písm. a/ Tr. zák. Z tohto dôvodu sa v zmysle ustanovenia § 40 ods. 2 Tr. zák.
na obžalovaného M. D. hľadí, ako keby nebol odsúdený, pričom sa neprihliada na to,
akým spôsobom sa realizovalo nariadené ochranné liečenie.
V druhom prípade bol M. D. odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu
Topoľčany, sp. zn. 1T 107/2008, ktorý bol vydaný dňa 4. novembra 2008, doručený
s účinkami vyhlásenia rozsudku dňa 11. novembra 2008 a s nadobudnutím právoplatnosti dňa
20. novembra 2008, pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zák.
v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák., ktorý spáchal spoločne s M. D. tak, že od presne
nezisteného času dňa 5. júla 2008 do 10.45 hod. dňa 13. júla 2008 prišli
na osobnom motorovom vozidle v obci O. k budove V., kde v zadnej časti M. D. vytlačil
okno v strede do väčšej miestnosti a spolu s M. D. vošli dnu, kde na zemi našla M. D. kľúč,
ktorým otvorila dvere a následne z tohto objektu odcudzili 8 ks laboratórnych stolov,
4 ks akumulačných kachieľ, 2 ks plechových šatníkov, 2 ks laboratórnych váh,
elektroinštaláciu a 4 ks písacích stolov, čím spôsobili poškodenej organizácii V., so sídlom
v K., IČO: X., škodu vo výške 36 601 Sk. Za to bol M. D. uložený trest odňatia slobody
vo výmere šesť mesiacov, ktorého výkon bol podmienečne odložený s určením skúšobnej
doby v trvaní jedného roka. Skúšobná doba uplynula dňa 20. novembra 2009.
Podľa ustanovenia § 50 ods. 6 Tr. zák. sa má za to, že sa odsúdený osvedčil, ak súd do dvoch
rokov od uplynutia skúšobnej doby neurobil rozhodnutie podľa ods. 4 tohto ustanovenia
bez toho, že by odsúdený mal na tom vinu v prípade, ak sa proti odsúdenému vedie
v skúšobnej dobe trestné stíhanie pre iný trestný čin. Takéto rozhodnutie urobené nebolo,
rovnako súd nerozhodol do jedného roka od uplynutia skúšobnej doby o osvedčení
sa odsúdeného M. D.. Z toho vyplýva, že na odsúdenie M. D. súd musel prihliadnuť.
Konštatovanie prvostupňového súdu, že na odsúdenie M. D. zo 4. novembra 2008
musel prihliadnuť, nie je správne.
Skúšobná doba obvineného za skutok spáchaný v dobe od 5. júla 2008
do 13. júla 2008 uplynula 20. novembra 2009.
Podľa § 42 ods. 1 Tr. zák. ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal
skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin,
uloží mu súhrnný trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu.
Podľa § 42 ods. 3 Tr. zák. ustanovenie o súhrnnom treste sa nepoužije, ak skoršie
odsúdenie je takej povahy, že sa na páchateľa hľadí, ako keby nebol odsúdený.
10 6 To 17/2010
Jednoročná lehota na rozhodnutie súdu o osvedčení alebo neosvedčení obvineného
v skúšobnej dobe uplynula 20. novembra 2010. Zo spisu Okresného súdu Topoľčany vyplýva,
že súd v tejto lehote nevydal rozhodnutie o osvedčení sa obvineného v skúšobnej dobe,
ani o tom, že odsúdený sa v skúšobnej dobe neosvedčil a uložený trest odňatia slobody výkon
ktorého mal podmienečne uložený, že si vykoná. Podmienkou na to, aby súd mohol
o osvedčení obvineného v skúšobnej dobe alebo o neosvedčení v 2-ročnej lehote
(predĺženej lehote) je to, že sa proti nemu vedie v skúšobnej dobe trestné stíhanie
pre iný trestný čin. V skúšobnej dobe sa proti obvinenému neviedlo žiadne trestné stíhanie
pre iný trestný čin.
Obvinenému M. D. bolo doručené uznesenie o vznesení obvinenia za skutok
pod bodom 2/ 3. februára 2010 o 22.35 hod. a za skutok pod bodom 1/ 11. marca 2010.
Z konštatovaných skutočností vyplýva, že počas plynutia skúšobnej doby
sa proti nemu neviedlo žiadne trestné stíhanie. Aj keď bol obvinený M. D. v r. 2008 štyrikrát
prejednávaný v priestupkovom konaní ani jeden skutok nespáchal počas skúšobnej doby
v lehote od 20. novembra 2008 do 20. novembra 2009.
Z pripojeného spisu Okresného súdu Topoľčany mal Najvyšší súd Slovenskej
republiky preukázané, že vo veci Okresného súdu Topoľčany, sp. zn. 1T 107/2008,
posledným úkonom, ktorý vo veci urobil Okresný súd Topoľčany bolo zaslanie spisu
Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky dňa 26. júna 2009. Tento úkon je v spise
zažurnalizovaný a ďalšie úkony vo veci neboli vykonané v lehote stanovenej v ustanovení
§ 50 ods. 5 Tr. zák., súd neurobil žiadne rozhodnutie a preto sa má za to, že sa odsúdený
osvedčil.
V danom prípade aj keď obžalovaný mal spáchať skutok v roku 2007
(teda pred vydaním trestných rozkazov Okresným súdom Topoľčany, sp. zn. 2T 62/08,
1T 107/2008) nie je možné predlžovať lehotu na vydanie rozhodnutia o osvedčení
a podľa ustanovenia § 50 ods. 6 do dvoch rokov od uplynutia skúšobnej doby,
pretože v skúšobnej dobe sa neviedlo proti odsúdenému trestné stíhanie (uznesenie o vznesení
obvinenia bolo vydané až po skončení skúšobnej doby v r. 2010).
11 6 To 17/2010
Prvostupňový súd mal pri rozhodovaní vo veci si buď vyžiadať rozhodnutie
Okresného súdu Topoľčany alebo predmetnú vec si mal vyriešiť podľa ustanovenia § 7
Tr. por. Nemal preto ukladať obžalovanému M. D. súhrnný trest odňatia slobody. V danom
štádiu trestného konania už nie je možný iný postup len brať do úvahy v súlade s ustanovením
§ 50 ods. 7 Tr. zák., že u obžalovaného v prípade uloženého trestu trestné rozhodnutie
Okresného súdu Topoľčany, sp. zn. 1T 107/2008 zo dňa 4. novembra 2008, platí fikcia,
že má sa za to, že obžalovaný sa osvedčil a hľadí sa na neho ako keby nebol odsúdený.
Skutočnosť, že prokurátor nepodal odvolanie voči oslobodzujúcemu výroku v bode 1/
rozsudku týkajúceho sa obžalovanej D., mala za následok obmedzenú možnosť odvolacieho
súdu odstrániť zistené nedostatky v tom smere, že odvolací súd nemohol rozhodnúť
v neprospech obžalovanej, nemohol zmeniť výrok o vine tak, aby bol v neprospech
obžalovanej, toto pochybenie Špecializovaného trestného súdu nie je možné napraviť
ani v ďalšom konaní, pretože odvolanie podali len obžalovaní a obžalovaní môžu podať
odvolanie len vo svoj prospech. V danom prípade je nutné rešpektovať zásadu zákazu zmeny
k horšiemu, pretože v neprospech obžalovanej môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok
len na základe odvolania prokurátora.
Špecializovaný trestný súd sa v konaní dopustil rôznych procesných pochybení
(nepoodstraňoval rozpory vo výpovedi obvineného M. D. a obvinenej M. D., neodstránil
rozpory v ich výpovediach, nevykonal konfrontáciu medzi obvinenými M. D. a M. D.,
pripustil kladenie otázok obvinenou M. D., ktoré boli v rozpore s Trestným poriadkom atď.).
Špecializovaný trestný súd pochybil aj pri právnej kvalifikácii konania obžalovaného
M. D. v bode 2/ rozsudku. Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry
Slovenskej republiky podal dňa 30. júla 2010 obžalobu na M. D. za skutok, ktorý mal spáchať
2. februára 2010, pre obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1, ods. 2
písm. f/ Tr. zák.
Špecializovaný trestný súd v Pezinku na hlavnom pojednávaní konanom dňa
12. októbra 2010, konanie obžalovaného M. D. za skutok uvedený v bode 2/ rozsudku
prekvalifikoval na pokus obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy podľa § 14 ods. 1
Tr. zák. a § 144 ods. 1, ods. 2 písm. f/ Tr. zák. spáchaný v jednočinnom súbehu s prečinom
12 6 To 17/2010
usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Tr. zák., teda konanie obvineného v prípade prečinu usmrtenia
kvalifikoval ako nedbanlivostné konanie – inému z nedbanlivosti spôsobil smrť.
V odôvodnení rozsudku Špecializovaný trestný súd uviedol, obžalovaný M. D.
v prípade pokusu úkladnej vraždy konal v priamom úmysle v zmysle ustanovenia § 15
písm. a/ Tr. zák., lebo chcel porušiť záujem chránený Trestným zákonom, spočívajúci
v ochrane ľudského života ako základnej spoločenskej hodnoty. Samotný následok, teda smrť
obete, nastal v dôsledku jeho vedomej nedbanlivosti v zmysle ustanovenia § 16 písm. a/
Tr. zák., keď v čase ukrývania tela nevedel, že svojím konaním môže obeti spôsobiť smrť,
keď sa neprimerane spoliehal na svoj laický záver, že táto už nežije. Nie je osobou
s medicínskym vzdelaním, a preto sa bez primeraných dôvodov spoliehal, že následok
nespôsobí.
Čo sa týka právnej kvalifikácie skutku u M. D., súd vychádzal z teórie osobitného
prípadu omylu v kauzálnom priebehu. Ide o prípad, keď sa páchateľ domnieval,
že obeť ubil, prekontroloval, či javí známky života a v domnení, že už nežije, jej odcudzil
finančnú hotovosť. Do nevykurovanej miestnosti ju odniesol za účelom ukrytia tela a miesto,
kde ju bil, tiež upratal. Nevedel, že v tom čase bola poštárka živá a zomrela až v dôsledku
podchladenia organizmu. Teda páchateľ chcel domnelú mŕtvolu odstrániť ukrytím v uzavretej
miestnosti. Ide síce o naivný spôsob odstránenia mŕtvoly, čo však vyplýva z mentálnej úrovne
M. D.. Na základe toho súd jeho konanie kvalifikoval ako pokus úmyselného obzvlášť
závažného zločinu úkladnej vraždy v zmysle ustanovenia § 14 ods. 1 Tr. zák. a § 144 ods. 1,
ods. 2 písm. f/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu s nedbanlivostným prečinom usmrtenia
podľa § 149 ods. 1 Tr. zák. na tom istom hmotnom predmete útoku.
Prekvalifikáciu konania obžalovaného na pokus obzvlášť závažného zločinu úkladnej
vraždy podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. a § 144 ods. 1, ods. 2 písm. f/ Tr. zák. a prečin usmrtenia
podľa § 149 ods. 1 Tr. zák. nie je správna.
Odôvodnenie zmeny právnej kvalifikácie konania obžalovaného je nelogické
a nezrozumiteľné, napr. veta samotný následok, teda smrť obete, nastal v dôsledku jeho
vedomej nedbanlivosti, v zmysle ustanovenia § 16 písm. a/ Tr. zák. atď.
13 6 To 17/2010
Pri posudzovaní toho, či v prípade konania obžalovaného M. D. išlo o dokonaný
obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1, ods. 2 písm. f/ Tr. zák.
alebo o pokus obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. a § 144
ods. 1, ods. 2 písm. f/ Tr. zák. a v súbehu s prečinom usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Tr. zák.,
teda zvláštny omyl v kauzálnom priebehu, tzv. dolus generalis, či príčinný vzťah
medzi konaním a následne je obsiahnutý v páchateľovom zavinení a či jeho konanie tvorí
jeden celok. Keď si páchatelia naplánujú od začiatku usmrtenie poškodenej akýmkoľvek
spôsobom aj jej odstránenie, ide o dokonaný úmyselný trestný čin. O jediný dokonaný
obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy pôjde vtedy, keď obidva akty páchateľa
(fyzické útoky voči poškodenej - udieranie predmetom a jej odstránenie – vynesenie
na poschodie domu) boli vykonané v úmysle poškodenú usmrtiť, teda oba akty boli časťou
vopred premysleného plánu, ako poškodenú usmrtiť a zahladiť stopy činu. Obvinený mal
podľa jeho vyjadrenia naplánované telo poškodenej vyviesť niekam na roľu a dať tam
aj jej bicykel tak, aby ho nikto nevidel, aby si mysleli, že ju zabil niekto iný.
Rozhodujúca je skutočnosť, že obvinený mal v úmysle spôsobiť poškodenej smrť
a nie je podstatné, že tá bola spôsobená iným spôsobom ako si predstavoval, v danom prípade
je následok krytý jeho zavinením.
Toto pochybenie v právnej kvalifikácii konania obžalovaného po doplnení
dokazovania musí prvostupňový súd napraviť.
Obžaloba konanie M. D. v bode 2/ rozsudku kvalifikovala ako obzvlášť závažný
zločin úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1, ods. 2 písm. f/ Tr. zák., vo forme účastníctva
podľa § 21 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. ako návodcu.
Prvostupňový súd na hlavnom pojednávaní dňa 12. októbra 2010 zmenil
oproti obžalobe právnu kvalifikáciu konania obžalovanej tak, že jej konanie kvalifikoval
ako účastníctvo vo forme návodu podľa § 21 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. k obzvlášť závažnému
zločinu úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1, ods. 2 písm. c/, písm. f/ Tr. zák.
Zmenu právnej kvalifikácie odôvodnil nasledovne :
14 6 To 17/2010
Samotný skutok v bode 2/ na základe vykonaného dokazovania súd ponechal takmer
nedotknutý vo vzťahu k podanej obžalobe. Právna kvalifikácia však bola ustálená ináč.
U M. D. ide o účastníctvo vo forme návodu podľa § 21 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. k obzvlášť
závažnému zločinu úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1, ods. 2 písm. f/, a tiež písm. c/
Tr. zák., lebo nešlo len o navádzanie v úmysle získať majetkový prospech, ale tiež
závažnejším spôsobom konania, pod čím sa v zmysle ustanovenia § 138 písm. g/
Tr. zák. rozumie aj tieseň, čo môže byť tiež prechodný stav, vyvolaný okolnosťami,
týkajúcimi sa osobných pomerov. Takto súd ocharakterizoval závislosť M. D., spôsobenú
silným citovým vzťahom, to znamená láskou k M. D. a jeho neskúsenosť v dôsledku duševnej
poruchy. Na základe toho súd právne kvalifikoval konanie M. D..
Prvostupňový súd pri zmene právnej kvalifikácie ale nepostupoval podľa ustanovenia
V zmysle § 284 ods. 2 Tr. por. uznať obžalovaného za vinného z trestného činu
podľa prísnejšieho ustanovenia zákona, ako podľa ktorého posudzovala skutok obžaloba
a prisúdenie ďalšieho zákonného znaku podmieňujúceho použitie kvalifikovanej skutkovej
podstaty je nepochybne prísnejším posúdením konania obžalovanej, môže súd len vtedy,
ak obžalovaného na možnosť tohto prísnejšieho posudzovania skutku upozornil skôr ako súd
vyhlásil dokazovanie za skončené. Ak o to obžalovaný alebo jeho obhajca požiada,
treba mu poskytnúť znova lehotu na prípravu obhajoby a hlavné pojednávanie na ten účel
odročiť najmenej o päť pracovných dní.
Odôvodnenie prísnejšieho posúdenia zisteného konania obžalovanej je nejasné,
nie je z odôvodnenia zrejmé, či závažnejší spôsob konania bol spáchaný využitím tiesne,
neskúsenosti, odkázanosti alebo podriadenosti, je potrebné v ďalšom konaní skúmať, či tento
spôsob právnej kvalifikácie konania sa môže vzťahovať na postavenie spoluobžalovaných
(páchateľa a návodcu).
Ustanovenie § 21 ods. 1 Tr. zák. nepozná u samotného návodu okolnosti
podmieňujúce použitie vyššej trestnej sadzby. Preto návod k trestnému činu spáchaného
za okolností podmieňujúcich použitie vyššej trestnej sadzby predpokladá, aby takáto okolnosť
bola daná v konaní priameho páchateľa (nie návodcu), na ktoré bol tento páchateľ navedený.
Ak sa úmysel návodu vzťahuje aj na okolnosť, resp. viaceré okolnosti, podmieňujúce použitie
15 6 To 17/2010
prísnejšieho posúdenia (vyššej trestnej sadzby), bude to mať pre neho za následok trest
podľa tejto vyššej trestnej sadzby.
Podľa § 310 ods. 1 Tr. por. ak osoba oprávnená podať odvolanie je prítomná
pri vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa a poučená podľa § 309, predseda senátu umožní
osobám oprávneným podať odvolanie vyjadriť sa a ich vyhlásenie o opravnom prostriedku
sa zaznamená do zápisnice o hlavnom pojednávaní. Ak má obžalovaný obhajcu, môže urobiť
také vyhlásenie po porade s obhajcom. Osoba oprávnená podať odvolanie môže oznámiť,
že zatiaľ sa k možnosti využitia odvolania nevyjadruje. Do zápisnice o hlavnom pojednávaní
sa zaznamená, proti ktorému výroku rozsudku odvolanie smeruje, alebo že odvolanie smeruje
aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Vyjadrenie strán v trestnom konaní uvedené v zápisnici o hlavnom pojednávaní zo dňa
12. októbra 2010 nie je v súlade s ustanovením § 310 Tr. por.
Z konštatovaných pochybení, ktorých sa špecializovaný trestný súd v konaní dopustil,
je zrejmé, že chyby nie je možné odstrániť na verejnom zasadnutí (§ 326 ods. 1 Tr. por.)
a preto najvyšší súd musel zrušiť rozhodnutie špecializovaného trestného súdu a vrátiť vec
súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Podľa § 327 ods. 1 Tr. por. súd, ktorému vec bola vrátená na nové prejednanie
a rozhodnutie je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd
a je povinný vykonať úkony a dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil.
Až po doplnení dokazovania v naznačenom smere, odstránení chýb konania
a vyhodnotení dôkazov podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom
uvážení všetkých okolností prípadu, jednotlivo i v súhrne bude môcť špecializovaný trestný
súd vo veci rozhodnúť v súlade so zákonom.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 26. januára 2011
16 6 To 17/2010
JUDr. Štefan M i c h á l i k, v. r.
predseda senátu
Vypracoval : JUDr. Daniel Hudák
Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová