Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4T/31/2011

Potvrdené rozhodnutím 2To/3/2012
„Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Bugeľa a sudcov JUDr. Petra Farkaša a JUDr. Františka Moznera na verejnom zasadnutí konanom dňa 31. mája 2012, v trestnej veci proti obžalovanému Mgr. W. Y. pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, 2 písm. c/ Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 4T 31/2011 zo dňa 02.11.2011 takto rozhodol: Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie obžalovaného Mgr. W. Y.."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Humennom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 2.11.2011 v Humennom v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Sninského a prísediacich Jozefa Levka a Ing. Vasiľa Serdulu takto

rozhodol:

Obžalovaný Q.. W. Y. nar.XX.XX.XXXX B. Z., trvale bytom O. Č..XX,

okres Z., súkromný podnikateľ,

- je vinný, že -

dňa 23.08.2010 asi o 07,30 hod. po otvorení zadného služobného vchodu pobočky ČSOB, a.s., na Námestí slobody č.2 v Humennom, riaditeľkou pobočky banky H.. U. Y. vnikol do objektu banky držiac v ruke strelnú zbraň a požadoval od riaditeľky pobočky banky vyplatenie hotovosti 15.000,- eur, a po príchode ďalších zamestnankýň banky, tieto upozornil, aby nerobili paniku, že ak mu budú vyplatené požadované peniaze, nič sa im nestane, kedy zamestnankyne banky na výzvu obvineného vidiac, že obvinený je ozbrojený strelnou zbraňou otvoril trezor banky, pričom keď obvinený zistil, že sa v trezore nachádza len malé množstvo peňazí, objekt banky opustil bez toho, aby vzal nejaké finančné prostriedky,

- teda -

proti inému použil hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci a čin spáchal závažnejším spôsobom konania,

- čím spáchal-

zločin lúpeže podľa § 188 ods.1, ods.2 písm.c/Tr.zák.

Za to sa odsudzuje

Podľa § 188 ods.2 Tr.zák, s použitím § 39 ods.3 písm.d/Tr.zák. a § 38 ods.2,3 Tr.zák., zohľadniac poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm.j/ Tr.zák., oproti neprítomnosti priťažujúcej okolnosti uvedenej v § 37 Tr.zák., na trest odňatia slobody na 5 /päť/ rokov.

Podľa § 48 ods.2 písm.a/ Tr.zák. súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradzuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods.1,2 Tr.zák. súd obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti držať a nosiť strelnú zbraň na dobu 10 rokov.

odôvodnenie:

Okresný prokurátor vo Vranove nad Topľou podal na obžalovaného Q.. W. Y. obžalobu obžalobu č.k. zo dňa 11.3.2011.Vykonaným dokazovaním bol zistený skutkový a právny stav veci tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný sa obhajoval tým, že skutok nespáchal dobrovoľne. Skutok spáchal, pretože ho donútili. Podal aj trestné oznámenie, o ktorom sa vedie trestné konanie pred Okresným riaditeľstvom policajného zboru Michalovce č.k. R. XXX/OVK-Q.-XXXX. Nepoprel, že so zbraňou vošiel do banky a že žiadal peniaze. Poukázal, že keď mu ponúkli menšiu sumu ako žiadal, tak ju odmietol.

Obžalovaný tvrdil, že dňa 23.8.2010 okolo 07,00 hod. sedel vo svojom vozidle na ul. Kukorelliho v Humennom, kde k nemu prišla jemu neznáma osoba, ktorá mu povedala, že o minútu až dve, príde riaditeľka banky a on že mám ísť do banky. Obžalovaný odoprel, a tak sa ho táto osoba údajne opýtala, či má telefonovať a dodala, že keď nepôjde do banky, tak že mu zastrelia obidva dcéry. Ešte mu povedala, že chlap sa bude na neho pozerať a bude vidieť, čo robí. Vystúpil z vozidla, prešiel 30 -40 metrov. Potom si všimol riaditeľku H.. U. Y., ktorú osobne ako klient v ČSOB poznal. Išiel za jej vozidlom, a potom aj za H.. Y.. Keď zabočila do vstupných dverí, bol za ňou 3-4 metre. Zbadal ju cez dvere, ktoré si otvoril a vošiel dnu. Stál v otvorených dverách, pričom H..Y. bola otočená chrbtom a bola tam aj ďalšia žena. H..Y. išla k skrinke, o ktorej si myslel, že je to bezpečnostná skriňa a vtedy ju požiadal, že nech nespúšťa poplach. Povedal H.. Y.S.R. aby išli ďalej. H..Y. súhlasila s tým, že chce zamknúť vstupné dvere a aby išli do kuchynky. Takto sama dvere zamkla. Ešte keď vstúpil do tých dverí, tak doslova povedal, „prosím Vás, nerobte paniku, nikomu sa nič nestane". Videl však, že ženy boli vystrašené, čo ako cudzí človek považoval za pochopiteľné. Vtedy bo, aj spoznaný H..Y.. Dodal, že bol vtedy súkromným detektívom a mal aj legálne držanú zbraň, s oprávnením zbraň nosiť. Túto zbraň mal zasunutú na pravom boku na tele, za nohavicami. Keď si čupol ešte vtedy pred bankou, tak sa mu zbraň zosunula do nohavíc, preto ju chytil do pravej ruky a držal ju hlavňou smerom kolmo do zeme. Vytiahol ju z nohavíc zhruba na úrovni vstupu do budovy a v ruke ju mal do momentu, keď vstúpil do chodbičky, ktorá je už súčasťou banky ČSOB. Vtedy si uvedomil, že zbraň má v ruke a tak ju hneď dal do zadného vrecka. Z vrecka ju vybral už len raz a to tesne pred odchodom z banky, keď si ju kontroloval, lebo som mal pocit, že mu znej vyskočí zásobník. V zásobníku mal vtedy 14 kusov nábojov raže 9 mm LUGER. Na svoju obhajobu tvrdil, že človek, ktorý ho donútil ísť do tej banky, mu povedal, že z banky má zobrať 15 000,- eur a má mu ich doniesť za 2-3 hodiny na benzínovú čerpaciu stanicu Slovnaft v Humennom smerom na Michalovce. Potvrdil, že ako bývalý policajt a vo svojej policajnej kariére pracoval aj na riadiacej funkcii v oddelení boja proti organizovanej kriminalite a už predtým sa mu ten človek vyhrážal. Nevedel ho ale identifikovať a dokonca uviedol, že dotyčný mal nalepené fúzy a bradu, tmavé slnečné okuliare s dlhými vlasmi a šiltovkou a mal oblečené tmavé veci. Nikdy predtým ho nevidel. Mobilný telefón obžalovaný pri sebe v banke údajne nemal. Podľa súdu mu však nič nebránilo oznámiť pracovníčkam banky, že je snáď donucovaný k danej lúpeži a hoci by sa aj nemohol spojiť s políciou, mohol - v prípade pravdivosti verzie o spáchaní trestného činu pod tlakom donútenia - oznámil by to nepochybne dotknutým svedkyniam. Tieto ale nepotvrdili, ba až vylúčili, že by im obžalovaný pri lúpeži uvádzal, že koná, lebo je donútený. Obžalovaný vo svojej výpovedi sám súdu uviedol, že si uvedomoval aj to, že mohol ísť do banky, požiadať o peniaze a potom ísť na políciu. Tu treba konštatovať skutočnosť. Obžalovaný išiel do banky so zbraňou, takto žiadal vyplatenie peňazí, a potom z banky utiekol, no nie na políciu ale schovať sa z dosahu polície. Až po dlhšej dobe sa polícii prihlásil. Tvrdeniu obžalovaného, že do banky išiel ako detektív a nie niekoho vystrašiť, je absolútne nedôveryhodné. Neoprávnene požadovať cudzie peniaze od banky, navyše so zbraňou, nemá žiadny súvis s výkonom detektívnej činnosti.

Obžalovaný sám priznal, že mu riaditeľka banky plakala a doslova mu povedala, že mu peniaze nedá a že ju môže rovno zastreliť. Riaditeľka banky bola v strese a povedala, že peniaze sú v trezore, že mu ich nedá a že nemá kľúče od trezora. Spýtal sa jej, kto má kľúče a ona mu povedala, že prídu ďalšie kolegyne. Namiesto toho, aby prestal, povedal jej, že na tie kolegyne počkajú a keď ich uvidel, tak im naznačil, aby k nim prišili. Vyzval ich, aby išli pre kľúče, pričom on išiel medzi nimi v strede. Predo ním išli dve ženy, ktoré išli pre kódové karty a otvorili dvere. Keď vošli do vedľajších miestností, tak nevidel, čo tam robia a nevedel, že spustili poplach. Videl, že vytiahli kovové krabice, otvorili ich a ukazovali, že majú len malé množstvo peňazí. Jedna z nich mu povedala, aby si zobral aspoň toto, no on im povedal, že si to nevezme, lebo jemu to situáciu nerieši. Hoci na jednej starne tvrdil, že nevolal na políciu, lebo nemal dôveru v políciu, potom už tvrdil opak, a to že ak by mu vydali 15 000,- eur, tak potom by išiel na Okresné riaditeľstvo policajného zboru Humenné, kde má veľa známych a povedal by, čo sa stalo a aby pripravili akciu na zadržanie tých páchateľov. Keď z banky vyšiel, tak zistil, že vozidlo čiernej farby tam už nebolo a tak svojim autom odišiel smerom do obce, kde býva. Auto zaparkoval v lese a pešo sa vrátil nad svoj dom a to preto, že vedel, že sa spustí policajná akcia a policajti budú čakať pri jeho dome. Hliadkujúcich policajtov potom zo vzdialenosti 100 metrov sledoval. Žiadne z osôb, ktoré ma prinútili k tomuto skutku, ma už nikdy po tom nekontaktovali. Podľa súdu ako policajt, ktorý vedel, že na mieste činu bol opoznaný a policajti poznajú jeho totožnosť, bude hľadaný aj v mieste bydliska, no ani vtedy sa bez meškania polícii neprihlásil, tak tieto skutočnosti len svedčia o účelovosti jeho obhajoby.

Obhajoba, že obžalovaný celkovo v čase skutku disponoval menším množstvom peňazí ako 15 000,-eur v hotovosti, no že na pohľadávkach a hnuteľných veciach mal viac ako 15 000,- eur a že od 21.8.2010 mali byť na rodinnej dovolenke v Chorvátsku, je nepodstatná a nevylučuje lúpežný motív obžalovaného. Išlo predsa o získanie ďalšej sumy peňazí, o ktorú obžalovaný pri čine aj žiadal. To, že takému činu neodolal, ale ho vykonal, je vecou jeho vlastného rozhodnutia. V rozhodovacej i ovládacej spôsobilosti nebol vtedy obmedzený. Obžalovaný je ženatý a má dve dcéry. V súčasnosti má pozastavenú detektívnu činnosť, no podniká v oblasti nákupu a predaja technických olejov.

Svedkyňa H..U. Y. rovnako ako aj ostatné dotknuté pracovníčky banky priamo usvedčili obžalovaného zo spáchania predmetného skutku, najmä pokiaľ ide o jeho správanie v samotnej banke. Žiadna z týchto svedkýň si nevšimla prítomnosť ďalších osôb iných mužov.

Svedkyňa H.. Y. tak uviedla, že dňa 23.8.2010 okolo 7,15 až 7,20 hod. prišla do pobočky ČSOB Humenné, kde pracovala ako riaditeľka a do banky vošla cez zadný, služobný vchod. Pred vchodom ju čakala P. Q.. Odomkla vstupné dvere a pristúpila ku kódovacej skrinke. Keď išla zatvoriť tieto dvere, tak zbadala, že bezprostredne za P. Q. sa nachádza obžalovaný, ktorého hneď spoznala. Vtedy zbadala, že v pravej ruke držal zbraň a na ľavej ruke mal natiahnutú igelitovú rukavicu. V tom šoku asi vykríkla a vtedy jej povedal, aby nerobila paniku, že nič sa im nestane. Išla odkódovať banku, no nepodarilo sa jej to na prvýkrát a kód zadala znova. Nato obžalovaný zareagoval otázkou, že či volala políciu, na čo odvetila, že len dala nesprávny kód. Potom pristúpila k ďalším dverám, pričom obžalovaný bol blízko nej a spoločne vstúpili do kuchynky, ktorá je aj šatňou pre zamestnancov. Tam jej obžalovaný povedal, že má otvoriť trezor, načo mu povedala, že sama sa do trezoru nedostane. On jej ale oznámil, že má informácie, že sa riaditeľka sa môžem do trezoru sama dostať. Tomu oponovala. Táto komunikácia pokračovala tak, že sa jej spýtal, že kto sa do trezoru dostane. Vysvetlila mu, že ďalšie kolegyne prídu do banky asi o 5 až 10 minút. Nato zareagoval, že na nich počkajú spoločne. Svedkyňa jednoznačne dodala aj to, že obžalovaný žiadal 15 000,- eur a vravel, že mu uniesli deti. Dodal, že bola v šoku a že radšej ho neoslovovala menom z obavy, že netušila ako na to, že ho spoznala zareaguje. Až keď sám povedal, že ho pozná, tak ho aj ja začala oslovovať menom. Obžalovanému povedala, že je jej zle a v podstate potvrdila obžalovaného výpoveď, že vtedy plakala. Keď ho prvýkrát uvidela, zbraň mal v pravej ruke, no mal ju namierenú do zeme, držal ju kolmo na zem. V priestoroch banky ju mal v zadnom vrecku, lebo pravou rukou na ňu dosahoval. Obžalovaný mal pripravenú igelitovú tašku, aby dali do nej peniaze, no keď videl, že hotovosť je relatívne nízka, povedal, že jeho problém to nerieši. Tašku dal do vrecka a vtedy videla, že manipuloval so zbraňou, lebo videla, že ju zobral do ruky. Zbraň presunul v podstate do úrovne svojej hrude. Trvalo to pár sekúnd. Nič pritom nehovoril. Povedala mu, že ho pustí zadným vchodom a on urobil to, že sa otočil a nechal sa vyprevadiť cez zadný vchod z banky von. Aj P. Q. bola v šoku, verbálne nekomunikovala, držala sa stoličky, triasla sa jej ruka. U H..O. U. H..S. videla zdesenie. Svedkyňa potvrdila, že obžalovaný ich v pohybe neobmedzoval, no obmedzil ich v rozhodnutí. Zdôraznila, že dôležitým bolo, že mal pri sebe zbraň a bol b priestoroch, ktoré nie sú voľne prístupné. Tiež svedkyňa potvrdila, že mu povedala, že aj keď ju zastrelí, tak sa sama do tohto trezoru nedostane.

Aj svedkyňa P. Q., ktorá dňa 23.8.2010 pre pol ôsmou prišla k zadnému vchodu pobočky ČSOB v Humennom pred riaditeľkou H.. Y. a spolu vošli cez služobný vchod do banky potvrdila,, že služobné dvere sa nestačili zatvoriť, lebo vošiel obžalovaný a hoci chceli služobné dvere zatvoriť, obžalovaný sa vtlačil cez dvere dnu. Dokonca cítila jeho tlak na dvere. Povedal niečo v tom zmysle, aby riaditeľka odkódovala banku a nespustila alarm a dodal, že sa im nič nestane. Svedkyňa potvrdila, že sa zľakla obžalovaného, lebo ten ako cudzia osoba išla cez služobný vchod a v pravej ruke držal zbraň. Vtedy ju mal v pravej ruke pri tele, držal ju smerom dole. Neskôr ju vložil do svojho vrecka. Všetko nevidela a tak som si nevšimla, čo so zbraňou robí. Počula však ako žiada 15 000,- eur, lebo hovoril, že ho vydierajú, že mu deti uniesli, alebo, že nie sú doma. Všimla si, že keď počuli, že ďalšie dve kolegyne prišli, tak obžalovaný, ktorý stál na mieste, kde sú dvere, tak ich akoby trochu zatvoril. Svedkyňu S. chytil za ruku a povedal niečo v tom zmysle, že nech sa nebojí a ide ďalej. Potom vošla druhá kolegyňa. Celý čas mu riaditeľka hovorila, že sumu 15 000,- eur nemajú. Vyzval ich, aby išli do trezoru. Z trezoru vybrali nejaké peniaze, no bolo ich menej ako 15 000,- eur. Obžalovaný ich ale nezobral, pričom povedal, že sme mu nepomohli a že, aby sme mu prišli otvoriť dvere, aby sme nevolali políciu. Dobrovoľne a pokojne odišiel z banky zadným, služobným vchodom.

Aj svedkyňa H..Q. O. usvedčila obžalovaného z lúpežného konania uvedeného v obžalobe, keď dosvedčila, že dňa 23.8.2010 o 08,30 hod. prišla do práce ako pokladníčka ČSOB Humenné cez služobný vchod do objektu banky, hneď za U. S. a keď zatvárala dvere, tak U. S. vošla do kuchynky, kde ju obžalovaný chytil za ruku a povedal jej, že nech sa nebojí, že sa jej nič nestane a aby vošla ďalej. Za ňou vstúpila sama a obžalovaného uvidela napravo ako sa rozpráva s riaditeľkou, ktorej vravel, že potrebuje peniaze 15 000,- eur, lebo mu uniesli deti, že ho vydierajú a že na lístku má napísané presne, kde ma ísť. Nijaký lístok však u neho nevidela. Videla však, že má vo vrecku zbraň, z ktorého trčala rukoväť. Svedkyňa potvrdila, že bola vtedy nervózna z celej tej situácie, keď tam bol cudzí človek, ktorý tam byť nemal a bol oblečený v tmavom, s tmavými okuliarmi a šiltovkou. Mala k dispozícii len mince a pár bankoviek. Obžalovaný však povedal, že mu to jeho situáciu nerieši a tak nezobral žiadne peniaze. Svedkyňa uviedla, že dobre na obžalovaného nevidela. Obžalovaný odišiel dobrovoľne. Svedkyňa v prípravnom konaní uviedla, že obžalovaný opakovane vravel, že to musel urobiť, lebo dostal pokyny, jeho deti sú ohrozené a že on nechcel ísť do ČSOB, lebo ho tu každý pozná a v konaní pred súdom len stručne odkázala na túto výpoveď. Treba dodať, že žiadna z ďalších svedkýň nepotvrdila také vyhlásenia obžalovaného. Naopak obžalovaný pred svedkyňami zdôvodňoval svoje konanie odlišne, čo len svedčí o navodzovaní falošnej predstavy u jednotlivých svedkýň a o ich klamanie. Je skutočnosťou, že nikto jeho deti neuniesol a teda je zrejmé, že svedkyne v tomto zavádzal. Takéto jeho správanie rovnako spochybňuje i jeho výroky, že bol vydieraný. Rozhodujúcim bolo jednoznačné lúpežné konanie obžalovaného, jeho snaha vyhnúť sa oznámeniu činu bez meškania.

Aj svedkyňa U. S. usvedčila obžalovaného tým, že uviedla, že dňa 23.8.2010 okolo 7,30 hod. prišla na pracovisko cez zadný vchod s H..O.. Vstúpila ako prvá a keď prišla do kuchynky, tak boli pootvorené dvere, spoza ktorých vyšiel obžalovaný. Najprv ho nespoznala. Chytil ju však za ruku a vtiahol do dverí do kuchynky a povedal jej, aby sa nebála, že sa nič nestane, keď urobia, čo chce. Obžalovaný mal rozhovor s riaditeľkou a tvrdil, že potrebuje 15 000,- eur. Vravel, že to musí urobiť, lebo mu uniesli deti, potom ale dodal, že sú už asi doma. Aj táto svedkyňa videla, že vtedy mal pištoľ, a to v zadnom vrecku v nohaviciach na pravej strane. Svedkyňa potvrdila, že sa cítila ohrozená z toho, že je na pracovisku v prítomnosti cudzieho muža, ktorý mal zbraň. Obžalovaný však na nikoho nemieril. Obžalovaný povedal, aby išli do trezoru a tak do trezoru išli práve na základe jeho rozhodnutia Keď videl, že sú tam len mince a drobné peniaze, tak povedal, že toto jeho situáciu nerieši. Dobrovoľne a pokojne z banky odišiel zadným vchodom. Mobil som mala v kabelke, ktorú sa mala v kuchynke. Svedkyňa potvrdila svoju výpoveď z prípravného konania, kde uviedla, že sama si všimla, že iba v trezore obžalovaný s tou zbraňou niečo robil, trvalo to iba chvíľku a hneď ju dal späť do vrecka, pričom nevidela, žeby so zbraňou manipuloval.

Obžalovaný konal v priestoroch, kde sa svedkyne nachádzali, každá vnímal časť konania obžalovaného, pričom niektoré skutočnosti vnímali spoločne. Nie je teda rozporným, ak konkrétna svedkyňa svedčí o niečom čo si všimla v danom okamihu len ona.

Z výpovede svedkyne O. Y., manželky obžalovaného vyplýva, že niekoľko týždňov pred 23.8.2010 bol nervóznejší a podráždenejší. Podľa súdu popis jeho stavu pred skutkom nasvedčoval tomu, že sa mohol pripravovať na skutok. Síce dosvedčila, že s vedomím obžalovaného mala doma 4000,- eur, no v porovnaní so snahou obžalovaného získať lúpežou takmer štvornásobok tejto sumy, sa javí ako nepodstatná a nevylučuje ziskuchtivý motív páchateľa. Rovnako nie je rozhodujúce ani to, že obžalovaný mal plánovaný odchod na dovolenku. Obžalovaný sa k skutku rozhodol vedomí si tohto plánu a dokonca konal napriek tomu, že mohol predpokladať, že bude poznaný pracovníčkami banky. Táto zdanlivá nezmyselnosť konania obžalovaného ho ale neospravedlňuje a ani nevylučuje dôvodnosť obžaloby. Usvedčuje ho totiž aktívne lúpežné konanie v čase skutku. Iracionalitu by bolo možné vidieť aj v tom, že nakoniec upustil od snahy skutočne sa zmocniť peňazí banky, no podľa súdu sa rozhodol správne, keď sám ukončil nátlak vykonávaný na pracovníčkach banky, keď sám upustil od snahy prisvojiť si peniaze banky a pokojne z banky odišiel nespôsobiac žiadne poranenie. Treba dodať, že svedkyňa nepotvrdila, že by sa jej obžalovaný ako svojej manželke zdôveril s nejakým ohrozením. To, že dodala, že 23.8.2010 asi niečo po 07,30 hod. jej obžalovaný volal na mobil, že má dávať pozor na deti a že bol nejakými ľuďmi donútený ísť do banky nevylučuje pôvodný úmysel obžalovaného bankovou lúpežou zmocniť sa cudzích peňazí. Takýto telefonát je pochybný, pretože samotná svedkyňa takto podaný obsah bez meškania nepodala policajným orgánom. Pritom si musela byť vedomá, že taký obsah oznámenia zo strany jej manžela predstavuje ohrozenie pre neho samotného. Keďže ďalej nekonala, súd je toho názoru, že ide len o účelovú snahu blízkeho rodinného príslušníka dosiahnuť pre obžalovaného miernejšie súdne rozhodnutie a že takéto oznámenie zo strany obžalovaného v skutočnosti nebolo podané. Podstatné je, že obžalovaný počas lúpeže nikomu nepovedal, že v skutočnosti koná pod nátlakom. Aj jeho správanie po skutku evidentne nasvedčuje snahe utiecť, vyhnúť sa polícii a jej úkonom. Obžalovaný sa nevrátil do miesta bydliska, nechránil svoju rodinu. Ak by na to mal dôvod a v skutočnosti by bola prítomná hrozba zo strany tretích osôb, súd je presvedčený, že by jednak ako bývalý policajt požiadal o policajnú ochranu a jednak, že by sa snažil osobne svojej rodine zabezpečiť ochranu. Nekonal by tak, že sa schoval v lese a len pozoroval svoj dom a hliadkujúcich policajtov. Treba dodať aj to, že sa nepotvrdilo, aby v období po skutku niekto čo i len nepriamo sa snažil ohrozovať obžalovaného či jeho rodinu. To, že obžalovaný sám potvrdil, že vlastne jediný údajný dôkaz o ohrození - fotografiu svojich dcér so zakrúžkovaným terčom - zničil a nezachoval ako dôkaz, len potvrdzuje dôvodnosť obžaloby.

Z výpovede svedka H.. W. Ľ. vyplýva, že v spolupráci s poškodenou bankou boli obstarané dostupné záznamy z priemyselných kamier a najmä záznam z miesta pred trezorovou miestnosťou jednoznačne svedčil o aktívnom a dominantnom správaní sa obžalovaného na mieste činu, o skutočnosti, že bol ozbrojený a manipuloval so zbraňou tak, že si to mohli všimnúť pracovníčky banky vrátane toho, že takticky mal vo svojom bezprostrednom dosahu viaceré pracovníčky banky. V danom okamihu, tak ako v podstate počas každého trestného činu úmyselného sa páchateľ rozhodoval permanentne a volil riešenie, ktoré považoval za pre neho vhodné. Počas skutku nikto nemohol predpokladať ako sa obžalovaný rozhodne. Mal pritom v moci prostriedky, ktorými mohol spôsobiť fatálne následky, mal v moci pracovníčky banky, bol na mieste neurčenom pre verejnosť, mal možnosť izolovať prítomné pracovníčky banky. Otvorene sa síce nevyhrážal, ako by sa to mohlo zdať štandardné, no svoju momentálnu prevahu dával najavo dosť jasne, keď sa správal ohrozujúco. Samotné svedkyne potvrdili svoj strach z obžalovaného. Tento strach bezdôvodný nebol, pretože obžalovaný ako ozbrojená osoba, ktorá nebola zamestnancom banky, otvorene žiadal vydať peniaze v sume 15000,- Sk s tým, že nikomu sa potom nič nestane.

Ako dosvedčil svedok A. Y., obžalovaný prišiel až dňa 24.8.2010 na adresu O. č.XX sa osprchovať a volal polícii, že sa chce prihlásiť. Až potom odišli do domu obžalovaného, teda do domu O. Č..XXX, kde ho policajti zaistili. Pred súdom uviedol, že dňa 23.87.2010 však nebol v kontakte s obžalovaným, a v ten deň sním ani nerozprával. Tento rozpor s výpoveďou v prípravnom konaní, keď popisoval rozhovor s obžalovaným zo dňa 23.8.2010 svedok hodnoverne nevysvetlil, a tak sám spochybnil hodnovernosť svojej osoby, čo v tejto súvislosti len posilňuje fakt, že svedok je blízkym rodinným príslušníkom obžalovaného.

Z výpovede svedka X. X. vyplynulo, že pre neho zháňal informácie súvisiace so sporom s firmou svedka H.. W., no nebolo zistené, aby činnosť obžalovaného pri predmetnom skutku súvisela s činnosťou obžalovaného v spore medzi svedkami X. a H.. W.. Ani jeden z týchto svedkov nemali žiadne informácie o predmetnom skutku a motivácii obžalovaného pri jeho spáchaní. Ani svedok X. nepotvrdil, že by obžalovaný pri obstarávaní informácii z titulu mandátnej zmluvy, či detektívnej činnosti čelil určitým ťažkostiam v podobe zasahovania zo strany tretích osôb. Svedok H..W. W. potvrdil, že obžalovaného nepozná, nikdy sa s ním nestretol a ani nerozprával. Z jeho výpovede vyplýva, že považuje tvrdenia obžalovaného na jeho osobu za bezdôvodné. Súd nezistil informácie , ktorý by spochybňovali tohto svedka. Svedok poukázal na svoj úspech v obchodnom spore so svedkom X..

Ani oboznámené listinné dôkazy nespochybňujú obžalobu. Zápisnica o obhliadke miesta činu dostatočne svedčí nielen o samotnej existencii miesta činu ale poskytuje aj obraz o priestore, v ktorom sa obžalovaný a pracovníčky banky pohybovali v čase skutku. Dokladuje, že obžalovaný sa v čase skutku vošiel zo zadnej časti budovy banky cez vchod neurčený pre zákazníkov a zdržiaval v priestoroch banky, ktorá nie je bežne prístupná iným než zamestnancom banky. To len dosvedčuje záujem obžalovaného dopustiť sa nedovoleného správania. Register trestov nasvedčuje, že obžalovaný doposiaľ nebol odsúdený. Z miesta bydliska je hodnotený ako ženatý otec dvoch detí, bez poznatkov o protispoločenskej činnosti.

Súd odmietol vykonať dôkaz výsluchom svedka J. X., bytom O. XX, výsluch príslušníkov OR PZ, ktorí pracovali na tomto prípade až po návrh na podanie obžaloby, výsluch Q..G., H..K., X..W., H..W., X. X., pretože by sa týkali skutočností nepodstatných pre rozhodnutie súdu a odmietol aj vykonať rekonštrukciu predmetného skutku, pretože skutočnosti zistiteľné z takého úkonu súd zistil z podrobných výpovedí obžalovaného a dotknutých pracovníčok banky, teda z iných dôkazov. O skutočnostiach dôležitých pre trestné konanie bolo zhromaždených a vykonaných dostatok dôkazov potrebných pre rozhodnutie súdu. Za rovnako nadbytočné súd považoval aj opätovné vypočutie svedkýň S.Á. U. H..Y. a obstaranie záznamov z priemyselných kamier, ktoré sa v čase skutku nachádzali v objekte ČSOB, pobočka Humenné, okrem záznamov z kamier, ktoré boli vykonané. Nebolo totiž zistené, že by v čase skutku boli v prevádzke iné kamery, a teda záznamy než tie, ktoré mal súd k dispozícii. Treba dodať, že senát vykonal v podstate všetky relevantné dôkazy, na ktoré upozornilo už prípravné konanie a bez akéjkoľvek zaujatosti tým boli odstránené aj prípadné pochybnosti o postupe polície v prípravnom konaní, kedy vec bola v konečnom dôsledku postúpená polícii vo Vranove nad Topľou a dozorovaná Okresnou prokuratúrou vo Vranove nad Topľou. Preto bolo rozhodnuté, že ďalšie dôkazy vo veci vykonávané nebudú.

Zástupkyňa poškodenej strany X.. K. Y. potvrdila, že predmetnej banke nebola spôsobenú majetková škoda. Treba ale poukázať, že v predmetnej trestnej činnosti spôsobenie škody nie je podmienkou vzniku trestnej zodpovednosti páchateľa.

Zo znaleckého posudku V.. Q. F. - znalca z odboru psychológia vyplýva, že obžalovaný je schopný správne vnímať, zapamätať si a reprodukovať prežité udalosti. Psychologickým vyšetrením znalec ale zistil snahu obžalovaného vyjadrovať sa v lepšom svetle a skresľovať skutočnosti vo svoj prospech. To podľa súdu len podporuje presvedčenie o účelovosti obhajoby obžalovaného. U obvineného navyše znalec týmto vyšetrením zistil známky latentnej, verbálnej a nepriamej agresivity, čo podľa súdu zodpovedá aj samotnému taktickému postupu obžalovaného pri páchaní trestnej činnosti. Obžalovaný sa nedopustil fyzického násilia voči inému, čo rovnako zodpovedá výsledkom znalcovho skúmania. Z hľadiska perspektívy do budúcnosti znalec vlastne poukázal, že špeciálna liečba nie je potrebná. To, že znalec nevylúčil možnosť, že úzkostná symptomatológia mohla byť u obžalovaného spôsobená ťaživými situáciami, teda nielen trestným konaním, ale aj tomu, čomu predchádzalo, napr. nátlakom tretích osôb ešte neznamená, že taký nátlak cudzích osôb bol prítomný. Naopak vykonaným dokazovaním nebol potvrdený nátlak, ktorý by zbavoval obžalovaného slobodnej vôle konať podľa vlastného uváženia. Správanie sa pracovníčok banky nezadalo príčinu pre to, aby boli psychologicky vyšetrované.

Zo znaleckého posudku znalcov z odboru psychiatrie Q.. Č. U. Q.. Q. vyplýva, že obžalovaný v čase skutku mohol rozpoznať jeho nebezpečnosť pre spoločnosť a mohol ovládať svoje konanie. Znalci pritom na základe psychiatrického vyšetrenia u obžalovaného zistili, že v čase skutku sa u obžalovaného nejednalo o kvalitatívnu poruchu vedomia so zmätenosťou s dezorientáciou. To podľa súdu len potvrdzuje, že obžalovaný jednal premyslene, bol orientovaný v čase a priestore, teda si uvedomoval celý skutok i interakciu s pracovníčkami banky. Treba dodať, že obžalovaný bol v minulosti policajným dôstojníkom a ako taký bol primerane vyškolený. Vedel teda, čo znamená vojsť do banky, žiadať zo zbraňou peniaze, na ktoré nemá zákonný nárok od osôb, ktoré sú zamestnancami banky a ktoré nemajú ani zmluvný ani iný právny dôvod mu peniaze vydať. Domnievať sa, že bývalý policajt nevie , čo má robiť, keď je niekto nútený k spáchaniu trestného činu, považuje senát za naivné a teda za bezdôvodné.

Z vykonaného dokazovania teda vyplýva, že práve obžalovaný Q.. W. Y. dňa 23.08.2010 asi o 07,30 hod. po otvorení zadného služobného vchodu pobočky ČSOB, a.s., na Námestí slobody č.2 v Humennom, riaditeľkou pobočky banky H.. U. Y. vnikol do objektu banky držiac v ruke strelnú zbraň a požadoval od riaditeľky pobočky banky vyplatenie hotovosti 15.000,- eur, a po príchode ďalších zamestnankýň banky, tieto upozornil, aby nerobili paniku, že ak mu budú vyplatené požadované peniaze, nič sa im nestane, kedy zamestnankyne banky na výzvu obžalovaného vidiac, že tento je ozbrojený strelnou zbraňou otvoril trezor banky, pričom keď obžalovaný zistil, že sa v trezore nachádza len malé množstvo peňazí, nedosahujúce sumu 15.000,- eur objekt banky opustil bez toho, aby vzal nejaké finančné prostriedky. Takto úmyselne, zo ziskuchtivého motívu proti inému použil hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci a čin spáchal závažnejším spôsobom konania, teda so zbraňou a spáchal tak zločin lúpeže podľa § 188 ods.1, Tr.zák, ktorého závažnosť je podstatne zvyšovaná práve tým, že pri čine použil zbraň. Obžalovaný mal v čase trestného činu legálne v držbe predmetnú zbraň s oprávnením ju nosiť. Musel teda vedieť o ustanovení o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého držiteľ zbrojného preukazu nesmie viditeľne nosiť zbraň, ak mu bol vydaný zbrojný preukaz s vyznačenou skupinou A, teda oprávnenie nosiť zbraň a strelivo na ochranu osoby a majetku.

Rozhodujúce je, že zbraň použil spôsobom, aby pracovníčky banky sa dozvedeli, že obžalovaný je takto ozbrojený, čo evidentne ovplyvňovalo slobodu ich rozhodovania a nútilo ich vôli obžalovaného získať z banky 15.000,- eur. Obžalovaný konal voči ženám zneužívajúc svoju prevahu. Z tohto hľadiska je nepodstatné, že obžalovaný navonok vravel pracovníčkam banky, aby sa nebáli, nerobili paniku, pretože jeho konanie bolo jasne výhražné, čo vyplýva z jeho vlastného pohybu na mieste činu, z jeho jednania na mieste činu a jednoznačné požadovanie sumy 15.000,- eur, ktorá mu v skutočnosti nepatrila. Nemožno zľahčovať skutočnú nebezpečnosť situácie, ktorú obžalovaný v čase trestného činu vytvoril a z ktorej reálne hrozilo spôsobenie závažnejšieho následku. Len skutočnosť, že obžalovaný sa dozvedel, že banka nemá k dispozícii požadovanú sumu a to, že si obžalovaný vnútorne vyhodnotil, že nebude pokračovať v útoku boli tými, ktoré neviedli k škode na majetku, zdraví či dokonca na živote. Doterajší bezúhonný život obžalovaného na druhej strane nasvedčuje v prospech obžalovaného, pretože v jeho správaní súd vidí výnimočné vybočenie z medzí riadneho života.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol na závažnosť trestného činu, na usporiadané pomery obžalovaného a priaznivé možnosti jeho nápravy. Pri výmere trestu zohľadnil súd poľahčujúcu okolnosť, ktorou bolo, že obžalovaný pred spáchaním trestného činu viedol riadny život. Nebola zistené priťažujúca okolnosť. Preto trestná sadzba bola upravená podľa § 38 ods. 2,3 Tr.zák.. Aj v rámci takto určenej trestnej sadzby ukladaný trest by však podľa názoru senátu bol neprimeraný pre Mgr. W. Y., ktorý sa v konečnom dôsledku sám správne rozhodol, že - po získaní informácie, že banka nemá požadovanú sumu - sa nezmocní žiadnych peňazí a z banky odíde bez spôsobenia bez zvyšovania strachu prítomných pracovníčok banky. Preto v rámci mimoriadneho zníženia trestu senát uložil obžalovanému trest odňatia slobody na päť rokov. Pretože obžalovaný nebol doposiaľ vo výkone trestu odňatia slobody a nasv, bol na výkon trestu zaradený do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Aj osoba obžalovaného a okolnosti trestného činu tomu nasvedčujú. Zneužitie legálne držanej strelnej zbrane, ktorá navyše svojou poloautomatickou povahou bola spôsobilá umožniť obžalovanému udržiavanie a zvyšovanie miery nátlaku na iné osoby vyžaduje osobitný postil v podobe trestu zákazu činnosti držať a nosiť strelnú zbraň na dobu desať rokov. Obhajoba obžalovaného, že zbraň mal v čase a mieste činu na svoju ochranu neobstojí. Držiteľ, a v danom prípade dokonca osoba s právom nosiť zbraň, je povinná výraznejšie dbať o predchádzanie trestnej činnosti a dôrazne treba trvať, že nesmie bezdôvodne a protizákonne ohrozovať iných.

Poučenie:

Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Humenné. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Oprávnená osoba môže podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktorého predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo, že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.