Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
839/388380.e86443.pdf
PDF · 119.26 KB
No categories available
2Tdo/13/2013
N a j v y š š í s ú d 2 Tdo 13/2013
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí konanom
14. mája 2013 v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Krajčoviča
a sudcov JUDr. Ing. Antona Jakubíka a JUDr. Libora Duľu, v trestnej veci proti obvinenému
Mgr. S. R. pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. o dovolaní
obvineného proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 31. mája 2012, sp. zn.
2 To 3/2012, takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného Mgr. S. R. sa o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Okresného súdu Humenné z 2. novembra 2011, sp. zn. 4 T 31/2011,
bol obvinený Mgr. S. R. uznaný za vinného zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm.
c/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
dňa 23.08.2010 asi o 07,30 hod. po otvorení zadného služobného vchodu pobočky Č.,
a.s., na N. v H., riaditeľkou pobočky banky Ing. A. R. vnikol do objektu banky držiac v ruke
strelnú zbraň a požadoval od riaditeľky pobočky banky vyplatenie hotovosti 15.000,- eur, a po
príchode ďalších zamestnankýň banky, tieto upozornil. aby nerobili paniku, že ak mu budú
vyplatené požadované peniaze, nič sa im nestane, kedy zamestnankyne banky na výzvu
obvineného vidiac, že obvinený je ozbrojený strelnou zbraňou otvoril trezor banky, pričom
keď obvinený zistil, že sa v trezore nachádza len malé množstvo peňazí, objekt banky opustil
bez toho, aby vzal nejaké finančné prostriedky.
Za to mu bol uložený podľa § 188 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 39 odsek 3
písm. d/, § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. j/ Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní
5 rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona pre výkon trestu odňatia slobody bol
zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 61 ods. l, ods. 2 Trestného zákona mu súd uložil aj trest - zákaz držať a nosiť
strelnú zbraň na dobu 10 rokov.
Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote obvinený podal odvolanie, ktoré
Krajský súd v Prešove uznesením z 31. mája 2012, sp. zn. 2 To 3/2012, ako nedôvodné
zamietol.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu následne obvinený podal dovolanie,
ktoré prostredníctvom svojho obhajcu aj písomne odôvodnil.
V jeho rozsiahlom, sčasti sa opakujúcom a neprehľadnom odôvodnení ako dovolacie
dôvody uviedol dovolacie dôvody uvedené v ustanovení § 371 ods. 1 písm. a/, b/, c/, e/, g/ a i/
Tr. por. t.j., že vo veci rozhodol nepríslušný súd, v nezákonnom zložení, bolo zásadným
spôsobom porušené jeho právo na obhajobu, vo veci konal, alebo rozhodoval orgán činný
v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov
trestného konania, dôkazy neboli vykonané zákonným spôsobom a napokon, že rozhodnutie
súdov je založené na nesprávnom právnom posúdení skutku.
Obvinený k uvedeným dovolacím dôvodom uviedol nasledovné:
K dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. a/, že na 18. marca 2011 bol predvolaný
na Okresný súd Humenné, kde bolo vykonané verejné zasadnutie okresného súdu
na rozhodnutie o jeho žiadosti o prepustenie z väzby. Následne súd rozhodol, ale aj o prijatí
obžaloby podanej na neho okresným prokurátorom. Na verejné zasadnutie o tejto otázke však
nebol riadne predvolaný a nebolo mu teda známe, že súd bude rozhodovať aj o prijatí
obžaloby. Z uvedeného vyplýva, že o žiadosti obvineného rozhodoval predseda senátu ako
sudca pre prípravné konanie a následne ten istý senát rozhodoval o prijatí doručenej obžaloby,
čo je neprípustné. Okrem toho obvinený vzniesol proti sudcovi pre prípravné konanie, ktorý
rozhodoval o jeho vzatí do väzby dňa 27. augusta 2010 námietku zaujatosti a žiadal vec
tomuto okresnému súdu odňať. Sudca rozhodol, že vylúčený nie je, vzal ho do väzby, pričom
spis na rozhodnutie o námietke nepredložil nadriadenému súdu, čím sú naplnené dovolacie
dôvody podľa § 371 písm. a/ Tr. zák.
K dovolacej námietke podľa § 371 ods. 1 písm. b/ Tr. por. namietal, že v odvolacom
konaní vzniesol námietku zaujatosti proti členovi odvolacieho senátu JUDr. F. M., ktorú však
sťažnostný senát krajského súdu zamietol, nesprávne, ako nedôvodnú. Pretože v danom
prípade tiež platí, že sudca sa má javiť aj v očiach strán, teda objektívne,
ako nestranný, sú preto naplnené dovolacie dôvody aj podľa § 371 ods. 1 písm. b/ Tr. por.
K dovolacej námietke podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. namietal, že u neho
vyšetrovateľ vykonal prehliadku iných priestorov /dňa 23. 8. 2010/ bez toho aby, na jej výkon
mal povolenie. Okrem toho do zápisnice o jej vykonaní uviedol úmyselne nepravdivý údaj
/obsah nádrže motorového vozidla/, čím bolo hrubo porušené ustanovenie § 101 ods. 1
Tr. por. Rovnako bolo porušené právo obvineného na obhajobu aj tým, že o jeho sťažnosti
proti vznesenému obvineniu okresný prokurátor rozhodol hneď nasledujúci deň. Okrem toho
proti konajúcemu prokurátorovi 27. augusta 2010 /po predvedení pred sudcu pre prípravné
konanie rozhodujúcemu o jeho vzatí do väzby/ vzniesol námietku zaujatosti, na ktorú však
prokurátor nereagoval ani o nej nerozhodol. Preto úkon namietnutej osoby /v tomto prípade
návrh na väzbu, ale ani vznesenie obvinenia/ nemôže byť podkladom v trestnom konaní,
pretože nešlo o neodkladný a neopakovateľný úkon. Z týchto dôvodov preto uznesenie
o vznesení obvinenia nemohlo ani nadobudnúť právoplatnosť. Toto tvrdenie podporuje jednak
uznesenie Krajskej prokuratúry v Prešove, ktorým odňala prokurátorský dozor Okresnej
prokuratúre v Humennom v predmetnej trestnej veci a dozorom poverila Okresnú prokuratúru
vo Vranove nad Topľou, ako aj opatrenie riaditeľa Krajského riaditeľstva PZ v Prešove,
ktorým odňal vec Úradu justičnej a kriminálnej polície v Humennom a pridelil ju Úradu
justičnej a kriminálnej polície Krajského riaditeľstva v Prešove a po zmene organizačného
poriadku napokon vec bola pridelená na vybavenie Úradu justičnej a kriminálnej polície
vo Vranove nad Topľou.
Napriek uvedenému prokurátor okresnej prokuratúry dňa 11. marca 2011 podal
obžalobu na Okresnom súde Humenné, ktorý neskôr na hlavnom pojednávaní zamietol otázky
obhajcu na svedkyňu Ing. R. a nevypočul ani svedka Ing. J. N.. Uvedené skutočnosti preto
naplňujú vo svojom súhrne dovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por.
K dovolacím dôvodom podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. namietal, že okresný súd
na hlavnom pojednávaní vykonal dôkaz prehratím DVD nosiča, ktorý poskytol senátu obhajca
obvineného, ktorý obdržal od polície ako údajnú kópiu DVD z banky. Obhajca konajúci senát
upozornil, na túto skutočnosť. Súd napriek tomu dôkaz prehratím DVD vykonal čím porušil
zákon.
K dovolacím dôvodom podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. obvinený argumentoval,
že vyšetrovateľ okresného úradu PZ pochybil pokiaľ proti obvinenému najskôr začal trestné
stíhanie pre pokus trestného činu lúpeže podľa § 14 ods. 1, § 188 ods. 1, 2 Tr. zák. a neskôr
mu vzniesol obvinenie pre dokonaný trestný čin, pretože v tom ktorom skutku musí
vyšetrovateľ rozlišovať aj jednotlivé štádia trestného konania. Okrem toho
z nazhromaždených dôkazov v spise nie je preukázaná subjektívna stránka žalovaného
trestného činu – zavinenie, pretože obvinený preukázateľne konal v krajnej núdzi, konkrétne
pod hrozbou ublíženia jeho rodine.
Žiadal preto, aby najvyšší súd zrušil napadnuté uznesenie krajského súdu a prikázal
mu, aby vo veci znovu konal a rozhodol.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací najskôr skúmal, či podané
dovolanie spĺňa všetky obsahové a formálne náležitosti, či je podané oprávnenou osobou
a či je prípustné.
Dovolaním bolo napadnuté právoplatné uznesenie Krajského súdu v Prešove
z 31. mája 2012, sp. zn. 2 To 3/2012, ktorým bolo zamietnuté odvolanie Mgr. S. R. proti
rozsudku Okresného súdu Humenné z 2. novembra 2011, sp. zn. 4 T 31/2011.
Proti takémuto rozhodnutiu podľa § 368 ods. 1 Tr. por. dovolanie je prípustné.
Dovolanie bolo podané prostredníctvom obhajcu a sú v ňom uvedené dôvody, prečo
je rozhodnutie napádané a aké konkrétne chyby sú mu vytýkané (§ 369 ods. 2 písm. b/, § 371
Predseda senátu preto podľa § 381 Tr. por. nariadil neverejné zasadnutie v rámci
ktorého bolo zistené, že dovolanie obvineného nie je dôvodné, a preto Najvyšší súd
Slovenskej republiky toto podľa § 382 písm. c/ Tr. por. odmietol.
Pokiaľ sa týka dovolacích dôvodov uvedených a uplatnených obvineným podľa § 371
ods. 1 písm. a/, b/, c/, e/ Tr. por., ich obsahom, ako je zrejmé z odôvodnenia dovolania,
sú predovšetkým námietky zaujatosti, ktoré obvinený vznášal v priebehu trestného konania
opakovane a v podstate z tých istých dôvodov na sudcov okresného a krajského súdu,
ktoré rozhodovali v jeho trestnej veci ako aj prokurátorov okresnej a krajskej prokuratúry
a príslušníkov policajného zboru, z čoho napokon vyvodil záver o tom, že jemu vznesené
obvinenie za trestný čin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. por. nenadobudlo nikdy
právoplatnosť, a teda celé konanie voči nemu je vykonané nezákonne.
S uvedenými námietkami a závermi obvineného však nie je možné súhlasiť. Oba
konajúce súdy v odôvodnení svojich rozhodnutí /zvlášť odvolací súd/ sa námietkam
v uvedenom smere podrobne venovali a dôsledne ich rozviedli s poukazom na podstatu veci
vo svojich rozhodnutiach. Najvyšší súd preto na tieto podrobné a správne závery konajúcich
súdov môže v ďalšom len poukázať. Okrem toho k tomu len dodáva, že:
Pokiaľ sa týka námietok obvineného podľa § 371 ods. 1 písm. a/ Tr. por. je treba
uviesť, že okresný súd nariadil predbežné prerokovanie obžaloby a 14. marca 2011 žiadal
obvineného o predloženie návrhov na doplnenie dokazovania. Na verejnom zasadnutí,
ako to vyplýva zo zápisnice o úkone, obvinený súhlasil so skrátením lehoty a nemal žiadne
návrhy na doplnenie dokazovania ani nenamietal skutočnosť, že mu obžaloba nebola
doručená. Zo spisového materiálu síce nie je zistiteľné, či obvinenému spolu s výzvou
na doplnenie dokazovania bola doručovaná aj obžaloba, ale pokiaľ by tomu tak aj nebolo, toto
pochybenie okresného súdu nijako zásadne nemohlo ovplyvniť postavenie obvineného, ktorý
jednak vedel za aký skutok je trestne stíhaný, bol vyzvaný na predloženie návrhov
na doplnenie dokazovania a z predvolania na verejné zasadnutie je zrejmé, že súd túto otázku
(predbežné prejedanie obžaloby) bude riešiť a zo zápisnice o verejnom zasadnutí je zrejmé,
že postup súdu ani nenamietal, bol s ním uzrozumený pričom súd v zmysle § 243 ods. 1
Tr. por. správne rozhodol v senáte (č.l. 428).
Okrem toho súd postupoval v súlade so zákonom aj vtedy, keď podľa § 238 ods. 3
Tr. por. rozhodol aj o väzbe obvineného v kontexte ustanovenia § 244 ods. 1 Tr. por.
Stavu veci a zákonu nezodpovedá ani tvrdenie obvineného, že o jeho námietke
zaujatosti proti sudcovi rozhodujúcemu o jeho vzatí do väzby nebolo doposiaľ rozhodnuté
kompetentným súdom. O námietke zaujatosti rozhodol právoplatne Krajský súd v Prešove
9. septembra 2010, sp. zn. 7 Tpo 27/10 (č.l. 28) z čoho teda aj vyplýva, že keďže nebol
vylúčený z konania konajúci sudca Okresného súdu Humenné nemohol vo veci konať
nepríslušný súd, ako sa domnieva obvinený. V danom prípade totiž platí, že ak konal vo veci
príslušný a nevylúčený sudca Okresného súdu Humenné, tak ani tento súd ako taký nemohol
byť v konaní nepríslušný.
Pokiaľ sa týka námietok obvineného smerujúcich voči konajúcim prokurátorom,
zvlášť voči konajúcemu prokurátorovi Okresnej prokurátorovi Humenné, ani tieto námietky
nemožno považovať za relevantné. Jednak JUDr. M. sa necítil byť v danej veci zaujatý
a o vznesenej námietke obvineného voči konajúcemu prokurátorovi bolo aj rozhodnuté
Krajskou prokuratúrou v Prešove uznesením z 30. novembra 2010, sp. zn. 1/2 KPt 897/10-14.
Táto síce odňala vec Okresnej prokuratúre v Humennom a prikázala ju Okresnej prokuratúre
Vranov nad Topľou, nie však preto, že by zistila zaujatosť JUDr. M., ale len a len preto, že
obvinený pôsobil ako policajt Okresného riaditeľstva PZ v Humennom, väčšina prokurátorov
pôsobiacich na Okresnej prokuratúre Humenné sa preto s ním poznala a bolo vhodnejšie, aby
vec dozorovala Okresná prokuratúra vo Vranove nad Topľou, o čom svedčia už citované
rozhodnutia krajskej prokuratúry vrátane uznesenia Generálnej prokuratúry Slovenskej
republiky z 26. októbra 2010, sp. zn. IV/1 GPt 497/10-4, týkajúceho sa nevylúčenia
prokurátorov krajskej prokuratúry z konania, ktoré si Najvyšší súd Slovenskej republiky pred
svojim rozhodnutím zaobstaral.
Naviac najvyšší súd k uvedenému dodáva, že v konaní pred súdom má prokurátor
postavenie strany a nemôže zásadne uplatňovať iné právo ako iná strana v konaní, t.j.
obvinený. Okrem skutočnosti, že obvinený pracoval ako policajt a podieľal sa na stíhaní
prokurátora JUDr. G., ktorý bol nadriadený súčasným prokurátorom Okresnej prokuratúry
Humenné nebola produkovaná žiadna iná skutočnosť, ktorá by svedčila o objektívnej
zaujatosti toho – ktorého prokurátora tejto okresnej prokuratúry.
Koniec – koncov určenie konkrétneho nezaujatého prokurátora pre zastupovanie
v konaní pred súdom je záležitosťou prokuratúry a nie súdu.
Pokiaľ sa týka dôvodov dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. b/ Tr. por. dovolací súd
iba konštatuje, že o námietke zaujatosti proti sudcovi Krajského súdu v Prešove, konajúcom
o odvolaní obvineného proti rozsudku Okresného súdu Humenné, t.j. JUDr. F. M. krajský súd
právoplatne rozhodol a JUDr. F. M. nevylúčil z rozhodovania v predmetnej trestnej veci.
Krajský súd svoje rozhodnutie podrobne a vecne správne odôvodnil a ani najvyšší súd po
preskúmaní rozhodnutia žiadne pochybenie krajského súdu v uvedenom smere nezistil
a v dôsledku tohto nie sú splnené ani dôvody dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. b/ Tr. por.
Rovnako najvyšší súd nezistil ani dôvody dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c/
Je síce pravda, že vyšetrovateľ vykonal prehliadku iných priestorov – konkrétne
prehliadku osobného motorového vozidla O., ev. č. H., bez príkazu – v rozpore s ustanovením
§ 101 ods. 1 Tr. por. S touto otázkou sa však vysporiadali oba konajúce súdy a jej výsledky
nepoužili a nevyhodnocovali ako dôkaz v predmetnej trestnej veci.
Nie je namieste ani námietka obvineného, že uznesenie o vznesení obvinenia proti
jeho osobe nenadobudlo právoplatnosť, pretože jeho sťažnosť proti tomuto uzneseniu
prokurátor zamietol hneď nasledujúci deň (25. augusta 2010) čím mu skrátil trojdňovú lehotu
na odôvodnenie sťažnosti. V tomto prípade je potrebné uviesť, že prokurátor pri rozhodnutí
o sťažnosti obvineného nie je viazaný žiadnou lehotou a skutočnosť, že rozhodol o sťažnosti
obvineného na druhý deň nič nemení na právoplatnosti tohto uznesenia.
Najvyšší súd sa nemôže stotožniť ani s námietkou dovolateľa podľa § 371 ods. 1
písm. g/ Tr. por. Senát konajúcich súdov nemal dôvod vylúčiť z konania ako dôkaz DVD,
ktoré predložil súdu sám obhajca obvineného a ako z dôkazov založených v spise vyplýva,
tento na základe svojej žiadosti mu bol vyhotovený orgánmi činnými v trestnom konaní
(č.l. 373 ).
Pokiaľ sa týka napokon dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. ani
tento dôvod uplatnený obvineným naplnený nie je.
Dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. slúži totiž výlučne na nápravu
hmotnoprávnych chýb. Svojou dikciou za bodkočiarkou vylučuje skutkové námietky tzn. nie
je prípustné právne účinné namietať, že skutok tak ako bol zistený súdmi prvého a druhého
stupňa, bol zistený nesprávne a neúplne a tiež hodnotenie vykonaných dôkazov, pretože určitý
skutkový stav je vždy výsledkom hodnotiaceho procesu.
Preto pre možnosť posudzovania podmienok a okolnosti vylučujúcich protiprávnosť
činu (v tomto prípade krajnej núdze) v dovolacom konaní, by zistený skutok musel obsahovať
skutkové okolnosti svedčiace na možnosť konania obvineného v krajskej núdzi.
Za tejto situácie by bol dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. naplnený
vtedy, ak by také okolnosti boli nesprávne právne vyhodnotené, t.j. ako nesplňujúce kritéria
uvedené v § 24 Tr. zák. hoci v skutočnosti by ich spĺňali.
V posudzovanej veci, ako vyplýva z vyššie uvedeného, neboli splnené zákonné
podmienky dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky
na neverejnom zasadnutí dovolanie Mgr. S. R. ako nedôvodné odmietol.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 14. mája 2013
JUDr. Peter K r a j č o v i č, v.r.
predseda senátu
Vypracoval: JUDr. Ing. Anton Jakubík
Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková