Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tdo/13/2013

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí konanom

14. mája 2013 v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Krajčoviča

a sudcov JUDr. Ing. Antona Jakubíka a JUDr. Libora Duľu, v trestnej veci proti obvinenému

Mgr. S. R. pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. o dovolaní

obvineného proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 31. mája 2012, sp. zn.

, takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného Mgr. S. R. sa o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Humenné z 2. novembra 2011, sp. zn. ,

bol obvinený Mgr. S. R. uznaný za vinného zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm.

c/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

dňa 23.08.2010 asi o 07,30 hod. po otvorení zadného služobného vchodu pobočky Č.,

a.s., na N. v H., riaditeľkou pobočky banky Ing. A. R. vnikol do objektu banky držiac v ruke

strelnú zbraň a požadoval od riaditeľky pobočky banky vyplatenie hotovosti 15.000,- eur, a po

príchode ďalších zamestnankýň banky, tieto upozornil. aby nerobili paniku, že ak mu budú

vyplatené požadované peniaze, nič sa im nestane, kedy zamestnankyne banky na výzvu

obvineného vidiac, že obvinený je ozbrojený strelnou zbraňou otvoril trezor banky, pričom

keď obvinený zistil, že sa v trezore nachádza len malé množstvo peňazí, objekt banky opustil

bez toho, aby vzal nejaké finančné prostriedky.

Za to mu bol uložený podľa s použitím

písm. d/, , , trest odňatia slobody v trvaní

5 rokov.

Podľa pre výkon trestu odňatia slobody bol

zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa ods. l, ods. 2 mu súd uložil aj trest - zákaz držať a nosiť

strelnú zbraň na dobu 10 rokov.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote obvinený podal odvolanie, ktoré

Krajský súd v Prešove uznesením z 31. mája 2012, sp. zn. , ako nedôvodné

zamietol.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu následne obvinený podal dovolanie,

ktoré prostredníctvom svojho obhajcu aj písomne odôvodnil.

V jeho rozsiahlom, sčasti sa opakujúcom a neprehľadnom odôvodnení ako dovolacie

dôvody uviedol dovolacie dôvody uvedené v ustanovení § 371 ods. 1 písm. a/, b/, c/, e/, g/ a i/

t.j., že vo veci rozhodol nepríslušný súd, v nezákonnom zložení, bolo zásadným

spôsobom porušené jeho právo na obhajobu, vo veci konal, alebo rozhodoval orgán činný

v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov

trestného konania, dôkazy neboli vykonané zákonným spôsobom a napokon, že rozhodnutie

súdov je založené na nesprávnom právnom posúdení skutku.

Obvinený k uvedeným dovolacím dôvodom uviedol nasledovné:

K dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. a/, že na 18. marca 2011 bol predvolaný

na Okresný súd Humenné, kde bolo vykonané verejné zasadnutie okresného súdu

na rozhodnutie o jeho žiadosti o prepustenie z väzby. Následne súd rozhodol, ale aj o prijatí

obžaloby podanej na neho okresným prokurátorom. Na verejné zasadnutie o tejto otázke však

nebol riadne predvolaný a nebolo mu teda známe, že súd bude rozhodovať aj o prijatí

obžaloby. Z uvedeného vyplýva, že o žiadosti obvineného rozhodoval predseda senátu ako

sudca pre prípravné konanie a následne ten istý senát rozhodoval o prijatí doručenej obžaloby,

čo je neprípustné. Okrem toho obvinený vzniesol proti sudcovi pre prípravné konanie, ktorý

rozhodoval o jeho vzatí do väzby dňa 27. augusta 2010 námietku zaujatosti a žiadal vec

tomuto okresnému súdu odňať. Sudca rozhodol, že vylúčený nie je, vzal ho do väzby, pričom

spis na rozhodnutie o námietke nepredložil nadriadenému súdu, čím sú naplnené dovolacie

dôvody podľa § 371 písm. a/ Tr. zák.

K dovolacej námietke podľa namietal, že v odvolacom

konaní vzniesol námietku zaujatosti proti členovi odvolacieho senátu JUDr. F. M., ktorú však

sťažnostný senát krajského súdu zamietol, nesprávne, ako nedôvodnú. Pretože v danom

prípade tiež platí, že sudca sa má javiť aj v očiach strán, teda objektívne,

ako nestranný, sú preto naplnené dovolacie dôvody aj podľa

K dovolacej námietke podľa namietal, že u neho

vyšetrovateľ vykonal prehliadku iných priestorov /dňa 23. 8. 2010/ bez toho aby, na jej výkon

mal povolenie. Okrem toho do zápisnice o jej vykonaní uviedol úmyselne nepravdivý údaj

/obsah nádrže motorového vozidla/, čím bolo hrubo porušené ustanovenie § 101 ods. 1

Rovnako bolo porušené právo obvineného na obhajobu aj tým, že o jeho sťažnosti

proti vznesenému obvineniu okresný prokurátor rozhodol hneď nasledujúci deň. Okrem toho

proti konajúcemu prokurátorovi 27. augusta 2010 /po predvedení pred sudcu pre prípravné

konanie rozhodujúcemu o jeho vzatí do väzby/ vzniesol námietku zaujatosti, na ktorú však

prokurátor nereagoval ani o nej nerozhodol. Preto úkon namietnutej osoby /v tomto prípade

návrh na väzbu, ale ani vznesenie obvinenia/ nemôže byť podkladom v trestnom konaní,

pretože nešlo o neodkladný a neopakovateľný úkon. Z týchto dôvodov preto uznesenie

o vznesení obvinenia nemohlo ani nadobudnúť právoplatnosť. Toto tvrdenie podporuje jednak

uznesenie Krajskej prokuratúry v Prešove, ktorým odňala prokurátorský dozor Okresnej

prokuratúre v Humennom v predmetnej trestnej veci a dozorom poverila Okresnú prokuratúru

vo Vranove nad Topľou, ako aj opatrenie riaditeľa Krajského riaditeľstva PZ v Prešove,

ktorým odňal vec Úradu justičnej a kriminálnej polície v Humennom a pridelil ju Úradu

justičnej a kriminálnej polície Krajského riaditeľstva v Prešove a po zmene organizačného

poriadku napokon vec bola pridelená na vybavenie Úradu justičnej a kriminálnej polície

vo Vranove nad Topľou.

Napriek uvedenému prokurátor okresnej prokuratúry dňa 11. marca 2011 podal

obžalobu na Okresnom súde Humenné, ktorý neskôr na hlavnom pojednávaní zamietol otázky

obhajcu na svedkyňu Ing. R. a nevypočul ani svedka Ing. J. N.. Uvedené skutočnosti preto

naplňujú vo svojom súhrne dovolacie dôvody podľa

K dovolacím dôvodom podľa namietal, že okresný súd

na hlavnom pojednávaní vykonal dôkaz prehratím DVD nosiča, ktorý poskytol senátu obhajca

obvineného, ktorý obdržal od polície ako údajnú kópiu DVD z banky. Obhajca konajúci senát

upozornil, na túto skutočnosť. Súd napriek tomu dôkaz prehratím DVD vykonal čím porušil

zákon.

K dovolacím dôvodom podľa obvinený argumentoval,

že vyšetrovateľ okresného úradu PZ pochybil pokiaľ proti obvinenému najskôr začal trestné

stíhanie pre pokus trestného činu lúpeže podľa § 14 ods. 1, § 188 ods. 1, 2 Tr. zák. a neskôr

mu vzniesol obvinenie pre dokonaný trestný čin, pretože v tom ktorom skutku musí

vyšetrovateľ rozlišovať aj jednotlivé štádia trestného konania. Okrem toho

z nazhromaždených dôkazov v spise nie je preukázaná subjektívna stránka žalovaného

trestného činu – zavinenie, pretože obvinený preukázateľne konal v krajnej núdzi, konkrétne

pod hrozbou ublíženia jeho rodine.

Žiadal preto, aby najvyšší súd zrušil napadnuté uznesenie krajského súdu a prikázal

mu, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací najskôr skúmal, či podané

dovolanie spĺňa všetky obsahové a formálne náležitosti, či je podané oprávnenou osobou

a či je prípustné.

Dovolaním bolo napadnuté právoplatné uznesenie Krajského súdu v Prešove

z 31. mája 2012, sp. zn. , ktorým bolo zamietnuté odvolanie Mgr. S. R. proti

rozsudku Okresného súdu Humenné z 2. novembra 2011, sp. zn. .

Proti takémuto rozhodnutiu podľa dovolanie je prípustné.

Dovolanie bolo podané prostredníctvom obhajcu a sú v ňom uvedené dôvody, prečo

je rozhodnutie napádané a aké konkrétne chyby sú mu vytýkané (§ 369 ods. 2 písm. b/, § 371

ods. 1 a ).

Predseda senátu preto podľa nariadil neverejné zasadnutie v rámci

ktorého bolo zistené, že dovolanie obvineného nie je dôvodné, a preto Najvyšší súd

Slovenskej republiky toto podľa odmietol.

Pokiaľ sa týka dovolacích dôvodov uvedených a uplatnených obvineným podľa § 371

ods. 1 písm. a/, b/, c/, e/ , ich obsahom, ako je zrejmé z odôvodnenia dovolania,

sú predovšetkým námietky zaujatosti, ktoré obvinený vznášal v priebehu trestného konania

opakovane a v podstate z tých istých dôvodov na sudcov okresného a krajského súdu,

ktoré rozhodovali v jeho trestnej veci ako aj prokurátorov okresnej a krajskej prokuratúry

a príslušníkov policajného zboru, z čoho napokon vyvodil záver o tom, že jemu vznesené

obvinenie za trestný čin lúpeže podľa , nenadobudlo nikdy

právoplatnosť, a teda celé konanie voči nemu je vykonané nezákonne.

S uvedenými námietkami a závermi obvineného však nie je možné súhlasiť. Oba

konajúce súdy v odôvodnení svojich rozhodnutí /zvlášť odvolací súd/ sa námietkam

v uvedenom smere podrobne venovali a dôsledne ich rozviedli s poukazom na podstatu veci

vo svojich rozhodnutiach. Najvyšší súd preto na tieto podrobné a správne závery konajúcich

súdov môže v ďalšom len poukázať. Okrem toho k tomu len dodáva, že:

Pokiaľ sa týka námietok obvineného podľa je treba

uviesť, že okresný súd nariadil predbežné prerokovanie obžaloby a 14. marca 2011 žiadal

obvineného o predloženie návrhov na doplnenie dokazovania. Na verejnom zasadnutí,

ako to vyplýva zo zápisnice o úkone, obvinený súhlasil so skrátením lehoty a nemal žiadne

návrhy na doplnenie dokazovania ani nenamietal skutočnosť, že mu obžaloba nebola

doručená. Zo spisového materiálu síce nie je zistiteľné, či obvinenému spolu s výzvou

na doplnenie dokazovania bola doručovaná aj obžaloba, ale pokiaľ by tomu tak aj nebolo, toto

pochybenie okresného súdu nijako zásadne nemohlo ovplyvniť postavenie obvineného, ktorý

jednak vedel za aký skutok je trestne stíhaný, bol vyzvaný na predloženie návrhov

na doplnenie dokazovania a z predvolania na verejné zasadnutie je zrejmé, že súd túto otázku

(predbežné prejedanie obžaloby) bude riešiť a zo zápisnice o verejnom zasadnutí je zrejmé,

že postup súdu ani nenamietal, bol s ním uzrozumený pričom súd v zmysle § 243 ods. 1

správne rozhodol v senáte (č.l. 428).

Okrem toho súd postupoval v súlade so zákonom aj vtedy, keď podľa § 238 ods. 3

rozhodol aj o väzbe obvineného v kontexte ustanovenia

Stavu veci a zákonu nezodpovedá ani tvrdenie obvineného, že o jeho námietke

zaujatosti proti sudcovi rozhodujúcemu o jeho vzatí do väzby nebolo doposiaľ rozhodnuté

kompetentným súdom. O námietke zaujatosti rozhodol právoplatne Krajský súd v Prešove

9. septembra 2010, sp. zn. (č.l. 28) z čoho teda aj vyplýva, že keďže nebol

vylúčený z konania konajúci sudca Okresného súdu Humenné nemohol vo veci konať

nepríslušný súd, ako sa domnieva obvinený. V danom prípade totiž platí, že ak konal vo veci

príslušný a nevylúčený sudca Okresného súdu Humenné, tak ani tento súd ako taký nemohol

byť v konaní nepríslušný.

Pokiaľ sa týka námietok obvineného smerujúcich voči konajúcim prokurátorom,

zvlášť voči konajúcemu prokurátorovi Okresnej prokurátorovi Humenné, ani tieto námietky

nemožno považovať za relevantné. Jednak JUDr. M. sa necítil byť v danej veci zaujatý

a o vznesenej námietke obvineného voči konajúcemu prokurátorovi bolo aj rozhodnuté

Krajskou prokuratúrou v Prešove uznesením z 30. novembra 2010, sp. zn. 1/2 KPt 897/10-14.

Táto síce odňala vec Okresnej prokuratúre v Humennom a prikázala ju Okresnej prokuratúre

Vranov nad Topľou, nie však preto, že by zistila zaujatosť JUDr. M., ale len a len preto, že

obvinený pôsobil ako policajt Okresného riaditeľstva PZ v Humennom, väčšina prokurátorov

pôsobiacich na Okresnej prokuratúre Humenné sa preto s ním poznala a bolo vhodnejšie, aby

vec dozorovala Okresná prokuratúra vo Vranove nad Topľou, o čom svedčia už citované

rozhodnutia krajskej prokuratúry vrátane uznesenia Generálnej prokuratúry Slovenskej

republiky z 26. októbra 2010, sp. zn. IV/1 GPt 497/10-4, týkajúceho sa nevylúčenia

prokurátorov krajskej prokuratúry z konania, ktoré si Najvyšší súd Slovenskej republiky pred

svojim rozhodnutím zaobstaral.

Naviac najvyšší súd k uvedenému dodáva, že v konaní pred súdom má prokurátor

postavenie strany a nemôže zásadne uplatňovať iné právo ako iná strana v konaní, t.j.

obvinený. Okrem skutočnosti, že obvinený pracoval ako policajt a podieľal sa na stíhaní

prokurátora JUDr. G., ktorý bol nadriadený súčasným prokurátorom Okresnej prokuratúry

Humenné nebola produkovaná žiadna iná skutočnosť, ktorá by svedčila o objektívnej

zaujatosti toho – ktorého prokurátora tejto okresnej prokuratúry.

Koniec – koncov určenie konkrétneho nezaujatého prokurátora pre zastupovanie

v konaní pred súdom je záležitosťou prokuratúry a nie súdu.

Pokiaľ sa týka dôvodov dovolania podľa dovolací súd

iba konštatuje, že o námietke zaujatosti proti sudcovi Krajského súdu v Prešove, konajúcom

o odvolaní obvineného proti rozsudku Okresného súdu Humenné, t.j. JUDr. F. M. krajský súd

právoplatne rozhodol a JUDr. F. M. nevylúčil z rozhodovania v predmetnej trestnej veci.

Krajský súd svoje rozhodnutie podrobne a vecne správne odôvodnil a ani najvyšší súd po

preskúmaní rozhodnutia žiadne pochybenie krajského súdu v uvedenom smere nezistil

a v dôsledku tohto nie sú splnené ani dôvody dovolania podľa

Rovnako najvyšší súd nezistil ani dôvody dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c/

Je síce pravda, že vyšetrovateľ vykonal prehliadku iných priestorov – konkrétne

prehliadku osobného motorového vozidla O., ev. č. H., bez príkazu – v rozpore s ustanovením

S touto otázkou sa však vysporiadali oba konajúce súdy a jej výsledky

nepoužili a nevyhodnocovali ako dôkaz v predmetnej trestnej veci.

Nie je namieste ani námietka obvineného, že uznesenie o vznesení obvinenia proti

jeho osobe nenadobudlo právoplatnosť, pretože jeho sťažnosť proti tomuto uzneseniu

prokurátor zamietol hneď nasledujúci deň (25. augusta 2010) čím mu skrátil trojdňovú lehotu

na odôvodnenie sťažnosti. V tomto prípade je potrebné uviesť, že prokurátor pri rozhodnutí

o sťažnosti obvineného nie je viazaný žiadnou lehotou a skutočnosť, že rozhodol o sťažnosti

obvineného na druhý deň nič nemení na právoplatnosti tohto uznesenia.

Najvyšší súd sa nemôže stotožniť ani s námietkou dovolateľa podľa § 371 ods. 1

písm. g/ Senát konajúcich súdov nemal dôvod vylúčiť z konania ako dôkaz DVD,

ktoré predložil súdu sám obhajca obvineného a ako z dôkazov založených v spise vyplýva,

tento na základe svojej žiadosti mu bol vyhotovený orgánmi činnými v trestnom konaní

(č.l. 373 ).

Pokiaľ sa týka napokon dovolacieho dôvodu podľa ani

tento dôvod uplatnený obvineným naplnený nie je.

Dôvod dovolania podľa slúži totiž výlučne na nápravu

hmotnoprávnych chýb. Svojou dikciou za bodkočiarkou vylučuje skutkové námietky tzn. nie

je prípustné právne účinné namietať, že skutok tak ako bol zistený súdmi prvého a druhého

stupňa, bol zistený nesprávne a neúplne a tiež hodnotenie vykonaných dôkazov, pretože určitý

skutkový stav je vždy výsledkom hodnotiaceho procesu.

Preto pre možnosť posudzovania podmienok a okolnosti vylučujúcich protiprávnosť

činu (v tomto prípade krajnej núdze) v dovolacom konaní, by zistený skutok musel obsahovať

skutkové okolnosti svedčiace na možnosť konania obvineného v krajskej núdzi.

Za tejto situácie by bol dovolací dôvod podľa naplnený

vtedy, ak by také okolnosti boli nesprávne právne vyhodnotené, t.j. ako nesplňujúce kritéria

uvedené v § 24 Tr. zák. hoci v skutočnosti by ich spĺňali.

V posudzovanej veci, ako vyplýva z vyššie uvedeného, neboli splnené zákonné

podmienky dovolania podľa , a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky

na neverejnom zasadnutí dovolanie Mgr. S. R. ako nedôvodné odmietol.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 14. mája 2013

JUDr. Peter K r a j č o v i č, v.r.

predseda senátu

Vypracoval: JUDr. Ing. Anton Jakubík

Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková