Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 527/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-39

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. októbra 2013

v senáte zloženom z predsedu Milana Ľalíka a sudcov Marianny Mochnáčovej a Petra

Brňáka prerokoval prijatú sťažnosť RNDr. K. Š., S., zastúpenej Advokátskou kanceláriou

Z., s. r. o., konajúcou advokátkou Mgr. Z. P., B., pre namietané porušenie jej základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prerokovanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom Krajského súdu

v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo RNDr. K. Š., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a jej právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

a postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l o .

2. Krajskému súdu v Bratislave p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

ďalej konal bez zbytočných prieťahov.

3. RNDr. K. Š., p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 2 500 €

(slovom dvetisícpäťsto eur), z ktorej j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý zaplatiť jej

1 500 € (slovom tisícpäťsto eur) a Krajský súd v Bratislave 1 000 € (slovom tisíc eur)

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. RNDr. K. Š., p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 331,13 €

(slovom tristotridsaťjeden eur a trinásť centov), ktorú s ú Okresný súd Bratislava I

a Krajský súd v Bratislave p o v i n n ý zaplatiť spoločne a nerozdielne na účet

Advokátskej kancelárie Z. P., s. r. o., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“)

č. k. -22 zo 7. augusta 2013 bola na ďalšie konanie prijatá sťažnosť

RNDr. K. Š. (ďalej len ,,sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len ,,ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“)

postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len ,,okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. a postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len ,,krajský súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Predmetom konania pred okresným súdom je od roku 2006 vyporiadanie

bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej aj ,,BSM“). Sťažovateľka podala

20. januára 2006 na okresnom súde návrh, ktorým žiadala, aby súd (i) zrušil účastníkom

konania (jej ako navrhovateľke a RNDr. J. P. ako odporcovi) právo spoločného nájmu

k bytu a aby určil, že jediným nájomcom je odporca, ktorý sa stáva jediným členom

v Stavebnom bytovom družstve B., aby odporcovi bola uložená povinnosť zabezpečiť

pre navrhovateľku a ich dcéru náhradný byt do 60 dní od právoplatnosti rozhodnutia

a aby (ii) súd vyporiadal BSM. Uznesením okresného súdu z 23. augusta 2006 bolo konanie

v časti vyporiadania BSM vylúčené na samostatné konanie, ktoré však doteraz nie je

právoplatne skončené, a to aj napriek sťažnostiam adresovaným predsedovi okresného súdu,

ako aj krajského súdu. K ďalšiemu priebehu konania sťažovateľka uviedla:

,,Dňa 17. 10. 2006 bola sťažovateľke doručená výzva okresného súdu zo dňa 12. 10.

2006, ktorou ju vyzval na úhradu súdneho poplatku za návrh na vyporiadanie BSM. Listom

zo dňa 19. 10. 2006 oznámila sťažovateľka úhradu súdneho poplatku, pričom list bol

doručený 23. 10. 2006.

Až dňa 27. 06. 2008 okresný súd vyzval sťažovateľku na odstránenie vád podania,

t. j. aby špecifikovala petit tak, aby bol jasný, určitý, zrozumiteľný a vykonateľný.

Dňa 11. 07. 2008 sťažovateľka vadu návrhu na vyporiadanie BSM odstránila...

Súd už pri odstraňovaní prvej procesnej prekážky, ktorou bolo neuhradenie súdneho

poplatku, mohol a mal zistiť aj vadu v petite návrhu na vyporiadame BSM, najmä,

keď sa už pri prvej výzve musel so spisom oboznámiť, aj s tým, či sú splnené podmienky

konania. Okresný súd tak mohol v jednom kroku vyzvať sťažovateľku nielen na úhradu

súdneho poplatku, ale aj na úpravu petitu, čím by sa dal jeho postup charakterizovať

ako rýchly a účinný...

V návrhu žiadala sťažovateľka vyporiadať BSM, a to členský podiel v Stavebnom

bytovom družstve B. k dvojizbovému bytu..., nakoľko iný majetok počas trvania manželstva

s odporcom nenadobudli, resp. bol spotrebovaný. K návrhu sa odporca písomne nevyjadril.

Dňa 09. 07. 2009 bolo sťažovateľke doručené predvolanie na prvé pojednávanie –

na 22. 10. 2009, t. j. tri a pol roka po podaní návrhu na vyporiadanie BSM...

Pred otvorením pojednávania vo veci samej sťažovateľka prostredníctvom svojej právnej

zástupkyne na pojednávaní 22. 10. 2009 do zápisnice špecifikovala petit návrhu

čo do hodnoty členského podielu vo výške 185.886,- €, z ktorej žiadala titulom vyrovnania

vyplatiť sumu 92.943,- €, čo súd podľa pripustil...

Súd pojednávanie odročil z dôvodu doplnenia dokazovania pripojením spisu sp. zn...

a taktiež z dôvodu, že na uvedenom pojednávaní si odporca vyhradil právo vyjadriť

sa k celej veci písomne a predložiť aj dôkazy. Okresný súd mu určil lehotu na vyjadrenie

a predloženie dôkazov, a to do 30 dní od pojednávania. Odporca sa však v danej lehote

nevyjadril.

Dňa 14. 12. 2009 sťažovateľka žiadala súd, aby zabezpečil vyjadrenie odporcu

k predmetnému sporu, nakoľko sa odporca nevyjadril prvý krát na výzvu súdu zo dňa

14. 11. 2008 (doručenej mu 01. 12. 2008) a ani na druhú výzvu súdu zaprotokolovanú

v zápisnici z pojednávania zo dňa 22. 10. 2009.

Dňa 09. 02. 2010 sa konalo druhé pojednávanie vo veci. Na pojednávaní právny

zástupca odporcu uviedol, že sa k veci na výzvu súdu zo dňa 22. 10. 2009 nevyjadril,

nakoľko dospel k názoru, že sa nemá k čomu vyjadriť. Pojednávanie bolo odročené

na neurčito vzhľadom na potrebu znaleckého dokazovania a zistenia výšky zostatkovej

hodnoty členského podielu ku dňu zániku BSM. Uznesením zo dňa 18. 02. 2010 bolo

nariadené znalecké dokazovanie a vypracovaním a podaním znaleckého posudku

bol poverený Ing. P. S.

Dňa 30. 06. 2010 bol sťažovateľke doručený znalecký posudok. Listom zo dňa

15. 07. 2010 žiadala sťažovateľka o opravu znaleckého posudku, nakoľko výpočty súvisiace

s vekom domu neboli podľa nej správne. Dňa 02. 09. 2010 bol sťažovateľke doručený

doplnok č. 1 k znaleckému posudku.

Listom zo dňa 13. 10. 2010 žiadala sťažovateľka okresný súd o vytýčenie termínu

pojednávania. Dňa 04. 02. 2011 bolo sťažovateľke doručené predvolanie na pojednávanie

na deň 24. 02. 2011...

Sťažovateľka na pojednávaní dňa 24. 02. 2011 po vykonanom dokazovaní znaleckým

posudkom Ing. P. S. č. 4/2010 v spojení s doplnkom č. 1 zo dňa 21. 07. 2010 zobrala návrh

v časti hodnoty členského podielu vo výške 73,886,- € a v časti výplaty podielu vo výške

36.943,- € späť, čím žiadala vyporiadať hodnotu členského podielu vo výške 112.000,- €

a titulom vyrovnania žiadala vyplatiť 56.000,- €.

Na pojednávaní dňa 14. 04. 2011 odporca žiadal rozšíriť masu vyporiadania BSM

o príjmy sťažovateľky a odporcu a o nehnuteľnosť, ktorú mala sťažovateľka podľa neho

nadobudnúť v USA za trvania manželstva... Súd zaviazal aj sťažovateľku, aby sa táto,

po tom, čo bude doručené vyjadrenie odporcu, vyjadrila k tejto špecifikácii masy BSM,

k nadobudnutej nehnuteľnosti v USA, jej predaju, hodnote jej predaja a ako naložila

s prostriedkami za jej predaj. Nakoľko sa odporca dlhodobo nevyjadroval, opätovne

požiadala sťažovateľka o vytýčenie pojednávania.

Dňa 22. 09. 2011 bolo sťažovateľke doručené predvolanie na pojednávanie na deň

03. 11. 2011. Spolu s predvolaním okresný súd doručil sťažovateľke vyjadrenie odporcu,

na ktoré bol vyzvaný dňa 14. 04. 2011, pričom uvedené vyjadrenie odporcu je však zo dňa

30. 08. 2011 a okresnému súdu bolo doručené dňa 02. 09. 2011, t. j. viac ako 4 mesiace

po uplynutí lehoty na vyjadrenie...

Dňa 07. 10. 2011 podala sťažovateľka sťažnosť na prieťahy v konaní

sp. zn. , ktorú predsedníčka okresného súdu vyhodnotila listom zo dňa 07. 11.

2011 ako odôvodnenú.

Dňa 03. 11. 2011 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom odporca stále

nešpecifikoval masu BSM ohľadne nehnuteľnosti v USA a pod. Sťažovateľka opakovane

poukázala na premlčanie a domnienku vysporiadania tejto časti BSM... Súd na pojednávaní

03. 11. 2011 vyniesol rozsudok, ktorým do vysporiadania BSM zaradil členský podiel

v bytovom družstve...

Dňa 22. 12. 2011 sťažovateľka podala voči výrokom o trovách odvolanie a dňa

23. 12. 2011 podal odvolanie aj odporca, ale voči všetkým výrokom rozsudku.

Vec napadla na krajský súd dňa 01. 03. 2012 pod sp. zn. . Dňa 23. 08.

2012 doručila sťažovateľka krajskému súdu svoju sťažnosť na prieťahy, nakoľko do daného

termínu krajský súd neurobil žiaden úkon. Podpredseda krajského súdu vyhodnotil sťažnosť

ako dôvodnú a uviedol, že tento stav je zapríčinený nepriaznivou personálnou situáciou

na danom súde a množstvom agendy. Ani do dnešného dňa krajský súd nevykonal vo veci

pod sp. zn. žiaden úkon.

Ako z vyššie uvedeného vyplýva, sťažovateľka opakovane žiadala okresný súd,

aby zabezpečil vyjadrenie odporcu, aj aby súd vytyčoval pojednávania. Taktiež podala

aj sťažnosť na prieťahy v konaní na tomto súde. Sťažovateľka taktiež podala sťažnosť

na prieťahy aj na krajskom súde. Ku dňu podania tejto sťažnosti Ústavnému súdu SR nebolo

konanie v právnej veci sťažovateľky (vo veci vyporiadania BSM) právoplatne skončené.“

3. V petite sťažnosti sťažovateľka žiada, aby ústavný súd nálezom vyslovil,

že postupom okresného súdu, ako aj krajského súdu v predmetnom konaní bolo porušené

jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa dohovoru.

Ďalej žiada, aby ústavný súd prikázal krajskému súdu ďalej konať bez zbytočných

prieťahov, priznal jej primerané finančné zadosťučinenie v sume 15 000 € a náhradu trov

konania v sume 331,13 €. Návrh na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

odôvodnila sťažovateľka tým, že:

,,... stále nevie vyriešiť svoju bytovú otázku; sťažovateľka na začiatku konania

pôsobila a žila v USA a pokiaľ sa zúčastňovala pojednávaní, ubytovanie v B.

si zabezpečovala u známych alebo v hoteloch. Odkedy sa vrátila na Slovensko, býva

v prenajatých nehnuteľnostiach, pretože aktuálne pracovne pôsobí v K., prípadne jej

s bývaním pomáhajú známi (dočasne môže užívať dom svojej známej, ktorý však musí

opustiť, pokiaľ ho známa bude potrebovať pre seba). Je teda odkázaná na pomoc iných

osôb... Finančná čiastka, ktorú by mala sťažovateľka obdržať (z titulu vyporiadania BSM,

pozn.), nie je nezanedbateľná... Preto je pre sťažovateľku doriešenie tejto veci veľmi

dôležité a potrebné a predlžovaním trvania sporu je z hľadiska financií a možnosti užívania

majetku sťažovateľka značne znevýhodňovaná oproti odporcovi. Treba tiež uviesť,

že navrhovateľka už stratila dôveru v súdnictvo, pretože aj samotné konanie o rozvode

manželstva a úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu trvalo cca 7 rokov.

Preto navrhovateľka nepodáva žiadne ďalšie návrhy/žaloby na súd na ochranu svojich

práv, ktoré by prípadne prichádzali do úvahy... Zbytočnými prieťahmi dochádza aj k zásahu

do jej súkromia a súkromia jej rodiny, nakoľko si vlastný domov nemôžu zabezpečiť

a nakoľko na ich životy má ešte stále, hoci nepriamo, dosah odporca. Žiadame ústavný súd,

aby zohľadnil konkrétne okolnosti prípadu, vrátane pozície sťažovateľky sprevádzanej

pocitom neistoty, utrpenia a krivdy, ako aj naplnenie princípu spravodlivosti a aby v zmysle

vyššie uvedeného priznal sťažovateľke sumu vo výške 15.000 €.“

II.

4. Ústavný súd vyzval okresný súd, aby sa k prijatej sťažnosti vyjadril, oznámil,

či trvá na ústnom pojednávaní, a zaslal ústavnému súdu chronológiu procesných úkonov

realizovaných konajúcim súdom v predmetnej veci od roku 2006. Okresný súd v liste

doručenom ústavnému súdu 27. septembra 2013 oznámil, že netrvá na ústnom pojednávaní

a predložil chronológiu procesných úkonov, ktoré boli v konaní realizované:

,,Dňa 23. 8. 2006 súd uznesením vylúčil na samostatné konanie návrh navrhovateľky

na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Tomuto bola pridelená spisová

značka .

Dňa 12. 10. 2006 úprava súdnej tajomníčky na ďalší postup vo veci, navrhovateľka

bola súdom vyzvaná na úhradu súdneho poplatku za podaný návrh.

Dňa 24. 10. 2006 na súd doručené podanie navrhovateľky, uhradený súdny poplatok

za návrh.

Dňa 25. 10. 2006 úprava súdnej tajomníčky na predloženie súdneho spisu vyššiemu

súdnemu úradníkovi za účelom odstraňovania vád žalobného návrhu.

Dňa 20. 8. 2007 úradný záznam o nahliadnutí do súdneho spisu odporcom.

Dňa 21. 11. 2007 súd uznesením navrhovateľku vyzval na odstránenie vád žalobného

návrhu. Z adresy právnej zástupkyne navrhovateľky sa súdu zásielka vrátila s doložkou

adresát požiadal o doposielanie zásielok, v dôsledku čoho súd S. a. s. prípisom zo dňa

26. 5. 2008 žiadal o oznámenie predmetnej adresy na doposielanie. Dňa 20. 6. 2008 súdu

doručená žiadaná odpoveď s novou adresou právnej zástupkyne navrhovateľky.

Dňa 11. 7. 2008 na súd doručené podanie navrhovateľky – upravený, doplnený

žalobný návrh.

Dna 16. 9. 2008 úradný záznam o nahliadnutí do súdneho spisu právnou

zástupkyňou navrhovateľky.

Dňa 19. 9. 2008 do spisu doručené podanie právnej zástupkyne navrhovateľky –

informácia o založení novoudelenej plnej moci.

Dňa 14. 11. 2008 odporca zo strany súdu vyzvaný na vyjadrenie sa k žalobnému

návrhu.

Dňa 12. 2. 2009 súdny spis predložený zákonnej sudkyni na stanovenie ďalšieho

postupu vo veci.

Dňa 6. 7. 2009 zákonná sudkyňa vo veci na deň 22. 10. 2009 vytýčila termín

pojednávania.

Dňa 22. 10. 2009 sa vo veci konalo pojednávanie, ktoré bolo odročené na deň

9. 2. 2010.

Dňa 9. 12. 2009 úradný záznam o nahliadnutí do súdneho spisu právnou

zástupkyňou navrhovateľky.

Dňa 16. 12. 2009 na súd doručené podanie navrhovateľky.

Dňa 17. 12. 2009 úprava zákonnej sudkyne na ďalší postup vo veci, výzva súdu

adresovaná odporcovi.

Dňa 9. 2. 2010 sa vo veci konalo pojednávanie, ktoré bolo za účelom nariadenia

znaleckého dokazovania odročené na neurčito.

Dňa 18. 2. 2010 súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odvetvia odhad

hodnoty nehnuteľností.

Dňa 2. 3. 2010 na súd doručené podanie ustanoveného znalca, žiadosť o zaplatenie

preddavku na znalečné.

Dňa 10. 3. 2010 súd uznesením znalcovi určil preddavok na znalečné vo výške

200, Eur.

Dňa 10. 5. 2010 ustanovený znalec doručil súdu vyhotovený znalecký posudok

č. 4/2010.

Dňa 10. 6. 2010 znalecký posudok spolu s výzvou na vyjadrenie sa k nemu zaslaný

účastníkom konania.

Dňa 24. 6. 2010, 19. 7. 2010 na súd doručené podania PZ N – oznámenie o zmene

adresy na doručovanie, vyjadrenie k znaleckému posudku od PZ N.

Dňa 21. 7. 2010 na súd doručený od súdneho znalca doplnok k znaleckému posudku.

Dňa 25. 8. 2010 doplnok k znaleckému posudku expedovaný spolu s výzvou

na vyjadrenie sa k nemu účastníkom konania.

Dňa 9. 9. 2010 na súd doručené vyjadrenie PZO.

Dňa 18. 10. 2010 na súd doručené podanie navrhovateľky – žiadosť o vytýčenie

termínu pojednávania.

Dňa 15. 11. 2010 súd uznesením priznal ustanovenému znalcovi odmenu

za vyhotovený znalecký posudok.

Dňa 27. 1. 2011 zákonná sudkyňa vo veci na deň 24. 4. 2011 vytýčila termín

pojednávania.

Dňa 3. 2. 2011 na súd doručené podanie odporcu.

Dňa 24. 2. 2011 sa vo veci konalo pojednávanie, ktoré bolo za účelom doplnenia

dokazovania odročené na deň 14. 4. 2011.

Dňa 17. 3. 2011 úradný záznam o nahliadnutí do spisu PZ N.

Dňa 14. 4. 2011 sa vo veci konalo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito.

Dňa 10. 6. 2011 výzva súdu adresovaná odporcovi na vyjadrenie sa, a to s poukazom

na závery z pojednávania konaného dňa 14. 4. 2011.

Dňa 22. 6. 2011 na súd doručené podanie navrhovateľky – žiadosť o vytýčenie

termínu pojednávania.

Dňa 8. 7. 2011 na súd doručené podanie právneho zástupcu odporcu – žiadosť

o predĺženie súdom stanovenej lehoty na vyjadrenie sa o 10 prac. dni.

Dňa 8. 8. 2011 pokyn zákonnej sudkyne na opakovanú výzvu súdu adresovanú

odporcovi.

Dňa 2. 9. 2011 na súd doručené vyjadrenie sa odporcu.

Dňa 5. 9. 2011 zákonná sudkyňa vo veci na deň 3. 11. 2011 vytýčila termín

pojednávania.

Dňa 29. 9. 2011 na súd doručené podanie – vyjadrenie sa navrhovateľky. Dňa 3. 11.

2011 vo veci sa konalo pojednávanie, na ktorom bol vyhlásený rozsudok vo veci.

Dňa 22. 12. 2011 na súd doručené podanie- odvolanie navrhovateľky, dňa 23. 12. 2011

doručené odvolanie odporcu.

Dňa 18. 1. 2012 odvolania účastníkov doručované protistranám spolu s výzvou súdu

na vyjadrenie sa k nim.

Dňa 8. 2. 2012, 10. 2. 2012 na súd doručené vyjadrenie navrhovateľky k odvolaniu

odporcu.

Dňa 16. 2. 2012 bol odporcovi vyrubený súdny poplatok za podané odvolanie,

vyhotovená predkladacia správa na predloženie veci odvolaciemu súdu.

Dňa 1. 3. 2012 bol súdny spis predložený na rozhodnutie o podaných odvolaniach

Krajskému súdu v Bratislave.“

5. Podpredsedníčka okresného súdu v doručenom vyjadrení ďalej uviedla, že hoci

konanie bolo v jeho počiatočných fázach poznačené prieťahmi, okresný súd po vykonaní

prvotných úkonov smerujúcich k príprave pojednávania vo veci konal priebežne.

Zvýraznila, že vzhľadom na vysoký počet nevybavených vecí v súdnom oddelení zákonnej

sudkyne sa jednotlivé časové úseky medzi prvotnými úkonmi predĺžili, k čomu došlo

z objektívnych dôvodov (nadmerná zaťaženosť sudcov civilného úseku). Poukázala aj na to,

že dĺžku konania ovplyvnilo aj znalecké dokazovanie a správanie sťažovateľky, ktorú súd

musel vyzývať na odstránenie vád návrhu.

6. Krajský súd v odpovedi na výzvu ústavného súdu doručenej 28. augusta 2013

taktiež uviedol, že netrvá na ústnom prerokovaní veci. K podstate veci uviedol, že spis mu

bol predložený 1. marca 2012, pričom ,,... nebol zatiaľ vykonaný žiaden úkon, pretože vec

bola zaradená do bežného poradia na vybavenie, keďže predmetom konania je

vyporiadanie BSM, t. j. nejde o konania vyžadujúce osobitnú alebo výnimočnú rýchlosť v

zmysle Osobitných zásad pre všetky úseky krajského súdu, stanovených v rozvrhu práce na

roky 2012, 2013, a tejto veci k dnešnému dňu predchádza len v oddelení referujúceho sudcu

36 vecí napadnutých do jeho oddelenia ešte pred touto vecou. Prejednanie tohto spisu

odvolacím súdom sa dá reálne očakávať do konca roka 2013.“.

7. Na výzvu ústavného súdu k vhodnosti ústneho pojednávania sťažovateľka

v prípise doručenom 6. septembra 2013 uviedla, že súhlasí s upustením od ústneho

pojednávania vo veci.

8. Po posúdení sťažnosti, vyjadrení k nej a chronológie procesných úkonov

v predmetnom konaní dospel ústavný súd na neverejnom zasadnutí senátu k záveru,

že sťažnosť je dôvodná.

III.

9. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

10. Účel základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov vymedzil

ústavný súd vo svojej skoršej judikatúre tak, že ,,Účelom práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba

domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Až právoplatným rozhodnutím sa vytvára

právna istota.“ (). Je však prirodzené a ústavný súd to už vo svojej judikatúre

zdôraznil, že každé namietané porušenie základného práva podľa ,

resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti

prípadu, pričom tri základné kritériá sú: zložitosť veci, správanie účastníkov konania

a postup súdu (napr. , alebo ). Medzi kritériá, na ktoré ústavný súd

tiež prihliada pri svojom rozhodovaní, patrí aj predmet sporu v posudzovanom konaní

a význam konania pre sťažovateľa (napr. , alebo ).

11. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie bolo základom skúmania ústavného súdu,

či postupom okresného súdu a krajského súdu v predmetnom konaní došlo k porušeniu

základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 , resp. v primeranej lehote podľa dohovoru.

12. Po posúdení priebehu konania z hľadiska základných kritérií, na ktoré

sa prihliada, ústavný súd konštatuje:

12.1 Pokiaľ ide o zložitosť veci (právnu a skutkovú), ústavný súd konštatuje,

že predmetná vec je bežnou občianskoprávnou vecou, ktorá však za určitých okolností môže

vykazovať zvýšenú náročnosť najmä po skutkovej stránke (zisťovanie rozsahu BSM,

zisťovanie hodnoty vecí a iných majetkových hodnôt tvoriacich BSM). V tejto súvislosti

vyvstala v konaní objektívna potreba ustanovenia znalca, čo však zásadne neovplyvnilo

dĺžku konania, keďže od ustanovenia znalca do doručenia znaleckého posudku okresnému

súdu neuplynula doba viac ako troch mesiacov.

12.2 Pri hodnotení správania sťažovateľky ako účastníka konania ústavný súd nezistil

také okolnosti, ktoré by mohli byť zohľadnené významným spôsobom v jej neprospech,

a teda nemožno jej pričítať zásadný podiel na zodpovednosti za dĺžku konania.

Podpredsedníčka okresného súdu vo vyjadrení k prijatej sťažnosti sťažovateľke vyčíta vady

návrhu, pre ktoré ju súd musel vyzývať na jej odstránenie. Z príloh pripojených ku sťažnosti

vyplýva, že sťažovateľka sa jedným návrhom podaným na okresnom súde 20. januára 2006

domáhala, aby súd (i) zrušil účastníkom konania právo spoločného nájmu k bytu a rozhodol

na to nadväzujúcimi výrokmi a aby (ii) vyporiadal BSM, pričom v tejto súvislosti žiadala,

aby súd zaviazal odporcu zaplatiť jej ako navrhovateľke ,,polovicu hodnoty členského

podielu v družstve“.

Okresný súd uznesením z 21. novembra 2007 navrhovateľku vyzval na odstránenie

vád návrhu, keďže ,,v petite nie je špecifikovaná suma, ktorú má odporca navrhovateľke

zaplatiť“. V doplnení návrhu sťažovateľka na výzvu okresného súdu v podstatnom uviedla,

že ,,... z objektívnych dôvodov nie sme schopní stanoviť trhovú hodnotu členského podielu.

Z tohto dôvodu určujeme hodnotu členského podielu len odhadom na sumu 16 000 000 Sk,

pričom táto suma bude v rámci konania upresnená na základe znaleckého posudku, ktorý

bude určovať konkrétne hodnotu členského podielu v družstve...“, a petit v tejto časti

upravila tak, že žiadala, aby súd rozhodol, že: ,,odporca je povinný vyplatiť navrhovateľke

sumu 8 000 000 Sk z titulu vyrovnania jej podielu na majetku patriacom do BSM, a to do

troch dní od právoplatnosti rozsudku“.

Nepatrí do právomoci ústavného súdu, aby posudzoval, či pôvodný návrh

sťažovateľky mal alebo nemal vady, a ani to, či bol alebo nebol spôsobilý na ďalšie

konanie. V okolnostiach prípadu sa však javí, že vady vytýkané okresným súdom vo výzve

neboli takého charakteru, ktoré by bránili ďalšiemu pokračovaniu v konaní. Sťažovateľka

od počiatku konania zreteľne a zrozumiteľne žiadala, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť

jej polovicu hodnoty členského podielu v družstve, ktorej výška sa v konaniach tohto druhu,

kde len ťažko možno očakávať zhodu účastníkov (bývalých manželov na tejto hodnote),

obvykle určuje znaleckým dokazovaním. Napokon k tomu v predmetnom konaní aj došlo,

keď okresný súd ustanovil znalca, tento určil všeobecnú hodnotu členského podielu

v družstve na 112 000 € a z tejto sumy vychádzal okresný súd aj vo výroku o povinnosti

odporcu zaplatiť sťažovateľke konkrétnu peňažnú sumu na vyrovnanie podielov.

Z uvedeného dôvodu obrana okresného súdu vo vzťahu k správaniu sťažovateľky

a jej vplyvu na dĺžku konania nemohla byť zásadne zohľadnená v jej neprospech.

13. V postupe okresného súdu v predmetnej veci zistil ústavný súd viaceré obdobia,

ktoré z ústavného hľadiska možno považovať za zbytočné prieťahy v konaní. Na ťarchu

okresného súdu možno vymedziť tieto obdobia:

(i) od 20. januára 2006 do 23. augusta 2006; teda obdobie od podania návrhu

po vydanie uznesenia o vylúčení konania v časti vyporiadania BSM na samostatné konanie

(7 mesiacov nečinnosti),

(ii) od 24. októbra 2006, keď bol zaplatený súdny poplatok za návrh,

do 21. novembra 2007, keď okresný súd vyzval sťažovateľku na odstránenie vád návrhu

(takmer 13 mesiacov nečinnosti),

(iii) od 11. júla 2008, keď sťažovateľka doručila súdu doplnenie návrhu,

do 14. novembra 2008, keď okresný súd vyzval odporcu na vyjadrenie k návrhu (4 mesiace

nečinnosti),

(iv) od decembra 2008, keď odporcovi uplynula lehota na vyjadrenie sa k návrhu,

do 7. júla 2009, keď okresný súd nariadil prvé pojednávania vo veci na 22. október 2009

(šesť mesiacov nečinnosti).

14. Z uvedeného priebehu konania je zrejmé, že od podania návrhu sťažovateľky

do dňa konania prvého pojednávania na okresnom súde uplynula doba takmer štyroch

rokov. Takúto dobu konania možno bez ďalšieho považovať za priamo kolidujúcu

s obsahom základného práva podľa a práva podľa dohovoru.

V ďalšom priebehu konania síce okresný súd postupoval relatívne plynulo

a bez významnejších prieťahových období, prvotné obdobie takmer štvorročného

prieťahového, resp. neefektívneho konania však už nemohol napraviť.

15. Pokiaľ ide o postup krajského súdu v uvedenom odvolacom konaní, zo zhodného

vyjadrenia sťažovateľky a predsedu krajského súdu vyplýva, že krajský súd od predloženia

veci okresným súdom 1. marca 2012 do konca augusta 2013 nevykonal vo veci žiaden

procesný úkon. Vo vzťahu k postupu krajského súdu v označenom konaní neostáva

ústavnému súdu iné, než konštatovať (zatiaľ) 18 mesiacov nečinnosti. Predseda krajského

súdu vo vyjadrení namieta, že je to spôsobené zaťaženosťou jeho sudcov a že referujúca

sudkyňa postupuje podľa poradia (kde má ďalšie, rádovo desiatky staršie spisy,

ako je vec sťažovateľky). V obdobnej súvislosti ústavný súd uviedol (pozri napr.

, , , , ), že nedostatočné

personálne obsadenie súdu a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne

konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade,

ak sa na ten účel prijali včas adekvátne opatrenia. Podľa právneho názoru ústavného súdu,

vyjadreného napr. v rozhodnutí sp. zn. , otázky množstva vecí, personálne

a organizačné problémy súdu nie sú v zásade ústavne významné pre posúdenie toho,

či došlo k zbytočným prieťahom v konaní (m. m. , ). I keď

nie všetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej

sfére vedenia súdu či konajúceho sudcu, nemožno systémové nedostatky v oblasti výkonu

spravodlivosti pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania (napr. ).

16. Existujúca realita na krajskom súde, ktorá je výslednicou tvrdenej nadmernej

záťaže sudcov a počtu ešte starších nevybavených vecí, preto nemôže zbaviť krajský súd

objektívnej zodpovednosti za nečinnosť v trvaní zatiaľ 18 mesiacov, vo vzťahu ku ktorej

nemožno uvažovať o neporušení označených práv sťažovateľky.

17. Popri konkrétne vymedzených obdobiach nečinnosti tak na okresnom súde,

ako aj na krajskom súde ústavný súd zvýrazňuje aj tú skutočnosť, že ani po viac

ako siedmich rokoch nie je konanie v právnej veci sťažovateľky právoplatne skončené,

a tak je stále v právnej neistote týkajúcej sa vyporiadania jej zaniknutého BSM. Celková

dĺžka konania v spojení s už zistenými konkrétnymi obdobiami nečinnosti inštančných

súdov tak viedla k záveru ústavného súdu o porušení základného práva sťažovateľky

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v ,

ako aj jej práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

postupom okresného súdu, ako aj krajského súdu (1. výrok nálezu). Nadväzujúcim výrokom

nálezu ústavný súd prikázal krajskému súdu, ktorý má rozhodnúť o odvolaniach

sťažovateľky, ako aj odporcu proti rozsudku okresného súdu, aby vo veci ďalej konal

bez zbytočných prieťahov.

IV.

18. Sťažovateľka v sťažnosti uplatnila a odôvodnila aj svoj návrh na priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia v sume 15 000 €. Z doterajšej rozhodovacej

činnosti ústavného súdu vyplýva, že primerané finančné zadosťučinenie ústavný súd

spravidla prizná vtedy, keď následky porušenia práv sťažovateľa (zbytočné prieťahy

v konaní) už nemožno napraviť či odstrániť (napr. , ). Preto

ústavný súd tretím výrokom nálezu priznal sťažovateľke vychádzajúc z princípov

spravodlivosti, z potreby zavŕšenia ochrany jej práv a zo zodpovednosti súdov za zistenú

celkovú dĺžku konania primerané finančné zadosťučinenie v sume 2 500 €. Táto výška

podľa ústavného súdu primerane vyjadruje jej ujmu spôsobenú právnou neistotou v takej

právnej veci, akou je vyporiadanie BSM.

Podľa platí, že ak ústavný súd rozhodne

o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo

slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti

rozhodnutia. Keďže ústavný súd vyslovil porušenie označených práv sťažovateľky

tak vo vzťahu k postupu okresného súdu, ako aj vo vzťahu k postupu krajského súdu,

na úhradu priznaného primeraného finančného zadosťučinenia zaviazal obidva súdy

vo výške, ktorá podľa názoru ústavného súdu vyjadruje ich podiel na zistených zbytočných

prieťahoch v konaní (okresný súd 1 500 € a krajský súd 1 000 €).

19. Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov konania sťažovateľky.

S poukazom na a vyhlášku Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb jej bola priznaná náhrada trov konania pred ústavným súdom v sume

331,13 € (2 úkony právnej pomoci po 130,16 €, t. j. prevzatie a príprava zastúpenia,

sťažnosť podaná na ústavnom súde, 2 x paušálna náhrada hotových výdavkov po 7,81 €,

DPH v sume 55,19 €). Priznanú náhradu trov konania sú okresný súd a krajský súd povinné

zaplatiť spoločne a nerozdielne. Vzhľadom na , podľa ktorého proti

rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie

nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. októbra 2013