Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 341/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-30

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. novembra 2013

v senáte zloženom z predsedu Milana Ľalíka a zo sudcov Petra Brňáka a Marianny

Mochnáčovej v konaní o sťažnosti spoločnosti V., s. r. o., B., zastúpenej advokátkou

JUDr. E. K., P., ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod

sp. zn. , takto

rozhodol:

1. Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š i l

základné právo spoločnosti V., s. r. o., B., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručené v a právo na prejednanie jej záležitosti

v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd.

2. Okresnému súdu Bratislava I p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. Spoločnosti V., s. r. o., B., p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 500 €

(slovom tisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť jej

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Spoločnosti V., s. r. o., B., p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume

269,58 € (slovom dvestošesťdesiatdeväť eur a päťdesiatosem centov), ktorú j e Okresný

súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť na účet jej právnej zástupkyne JUDr. E. K., P., do

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -12 z 29. mája 2013 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť spoločnosti V., s. r. o., B. (ďalej len

„sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“)

a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uvádza, že podala „... na Okresnom súde

Bratislava I dňa 17. 08. 2006 o 9:06:54 žalobu na náhradu škody voči súdnemu exekútorovi

v konaní v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekútora a Okresného

súdu Bratislava I...

Konanie bolo zaevidované pod č. k. ...

Porušovateľ o tomto procesnom návrhu od 28. 12. 2006 nekonal a ani len

nerozhodol, zákonná sudkyňa vo veci nenariadila ani len jedno pojednávanie za obdobie

viac ako 6,5 roka...

Porušovateľ vec iba administratívne preregistroval, pridelil inej zákonnej sudkyni

a v súčasnosti vedie pod č. k. (6C)...

Aj po podaní sťažnosti sťažovateľ poskytol dostatočný priestor porušovateľovi

na zjednanie nápravy a odstránenie stavu neistoty...

Tento dostatočný časový priestor však porušovateľ nevyužil k zjednaniu nápravy ani

ku dňu podania tejto sťažnosti. Vytýčený termín pojednávania po viac ako 6 ročnej

nečinnosti stanovený na deň 26. 3. 2013 porušovateľ mailom to dňa 26. 03. 2013 odročil na

neurčito...“.

3. Na základe už uvedeného sťažovateľka ústavnému súdu navrhuje, aby vo veci

vydal tento nález:

„1. Základné právo obchodnej spoločnosti V. s. r. o. na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručené podľa veta prvá a

právo prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v Bratislave

konaní č. k. (6C) porušené boli.

2. Okresnému súdu Bratislava I v Bratislave sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod

č. k. (6C) konal bez zbytočných prieťahov

3. Obchodnej spoločnosti V. s. r. o. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 9.000,-

€... ktoré je Okresný súd Bratislava I v Bratislave povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od

právoplatnosti nálezu

4. Obchodnej spoločnosti V. s. r. o. priznáva úhradu trov konania... ktoré je Okresný

súd Bratislava I v Bratislave povinný zaplatiť na účet jej právnej zástupkyne advokátky

JUDr. E. K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.“

4. Svoju žiadosť o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia sťažovateľka

odôvodnila s poukázaním na pocit „... neistoty, bezmocnosti, beznádeje, ďalej morálnej

ujmy...“.

5. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci podaním z 24. júna 2013 písomne

vyjadril okresný súd (sp. zn. Spr. 3458/2013). Právna zástupkyňa sťažovateľky k tomuto

vyjadreniu nezaujala stanovisko (ústavným súdom bola k nemu vyzvaná listom č. k.

-25 z 9. júla 2013).

5.1 Podpredsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedla chronológiu

úkonov, ktoré vykonal okresný súd vo veci. K prieťahom vo veci vedenej pod sp. zn.

sa vyjadrila takto: „... S poukazom na vyššie uvedený zoznam úkonov musím

konštatovať, že konanie v predmetnej veci bolo poznačené prieťahmi, aktuálne však súd

vo veci bezprieťahovo koná. Mám zároveň za to, že ku vzniku prieťahov v konaní zo strany

tunajšieho súdu došlo z objektívnych dôvodov, a to najmä z dôvodu nadmernej zaťaženosti

sudcov, vyšších súdnych úradníkov občianskoprávneho úseku Okresného súdu Bratislava I

a vysokého počtu pridelených reštančných vecí súdneho oddelenia 6 C.“

6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich

vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať

ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia práv podľa označených článkov

a dohovoru. Prerokovanie sťažnosti na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu

predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou základného práva – ústavný súd nepovažuje

ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných

pre meritórne rozhodnutie veci (napr. , ).

II.

7. Ústavný súd z obsahu sťažnosti, k nej pripojených písomností a zo spisu

okresného súdu sp. zn. zistil tento stav a priebeh konania:

- 17. augusta 2006 sťažovateľka podala na okresnom súde žalobný návrh o náhradu

škody vo výške 1 902,74 € s prísl. (57 322 Sk), ktorý bol zaevidovaný pod sp. zn.

. Sťažovateľka súčasne podala námietku zaujatosti voči všetkým sudcom

okresného súdu a požiadala aj o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, spis bol

pridelený na prerokovanie a rozhodnutie sudkyni JUDr. A. H.,

- 20. septembra 2006 okresný súd žalobný návrh zaregistroval pod sp. zn.

.

- 7. novembra 2006 okresný súd vyzval sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku

za podanú námietku zaujatosti, výzvu prevzala sťažovateľka 15. novembra 2006,

- 7. novembra 2006 sťažovateľka navrhla pripustiť rozšírenie žalobného návrhu

o 12 155 Sk s prísl.,

- 22. novembra 2006 sťažovateľka podala odvolanie proti výzve na zaplatenie

súdneho poplatku za podanú námietku zaujatosti,

- 24. novembra 2006 okresný súd vydal uznesenie č. k. -35, ktorým

nepriznal oslobodenie sťažovateľky od súdneho poplatku za námietku zaujatosti,

- 6. decembra 2006 sťažovateľka podala na Krajskom súde v Bratislave (ďalej len

„krajský súd“) odvolanie proti uzneseniu o nepriznaní oslobodenia sťažovateľky od súdneho

poplatku,

- 19. decembra 2006 okresný súd vydal uznesenie č. k. -37, ktorým

zastavil konanie o námietke zaujatosti,

- 28. decembra 2006 sťažovateľka okresnému súdu navrhla, aby pripustil zámenu

účastníkov konania tak, aby namiesto doterajšieho odporcu do konania bola pribratá

Slovenská republika – Ministerstvo Spravodlivosti Slovenskej republiky,

- 29. decembra 2006 okresný súd prevzal odvolanie sťažovateľky proti uzneseniu

o nepriznaní oslobodenia sťažovateľky od súdneho poplatku za námietku zaujatosti,

- 5. januára 2007 sťažovateľka podala odvolanie proti uzneseniu č. k.

37,

- 8. januára 2007 okresný súd vydal uznesenie č. k. -43, ktorým zrušil

uznesenie č. k. -37,

- 6. februára 2007 okresný súd zaslal spis krajskému súdu, aby rozhodol o podanom

odvolaní proti uzneseniu o nepriznaní oslobodenia sťažovateľky od súdneho poplatku

za námietku zaujatosti, krajský súd prevzal spis 6. februára 2006 a zaevidoval ho pod sp. zn.

,

- 6. marca 2007 krajský súd uznesením č. k. -46 potvrdil napadnuté

uznesenie, spis bol vrátený okresnému súdu 14. marca 2007,

- od 30. mája 2007 k námietke zaujatosti sa postupne vyjadrovali všetci sudcovia

okresného súdu,

- opatrením predsedníčky okresného súdu č. 82/2007 z 29. októbra 2007 vec bola

pridelená na prerokovanie a rozhodnutie sudcovi okresného súdu prostredníctvom

generátora programu „Elektronická podateľňa“ sudkyni JUDr. V. H.,

- 11. augusta 2008 okresný súd vyzval sťažovateľku, aby v lehote 10 dní oznámila, či

spoločnosť v roku 2007 vykazovala zisk, a predložila daňové priznanie za rok 2007;

sťažovateľka výzvu prevzala 26. augusta 2008,

- 28. augusta 2008 sťažovateľka odpovedala okresnému súdu na výzvu z 11. augusta

2008,

- 18. decembra 2008 okresný súd vydal uznesenie č. k. -70, ktorým

priznal oslobodenie sťažovateľky od súdnych poplatkov,

- 17. februára 2009 okresný súd vydal uznesenie č. k. -72, ktorým

vyzval odporcu, aby sa vyjadril k priloženému žalobnému návrhu, a zároveň ho poučil

o procesných právach a povinnostiach,

- 4. marca 2009 okresný súd dostal vyjadrenie odporcu k žalobnému návrhu,

- 2. apríla 2009 vec bola pridelená na prerokovanie a rozhodnutie sudkyni okresného

súdu Mgr. D. D.,

- 12. decembra 2012 sťažovateľka podala sťažnosť na prieťahy v konaní

predsedníčke okresného súdu,

- 17. decembra 2012 dal sudca kancelárii pokyn na nariadenie termínu súdneho

pojednávania na 12. február 2013,

- 7. februára 2013 faxom právny zástupca odporcu požiadal o odročenie súdneho

pojednávania z dôvodu práceneschopnosti,

- 12. februára 2013 okresný súd spísal zápisnicu zo súdneho pojednávania a pre

neúčasť sporových strán (sťažovateľka nemala vykázané doručenie predvolania

na pojednávanie) pojednávanie odročil na 26. marec 2013,

- 12. februára 2013 okresný súd vyzval sťažovateľku, jej konateľa, aby sa v lehote

5 dní vyjadrila, či žiada vykonanie zmeny odporcu,

- 13. marca 2013 a tiež 15. marca 2013 sťažovateľka okresnému súdu oznámila, že

trvá na zámene odporcu podľa podania z 28. decembra 2006,

- 21. marca 2013 právny zástupca odporcu ospravedlnil svoju i odporcovu neúčasť

na súdnom pojednávaní z dôvodu kolízie s iným súdnym pojednávaním,

- 26. marca 2013 okresný súd spísal zápisnicu zo súdneho pojednávania a pre

neúčasť sporových strán (sťažovateľka nemala vykázané zaslanie predvolania

na pojednávanie) pojednávanie odročil na neurčito z dôvodu potreby rozhodnúť o návrhu

sťažovateľky na zmenu odporcu,

- 23. apríla 2013 okresný súd vyzval právneho zástupcu odporcu, aby sa v lehote

15 dní od doručenia výzvy vyjadril, či súhlasí s predmetnou zámenou účastníka konania

na strane odporcu, výzva bola doručená 2. mája 2013,

- 12. apríla 2013 okresný súd urgoval pod následkom uloženia poriadkovej pokuty

právneho zástupcu odporcu, aby sa v lehote 5 dní od doručenia výzvy vyjadril, či súhlasí

s predmetnou zámenou účastníka konania na strane odporcu,

- 7. októbra 2013 okresný súd uznesením pripustil zámenu účastníkov konania podľa

návrhu sťažovateľky podaného okresnému súdu 28. decembra 2006.

III.

8. Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa

ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa

odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo

slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto

práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Podľa ústavný súd môže

svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1

boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

9. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho

záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

10. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ

ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv

nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (, , ).

11. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu

právnej neistoty dochádza spravidla až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného

štátneho orgánu. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá

povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne

realizovalo (, ). Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto

zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej

neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto

povinnosť súdu a sudcu vychádza z (ďalej len „OSP“),

ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak,

aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa ktorého len

čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola

čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Sudca je podľa povinný robiť

vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie

dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva z až 4 , podľa

ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť.

Ak sa pojednávanie odročuje, predseda senátu spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať

nové pojednávanie.

12. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade

bolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručené v a právo zaručené v dohovoru, sa skúma vždy

s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch

základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu ().

V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)

v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (, ,

, ). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom

prípade.

13. Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že predmetom napadnutého konania bolo

posúdenie návrhu na náhradu škody, v ktorom všeobecný súd má povinnosť organizovať

svoj procesný postup tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná a skončená (§ 6 a § 100

ods. 1 ) a aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba

obrátila so žiadosťou o rozhodnutie (napr. , , ).

14. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd bral do úvahy aj v predmetnom

prípade skutkový stav veci a platnú právnu úpravu (, a iné)

relevantnú na rozhodnutie. Po právnej stránke ide o štandardnú občianskoprávnu vec

patriacu do rozhodovacej agendy všeobecného súdnictva.

15. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky

v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil právne významné okolnosti, na základe ktorých

by osoba sťažovateľky mimo procesného rámca participovala na zistených prieťahoch

v konaní pred okresným súdom.

16. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci,

pričom to, či došlo k zbytočným prieťahom v konaní, posudzoval ako celok s prihliadnutím

na všetky okolnosti prípadu vrátane významu predmetného konania pre jeho účastníkov.

Pokiaľ ide o postup okresného súdu, ústavný súd vychádzal nielen z hľadiska sťažovateľkou

namietaného obdobia zbytočných prieťahov, ale aj z hľadiska celkového priebehu

posudzovaného konania. V tomto ohľade zistil, že súdne konanie sa pred okresným súdom

začalo podaním žaloby 17. augusta 2006 a doteraz nie je právoplatne skončené.

17. Obranu okresného súdu spočívajúcu v personálnych problémoch ako dôvodu,

ktorý by mal byť objektívnou príčinou spôsobujúcou prieťahy v konaní, ústavný súd

neakceptoval. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. , ,

) nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj

skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť

primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt

požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie

uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku

nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom

konaní.

18. Ústavný súd vo svojej predchádzajúcej judikatúre poukázal na to, že nielen

nečinnosť, ale aj nesprávna a neefektívna činnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu)

môže zapríčiniť porušenie zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov, a to vtedy, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej

neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán,

aby o jeho veci rozhodol (obdobie napr. , ). Z vykonaných

úkonov súdu vyplýva, že okresný súd vo veci sťažovateľky nekonal koncentrovane a bez

zbytočných prieťahov. Vzhľadom na uvedené nepovažoval ústavný súd za potrebné

poukazovať na jednotlivé obdobia nečinnosti okresného súdu, pretože celková doba viac

ako 7 rokov (od kedy sťažovateľka podala žalobný návrh), počas ktorej vec sťažovateľky

nie je právoplatne skončená, sama osebe osvedčuje dôvodnosť podanej sťažnosti. Okresný

súd do času rozhodovania ústavného súdu ani raz vo veci meritórne nerozhodol. Uvedenú

dĺžku konania nemožno v rozumnej miere ospravedlniť žiadnymi relevantnými okolnosťami

tohto prípadu.

19. Ústavný súd vzhľadom na všetky uvedené dôvody vyslovil porušenie základného

práva sťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v a práva zaručeného v dohovoru, tak ako to je uvedené

vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

20. Ústavný súd zároveň prikázal okresnému súdu podľa

a podľa konať vo veci vedenej pod sp. zn.

bez zbytočných prieťahov, lebo konanie nie je dosiaľ právoplatne skončené.

Z uvedených dôvodov ústavný súd v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 2

výroku tohto rozhodnutia.

21. Ústavný súd môže priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili,

aj primerané finančné zadosťučinenie ( , zákona o ústavnom

súde). Sťažovateľka žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 9 000 €

z dôvodov uvedených v bode 4 odôvodnenia tohto nálezu. Vzhľadom na okolnosti danej

veci (najmä na jej predmet a význam pre účastníka konania) ústavný súd dospel k názoru,

že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa ( dohovoru) nie je dostatočným

zadosťučinením pre sťažovateľku. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať

jej aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia , ktoré

podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv

sťažovateľky (pozri body 15, 16 a nasl.), skutočnosť, že okresný súd posudzoval procesné

návrhy sťažovateľky (teda nebol celkom zjavne nečinný), ako aj na predmet konania a sumu

požadovanej istiny (spor o náhradu škody v sume 1 902,74 € s prísl.) považuje za primerané

v sume 1 500 €. Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo

výroku tohto rozhodnutia v bode 3.

22. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Sťažovateľke, ktorá

bola vo veci namietaných porušení svojich práv úspešná, vznikli trovy konania z dôvodu jej

právneho zastúpenia advokátkou. Advokátka vykonala 2 úkony právnych služieb, a to

prevzatie a prípravu zastupovania, spísanie a podanie sťažnosti 24. apríla 2013. Odmena za

jeden úkon právnych služieb v zmysle § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) je 1/6 z výpočtového

základu. Za jeden právny úkon vykonaný v roku 2013 prináleží odmena z výpočtového

základu, ktorý je 781 €, t. j. 130,16 €, a režijný paušál 7,81 €, teda spolu 137,97 €. Odmena

advokátke za poskytnuté služby v konaní pred ústavným súdom (za 2 úkony právnych

služieb a 2 x paušálna náhrada) predstavuje sumu 275,94 €. Keďže advokátka vyúčtovala

trovy konania sťažovateľky len vo výške 269,58 €, ústavný súd jej ich priznal a rozhodol

tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet

právnej zástupkyne sťažovateľky ( v spojení s )

v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 56 ods. 5 zákona o ústavnom

súde).

23. Ústavný súd nevyhovel v súlade s a zákona

o ústavnom súde časti sťažnosti, v ktorej sťažovateľka žiadala priznať finančné

zadosťučinenie nad ústavným súdom priznanú sumu. Z uvedených dôvodov ústavný súd

v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 5 výroku tohto rozhodnutia.

24. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. novembra 2013