Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 573/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. novembra

2013 predbežne prerokoval sťažnosť P. Š., S., zastúpeného advokátom JUDr. J. B., S., vo

veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť P. Š. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. októbra 2013

doručená sťažnosť P. Š. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. .

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ je účastníkom konania, ktoré začalo

v roku 2010.

Prvé „nemeritórne pojednávanie (po podaní sťažnosti pre prieťahy predsedovi súdu)

sa uskutočnilo až 8. apríla 2013“.

Po tomto pojednávaní sa mali účastníci pokúsiť o zmier, ale k mimosúdnej dohode

nedošlo, čo bolo oznámené okresnému súdu v júni 2013. Od tohto termínu okresný súd

nekonal, aj napriek podanej sťažnosti predsedovi okresného súdu v roku 2012.

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vyslovil, že jeho základné právo

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru bolo postupom

okresného súdu v predmetnom konaní porušené a prikázal okresnému súdu v tejto veci

konať bez zbytočných prieťahov.

Okrem toho sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 3 000 €

a úhrady trov konania.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

sťažovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, sťažnosti, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné sťažnosti

alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene

môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho

pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť vtedy, ak namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody,

ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých

sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno

považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť

porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí

na ďalšie konanie (, , ).

Ústavný súd zo sťažnosti a spisu okresného súdu zistil, že napadnuté konanie začalo

na základe žaloby sťažovateľa doručenej okresnému súdu 18. augusta 2010. Procesný

postup okresného súdu bol najskôr plynulý a sústredený bez prieťahov (okresný súd konal

o procesných otázkach, napr. nepriznal sťažovateľovi oslobodenie od platenia súdnych

poplatkov, vyzval ho na zaplatenie súdneho poplatku, zastavil konanie pre nezaplatenie

súdneho poplatku).

Rozhodovanie o procesných návrhoch, o ktorých je podľa príslušných kódexov

(napr. ) všeobecný súd povinný rozhodnúť ešte pred

vlastným prejednaním a rozhodnutím o merite veci, je okolnosťou, na ktorú ústavný súd

prihliadol pri predbežnom prerokovaní sťažnosti, v ktorej sa namieta porušenie základného

práva podľa . Táto okolnosť v zásade bráni súdu konať a rozhodnúť

vo veci samej, a tým splniť účel tohto základného práva, ktorým je odstránenie stavu

právnej neistoty, v ktorej sa nachádza fyzická osoba alebo právnická osoba domáhajúca sa

rozhodnutia štátneho orgánu (, ).

Hoci v ďalšom postupe okresného súdu ústavný súd zistil obdobie nečinnosti,

a to najmä od 13. marca 2012, keď vyzval právneho zástupcu sťažovateľa na predloženie

listinných dôkazov, až do 8. apríla 2013, keď na pojednávaní právny zástupca sťažovateľa

i žalovaný zhodne navrhli okresnému súdu pojednávanie odročiť pre účely vyriešenia sporu

zmierom), toto obdobie ústavný súd nepovažuje za neprimerané a také, ktoré by zakladalo

opodstatnenosť sťažnosti sťažovateľa, pretože zistená nečinnosť z doterajšej dĺžky

namietaného konania nesignalizuje reálnu možnosť zbytočných prieťahov v konaní v takom

rozsahu a intenzite, ktoré by si vyžadovali prijatie sťažnosti na ďalšie konanie.

Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje aj na svoje predchádzajúce rozhodnutia,

v ktorých opakovane vyslovil, že „Ojedinelá nečinnosť súdu hoci aj v trvaní niekoľkých

mesiacov sama osebe nemusí ešte zakladať porušenie základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa , resp. práva podľa

dohovoru“ (, ). Nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má

nevyhnutne za následok porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa [ dohovoru (napr. , ,

, )].

Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľa, ktorou namieta porušenie svojho

základného práva podľa a práva podľa dohovoru postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , odmietol ako zjavne

neopodstatnenú podľa z dôvodu, že podľa názoru

ústavného súdu okolnosti prípadu nepreukazujú taký rozsah a intenzitu porušenia

označených práv, ktoré by si vyžadovali prijatie sťažnosti na ďalšie konanie.

Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci

rozhodnutej v zmysle , a preto nebráni tomu, aby

po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľ v tejto veci predložil

ústavnému súdu novú sťažnosť, a to za predpokladu, že by v ďalšom priebehu napadnutého

konania bol okresný súd nečinný alebo v ňom postupoval neefektívne.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo už bez právneho významu zaoberať sa

ďalšími požiadavkami sťažovateľa uvedenými v sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. novembra 2013