Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 295/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. novembra 2016

v senáte zloženom z predsedníčky Jany Baricovej a zo sudcov Sergeja Kohuta a Rudolfa

Tkáčika v konaní o sťažnosti , zastúpeného

advokátom JUDr. Jánom Burocim, Advokátska kancelária, Za Šestnástkou 17, Spišská

Nová Ves, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Košice II p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom

tisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Košice II p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Košice II j e p o v i n n ý uhradiť trovy konania

v sume 303,16 € (slovom tristotri eur a šestnásť centov) na účet advokáta JUDr. Jána

Burociho, Za Šestnástkou 17, Spišská Nová Ves, do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -12 z 11. mája 2016 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Košice II (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej aj „napadnuté konanie“).

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ je účastníkom konania, ktoré začalo

v roku 2010. Sťažovateľ sa už predchádzajúcou sťažnosťou pokúšal o vyslovenie prieťahov

v namietanom konaní, avšak ústavný súd rozhodnutím č. k. -11

z 19. novembra 2013 sťažnosť s odôvodnením jej zjavnej neopodstatnenosti odmietol.

Po rozhodnutí ústavného súdu „nasledoval celý rad nariadených pojednávaní, ktoré

boli odročené z dôvodov na strane súdu. Jediným pojednávaním, ktoré sa konalo bolo

pojednávanie dňa 10.12.2014...

Prieťahy zapríčinili účastníci konania len v jednom prípade, a to keď žalobca

i žalovaný požiadali o odročenie pojednávania vytýčeného na deň 25.5.2015.

Súdne konanie trvá už 5 rokov a žalobca ešte nemal ani možnosť vykonať účastnícku

výpoveď... vec nie je skutkovo ani právne zložitá, nakoľko predmetom sporu je len

zaplatenie ceny diela, prípadne posúdenie premlčania nároku... súd opakovane odročuje

pojednávania zo zdravotných dôvodov na strane zákonného sudcu...“.

Sťažovateľ poukázal na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej

ústavný súd prihliada v rámci prvého kritéria aj na predmet sporu (povahu veci) a jeho

význam pre sťažovateľa. Pre sťažovateľa je uplatnený nárok (výška pohľadávky) veľkou

sumou peňazí, ktorej strata výrazne zasiahla do jeho podnikateľských aktivít.

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci vec zbytočných prieťahov podľa

SR a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Košice II, ktorý vedie súdne konania pod sp. zn. porušené bolo.

Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 3.000,- Eur,

ktoré je Okresný súd Košice II povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti

rozhodnutia.

Okresnému Košice II prikazuje, aby v súdnom konaní pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

Okresný súd Košice II je povinný nahradiť sťažovateľovi náhradu trov právneho

zastúpenia vo výške 303,16 Eur, a to do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia k rukám

advokáta na bankový účet...“

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, vyjadrení účastníkov konania

a obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil takýto priebeh a stav

konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. .

Dňa 18. augusta 2010 bola okresnému súdu doručená žaloba sťažovateľa proti

spoločnosti , o zaplatenie 7 720,94 € z titulu úhrady za vykonané maliarske

a natieračské práce. Bola zaevidovaná pod sp. zn. . Sťažovateľ súčasne

požiadal o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov.

Dňa 6. septembra 2010 okresný súd vyzval sťažovateľa na predloženie dôkazov

nevyhnutných pre posúdenie dôvodnosti jeho žiadosti o oslobodenie od platenia súdnych

poplatkov.

Dňa 4. októbra 2010 sťažovateľ predložil žiadané listiny.

Dňa 6. októbra 2010 okresný súd uznesením nepriznal žalobcovi oslobodenie

od platenia súdnych poplatkov (právoplatnosť nadobudlo 3. novembra 2010).

Dňa 5. novembra 2010 okresný súd vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho

poplatku za návrh na začatie konania.

Dňa 10. decembra 2010 okresný súd uznesením konanie zastavil z dôvodu

nezaplatenia súdneho poplatku.

Dňa 5. januára 2011 sťažovateľ doručil odvolanie proti uzneseniu z 10. decembra

2010, súčasne dokladoval, že súdny poplatok zaplatil.

Dňa 25. januára 2011 okresný súd uznesením zrušil uznesenie o zastavení konania

z 10. decembra 2010.

Dňa 15. februára 2010 okresný súd rozhodol v merite veci platobným rozkazom.

Dňa 3. marca 2011 žalovaný doručil odpor proti platobnému rozkazu.

Dňa 8. apríla 2010 okresný súd zaslal podaný odpor sťažovateľovi na vyjadrenie.

Dňa 26. apríla 2011 sťažovateľ sa vyjadril k odporu.

Dňa 30. júna 2011 bol spis prevedený do oddelenia Obchodné veci a ďalej bol

vedený pod sp. zn. .

Dňa 14. septembra 2011 sťažovateľ doručil vyjadrenie.

Dňa 13. marca 2012 okresný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľa

na predloženie listinných dôkazov označených v žalobe, ktoré neboli priložené.

Dňa 26. marca 2012 sa sťažovateľ vyjadril k výzve okresného súdu z 13. marca

2012.

Dňa 26. novembra 2012 bolo nariadené pojednávanie na 6. február 2013, ktoré bolo

z dôvodu práceneschopnosti konajúceho sudcu a tiež z dôvodu, že si zásielky s predvolaním

na pojednávanie neprevzal sťažovateľ ani jeho právny zástupca, preročené na 8. apríl 2013.

Dňa 8. apríla 2013 sa uskutočnilo pojednávanie. Sťažovateľ nebol prítomný. Právny

zástupca sťažovateľa aj žalovaný navrhli pojednávanie odročiť na účely vyriešenia sporu

zmierom, preto okresný súd pojednávanie odročil a účastníkom uložil oznámiť výsledok

pokusu o vyriešenie sporu mimosúdnym zmierom v lehote 20 dní.

Dňa 4. júna 2013 právny zástupca sťažovateľa oznámil, že k mimosúdnemu

urovnaniu sporu nedošlo. Pojednávanie bolo nariadené na 22. január 2014.

Dňa 7. januára 2014 okresný súd upovedomil účastníkov o odročení pojednávania

nariadeného na 22. január 2014 na 19. marec 2014 z dôvodu práceneschopnosti konajúceho

sudcu.

Dňa 17. marca 2014 okresný súd upovedomil účastníkov o odročení pojednávania

nariadeného na 19. marec 2014 z dôvodu práceneschopnosti konajúceho sudcu.

Pojednávanie bolo odročené na 16. jún 2014.

Dňa 18. marca 2014 právny zástupca sťažovateľa JUDr. Buroci doručil návrh

na vykonanie dokazovania výsluchom svedka.

Dňa 19. mája 2014 okresný súd vyzval sťažovateľa na oznámenie dôvodu vypočutia

označeného svedka ( ).

Dňa 28. mája 2014 okresný súd zaslal účastníkom upovedomenie o odročení

pojednávania nariadeného na 16. jún 2014 z dôvodu hospitalizácie konajúceho sudcu.

Pojednávanie bolo odročené na 3. september 2014.

Dňa 30. mája 2014 JUDr. Buroci doručil vyjadrenie k výzve súdu.

Dňa 27. augusta 2014 okresný súd upovedomil účastníkov o odročení pojednávania

nariadeného na 3. september 2014 z dôvodu čerpania dovolenky konajúceho sudcu

na 6. október 2014.

Dňa 30. septembra 2014 okresný súd upovedomil účastníkov o odročení

pojednávania nariadeného na 6. október 2014 na 10. december 2014 z dôvodu

práceneschopnosti konajúceho sudcu.

Dňa 10. decembra 2014 sa uskutočnilo pojednávanie (podľa úradného záznamu

z toho istého dňa boli sťažovateľ a jeho právny zástupca na chodbe a nepočuli výzvu na

vstup do pojednávacej miestnosti). Sťažovateľ ani jeho právny zástupca neboli prítomní.

Pojednávanie bolo odročené na 26. január 2015.

Dňa 20. januára 2015 okresný súd upovedomil o odročení pojednávania nariadeného

na 26. január 2015 na 9. marec 2015 z dôvodu práceneschopnosti sudcu.

Dňa 9. marca 2015 pojednávanie určené na 9. marec 2015 bolo odročené na 25. máj

2015 z dôvodu práceneschopnosti sudcu.

Dňa 30. apríla 2015 JUDr. Chmura, právny zástupca odporcu, doručil žiadosť

o odročenie pojednávania z dôvodu kolízie termínov. Súčasne aj JUDr. Buroci, právny

zástupca sťažovateľa, požiadal o odročenie pojednávania.

Dňa 5. mája 2015 okresný súd upovedomil účastníkov o odročení pojednávania

nariadeného na 25. máj 2015 na 10. jún 2015.

Dňa 10. júna 2015 bol spísaný úradný záznam o tom, že z dôvodu mimoriadnej

situácie museli pracovníci okresného súdu opustiť budovu. Do 13.45 h sa pred pojednávaciu

miestnosť nedostavil žiadny účastník.

Dňa 21. septembra 2015 okresný súd oznámil účastníkom, že pojednávanie nariadené

na 28. september 2015 je odročené na neurčito z dôvodu práceneschopnosti sudcu.

Dňa 20. januára 2016 okresný súd požiadal právneho zástupcu sťažovateľa

na oznámenie aktuálnej adresy sťažovateľa.

Dňa 9. februára 2016 JUDr. Buroci oznámil žiadané údaje.

Dňa 12. februára 2016 okresný súd oznámil účastníkom, že pojednávanie nariadené

na 22. február 2016 je odročené na neurčito z dôvodu práceneschopnosti sudcu.

Na výzvu ústavného súdu sa k prijatej sťažnosti vyjadril predseda okresného súdu

v podaní sp. zn. doručenom ústavnému súdu 1. júla 2016. Okrem

chronológie úkonov konajúceho súdu uviedol:

„vo veci nedošlo k obdobiam nečinnosti, nerozhodnutie vo veci je dané objektívne,

zrušovaním nariadených pojednávaní z objektívnych dôvodov na strane zákonného sudcu

a z dôvodov na strane žalobcu, ako aj z dôvodu mimoriadnej udalosti dňa 10.6.2015.

Podľa môjho názoru v tomto prípade je preto daná zodpovednosť aj žalobcu

za nerozhodnutie vo veci, pretože samotný žalobca požiadal oodročenie pojednávania

dňa 8.4.2013 za účelom uzavretia dohody, zároveň na nariadený termín pojednávania

dňa 10.11.2014 sa nedostavil do pojednávacej miestnosti, o čom svedčí úradný záznam

vykonaný zákonným sudcom v spise, ktorý v prílohe predkladám.

V tejto súvislosti poukazujem aj na obsah rozhodnutia Ústavného súdu

č. k. -11 z 19.11.2013, ktorým sťažnosť s odôvodnením jej zjavnej

neopodstatnenosti bola odmietnutá.

Konanie v prejednávanej veci podľa môjho názoru nevykazuje znaky skutkovej

náročnosti, v konaní som nezistil prekážky postupu konania podľa § 107 a nasl.

...“

Súčasťou vyjadrenia predsedu okresného súdu bol aj úradný záznam spísaný vo veci

konajúcim sudcom, podľa ktorého sa sťažovateľ nedostavil na pojednávanie nariadené na

10. december 2014, na rozdiel od tvrdenia sťažovateľa a jeho právneho zástupcu, ktorí

tvrdili, že v tento deň sa nachádzali pred pojednávacou miestnosťou, ale dnu neboli

zavolaní. Okresný súd následnú sťažnosť sťažovateľa vyhodnotil ako neoprávnenú.

K vyjadreniu okresného súdu zaujal prostredníctvom svojho právneho zástupcu

stanovisko sťažovateľ podaním doručeným ústavnému súdu 14. júla 2016, v ktorom

uviedol: „Pokiaľ ide o úradný záznam zákonného sudcu zo dňa 11.12.2014 tak tento

sťažovateľ namieta v časti, že došlo k riadnemu vyvolaniu veci. Sťažovateľ považuje vec

za nešťastnú. Pojednávacia miestnosť nemá vyvolávacie zariadenie a sudca mal zohľadniť,

že o tom sťažovateľ nemá ako vedieť. Tento sedel spolu s právnym zástupcom na lavičke pri

pojednávacej miestnosti. Za situácie, že na chodbe súdu je množstvo účastníkov rôznych

súdnych konaní je potrebné k vyhlasovaniu pojednávania pristúpiť tak, aby naozaj nemohla

nastať situácia aká nastala dňa 10.12.2014. Sťažovateľ je však presvedčený, že uvedené nie

je rozhodujúce pre konštatovanie, že k prieťahom v konaní došlo.“

Účastníci konania pred ústavným súdom súhlasili s tým, aby ústavný súd upustil

od verejného ústneho pojednávania vo veci, ústavný súd preto podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde od ústneho pojednávania upustil, pretože od neho nemožno očakávať

ďalšie objasnenie veci.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. dochádza k porušovaniu základného

práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej

sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty dochádza až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Preto na naplnenie základného práva

podľa nestačí, aby štátne orgány vec prerokovali, prípadne vykonali

rôzne úkony bez ohľadu na ich počet a právoplatne nerozhodli (m. m. ,

). Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá

povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne

realizovalo ().

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo

alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantované v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti

každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,

správanie účastníka a postup súdu (napr. ). Ústavný súd pritom prihliada

aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa

(napr. , , ). Podľa rovnakých kritérií postupoval

aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, predmetom konania je zaplatenie 7 720,94 €

za vykonané dielo  maliarske a natieračské práce. Namietané konanie nie je po faktickej

ani právnej stránke zložité, ide o vec patriacu do štandardnej rozhodovacej činnosti

všeobecných súdov.

2. Pri hodnotení podľa kritéria, ako sa správal sťažovateľ v konaní, v ktorom namieta

prieťahy v konaní, ústavný súd zistil, že sťažovateľ aj sám prispel k zdĺhavejšiemu postupu

konajúceho súdu. K žalobe nepriložil označené listinné dôkazy a na ich predloženie

ho musel okresný súd vyzývať. Pojednávanie nariadené na 6. február 2013 bolo aj

z dôvodu, že si sťažovateľ ani jeho právny zástupca neprevzal zásielky s predvolaním

na pojednávanie, odročené. Pojednávanie nariadené na 8. apríla 2013 bolo odročené na

žiadosť sťažovateľa na účely uzavretia mimosúdnej dohody. Skutočnosť, že k dohode

so žalovaným nedošlo, oznámil konajúcemu súdu 4. júna 2013. Ďalšie pojednávanie

(10. decembra 2014) sa neuskutočnilo minimálne pre nepozornosť sťažovateľa a jeho

právneho zástupcu, keď sa po vyvolaní veci nedostavili do pojednávacej miestnosti.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v napadnutom konaní.

Ústavný súd zo sťažnosti a z jej príloh zistil, že namietané konanie začalo 18. augusta

2010 a ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu trvalo 5 rokov a 7 mesiacov.

Meritórne okresný súd rozhodol 15. februára 2011 platobným rozkazom. Po podaní

odporu žalovaným okresný súd konal plynule, ale obdobie od marca 2012 do septembra

2016 je poznačené nariaďovaním a odročovaním pojednávaní z dôvodu práceneschopnosti

sudcu. V tomto období okresný súd neurobil žiadny úkon smerujúci k rozhodnutiu veci.

Okresný súd, poukazujúc na objektívne dôvody, nepovažuje stanovisko sťažovateľa

za dôvodné. Na rozdiel od neho ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru (napr.

a v ňom citovanú predchádzajúcu judikatúru ústavného súdu, ),

kde už v podobných súvislostiach vyslovil, že nedostatočné personálne obsadenie súdu

a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len

dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa na ten účel prijali

včas adekvátne opatrenia. v zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov

spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci – a teda

vykonanie spravodlivosti – bez zbytočných prieťahov. I keď nie všetky nástroje

na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu

či konajúceho sudcu, nemožno systémové nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti

pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania a mieru ochrany ich práva zaručeného

v oslabiť poukázaním na dlhodobo obmedzené personálne kapacity

príslušných súdov.

Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd vyslovil porušenie základného práva

sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote zaručeného

v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

Vzhľadom na to, že konanie v predmetnej veci na okresnom súde nebolo ukončené,

ústavný súd podľa okresnému súdu prikázal,

aby ďalej vo veci konal bez zbytočných prieťahov tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 2.

Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda boli porušené, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ žiadal priznať mu finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €.

Ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd

preto uznal za odôvodnené priznať mu podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky

okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa, jeho podiel na prieťahoch, ako aj na povahu

veci (ide o vymoženie 7 720,94 €) primerané zadosťučinenie vo výške 1 500 €.

Ústavný súd podľa rozhodol aj o úhrade trov

konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym zastupovaním v konaní

pred ústavným súdom advokátom JUDr. Jánom Burocim, ktoré si uplatnil v sume 303,16 €.

Ústavný súd konštatuje, že uplatnená náhrada trov v konaní z hľadiska ich výšky sa

neprieči vyhláške vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004

Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení

neskorších predpisov, preto v súlade s ustanovením

priznal náhradu trov v celej požadovanej výške tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto

rozhodnutia.

Trovy konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet advokáta JUDr. Jána

Burociho podľa bodu 4 výroku tohto rozhodnutia.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. novembra 2016