Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 419/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-45

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. decembra 2013

v senáte zloženom z predsedu Milana Ľalíka a zo sudcov Petra Brňáka a Marianny

Mochnáčovej v konaní o sťažnosti Ing. M. M., P., zastúpeného advokátkou JUDr. J. H. B.,

ktorou namietal porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. ,

takto

rozhodol:

1. Okresný súd Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š i l

základné právo Ing. M. M. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48

ods. 2 a právo na prejednanie veci v primeranej lehote

zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresnému súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. Ing. M. M. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €

(slovom päťtisíc eur), ktoré j e Okresný súd Piešťany p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Ing. M. M. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 331,12 €

(slovom tristotridsaťjeden eur a dvanásť centov), ktorú j e Okresný súd Piešťany

p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. J. H., B., do jedného mesiaca

od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-18 z 19. júna 2013 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Ing. M. M. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namietal porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(ďalej len „“) a práva na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa

dohovoru vidí sťažovateľ v takto opísanom skutkovom stave:

„Návrhom podaným na Okresnom súde v Trnave dňa 20. 12. 2000 sa sťažovateľ

domáhal, aby súd určil, že okamžité zrušenie pracovného pomeru zo strany odporcu

doručené mu listom zo dňa 30. 10. 2000, je neplatné. Zároveň sa domáhal určenia, že

pracovný pomer medzi ním a odporcom založený pracovnou zmluvou zo dňa 15. 01. 1997

naďalej trvá. Sťažovateľ sa vo svojom návrhu ďalej domáhal, aby súd zaviazal odporcu na

zaplatenie náhrady mzdy... ako aj náhrady trov konania.

V priebehu konania navrhovateľ svoj návrh upravil v tom smere, že naďalej trval na

určení neplatnosti okamžitého zrušenia pracovného pomeru tak, ako sa domáhal pôvodným

návrhom zo dňa 18. 12. 2000, presne však upravil a špecifikoval jednotlivé náhrady mzdy,

ktorých zaplatenia sa domáha v celkovej sume 535 933,90 Sk (17.7789,75 €)...

O tomto návrhu zo dňa 19. 7. 2007 rozhodol až Okresný súd v Piešťanoch, dňa 14. 7.

2009, tak že uznesením pripustil zmenu návrhu... aj v rovnaký deň vyniesol čiastočný

rozsudok...

... Okresný súd v Trnave vykonal rozsiahle dokazovanie týkajúce skutkových

okolností a to aj prostredníctvom dožiadania cestou iných súdov.

Dňa 18. 12. 2007 teda po siedmich rokoch, okresný súd odročil pojednávanie na

neurčito z dôvodu prechodu výkonu súdnictva na Okresný súd Piešťany k 1. 1. 2008.

Okresný súd v Piešťanoch vytýčil prvé pojednávanie dňa 15. 05. 2009, začal vo veci

konať a po opätovnom vykonaní dokazovania si osvojil právny názor sťažovateľa

a čiastočným rozsudkom zo dňa 14. 07. 2009 rozhodol, že okamžité zrušenie pracovného

pomeru vzniknuté na základe pracovnej zmluvy zo dňa 15. 01. 1997, je neplatné. Rovnako

súd rozhodol o tom, že pracovný pomer sťažovateľa naďalej trvá.

Proti uvedenému rozsudku podal v zákonnej lehote odporca odvolanie a to dňa

12. 09. 2009. Krajský súd v Trnave, na podklade odvolania podaného odporcom, dňa

30. 04. 2010, uznesením zrušil napadnutý čiastočný rozsudok Okresného súdu v Piešťanoch

a vec mu vrátil na nové konanie. Uznesenie Krajského súdu v Trnave bolo doručené

Okresnému súdu v Piešťanoch dňa 3. 6. 2010...

Okresný súd v Piešťanoch na podklade zrušujúceho uznesenia Krajského súdu

v Trnave a vysloveného právneho názoru, ktorým je viazaný, začal opätovne vo veci konať

a to dňa 2. 7. 2011...

Je zrejmé, že všetky tri uvedené súdy svojím zavinením nerozhodli vo veci bez

zbytočných prieťahov a v primeranej lehote, čím porušil Slovenskej

republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a zároveň

tak založili dôvod pre podanie sťažnosti podľa .“

3. Na základe už uvedeného sťažovateľ ústavnému súdu navrhol, aby vo veci vydal

tento nález:

„1/ Postupom Okresného súdu v Trnave, Krajského súdu v Trnave, Okresného súdu

v Piešťanoch v právnej veci o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného

pomeru vedenej na Okresného súdu v Trnave pod značkou , na Krajskom súde

v Trnave vedenom pod spisovou značkou a na Okresnom súde v

Piešťanoch v konaní vedenom pod spisovou značkou , bolo porušené základné

právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu uvedené v čl. 48 ods. 2, ako aj právo na

spravodlivé súdne konanie zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd.

2/ Okresnému súdu v Piešťanoch sa v konaní vedenom pod spisovou značkou

prikazuje konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3/ Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 9.000,-

Eur... ktoré je jej Okresný súd v Piešťanoch povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

4/ Okresný súd v Piešťanoch je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy konania... do

jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

4. Svoju žiadosť o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia sťažovateľ

odôvodnil tým, že „... Neúmerne zdĺhavý postup jednotlivých uvedených súdov má

nepriaznivý vplyv na sťažovateľovu psychiku i na jeho budovanie nového profesijného

života. Sťažovateľ trpí pocitmi nespravodlivosti a neistoty sprevádzajúcimi porušovanie jej

základného práva... Naviac absencia právoplatného rozhodnutia mu znemožnila, a aj

naďalej znemožňuje uplatnenie nároku na náhradu mzdy ako aj uplatnenie v jeho ďalšom

profesijnom živote.“.

5. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci podaním z 15. júla 2013 písomne

vyjadril okresný súd (sp. zn. Spr. 503/13).

5.1 Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedla chronológiu úkonov,

ktoré vykonal okresný súd vo veci. K prieťahom vo veci vedenej sp. zn. sa

vyjadrila takto: „Vo vzťahu ku konaniu na Okresnom súde Piešťany uvádzam, že sudcovia

podľa možnosti vo veci konali s ohľadom na zaťaženosť...

Na záver si dovoľujem poukázať na existenciu systémových nedostatkov v oblasti

výkonu spravodlivosti vo vzťahu k dlhodobému nedostatočnému obsadeniu tunajšieho súdu

väčším počtom sudcov, ktoré vedenie súdu či konajúci sudca nemôžu ovplyvniť nástrojmi,

ktorými by samy disponovali na vyriešenie tzv. objektívnych okolností prieťahov v konaní.

Táto skutočnosť bola zohľadnená i schválenou novelou zákona o sídlach a obvodoch súdov,

kde s účinnosťou od 1. 5. 2013 bol z obvodu tunajšieho súdu odčlenený územný obvod

okresu Hlohovec, čo by malo prispieť k zníženiu vysokého nápadu a plynulejšiemu

vybavovaniu všetkých vecí.“

5.2 Sťažovateľ k vyjadreniu okresného súdu nezaujal stanovisko.

6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich

vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať

ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia práva podľa označených článkov

a dohovoru. Prerokovanie sťažnosti na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu

predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou základného práva – ústavný súd nepovažuje

ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných

pre meritórne rozhodnutie veci (napr. , ).

II.

7. Ústavný súd na základe sťažnosti a k nej pripojených písomností, vyjadrení

účastníkov konania a zo spisu okresného súdu sp. zn. zistil, že sťažovateľ

v právnom postavení navrhovateľa podal 20. decembra 2000 Okresnému súdu Trnava (ďalej

len „okresný súd 2“) žalobu proti spoločnosti C., spol. s r. o., o neplatnosť okamžitého

zrušenia pracovného pomeru a náhradu mzdy s príslušenstvom, ktorá bola zaevidovaná pod

sp. zn. . Okresný súd 2 vo veci pojednával až do 31. decembra 2007.

V dôsledku reorganizácie okresných súdov bola vec od 1. januára 2008 postúpená

okresnému súdu a pridelená na prerokovanie a rozhodnutie zákonnej sudkyni Mgr. I. Š.

- 1. apríla 2008 bola vec okresným súdom náhodným výberom pridelená

na prerokovanie a rozhodnutie zákonnej sudkyni Mgr. K. A.,

- 23. júna 2008 bola vec okresným súdom náhodným výberom pridelená

na prerokovanie a rozhodnutie zákonnému sudcovi JUDr. O. K.,

- 23. februára 2009 bolo súdne pojednávanie zrušené z dôvodu práceneschopnosti

zákonného sudcu a nové pojednávanie bolo nariadené na 3. apríl 2009,

- 19. marca 2009 bolo súdne pojednávanie zmenené a nové pojednávanie bolo

nariadené na 15. máj 2009,

- 15. mája 2009 okresný súd uskutočnil súdne pojednávanie, na ktorom vypočul

sťažovateľa a odporcu a pojednávanie odročil na 14. júl 2009,

- 9. júna 2009 odporca predložil návrh na doplnenie dokazovania,

- 13. júla 2009 sa sťažovateľ vyjadril k návrhu odporcu na doplnenie dokazovania,

- 14. júla 2009 okresný súd uskutočnil súdne pojednávanie, pripustil návrh na zmenu

žalobného petitu a v merite veci rozhodol čiastočným rozsudkom tak, že určil neplatnosť

okamžitého zrušenia pracovného pomeru a určil, že pracovný pomer medzi sťažovateľom

a odporcom naďalej trvá,

- 20. októbra 2009 dal sudca kancelárii pokyn na expedíciu písomne vyhotoveného

rozsudku č. k. -362 sporovým stranám,

- 12. novembra 2009 podal odporca odvolanie.

- 30. apríla 2010 krajský súd napadnuté rozhodnutie okresného súdu zrušil a vec

vrátil na ďalšie konanie okresnému súdu, spis bol vrátený okresnému súdu 3. júna 2010,

- 7. júna 2010 okresný súd zaslal sporovým stranám uznesenie krajského súdu

a zároveň vyzval sťažovateľa i odporcu, aby v lehote 15 dní oznámili prípadné návrhy

na doplnenie dokazovania,

- 8. decembra 2010 okresný súd zrušil nariadený termín súdneho pojednávania

z dôvodu lekárskeho ošetrenia zákonného sudcu a nový termín pojednávania bol stanovený

na 31. marec 2010,

- 28. marca 2011 právna zástupkyňa sťažovateľa ospravedlnila svoju neúčasť

na pojednávaní a požiadala okresný súd o odročenie súdneho pojednávania z dôvodu kolízie

s iným súdnym konaním,

- 31. marca 2011 okresný súd odročil pojednávanie na 12. júl 2010,

- 12. júla 2011 okresný súd uskutočnil súdne pojednávanie, na ktorom predniesli

svoje stanoviska právni zástupcovia sporových strán a pojednávanie bolo odročené

na 3. november 2011 pre účely ďalšieho dokazovania,

- 27. októbra 2011 právna zástupkyňa sťažovateľa ospravedlnila svoju neúčasť

na pojednávaní a požiadala okresný súd o odročenie súdneho pojednávania z dôvodu kolízie

s iným súdnym konaním,

- 28. októbra 2011 okresný súd zrušil termín súdneho pojednávania,

- 11. januára 2012 bola vec pridelená náhodným výberom na prerokovanie

a rozhodnutie sudkyni JUDr. A. K.,

- 22. marca 2013 právna zástupkyňa sťažovateľa ospravedlnila svoju neúčasť

na pojednávaní z dôvodu kolízie s iným súdnym konaním a sťažovateľovu neúčasť

z dôvodu nástupu na kúpeľnú liečbu a požiadala okresný súd o odročenie súdneho

pojednávania,

- 11. apríla 2013 okresný súd pojednávanie odročil na 28. máj 2013,

- 28. mája 2013 okresný súd uskutočnil súdne pojednávanie, vypočul sťažovateľa

a pojednávanie odročil na neurčito pre účely vypočutia navrhovaného svedka,

- 28. júna 2013 okresný súd dožiadal Okresný súd Pezinok o vypočutie svedka A. M.,

- 11. septembra 2013 dal sudca kancelári pokyn na nariadenie termínu pojednávania

na 19. november 2013, pojednávanie bolo odročené na 10. december 2013 z dôvodu

práceneschopnosti sťažovateľa.

III.

8. Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa ak

ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší

také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1

vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody

porušil, vo veci konal. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím,

ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené,

primerané finančné zadosťučinenie.

9. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho

záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

10. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho

súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť

zásadnú odlišnosť (, , ).

11. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu

právnej neistoty dochádza spravidla až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného

štátneho orgánu. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá

povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne

realizovalo (, ). Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto

zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej

neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto

povinnosť súdu a sudcu vychádza z (ďalej len „OSP“),

ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak,

aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa ktorého len čo

sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo

najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Sudca je podľa povinný robiť

vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie

dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva z , podľa ktorého

sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa

pojednávanie odročuje, predseda senátu spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové

pojednávanie.

12. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade

bolo, alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručené v a právo zaručené v dohovoru, sa skúma vždy

s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch

základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu ().

V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)

v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (, ,

, ). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom

prípade.

12.1 Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že predmetom napadnutého konania bolo

posúdenie nároku sťažovateľa na neplatnosť skončenia pracovného pomeru spojeného

s náhradou mzdy z pracovného pomeru s prísl. V danom prípade teda ide o existenčnú vec,

kde sa predpokladá osobitná pozornosť venovaná efektívnemu a rýchlemu postupu súdu,

aby bol naplnený účel príslušného (v danom prípade súdneho) konania, čo okrem iného

znamená, že všeobecný súd má povinnosť organizovať svoj procesný postup tak, aby vec

bola čo najrýchlejšie prerokovaná a skončená ( a ) a aby sa čo najskôr

odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba obrátila so žiadosťou

o rozhodnutie (napr. , , ).

12.2 Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd bral do úvahy aj

v predmetnom prípade skutkový stav veci a platnú právnu úpravu (,

a iné) relevantnú na rozhodnutie. Na základe týchto hľadísk konanie o neplatnosť skončenia

pracovného pomeru a o náhradu mzdy z pracovného pomeru nehodnotil ako právne zložité

konanie.

12.3 Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa

v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil, žeby sa sťažovateľ zákonne neprimeraným

spôsobom podieľal na prieťahoch v konaní.

12.4 Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci,

pričom zbytočné prieťahy v konaní posudzoval ako celok s prihliadnutím na všetky

okolnosti prípadu vrátane významu predmetného konania pre jeho účastníkov. Pokiaľ ide

o postup okresného súdu, ústavný súd vychádzal nielen z hľadiska sťažovateľom

namietaného obdobia zbytočných prieťahov, ale aj z hľadiska celkového priebehu

posudzovaného konania. V tomto ohľade zistil, že súdne konanie sa začalo podaním žaloby

o neplatnosť skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy z pracovného pomeru s prísl.

20. decembra 2000 a doteraz nie je skončené. Napriek tomu, že okresný súd nariaďoval

súdne pojednávania, vykonával úkony spojené s prerokovaním veci, zabezpečoval

vypočutie svedkov dožiadanými súdmi a listinné dôkazy, jeho konanie bolo

nekoncentrované a neefektívne. Svedčí o tom skutočnosť, podľa ktorej rozhodol v merite

veci okresný súd 14. júla 2009, predsa toto rozhodnutie muselo byť krajským súdom

zrušené a vec bola vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie. Konanie vedené okresným

súdom do času rozhodovania ústavného súdu trvá už takmer 6 rokov. Vzhľadom na uvedené

nepovažoval ústavný súd za potrebné poukazovať na jednotlivé obdobia nečinnosti

okresného súdu, pretože celková doba od podania žalobného návrhu trvá takmer 13 rokov,

počas ktorej vec sťažovateľa stále nie je právoplatne skončená, sama osebe osvedčuje

dôvodnosť podanej sťažnosti.

13. Obranu okresného súdu spočívajúcu v personálnych problémoch ako dôvodu,

ktorý by mal byť objektívnou príčinou spôsobujúcou prieťahy v konaní, ústavný súd

neakceptoval. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. , ,

) nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj

skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť

primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt

požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie

uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku

nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom

konaní.

14. Ústavný súd vzhľadom na všetky uvedené dôvody vyslovil porušenie základného

práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v a práva zaručeného v dohovoru, tak ako to je uvedené

vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

15. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti sťažovateľovi poskytnutej

ochrany ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu podľa

a podľa konať vo veci

bez zbytočných prieťahov, pretože konanie doteraz nie je skončené.

16. Ústavný súd môže priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili,

aj primerané finančné zadosťučinenie ( , zákona o ústavnom

súde). Sťažovateľ žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 9 000 €

z dôvodov uvedených v bode 4. Vzhľadom na okolnosti danej veci (najmä na jej predmet

a význam pre účastníka konania) ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 ( dohovoru) nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa.

Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie podľa

citovaného ustanovenia , ktoré podľa zásad spravodlivosti

s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa (pozri body 12.1

až 12.3), ako aj na predmet konania a sťažovateľom požadovanú sumu považuje za

primerané v sume 5 000 €. Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je

uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 3.

17. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Sťažovateľovi, ktorý bol

vo veci namietaného porušenia práva úspešný, vznikli trovy konania z dôvodu jeho

právneho zastúpenia advokátom. Advokátka vykonala dva úkony právnej pomoci, a to

prevzatie veci a príprava zastupovania, písomné spracovanie a podanie sťažnosti ústavnému

súdu 15. mája 2013. Odmena za jeden úkon právnych služieb v zmysle § 11 ods. 2 vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len

„vyhláška“) je 1/6 z výpočtového základu. Za jeden právny úkon vykonaný v roku 2013

prináleží odmena z výpočtového základu, ktorý je 781 €, t. j. 130,16 €, a režijný paušál

7,81 €, teda spolu 137,97 €. Odmena advokátke za poskytnuté služby v konaní pred

ústavným súdom (za 2 úkony právnych služieb a 2 x paušálna náhrada) predstavuje sumu

275,94 € plus 20 % DPH (advokátka je platcom dane z pridanej hodnoty), teda celkovo

predstavuje sumu 331,12 €. Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd

povinný uhradiť na účet právnej zástupkyne sťažovateľa (

v spojení s ) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (

).

18. Ústavný súd nevyhovel v súlade s čl. 127 ods. 2 a § 56 ods. 4 zákona o ústavnom

súde časti sťažnosti, v ktorej sťažovateľ žiadal priznať finančné zadosťučinenie nad

ústavným súdom priznanú sumu uvedenú v bode 3 výroku nálezu. Z uvedených dôvodov

ústavný súd v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 5 výroku tohto rozhodnutia.

19. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. decembra 2013