Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 3 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (8)I. ÚS 244/2017
PDF · 214.75 KB
No categories available
I. ÚS 244/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 31. augusta 2017
v senáte zloženom z predsedu Petra Brňáka, zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu
Milana Ľalíka prerokoval sťažnosť , ,
zastúpeného Advokátskou kanceláriou Lányiová, s. r. o., Námestie sv. Michala 11,
Hlohovec, v mene ktorej koná advokátka a konateľka Mgr. Zuzana Lániyová, vo veci
namietaného porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 103/2014 a takto
rozhodol:
1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 103/2014
p o r u š e n é b o l i .
2. Okresnému súdu Piešťany p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.
14 C 103/2014 konal bez zbytočných prieťahov.
3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 200 €
(slovom tisícdvesto eur), ktoré j e Okresný súd Piešťany p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Piešťany j e p o v i n n ý uhradiť trovy
právneho zastúpenia v sume 312,34 € (slovom tristodvanásť eur a tridsaťštyri centov)
na účet právneho zástupcu Advokátska kancelária Lányiová, s. r. o., Námestie
sv. Michala 11, Hlohovec, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
5. Sťažnosti vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.
I. ÚS 244/2017-11 z 3. mája 2017 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“),
ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na
prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej
len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 103/2014 (ďalej len „napadnuté
konanie“).
2. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že na okresnom súde prebieha konanie pod sp. zn.
14 C 103/2014, ktorého predmetom je zaplatenie mzdy a cestovných náhrad. V predmetnom
konaní vystupuje sťažovateľ ako žalobca. Sťažovateľ sa domáhal zaplatenia peňažnej sumy
návrhom na vydanie platobného rozkazu zo 7. mája 2013 a od tohto dátumu sa predmetné
konanie neskončilo právoplatným rozhodnutím vo veci samej. Okresný súd v napadnutom
konaní vykonával poplatkové úkony a výzvy a až v roku 2016 nariadil vo veci prvé
pojednávanie, ktoré bolo odročené, keďže žalovaný ospravedlnil svoju neúčasť z dôvodu, že
odvolal svoju plnú moc právnemu zástupcovi. Ďalší termín pojednávania nebol určený.
3. Sťažovateľ podal 12. októbra 2016 predsedníčke okresného súdu na prieťahy
sťažnosť, ktorá ju uznala za dôvodnú. Prieťahy v konaní vyvolávajú u sťažovateľa stav
právnej neistoty, pričom v danom prípade ide o nevyplatenie mzdy a cestovných náhrad za
vykonanú prácu. Podľa názoru sťažovateľa je evidentné, že nekonanie okresného súdu má
za následok porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prerokovanie jeho záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
4. Na základe uvedenej argumentácie sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd rozhodol
vo veci samej nálezom, v ktorom vysloví, že jeho základné právo upravené v čl. 48 ods. 2
ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru boli postupom okresného súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 14 C 103/2014 porušené. Súčasne navrhuje, aby ústavný súd prikázal
okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov a priznal mu náhradu nemajetkovej ujmy
vo výške 2 000 eur. Napokon sa domáha aj priznania náhrady trov právneho zastúpenia
v sume 312,34 eur.
5. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrila predsedníčka
okresného súdu, ktorá vo svojom vyjadrení k dôvodnosti sťažnosti podaním
sp. zn. Spr. 349/17 z 1. júna 2017 doručeným ústavnému súdu 8. júna 2017 uviedla:
«Po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu vedeného pod sp. zn.
14C/103/2014 uvádzam nasledovnú chronológiu procesných úkonov:
07.05.2013 – podanie žaloby s prílohami vo veci žalobcu: ,
proti žalovanému o zaplatenie 2.941,64 eur, vec
pridelená sudkyni JUDr. Terézii Mecelovej pod spisovou značkou 10Ro/112/2013, žalobca
zastúpený advokátkou Mgr. Zuzanou Lányiovou
15.10.2013 – žalobca vyzvaný na úhradu SUPO
24.10.2013 – uhradený SUPO
17.02.2014 – žalobca vyzvaný k vyjadreniu, či trvá na uplatnenom úroku
06.03.2014 – doručené podanie žalobcu – oprava petitu
05.06.2014 – z výpisu z OR SR zistená zmena názvu žalovaného z
na od 26.02.2014
17.06.2014 – vec prevedená do registra „C“
04.08.2014 – žalovanému doručená žaloba s prílohami a poučenia
18.08.2014 – doručené oznámenie o prevzatí právneho zastupovania žalovaného
08.01.2015 – z výpisu z OR SR zistená zmena – spoločnosť zanikla
zlúčením so spoločnosťou
08.01.2015 – vydané uznesenie o zastavení konania v časti úroku, exp. 09.01.2015,
PPL 04.02.2015
16.01.2015 – PZ žalobcu doručené vyjadrenie odporcu zo 14.08.2014
23.01.2015 – doručené vyjadrenie PZ žalobcu a čiastočné späťvzatie žaloby
15.04.2015 – vyzvaný PZ žalovaného na predloženie PM
07.05.2015 – doručené PM na zastupovanie žalovaného
12.05.2015 – vydané uznesenie o zastavení konania v časti, exp. 15.05.2017, PPL
09.06.2015
21.05.2015 – PZ žalovaného doručený rovnopis čiast. späťvzatia z č.l. 49, 50
19.11.2015 – mailom doručená žiadosť PZ žalobcu o vytýčenie termínu pojednávania
08.02.2016 – vytýčený termín pojednávania na 06.04.2016, predvolania a poučenia
exp. 12.02.2016
09.02.2016 – štúdium spisu v Informačnom centre splnomocnenou dcérou žalobcu
02.04.2016 – mailom doručené odvolanie PM
konateľom žalovaného a žiadosť o pribratie tlmočníka, nakoľko žalovaný je nemecký štátny
občan
05.04.2016 – mailom exp. Upovedomenie účastníkom o odročení pojednávania bez
prejednania veci, nový termín bude oznámený písomne
06.04.2016 – pojednávanie odročené na neurčito
07.04.2016 – doručený originál odvolania PM
konateľom žalovaného a žiadosť o pribratie tlmočníka, nakoľko žalovaný je nemecký štátny
občan
19.07.2016 – mailom doručená žiadosť PZ žalobcu o vytýčenie termínu pojednávania
– urgencia
20.07.2016 – doručený originál žiadosti PZ žalobcu o vytýčenie termínu
pojednávania
09.08.2016 – predloženie spisu VSÚ na pribratie tlmočníka – prekladateľa
18.08.2016 – vydané uznesenie o pribratí tlmočníka a prekladateľa
, exp. 19.10.2016, PPL 10.11.2016
11.04.2017 – mailom doručená žiadosť ÚS SR o informáciu o stave konania na
základe sťažnosti
19.04.2017 – mailom zaslaná odpoveď ÚS SR
21.04.2017 – prekladateľovi doručené listiny na preklad v lehote 15 dní
24.05.2017 – spis predložený zákonnej sudkyni na základe ústavnej sťažnosti
Zákonná sudkyňa JUDr. Terézia Mecelová v písomnom vyjadrení k ústavnej
sťažnosti poukázala na svoju vyťaženosť, ktorá bráni plynulému vykonávaniu úkonov
v pridelených veciach bez zbytočných prieťahov, keď i napriek úsiliu konať vo všetkých
prideľovaných veciach plynulo a bez prieťahov, vzhľadom na rozsah agendy, nie je možné
ani svedomitým plnením si povinností a riadnym využívaním pojednávacích dní na
prejednanie pridelených vecí, vybavovať všetky veci plynulo bez prieťahov.
V nadväznosti na vyjadrenie zákonnej sudkyne si dovoľujem poukázať na existenciu
systémových nedostatkov v oblasti výkonu spravodlivosti vo vzťahu k dlhodobému
nedostatočnému obsadeniu tunajšieho súdu väčším počtom sudcov, ktoré vedenie súdu či
konajúci sudca nemôžu ovplyvniť nástrojmi, ktorými by samy disponovali na vyriešenie tzv.
objektívnych okolností prieťahov v konaní. Táto skutočnosť bola zohľadnená i schválenou
novelou zákona o sídlach a obvodoch súdov, kde s účinnosťou od 1.5.2013 bol z obvodu
tunajšieho súdu odčlenený územný obvod okresu Hlohovec, čo len z časti prispelo
k zníženiu nápadu nových vecí, avšak tunajší súd naďalej dokončuje aj všetky veci prevzaté
z Okresného súdu Trnava od roku 1997 patriace k územnému obvodu okresu Hlohovec.
Súčasne si dovoľujem poukázať na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR, č.k.
16 Kss 9/2013-91 z 20.03.2014, kde disciplinárny senát uznal pri hodnotení prieťahov
v konaniach z hľadiska porušenia povinností sudcu a jeho prípadného disciplinárneho
previnenia, že činnosť každého sudcu má svoje limity a po nikom nemožno požadovať, aby
sa nie krátkodobo, ale trvale, pracovne prepínal, vystavoval sa nezvládnuteľným stresom
a v prospech nadštandardného plnenia pracovných úloh dlhodobo úplne potláčal svoj
súkromný život. Sudca preto nemôže byť uznaný disciplinárne zodpovedným za to, že je
dlhodobo značne vyťažený a v dôsledku toho jednoducho nie je schopný robiť všetky
potrebné úkony bezodkladne tak, ako by zodpovedalo potrebám každého jednotlivého
konania a najmä záujmom účastníkov na čo možno najrýchlejšom rozhodnutí vo veci.»
6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa
s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
7. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
8. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho
záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým
a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo
záväzkoch.
9. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre
ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie
záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú
odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, I. ÚS 65/04).
10. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je
odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne sa
právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej
neistoty dochádza spravidla až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho
orgánu. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť
súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo
(II. ÚS 21/01, I. ÚS 251/05). Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký
procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty,
kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť
súdu a sudcu vychádza z čl. 17 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), ktorý súdom prikazuje, aby postupovali v konaní
tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá a aby predchádzali zbytočným
prieťahom, a ďalej z § 157 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby sa
mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na
povahu konania.
11. Judikatúra ESĽP a ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom
prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého
jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,
správanie účastníkov konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou
ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní
a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa
rovnakých kritérií postupoval aj v danom prípade.
11.1 Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že predmetom napadnutého konania bolo
posúdenie nároku sťažovateľa na vyplatenie mzdy a cestovných náhrad, t. j. ide
o existenčnú vec (napr. obdobne I. ÚS 150/2012, I. ÚS 419/2013, I. ÚS 294/2016), kde sa
predpokladá osobitná pozornosť venovaná efektívnemu a rýchlemu postupu súdu, aby bol
naplnený účel príslušného (v danom prípade súdneho) konania, čo okrem iného znamená, že
všeobecný súd má povinnosť organizovať svoj procesný postup tak, aby vec bola čo
najrýchlejšie prerokovaná a skončená a aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty,
kvôli ktorému sa naň osoba obrátila so žiadosťou o rozhodnutie (napr. I. ÚS 142/03,
I. ÚS 145/03, I. ÚS 158/04). Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd bral do
úvahy aj v predmetnom prípade skutkový stav veci a platnú právnu úpravu (II. ÚS 26/95,
I. ÚS 92/97) relevantnú na rozhodnutie. Na základe týchto hľadísk ústavný súd konanie
o náhradu mzdy z pracovného pomeru a cestovných náhrad nehodnotil ako právne zložité
konanie. Po právnej stránke ide o štandardnú pracovnoprávnu vec patriacu do rozhodovacej
agendy všeobecného súdnictva. Prípadnú zložitosť veci nenamietal ani okresný súd
vo svojom vyjadrení k prijatej sťažnosti.
11.2 Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa
v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil, že by sa sťažovateľ neprimeraným spôsobom
podieľal na namietanej dĺžke konania. Sťažovateľ bol v konaní aktívny, dvakrát žiadal
okresný súd určiť termín pojednávania a tiež podal sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní
predsedníčke okresného súdu.
11.3 Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci,
pričom zbytočné prieťahy v konaní posudzoval ako celok s prihliadnutím na všetky
okolnosti prípadu vrátane významu predmetného konania pre jeho účastníkov. Pokiaľ ide
o postup okresného súdu, ústavný súd zistil, že súdne konanie sa začalo podaním návrhu
7. mája 2013, doteraz nie je právoplatne skončené a stav právnej neistoty sťažovateľa nie je
odstránený. Prvé pojednávanie bolo okresným súdom nariadené až na 6. apríl 2016, teda
takmer 3 roky po podaní žaloby. Toto pojednávanie bolo odročené na neurčito. Okresný súd
bol nečinný po dobu viac ako 5 mesiacov (od 7. mája 2013, keď bola podaná žaloba,
do 15. októbra 2013, keď vyzval žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku za žalobu). Ďalšie
obdobie nečinnosti zo strany okresného súdu v trvaní 4 mesiacov nastalo v období medzi
15. októbrom 2013, keď okresný súd vyzval žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku
(poplatok riadne uhradený 24. októbra 2013), a 17. februárom 2014, keď okresný súd
vyzval žalobcu na vyjadrenie, či trvá na uplatnenom úroku. V období medzi
17. februárom 2014, keď bol žalobca vyzvaný na vyjadrenie, či trvá na uplatnenom úroku,
až do 4. augusta 2014, keď bola žalovanému doručená žaloba s prílohami a poučenia, bol
okresný súd nečinný viac ako 5 mesiacov. Okresný súd rozhodol uznesením o zastavení
konania v časti úroku 8. januára 2015 až po 10 mesiacoch od doručenia opravy žalobného
petitu. Z uvedeného vyplýva, že postup okresného súdu okrem spomínanej nečinnosti bol
tiež nekoncentrovaný a neefektívny. Nekoncentrovanosť a neefektívnosť postupu okresného
súdu sa prejavila aj pri rozhodovaní o pribratí tlmočníka a prekladateľa do konania, keď
o tejto žiadosti žalovaného zo 7. apríla 2016 rozhodol súd uznesením 18. augusta 2016
právoplatným 10. novembra 2016, teda až po viac ako 4 mesiacoch. Zo strany okresného
súdu boli prekladateľovi doručené listiny potrebné na preklad až 21. apríla 2017, viac ako 5
mesiacov od právoplatnosti uznesenia o pribratí prekladateľa. Konanie vedené okresným
súdom trvá do rozhodovania ústavného súdu viac ako 4 roky a doba, počas ktorej nie je
o veci sťažovateľa právoplatne rozhodnuté, sama osebe osvedčuje dôvodnosť podanej
sťažnosti.
12. V tejto súvislosti ústavný súd nemohol akceptovať ani obranu okresného súdu, že
v tejto veci nemohol konať pre nedostatočné personálne obsadenie a množstvo napadnutých
vecí na okresnom súde, pretože podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr.
II. ÚS 48/96, II. ÚS 52/99 alebo III. ÚS 17/02) nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát
musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže
v čase konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde,
ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť
dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce
zbytočné prieťahy v súdnom konaní. Personálne obsadenie súdu, jeho organizácia, vysoký
počet vecí v príslušnom oddelení, ako i optimalizácia súdnictva teda nie sú dôvodmi, pre
ktoré by malo byť ospravedlnené, tolerované a ústavne udržateľné porušovanie základného
práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
13. Ústavný súd vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti vyslovil, že postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 103/2014 bolo porušené základné právo
sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je
uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.
14. Ústavný súd zároveň prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy
a podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných
prieťahov, lebo konanie nie je dosiaľ právoplatne skončené (pozri bod 2 výroku tohto
rozhodnutia).
15. Ústavný súd môže priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili,
aj primerané finančné zadosťučinenie (čl. 127 ods. 3 ústavy, § 56 ods. 4 zákona o ústavnom
súde). Sťažovateľ žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €, ktoré
považuje za primerané vzhľadom na pretrvávanie stavu právnej neistoty (viac ako 4 roky),
ktorý je spôsobený prieťahmi v konaní. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak
ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý
základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.
16. Vzhľadom na okolnosti danej veci a predmet sporu, teda aký význam má
predmetné konanie pre sťažovateľa ako účastníka konania, ústavný súd dospel k názoru, že
len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote
zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa.
Z týchto dôvodov ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať sťažovateľovi aj finančné
zadosťučinenie, ktoré s prihliadnutím na všetky okolností zisteného porušenia práv
sťažovateľa, ako aj na predmet konania a sťažovateľom požadovanú sumu považuje za
primerané v sume 1 200 € (výrok tohto rozhodnutia v bode 3).
17. Ústavný súd nevyhovel v súlade s čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 4 zákona
o ústavnom súde časti sťažnosti, v ktorej sťažovateľ žiadal priznať finančné zadosťučinenie
nad ústavným súdom priznanú sumu 1 200 €. Z uvedených dôvodov ústavný súd v tejto
časti rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 5 výroku tohto rozhodnutia.
18. Ústavný súd podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol o úhrade trov
konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym zastupovaním, ktorý si
ich uplatnil spolu za dva úkony právnej služby v celkovej sume 312,34 €.
19. Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej
mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2016, ktorá
bola 884 €. Sťažovateľovi, ktorý bol vo veci namietaných porušení práv úspešný, vznikli
trovy konania z dôvodu jeho právneho zastúpenia advokátkou v súlade s § 1 ods. 3, § 11
ods. 3, § 13a ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v znení neskorších predpisov. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby
(prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie sťažnosti), a to za každý úkon po 147,33 €, čo
spolu s paušálnou náhradou niektorých hotových výdavkov 2 x 8,84 € za každý úkon
právnej služby predstavuje sumu 312,34 € (výrok rozhodnutia v bode 4).
20. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie
je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom
jeho doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 31. augusta 2017