Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 244/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 31. augusta 2017

v senáte zloženom z predsedu Petra Brňáka, zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu

Milana Ľalíka prerokoval sťažnosť , ,

zastúpeného Advokátskou kanceláriou Lányiová, s. r. o., Námestie sv. Michala 11,

Hlohovec, v mene ktorej koná advokátka a konateľka Mgr. Zuzana Lániyová, vo veci

namietaného porušenia základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Piešťany p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 200 €

(slovom tisícdvesto eur), ktoré j e Okresný súd Piešťany p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Piešťany j e p o v i n n ý uhradiť trovy

právneho zastúpenia v sume 312,34 € (slovom tristodvanásť eur a tridsaťštyri centov)

na účet právneho zástupcu Advokátska kancelária Lányiová, s. r. o., Námestie

sv. Michala 11, Hlohovec, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Sťažnosti vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-11 z 3. mája 2017 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“),

ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej

len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté

konanie“).

2. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že na okresnom súde prebieha konanie pod sp. zn.

, ktorého predmetom je zaplatenie mzdy a cestovných náhrad. V predmetnom

konaní vystupuje sťažovateľ ako žalobca. Sťažovateľ sa domáhal zaplatenia peňažnej sumy

návrhom na vydanie platobného rozkazu zo 7. mája 2013 a od tohto dátumu sa predmetné

konanie neskončilo právoplatným rozhodnutím vo veci samej. Okresný súd v napadnutom

konaní vykonával poplatkové úkony a výzvy a až v roku 2016 nariadil vo veci prvé

pojednávanie, ktoré bolo odročené, keďže žalovaný ospravedlnil svoju neúčasť z dôvodu, že

odvolal svoju plnú moc právnemu zástupcovi. Ďalší termín pojednávania nebol určený.

3. Sťažovateľ podal 12. októbra 2016 predsedníčke okresného súdu na prieťahy

sťažnosť, ktorá ju uznala za dôvodnú. Prieťahy v konaní vyvolávajú u sťažovateľa stav

právnej neistoty, pričom v danom prípade ide o nevyplatenie mzdy a cestovných náhrad za

vykonanú prácu. Podľa názoru sťažovateľa je evidentné, že nekonanie okresného súdu má

za následok porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prerokovanie jeho záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

4. Na základe uvedenej argumentácie sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd rozhodol

vo veci samej nálezom, v ktorom vysloví, že jeho základné právo upravené v čl. 48 ods. 2

a právo podľa dohovoru boli postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. porušené. Súčasne navrhuje, aby ústavný súd prikázal

okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov a priznal mu náhradu nemajetkovej ujmy

vo výške 2 000 eur. Napokon sa domáha aj priznania náhrady trov právneho zastúpenia

v sume 312,34 eur.

5. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrila predsedníčka

okresného súdu, ktorá vo svojom vyjadrení k dôvodnosti sťažnosti podaním

sp. zn. Spr. 349/17 z 1. júna 2017 doručeným ústavnému súdu 8. júna 2017 uviedla:

«Po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu vedeného pod sp. zn.

uvádzam nasledovnú chronológiu procesných úkonov:

07.05.2013 – podanie žaloby s prílohami vo veci žalobcu: ,

proti žalovanému o zaplatenie 2.941,64 eur, vec

pridelená sudkyni JUDr. Terézii Mecelovej pod spisovou značkou , žalobca

zastúpený advokátkou Mgr. Zuzanou Lányiovou

15.10.2013 – žalobca vyzvaný na úhradu SUPO

24.10.2013 – uhradený SUPO

17.02.2014 – žalobca vyzvaný k vyjadreniu, či trvá na uplatnenom úroku

06.03.2014 – doručené podanie žalobcu – oprava petitu

05.06.2014 – z výpisu z OR SR zistená zmena názvu žalovaného z

na od 26.02.2014

17.06.2014 – vec prevedená do registra „C“

04.08.2014 – žalovanému doručená žaloba s prílohami a poučenia

18.08.2014 – doručené oznámenie o prevzatí právneho zastupovania žalovaného

08.01.2015 – z výpisu z OR SR zistená zmena – spoločnosť zanikla

zlúčením so spoločnosťou

08.01.2015 – vydané uznesenie o zastavení konania v časti úroku, exp. 09.01.2015,

PPL 04.02.2015

16.01.2015 – PZ žalobcu doručené vyjadrenie odporcu zo 14.08.2014

23.01.2015 – doručené vyjadrenie PZ žalobcu a čiastočné späťvzatie žaloby

15.04.2015 – vyzvaný PZ žalovaného na predloženie PM

07.05.2015 – doručené PM na zastupovanie žalovaného

12.05.2015 – vydané uznesenie o zastavení konania v časti, exp. 15.05.2017, PPL

09.06.2015

21.05.2015 – PZ žalovaného doručený rovnopis čiast. späťvzatia z č.l. 49, 50

19.11.2015 – mailom doručená žiadosť PZ žalobcu o vytýčenie termínu pojednávania

08.02.2016 – vytýčený termín pojednávania na 06.04.2016, predvolania a poučenia

exp. 12.02.2016

09.02.2016 – štúdium spisu v Informačnom centre splnomocnenou dcérou žalobcu

02.04.2016 – mailom doručené odvolanie PM

konateľom žalovaného a žiadosť o pribratie tlmočníka, nakoľko žalovaný je nemecký štátny

občan

05.04.2016 – mailom exp. Upovedomenie účastníkom o odročení pojednávania bez

prejednania veci, nový termín bude oznámený písomne

06.04.2016 – pojednávanie odročené na neurčito

07.04.2016 – doručený originál odvolania PM

konateľom žalovaného a žiadosť o pribratie tlmočníka, nakoľko žalovaný je nemecký štátny

občan

19.07.2016 – mailom doručená žiadosť PZ žalobcu o vytýčenie termínu pojednávania

– urgencia

20.07.2016 – doručený originál žiadosti PZ žalobcu o vytýčenie termínu

pojednávania

09.08.2016 – predloženie spisu VSÚ na pribratie tlmočníka – prekladateľa

18.08.2016 – vydané uznesenie o pribratí tlmočníka a prekladateľa

, exp. 19.10.2016, PPL 10.11.2016

11.04.2017 – mailom doručená žiadosť ÚS SR o informáciu o stave konania na

základe sťažnosti

19.04.2017 – mailom zaslaná odpoveď ÚS SR

21.04.2017 – prekladateľovi doručené listiny na preklad v lehote 15 dní

24.05.2017 – spis predložený zákonnej sudkyni na základe ústavnej sťažnosti

Zákonná sudkyňa JUDr. Terézia Mecelová v písomnom vyjadrení k ústavnej

sťažnosti poukázala na svoju vyťaženosť, ktorá bráni plynulému vykonávaniu úkonov

v pridelených veciach bez zbytočných prieťahov, keď i napriek úsiliu konať vo všetkých

prideľovaných veciach plynulo a bez prieťahov, vzhľadom na rozsah agendy, nie je možné

ani svedomitým plnením si povinností a riadnym využívaním pojednávacích dní na

prejednanie pridelených vecí, vybavovať všetky veci plynulo bez prieťahov.

V nadväznosti na vyjadrenie zákonnej sudkyne si dovoľujem poukázať na existenciu

systémových nedostatkov v oblasti výkonu spravodlivosti vo vzťahu k dlhodobému

nedostatočnému obsadeniu tunajšieho súdu väčším počtom sudcov, ktoré vedenie súdu či

konajúci sudca nemôžu ovplyvniť nástrojmi, ktorými by samy disponovali na vyriešenie tzv.

objektívnych okolností prieťahov v konaní. Táto skutočnosť bola zohľadnená i schválenou

novelou zákona o sídlach a obvodoch súdov, kde s účinnosťou od 1.5.2013 bol z obvodu

tunajšieho súdu odčlenený územný obvod okresu Hlohovec, čo len z časti prispelo

k zníženiu nápadu nových vecí, avšak tunajší súd naďalej dokončuje aj všetky veci prevzaté

z Okresného súdu Trnava od roku 1997 patriace k územnému obvodu okresu Hlohovec.

Súčasne si dovoľujem poukázať na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR, č.k.

-91 z 20.03.2014, kde disciplinárny senát uznal pri hodnotení prieťahov

v konaniach z hľadiska porušenia povinností sudcu a jeho prípadného disciplinárneho

previnenia, že činnosť každého sudcu má svoje limity a po nikom nemožno požadovať, aby

sa nie krátkodobo, ale trvale, pracovne prepínal, vystavoval sa nezvládnuteľným stresom

a v prospech nadštandardného plnenia pracovných úloh dlhodobo úplne potláčal svoj

súkromný život. Sudca preto nemôže byť uznaný disciplinárne zodpovedným za to, že je

dlhodobo značne vyťažený a v dôsledku toho jednoducho nie je schopný robiť všetky

potrebné úkony bezodkladne tak, ako by zodpovedalo potrebám každého jednotlivého

konania a najmä záujmom účastníkov na čo možno najrýchlejšom rozhodnutí vo veci.»

6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

7. Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho

záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým

a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo

záväzkoch.

9. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre

ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú

odlišnosť (, , ).

10. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne sa

právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej

neistoty dochádza spravidla až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho

orgánu. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť

súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo

(, ). Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký

procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty,

kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť

súdu a sudcu vychádza z v znení

neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), ktorý súdom prikazuje, aby postupovali v konaní

tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá a aby predchádzali zbytočným

prieťahom, a ďalej z , podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby sa

mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na

povahu konania.

11. Judikatúra ESĽP a ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom

prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,

správanie účastníkov konania a postup súdu (napr. ). V súlade s judikatúrou

ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní

a jeho význam pre sťažovateľa (napr. , , ). Podľa

rovnakých kritérií postupoval aj v danom prípade.

11.1 Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že predmetom napadnutého konania bolo

posúdenie nároku sťažovateľa na vyplatenie mzdy a cestovných náhrad, t. j. ide

o existenčnú vec (napr. obdobne , , ), kde sa

predpokladá osobitná pozornosť venovaná efektívnemu a rýchlemu postupu súdu, aby bol

naplnený účel príslušného (v danom prípade súdneho) konania, čo okrem iného znamená, že

všeobecný súd má povinnosť organizovať svoj procesný postup tak, aby vec bola čo

najrýchlejšie prerokovaná a skončená a aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty,

kvôli ktorému sa naň osoba obrátila so žiadosťou o rozhodnutie (napr. ,

, ). Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd bral do

úvahy aj v predmetnom prípade skutkový stav veci a platnú právnu úpravu (,

) relevantnú na rozhodnutie. Na základe týchto hľadísk ústavný súd konanie

o náhradu mzdy z pracovného pomeru a cestovných náhrad nehodnotil ako právne zložité

konanie. Po právnej stránke ide o štandardnú pracovnoprávnu vec patriacu do rozhodovacej

agendy všeobecného súdnictva. Prípadnú zložitosť veci nenamietal ani okresný súd

vo svojom vyjadrení k prijatej sťažnosti.

11.2 Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa

v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil, že by sa sťažovateľ neprimeraným spôsobom

podieľal na namietanej dĺžke konania. Sťažovateľ bol v konaní aktívny, dvakrát žiadal

okresný súd určiť termín pojednávania a tiež podal sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní

predsedníčke okresného súdu.

11.3 Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci,

pričom zbytočné prieťahy v konaní posudzoval ako celok s prihliadnutím na všetky

okolnosti prípadu vrátane významu predmetného konania pre jeho účastníkov. Pokiaľ ide

o postup okresného súdu, ústavný súd zistil, že súdne konanie sa začalo podaním návrhu

7. mája 2013, doteraz nie je právoplatne skončené a stav právnej neistoty sťažovateľa nie je

odstránený. Prvé pojednávanie bolo okresným súdom nariadené až na 6. apríl 2016, teda

takmer 3 roky po podaní žaloby. Toto pojednávanie bolo odročené na neurčito. Okresný súd

bol nečinný po dobu viac ako 5 mesiacov (od 7. mája 2013, keď bola podaná žaloba,

do 15. októbra 2013, keď vyzval žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku za žalobu). Ďalšie

obdobie nečinnosti zo strany okresného súdu v trvaní 4 mesiacov nastalo v období medzi

15. októbrom 2013, keď okresný súd vyzval žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku

(poplatok riadne uhradený 24. októbra 2013), a 17. februárom 2014, keď okresný súd

vyzval žalobcu na vyjadrenie, či trvá na uplatnenom úroku. V období medzi

17. februárom 2014, keď bol žalobca vyzvaný na vyjadrenie, či trvá na uplatnenom úroku,

až do 4. augusta 2014, keď bola žalovanému doručená žaloba s prílohami a poučenia, bol

okresný súd nečinný viac ako 5 mesiacov. Okresný súd rozhodol uznesením o zastavení

konania v časti úroku 8. januára 2015 až po 10 mesiacoch od doručenia opravy žalobného

petitu. Z uvedeného vyplýva, že postup okresného súdu okrem spomínanej nečinnosti bol

tiež nekoncentrovaný a neefektívny. Nekoncentrovanosť a neefektívnosť postupu okresného

súdu sa prejavila aj pri rozhodovaní o pribratí tlmočníka a prekladateľa do konania, keď

o tejto žiadosti žalovaného zo 7. apríla 2016 rozhodol súd uznesením 18. augusta 2016

právoplatným 10. novembra 2016, teda až po viac ako 4 mesiacoch. Zo strany okresného

súdu boli prekladateľovi doručené listiny potrebné na preklad až 21. apríla 2017, viac ako 5

mesiacov od právoplatnosti uznesenia o pribratí prekladateľa. Konanie vedené okresným

súdom trvá do rozhodovania ústavného súdu viac ako 4 roky a doba, počas ktorej nie je

o veci sťažovateľa právoplatne rozhodnuté, sama osebe osvedčuje dôvodnosť podanej

sťažnosti.

12. V tejto súvislosti ústavný súd nemohol akceptovať ani obranu okresného súdu, že

v tejto veci nemohol konať pre nedostatočné personálne obsadenie a množstvo napadnutých

vecí na okresnom súde, pretože podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr.

, alebo ) nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát

musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže

v čase konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde,

ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť

dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce

zbytočné prieťahy v súdnom konaní. Personálne obsadenie súdu, jeho organizácia, vysoký

počet vecí v príslušnom oddelení, ako i optimalizácia súdnictva teda nie sú dôvodmi, pre

ktoré by malo byť ospravedlnené, tolerované a ústavne udržateľné porušovanie základného

práva sťažovateľa podľa a práva podľa dohovoru.

13. Ústavný súd vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti vyslovil, že postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. bolo porušené základné právo

sťažovateľa podľa a právo podľa dohovoru, tak ako to je

uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

14. Ústavný súd zároveň prikázal okresnému súdu podľa

a podľa konať vo veci bez zbytočných

prieťahov, lebo konanie nie je dosiaľ právoplatne skončené (pozri bod 2 výroku tohto

rozhodnutia).

15. Ústavný súd môže priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili,

aj primerané finančné zadosťučinenie ( , zákona o ústavnom

súde). Sťažovateľ žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €, ktoré

považuje za primerané vzhľadom na pretrvávanie stavu právnej neistoty (viac ako 4 roky),

ktorý je spôsobený prieťahmi v konaní. Podľa ak

ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý

základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

16. Vzhľadom na okolnosti danej veci a predmet sporu, teda aký význam má

predmetné konanie pre sťažovateľa ako účastníka konania, ústavný súd dospel k názoru, že

len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa.

Z týchto dôvodov ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať sťažovateľovi aj finančné

zadosťučinenie, ktoré s prihliadnutím na všetky okolností zisteného porušenia práv

sťažovateľa, ako aj na predmet konania a sťažovateľom požadovanú sumu považuje za

primerané v sume 1 200 € (výrok tohto rozhodnutia v bode 3).

17. Ústavný súd nevyhovel v súlade s a zákona

o ústavnom súde časti sťažnosti, v ktorej sťažovateľ žiadal priznať finančné zadosťučinenie

nad ústavným súdom priznanú sumu 1 200 €. Z uvedených dôvodov ústavný súd v tejto

časti rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 5 výroku tohto rozhodnutia.

18. Ústavný súd podľa rozhodol o úhrade trov

konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym zastupovaním, ktorý si

ich uplatnil spolu za dva úkony právnej služby v celkovej sume 312,34 €.

19. Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej

mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2016, ktorá

bola 884 €. Sťažovateľovi, ktorý bol vo veci namietaných porušení práv úspešný, vznikli

trovy konania z dôvodu jeho právneho zastúpenia advokátkou v súlade s § 1 ods. 3, § 11

ods. 3, § 13a ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby

(prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie sťažnosti), a to za každý úkon po 147,33 €, čo

spolu s paušálnou náhradou niektorých hotových výdavkov 2 x 8,84 € za každý úkon

právnej služby predstavuje sumu 312,34 € (výrok rozhodnutia v bode 4).

20. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom

jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. augusta 2017