Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 111/2014
PDF · 231.57 KB
No categories available
III. ÚS 111/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. februára 2014
predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o.,
Pribinova 25, Bratislava, vedené pod sp. zn. Rvp 16235/2013, Rvp 16237/2013,
Rvp 16238/2013, Rvp 16243/2013, Rvp 16244/2013, Rvp 16245/2013, Rvp 16423/2013,
Rvp 16432/2013, Rvp 18967/2013, Rvp 21394/2013, Rvp 21598/2013, Rvp 21599/2013,
Rvp 21600/2013, Rvp 21654/2013, Rvp 21655/2013, Rvp 21741/2013
a sp. zn. Rvp 21742/2013, zastúpenej obchodnou spoločnosťou Fridrich Paľko, s. r. o.,
Grösslingová 4, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát doc. JUDr. Branislav
Fridrich, PhD., vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1
a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj namietaného porušenia čl. 12 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd a práva na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces podľa čl. 47 Charty
základných práv Európskej únie postupom Okresného súdu Trenčín a jeho uznesením
sp. zn. 62 Er 1817/2009 z 15. augusta 2012 (Rvp 16235/2013, Rvp 16432/2013), postupom
Okresného súdu Nové mesto nad Váhom a jeho uznesením sp. zn. 1 Er 2542/2008
z 19. apríla 2012 (Rvp 16237/2013, Rvp 16238/2013), postupom Okresného súdu Prievidza
a jeho uzneseniami sp. zn. 9 Er 25/2009 z 1. júna 2012 (Rvp 16243/2013,
Rvp 16244/2013), sp. zn. 15 Er 2497/2007 z 3. júla 2012 (Rvp 16245/2013,
Rvp 16423/2013), sp. zn. 15 Er 722/2009 z 23. mája 2012 (Rvp 18967/2013), sp. zn. 9 Er
2777/2007 zo 17. januára 2013 (Rvp 21598/2013), sp. zn. 16 Er 715/2009 z 5. novembra
2012 (Rvp 21394/2013), sp. zn. 9 Er 2157/2007 z 15. januára 2013 (Rvp 21599/2013,
Rvp 21600/2013), sp. zn. 15 Er 52/2009 zo 14. januára 2013 (Rvp 21654/2013,
Rvp 21741/2013), sp. zn. 15 Er 2771/2007 z 3. júla 2012 (Rvp 21655/2013,
Rvp 21742/2013) a postupom Krajského súdu v Trenčíne a jeho uzneseniami sp. zn. 23 CoE
445/2012 z 13. marca 2013 (Rvp 16235/2013, Rvp 16432/2013), sp. zn. 19 CoE 117/2012
z 28. februára 2013 (Rvp 16237/2013, Rvp 16238/2013), sp. zn. 19 CoE 209/2012
z 1. marca 2013 (Rvp 16243/2013, Rvp 16244/2013), sp. zn. 2 CoE 35/2013 zo 7. marca
2013 (Rvp 16245/2013, Rvp 16423/2013), sp. zn. 23 CoE 38/2013 z 15. apríla 2013
(Rvp 18967/2013), sp. zn. 23 CoE 159/2013 z 22. júla 2013 (Rvp 21598/2013), sp. zn. 23
CoE 105/2013 z 15. júla 2013 (Rvp 21394/2013), sp. zn. 2 CoE 159/2013 zo 4. júla 2013
(Rvp 21599/2013, Rvp 21600/2013), sp. zn. 2 CoE 208/2013 z 8. augusta 2013
(Rvp 21654/2013, Rvp 21741/2013) a sp. zn. 23 CoE 171/2013 z 5. augusta 2013
(Rvp 21655/2013, Rvp 21742/2013) a takto
rozhodol:
1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod spisovými
značkami sp. zn. Rvp 16235/2013, Rvp 16237/2013, Rvp 16238/2013, Rvp 16243/2013,
Rvp 16244/2013, Rvp 16245/2013, Rvp 16423/2013, Rvp 16432/2013, Rvp 18967/2013,
Rvp 21394/2013, Rvp 21598/2013, Rvp 21599/2013, Rvp 21600/2013, Rvp 21654/2013,
Rvp 21655/2013, Rvp 21741/2013 a sp. zn. Rvp 21742/2013 s p á j a na spoločné konanie,
ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. III. ÚS 111/2014.
2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 20., 27 mája
2013, 8. júla 2012, 30. augusta 2013, 27. septembra 2013, 9. a 15. októbra 2013 doručené
sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“),
ktorými namieta porušenie základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva podľa čl. 1 Dodatkového
protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový
protokol“), ako aj porušenie čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru a práva na účinný
prostriedok nápravy a na spravodlivý proces podľa čl. 47 Charty základných práv
Európskej únie (ďalej len „charta“) postupom Okresného súdu Trenčín a jeho uznesením
sp. zn. 62 Er 1817/2009 z 15. augusta 2012 (Rvp 16235/2013, Rvp 16432/2013), postupom
Okresného súdu Nové mesto nad Váhom a jeho uznesením sp. zn. 1 Er 2542/2008
z 19. apríla 2012 (Rvp 16237/2013, Rvp 16238/2013), postupom Okresného súdu Prievidza
a jeho uzneseniami sp. zn. 9 Er 25/2009 z 1. júna 2012 (Rvp 16243/2013,
Rvp 16244/2013), sp. zn. 15 Er 2497/2007 z 3. júla 2012 (Rvp 16245/2013,
Rvp 16423/2013), sp. zn. 15 Er 722/2009 z 23. mája 2012 (Rvp 18967/2013), sp. zn. 9 Er
2777/2007 zo 17. januára 2013 (Rvp 21598/2013), sp. zn. 16 Er 715/2009 z 5. novembra
2012 (Rvp 21394/2013), sp. zn. 9 Er 2157/2007 z 15. januára 2013 (Rvp 21599/2013,
Rvp 21600/2013), sp. zn. 15 Er 52/2009 zo 14. januára 2013 (Rvp 21654/2013,
Rvp 21741/2013), sp. zn. 15 Er 2771/2007 z 3. júla 2012 (Rvp 21655/2013,
Rvp 21742/2013) (ďalej aj „uznesenia okresného súdu“) a postupom Krajského súdu
v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) a jeho uzneseniami sp. zn. 23 CoE 445/2012
z 13. marca 2013 (Rvp 16235/2013, Rvp 16432/2013), sp. zn. 19 CoE 117/2012
z 28. februára 2013 (Rvp 16237/2013, Rvp 16238/2013), sp. zn. 19 CoE 209/2012
z 1. marca 2013 (Rvp 16243/2013, Rvp 16244/2013), sp. zn. 2 CoE 35/2013 zo 7. marca
2013 (Rvp 16245/2013, Rvp 16423/2013), sp. zn. 23 CoE 38/2013 z 15. apríla 2013
(Rvp 18967/2013), sp. zn. 23 CoE 159/2013 z 22. júla 2013 (Rvp 21598/2013), sp. zn.
23 CoE 105/2013 z 15. júla 2013 (Rvp 21394/2013), sp. zn. 2 CoE 159/2013 zo 4. júla 2013
(Rvp 21599/2013, Rvp 21600/2013), sp. zn. 2 CoE 208/2013 z 8. augusta 2013
(Rvp 21654/2013, Rvp 21741/2013) a sp. zn. 23 CoE 171/2013 z 5. augusta 2013
(Rvp 21655/2013, Rvp 21742/2013) (ďalej aj „uznesenia krajského súdu“).
Zo sťažností vyplýva, že sťažovateľka sa v rámci svojej podnikateľskej činnosti
zaoberá inter alia poskytovaním úverov z vlastných zdrojov a v rámci svojej činnosti
poskytla na základe zmlúv o úvere uzavretých s dlžníkmi úvery, ktoré boli títo povinní
vrátiť podľa podmienok dojednaných v úverových zmluvách. Vzhľadom na skutočnosť,
že dlžníci dobrovoľne nepristúpili k úhrade svojich záväzkov, ich pohľadávky voči
sťažovateľke sa stali splatnými a v nadväznosti na podmienky dojednané v úverových
zmluvách obsahujúce vo väčšine prípadov tzv. rozhodcovskú doložku boli sťažovateľkou
začaté rozhodcovské konania pred ňou zvoleným rozhodcovským súdom. Následne boli
na základe rozhodcovských rozsudkov vydaných v týchto konaniach začaté exekučné
konania. V ďalších prípadoch boli na základe splnomocnenia udeleného dlžníkmi
pri podpise úverovej zmluvy spísané splnomocnencami dlžníkov notárske zápisnice, ktoré
sa taktiež stali exekučnými titulmi, na podklade ktorých boli v prospech sťažovateľky
začaté exekučné konania. V priebehu exekučného konania bolo uzneseniami Okresného
súdu Trenčín, Okresného súdu Nové mesto nad Váhom, Okresného súdu Prievidza (ďalej
len „okresné súdy“) v sťažovateľkou napadnutých konaniach rozhodnuté o zastavení
prebiehajúcich exekučných konaní. Krajský súd na odvolania sťažovateľky svojimi
rozhodnutiami potvrdil napadnuté uznesenia okresných súdov ako vecne správne.
Sťažovateľka v predostretej argumentácii atakuje právne závery vyplývajúce
z rozhodovacej činnosti okresných súdov a krajského súdu, ktorým vytýka ich nesprávnosť
z hľadiska právneho posúdenia relevantných hmotnoprávnych ustanovení príslušných
právnych predpisov na predmetnú právnu vec sa vzťahujúcich, a zároveň poskytuje
ústavnému súdu vlastnú interpretáciu právnych predpisov vzťahujúcich sa na uvedené
konania.
V doplneniach sťažností doručených ústavnému súdu 25. júla 2013 sťažovateľka
poukazuje na rozsudok Súdneho dvora Európskych spoločenstiev (ďalej len „Súdny dvor“)
vo veci Banif Plus Bank Zrt proti Csaba Cipani a spol. sp. zn. C-472/11 z 21. februára 2013,
z ktorého má vyplývať, že čl. 6 ods. 1 a čl. 7 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla
1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle,
že vnútroštátny súd, ktorý konštatoval ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, nemusí
na to, aby mohol vyvodiť dôsledky tohto konštatovania, čakať, či spotrebiteľ, informovaný
o svojich právach, navrhne, aby uvedená podmienka bola zrušená, avšak zásada
kontradiktórnosti vo všeobecnosti zaväzuje vnútroštátny súd, ktorý konštatoval v rámci
preskúmavania ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, informovať účastníkov
konania v spore a vyzvať ich, aby sa k tomu kontradiktórne vyjadrili spôsobom, ktorý
na tento účel stanovujú vnútroštátne procesnoprávne predpisy.
V nadväznosti na uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vydal rozhodnutie,
ktorým vysloví porušenie jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy,
práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu, ako aj
porušenie čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru a práva podľa čl. 47 charty postupom
a uzneseniami okresných súdov a postupom a uzneseniami krajského súdu v uvedených
konaniach, zruší označené uznesenia okresných súdov a uznesenia krajského súdu, veci
vráti okresným súdom na ďalšie konanie a sťažovateľke prizná primerané finančné
zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
1. K spoločnému prerokovaniu vecí
Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci
to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“).
Podľa § 112 ods. 1 OSP môže súd v záujme hospodárnosti konania spojiť
na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých
istých účastníkov.
Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade
s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127
ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.
S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.
Rvp 16235/2013, Rvp 16237/2013, Rvp 16238/2013, Rvp 16243/2013, Rvp 16244/2013,
Rvp 16245/2013, Rvp 16423/2013, Rvp 16432/2013, Rvp 18967/2013, Rvp 21394/2013,
Rvp 21598/2013, Rvp 21599/2013, Rvp 21600/2013, Rvp 21654/2013, Rvp 21655/2013,
Rvp 21741/2013 a sp. zn. Rvp 21742/2013 a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú
súvislosť uvedených sťažností, ako aj vzhľadom na totožnosť v osobe sťažovateľky
a krajského súdu, proti ktorým sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd o ich spojení
na spoločné konanie tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.
2.1 K namietanému porušeniu označených práv postupom okresných súdov
v označených konaniach a napadnutými uzneseniami okresných súdov
V čl. 127 ods. 1 ústavy je zakotvený princíp subsidiarity, podľa ktorého ústavný súd
môže konať o namietanom porušení práv sťažovateľa a vecne sa zaoberať sťažnosťami iba
vtedy, ak sa sťažovateľ nemôže domáhať ochrany svojich práv pred všeobecným súdom.
Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda automaticky
nezakladá aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd
pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí,
že ochrany tohto základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ
môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy,
prípadne iným zákonne upraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným štátnym
orgánom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej
prerokovanie (napr. m. m. I. ÚS 103/02, I. ÚS 6/04, II. ÚS 122/05, IV. ÚS 179/05,
IV. ÚS 243/05, II. ÚS 90/06). Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio
inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných
orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal
popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53
ods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05).
Zásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov
ústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní
o sťažnosti preskúmavané (IV. ÚS 303/04).
Pokiaľ ide o napadnutý postup okresných súdov a nimi vydané uznesenia o zastavení
exekúcie, ústavný súd vzhľadom na už uvedené poukazuje na skutočnosť, že proti týmto
uzneseniam bolo možné podať odvolanie ako riadny opravný prostriedok, čo sťažovateľka
aj využila. Označené uznesenia okresných súdov, ako aj sťažovateľkou namietaný postup,
ktorý vydaniu rozhodnutí predchádzal, bol teda predmetom súdneho prieskumu krajským
súdom. S prihliadnutím na to bolo preto potrebné túto časť sťažností odmietnuť
pre nedostatok právomoci ústavného súdu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
2.2 K sťažnostiam namietajúcim porušenie označených práv postupom
a uzneseniami krajského súdu sp. zn. 23 CoE 445/2012 z 13. marca 2013
(Rvp 16235/2013), sp. zn. 19 CoE 117/2012 z 28. februára 2013 (Rvp 16237/2013),
sp. zn. 19 CoE 209/2012 z 1. marca 2013 (Rvp 16243/2013), sp. zn. 2 CoE 35/2013
zo 7. marca 2013 (Rvp 16245/2013), sp. zn. 2 CoE 159/2013 zo 4. júla 2013
(Rvp 21599/2013), sp. zn. 2 CoE 208/2013 z 8. augusta 2013 (Rvp 21654/2013), sp. zn.
23 CoE 171/2013 z 5. augusta 2013 (Rvp 21655/2013)
Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že sťažovateľka podala viacero identických
sťažností, ktoré boli ústavným súdom zaregistrované pod viacerými spisovými značkami
Rvp. Vzhľadom na uvedené sa ústavný súd v prvom rade zaoberal tými sťažnosťami
sťažovateľky, ktoré boli ústavnému súdu doručené ako prvé (označené v bode 2.2 tohto
rozhodnutia, pozn.).
Ústavný súd už vo viacerých svojich rozhodnutiach podrobne analyzoval dôvody
zjavnej neopodstatnenosti sťažností sťažovateľky a plne sa stotožňuje s dôvodmi, ktoré
v nich uviedol, napr. sp. zn. III. ÚS 242/2011 z 31. mája 2011, sp. zn. II. ÚS 473/2011
z 20. októbra 2011, sp. zn. II. ÚS 303/2011 z 24. augusta 2012, sp. zn. III. ÚS 397/2011
z 27. septembra 2011, sp. zn. I. ÚS 227/2012 zo 16. mája 2012, I. ÚS 382/2012
z 22. augusta 2012, sp. zn. I. ÚS 409/2012 z 22. augusta 2012 a sp. zn. III. ÚS 7/2013
z 15. januára 2013, sp. zn. III. ÚS 453/2013 z 26. septembra 2013, pri akceptovaní právnych
záverov rozhodnutí všeobecných súdov o neprípustnosti, resp. zastavení exekúcie, pretože
rozhodcovský rozsudok a tiež notárska zápisnica, ako to bolo v týchto prípadoch,
na podklade ktorých boli exekúcie vedené (resp. navrhnuté), neboli z rôznych dôvodov
spôsobilým exekučným titulom na vedenie exekúcie.
Na uvedenom nemení nič ani argumentácia sťažovateľky o porušení práva na účinný
prostriedok nápravy a na spravodlivý proces zaručeného čl. 47 charty a z neho vyplývajúcej
zásady kontradiktórnosti konania tým, že konajúce súdy pred rozhodnutím o posúdení
zmluvnej podmienky (rozhodcovskej doložky) ako nekalej nedali účastníkom konania
príležitosť vyjadriť sa k týmto dôvodom, tak ako to sťažovateľka odvodzuje z rozsudku
Súdneho dvora vo veci Banif Plus Bank Zrt proti Csaba Cipani a spol. sp. zn. C-472/11
z 21. februára 2013. Ústavný súd v tejto súvislosti predovšetkým pripomína, že
sťažovateľka mala možnosť oboznámiť sa s dôvodmi zastavenia exekučného konania
a neprípustnosti exekúcie z už uvádzaných dôvodov z uznesení okresného súdu, proti
ktorým aj podala odvolania, v ktorých sa k týmto dôvodom vyjadrila. Obdobne aj povinní
z exekúcie, ktorí majú v zmluvnom vzťahu so sťažovateľkou postavenie spotrebiteľov, mali
po doručení uznesení prvostupňového súdu možnosť vyjadriť sa (prípadne podať odvolanie
proti uzneseniu okresného súdu) v tom smere, že si neprajú, aby bolo v ich prípadoch
vylúčené uplatnenie nekalej zmluvnej podmienky. Sťažovateľkou uplatnenými argumentmi
sa krajský súd v napadnutých uzneseniach náležite zaoberal a vyložil svoje závery, pre ktoré
vzhliadol uznesenia okresného súdu ako vecne správne.
Pre ústavnú udržateľnosť napadnutého postupu a uznesenia postačuje, aby bola
zásada kontradiktórnosti dodržaná v konaní ako celku (v posudzovanom prípade v konaní
na oboch stupňoch). Presadzovanie názoru, že na každom jednom stupni súdnictva musí byť
uvedená zásada dodržaná bez výnimky by podľa názoru ústavného súdu odvolaciemu súdu
v zásade prisúdilo len funkciu akéhosi kasačného orgánu, bez reálnej možnosti
konvalidovať prípadné procesné nedostatky vlastným postupom. Na základe uvedeného
preto ústavný súd dospel k záveru, že postupom krajského súdu a jeho uzneseniami bol
v daných veciach princíp kontradiktórnosti súdneho konania, ktorý je obsahom práv
zaručených čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 47 charty, dodržaný, čím
k porušeniu označených práv dôjsť nemohlo.
Prihliadajúc na zásady procesnej hospodárnosti preto ústavný súd tieto sťažnosti
odmietol z rovnakých dôvodov bez odôvodnenia (posledná veta § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde).
2.3 K identickým sťažnostiam sťažovateľky vedenými pod sp. zn.
Rvp 16432/2013, Rvp 16238/2013, Rvp 16244/2013, Rvp 16423/2013, Rvp 18967/2013,
Rvp 21598/2013, Rvp 21394/2013, Rvp 21600/2013, Rvp 21741/2013 a sp. zn.
Rvp 21742/2013, ktorými napádala tie isté uznesenia krajského súdu
Podľa § 24 písm. b) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak ústavný súd
v tej istej veci koná.
Prekážka prv začatého konania (litispendencia) bráni tomu, aby na ústavnom súde
prebiehali dve konania, prípadne viac konaní v tej istej veci. Totožnosť veci je daná
pri zhode predmetu konania, skutkových okolností, z ktorých sa uplatnené právo vyvodzuje,
a identitou účastníkov konania. O prekážku litispendencie nejde, ak chýba čo len jeden
z uvedených znakov totožnosti veci.
Ako už bolo uvedené, sťažovateľka podala viaceré identické sťažnosti, čo sa týka
rozsahu namietaného porušenia práv, s totožnou argumentáciou a smerujúcou proti tomu
istému porušiteľovi – krajskému súdu. Ústavný súd zistil, že sťažnosť vedená pod sp. zn.
Rvp 16235/2013 je totožná so sťažnosťou vedenou pod sp. zn. Rvp 16432/2013, sťažnosť
vedená pod sp. zn. Rvp 16237/2013 je totožná so sťažnosťou vedenou pod sp. zn.
Rvp 16238/2013, sťažnosť vedená pod sp. zn. Rvp 16243/2013 je totožná so sťažnosťou
vedenou pod sp. zn. Rvp 16244/2013, sťažnosť vedená pod sp. zn. Rvp 16245/2013 je
totožná so sťažnosťou vedenou pod sp. zn. Rvp 16423/2013, sťažnosť vedená pod sp. zn.
Rvp 18967/2013 je totožná so sťažnosťou, o ktorej už ústavný súd rozhodol uznesením
sp. zn. III. ÚS 53/2014 z 29. januára 2014, sťažnosti vedené pod sp. zn. Rvp 21598/2013
a pod sp. zn. Rvp 21394/2013 sú totožné so sťažnosťami, o ktorých už ústavný súd
rozhodol uznesením sp. zn. III. ÚS 94/2014 zo 4. februára 2014, sťažnosť vedená
pod sp. zn. Rvp 21599/2013 je totožná so sťažnosťou vedenou pod sp. zn. Rvp 21600/2013,
sťažnosť vedená pod sp. zn. Rvp 21654/2013 je totožná so sťažnosťou vedenou pod sp. zn.
Rvp 21741/2013, sťažnosť vedená pod sp. zn. Rvp 21655/2013 je totožná so sťažnosťou
vedenou pod sp. zn. Rvp 21742/2013.
Z uvedeného dôvodu bolo potrebné sťažnosti vedené pod sp. zn. Rvp 16432/2013,
Rvp 16238/2013, Rvp 16244/2013, Rvp 16423/2013, Rvp 18967/2013, Rvp 21598/2013,
Rvp 21394/2013, Rvp 21600/2013, Rvp 21741/2013 a sp. zn. Rvp 21742/2013 odmietnuť
podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu neprípustnosti vyplývajúceho z § 24
písm. b) zákona o ústavnom súde.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 19. februára 2014