Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 663/2013
PDF · 248.08 KB
No categories available
I. ÚS 663/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. marca 2014 v senáte
zloženom z predsedu Petra Brňáka a zo sudcov Milana Ľalíka a Marianny Mochnáčovej
v konaní o sťažnosti G. V. a S. V., zastúpených advokátkou JUDr. Janou Fridrichovou,
Jakubovo námestie 9, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom
pod sp. zn. 7 C/76/2008 takto
rozhodol:
1. Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C/76/2008 p o r u š i l
základné právo G. V. a S. V. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl.
48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
2. Okresnému súdu Bratislava I p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom
pod sp. zn. 7 C/76/2008 konal bez zbytočných prieťahov.
3. G. V. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom tisíc eur),
ktoré j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto nálezu.
4. S. V. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 800 € (slovom osemsto eur),
ktoré j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto nálezu.
5. G. V. a S. V. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 524,78 €
(slovom päťstodvadsaťštyri eur a sedemdesiatosem centov), ktorú j e Okresný súd
Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť na účet ich právnej zástupkyne JUDr. Jane Fridrichovej,
Advokátska kancelária, Jakubovo námestie 9, Bratislava, do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto nálezu.
6. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
č. k. I. ÚS 663/2013-10 zo 6. novembra 2013 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť G. V. a S. V. (ďalej len „sťažovatelia“),
ktorou namietali porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom
Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7
2. Sťažovatelia svoju sťažnosť odôvodnili tým, že v apríli 2007 podali na okresnom
súde žalobu proti majiteľom domu o náhradu nákladov vloženej investície do vykurovania
dvojizbového bytu, ktorý majú v nájme, ktorú okresný súd zaevidoval pod sp. zn.
1 Ro 137/2007 a následne bola zaevidovaná pod sp. zn. 7 C/76/2008. Sťažovatelia žalobný
návrh odôvodnili tým, že majitelia domu predtým odpojili vykurovací systém do bytu
v užívaní sťažovateľov od centrálnej domovej kotolne a prevádzku tejto kotolne zrušili.
Ďalej v sťažnosti uviedli: „... Do júla 2009 sa nič procesného neudialo. Ide teda o viac ako
dvojročné obdobie totálnej pasivity OS Ba I...
Dňa 27. 06. 2011 - po viac ako štyroch rokoch od podania žaloby - vyhlásil OS Ba I
rozsudok č. pod č. 7 C 26/2008 (pre žalobcov negatívny). Tí podali odvolanie...
Sťažovatelia tvrdia, že OS Ba I od apríla 2007 do júna 2011 bol výrazne procesne
neefektívny, pracoval nesústredene, nekoncepčne a liknavo. Vyhlásený rozsudok bol potom
prejavom rýdzeho voluntarizmu...
KS Ba (Krajský súd v Bratislave pozn.) v danej veci rozhodol - v podstate konformne
s argumentáciou žalobcov (sťažovateľov v kontexte predkladanej ústavnej sťažnosti - a to
uznesením č. 11 Co 140/2011 z 09. 01. 2013...
Činnosť OS Bratislava I bola a je masívne poznačené zbytočnými prieťahmi.
Konštatujeme, že involvovaný všeobecný súd dlhodobo a bezdôvodne nezabezpečuje
procesnej strane... sťažovateľom v intenciách tohto podania) ústavne garantované právo na
súdu ochranu a právo na spravodlivý a súčasne primerane rýchly proces...
Stav právnej neistoty žalobcu (sťažovateľov G. a S. V.) tak pretrváva šiesty rok.“
3. Sťažovatelia sú toho právneho názoru, že postupom okresného súdu došlo
k porušeniu ich základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.
4. Na základe uvedeného sťažovatelia ústavnému súdu navrhli, aby o ich sťažnosti
nálezom takto rozhodol:
„1. Okresný súd v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.: 7 C 76/2008 porušil
právo S. V. a G. V., aby sa ich vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
2. Okresnému súdu v Bratislave sa v konaní vedenom pod sp. zn.: 7 C 76/2008
prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.
3. ... G. V... a jeho manželke S. V... sa spoločne a nerozdielne priznáva primerané
finančné zadosťučinenie v sume 5.000,- €..., ktoré je povinný zaplatiť Okresný súd
Bratislava I a vo výške 1.200,- €, ktoré je povinný zaplatiť Okresný súd Bratislava I do
dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Bratislava I je povinný uhradiť... G. V... a jeho manželke S. V...
spoločne a nerozdielne trovy konania... na účet jej právnej zástupkyne JUDr. Jany
Fridrichovej...“
4. Svoju žiadosť o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia sťažovatelia
odôvodnili s poukázaním na „... výraznú intenzitu do ústavou garantovaného práva
sťažovateľov na súdnu ochranu a spravodlivý proces a fakt, že spor sa celkovo vedie už
šiesty rok...“.
5. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci podaním z 3. decembra 2013
písomne vyjadril okresný súd (sp. zn. Spr. 3905/2013) a k jeho vyjadreniu zaujala
stanovisko právna zástupkyňa sťažovateľov.
5.1 Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedla chronológiu úkonov,
ktoré vykonal okresný súd vo veci. K prieťahom vo veci vedenej pod sp. zn. 7 C/76/2008
sa vyjadrila takto: „... súd vo veci s výnimkou obdobia 10. 04. 2007 do 17. 01. 2008 konal
priebežne a urobil všetky úkony smerujúce k čo najefektívnejšiemu rozhodnutiu veci.
Dovolím si poukázať na skutočnosť, že celkovú dĺžku konania poznačila skutočnosť, že
odporca v priebehu konania zomrel a konanie bolo od 17. 06. 2010 do 01. 03. 2011
prerušené, v období od 19. 10. 2009 do 01. 02. 2010 súd skúmal, či sú dané podmienky na
prerušenie konania na základe procesného návrhu navrhovateľov a v období od 19. 10.
2011 do 19. 02. 2013 sa spis nachádzal na Krajskom súde v Bratislave...“
5.2 Sťažovatelia prostredníctvom svojej právnej zástupkyne k vyjadreniu okresného
súdu uviedli: „... sťažovatelia konštatujú, že v ich procese je badateľná nesústredená
a neefektívna činnosť všeobecného súdu (porušovateľa) čo prispelo k vzniku zbytočných
prieťahov v konaní. Chronológia práce súdu (ktorá je skutočne objektívna) svedčí, že:
čas od konca apríla 2007 do začiatku januára 2008 plynul zbytočne,
rovnako zbytočne však plynul čas od polovice augusta 2008 do konca júla 2009. Je
síce pravdou, že sa pojednávať malo dňa 30. 04. 2009, no pre súdom tolerovanú, resp.
ignorovanú obštrukciu zo strany žalovaných bol termín stornovaný...
no ďalším pasívnym obdobím v činnosti OS Ba I je nesporne čas od marca 2013
dodnes. Veď pojednávanie nie je ani len vytýčené...“
6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich
vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať
ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia práva podľa označených článkov ústavy
a dohovoru. Prerokovanie sťažnosti na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu
predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou základného práva – ústavný súd nepovažuje
ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných
pre meritórne rozhodnutie veci (napr. I. ÚS 157/02, I. ÚS 66/03).
II.
7. Ústavný súd z obsahu sťažnosti, k nej pripojených písomností a zo spisu
okresného súdu sp. zn. 7 C/76/2008 zistil, že je vedené súdne konanie vo veci sťažovateľov
proti viacerým žalovaným o zaplatenie sumy 2 671,38 € (80 478 Sk s príslušenstvom).
Sťažovateľ v 1. rade podal 10. apríla 2007 predmetný žalobný návrh proti žalovanému V.
Š. (ďalej len „žalovaný“) spolu s návrhom na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov,
ktorý bol zaevidovaný pod sp. zn. 1 Ro 137/07 a pridelený na prerokovanie a rozhodnutie
zákonnej sudkyni. Následne okresný súd vo veci vykonal tieto úkony:
- 8. februára 2008 okresný súd zisťoval adresu pobytu žalovaného prostredníctvom
Registra obyvateľov Slovenskej republiky,
-13. marca 2008 okresný súd dostal z Registra obyvateľov Slovenskej republiky
potvrdenie, že žalovaný má trvalý pobyt zhodný so žalobným návrhom,
- 14. apríla 2008 bol súdny spis preregistrovaný pod sp. zn. 7 C/76/2008 a pridelený
na prerokovanie a rozhodnutie sudkyni JUDr. Tatiane Rendkovičovej Koprdovej,
- 6. mája 2008 okresný súd zaslal žalobcovi formulár na potvrdenie jeho osobných
a majetkových pomerov,
- 26. júna 2008 okresný súd dostal od žalobcu vyplnený formulár potvrdenia
osobných a majetkových pomerov,
- 11. júla 2008 okresný súd vydal uznesenie č. k. 7 C/76/2008-28, ktorým oslobodil
žalobcu od súdneho poplatku za podanú žalobu v ½-ine,
- 12. augusta 2008 navrhovateľ uhradil súdny poplatok,
- 9. decembra 2008 dala sudkyňa kancelárii pokyn na nariadenie termínu súdneho
pojednávania na 12. február 2009,
- 5. januára 2009 súd zaslal žalobu žalovanému, aby sa k nemu vyjadril v lehote
15 dní,
- 13. januára 2009 nariadený termín súdneho pojednávania bol zmenený
na 23. apríl 2009,
- 19. marca 2009 nariadený termín súdneho pojednávania bol zmenený
na 30. apríl 2009,
- 28. apríla 2009 sa žalovaný a jeho právny zástupca ospravedlnili z účasti na súdnom
pojednávaní z dôvodu kolízie s iným súdnym pojednávaním,
- 30. apríla 2009 okresný súd pre neprítomnosť žalovaného súdne pojednávanie
odročil na 19. október 2009,
- 29. júla 2009 bol podaný návrh, aby do súdneho konania boli pribratí sťažovateľka
v 2. rade (na strane žalobcu) a ďalší žalovaní,
- 19. septembra 2009 okresný súd uznesením pripustil vstup do konania ďalších
účastníkov podľa predloženého návrhu,
- 7. októbra 2009 pôvodný žalovaný ospravedlnil svoju neúčasť na súdnom
pojednávaní a súhlasil s prerokovaním veci aj bez jeho prítomnosti,
- 19. októbra 2009 okresný súd po vypočutí sťažovateľov a žalovaných v 1. a 2. rade
odročil pojednávanie na neurčito,
- 22. októbra 2009 sťažovatelia zaujali stanovisko k vyjadreniu žalovaných,
- 19. februára 2010 dala sudkyňa kancelárii pokyn na nariadenie termínu súdneho
pojednávania na 17. jún 2010,
- 6. mája 2010 sudkyňa žiadala pripojiť spis okresného súdu sp. zn. 10 C 13/2007,
- 21. mája 2010 právna zástupkyňa sťažovateľov okresnému súdu oznámila, že
žalovaný v 1. rade zomrel,
- 26. mája 2010 sudkyňa žiadala dedičskú kanceláriu o oznámenie okruhu dedičov
po zomrelom žalovanom v 1. rade,
- 3. júna 2010 Notársky úrad JUDr. Jany Mikušovej oznámil okresnému súdu okruh
dedičov,
- 14. júna 2010 sa žalovaný v 3. rade ospravedlnil z neúčasti na súdnom pojednávaní
a súhlasil s prerokovaním veci aj bez jeho prítomnosti,
- 16. júna 2010 M. Š., dedič po žalovanom v 1. rade, splnomocnil advokáta JUDr. M.
C. na zastupovanie v súdnom konaní,
- 17. júna 2010 okresný súd uskutočnil pojednávanie a uznesením prerušil konanie
na čas do skončenia dedičského konania vedeného na Okresnom súde Bratislava II pod
sp. zn. 38 D 162/2010, Dnot 21/2010,
- 12. augusta 2010 okresný súd zisťoval stav prebiehajúceho dedičského konania,
- 18. novembra 2010 právna zástupkyňa sťažovateľov okresnému súdu oznámila, že
dedičské konania bolo skončené,
- 1. marca 2011 dala sudkyňa kancelárii pokyn na nariadenie termínu súdneho
pojednávania na 23. máj 2011,
- 23. mája 2011 okresný súd uskutočnil súdne pojednávanie a pojednávanie odročil
na 6. jún 2011 pre účely vyhlásenia rozsudku,
- 27. júna 2011 okresný súd vyhlásil rozsudok, ktorým žalobu zamietol,
- 4. júla 2011 podali sťažovatelia proti rozsudku odvolanie,
- 17. augusta 2011 okresný súd zaslal žalovaným odvolanie sťažovateľov, aby sa
k nemu vyjadrili v lehote 15 dní od doručenia výzvy,
- 12. októbra 2011 okresný súd predložil spis Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len
„krajský súd“) na rozhodnutie o podanom odvolaní. Krajský súd prevzal spis 19. októbra
2011,
- 19. januára 2013 krajský súd uznesením sp. zn. 11 Co 140/2011 napadnutý
rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Okresný súd prevzal spis
19. februára 2013,
- 13. marca 2013 dala sudkyňa kancelárii pokyn na nariadenie termínu súdneho
pojednávania na 20. jún 2013,
- 19. júna 2013 okresný súd oznámil účastníkom konania, že termín pojednávania bol
zrušený z dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne,
- 10. júla 2013 právna zástupkyňa sťažovateľov urgovala nariadenie termínu súdneho
pojednávania,
- 30. októbra 2013 dodatkom k rozvrhu práce č. Spr. 3869/2013 bola predmetná vec
pridelená na prerokovanie a rozhodnutie sudkyni Mgr. Miriam Plavčákovej.
III.
8. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy
ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným
rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa
odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo
slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto
práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže
svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1
boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.
9. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
10. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne
sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu
právnej neistoty dochádza spravidla až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného
štátneho orgánu. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá
povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne
realizovalo (II. ÚS 21/01, I. ÚS 251/05). Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto
zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej
neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto
povinnosť súdu a sudcu vychádza z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“),
ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak,
aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len
čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola
čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť
vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie
dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 až 4 OSP, podľa
ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť.
Ak sa pojednávanie odročuje, predseda senátu spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať
nové pojednávanie.
11. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade
bolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého
jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie
účastníka konania a postup súdu (I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre
ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom
konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02, I. ÚS 79/05).
Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.
12. Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že predmetom napadnutého konania bolo
posúdenie návrhu na náhradu nákladov v sume 2 671,38 eur s príslušenstvom, v ktorom
všeobecný súd má povinnosť organizovať svoj procesný postup tak, aby vec bola čo
najrýchlejšie prerokovaná a skončená (§ 6 a § 100 ods. 1 OSP) a aby sa čo najskôr odstránil
stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba obrátila so žiadosťou o rozhodnutie (napr.
I. ÚS 142/03, I. ÚS 145/03, I. ÚS 158/04).
13. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd bral do úvahy aj v predmetnom
prípade skutkový stav veci a platnú právnu úpravu (II. ÚS 26/95, I. ÚS 92/97 a iné)
relevantnú na rozhodnutie. Po právnej stránke ide o štandardnú občianskoprávnu vec
patriacu do rozhodovacej agendy všeobecného súdnictva.
14. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľov
v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil právne významné okolnosti, na základe ktorých
by sťažovatelia mimo procesného rámca participovali na zistených prieťahoch v konaní
pred okresným súdom.
15. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci,
a to, či došlo k zbytočným prieťahom v konaní, posudzoval ako celok s prihliadnutím na
všetky okolnosti prípadu vrátane významu predmetného konania pre jeho účastníkov.
Pokiaľ ide o postup okresného súdu, ústavný súd vychádzal nielen z hľadiska sťažovateľmi
namietaného obdobia zbytočných prieťahov, ale aj z hľadiska celkového priebehu
posudzovaného konania. V tomto ohľade zistil, že súdne konanie sa pred okresným súdom
začalo podaním žaloby 10. apríla 2007 a doteraz nie je právoplatne skončené. Aj keď
okresný súd do času rozhodovania ústavného súdu jedenkrát rozhodol, toto rozhodnutie
bolo následne odvolacím súdom zrušené. Krajský súd v zrušujúcom uznesení konštatoval
predovšetkým pochybenia okresného súdu – odňatie možnosti konať pred súdom,
nedostatočné odôvodnenie rozsudku a predčasnosť jeho právnych záverov. Ústavný súd sa
preto priklonil k názoru sťažovateľov, že k zbytočným prieťahom v konaní došlo, a to
napriek tomu, že okresný súd sporadicky vykonával úkony (rozhodol o návrhu na
oslobodenie sťažovateľa v 1. rade o oslobodení od platenia súdnych poplatkov, rozhodoval
o rozšírení okruhu účastníkov konania, nariaďoval súdne pojednávania a vykonával
podporné úkony spojené s prerokovaním veci...). Jeho konanie bolo napriek tomu
nekoncentrované a neefektívne. Svedčí o tom napr. skutočnosť, že 8. februára 2008 zisťoval
adresu pobytu žalovaného prostredníctvom Registra obyvateľov Slovenskej republiky,
z ktorého dostal odpoveď 13. marca 2008, že žalovaný má trvalý pobyt zhodný s uvedeným
v žalobe. Rovnako v neprospech okresného súdu svedčia okolnosti zmien zákonných – vec
posudzujúcich sudcov, ako aj ostatná nečinnosť okresného súdu od 19. februára 2013, keď
bola vec okresnému súdu vrátená z krajského súdu, ktorý prvostupňové rozhodnutie zrušil
práve pre pochybenia zo strany okresného súdu (pozri už uvedené v tomto bode).
16. Z vykonaných úkonov súdu teda vyplýva, že okresný súd vo veci sťažovateľov
nekonal koncentrovane a bez zbytočných prieťahov. Vzhľadom na uvedené nepovažoval
ústavný súd za potrebné poukazovať na jednotlivé obdobia nečinnosti okresného súdu,
pretože celková doba takmer 7 rokov, počas ktorej vec sťažovateľov nie je právoplatne
skončená, sama osebe osvedčuje dôvodnosť podanej sťažnosti. Ústavný súd vo svojej
predchádzajúcej judikatúre poukázal na to, že nielen nečinnosť, ale aj nesprávna
a neefektívna činnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie
ústavou zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, a to vtedy, ak
činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv,
kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol (obdobie napr.
IV. ÚS 22/02, III. ÚS 103/09).
17. Ústavný súd vzhľadom na všetky uvedené dôvody vyslovil porušenie základného
práva sťažovateľov na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného
v čl. 48 ods. 2 ústavy, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.
18. Ústavný súd zároveň prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy
a podľa čl. 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci vedenej pod
sp. zn. 7 C/76/2008 bez zbytočných prieťahov, lebo konanie nie je dosiaľ právoplatne
skončené. Z uvedených dôvodov ústavný súd v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené
v bode 2 výroku tohto rozhodnutia.
19. Ústavný súd môže priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili,
aj primerané finančné zadosťučinenie (čl. 127 ods. 3 ústavy, § 56 ods. 4 zákona o ústavnom
súde). Sťažovatelia žiadali priznať spoločne a nerozdielne primerané finančné
zadosťučinenie v sume 5 000 € z dôvodov uvedených v bode 4 odôvodnenia tohto nálezu.
Vzhľadom na okolnosti danej veci (najmä na jej predmet a význam pre účastníkov konania)
ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nie je
dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľov. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené
priznať im aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom
súde, ktoré priznal podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného
porušenia práv sťažovateľov (pozri body 11 a nasl.). Skutočnosť, že okresný súd procesne
a vo veci samej rozhodoval (teda nebol celkom zjavne nečinný), ako aj po zohľadnení toho,
čo je v hre (predovšetkým výška žalovanej sumy), považuje za primerané priznať G. V.
finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € a S. V. (s prihliadnutím na okolnosť, že do konania
vstúpila neskôr – 19. septembra 2009) v sume 800 €. Z uvedených dôvodov ústavný súd
rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 3 a 4 .
20. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby
úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Úspešným sťažovateľom
vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátkou. Advokátka vykonala
6 úkonov právnych služieb (pre každého zo sťažovateľov po 3 úkony), a to prevzatie
a prípravu zastupovania, spísanie a podanie sťažnosti 2. októbra 2013 a vyjadrenie podané
30. decembra 2013. Odmena za jeden úkon právnych služieb v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len
„vyhláška“) vykonaných je 1/6 z výpočtového základu 781 €. Odmena za jeden právny
úkon je teda 130,16 €, znížená o 50 % tarifnej odmeny (§ 13 ods. 2 vyhlášky), čo
predstavuje sumu 65,08 €. Takto stanovená odmena spolu s režijným paušálom 7,81 €
predstavuje sumu 72,89 € za jeden úkon. Odmena advokátke za poskytnuté služby v konaní
pred ústavným súdom (za 3 úkony právnych služieb a 3 x paušálna náhrada) predstavuje
celkovú sumu 218,67 € plus 20 % DPH (advokátka je platcom dane z pridanej hodnoty),
teda celkovo predstavuje sumu 262,39 € za jedného účastníka konania, t. j. za dvoch
účastníkov konania 524,78 €. Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd
povinný uhradiť na účet právnemu zástupcovi sťažovateľov (§ 31a zákona o ústavnom súde
v spojení s § 149 OSP) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 56 ods. 5
Ústavný súd vyúčtovanú odmenu advokátky za úkony (ďalšia porada s klientmi)
vykonané 26. septembra 2013 a 30. decembra 2013 neuznal, lebo tieto v rozsahu
kvalifikovanej povinnosti právneho zastúpenia advokátom v konaní pred ústavným súdom
nepovažoval za nevyhnutné na uplatnenie dotknutých práv sťažovateľov v konaní pred
ústavným súdom (špecifickosť konania pred ústavným súdom).
21. Ústavný súd tiež nevyhovel v súlade s čl. 127 ods. 3 ústavy a § 56 ods. 4 zákona
o ústavnom súde časti sťažnosti, v ktorej sťažovatelia žiadali priznať finančné
zadosťučinenie nad ústavným súdom priznanú sumu. Z uvedených dôvodov ústavný súd
v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 6 výroku tohto rozhodnutia.
22. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou
vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 5. marca 2014