Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 75/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. marca 2014

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti Distrib Capital s. r. o., Dunajská 18,

Bratislava, zastúpenej advokátskou kanceláriou OLEXOVA & VASILISIN s. r. o.,

Dunajská 18, Bratislava, konajúcou prostredníctvom advokáta JUDr. Marcela Vasilišina,

ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa Slovenskej

republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.

z 25. septembra 2013, a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti Distrib Capital s. r. o. o d m i e t a pre

neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

18. decembra 2013 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti Distrib Capital s. r. o.,

Dunajská 18, Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátskou kanceláriou

OLEXOVA & VASILISIN s. r. o., Dunajská 18, Bratislava, konajúcou prostredníctvom

advokáta JUDr. Marcela Vasilišina, vo veci namietaného porušenia jej základného práva

podľa a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením

Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 25. septembra 2013 (ďalej len „uznesenie krajského súdu“).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva:

Sťažovateľka je odporcom vo veci vedenej Okresným súdom Zvolen (ďalej len

„okresný súd“) pod sp. zn. . Návrhom doručeným okresnému súdu

elektronickými prostriedkami 24. apríla 2013 namietala miestnu nepríslušnosť okresného

súdu a tvrdila, že miestne príslušným je Okresný súd Bratislava I. O návrhu sťažovateľky

rozhodol okresný súd uznesením č. k. -83 z 29. mája 2013 (ďalej len

„uznesenie okresného súdu“) tak, že vec Okresnému súdu Bratislava I nepostúpil.

Uznesenie okresného súdu napadla sťažovateľka odvolaním, o ktorom rozhodol krajský súd

uznesením sp. zn. z 25. septembra 2013 tak, že uznesenie okresného súdu

potvrdil.

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla: „Napadnutým rozhodnutím odvolací súd rovnako

ako prvostupňový súd odmietol návrh na postúpenie veci všeobecnému súdu žalovaného t. j.

OS Bratislava I argumentujúc tým, že žalobca podľa neho podal námietku miestnej

príslušnosti oneskorene až po prvom úkone, ktorý mu v konaní patril.

Žalovaný v odvolaní namietal, že uvedený záver je nesprávny a neoprávnene

zasahuje do ústavných práv žalovaného na spravodlivý súdny proces, keďže:

a) žalovaný podal námietku ešte pred úkonom, ktorý súd označuje za prvý vo veci

b) žalovanému patrí podľa práva EÚ ochrana jeho legitímnych očakávaní plynúcich

z účelu , dotknutých ústavných práv a postupu súdu

c) súd nesprávne vyhodnotil ex offo podmienku na postúpenie vecí (vystupovanie

v rôznych veciach opätovne)...

Porušovateľ sa nevyporiadal so žiadnou z námietok v odvolaní...“

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„1. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. zo dňa 25. 09. 2013

porušil právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd.

2. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Krajského súdu v Banskej

Bystrici č. zo dňa 25. 09. 2013 a vracia vec na ďalšie konanie Krajskému

súdu v Banskej Bystrici.

3. Ústavný súd Slovenskej republiky sťažovateľovi priznáva náhradu trov právneho

zastúpenia v sume 331,15 EUR..., ktorú je porušovateľ povinný vyplatiť na účet právneho

zástupcu č. 0631707440/0900 do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez

prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu.

Z vyplýva, že právomoc ústavného súdu rozhodovať

o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich

základných práv alebo slobôd, je založená na základe princípu subsidiarity. Zo subsidiarity

právomoci ústavného súdu vyplýva, že ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní

sťažnosti zistí, že sťažovateľka sa môže domôcť ochrany svojho základného práva alebo

slobody využitím jej dostupných a aj účinných právnych prostriedkov pred iným orgánom

verejnej moci, odmietne takúto sťažnosť z dôvodu nedostatku svojej právomoci

na prerokovanie (mutatis mutandis napr. , ). Z uvedeného vyplýva,

že v konaní o sťažnosti podľa prislúcha ústavnému súdu právomoc

zaoberať sa namietaným porušením základného práva alebo slobody za predpokladu, že

právna úprava takémuto právu neposkytuje účinnú ochranu (mutatis mutandis ).

Podstatou účinnej ochrany základných práv a slobôd sťažovateľky je okrem iného aj

opravný prostriedok, ktorý má fyzická osoba alebo právnická osoba k dispozícii vo vzťahu

k základnému právu alebo slobode, porušenie ktorých sa namieta a ktorý jej umožňuje

odstrániť ten stav, v ktorom vidí porušenie svojho základného práva alebo slobody

().

Pri predbežnom prerokovaní veci ústavný súd zistil, že Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky (ďalej len „najvyšší súd“) bolo 28. novembra 2013 doručené dovolanie

sťažovateľky proti uzneseniu krajského súdu, ktorého dôvody sú totožné s dôvodmi

uvádzanými v sťažnosti. Sťažovateľka podaním dovolania, ako aj podaním sťažnosti podľa

vedome vytvorila stav, keď by o jej veci mali súbežne rozhodovať

najvyšší súd a ústavný súd, čo v podmienkach právneho štátu, ktorý rešpektuje princíp

právnej istoty, nie je ústavne aprobovateľné. Vzhľadom na to, že uplatnenie právomoci

dovolacieho súdu vo veci sťažovateľky predchádza uplatneniu právomoci ústavného súdu,

možno považovať podanie sťažnosti ústavnému súdu ešte pred rozhodnutím dovolacieho

súdu ako predčasné.

Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti zastáva názor (napr. ,

), podľa ktorého v prípade podania mimoriadneho opravného prostriedku

(dovolanie) a súbežne podanej sťažnosti podľa je takáto sťažnosť

považovaná za prípustnú až po rozhodnutí o dovolaní.

Ústavný súd už v tejto súvislosti taktiež judikoval (napr. , ,

, ), že lehota na prípadné podanie sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1

po rozhodnutí o dovolaní bude považovaná v zásade za zachovanú aj vo vzťahu

k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu s výnimkou prípadov, keď to konkrétne

okolnosti vecí zjavne vylučujú. Preto nie je odôvodnené, aby sťažovateľka v prípade,

ak podala dovolanie, zároveň podala aj sťažnosť podľa , pretože aj

za predpokladu, že by dovolací súd dospel k záveru, že dovolanie nie je prípustné, nemožno

sťažnosť podľa smerujúcu proti rozhodnutiu, ktoré predchádzalo

rozhodnutiu dovolacieho súdu, odmietnuť pre jej oneskorenosť (porovnaj k tomu tiež

rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 12. novembra 2002 vo veci Zvolský

a Zvolská proti Českej republike, sťažnosť č. 46129/99, body 51, 53 a 54).

Z uvedených dôvodov sa ústavný súd podanou sťažnosťou meritórne nezaoberal, ale

podľa zásady ratione temporis ju pri predbežnom prerokovaní odmietol ako neprípustnú

podľa v spojení s .

Pretože sťažnosť sťažovateľky bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších jej

návrhoch stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. marca 2014