Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)I. ÚS 82/2014
PDF · 243.34 KB
No categories available
I. ÚS 82/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. marca 2014
predbežne prerokoval sťažnosť D. V., zastúpenej advokátom JUDr. Vladimírom
Rybovičom, Námestie Š. Moysesa 4, Banská Bystrica, vo veci namietaného porušenia jej
základného práva na ochranu vlastníctva podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,
základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 5 Co
594/2013-117 z 15. novembra 2013 a takto
rozhodol:
Sťažnosť D. V. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
4. februára 2014 doručená faxom a podaním doručeným 5. februára 2014 doplnená sťažnosť
D. V. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. Vladimírom Rybovičom,
Námestie Š. Moysesa 4, Banská Bystrica, vo veci namietaného porušenia jej základného
práva na ochranu vlastníctva podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“), základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a
práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len
„krajský súd“) č. k. 5 Co 594/2013-117 z 15. novembra 2013 (ďalej len „uznesenie
krajského súdu“ alebo „napadnuté uznesenie“).
Sťažovateľka v sťažnosti uviedla:
«Okresným súdom Bratislava III je pod sp. zn. 14C/118/2013 vedené na základe
návrhu sťažovateľky zo dňa 01. 07. 2013 konanie o určenie neplatnosti spotrebiteľskej
zmluvy – Zmluvy o hypotekárnom úvere..., uzatvorenej dňa 31. 12. 2008 a neplatnosti
Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam ZN-Hy... Uvedené zmluvy boli
uzatvorené so záložným veriteľom ISTROBANKA a. s..., právnym predchodcom odporcu v
1. rade – Československá obchodná banka, a. s... Ich neplatnosť vidí sťažovateľka v tom, že
obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky a odporujú viacerým ustanoveniam Občianskeho
zákonníka, Obchodného zákonníka a zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch...
V konaní vo veci samej sťažovateľka argumentovala, že Zmluva o hypotekárnom
úvere... a Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam ZN-Hy... sú absolútne
neplatné v zmysle § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že obsahujú neprimerané a
nemorálne klauzuly o podstatných náležitostiach zmlúv. Preto je podľa názoru sťažovateľky
potrebné v prvom rade posúdiť platnosť jednotlivých ustanovení napadnutých zmlúv a
dopad ich neplatnosti na platnosť týchto zmlúv ako celku.
Pri úvahách o platnosti dojednaní zmluvnej pokuty (§ 544-545a Občianskeho
zákonníka, § 300 – § 302 Obchodného zákonníka), je potrebné podľa názoru sťažovateľky
predovšetkým skúmať, či tieto dojednania neodporujú ust. § 39 Občianskeho zákonníka,
ktorý pre občianske, ako aj obchodné právne vzťahy stanovuje požiadavku súladu právneho
úkonu s dobrými mravmi, s ohľadom na primeranosť a výšku pokuty, pomer hodnoty
a významu zabezpečovanej povinnosti a iné okolnosti vyplývajúce z konkrétneho prípadu.
Nesúlad s dobrými mravmi by mal za následok absolútnu neplatnosť takýchto dojednaní,
ktoré súdu neprislúcha v spotrebiteľských vzťahoch moderovať, nakoľko by nič
neodradzovalo nečestného dodávateľa od pokračovania v používaní neprijateľnej zmluvnej
podmienky, keďže by súd zmenou zmluvnej podmienky vlastne udržiaval nečestnú obchodnú
prax. Uvedený záver vyplýva z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-618/10, pričom má
sťažovateľka za to, že je možné ho analogicky aplikovať aj na obchodnoprávne vzťahy...
Pri posudzovaní platnosti zmluvy o záložnom práve je teda taktiež potrebné skúmať
súlad jednotlivých ustanovení so všeobecnými požiadavkami zákona v zmysle § 39
Občianskeho zákonníka, s ohľadom na primárnosť, dosahovanú dodržaním zásady
reciprocity s ohľadom na hodnotu nehnuteľností, ktorými je zabezpečená pohľadávka
veriteľa, pomerným porovnaním vzhľadom na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti
a iné okolnosti vyplývajúce z konkrétneho prípadu. Sťažovateľka pritom poukazuje
na spôsob zabezpečenia pohľadávky veriteľa nehnuteľnosťami, ktorých hodnota je
vo vzájomnom nepomere hodnote a významu zabezpečovacej povinnosti, vzhľadom
na skutočnosť, že vysoko prevyšuje výšku pohľadávky veriteľa.
Absolútne neplatným právnym úkonom je podľa sťažovateľky aj neprimerané
protiplnenie, v tomto prípade ručenie viacerými nehnuteľnosťami v hodnote vysoko
prevyšujúcej pohľadávku veriteľa.
Sťažovateľka potrebuje mať vyriešenú otázku oprávnenosti postupov odporcu
v 1. rade, ktorý si uplatňuje uspokojenie jeho domnelých pohľadávok za plnenie, ktoré
neposkytol a za vysoké sankcie, bez súdnej kontroly z neprijateľných zmluvných podmienok,
vymedzených v ustanovení § 53 ods. 1, písm. a, k, r, Občianskeho zákonníka, ktoré
nepožívajú právnu ochranu v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pokiaľ ide
o občianskoprávne vzťahy, respektíve v zmysle § 265 Obchodného zákonníka, pokiaľ ide
o obchodnoprávne vzťahy.
Na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam ZN-Hy... bolo za
účelom zabezpečenia pohľadávky vzniknutej zo Zmluvy o hypotekárnom úvere... zriadené
záložné právo k nehnuteľnostiam vo vlastníctve sťažovateľky, ktoré sa nachádzajú v k. ú..., a
sú zapísané na LV...
Na základe tejto Zmluvy o zriadení záložného práva podal odporca v 1. rade ako
záložný veriteľ návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby odporcovi v 2. rade – Aukčná
spoločnosť s. r. o..., ako dražobníkovi. Ako najnižšie podanie na dobrovoľnej dražbe bola
stanovená suma 210.750,- eur, ktorá podľa sťažovateľky absolútne nezodpovedá všeobecnej
hodnote predmetných nehnuteľností, ktoré sú predmetom zálohu. Znaleckým posudkom
č. 164/2008 vypracovaným znalcom J. S... boli totiž predmetné nehnuteľnosti ohodnotené na
sumu 531.102,70 eur.
V dôsledku oznámenia o konaní dobrovoľnej dražby, sp. zn. NCRdr. 3347/2013,
ktorá sa mala konať dňa 24. 07. 2013 o 10:30 hod., mala sťažovateľka dôvodnú obavu, že
uskutočnením dobrovoľnej dražby, by mohlo dôjsť k postihu jej majetku v rozpore s dobrými
mravmi, predajom za cenu, ktorá nezodpovedá skutočnej hodnote nehnuteľností, navyše
na základe zmluvy o záložnom práve, vyslovenia neplatnosti ktorej sa sťažovateľka domáha
v súdnom konaní.
Preto sa sťažovateľka podaním zo dňa 02. 07. 2013 domáhala vydania predbežného
opatrenia, ktorým by súd uložil odporcovi v 1. rade povinnosť zdržať sa výkonu záložného
práva zo Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam ZN-Hy..., a to formou
verejnej dražby alebo iným predajom nehnuteľností, a odporcovi v 2. rade by uložil zákaz
nakladať s nehnuteľnosťami, ktoré sú predmetom zálohu, a to dražiť, predať a previesť
nehnuteľnosti na tretie osoby, až do skončenia súdneho konania vo veci samej.
Okresný súd Bratislava III sa stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi uvedenými
v návrhu sťažovateľky a uznesením zo dňa 22. 07. 2013, č. k. 14C 118/2013-64, rozhodol
o nariadení predbežného opatrenia, ktorým bola odporcovi v 1. rade – Československej
obchodnej banke, a. s. uložená povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva zriadeného
na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam ZB-Hy... zo dňa 31. 12.
2008 predajom na verejnej dražbe alebo iným predajom predmetných nehnuteľností.
Odporcovi v 2. rade – Aukčnej spoločnosti, s. r. o. bol zároveň uložený zákaz výkonu dražby
k týmto nehnuteľnostiam.
Proti nariadenému predbežnému opatreniu sa odvolal odporca v 2. rade, ktorý
navrhoval uznesenie o nariadení predbežného opatrenia zrušiť.
O podanom odvolaní rozhodol Krajský súd v Bratislave, ktorý uznesením zo dňa
15. 11. 2013, č. k. 5Co 594/2013-117, napadnuté uznesenie Okresného súdu Bratislava III
zo dňa 22. 07. 2013, č. k. 14C 118/2013-64 zmenil a návrh na vydanie predbežného
opatrenia zamietol. Rozhodnutie odôvodnil odvolací súd tým, že v prejednávanej veci
údajne nie sú splnené zákonné predpoklady na vydanie predbežného opatrenia...
Uvedeným uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 15. 11. 2013,
č. k. 5Co 594/2013-117, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 04. 12. 2013, bolo porušené
základné právo sťažovateľky vlastniť majetok vyplývajúce z čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky, ako aj právo na súdnu ochranu a spravodlivé prerokovanie veci vyplývajúce
z čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a z čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd.
K porušeniu uvedených práv sťažovateľky došlo arbitrárnym, svojvoľným záverom
krajského súdu o tom, že údajne neboli splnené zákonné predpoklady na vydanie
predbežného opatrenia. Krajský súd tento záver dostatočne neodôvodnil, keď uviedol len to,
že nezistil potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania. Opieral sa pritom len
o tvrdenia odporcu v 2. rade o tom, že cena nehnuteľností bude nižšia ako to vyplýva
z ohodnotenia znalcom J. S., čo dôvodil jednak poklesom cien nehnuteľností od roku 2008
a jednak tým, že už sa uskutočnila dražba s najnižším podaním 381.000,- eur. Zároveň
odporca v 2. rade uviedol, že nehnuteľnosť bola ponúkaná na predaj mimo dražby za cenu
319.000,- eur. Uvedené tvrdenia však sťažovateľka nepovažuje za relevantné. Odvolací súd
týmto tvrdeniam odporcu bez ďalšieho skúmania uveril, hoci nepreukazujú, že cena
210.750,- eur uvedená ako najnižšie podanie na dražbe, ktorá sa mala konať dňa 24. 07.
2013, je skutočne primeranou cenou za nehnuteľnosti. V odôvodnení uznesenia sa odvolací
súd vôbec nezaoberá postupom odporcu v 2. rade pri určovaní tohto najnižšieho podania.
Všeobecný súd má pri svojom rozhodovaní dbať na to, aby jeho rozhodnutia boli
presvedčivé, pre účastníkov, ako aj pre širšiu verejnosť prijateľné. V danom prípade mal
krajský súd ako súd odvolací obzvlášť dbať na presvedčivosť odôvodnenia svojho
rozhodnutia, vzhľadom na to, že zaujal vo veci opačný názor než súd prvého stupňa.
Potrebné je upozorniť tiež na to, že účastníci konania nemajú možnosť napadnúť uvedené
rozhodnutie krajského súdu v občianskom súdnom konaní opravným prostriedkom...
Krajský súd sa zároveň pri rozhodovaní vôbec nezaoberal predmetom konania
vo veci samej, t. j. že sťažovateľka sa žalobou zo dňa 01. 07. 2013 domáha určenia
neplatnosti právnych úkonov, ktoré sú podkladom pre realizáciu záložného práva formou
dobrovoľnej dražby. V konaní vo veci samej sťažovateľka spochybňuje svoj záväzok voči
odporcovi v 1. rade, resp. výšku tohto záväzku. Preto je potrebné pred tým, než odporca
v 1. rade pristúpi k uspokojeniu svojej pohľadávky realizáciou záložného práva, vyriešiť
najprv otázku platnosti Zmluvy o hypotekárnom úvere... a Zmluvy o zriadení záložného
práva k nehnuteľnostiam ZN-Hy...
V návrhu na začatie konania vo veci samej sťažovateľka poukazuje na viacerých
miestach na neoprávnenosť postupov odporcu v 1. rade (resp. jeho právneho predchodcu)
pri vyčíslení jeho pohľadávky, ktorej uspokojenie si zabezpečil zriadením záložného práva.
V prípade výkonu dražby pred tým, než bude v súdnom konaní vyriešená táto otázka, by to
znamenalo postih majetku sťažovateľky na uspokojenie domnelej pohľadávky veriteľa –
odporcu v 1. rade bez možnosti súdneho preskúmania oprávnenosti výšky uplatnenej
pohľadávky odporcu v 1. rade...
Účelom nariadenia predbežného opatrenia je zabezpečiť efektívnosť základného
konania, teda má sa dosiahnuť účel ochrany poskytovanej súdom v základnom konaní.
Preto by bolo v príkrom rozpore s účelom konania, aby bol majetok vo vlastníctve
sťažovateľky postihnutý dobrovoľnou dražbou, keď podkladom na vykonanie dražby sú
zmluva o úvere a zmluva o záložnom práve, ktorých platnosť je spochybnená...
Potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov predbežným opatrením bola
preukázaná oznámením o konaní dobrovoľnej dražby, pričom kedykoľvek môže byť
uskutočnená opakovaná dražba.
Sťažovateľka, ako vlastník nehnuteľností, ktoré majú byť predmetom dražby,
má nepochybne naliehavý záujem na nariadení predbežného opatrenia, bez ktorého by
mohlo dôjsť k vážnej ujme na jej právach. Takýmto zásahom do vlastníckeho práva bez
predchádzajúcej súdnej kontroly by bola napokon i výrazne zhoršená kvalita života
sťažovateľky, ktorá by prišla o nehnuteľnosti, ktoré slúžia na uspokojovanie jej potrieb
v súvislosti s bývaním. Zároveň by mohlo dôjsť k odpredaju predmetných nehnuteľností
vo vlastníctve sťažovateľky pod ich skutočnú trhovú hodnotu, v dôsledku čoho môže dôjsť
i k ukráteniu záložného veriteľa. Ochrana majetkových práv sťažovateľky si teda vyžaduje
neodkladné konanie zo strany súdu, preto je daná naliehavosť nariadenia predbežného
opatrenia.
Už samotná možnosť vyslovenia neplatnosti právnych úkonov v súlade s návrhom
sťažovateľky na začatie konania vo veci samej je dostatočným dôvodom pre záver
o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. V prípade realizácie
záložného práva odporcom v 1. rade prostredníctvom dražby vykonanej odporcom v 2. rade
by mohol byť zmarený účel konania o neplatnosť právnych úkonov.
Nariadením predbežného opatrenia by nakoniec nedošlo ani k obmedzeniu práv
odporcu v 1. rade, pretože jeho pohľadávka proti sťažovateľke zostane naďalej zachovaná
a zabezpečená záložným právom. Preto je splnená aj ďalšia podmienka nariadenia
predbežného opatrenia, a to, že ním nedôjde k neprimeranej ujme na strane odporcu
v 1. rade, a už vôbec nie k ujme na strane odporcu v 2. rade.
Sťažovateľka má na základe uvedeného za to, že osvedčila potrebu dočasnej úpravy
pomerov účastníkov, a teda dôvodnosť nariadenia predbežného opatrenia, preto krajský súd
nepostupoval správne, keď jej návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.
Súčasne si sťažovateľka dovoľuje poukázať na rozhodovaciu prax súdov (napr.
uznesenie Okresného súdu v Považskej Bystrici zo dňa 18. 10. 2013, č. k. 4C/235/2013-45,
potvrdené uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 11. 12. 2013, č. k. 5Co/430/2013-
75, rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 21. 11. 2012, č. k. 17Co/190/2011), z ktorej
vyplýva, že súdy sa plne stotožňujú s potrebou nariadenia predbežného opatrenia
spočívajúceho v uložení povinnosti zdržať sa konania, ktoré by smerovalo k uspokojeniu
pohľadávky zo zmluvy o úvere, vyslovenie neplatnosti ktorej je predmetom konania vo veci
samej, pretože len takto sa môže občan brániť proti tomu, aby sa veriteľ obohatil na jeho
úkor bez súdnej kontroly a vymohol tak plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok... »
Na základe uvedeného sťažovateľka v sťažnosti navrhla, aby ústavný súd o jej
sťažnosti rozhodol týmto nálezom:
„Základné právo sťažovateľky vlastniť majetok vyplývajúce z čl. 20 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky uznesením Krajského súdu Bratislava zo dňa 15. 11. 2013,
sp. zn. 5Co 594/2013-117, porušené bolo.
Základné právo sťažovateľky na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie
vyplývajúce z čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a z čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu Bratislava zo dňa 15. 11.
2013, sp. zn. 5Co 594/2013-117, porušené bolo.
Uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 15. 11. 2013, sp. zn. 5Co 594/2013-
117, sa zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.
Krajský súd v Bratislave je povinný nahradiť sťažovateľke trovy konania vo výške
340,90 eur... na bankový účet právneho zástupcu sťažovateľky...“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým vtedy,
ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného
práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi
napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo,
ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo
procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože
uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05,
II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).
Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky a skúmal, či nie sú dané
dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie
konanie.
Sťažovateľka v petite sťažnosti namieta porušenie svojho základného práva vlastniť
majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením
krajského súdu, ktorým bolo zmenené uznesenie okresného súdu tak, že jej návrh
na nariadenie predbežného opatrenia v konaní vedenom okresným súdom bol zamietnutý.
Krajský súd v napadnutom uznesení uviedol:
„Napadnutým uznesením súd prvého stupňa nariadil predbežné opatrenie, ktorým
odporcovi v 1. rade nariadil povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva zriadeného
na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam..., predajom na verejnej
dražbe alebo iným predajom nehnuteľností...
Odporcovi v 2. rade zakázal výkon dražby k nasledujúcim nehnuteľnostiam...
Návrhom vo veci samej, doručeným súdu prvého stupňa dňa 01. 07. 2013 sa
navrhovateľka domáhala, aby súd určil, že Zmluva o hypotekárnom úvere... zo dňa 31. 12.
2008 uzatvorená medzi navrhovateľkou a právnym predchodcom odporcu v 1. rade... je
neplatná. Rovnako sa navrhovateľka návrhom vo veci samej domáha určenia neplatnosti
Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam... zo dňa 31. 12. 2008..., ktorá slúži
na zabezpečenie peňažnej pohľadávky odporcu v 1. rade zo Zmluvy o hypotekárnom úvere...
Návrhom, doručeným súdu prvého stupňa dňa 02. 07. 2013, sa navrhovateľka
domáhala nariadenia predbežného opatrenia...
Potrebu dočasnej úpravy účastníkov konania odôvodnila tým, že má dôvodnú obavu,
že uskutočnením dobrovoľnej dražby, ktorá sa má konať dňa 24. 07. 2013 by mohlo dôjsť
k nedovolenému a nemorálnemu postihu majetku navrhovateľky. Vo veci samej sa
navrhovateľka domáha neplatnosti ako Zmluvy o úvere, tak aj Zmluvy o záložnom práve,
ktorá bola uzatvorená za účelom zabezpečenia peňažnej pohľadávky navrhovateľa
zo Zmluvy o úvere. Na základe Zmluvy o záložnom práve podal odporca v 1. rade ako
záložný veriteľ návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby odporcovi v 2. rade ako
dražobníkovi, pričom najnižšie podanie na dobrovoľnej dražbe bolo stanovené na sumu
210.750 Eur, ktoré je podľa navrhovateľky nápadne nízke a nezodpovedá všeobecnej
hodnote predmetných nehnuteľností stanovených znaleckým posudkom č. 164/2008,
vypracovaným znalcom Ing. J. S... na sumu 531.102,70 Eur.
Súd prvého stupňa posúdil návrh na nariadenie predbežného opatrenia zo zákonných
hľadísk osvedčenia dôvodnosti nároku navrhovateľa, opísania rozhodujúcich skutočností
odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia a osvedčenia nebezpečenstva
bezprostredne hroziacej ujmy podľa § 75 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že návrh je
z časti dôvodný, pričom sa stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi uvedenými
v návrhu...
Voči uvedenému uzneseniu podal odporca v druhom rade v zákonom stanovenej
lehote odvolanie, v ktorom uviedol, že v zmysle § 205, ods. 2, písm. d) a písm. f) O. s. p. súd
prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym zisteniam a napadnuté
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. V odvolaní sa odporca v druhom
rade vyjadroval aj k právnym dôvodom, ktoré sa týkajú návrhu vo veci samej...
K odvolaniu odporcu v druhom rade sa stručne vyjadril aj odporca v prvom rade,
ktorý sa v plnom rozsahu stotožnil so znením odvolania...
Zákonnými predpokladmi na vydanie predbežného opatrenia sú – potreba dočasnej
úpravy pomerov účastníkov, alebo ak existuje obava, že prípadný výkon súdneho
rozhodnutia by bol ohrozený.
V tomto prípade sa navrhovateľka snažila preukázať, že existuje potreba dočasnej
úpravy pomerov účastníkov konania. Odvolací súd, však takýto dôvod na vydanie
predbežného opatrenia nezistil. Nosným dôvodom, ktorý mal odôvodňovať vydanie
predbežného opatrenia mal byť nepomer medzi cenou 281 000 euro, určenou znaleckým
posudkom pre účely dražby a cenou 531 102,70 euro, ktorá má byť cenou nehnuteľnosti
podľa znaleckého posudku, vypracovaný znalcom Ing. J. S. v roku 2008.
Je všeobecne známym faktom, že cena nehnuteľností od roku 2008 prudko poklesla
z dôvodov svetovej hospodárskej krízy. Preto v tomto a v obdobných prípadoch
argumentovať dnešný stav trhu nehnuteľností a ich predajnosť s cenami nehnuteľností
z roku 2008 je úplne neadekvátne. Keďže na predmetnej nehnuteľnosti, už prebehla dražba
s najnižším podaním 381 000 euro, je zjavné, že trhová a tým pádom aj predajná cena
nehnuteľnosti bude podstatne nižšia ako sa snaží navrhovateľka deklarovať sumou
531 102,70 eura. Za všeobecný pokles cien nehnuteľností nemožno viniť odporcov, preto má
odvolací súd za to, že v tomto prípade nebol zistený žiadny dôvod, ktorý by mohol
odôvodňovať nariadenie navrhovateľkou navrhovaného predbežného opatrenia. Odporca
v odvolaní preukázal, že predmetná nehnuteľnosť bola ponúkaná na predaj mimo dražby
minimálne prostredníctvom dvoch známych realitných internetových portálov za cenu 319
000 eur, čo výrazne neguje tvrdenia navrhovateľky o neprimeranosti cenového rozdielu
medzi cenou 531 302,70 euro (z roku 2008) a cenou 281 000 euro (znalecký posudok
vyhotovený pre potreby dražby).
Súd pri rozhodovaní o návrhu na vydanie predbežného opatrenia nemusí a ani
nemôže, vzhľadom na charakter konania o predbežnom opatrní, dodržať procesný postup
pre dokazovanie v súdnom konaní, avšak musí mať osvedčené aspoň základné skutočnosti
odôvodňujúce existenciu nebezpečenstva bezprostrednej ujmy. Takéto nebezpečenstvo však
v tomto konaní na základe skutočností vyplývajúcich z podaného odvolania nebolo
preukázané.
Z uvedených dôvodov Krajský súd v Bratislave nemal preukázané, že by boli splnené
zákonné predpoklady na vydanie predbežného opatrenia a podľa § 220 O. s. p. rozhodnutie
súdu prvého stupňa zmenil, nakoľko neboli zistené žiadne dôvody, ktoré by odôvodňovali
potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov... “
Sťažovateľka namieta nesprávne právne závery v uznesení krajského súdu a vo svojej
argumentácii zdôraznila, že „K porušeniu uvedených práv sťažovateľky došlo arbitrárnym,
svojvoľným záverom krajského súdu o tom, že údajne neboli splnené zákonné predpoklady
na vydanie predbežného opatrenia. Krajský súd tento záver dostatočne neodôvodnil...
Opieral sa pritom len o tvrdenia odporcu v 2. rade o tom, že cena nehnuteľností bude nižšia
ako to vyplýva z ohodnotenia znalcom..., čo dôvodil jednak poklesom cien nehnuteľností od
roku 2008 a jednak tým, že už sa uskutočnila dražba s najnižším podaním 381.000,- eur.
Zároveň odporca v 2. rade uviedol, že nehnuteľnosť bola ponúkaná na predaj mimo dražby
za cenu 319.000,- eur... Odvolací súd týmto tvrdeniam odporcu bez ďalšieho skúmania
uveril, hoci nepreukazujú, že cena 210.750,- eur uvedená ako najnižšie podanie na dražbe,
ktorá sa mala konať dňa 24. 07. 2013, je skutočne primeranou cenou za nehnuteľnosti. V
odôvodnení uznesenia sa odvolací súd vôbec nezaoberá postupom odporcu v 2. rade pri
určovaní tohto najnižšieho podania...
Krajský súd sa zároveň pri rozhodovaní vôbec nezaoberal predmetom konania
vo veci samej, t. j. že sťažovateľka sa žalobou zo dňa 01. 07. 2013 domáha určenia
neplatnosti právnych úkonov, ktoré sú podkladom pre realizáciu záložného práva formou
dobrovoľnej dražby...
V návrhu na začatie konania vo veci samej sťažovateľka poukazuje na viacerých
miestach na neoprávnenosť postupov odporcu v 1. rade (resp. jeho právneho predchodcu)
pri vyčíslení jeho pohľadávky, ktorej uspokojenie si zabezpečil zriadením záložného práva.
V prípade výkonu dražby pred tým, než bude v súdnom konaní vyriešená táto otázka, by to
znamenalo postih majetku sťažovateľky na uspokojenie domnelej pohľadávky veriteľa –
odporcu v 1. rade bez možnosti súdneho preskúmania oprávnenosti výšky uplatnenej
pohľadávky odporcu v 1. rade...“.
K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že obsahom základného práva
na súdnu ochranu (čl. 46 ods. 1 ústavy), ako aj práva na spravodlivé súdne konanie (čl. 6
ods. 1 dohovoru) je umožniť každému reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu
zodpovedá povinnosť súdu o veci konať a rozhodnúť (napr. II. ÚS 88/01), ako aj konkrétne
procesné garancie v súdnom konaní.
Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať
a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov
viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi
bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery
zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje
na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne
s medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (I. ÚS 13/00,
mutatis mutandis II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01).
Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také rozhodnutia
všeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím
došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne závery
všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmavania vtedy, ak by vyvodené závery boli
zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné
a neudržateľné, zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody
(I. ÚS 13/00, mutatis mutandis I. ÚS 37/95, II. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00, I. ÚS 17/00) a tiež by
mali za následok porušenie niektorého z princípov spravodlivého procesu, ktoré neboli
napravené v inštančnom (opravnom) postupe všeobecných súdov.
Vychádzajúc z uvedených právnych názorov ústavný súd na účely posúdenia
opodstatnenosti sťažnosti preskúmal namietané uznesenie krajského súdu.
Ústavný súd po preskúmaní uznesenia krajského súdu argumentáciu sťažovateľky
nevyhodnotil ako spôsobilú spochybniť ústavnú udržateľnosť záverov krajského súdu.
Ústavný súd nezistil, že by krajským súdom aplikovaný postup pri zistení a hodnotení
skutkového stavu veci a pri ustálení právnych záverov mohol zakladať dôvod na zásah
ústavného súdu do namietaného uznesenia v súlade s jeho právomocami ustanovenými
v čl. 127 ods. 2 ústavy, a tiež nezistil, že by posudzované uznesenie krajského súdu bolo
svojvoľné alebo v zjavnom vzájomnom rozpore, či urobené v zrejmom omyle a v nesúlade s
platnou právnou úpravou či nedostatočne odôvodnené.
Skutočnosť, že sťažovateľka sa s názorom krajského súdu nestotožňuje, nepostačuje
na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia.
Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97) rešpektuje
názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom,
z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym
názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok.
Ústavný súd nezistil možnosť porušenia základného práva sťažovateľky na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé konanie podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru uznesením krajského súdu, a preto je naplnený dôvod na odmietnutie sťažnosti
v tejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre jej zjavnú neopodstatnenosť.
K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy
K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 20 ods. 1 ústavy
ústavný súd poznamenáva, že všeobecný súd zásadne nemôže byť sekundárnym
porušovateľom základných práv a práv hmotného charakteru, ak toto porušenie nevyplýva
z toho, že všeobecný súd súčasne porušil ústavno-procesné princípy vyplývajúce z čl. 46 až
čl. 48 ústavy. V opačnom prípade by ústavný súd bol opravnou inštanciou voči všeobecným
súdom, a nie súdnym orgánom ochrany ústavnosti podľa čl. 124 ústavy v spojení s čl. 127
ods. 1 ústavy. Ústavný súd by takým postupom nahradzoval skutkové a právne závery
v rozhodnutiach všeobecných súdov, ale bez toho, aby vykonal dokazovanie, ktoré je
základným predpokladom na to, aby sa vytvoril skutkový základ rozhodnutí všeobecných
súdov a jeho subsumpcia pod príslušné právne normy (obdobne napr. II. ÚS 71/07,
Keďže ústavný súd sťažnosť v časti namietaného porušenia základného práva podľa
čl. 46 ods. 1 ústavy uznesením krajského súdu odmietol z dôvodu zjavnej
neopodstatnenosti, odmietnutie ďalšej časti sťažnosti, ktorou sťažovateľka namieta
porušenie základného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, je len nevyhnutným dôsledkom
vyplývajúcim zo vzájomného vzťahu medzi právami hmotno-právneho charakteru
a ústavnoprocesnými princípmi z perspektívy ich možného porušenia (rovnako
Ústavný súd dospel k záveru, že krajský súd sa pri aplikácii hmotnoprávnych
ustanovení nedopustil protiústavnosti a jeho postup a uznesenie sú založené na ústavne
konformnom výklade príslušných právnych predpisov. Ústavný súd preto odmieta podľa
§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde sťažnosť aj v tejto časti ako zjavne neopodstatnenú.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sťažovateľky v celosti sa ústavný súd ďalšími jej
nárokmi nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 5. marca 2014