Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 82/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. marca 2014

predbežne prerokoval sťažnosť D. V., zastúpenej advokátom JUDr. Vladimírom

Rybovičom, Námestie Š. Moysesa 4, Banská Bystrica, vo veci namietaného porušenia jej

základného práva na ochranu vlastníctva podľa ,

základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa Slovenskej

republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 5 Co

594/2013-117 z 15. novembra 2013 a takto

rozhodol:

Sťažnosť D. V. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

4. februára 2014 doručená faxom a podaním doručeným 5. februára 2014 doplnená sťažnosť

D. V. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. Vladimírom Rybovičom,

Námestie Š. Moysesa 4, Banská Bystrica, vo veci namietaného porušenia jej základného

práva na ochranu vlastníctva podľa (ďalej len

„ústava“), základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa a

práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len

„krajský súd“) č. k. -117 z 15. novembra 2013 (ďalej len „uznesenie

krajského súdu“ alebo „napadnuté uznesenie“).

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla:

«Okresným súdom Bratislava III je pod sp. zn. vedené na základe

návrhu sťažovateľky zo dňa 01. 07. 2013 konanie o určenie neplatnosti spotrebiteľskej

zmluvy – Zmluvy o hypotekárnom úvere..., uzatvorenej dňa 31. 12. 2008 a neplatnosti

Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam ZN-Hy... Uvedené zmluvy boli

uzatvorené so záložným veriteľom ISTROBANKA a. s..., právnym predchodcom odporcu v

1. rade – Československá obchodná banka, a. s... Ich neplatnosť vidí sťažovateľka v tom, že

obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky a odporujú viacerým ustanoveniam Občianskeho

zákonníka, o spotrebiteľských úveroch...

V konaní vo veci samej sťažovateľka argumentovala, že Zmluva o hypotekárnom

úvere... a Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam ZN-Hy... sú absolútne

neplatné v zmysle a z dôvodu, že obsahujú neprimerané a

nemorálne klauzuly o podstatných náležitostiach zmlúv. Preto je podľa názoru sťažovateľky

potrebné v prvom rade posúdiť platnosť jednotlivých ustanovení napadnutých zmlúv a

dopad ich neplatnosti na platnosť týchto zmlúv ako celku.

Pri úvahách o platnosti dojednaní zmluvnej pokuty (§ 544-545a Občianskeho

zákonníka, – ), je potrebné podľa názoru sťažovateľky

predovšetkým skúmať, či tieto dojednania neodporujú ust. ,

ktorý pre občianske, ako aj obchodné právne vzťahy stanovuje požiadavku súladu právneho

úkonu s dobrými mravmi, s ohľadom na primeranosť a výšku pokuty, pomer hodnoty

a významu zabezpečovanej povinnosti a iné okolnosti vyplývajúce z konkrétneho prípadu.

Nesúlad s dobrými mravmi by mal za následok absolútnu neplatnosť takýchto dojednaní,

ktoré súdu neprislúcha v spotrebiteľských vzťahoch moderovať, nakoľko by nič

neodradzovalo nečestného dodávateľa od pokračovania v používaní neprijateľnej zmluvnej

podmienky, keďže by súd zmenou zmluvnej podmienky vlastne udržiaval nečestnú obchodnú

prax. Uvedený záver vyplýva z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-618/10, pričom má

sťažovateľka za to, že je možné ho analogicky aplikovať aj na obchodnoprávne vzťahy...

Pri posudzovaní platnosti zmluvy o záložnom práve je teda taktiež potrebné skúmať

súlad jednotlivých ustanovení so všeobecnými požiadavkami zákona v zmysle § 39

, s ohľadom na primárnosť, dosahovanú dodržaním zásady

reciprocity s ohľadom na hodnotu nehnuteľností, ktorými je zabezpečená pohľadávka

veriteľa, pomerným porovnaním vzhľadom na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti

a iné okolnosti vyplývajúce z konkrétneho prípadu. Sťažovateľka pritom poukazuje

na spôsob zabezpečenia pohľadávky veriteľa nehnuteľnosťami, ktorých hodnota je

vo vzájomnom nepomere hodnote a významu zabezpečovacej povinnosti, vzhľadom

na skutočnosť, že vysoko prevyšuje výšku pohľadávky veriteľa.

Absolútne neplatným právnym úkonom je podľa sťažovateľky aj neprimerané

protiplnenie, v tomto prípade ručenie viacerými nehnuteľnosťami v hodnote vysoko

prevyšujúcej pohľadávku veriteľa.

Sťažovateľka potrebuje mať vyriešenú otázku oprávnenosti postupov odporcu

v 1. rade, ktorý si uplatňuje uspokojenie jeho domnelých pohľadávok za plnenie, ktoré

neposkytol a za vysoké sankcie, bez súdnej kontroly z neprijateľných zmluvných podmienok,

vymedzených v ustanovení , písm. a, k, r, , ktoré

nepožívajú právnu ochranu v zmysle , pokiaľ ide

o občianskoprávne vzťahy, respektíve v zmysle , pokiaľ ide

o obchodnoprávne vzťahy.

Na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam ZN-Hy... bolo za

účelom zabezpečenia pohľadávky vzniknutej zo Zmluvy o hypotekárnom úvere... zriadené

záložné právo k nehnuteľnostiam vo vlastníctve sťažovateľky, ktoré sa nachádzajú v k. ú..., a

sú zapísané na LV...

Na základe tejto Zmluvy o zriadení záložného práva podal odporca v 1. rade ako

záložný veriteľ návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby odporcovi v 2. rade – Aukčná

spoločnosť s. r. o..., ako dražobníkovi. Ako najnižšie podanie na dobrovoľnej dražbe bola

stanovená suma 210.750,- eur, ktorá podľa sťažovateľky absolútne nezodpovedá všeobecnej

hodnote predmetných nehnuteľností, ktoré sú predmetom zálohu. Znaleckým posudkom

č. 164/2008 vypracovaným znalcom J. S... boli totiž predmetné nehnuteľnosti ohodnotené na

sumu 531.102,70 eur.

V dôsledku oznámenia o konaní dobrovoľnej dražby, sp. zn. NCRdr. 3347/2013,

ktorá sa mala konať dňa 24. 07. 2013 o 10:30 hod., mala sťažovateľka dôvodnú obavu, že

uskutočnením dobrovoľnej dražby, by mohlo dôjsť k postihu jej majetku v rozpore s dobrými

mravmi, predajom za cenu, ktorá nezodpovedá skutočnej hodnote nehnuteľností, navyše

na základe zmluvy o záložnom práve, vyslovenia neplatnosti ktorej sa sťažovateľka domáha

v súdnom konaní.

Preto sa sťažovateľka podaním zo dňa 02. 07. 2013 domáhala vydania predbežného

opatrenia, ktorým by súd uložil odporcovi v 1. rade povinnosť zdržať sa výkonu záložného

práva zo Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam ZN-Hy..., a to formou

verejnej dražby alebo iným predajom nehnuteľností, a odporcovi v 2. rade by uložil zákaz

nakladať s nehnuteľnosťami, ktoré sú predmetom zálohu, a to dražiť, predať a previesť

nehnuteľnosti na tretie osoby, až do skončenia súdneho konania vo veci samej.

Okresný súd Bratislava III sa stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi uvedenými

v návrhu sťažovateľky a uznesením zo dňa 22. 07. 2013, č. k. -64, rozhodol

o nariadení predbežného opatrenia, ktorým bola odporcovi v 1. rade – Československej

obchodnej banke, a. s. uložená povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva zriadeného

na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam ZB-Hy... zo dňa 31. 12.

2008 predajom na verejnej dražbe alebo iným predajom predmetných nehnuteľností.

Odporcovi v 2. rade – Aukčnej spoločnosti, s. r. o. bol zároveň uložený zákaz výkonu dražby

k týmto nehnuteľnostiam.

Proti nariadenému predbežnému opatreniu sa odvolal odporca v 2. rade, ktorý

navrhoval uznesenie o nariadení predbežného opatrenia zrušiť.

O podanom odvolaní rozhodol Krajský súd v Bratislave, ktorý uznesením zo dňa

15. 11. 2013, č. k. -117, napadnuté uznesenie Okresného súdu Bratislava III

zo dňa 22. 07. 2013, č. k. -64 zmenil a návrh na vydanie predbežného

opatrenia zamietol. Rozhodnutie odôvodnil odvolací súd tým, že v prejednávanej veci

údajne nie sú splnené zákonné predpoklady na vydanie predbežného opatrenia...

Uvedeným uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 15. 11. 2013,

č. k. -117, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 04. 12. 2013, bolo porušené

základné právo sťažovateľky vlastniť majetok vyplývajúce z Slovenskej

republiky, ako aj právo na súdnu ochranu a spravodlivé prerokovanie veci vyplývajúce

z a z Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd.

K porušeniu uvedených práv sťažovateľky došlo arbitrárnym, svojvoľným záverom

krajského súdu o tom, že údajne neboli splnené zákonné predpoklady na vydanie

predbežného opatrenia. Krajský súd tento záver dostatočne neodôvodnil, keď uviedol len to,

že nezistil potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania. Opieral sa pritom len

o tvrdenia odporcu v 2. rade o tom, že cena nehnuteľností bude nižšia ako to vyplýva

z ohodnotenia znalcom J. S., čo dôvodil jednak poklesom cien nehnuteľností od roku 2008

a jednak tým, že už sa uskutočnila dražba s najnižším podaním 381.000,- eur. Zároveň

odporca v 2. rade uviedol, že nehnuteľnosť bola ponúkaná na predaj mimo dražby za cenu

319.000,- eur. Uvedené tvrdenia však sťažovateľka nepovažuje za relevantné. Odvolací súd

týmto tvrdeniam odporcu bez ďalšieho skúmania uveril, hoci nepreukazujú, že cena

210.750,- eur uvedená ako najnižšie podanie na dražbe, ktorá sa mala konať dňa 24. 07.

2013, je skutočne primeranou cenou za nehnuteľnosti. V odôvodnení uznesenia sa odvolací

súd vôbec nezaoberá postupom odporcu v 2. rade pri určovaní tohto najnižšieho podania.

Všeobecný súd má pri svojom rozhodovaní dbať na to, aby jeho rozhodnutia boli

presvedčivé, pre účastníkov, ako aj pre širšiu verejnosť prijateľné. V danom prípade mal

krajský súd ako súd odvolací obzvlášť dbať na presvedčivosť odôvodnenia svojho

rozhodnutia, vzhľadom na to, že zaujal vo veci opačný názor než súd prvého stupňa.

Potrebné je upozorniť tiež na to, že účastníci konania nemajú možnosť napadnúť uvedené

rozhodnutie krajského súdu v občianskom súdnom konaní opravným prostriedkom...

Krajský súd sa zároveň pri rozhodovaní vôbec nezaoberal predmetom konania

vo veci samej, t. j. že sťažovateľka sa žalobou zo dňa 01. 07. 2013 domáha určenia

neplatnosti právnych úkonov, ktoré sú podkladom pre realizáciu záložného práva formou

dobrovoľnej dražby. V konaní vo veci samej sťažovateľka spochybňuje svoj záväzok voči

odporcovi v 1. rade, resp. výšku tohto záväzku. Preto je potrebné pred tým, než odporca

v 1. rade pristúpi k uspokojeniu svojej pohľadávky realizáciou záložného práva, vyriešiť

najprv otázku platnosti Zmluvy o hypotekárnom úvere... a Zmluvy o zriadení záložného

práva k nehnuteľnostiam ZN-Hy...

V návrhu na začatie konania vo veci samej sťažovateľka poukazuje na viacerých

miestach na neoprávnenosť postupov odporcu v 1. rade (resp. jeho právneho predchodcu)

pri vyčíslení jeho pohľadávky, ktorej uspokojenie si zabezpečil zriadením záložného práva.

V prípade výkonu dražby pred tým, než bude v súdnom konaní vyriešená táto otázka, by to

znamenalo postih majetku sťažovateľky na uspokojenie domnelej pohľadávky veriteľa –

odporcu v 1. rade bez možnosti súdneho preskúmania oprávnenosti výšky uplatnenej

pohľadávky odporcu v 1. rade...

Účelom nariadenia predbežného opatrenia je zabezpečiť efektívnosť základného

konania, teda má sa dosiahnuť účel ochrany poskytovanej súdom v základnom konaní.

Preto by bolo v príkrom rozpore s účelom konania, aby bol majetok vo vlastníctve

sťažovateľky postihnutý dobrovoľnou dražbou, keď podkladom na vykonanie dražby sú

zmluva o úvere a zmluva o záložnom práve, ktorých platnosť je spochybnená...

Potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov predbežným opatrením bola

preukázaná oznámením o konaní dobrovoľnej dražby, pričom kedykoľvek môže byť

uskutočnená opakovaná dražba.

Sťažovateľka, ako vlastník nehnuteľností, ktoré majú byť predmetom dražby,

má nepochybne naliehavý záujem na nariadení predbežného opatrenia, bez ktorého by

mohlo dôjsť k vážnej ujme na jej právach. Takýmto zásahom do vlastníckeho práva bez

predchádzajúcej súdnej kontroly by bola napokon i výrazne zhoršená kvalita života

sťažovateľky, ktorá by prišla o nehnuteľnosti, ktoré slúžia na uspokojovanie jej potrieb

v súvislosti s bývaním. Zároveň by mohlo dôjsť k odpredaju predmetných nehnuteľností

vo vlastníctve sťažovateľky pod ich skutočnú trhovú hodnotu, v dôsledku čoho môže dôjsť

i k ukráteniu záložného veriteľa. Ochrana majetkových práv sťažovateľky si teda vyžaduje

neodkladné konanie zo strany súdu, preto je daná naliehavosť nariadenia predbežného

opatrenia.

Už samotná možnosť vyslovenia neplatnosti právnych úkonov v súlade s návrhom

sťažovateľky na začatie konania vo veci samej je dostatočným dôvodom pre záver

o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. V prípade realizácie

záložného práva odporcom v 1. rade prostredníctvom dražby vykonanej odporcom v 2. rade

by mohol byť zmarený účel konania o neplatnosť právnych úkonov.

Nariadením predbežného opatrenia by nakoniec nedošlo ani k obmedzeniu práv

odporcu v 1. rade, pretože jeho pohľadávka proti sťažovateľke zostane naďalej zachovaná

a zabezpečená záložným právom. Preto je splnená aj ďalšia podmienka nariadenia

predbežného opatrenia, a to, že ním nedôjde k neprimeranej ujme na strane odporcu

v 1. rade, a už vôbec nie k ujme na strane odporcu v 2. rade.

Sťažovateľka má na základe uvedeného za to, že osvedčila potrebu dočasnej úpravy

pomerov účastníkov, a teda dôvodnosť nariadenia predbežného opatrenia, preto krajský súd

nepostupoval správne, keď jej návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

Súčasne si sťažovateľka dovoľuje poukázať na rozhodovaciu prax súdov (napr.

uznesenie Okresného súdu v Považskej Bystrici zo dňa 18. 10. 2013, č. k. -45,

potvrdené uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 11. 12. 2013, č. k.

75, rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 21. 11. 2012, č. k. ), z ktorej

vyplýva, že súdy sa plne stotožňujú s potrebou nariadenia predbežného opatrenia

spočívajúceho v uložení povinnosti zdržať sa konania, ktoré by smerovalo k uspokojeniu

pohľadávky zo zmluvy o úvere, vyslovenie neplatnosti ktorej je predmetom konania vo veci

samej, pretože len takto sa môže občan brániť proti tomu, aby sa veriteľ obohatil na jeho

úkor bez súdnej kontroly a vymohol tak plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok... »

Na základe uvedeného sťažovateľka v sťažnosti navrhla, aby ústavný súd o jej

sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„Základné právo sťažovateľky vlastniť majetok vyplývajúce z

Slovenskej republiky uznesením Krajského súdu Bratislava zo dňa 15. 11. 2013,

sp. zn. -117, porušené bolo.

Základné právo sťažovateľky na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie

vyplývajúce z a z Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu Bratislava zo dňa 15. 11.

2013, sp. zn. -117, porušené bolo.

Uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 15. 11. 2013, sp. zn.

117, sa zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

Krajský súd v Bratislave je povinný nahradiť sťažovateľke trovy konania vo výške

340,90 eur... na bankový účet právneho zástupcu sťažovateľky...“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým vtedy,

ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného

práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo,

ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo

procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože

uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (, ,

, , ).

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky a skúmal, či nie sú dané

dôvody uvedené v , ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie

konanie.

Sťažovateľka v petite sťažnosti namieta porušenie svojho základného práva vlastniť

majetok podľa , základného práva na súdnu ochranu podľa

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru uznesením

krajského súdu, ktorým bolo zmenené uznesenie okresného súdu tak, že jej návrh

na nariadenie predbežného opatrenia v konaní vedenom okresným súdom bol zamietnutý.

Krajský súd v napadnutom uznesení uviedol:

„Napadnutým uznesením súd prvého stupňa nariadil predbežné opatrenie, ktorým

odporcovi v 1. rade nariadil povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva zriadeného

na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam..., predajom na verejnej

dražbe alebo iným predajom nehnuteľností...

Odporcovi v 2. rade zakázal výkon dražby k nasledujúcim nehnuteľnostiam...

Návrhom vo veci samej, doručeným súdu prvého stupňa dňa 01. 07. 2013 sa

navrhovateľka domáhala, aby súd určil, že Zmluva o hypotekárnom úvere... zo dňa 31. 12.

2008 uzatvorená medzi navrhovateľkou a právnym predchodcom odporcu v 1. rade... je

neplatná. Rovnako sa navrhovateľka návrhom vo veci samej domáha určenia neplatnosti

Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam... zo dňa 31. 12. 2008..., ktorá slúži

na zabezpečenie peňažnej pohľadávky odporcu v 1. rade zo Zmluvy o hypotekárnom úvere...

Návrhom, doručeným súdu prvého stupňa dňa 02. 07. 2013, sa navrhovateľka

domáhala nariadenia predbežného opatrenia...

Potrebu dočasnej úpravy účastníkov konania odôvodnila tým, že má dôvodnú obavu,

že uskutočnením dobrovoľnej dražby, ktorá sa má konať dňa 24. 07. 2013 by mohlo dôjsť

k nedovolenému a nemorálnemu postihu majetku navrhovateľky. Vo veci samej sa

navrhovateľka domáha neplatnosti ako Zmluvy o úvere, tak aj Zmluvy o záložnom práve,

ktorá bola uzatvorená za účelom zabezpečenia peňažnej pohľadávky navrhovateľa

zo Zmluvy o úvere. Na základe Zmluvy o záložnom práve podal odporca v 1. rade ako

záložný veriteľ návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby odporcovi v 2. rade ako

dražobníkovi, pričom najnižšie podanie na dobrovoľnej dražbe bolo stanovené na sumu

210.750 Eur, ktoré je podľa navrhovateľky nápadne nízke a nezodpovedá všeobecnej

hodnote predmetných nehnuteľností stanovených znaleckým posudkom č. 164/2008,

vypracovaným znalcom Ing. J. S... na sumu 531.102,70 Eur.

Súd prvého stupňa posúdil návrh na nariadenie predbežného opatrenia zo zákonných

hľadísk osvedčenia dôvodnosti nároku navrhovateľa, opísania rozhodujúcich skutočností

odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia a osvedčenia nebezpečenstva

bezprostredne hroziacej ujmy podľa a dospel k záveru, že návrh je

z časti dôvodný, pričom sa stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi uvedenými

v návrhu...

Voči uvedenému uzneseniu podal odporca v druhom rade v zákonom stanovenej

lehote odvolanie, v ktorom uviedol, že v zmysle , ods. 2, písm. d) a písm. f) súd

prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym zisteniam a napadnuté

rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. V odvolaní sa odporca v druhom

rade vyjadroval aj k právnym dôvodom, ktoré sa týkajú návrhu vo veci samej...

K odvolaniu odporcu v druhom rade sa stručne vyjadril aj odporca v prvom rade,

ktorý sa v plnom rozsahu stotožnil so znením odvolania...

Zákonnými predpokladmi na vydanie predbežného opatrenia sú – potreba dočasnej

úpravy pomerov účastníkov, alebo ak existuje obava, že prípadný výkon súdneho

rozhodnutia by bol ohrozený.

V tomto prípade sa navrhovateľka snažila preukázať, že existuje potreba dočasnej

úpravy pomerov účastníkov konania. Odvolací súd, však takýto dôvod na vydanie

predbežného opatrenia nezistil. Nosným dôvodom, ktorý mal odôvodňovať vydanie

predbežného opatrenia mal byť nepomer medzi cenou 281 000 euro, určenou znaleckým

posudkom pre účely dražby a cenou 531 102,70 euro, ktorá má byť cenou nehnuteľnosti

podľa znaleckého posudku, vypracovaný znalcom Ing. J. S. v roku 2008.

Je všeobecne známym faktom, že cena nehnuteľností od roku 2008 prudko poklesla

z dôvodov svetovej hospodárskej krízy. Preto v tomto a v obdobných prípadoch

argumentovať dnešný stav trhu nehnuteľností a ich predajnosť s cenami nehnuteľností

z roku 2008 je úplne neadekvátne. Keďže na predmetnej nehnuteľnosti, už prebehla dražba

s najnižším podaním 381 000 euro, je zjavné, že trhová a tým pádom aj predajná cena

nehnuteľnosti bude podstatne nižšia ako sa snaží navrhovateľka deklarovať sumou

531 102,70 eura. Za všeobecný pokles cien nehnuteľností nemožno viniť odporcov, preto má

odvolací súd za to, že v tomto prípade nebol zistený žiadny dôvod, ktorý by mohol

odôvodňovať nariadenie navrhovateľkou navrhovaného predbežného opatrenia. Odporca

v odvolaní preukázal, že predmetná nehnuteľnosť bola ponúkaná na predaj mimo dražby

minimálne prostredníctvom dvoch známych realitných internetových portálov za cenu 319

000 eur, čo výrazne neguje tvrdenia navrhovateľky o neprimeranosti cenového rozdielu

medzi cenou 531 302,70 euro (z roku 2008) a cenou 281 000 euro (znalecký posudok

vyhotovený pre potreby dražby).

Súd pri rozhodovaní o návrhu na vydanie predbežného opatrenia nemusí a ani

nemôže, vzhľadom na charakter konania o predbežnom opatrní, dodržať procesný postup

pre dokazovanie v súdnom konaní, avšak musí mať osvedčené aspoň základné skutočnosti

odôvodňujúce existenciu nebezpečenstva bezprostrednej ujmy. Takéto nebezpečenstvo však

v tomto konaní na základe skutočností vyplývajúcich z podaného odvolania nebolo

preukázané.

Z uvedených dôvodov Krajský súd v Bratislave nemal preukázané, že by boli splnené

zákonné predpoklady na vydanie predbežného opatrenia a podľa rozhodnutie

súdu prvého stupňa zmenil, nakoľko neboli zistené žiadne dôvody, ktoré by odôvodňovali

potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov... “

Sťažovateľka namieta nesprávne právne závery v uznesení krajského súdu a vo svojej

argumentácii zdôraznila, že „K porušeniu uvedených práv sťažovateľky došlo arbitrárnym,

svojvoľným záverom krajského súdu o tom, že údajne neboli splnené zákonné predpoklady

na vydanie predbežného opatrenia. Krajský súd tento záver dostatočne neodôvodnil...

Opieral sa pritom len o tvrdenia odporcu v 2. rade o tom, že cena nehnuteľností bude nižšia

ako to vyplýva z ohodnotenia znalcom..., čo dôvodil jednak poklesom cien nehnuteľností od

roku 2008 a jednak tým, že už sa uskutočnila dražba s najnižším podaním 381.000,- eur.

Zároveň odporca v 2. rade uviedol, že nehnuteľnosť bola ponúkaná na predaj mimo dražby

za cenu 319.000,- eur... Odvolací súd týmto tvrdeniam odporcu bez ďalšieho skúmania

uveril, hoci nepreukazujú, že cena 210.750,- eur uvedená ako najnižšie podanie na dražbe,

ktorá sa mala konať dňa 24. 07. 2013, je skutočne primeranou cenou za nehnuteľnosti. V

odôvodnení uznesenia sa odvolací súd vôbec nezaoberá postupom odporcu v 2. rade pri

určovaní tohto najnižšieho podania...

Krajský súd sa zároveň pri rozhodovaní vôbec nezaoberal predmetom konania

vo veci samej, t. j. že sťažovateľka sa žalobou zo dňa 01. 07. 2013 domáha určenia

neplatnosti právnych úkonov, ktoré sú podkladom pre realizáciu záložného práva formou

dobrovoľnej dražby...

V návrhu na začatie konania vo veci samej sťažovateľka poukazuje na viacerých

miestach na neoprávnenosť postupov odporcu v 1. rade (resp. jeho právneho predchodcu)

pri vyčíslení jeho pohľadávky, ktorej uspokojenie si zabezpečil zriadením záložného práva.

V prípade výkonu dražby pred tým, než bude v súdnom konaní vyriešená táto otázka, by to

znamenalo postih majetku sťažovateľky na uspokojenie domnelej pohľadávky veriteľa –

odporcu v 1. rade bez možnosti súdneho preskúmania oprávnenosti výšky uplatnenej

pohľadávky odporcu v 1. rade...“.

K namietanému porušeniu základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že obsahom základného práva

na súdnu ochranu ( ), ako aj práva na spravodlivé súdne konanie (

ods. 1 dohovoru) je umožniť každému reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu

zodpovedá povinnosť súdu o veci konať a rozhodnúť (napr. ), ako aj konkrétne

procesné garancie v súdnom konaní.

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať

a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov

viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi

bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery

zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje

na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne

s medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (,

mutatis mutandis , , , ).

Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také rozhodnutia

všeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím

došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne závery

všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmavania vtedy, ak by vyvodené závery boli

zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(, mutatis mutandis , , , ) a tiež by

mali za následok porušenie niektorého z princípov spravodlivého procesu, ktoré neboli

napravené v inštančnom (opravnom) postupe všeobecných súdov.

Vychádzajúc z uvedených právnych názorov ústavný súd na účely posúdenia

opodstatnenosti sťažnosti preskúmal namietané uznesenie krajského súdu.

Ústavný súd po preskúmaní uznesenia krajského súdu argumentáciu sťažovateľky

nevyhodnotil ako spôsobilú spochybniť ústavnú udržateľnosť záverov krajského súdu.

Ústavný súd nezistil, že by krajským súdom aplikovaný postup pri zistení a hodnotení

skutkového stavu veci a pri ustálení právnych záverov mohol zakladať dôvod na zásah

ústavného súdu do namietaného uznesenia v súlade s jeho právomocami ustanovenými

v , a tiež nezistil, že by posudzované uznesenie krajského súdu bolo

svojvoľné alebo v zjavnom vzájomnom rozpore, či urobené v zrejmom omyle a v nesúlade s

platnou právnou úpravou či nedostatočne odôvodnené.

Skutočnosť, že sťažovateľka sa s názorom krajského súdu nestotožňuje, nepostačuje

na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia.

Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (, ) rešpektuje

názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom,

z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym

názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok.

Ústavný súd nezistil možnosť porušenia základného práva sťažovateľky na súdnu

ochranu podľa a práva na spravodlivé konanie podľa

dohovoru uznesením krajského súdu, a preto je naplnený dôvod na odmietnutie sťažnosti

v tejto časti podľa pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

K namietanému porušeniu základného práva podľa

K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľky podľa

ústavný súd poznamenáva, že všeobecný súd zásadne nemôže byť sekundárnym

porušovateľom základných práv a práv hmotného charakteru, ak toto porušenie nevyplýva

z toho, že všeobecný súd súčasne porušil ústavno-procesné princípy vyplývajúce z čl. 46 až

. V opačnom prípade by ústavný súd bol opravnou inštanciou voči všeobecným

súdom, a nie súdnym orgánom ochrany ústavnosti podľa v spojení s

ods. 1 . Ústavný súd by takým postupom nahradzoval skutkové a právne závery

v rozhodnutiach všeobecných súdov, ale bez toho, aby vykonal dokazovanie, ktoré je

základným predpokladom na to, aby sa vytvoril skutkový základ rozhodnutí všeobecných

súdov a jeho subsumpcia pod príslušné právne normy (obdobne napr. ,

).

Keďže ústavný súd sťažnosť v časti namietaného porušenia základného práva podľa

uznesením krajského súdu odmietol z dôvodu zjavnej

neopodstatnenosti, odmietnutie ďalšej časti sťažnosti, ktorou sťažovateľka namieta

porušenie základného práva podľa , je len nevyhnutným dôsledkom

vyplývajúcim zo vzájomného vzťahu medzi právami hmotno-právneho charakteru

a ústavnoprocesnými princípmi z perspektívy ich možného porušenia (rovnako

).

Ústavný súd dospel k záveru, že krajský súd sa pri aplikácii hmotnoprávnych

ustanovení nedopustil protiústavnosti a jeho postup a uznesenie sú založené na ústavne

konformnom výklade príslušných právnych predpisov. Ústavný súd preto odmieta podľa

sťažnosť aj v tejto časti ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sťažovateľky v celosti sa ústavný súd ďalšími jej

nárokmi nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. marca 2014