Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 16/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-38

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. marca 2014 v senáte

zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Jána

Lubyho (sudca spravodajca) v konaní o sťažnosti I. P., zastúpenej advokátkou

Mgr. Zuzanou Jedličkovou, Royova 9, Piešťany, ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. (pôvodne vedenom

Okresným súdom Trnava pod sp. zn. , predtým vedenom Okresným súdom

Ružomberok pod sp. zn. ), za účasti Okresného súdu Piešťany, takto

rozhodol:

1. Základné právo I. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. I. P. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 5 000 € (slovom päťtisíc eur),

ktoré jej j e Okresný súd Piešťany p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Piešťany j e p o v i n n ý uhradiť I. P. trovy konania v sume

417,98 € (slovom štyristosedemnásť eur a deväťdesiatosem centov) na účet jej právnej

zástupkyne Mgr. Zuzany Jedličkovej, Royova 9, Piešťany, do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením sp. zn.

z 23. januára 2014 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť I. P. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou

namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (ďalej len „“) a práva na prejednanie

svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej

aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. [pôvodne vedenom Okresným

súdom Trnava pod sp. zn. , predtým vedenom Okresným súdom Ružomberok pod

sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“)].

Zo sťažnosti vyplýva, že matka v tom čase maloletej sťažovateľky v rámci konania

vedeného Okresným súdom Ružomberok pod sp. zn. , týkajúceho sa úpravy

výkonu práv a povinností rodičov k sťažovateľke podala Okresnému súdu Ružomberok

návrh na zvýšenie výživného. Príslušnosť na konanie o uvedenom nároku bola najskôr

v priebehu konania prenesená na Okresný súd Trnava a neskôr v rámci prechodu výkonu

súdnictva podľa , ktorým sa mení a dopĺňa

o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene

v znení neskorších predpisov a dopĺňa zákon Slovenskej

národnej rady č. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) bola vec od 1. januára

2008 postúpená Okresnému súdu Piešťany.

Sťažovateľka uvádza, že ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu nebolo konanie

v jej právnej veci právoplatne skončené.

Sťažovateľka v nadväznosti na to navrhuje, aby ústavný súd podľa

vyslovil, že postupom uvedených okresných súdov v označených konaniach bolo porušené

jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru, a zároveň navrhuje prikázať okresnému súdu konať v konaní vedenom pod

sp. zn. bez zbytočných prieťahov. Napokon sa domáha priznania finančného

zadosťučinenia v sume 8 000 € a úhrady trov konania.

Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti prípisom

sp. zn. Spr. 737/13 (doručeným ústavnému súdu 21. novembra 2013), v ktorom sa okrem

iného uvádza:

„Čo sa týka skutkovej a právnej zložitosti sporu, ide o spor o zvýšenie výživného

na pôvodne maloletú sťažovateľku..., ktorý podala matka maloletej v novembri 2000, len

5 mesiacov po právoplatnosti rozsudku druhostupňového súdu o určení výživného. Nejde

o spor, ktorý by bol sám osebe skutkovo a právne zložitý, avšak vzhľadom na dĺžku konania

je potrebné dokazovať vo vzťahu k obom rodičom ich príjmy a výdavky ako aj odôvodnené

potreby oprávnenej, tohto času plnoletej sťažovateľky.

Prekážky postupu konania podľa a nasl. sa v konaní nevyskytli.

Sťažovateľka bola od podania návrhu matkou v novembri 2000 na zvýšenie výživného

v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom a až po dosiahnutí plnoletosti v konaní

vystupuje osobne, pričom ňou prieťahy v konaní spôsobené neboli. Okresný súd

Ružomberok, ktorý o návrhu matky na zvýšenie výživného konal od novembra 2000 mohol

tento návrh vylúčiť na samostatné konanie a rozhodnúť o ňom, avšak keďže bol návrh matky

na zvýšenie výživného zapísaný ako ďalšie podanie do konania, kde naposledy súd rozhodol

o úprave styku otca s maloletou, ktoré konanie ešte nebolo právoplatne skončené, bolo

najskôr riešené odvolanie voči rozhodnutiu o úprave styku a až v júni 2001 bol nariadený

termín ohľadom návrhu matky na zvýšenie výživného, pričom do termínu pojednávania v

auguste 2001 matka podala návrh na prenesenie príslušnosti. Pred tým, ako bol spis

postúpený príslušnému súdu, a to Okresnému súdu Trnava, tak sa ešte rozhodovalo o

oprave dôvodov odvolacieho rozsudku, čo taktiež zbytočne predĺžilo konanie. V priebehu

rokov 2003 až 2005, keď bolo nariadené pojednávanie, sa z týchto pojednávaní

ospravedlňovala matka najmä pre chorobu a otec sa na prvé pojednávania nedostavoval. V

roku 2006 bola matka vyzvaná na doloženie dokladov, ktoré nedoložila, a bola jej uložená

aj poriadková pokuta. V roku 2008 sa opätovne z pojednávania ospravedlnila matka pre

školenie v zamestnaní. V roku 2008 otec podal návrh na prikázanie veci Okresnému súdu

Trnava, o ktorom bolo potrebné rozhodnúť. V roku 2010 bol do konania pribratý znalec na

posúdenie príjmov otca, ktorý však spis so znaleckým posudkom vrátil v marci 2012. V

zostávajúcom období roka 2012 súd prešetroval pobyt otca. V decembri 2012 bol vytýčený

termín pojednávania, ktorý však bol zrušený pre práceneschopnosť sudkyne. Od mája 2013

sa vo veci pravidelne pojednáva, pričom obaja rodičia súdu predkladajú veľké množstvo

listín a každé pojednávanie trvá cez 3 hodiny. Najbližšie je termín pojednávania nariadený

na 29. 1. 2014. Z opísaných skutočností vyplýva, že k prieťahom v konaní došlo aj pre

správanie sa oboch rodičov sťažovateľky, ktorí buď na pojednávanie neprišli alebo sa

z neho opakovane ospravedlňovali a ani nedoložili požadované doklady, aby súd mohol

rozhodnúť bez ich prítomnosti. V tomto smere si dovoľujem podotknúť, že pokiaľ rodičia

neprídu na pojednávanie o zvýšení výživného a súčasne nepredložia potrebné doklady,

na ktoré ich súd vyzval, a tieto si súd nevie zabezpečiť dopytom na príslušné inštitúcie,

nebolo možné bez prítomnosti rodičov na pojednávaniach vo veci skôr rozhodnúť.

V súčasnom štádiu konania je potrebné dokazovať príjmy a výdavky oboch rodičov za veľmi

dlhé obdobie, ako aj výdavky na odôvodnené potreby sťažovateľky, čo vyžaduje viacero

pojednávaní, ktoré sú aj pomerne dlhé, nakoľko obaja rodičia predkladajú súdu veľké

množstvo listín.“

K vyjadreniu okresného súdu sťažovateľka zaujala stanovisko podaním (doručeným

ústavnému súdu 20. februára 2014), v ktorom okrem iného uviedla:

«Vo vyjadrení pani predsedníčka súdu uviedla, že nejde o spor, ktorý by bol sám

osebe skutkovo a právne zložitý, avšak vzhľadom na dĺžku konania je potrebné dokazovať

vo vzťahu k obom rodičom ich príjmy a výdavky ako aj odôvodnené potreby oprávnenej,

toho času plnoletej sťažovateľky. Podľa môjho názoru skutočnosť, že je potrebné dokazovať

príjmy a výdavky rodičov a odôvodnené potreby sťažovateľky za dlhé obdobie, je dôsledkom

dĺžky konania v predmetnej veci, nie príčinou trvania konania 13 rokov. Okrem toho,

doklady o príjmoch a výdavkoch účastníci predkladali súdu aj priebežne počas celého

konania.

Pani predsedníčka súdu ďalej vo vyjadrení uviedla, že Okresný súd Ružomberok

mohol postupovať tak, že návrh matky na zvýšenie výživného by vylúčil na samostatné

konanie.

Z uvedeného je zrejmé, že procesný postup Okresného súdu Ružomberok, keď návrh

matky zapísal ako ďalšie podanie do konania, kde naposledy súd rozhodoval o úprave styku

otca s maloletou, ktoré konanie v tom čase nebolo ešte právoplatne skončené (otec podal

odvolanie), spôsobil, že o návrhu matky na zvýšenie výživného na sťažovateľku podanom

dňa 22. 11. 2000 súd nariadil prvé pojednávanie až v júni 2002 na deň 14. 08. 2002. V tejto

súvislosti konštatujem, že vo vyjadrení pani predsedníčky súdu je nesprávne uvedené

(str. 6), že „až v júni 2001 bol nariadený termín ohľadom návrhu matky na zvýšenie

výživného, pričom do termínu pojednávania v auguste 2001 matka podala návrh

na prenesenie príslušnosti“, pretože toto bolo až v roku 2002.

Hoci je pravdou, že matka sťažovateľky sa viackrát ospravedlnila z neúčasti

na pojednávaní, treba uviesť, že v priebehu rokov sa môžu vyskytnúť situácie, kedy

zdravotný stav alebo pracovné povinnosti zabránia splneniu povinnosti a účasti

na pojednávaní, matka sťažovateľky sa starala aj o chorú matku a tiež sťažovateľka v tom

čase maloletá mala zdravotné problémy. Viaceré pojednávania boli zrušené, resp. odročené

aj z dôvodov na strane zákonného sudcu v tom čase konajúceho. Na druhej strane matka

sťažovateľky sa domáhala, aby súdy vo veci konali a podávala žiadosti o konanie súdu

a nariadenie pojednávania (podrobne uvedené v sťažnosti). Som toho názoru, že z popisu

priebehu konania uvedeného v sťažnosti sťažovateľky, z rozpisu procesných úkonov

vo vyjadrení pani predsedníčky Okresného súdu Piešťany, ako aj z obsahu samotného

súdneho spisu vyplýva, že dĺžku konania 13 rokov nemožno pričítať výlučne na vrub rodičov

sťažovateľky a zapríčinili ju aj konajúce súdy, podľa môjho názoru prevažnou mierou...

Zastávam názor, že na dĺžku konania mal vplyv už prvotný procesný postup

Okresného súdu Ružomberok, ktorý návrh matky na zvýšenie výživného na maloletú

sťažovateľku zapísal ako ďalšie podanie do konania, kde súd rozhodoval o úprave styku

otca s maloletou, ktoré nebolo právoplatne skončené a v ktorom už bolo podané odvolanie

otca, teda súd začal konať o návrhu matky na zvýšenie výživného až po právoplatnosti

rozhodnutia odvolacieho súdu o odvolaní otca vo veci úpravy styku (po 19 mesiacoch

od podania návrhu na zvýšenie výživného).

Ďalej poukazujem, že spis postúpený Okresným súdom Piešťany na Najvyšší súd

Slovenskej republiky za účelom rozhodnutia o žiadostiach rodičov sťažovateľky o

prikázanie veci vrátil Najvyšší súd SR dňa 31. 07. 2008 späť pre nevysporiadanie

poplatkovej povinnosti otca sťažovateľky (teda procesné pochybenie na strane súdu) a spis

bol opätovne predložený na Najvyšší súd SR až v marci 2009.

Tiež dĺžka znaleckého dokazovania na Okresnom súde Piešťany je neprimeraná –

o potrebe znaleckého dokazovania súd rozhodol dňa 23. 11. 2009, kedy za účelom pribratia

znalca pojednávanie odročil na neurčilo, znalca ustanovil uznesením až v máji 2010

a znalecký posudok znalec podal až v marci 2012. Po zostávajúce obdobie roka 2012 mal

súd prešetrovať pobyt otca, teda prešetrovanie pobytu otca malo trvať súdu 9 mesiacov, čo

sa javí neprimeranou dobou...

Pre úplnosť informácií dodávam, že na pojednávaní konanom na Okresnom súde

Piešťany dňa 29. 01. 2014 sa účastníci dohodli na úprave výživného na sťažovateľku. Súd

vyniesol rozsudok a účastníci sa vzdali práva podať odvolanie proti rozsudku. Písomné

vyhotovenie rozsudku zatiaľ účastníkom nebolo doručené.»

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Z obsahu sťažnosti a z predloženého súdneho spisu okresného súdu sp. zn.

ústavný súd zistil, že v rámci konania vedeného Okresným súdom Ružomberok

pod sp. zn. , týkajúceho sa úpravy výkonu práv a povinností rodičov

k sťažovateľke, matka v tom čase maloletej sťažovateľky 22. novembra 2000 podala návrh

na zvýšenie výživného. Výživné na maloletú sťažovateľku bolo predtým určené rozsudkom

Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 31. marca 2000,

ktorý rozhodol o odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok sp. zn.

z 24. februára 1999. Predmetný rozsudok krajského súdu nadobudol právoplatnosť 21. júna

2000. Okresný súd Ružomberok v ďalšom priebehu konania vedeného pod sp. zn.

z 2. augusta 2000 rozhodol o úprave styku otca s maloletou sťažovateľkou a po podaní

odvolania jej matkou bolo o úprave styku rozhodnuté rozsudkom krajského súdu sp. zn.

zo 4. septembra 2001, ktorý nadobudol právoplatnosť 30. apríla 2002, pričom

spis bol okresnému súdu vrátený 19. apríla 2002.

Prvým procesným úkonom, ktorý Okresný súd Ružomberok vo veci zvýšenia

výživného vykonal 20. júna 2002, bolo nariadenie pojednávania na 14. august 2002.

Okresný súd Piešťany predložil ústavnému súdu na jeho výzvu vo vyjadrení

k sťažnosti sp. zn. Spr. 737/13 zo 14. novembra 2013 nasledujúci prehľad procesných

úkonov vykonaných po uvedenom dátume:

- pojednávanie 1. 8. 2002 bolo odročené na neurčito za účelom prenesenia

príslušnosti, o čom súd rozhodol uznesením z 3. 10. 2002, ktoré nadobudlo právoplatnosť

23. 10. 2002,

- dňa 22. 10. 2002 otec súdu doručil návrh na opravu dôvodov uznesenia,

- dňa 31. 10. 2002 bola vec predložená KS v Žiline na opravu dôvodov uznesenia,

o čom súd rozhodol 29. 11. 2002, a ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa

19. 12. 2002,

- dňa 7. 1. 2003 bol spis doručený OS Trnava,

- dňa 10. 2. 2003 sudca vyzval matku na doplnenie návrhu na zvýšenie výživného,

čo matka doplnila 27. 2. 2003,

- 28. 3. 2003 bol vo veci nariadený termín pojednávania na 23. 5. 2003, kde bola

vypočutá matka a termín bol odročený na 19. 6. 2003 na predloženie dokladov matkou

s tým, že otec sa nemusí dostaviť, pretože bude vypočutý dožiadaným súdom,

- matka sa na pojednávaní 19. 6. 2003 ospravedlnila z dôvodu, že je krátko v novom

zamestnaní, na pojednávaní bol vypočutý otec a pojednávanie bolo odročené na 9. 9. 2003,

kde sa nedostavil žiadny účastník, pričom matka sa ospravedlnila pre PN po operácii,

a pojednávanie bolo odročené na 14. 10. 2003,

- pojednávanie 14. 10. 2003 bolo odročené na neurčito s tým, aby matka oznámila,

dokedy je bude trvať PN (práceneschopnosť, pozn.),

- dňa 26. 4. 2004 bol nariadený termín na 1. 6. 2004,

- dňa 31. 5. 2004 sa dostavila na súd matka, ktorá žiadala termín odročiť, lebo sa

ho pre chorobu maloletej nemôže zúčastniť,

- pojednávanie 1. 6. 2004 bolo odročené na neurčito,

- opatrením predsedníčky súdu s poukazom na dodatok k rozvrhu práce

zo 4. 11. 2004 bola na ďalšie konanie určená sudkyňa JUDr. Kormuthová,

- dňa 6. 12. 2004 bol nariadený termín pojednávania na 11. 2. 2005,

- otec dňa 10. 2. 2005 ospravedlnil neúčasť a požiadal o vypočutie dožiadaným

súdom,

- matka sa 10. 2. 2005 telefonicky ospravedlnila z pojednávania pre chorobu,

- pojednávanie 11. 2. 2005 bolo odročené na neurčito s tým, aby matka doložila

doklad o trvaní PN a vyjadrenie sa k zvýšeniu výživného,

- 9. 3. 2005 sudkyňa predložila spis vsú (vyšší súdny úradník, pozn.)

na vypracovanie dožiadania na vypočutie otca k vyjadreniu matky, čo vsú realizoval

17. 3. 2005,

- dňa 15. 4. 2005 prišlo vybavené dožiadanie z OS Ružomberok,

- 19. 4. 2005 bol vytýčený termín na 22. 6. 2005, kde bola vypočutá matka

a pojednávanie bolo odročené na 30. 9. 2005 s tým, aby otec doložil peňažné denníky,

- 15. 8. 2005 otec súdu doložil kópie peňažných denníkov a ospravedlnil neúčasť

na pojednávaní, nakoľko nemá vlakové spojenie na súd,

- na pojednávaní 30. 9. 2005 sa telefonicky ospravedlnila matka zo zdravotných

dôvodov a pojednávanie bolo odročené na 4. 11. 2005,

- na pojednávaní 4. 11. 2005 sa ospravedlnila matka z dôvodu jej ochorenia,

dostavil sa otec, pojednávanie bolo odročené na 27. 1. 2006,

- dňa 16. 1. 2006 OS Ružomberok doručil súdu rozsudky o vyporiadaní BSM

rodičov a o zrušení práva spoločného nájmu bytu,

- dňa 25. 1. 2006 sa matka z pojednávania ospravedlnila, lebo sa toho dňa zúčastní

pojednávania na OS Ružomberok,

- na pojednávaní 27. 1. 2006 súd konštatoval, že matka nedoložila doklady, na ktoré

bola vyzvaná, pojednávanie bolo odročené na 31. 3. 2006 s tým, aby matka doložila žiadané

doklady a pre nesplnenie predchádzajúcej povinnosti bol spis predložený vsú

na rozhodnutie o poriadkovej pokute matke vo výške 1.000,- Sk,

- vsú dňa 8. 2. 2006 vypracoval uznesenie o uložení poriadkovej pokuty matke,

- 29. 3. 2006 matka podaním doručeným súdu osobne požiadala o ospravedlnenie

na pojednávaní 31. 3. 2006 z dôvodu chrípkového ochorenia,

- dňa 30. 3. 2006 otec súdu doručil návrh na zníženie výživného, nakoľko je

v hmotnej núdzi,

- pojednávanie 31. 3. 2006 bolo odročené na 10. 5. 2006, kde sa rodičia

nedostavili, matka sa ospravedlnila, lebo sa mala zúčastniť lekárskeho vyšetrenia, ale súdu

nedoložila doklady, na ktoré bola vyzvaná, pojednávanie bolo odročené na 22. 9. 2006 s

výzvou pre oboch rodičov na doloženie dokladov,

- 19. 7. 2006 bol zrušený termín na 22. 9. 2006 z dôvodu dočasného pridelenia

sudcu na KS v Trnave,

- 24. 5. 2006 bol vytýčený termín na 27. 6. 2007, pričom už plnoletá sťažovateľka

splnomocnila na zastupovanie svoju matku,

- na pojednávaní 27. 6. 2007 sa nedostavil otec a pojednávanie bolo odročené

na 25. 10. 2007 i za účelom doloženia dokladov od matky v lehote 30 dní,

- dňa 24. 10. 2007 otec požiadal o predloženie veci na OS Ružomberok a neúčasť

na pojednávaní ospravedlnil,

- dňa 25. 10. 2007 sa telefonicky ospravedlnila matka i sťažovateľka s tým, že

ospravedlnenie pošlú poštou a žiadali pojednávanie odročiť,

- pojednávanie 25. 10. 2007 bolo odročené na neurčito s výzvou otcovi, či podal

návrh na prikázanie veci inému súdu,

- súd uznesením z 20. 11. 2007 vyzval otca na doplnenie jeho podania

z 23. 10. 2007, čo si otec prevzal 22. 12. 2007,

- dňa 3. 1. 2008 otec doručil námietku miestnej príslušnosti súdu,

- v rámci prechodu výkonu súdnictva bola daná právna vec dňom 1. 1. 2008

postúpená na Okresný súd Piešťany, kde bola dňa 7. 1. 2008 pridelená sudkyni JUDr. Lucii

Chrapkovej, ktorej bol spis predložený 25. 1. 2008,

- 29. 1. 2008 sudkyňa nariadila pojednávame na 26. 2. 2008,

- dňa 22. 2. 2008 matka doručila ospravedlnenie z pojednávania z dôvodu školenia

v zamestnaní a žiadala predložiť spis pôvodnému OS Trnava, nakoľko to má bližšie

k bydlisku,

- pojednávanie 26. 2. 2008 bolo odročené na 13. 5. 2008,

- dňa 5. 5. 2008 sudkyňa zrušila termíny na 13. 5. 2008 pre čerpanie dovolenky

a určila nový termín na 9. 6. 2008,

- na pojednávaní 9. 6. 2008 sa matka ani otec bez ospravedlnenia nedostavili, a súd

pojednávanie odročil na neurčito z dôvodu predloženia spisu NS SR, ktorý mu bol doručený

9. 7. 2008,

- dňa 31. 7. 2008 NS SR spis bez rozhodnutia vrátil na výzvu otcovi na zaplatenie

súdneho poplatku za prikázanie veci inému súdu,

- 5. 8. 2008 sudkyňa zadala úpravu na výzvu otcovi na zaplatenie súdneho poplatku,

pričom otec si zásielku neprevzal v odbernej lehote a súdu sa vrátila nedoručená

26. 9. 2008,

- dňa 5. 11. 2008 dala sudkyňa zásielku doručiť prostredníctvom polície, ktorá mu

ju doručila 16. 11. 2008,

- dňa 21. 1. 2009 tajomníčka zisťovala v učtárni súdu, či otec súdny poplatok

zaplatil, pričom z 16. 3. 2009 je záznam, že súdny poplatok uhradený nebol,

- dňa 27. 3. 2009 tajomníčka dala predložiť spis sudkyni, ktorá dňa 31. 3. 2009 dala

opätovne predložiť spis NS SR, ktorý mu bol doručený 7. 4. 2009,

- dňa 21. 4. 2009 NS SR uznesením návrhu na prikázanie veci OS Trnava

nevyhovel, toto nadobudlo právoplatnosť 12. 5. 2009,

- z dôvodu zmeny obsadenia súdu sudcami bola daná právna vec dňa 13. 7. 2009

pridelená na konanie JUDr. Natálii Kollárikovej,

- dňa 27. 8. 2009 sudkyňa nariadila pojednávanie na 28. 9. 2009,

- dňa 28. 9. 2009 sa telefonicky ospravedlnil otec pre PN a požiadal o odročenie

pojednávania,

- pojednávanie 28. 9. 2009 bolo odročené na 23. 11. 2009,

- na pojednávaní 23. 11. 2009 bola vypočutá matka, otec a pojednávanie bolo

odročené na neurčito za účelom pribratia znalca z odboru ekonómia,

- 17. 5. 2010 bola do konania pribratá znalkyňa Ing. K. za účelom posúdenia

príjmov otca z podnikania, pričom toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 12. 11. 2010,

nakoľko otcovi sa opakovane uznesenie nepodarilo doručiť a súd musel rozhodovať

o vylúčení znalkyne,

- 7. 6. 2010 matka namietla zaujatosť znalkyne,

- dňa 29. 7. 2010 súd vyzval znalkyňu, aby sa k zaujatosti vyjadrila, čo urobila

podaním doručeným súdu 10. 8. 2010,

- 15. 10. 2010 súd uznesením rozhodol, že znalkyňa nie je vylúčená, čo nadobudlo

právoplatnosť 12. 11. 2010,

- 16. 11. 2010 tajomníčka dala predložiť spis sudkyni pre odvolanie otca voči

preddavku na znalečné,

- 3. 2. 2011 bola telefonicky kontaktovaná znalkyňa za účelom zistenia

predpokladaného termínu vypracovania posudku, na čo 4. 2. 2011 oznámila, že je

do 14. 2. 2011 hospitalizovaná a dňa 22. 2. 2011 oznámila, že k vypracovaniu posudku

potrebuje spis, ktorý jej bol prostredníctvom OS Ružomberok doručovaný 14. 3. 2011,

- 6. 5. 2011 znalkyňa požiadala o preddavok 350 eur a na základe telefonického

rozhovoru predložila 30. 6. 2011 OS Piešťany prostredníctvom OS Ružomberok spis

na rozhodnutie o preddavku,

- 17. 8. 2011 bol uznesením znalkyni priznaný preddavok a uznesenie nadobudlo

právoplatnosť 8. 9. 2011,

- 24. 10. 2011 bolo telefonicky zisťované u znalkyne, či potrebuje spis, na čo

reagovala 27. 10. 2011, aby jej bol spis doručený na jej adresu,

- dňa 1. 11. 2011 bola sudkyňa JUDr. Natália Kolláriková preložená na iný súd

a vec bola 8. 11. 2011 náhodným výberom pridelená sudkyni JUDr. Jane Tvrdej (v tom čase

Jarošovej),

- 25. 1. 2011 znalkyňa požiadala o predĺženie termínu vypracovania znaleckého

posudku do 31. 3. 2012 z dôvodu, že bola hospitalizovaná a práceneschopná,

- dňa 26. 3. 2012 znalkyňa vrátila spis s vypracovaným znaleckým posudkom,

- 12. 4. 2012 bolo znalkyni priznané znalečné, pričom pri doručovaní uznesenia sa

zásielka od otca vrátila s uvedením, že adresát je neznámy,

- 30. 4. 2012 dal súd prešetriť pobyt otca cez register obyvateľov, mestský úrad

a políciu,

- zákonná sudkyňa bola od 10. 4. 2012 práceneschopná a po uplynutí 6 týždňov jej

neprítomnosti na súde bola vec náhodným výberom pridelená do senátu JUDr. Andrei

Kondllovej od 30. 5. 2013 (správne má byť 30. 5. 2012, pozn.) spolu s ďalšími asi

70 vecami,

- dňa 23. 8. 2013 zákonná sudkyňa JUDr. Jana Tvrdá ukončila práceneschopnosť

a vec jej bola dňa 10. 9. 2012 opätovne vrátená na konanie,

- dňa 19. 9. 2012 súd urobil dopyt na matku, Sociálnu poisťovňu a ÚPSVaR

Ružomberok za účelom zistenia pobytu otca, pričom od žiadaných subjektov sa adresu otca

nepodarilo zistiť,

- dňa 28. 11. 2012 dal súd zásielku doručiť otcovi prostredníctvom polície,

- 21. 12. 2012 sudkyňa vytýčila termín pojednávania na 6. 2. 2013, ktoré

pojednávanie bolo odročené pre práceneschopnosť sudkyne, ktorá trvala od 4. 2. 2013

do 5. 3. 2013,

- podaním doručeným dňa 13. 2. 2013 matka žiadala určiť termín pojednávania,

- 16. 5. 2013 sudkyňa vytýčila termín na 21. 6. 2013, kde súd vykonal dokazovanie

výpoveďami matky, otca, plnoletej sťažovateľky (pojednávanie trvalo 3 hod. a 45 min.),

a pojednávanie odročil na 11. 9. 2013 za účelom doplnenia dokazovania o doklady otca

a plnoletej sťažovateľky,

- na pojednávaní 11. 9. 2013 súd doplnil dokazovanie, k veci dopočul matku, otca

i plnoletú sťažovateľku (pojednávanie trvalo 3 hod. a 15 min.) a pojednávanie bolo

odročené na 8. 11. 2013 s tým, že otec predloží doklady o nákladoch na bývame a dedičské

rozhodnutie po jeho nebohom otcovi,

- na pojednávaní 8. 11. 2013 súd doplnil dokazovanie o vyjadrenie otca aké sumy

výživného v období od januára 2001 do júna 2013 uhradil a k veci sa vyjadrila plnoletá

sťažovateľka (pojednávanie trvalo 3 hod. a 10 min.) a bolo odročené na 29. 1. 2014

na doplnenie dokazovania ohľadom nehnuteľností, ktoré vlastní otec a matka, a otcovi bolo

uložené, aby doručil súdu doklady o nákladoch na bývanie za 2 mesiace roku 2000 a za rok

2001.“

Zo zistenia ústavného súdu ďalej vyplýva, že na pojednávaní uskutočnenom

29. januára 2014 došlo k dohode účastníkov o výške výživného, pričom následne bol

okresným súdom vyhlásený rozsudok a účastníci sa vzdali práva podať proti nemu

odvolanie. Rozsudok bol expedovaný 6. februára 2014, resp. 20. februára 2014.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľka zároveň namieta aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého

každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre

ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.

, , , ).

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (čo platí, aj pokiaľ ide o dohovoru) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom

konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety

, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak,

aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa druhej vety povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa

zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná

povinnosť pre sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie môže

odročiť len z dôležitých dôvodov, a z , ak súd zistí, že existuje dôležitý

dôvod na odročenie pojednávania, bez zbytočného odkladu informuje tých, ktorí boli

predvolaní alebo upovedomení. Súd spravidla uvedie deň, kedy bude konať nové

pojednávanie a dôvod na odročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená v spise.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo

alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, sa

skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä

podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu.

Ústavný súd (obdobne ako Európsky súd pre ľudské práva) pritom prihliada aj na predmet

sporu (povaha veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr.

, , ). Podľa rovnakých kritérií postupoval aj v danom

prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že

predmetom konania je návrh na zvýšenie výživného, teda po právnej stránke štandardná

rodinnoprávna vec patriaca do rozhodovacej agendy všeobecného súdnictva, a preto z tohto

hľadiska nebol dôvod na predĺženie napadnutého konania.

Pri posudzovaní doterajšieho priebehu napadnutého konania podľa tohto kritéria

ústavný súd bral do úvahy aj skutkový stav veci a platnú právnu úpravu (napr. ,

) relevantnú na rozhodnutie. Na základe týchto hľadísk predmetné konanie

nehodnotí ako právne zložité a nezistil tiež, že by vykazovalo znaky mimoriadnej faktickej

zložitosti, ktoré by boli dôvodom na jeho predĺženie.

Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že pokiaľ ide i povahu konania, ide

o vec, ktorá vo všeobecnosti vyžaduje postup súdu s osobitnou rýchlosťou, avšak v danej

veci to tak nebolo. Rovnako aj Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre

zdôraznil, že ak je predmetom konania výživné, ktoré je zdrojom príjmov, majú mu súdy

venovať „mimoriadnu starostlivosť, pretože procesné omeškanie v takejto veci môže mať

za následok de facto rozhodnutie o otázke predloženej súdu“ (pozri H v. Spojené

kráľovstvo, rozsudok z 8. 7. 1987, bod 85).

Napokon ústavný súd dodáva, že okresný súd vo svojom vyjadrení k sťažnosti

nepoukázal na zložitosť veci, keď uviedol, že „Nejde o spor, ktorý by bol sám osebe

skutkovo a právne zložitý...“.

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľky ako účastníčky napadnutého konania, ústavný

súd poukazuje na to, že sťažovateľku do nadobudnutia plnoletosti zastupovala jej matka ako

zákonná zástupkyňa a po nadobudnutí plnoletosti ju matka zastupovala na základe

písomného splnomocnenia z 26. júna 2007, ktoré bolo Okresnému súdu Trnava predložené

27. júna 2007.

Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka, resp. jej matka z rôznych dôvodov

(práceneschopnosť, choroba maloletej sťažovateľky, zdravotné a procesné dôvody)

ospravedlnila svoju neúčasť na 12 pojednávaniach.

Na ťarchu sťažovateľky je potrebné pripísať aj skutočnosť, že matka sťažovateľky

neúspešne namietala zaujatosť ustanovenej súdnej znalkyne (okresný súd uznesením

z 15. októbra 2010 rozhodol, že ustanovená znalkyňa nie je vylúčená), čo malo

za následok oddialenie konečného rozhodnutia vo veci.

Ústavný súd napokon poukazuje aj na to, že okresný súd za nepredloženie

požadovaných dokladov matke sťažovateľky uznesením z 8. februára 2006 uložil

aj poriadkovú pokutu. Je teda nesporné, že aj sťažovateľka v štádiu konania, keď bola

zastúpená matkou ako zákonnou zástupkyňou, určitou mierou prispela k spomaleniu

priebehu napadnutého konania, čo ústavný súd zohľadnil pri rozhodovaní o priznaní

finančného zadosťučinenia.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup vo veci konajúcich súdov v napadnutom konaní.

Sťažovateľka okrem iného namieta prieťahy v konaní vedenom Okresným súdom

Ružomberok pod sp. zn. , na ktorom ako miestne príslušnom napadnuté konanie

podaním návrhu jej matky na zvýšenie výživného 22. novembra 2000 na v tom čase

maloletú sťažovateľku začalo. V čase podania návrhu prebiehalo pod uvedenou spisovou

značkou na Okresnom súde Ružomberok konanie týkajúce sa úpravy práv a povinností

rodičov k sťažovateľke, pričom návrh matky sťažovateľky na zvýšenie výživného bol

uplatnený v rámci uvedeného konania. Z predloženého súvisiaceho súdneho spisu ústavný

súd zistil, že Okresný súd Ružomberok rozsudkom z 2. augusta 2000 rozhodol o úprave

styku otca s maloletou sťažovateľkou a po podaní odvolania otcom proti uvedenému

rozsudku bol súdny spis 19. februára 2001 predložený krajskému súdu na rozhodnutie.

Krajský súd rozhodol o odvolaní rozsudkom z 3. septembra 2001, ktorý nadobudol

právoplatnosť 30. apríla 2002. Okresný súd Ružomberok po vrátení spisu 20. júna 2002

nariadil prvýkrát termín pojednávania o návrhu matky sťažovateľky na zvýšenie výživného

na 14. august 2002. Dňa 1. augusta 2002 bol Okresnému súdu Ružomberok doručený návrh

matky sťažovateľky na prenesenie príslušnosti z dôvodu vhodnosti na Okresný súd Trnava,

a to z dôvodu presťahovania sa maloletej sťažovateľky z R. do L. O podanom návrhu

rozhodol Okresný súd Ružomberok uznesením z 3. októbra 2002 tak, že preniesol svoju

príslušnosť vo veci starostlivosti o maloletú sťažovateľku na Okresný súd Trnava. Označené

uznesenie okresného súdu nadobudlo právoplatnosť 23. októbra 2002 a súdny spis bol

Okresnému súdu Trnava doručený 7. januára 2003.

Z uvedeného vyplýva, že konanie o návrhu na zvýšenie výživného prebiehalo

na Okresnom súde Ružomberok dva roky, pričom z uvedenej doby je potrebné odrátať

časové obdobie, keď bol súdny spis okresného súdu predložený krajskému súdu

na rozhodnutie o odvolaní proti rozsudku okresného súdu z 2. augusta 2000 (súdny spis

okresného súdu sa na krajskom súde nachádzal 16 mesiacov).

V nadväznosti na to dospel ústavný súd k názoru, že postup Okresného súdu

Ružomberok v napadnutom konaní nevykazuje také obdobia nečinnosti, resp. neefektívnej

činnosti, že by prichádzalo do úvahy kvalifikovať ich ako zbytočné prieťahy.

Ústavný súd poukazuje ďalej na to, že podľa príslušných ustanovení zákona

č. s účinnosťou od 1. januára 2008 prešiel výkon súdnictva v danej veci

z Okresného súdu Trnava (odovzdávajúci súd) na Okresný súd Piešťany (nadobúdajúci

súd).

Neoddeliteľnou súčasťou prechodu súdnictva v danej veci je aj prenesenie

zodpovednosti za prieťahy v konaní, a preto treba v tomto zmysle hodnotiť napadnuté

konanie ako celok.

Ústavný súd zistil, že napadnuté konanie bolo v ďalšom období okrem niekoľkých

štádií krátkodobej nečinnosti [napr. od 14. októbra 2003 (nariadenie pojednávania a jeho

následné odročenie) do 26. apríla 2004 (nariadenie termínu pojednávania), od 22. septembra

2006 (pojednávanie sa v nariadenom termíne neuskutočnilo) do 24. mája 2007 (nariadenie

termínu pojednávania) a od 10. apríla 2012 (práceneschopnosť zákonnej sudkyne)

do 21. decembra 2012 (nariadenie termínu pojednávania)] poznačené predovšetkým

neefektívnou činnosťou.

Za neefektívnosť postupu okresného súdu v napadnutom konaní považuje ústavný

súd napr. to, že pojednávanie uskutočnené 23. novembra 2009 bolo odročené na neurčito na

účel nariadenia znaleckého dokazovania, ktoré okresný súd nariadil uznesením zo 17. mája

2010, teda po viac ako 6 mesiacoch. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje aj na to, že

vypracovaný znalecký posudok bol okresnému súdu predložený až 26. marca 2012, teda

takmer po 2 rokoch od ustanovenia znalkyne na jeho vypracovanie.

Ústavný súd napokon na neefektívnosť postupu okresného súdu v napadnutom

konaní poukazuje aj v súvislosti s tým, že okresný súd po viac ako 6-týždňovej

neprítomnosti zákonnej sudkyne v dôsledku jej práceneschopnosti vec pridelil náhodným

výberom inej zákonnej sudkyni, avšak napokon uvedený súdny spis bol vrátený pôvodnej

zákonnej sudkyni bez vykonania čo aj len jediného procesného úkonu vo veci, čo svedčí

o formalistickom postupe okresného súdu v konaní v uvedenej súvislosti, ktorý nemohol

viesť k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa nachádzala sťažovateľka domáhajúca sa

rozhodnutia o jej návrhu.

Ústavný súd už vo svojej predchádzajúcej judikatúre poukázal na to, že nielen

nečinnosť, ale aj neefektívna (nesprávna) činnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu),

môže zapríčiniť porušenie zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej

sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol

(obdobne napr. , , , ).

Vychádzajúc z uvedeného, ale predovšetkým z ústavného hľadiska

neakceptovateľnej dĺžky trvania napadnutého konania (viac ako 13 rokov) ústavný súd

dospel k záveru, že doterajším postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

(pôvodne vedenom Okresným súdom Trnava pod sp. zn. , predtým

vedenom Okresným súdom Ružomberok pod sp. zn. ) došlo k zbytočným

prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie jej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

IV.

Podľa ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo

nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,

vo veci konal.

Ústavný súd aj napriek záveru, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní

došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, neprikázal okresnému súdu, aby vo veci konal bez

zbytočných prieťahov, vzhľadom na to, že okresný súd rozsudkom z 29. januára 2014

rozhodol v merite veci, pričom účastníci konania sa vzdali práva podať proti

prvostupňovému rozsudku odvolanie.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľka sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 8 000 €

z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti. Poukázala najmä na to, že „konajúce súdy

o návrhu na zvýšenie výživného na sťažovateľku nerozhodli za 12 rokov...“.

Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto

prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym

súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru

priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

S prihliadnutím na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu vedeného pod sp. zn.

(pôvodne vedeného Okresným súdom Trnava pod sp. zn. ), berúc

do úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu, najmä to, čo je pre sťažovateľku „v stávke“,

ústavný súd považoval priznanie sumy 5 000 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa

.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej

vznikli v dôsledku jej právneho zastúpenia v konaní o sťažnosti advokátkou Mgr. Zuzanou

Jedličkovou. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej

mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2012, ktorá

bola 781 €, a pri treťom úkone právnej služby z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca

hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2013, ktorá je 804 €.

Úhradu priznal za tri úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie

sťažnosti a stanovisko k vyjadreniu okresného súdu) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3

a § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Úhrada za dva úkony právnej služby

vykonané v roku 2013 a za jeden úkon právnej služby vykonaný v roku 2014 predstavuje

spolu s režijným paušálom (2 x 7,81 € a 1 x 8,04 €) sumu 417,98 €.

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej

zástupkyne sťažovateľky ( v spojení s ) v lehote

uvedenej v bode 3 výroku tohto nálezu.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto

rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. marca 2014