Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 664/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-36

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. marca 2014 v senáte

zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa

spravodajkyňa) a sudcu Jána Lubyho v konaní o sťažnosti J. S., zastúpeného opatrovníčkou

E. S., právne zastúpeného advokátkou JUDr. Evou Borovskou, Štefánikova 7, Bratislava,

ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa Slovenskej

republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Nové Zámky v konaní vedenom pod sp. zn. ,

za účasti Okresného súdu Nové Zámky, takto

rozhodol:

1. Základné právo J. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Nové Zámky v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é

b o l i .

2. Okresnému súdu Nové Zámky p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. J. S. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 15 000 € (slovom pätnásťtisíc

eur), ktorú mu j e Okresný súd Nové Zámky p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Nové Zámky j e p o v i n n ý uhradiť J. S. trovy konania v sume

331,12 € (slovom tristotridsaťjeden eur a dvanásť centov) na účet jeho právnej zástupkyne

JUDr. Evy Borovskej, Štefánikova 7, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. mája 2013

doručená sťažnosť J. S. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného opatrovníčkou E. S. (ďalej

aj „opatrovníčka sťažovateľa“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva

na súdnu a inú právnu ochranu podľa (ďalej len

„ústava“) a na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa ,

ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Nové Zámky

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a porušenie základného

práva podľa postupom Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ utrpel 4. júna 1994 pracovný úraz,

keď ho počas výkonu práce v priestoroch zamestnávateľa S... napadol K. B. (ďalej

aj „odporca v 1. rade“) a spôsobil mu ťažké zranenia, v dôsledku ktorých bol konštatovaný

u sťažovateľa „ťažký stupeň debility s poúrazovým úbytkom intelektových schopností“.

Za tento úraz zodpovedá K. B., ktorý bol rozsudkom okresného súdu sp. zn.

z 9. januára 1995 uznaný za vinného z trestného činu ublíženia na zdraví. Za pracovný úraz

zodpovedá aj zamestnávateľ. Na následky úrazu bol sťažovateľ uznaný Sociálnou

poisťovňou za invalidného od 4. apríla 1995.

Návrhom podaným okresnému súdu 18. mája 1995 sa sťažovateľ domáhal

proti odporcovi v 1. rade náhrady škody spôsobenej mu trestným činom. Okresný súd

uznesením sp. zn. z 18. októbra 1995 schválil súdny zmier.

Manželka sťažovateľa podala 10. novembra 1999 návrh na pozbavenie jeho

spôsobilosti na právne úkony, ktorému okresný súd vyhovel rozsudkom sp. zn.

z 31. januára 2000 a ustanovil mu ju za opatrovníčku.

Opatrovníčka sťažovateľa podala 27. marca 2000 návrh na zrušenie uznesenia

o schválení súdneho zmieru z 18. októbra 1995. Okresný súd rozsudkom sp. zn.

z 27. októbra 2000 zrušil toto uznesenie o schválení súdneho zmieru z 18. októbra 1995.

Krajský súd rozsudkom sp. zn. zo 6. februára 2002 rozsudok okresného súdu

z 27. októbra 2000 zmenil tak, že návrh opatrovníčky sťažovateľa proti odporcovi

na zrušenie uznesenia o schválení zmieru zamietol. Najvyšší súd Slovenskej republiky

(ďalej len „najvyšší súd“) rozsudkom sp. zn. z 28. januára 2004 v dovolacom

konaní zrušil rozsudok krajského súdu a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Krajský súd

rozsudkom sp. zn. z 25. augusta 2004 potvrdil rozsudok okresného súdu

z 27. októbra 2000 (ktorým okresný súd návrhu opatrovníčky sťažovateľa vyhovel)

a uznesenie okresného súdu z 18. októbra 1995 o schválení súdneho zmieru z 18. októbra

1995 zrušil.

Po zrušení súdneho zmieru opatrovníčka sťažovateľa na výzvu okresného súdu

doplnila návrh sťažovateľa, v nadväznosti na čo okresný súd uznesením z 10. februára 2005

pribral do konania na strane odporcu – P... (ďalej len „odporca v 2. rade“), a pripustil zmenu

návrhu v zmysle upraveného petitu. Uznesením zo 17. marca 2005 okresný súd pripustil,

aby do konania vstúpila namiesto odporcu v 2. rade S..., a pripustil vstup do konania

ako vedľajšieho účastníka na strane odporcu v 2. rade Sociálnu poisťovňu...

V roku 2006 bol vyhlásený konkurz na majetok odporcu v 2. rade. Okresný súd

uznesením z 2. mája 2006 pripustil, aby na miesto odporcu v 2. rade vstúpila správkyňa

konkurznej podstaty, a pribral do konania na strane odporcu v 3. rade Sociálnu poisťovňu,

ústredie... Krajský súd uznesením sp. zn. z 31. júla 2006 na odvolanie

správkyne konkurznej podstaty zmenil uznesenie súdu prvého stupňa z 2. mája 2006 tak,

že návrh zamietol. Najvyšší súd rozsudkom sp. zn. z 28. februára 2008

zrušil uznesenie krajského súdu z 31. júla 2006 a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Krajský

súd následne uznesením sp. zn. z 30. júna 2008 uznesenie súdu prvého stupňa

v napadnutej časti zrušil.

Uznesením z 12. septembra 2008 okresný súd prerušil konanie okrem konania

o rozhodovaní o nároku na náhradu za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti

v časti nároku splatného 3 mesiace pred vyhlásením konkurzu a počas konkurzu.

Na odvolanie opatrovníčky sťažovateľa krajský súd uznesením sp. zn.

z 31. augusta 2009 zrušil uznesenie súdu prvého stupňa z 12. septembra 2008 a vec mu

vrátil na ďalšie konanie. Okresný súd uznesením z 27. januára 2010 pripustil zmenu návrhu

a konanie proti odporcovi v 2. rade prerušil z dôvodu vyhlásenia konkurzu na jeho majetok.

Uznesením z 10. mája 2010 okresný súd pripustil ďalšiu zmenu návrhu týkajúcu sa sumy

uplatnených nárokov.

Okresný súd rozsudkom z 27. mája 2010 rozhodol, že odporcovia v 1. a 3. rade

sú povinní uhrádzať sťažovateľovi náhradu za stratu na zárobku po skončení

práceneschopnosti – úrazovú rentu v sume 221,25 € mesačne a túto sumu upravovať o sumu

zvýšenia dôchodkových dávok podľa príslušných právnych predpisov s tým, že plnením

jedného odporcu zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého odporcu. Odporcovi

v 1. a 3. rade uložil zaplatiť sťažovateľovi aj úroky z omeškania. Vo zvyšnej časti návrh

zamietol. Na odvolanie odporcu v 3. rade rozhodol krajský súd rozsudkom sp. zn.

z 28. septembra 2011 tak, že rozsudok súdu prvého stupňa v časti týkajúcej

sa odporcu v 3. rade zmenil a návrh proti nemu zamietol. Opatrovníčka sťažovateľa podala

proti tomuto rozhodnutiu dovolanie, o ktorom nebolo do podania sťažnosti rozhodnuté.

Po zrušení konkurzu na majetok odporcu v 2. rade (uznesením krajského súdu sp. zn.

z 13. decembra 2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 19. januára 2012)

opatrovníčka sťažovateľa žiadala podaním z 26. januára 2012 okresný súd, aby pokračoval

v konaní s odporcom v 2. rade, a podaním z 23. februára 2012 upravila návrh. Podaním

z 12. marca 2012 opatrovníčka sťažovateľa opäť žiadala o určenie termínu pojednávania.

Okresný súd sťažovateľovi 23. marca 2012 oznámil, že v spise bola vykonaná úprava

na predloženie veci najvyššiemu súdu na rozhodnutie o dovolaní a do vrátenia spisu

nemožno určiť termín pojednávania.

Opatrovníčka sťažovateľa v súvislosti s namietanou doterajšou dĺžkou konania

vo vzťahu k odporcovi v 2. rade uvádza:

„Odporca v 2. rade je totiž v likvidácii a tým, že porušovateľ v 1. rade bude vyčkávať

na rozhodnutie dovolacieho súdu a nevytýči pojednávanie, hoci mu v tom nič nebráni, môže

dôjsť k zániku odporcu v 2. rade a tým pádom sa pohľadávka sťažovateľa stane

nevymožiteľnou. Pre sťažovateľa je nepochopiteľné prečo porušovateľ v 1. rade nekoná

s odporcom v 2. rade, keďže nárok sťažovateľa je dôvodný, výška škody bola ustálená pred

dvoma rokmi, zodpovednosť odporcu v 2. rade ako bývalého zamestnávateľ sťažovateľa

za pracovný úraz je nespochybniteľná, preto sťažovateľ nevidí dôvod, prečo by porušovateľ

v 1. rade nemohol rozhodnúť o pokračovaní v prerušenom konaní voči odporcovi v 2.

rade...

V tejto súvislosti treba uviesť i to, že od počiatku zodpovednosť odporcu

i zamestnávateľa bola nesporná. A nesporné bolo i to, že sťažovateľ v čase úrazu bol riadne

zamestnaný a nesporný bol nielen jeho príjem, ale i výpočet priemerného zárobku, ktorý

vykonala Slovenská poisťovňa ako právny predchodca odporcu v 3. rade. O to závažnejšie

je konanie porušovateľov, ktorí o nespornom nároku (dnes už právoplatne rozhodnutom

voči odporcovi v 1. rade) rozhodujú 18. rok, resp. 9 rokov po tom, čo bol zrušený súdny

zmier.“

Na základe uvedeného opatrovníčka sťažovateľa navrhuje, aby ústavný súd rozhodol

týmto nálezom:

„1. Okresný súd Nové Zámky v konaní vedenom pod sp. zn. porušil

základné právo J. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2

a právo na súdnu ochranu podľa SR a

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresnému súdu Nové Zámky sa zakazuje pokračovať v porušovaní práva J. S.

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky vo veci a prikazuje sa mu, aby v tejto veci konal.

3. Krajský súd Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. porušil základné

právo J. S. právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2

.

4. J. S. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 100.000 €.

5. Porušovatelia sú povinní uhradiť sťažovateľovi trovy konania vo výške 331,15 €

(1 úkon právnej pomoci podľa vyhl. č. činí sumu 130,17 €,

2 úkony á 130,17 € - príprava a prevzatie, podanie sťažnosti, 2 x režijný paušál á 7,81 Eur,

20 % DPH, t. j. Eur) k rukám advokátky JUDr. Evy Borovskej, a to do 15 dní odo dňa

právoplatnosti rozhodnutia.“

Ústavný súd uznesením č. k. -11 z 12. decembra 2013 prijal

sťažnosť v časti namietaného porušenia základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu na ďalšie konanie podľa § 25 ods. 1

a 3 o organizácii Ústavného

súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“). Následne ústavný súd vyzval účastníkov

konania, aby sa vyjadrili, či trvajú na konaní ústneho pojednávania, a okresný súd vyzval

aj na vyjadrenie k sťažnosti.

Predseda okresného súdu vo vyjadrení k sťažnosti sp. zn. Spr 49/2014 zo 7. februára

2014 uviedol:

„V predmetnej veci súd uznesením zo dňa 18. 10. 1995 schválil súdny zmier, ktorý

nadobudol právoplatnosť 11. 11. 1995. Uvedený zmier bol rozsudkom -64

v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu Nitra -152 zo dňa 25. 8. 2004 zrušený,

rozsudok nadobudol právoplatnosť 14. 10. 2004. Vzhľadom na túto skutočnosť úpravou

zo dňa 6. 10. 2004 bol pripojený spis a zároveň bol navrhovateľ vyzvaný

na doloženie plnej moci na zastupovanie v konaní, ktorú doručil súdu 29. 10. 2004.

Úpravou zo dňa 29. 10. 2004 konajúca sudkyňa vyzvala navrhovateľa na doplnenie návrhu

o uvedenie presného výroku súdu v súlade so zákonným ustanovením a 42 ako

aj o právne zdôvodnenie žalovaného nároku a predloženie dôkazov, na ktoré sa odvoláva.

Dňa 19. 11. 2004 navrhovateľ oznámil, že žiada o predĺženie stanoveného termínu

na doplnenie návrhu o ďalších 10 dní, keďže si musí zadovážiť potrebné doklady. Dňa

23. 12. 2004 doručil navrhovateľ písomné doplnenie návrhu vrátane žiadosti o pribratie

vedľajšieho účastníka ako aj ďalšieho účastníka na strane odporcu a to P... O zmene

návrhu a pribratí ďalšieho odporcu do konania súd rozhodol uznesením zo dňa 10. 2. 2005.

Zároveň týmto dňom bola vyzvaná Sociálna poisťovňa označená v návrhu ako vedľajší

účastník, aby oznámila či mieni vstúpiť do konania ako vedľajší účastní a ak áno na strane

ktorého z odporcov. V rámci doručovania uvedeného uznesenia bolo zistené, P... na základe

rozhodnutia Ministerstva pôdohospodárstva SR zlúčilo so štátnym podnikom S..., ktorá

skutočnosť bola úpravou zo dňa 16. 2. 2005 oznámená navrhovateľovi. Dňa 3. 3. 2005

navrhovateľ za odporcu v II. rade označil S... a zároveň Sociálna poisťovňa dňa 22. 2. 2005

oznámila, že mieni vstúpiť do konania na strane odporcu v II. rade. Následne uznesením

zo dňa 17. 3. 2005 bola pripustená zámena účastníkov a vstup vedľajšieho účastníka

do konania. Odporca II 5. 4. 2005 doručil súdu svoje písomné vyjadrenie. Úpravou zo dňa

15. 4. 2005 bol určený termín pojednávania na deň 17. 5. 2005, ktoré z dôvodu

ospravedlnenia vedľajšieho účastníka bolo odročené na deň 21. 6. 2005. Predmetné

pojednávanie sa neuskutočnilo vzhľadom na ospravedlnenie odporcu I a ním predloženú

plnú moc na zastupovanie v konaní. Následne dňa 28. 9. 2005 sa uskutočnilo pojednávanie,

ktoré bolo odročené na neurčito s tým, že odporca I. v lehote 10 dní predloží všetky poštové

poukážky o vyplatení súm za žalované nároky v prospech navrhovateľa, ďalej vedľajší

účastník doklady o vyplatení jednotlivých súm zo žalovaných nárokov v prospech

navrhovateľa a navrhovateľ v lehote 10 dní vyšpecifikuje nárok v časti uplatnenej vecnej

škody. Odporca dňa 5. 10. 2005 predložil doklady o úhradách, vedľajší účastník dňa

21. 10. 2005 požiadal o predĺženie lehoty na zabezpečenie dôkazov, ktoré len v súčinnosti

s ústredím vie predložiť. Úpravou zo dňa 4. 1. 2006 bol vedľajší účastník urgovaný

o predloženie dokladov a tak isto aj navrhovateľ. Vedľajší účastník žiadané doklady doručil

súdu 12. 1. 2006 a navrhovateľ 20. 1. 2006. Úpravou zo dňa 14. 3. 2006 bol určený termín

pojednávania na deň 5. 4. 2006, o odročenie ktorého požiadal odporca pre kolíziu

pojednávania jeho právneho zástupcu doložené predvolaním v trestnej veci ,

zároveň sa ospravedlnil aj vedľajší účastník. Na základe toho bol zmenený termín

pojednávania na deň 26. 4. 2006. Dňa 3. 4. 2006 správkyňa konkurznej podstaty JUDr. D.

B. súdu oznámila, že uznesením KS Bratislava zo dňa 13. 12. 2005 bol na

majetok odporcu II vyhlásený konkurz. Z uvedeného dôvodu za účelom rozhodnutia či už o

prerušení konania alebo inom procesnom postupe bol termín pojednávania z dôvodu

hospodárnosti zrušený. Navrhovateľ súdu dňa 12. 4. 2006 oznámil, že voči odporcovi II

návrh neberie späť. Dňa 18. 4. 2006 správkyňa konkurznej podstaty odporcu II oznámila, že

nedáva súhlas na pokračovanie v konaní o náhradu škody so žalovaným II. Poukázala na

ustanovenie § 14 ods. 1 písm. d) Zákona o konkurze, podľa ktorého sa prerušujú všetky

konania, ktoré sa začali pred vyhlásením konkurzu. Súd uznesením zo dňa 2. 5. 2006

pripustil zámenu účastníkov na strane odporcu II. a zároveň pribral do konania ako

odporcu III. Sociálnu poisťovňu... Voči tomuto rozhodnutiu navrhovateľ podal odvolanie a

preto bol spis dňom 24. 05. 2006 predložený na Krajský súd Nitra, ktorý spis po rozhodnutí

vrátil 20. 9. 2006 s tým, že napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh zamietol. Vychádzajúc

z dôvodov tohto rozhodnutia, tunajší súd uznesením z 18. 10. 2006 konanie vo veci prerušil

vzhľadom na vyhlásený konkurz na majetok odporcu II. Voči uvedenému uzneseniu

navrhovateľ podal odvolanie, zároveň aj dovolanie voči rozhodnutiu Krajského súdu, preto

bol spis dňa 12. 12. 2006 predložený na Najvyšší súd SR, ktorý spis vrátil dňa 20. 03. 2008

stým, že uznesenie Krajského súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd

po rozhodnutí veci, uznesením -261 zo dňa 30. 06. 2008 spis vrátil 20. 08. 2008

s tým, že pripustil zámenu účastníkov na strane odporcu II. Následne tunajší súd uznesením

zo dňa 12. 09. 2008 v časti uplatneného nároku konanie prerušil, v dôsledku podaného

odvolania bol spis predložený na Krajský súd Nitra, ktorý spis vrátil 27. 11. 2009 s tým,

že napadnuté uznesenie zrušil. Uznesením zo dňa 27. 01. 2010 bola pripustená zmena

návrhu a zároveň súd konanie voči odporcovi II prerušil. Toto uznesenie nadobudlo

právoplatnosť 17. 02. 2010. Vo veci bolo potom vytýčené pojednávanie na deň 30. 03. 2010,

ktoré bolo odročené na deň 13. 05. 2010. Pred uskutočnením pojednávania dňa 10. 05.

2010 bola pripustená ďalšia zmena návrhu. Pojednávanie zo dňa 13. 05. 2010 bolo

odročené za účelom vyhlásenia rozsudku. Voči rozsudku -341 zo dňa 27. 05.

2010 podal odporca III. odvolanie, po jeho doručení účastníkom bol spis dňa 22. 09. 2010

predložený na Krajský súd Nitra, ktorý rozsudkom -409 zo dňa 28. 09. 2011

napadnutý rozsudok zmenil tak, že v časti týkajúcej sa odporcu III. návrh zamietol, zároveň

vydal uznesenie, ktorým zmenil napadnuté uznesenie týkajúce sa nesprávneho označenia

odporcu III. Voči rozsudku KS Nitra dňa 13. 01. 2012 podal navrhovateľ dovolanie, dňa

30. 01. 2012 zároveň navrhovateľ doručil do spisu uznesenie o zrušení konkurzu

na odporcu II. so žiadosťou o pokračovanie v konaní. V dôsledku podaného dovolania bol

spis dňa 29. 03. 2012 predložený na Najvyšší súd SR. Pred predložením spisu bolo dňa

23. 03. 2012 navrhovateľovi oznámené, že spis bude bezodkladne predložený na Najvyšší

súd SR a po jeho vrátení budú vykonávané úkony vo vzťahu k odporcovi II s tým, že do času

rozhodnutia o podanom odvolaní napriek jeho žiadosti nie je možné vo veci určiť termín

pojednávania tak ako žiada.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že v predmetnej veci boli zo strany tunajšieho súdu

vykonávané jednotlivé úkony plynule, bez prieťahov. Napriek tomu, že v rámci dovolacieho

konania odpadla prekážka prerušenia konania voči odporcovi II tým, že v predmetnej veci

navrhovateľ voči rozsudku KS Nitra -409 zo dňa 28. 09. 2011 podal

dovolanie, nebolo možné pokračovať v konaní s odporcom II. Z týchto dôvodov mám za to,

že nedošlo k porušeniu základných práv sťažovateľa postupom tunajšieho súdu.“

Opatrovníčka sťažovateľa vo svojom stanovisku k vyjadreniu okresného súdu

uviedla, že s ním nemožno súhlasiť. Ďalej argumentuje tým, že podané dovolanie nebráni

okresnému súdu pokračovať v konaní proti odporcovi 2. rade, pričom okresný súd mal

dostatok času vyhotoviť si kópiu súdneho spisu a tak pokračovať v konaní. V stanovisku

uvádza:

„Takéto tvrdenie porušovateľa je zvláštne, minimálne z toho dôvodu, že práve

postupom porušovateľa v 1. rade došlo k uzatvoreniu súdneho zmieru, ktorý zjavne

uzatvorený nemal byť a musel byť preto následne zrušený. Taktiež je potrebné uviesť,

že od počiatku právny základ, t. j. zodpovednosť odporcu v 2. rade, ako právneho nástupcu

zamestnávateľa sťažovateľa bola nesporná a rovnako bola nesporná i zodpovednosť

odporcu v 1. rade. Ďalším faktom je, že právny predchodca odporcu v 3. rade Slovenská

poisťovňa a. s vypočítala priemerný zárobok sťažovateľa a s týmto sa sťažovateľ stotožnil,

pričom uplatnený nárok titulom straty na zárobku tvorí takmer celú sumu uplatnenú

v konaní. Ak takýto súdny spor prebieha na súde 19 rokov (a od zrušenia súdneho zmieru

10 rokov), je už len vzhľadom na dĺžku súdneho sporu pre sťažovateľa vyjadrenie predsedu

súdu neprijateľné, lebo nepociťuje a nevníma konanie ako plynulé, keď sa po tak dlhú dobu

svojho života nevie domôcť nielen svojich nárokov, ale ukončenia súdneho konania vôbec,

pričom osobitnými predpismi je garantované, že práve vysporiadavanie nárokov

zamestnancov vyplývajúce z pracovného úrazu, ako je to u sťažovateľa bude rýchle, účinné,

ba dokonca zabezpečené aj vtedy, keď zamestnávateľ, ako povinný subjekt zanikne, alebo

je insolventný.“

Najvyšší súd prípisom zo 6. marca 2014 ústavnému súdu oznámil,

že vo veci dovolania sťažovateľa proti rozsudku krajského súdu sp. zn.

z 28. septembra 2011 rozhodol 6. marca 2014 tak, že rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému

súdu na ďalšie konanie.

Účastníci konania oznámili ústavnému súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci

konalo ústne pojednávanie, a preto ústavný súd v súlade s § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil od ústneho pojednávania, keďže od neho nebolo možné očakávať ďalšie

objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov, a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého

má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa a práva podľa dohovoru vychádza zo svojej

ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba

domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Podľa (ďalej len „OSP“) je súd povinný

postupovať v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania tak, aby ochrana ich práv bola

rýchla a účinná.

Podľa len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších

návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Podľa sudca je povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo

splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov.

Podľa sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup

samotného súdu (3). V rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet

sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (,

, ). Podľa uvedených kritérií postupoval ústavný súd aj vo veci

sťažovateľa.

1. Pri posudzovaní právnej a faktickej zložitosti veci podľa prvého kritéria ústavný

súd uzavrel, že konanie vzhľadom na jeho predmet, t. j. rozhodovanie o návrhu na náhradu

škody spôsobenej ublížením na zdraví, má pre sťažovateľa nepochybne mimoriadny

význam, čo v súlade s doterajšou judikatúrou ústavného súdu vyžaduje od všeobecných

súdov zvýšenú starostlivosť (m. m. , , ,

, , , rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva

Stefanova proti Bulharsku z 11. 1. 2007).

Pokiaľ ide o posúdenie právnej zložitosti veci, ústavný súd poukazuje na to, že vec

tvorí štandardnú súčasť rozhodovacej agendy všeobecných súdov a v zásade nie je

mimoriadne právne zložitá. Podklad pre rozhodnutie tvorí súdnou praxou ustálená a bežne

používaná právna úprava. Výklad a používanie tejto právnej úpravy je stabilizovaný

a na predmetný spor sa vzťahuje dostatok judikatúry všeobecných súdov.

Ústavný súd pripúšťa určitú mieru skutkovej zložitosti veci s ohľadom na uplatnené

nároky z dôvodu škody na zdraví (bolestné, náhrada za stratu na zárobku počas pracovnej

neschopnosti, vecná škoda a úrazová renta) a ich povahu.

2. Ústavný súd pri hodnotení správania sťažovateľa v napadnutom konaní vychádzal

z toho, že v posudzovanom prípade ide o spor, v ktorom je každý účastník povinný

postupovať podľa a a vyvíjať všetko úsilie na súčinnosť so súdom tak,

aby súd mohol o ochrane uplatneného práva rozhodnúť v súlade so zákonom

a aj v primeranom čase. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že k právu účastníka

konania na efektívny, rýchly a účelný postup súdu v konaní pristupuje aj jeho procesná

povinnosť prispievať k dosiahnutiu účelu súdneho konania včasným reagovaním na pokyny

súdu a oznámením potrebných skutočností.

Ústavný súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by mohol pričítať na vrub sťažovateľovi

v súvislosti s doterajšou dĺžkou napadnutého konania.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal hodnotením postupu okresného súdu

v napadnutom konaní.

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu k porušeniu základného práva

podľa , resp. práva podľa dohovoru môže dôjsť

nielen neodôvodnenou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou,

resp. nesústredenou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu

právnej neistoty účastníkov konania v primeranom čase (m. m. napr. ,

, ).

Doterajšia dĺžka napadnutého konania bola ovplyvnená uplatnením riadnych

a mimoriadnych opravných prostriedkov účastníkmi konania, čo však nezbavuje okresný

súd zodpovednosti za stav konania, pretože primárnym pochybením okresného súdu bolo

schválenie súdneho zmieru uznesením z 18. októbra 1995, keď z okolností prípadu muselo

byť zjavné, že sťažovateľ nie je spôsobilý takéhoto právneho úkonu pre ťažkú duševnú

poruchu. Z prehľadu konania tiež vyplýva, že opravné prostriedky uplatnené opatrovníčkou

sťažovateľa boli podané dôvodne. V opravnom konaní boli zrušené procesné rozhodnutia

okresného súdu, ktoré súviseli s vyhlásením konkurzu na majetok odporcu v 2. rade.

Ústavný súd preto hodnotí tento postup okresného súdu ako neefektívny a majúci

za následok zbytočné prieťahy v konaní.

Ústavný súd vzal do úvahy, že okresný súd rozhodol rozsudkom z 27. mája 2010

o nároku sťažovateľa vo vzťahu k odporcovi v 1. rade a odporcovi v 3. rade, rozsudok

je však právoplatný len vo vzťahu k odporcovi v 1. rade, a dosiaľ okresný súd nerozhodol

o nároku sťažovateľa vo vzťahu k odporcovi v 2. rade.

Podľa názoru ústavného súdu je napadnuté konanie z ústavnoprávneho hľadiska

neprimerane dlhé (takmer 19 rokov) bez ohľadu na to, aký nárok sa uplatňuje. O to viac

to platí v konaní, v ktorom sa vyžaduje osobitná rýchlosť postupu (napr. ,

) vzhľadom na povahu veci.

Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že okresný súd svojím postupom

v namietanom konaní vedenom pod sp. zn. porušil základné právo sťažovateľa

na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Podľa ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo

nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,

vo veci konal.

Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľa

na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru bolo

postupom okresného súdu porušené, prikázal mu, aby vo veci vedenej pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej

sa nachádza sťažovateľ domáhajúci sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov

sa ho domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne

o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo

slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti

rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľ sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 100 000 €

z dôvodu neprimerane dlhej doterajšej doby konania vo veci, ktorá má pre neho mimoriadny

význam. Sťažovateľ poukazuje aj na charakter zbytočných prieťahov v súvislosti

s rozhodnutiami okresného súdu a zvlášť krajského súdu, ktorých zrušenia sa musel

domáhať v opravnom konaní vrátane dovolacieho konania.

Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto

prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym

súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru

priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

S prihliadnutím na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu vedeného

pod sp. zn. , berúc do úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu, význam veci

pre sťažovateľa, ako aj skutočnosť, že konanie nebolo v celom rozsahu do rozhodnutia

ústavného súdu právoplatne skončené, ústavný súd považoval priznanie sumy 15 000 €

sťažovateľovi za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom

súde.

V súlade s ústavný súd rozhodol o úhrade trov

konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym zastupovaním v konaní

pred ústavným súdom advokátkou JUDr. Evou Borovskou, ktorá je podľa predloženého

osvedčenia platcom dane z pridanej hodnoty. Sťažovateľ sa domáhal úhrady trov konania

za dva úkony právnej služby v sume 331,15 €.

Ústavný súd priznal úhradu za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu

zastúpenia, podanie sťažnosti) v súlade s príslušnými ustanoveniami vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).

Za dva úkony vykonané v roku 2013 tak priznal po 130,16 €, t. j. spolu 260,32 €, režijný

paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky) za 2 úkony vykonané v roku 2013 po 7,81 €, čo spolu

predstavuje sumu 275,94 €. Po zvýšení o daň z pridanej hodnoty (§ 18 ods. 3 vyhlášky)

predstavuje priznaná úhrada trov konania sumu 331,12 €.

Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet

právnej zástupkyne sťažovateľa ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku

tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. marca 2014