Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 556/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. novembra

2015 predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného

opatrovníčkou , , právne zastúpeného advokátkou

JUDr. Evou Borovskou, Štefánikova 7, Bratislava, ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na súdnu ochranu podľa ,

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

Slovenskej republiky a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl.

6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Nové Zámky v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom Krajského súdu

v Nitre v konaniach vedených pod sp. zn. , sp. zn. a sp. zn.

po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. IV. ÚS

664/2013 36 z 20. marca 2014, a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. septembra

2015 doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľ“),

zastúpeného opatrovníčkou , , právne zastúpeného

advokátkou JUDr. Evou Borovskou, Štefánikova 7, Bratislava, ktorou namieta porušenie

svojho základného práva na súdnu ochranu podľa

(ďalej len „ústava“), základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Okresného súdu Nové Zámky (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod

sp. zn. a postupom Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“)

v konaniach vedených pod sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. 25

Co/314/2015.

Sťažovateľ uviedol, že predložená sťažnosť súvisí s vecou vedenou ústavným súdom

pod sp. zn. , v ktorej už nálezom z 20. marca 2014 vyslovil, že „základné

právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Nové Zámky v konaní vedenom pod sp. zn. porušené boli“,

a zároveň okresnému súdu prikázal, aby v uvedenom konaní konal bez zbytočných

prieťahov.

Tomuto nálezu predchádzalo uznesenie č. k. 11 z 12. decembra

2013, ktorým ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) odmietol ako zjavne neopodstatnenú sťažnosť sťažovateľa v časti týkajúcej sa

námietky porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom krajského súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. , pretože zistil, že „krajský súd rozhodol o odvolaní rozsudkom

z 28. septembra 2011, ktorým zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že návrh voči

odporcovi v 3. rade zamietol. Sťažovateľom označené konanie krajského súdu bolo teda

právoplatne skončené pred podaním sťažnosti ústavnému súdu (17. mája 2013)“.

Sťažovateľ namieta, že ani po vydaní uvedeného nálezu okresný súd vo veci nekonal

a nerešpektoval príkaz ústavného súdu na konanie bez zbytočných prieťahov. Napriek tomu,

že predmetné konanie trvá už viac ako dvadsať rokov, zo strany všeobecných súdov nebolo

rozhodnuté „o celom návrhu“, čo u sťažovateľa „vyvoláva bezmocnosť voči postupom

súdov, pretože pokiaľ nie je vo veci, t. j. o celom návrhu rozhodnuté... tak sťažovateľ ani

nemá možnosť podať prípadný opravný prostriedok“. Okresnému súdu pritom vytýka, že

svojím postupom naďalej vyvoláva prieťahy v konaní, pretože „voči odporcovi v 1. rade je

rozhodnutie právoplatné a vykonateľné už od mája roku 2010 a voči odporcovi v 3. rade

(Sociálnej poisťovni) od júna 2015, pričom výrok rozhodnutia o trovách konania, ktoré bezo

sporu sťažovateľovi patria, je zrejme v nedohľadne, a to i napriek tomu, že krajský súd

v rozsudku zo dňa 17. 06. 2015 v poslednom výroku zmenil posledný výrok

uznesenia súdu prvého stupňa zo dňa 26. 03. 2015 sp. zn. tak, že účastníci –

navrhovateľ a odporca v 2. rade a vedľajší účastník nemajú voči sebe právo na náhradu

trov konania. Týmto zmeňujúcim výrokom nastal stav, na základe ktorého je možné

konštatovať, že o trovách konania doposiaľ porušovateľom v 1. rade nie je rozhodnuté, hoci

sťažovateľ bol v súdnom spore tak voči odporcovi v 1. rade, ako aj voči odporcovi v 3. rade

úspešný.“. Pokiaľ ide o krajský súd, tento podľa názoru sťažovateľa spôsobuje zbytočné

prieťahy nielen vykonávaním zmätočných, resp. neefektívnych procesných úkonov

týkajúcich sa vedenia konania, ale aj nerozhodnutím o návrhu sťažovateľa „o vydanie

opravného uznesenia i doplňujúceho rozhodnutia... do 30 dní“.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ v petite žiada, aby ústavný súd

nálezom vyslovil, že okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. a krajský súd

v konaniach vedených pod sp. zn. , sp. zn.

a sp. zn. porušili jeho základné práva podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2

a právo podľa dohovoru, a aby okresnému súdu a krajskému súdu

prikázal vo veci konať bez zbytočných prieťahov. Okrem toho sťažovateľ žiada priznať

finančné zadosťučinenie v sume 150 000 €, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia

v sume 331,15 €.

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez

prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

K námietke porušenia základných práv sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn.

Ústavný súd konštatuje, že ťažiskovým argumentom, ktorým sťažovateľ odôvodňuje

porušenie označených práv, je skutočnosť, že okresný súd dosiaľ nerozhodol o trovách

konania, čo len prehlbuje stav právnej neistoty, v ktorom sa nachádza už viac ako 20 rokov.

Pre účely overenia tejto námietky si ústavný súd vyžiadal spis okresného súdu sp. zn.

, z ktorého zistil, že v konaní o náhradu škody vystupoval sťažovateľ

v procesnom postavení navrhovateľa, pričom odporcom v 1. rade bol ,

odporcom v 2. rade , správkyňa konkurznej podstaty úpadcu, ktorým

bola , za účasti

vedľajšieho účastníka na strane odporcu v 2. rade, ktorým bola

, a odporcom v 3. rade bola

.

Vzhľadom na predchádzajúci nález ústavného súdu č. k. 36

z 20. marca 2014 bolo pre posúdenie predmetnej veci relevantné, že:

Okresný súd rozsudkom č. k. z 27. mája 2010 rozhodol, že odporca

v 1. rade a odporca v 3. rade sú povinní zaplatiť navrhovateľovi sumu 29 945,13 € do troch

dní od právoplatnosti rozsudku a od 1. júna 2010 sú povinní uhrádzať navrhovateľovi stratu

na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti – úrazovú rentu v sume 221,25 € vždy

do 15. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca a túto sumu ďalej upravovať o sumu

zvýšenia dôchodkových dávok podľa príslušných právnych predpisov s tým, že plnením

jedného z odporcov zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého odporcu. Okresný súd

zároveň zaviazal odporcu v 1. rade a odporcu v 3. rade zaplatiť navrhovateľovi ročné úroky

z omeškania v sadzbách špecifikovaných na s. 1 až 5 rozsudku. Vo zvyšnej časti okresný

súd návrh zamietol s tým, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia

vo veci samej. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť 12. júna 2010 „vo veci samej

vrátane úrokov o zmeškania vo vzťahu k odporcovi 1 a vykonateľnosť

16. 6. 2010“.

Krajský súd rozsudkom č. k. 409 z 28. septembra 2011 rozsudok

okresného súdu č. k. z 27. mája 2010 v časti týkajúcej sa odporcu v 3. rade

zmenil tak, že návrh voči nemu zamietol, z dôvodu, že „nie je vedne pasívne legitimovaným

účastníkom“. Vo zvyšnej časti ostal rozsudok okresného súdu nedotknutý. Toto rozhodnutie

nadobudlo právoplatnosť 12. decembra 2011. Uznesením č. k. 424

z 28. septembra 2014 krajský súd rozhodol o oprave nesprávneho označenia odporcu

v 3. rade ako „ústredia“ v rozsudku okresného súdu č. k. z 27. mája 2010.

Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 12. decembra 2011.

Najvyšší súd uznesením sp. zn. zo 6. marca 2014 rozsudok krajského

súdu č. k. 409 z 28. septembra 2011 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie, pretože zistil, že „odvolací súd posúdil otázku vecnej pasívnej legitimácie

žalovanej 3/ nesprávne“.

Okresný súd uznesením č. k. z 26. marca 2015 zrušil uznesenie

okresného súdu č. k. z 27. januára 2010, ktorým bolo prerušené konanie

voči odporcovi v 2. rade, konanie voči odporcovi v 2. rade a vedľajšiemu účastníkovi

na strane odporcu v 2. rade zastavil a zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo

na náhradu trov konania. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 15. apríla 2015.

Dňa 13. apríla 2015 bolo okresnému súdu doručené odvolanie navrhovateľa proti

výroku jeho uznesenia č. k. z 26. marca 2015, ktorým rozhodol o trovách

konania.

Dňa 4. mája 2015 bola vec predložená krajskému súdu.

Na pojednávaní konanom na krajskom súde 20. mája 2015 navrhovateľ vzal návrh

voči odporcovi v 3. rade týkajúci sa zaplatenia sumy 5 016 € späť, pretože túto sumu

po právoplatnosti rozsudku okresného súdu č. k. z 27. mája 2010 už uhradil

odporca v 1. rade.

Krajský súd rozsudkom č. k. , zo 17. júna 2015

pripustil čiastočné späťvzatie návrhu navrhovateľa o sumu 5 016 €, rozsudok okresného

súdu č. k. z 27. mája 2010 o tejto sume zrušil a konanie o tejto sume

zastavil. Krajský súd zároveň zmenil uvedený rozsudok okresného súdu vo vzťahu

k odporcovi v 3. rade tak, že tento je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu bolestného

a sťaženia spoločenského uplatnenia, náhradu straty na zárobku za obdobie

práceneschopnosti navrhovateľa, náhradu straty na zárobku po skončení práceneschopnosti

a úrazovú rentu v sumách špecifikovaných na s. 2 rozsudku, ako aj úroky z omeškania

v sumách špecifikovaných na s. 3 až 7 rozsudku. Krajský súd zároveň určil, že plnením

jedného z odporcov zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého odporcu. Uvedený

rozsudok okresného súdu v ostatných častiach týkajúcich sa odporcu v 1. rade

ostal nezmenený. Napokon krajský súd rozhodol, že uznesenie okresného súdu

č. k. z 26. marca 2015 v časti týkajúcej sa trov konania mení tak, že

účastníci – navrhovateľ, odporca v 2. rade a vedľajší účastník na strane odporcu v 2. rade

nemajú voči sebe právo na náhradu trov konania. V závere rozsudku krajský súd uviedol, že

„nerozhodoval o trovách odvolacieho konania s poukazom na vzhľadom

k tomu, že súd prvého stupňa si vyhradil rozhodovanie o trovách základného konania podľa

po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. O trovách odvolacieho

konania preto rozhodne súd prvého stupňa.“. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť

23. júla 2015 a vykonateľnosť 8. augusta 2015.

Krajský súd opravným uznesením č. k. ,

zo 17. júna 2015 opravil výrokovú časť rozsudku č. k. ,

zo 17. júna 2015 v druhej vete bodoch 3 a 5 týkajúcich sa náhrady straty na zárobku po

skončení práceneschopnosti a úrazovej renty. V ostatnej časti výroková časť rozsudku ostala

nedotknutá. Krajský súd zároveň vykonal opravu odôvodnenia rozsudku č. k. 25

, zo 17. júna 2015 z dôvodu zistenia chyby v počítaní.

Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 23. júla 2015 a vykonateľnosť 8. augusta

2015.

Dňa 14. augusta 2015 bolo okresnému súdu doručené dovolanie odporcu v 3. rade

proti rozsudku krajského súdu č. k. , zo 17. júna

2015 v spojení s opravným uznesením č. k. ,

zo 17. júna 2015.

Dňa 24. augusta 2015 bolo okresnému doručené aj dovolanie navrhovateľa.

Dňa 8. septembra 2015 okresný súd vyzval účastníkov na vyjadrenie k podaným

dovolaniam.

Dňa 5. augusta 2015 bol krajskému súdu doručený návrh navrhovateľa „na vydanie

doplňujúceho rozhodnutia a ďalšieho opravného uznesenia“ odôvodnený tým, že krajský

súd rozsudkom č. k. , zo 17. júna 2015 v spojení

s opravným uznesením č. k. , zo 17. júna 2015

nerozhodol o celom nároku.

Krajský súd uznesením č. k. , zo 7. septembra

2015 návrhy navrhovateľa z 5. augusta 2015 zamietol ako nedôvodné, pretože „nezistil

skutočnosti a dôvody odôvodňujúce postup tak podľa a ani podľa “. Podľa

pripojenej poštovej doručenky toto uznesenie prevzala právna zástupkyňa navrhovateľa

22. októbra 2015.

Pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa

vychádza ústavný súd zo svojej ustálenej judikatúry, podľa ktorej

„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu... K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo

iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako

právoplatným rozhodnutím súdu.“ (napr. , , ).

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu sa ochrana základnému právu

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , resp. právu

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru poskytuje

v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie

týchto práv označeným orgánom verejnej moci (všeobecným súdom) ešte mohlo trvať.

To znamená, že ústavný súd pri skúmaní porušenia označených práv zohľadňuje aj to, či

u sťažovateľa objektívne ide o odstránenie stavu právnej neistoty v jeho veci, pretože len

v takom prípade možno uvažovať o ich porušení (, ).

Ak v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu už nedochádza k porušovaniu základného

práva podľa a práva podľa dohovoru, ústavný súd sťažnosť

odmietne ako zjavne neopodstatnenú podľa , a to bez

ohľadu na to, z akých dôvodov skončilo toto porušovanie (, ).

V nadväznosti na uvedený právny názor ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že

jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je to, že musí

smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv

sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva významnú

preventívnu funkciu ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných

práv, a v prípade, že už k zásahu došlo a jeho účinky stále trvajú, aby sa v porušovaní týchto

práv ďalej nepokračovalo (m. m. , , ).

Uvedená judikatúra je sťažovateľovi známa už z uznesenia ústavného súdu

č. k. 11 z 12. decembra 2013.

Na doplnenie ústavný súd uvádza, že nie každý prieťah v súdnom konaní má

nevyhnutne za následok porušenie základného práva podľa (,

, , ). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48

ods. 2 je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým

materiálne. Okrem toho nemožno opomenúť, že prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

nespadá pod ochranu , pokiaľ namietané porušenie tohto základného

práva nedosahuje takú intenzitu, že s ohľadom aj na ďalšie konkrétne okolnosti daného

prípadu (najmä predmet konania, teda čo je pre sťažovateľa v stávke) by bolo možné

uvažovať o odmietnutí spravodlivosti ().

Ako vyplýva z prehľadu procesných úkonov, predmetná vec bola meritórne skončená

23. júla 2015, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok krajského súdu č. k.

620, zo 17. júna 2015 v spojení s opravným uznesením č. k. 25

, zo 17. júna 2015, t. j. ešte pred podaním sťažnosti

ústavnému súdu.

Hoci je nepochybné, že o trovách konania okresný súd ešte nerozhodol, v tejto

súvislosti je potrebné vychádzať zo znenia § 151 ods. 3 prvej vety Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej len „OSP“), podľa ktorého v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho

počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže

rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci

samej.

Zároveň podľa účastník môže podať dovolanie do jedného mesiaca

od právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu na súde, ktorý rozhodoval v prvom stupni.

Ak odvolací súd vydal opravné uznesenie, plynie táto lehota od doručenia opravného

uznesenia.

Aj v okolnostiach posudzovaného prípadu účastníci konania využili svoje procesné

oprávnenie a proti právoplatnému rozhodnutiu odvolacieho súdu podali 14. augusta 2015

a 24. augusta 2015 dovolania, o ktorých dovolací súd dosiaľ nerozhodol.

Vychádzajúc z uvedeného by podľa názoru ústavného súdu bolo v danom prípade

rozhodovanie okresného súdu o trovách konania neúčelné, odporujúce zásade hospodárnosti

konania, na ktorú sú všeobecné súdy povinné prihliadať v každom štádiu konania. Prípadné

rozhodnutie okresného súdu o trovách konania by totiž ešte viac sťažilo a predĺžilo postup

všetkých stupňov všeobecných súdov, keďže nemožno vylúčiť, že účastníci konania by proti

nemu nepodali ďalšie opravné prostriedky.

Na základe týchto skutočností ústavný súd dospel k záveru, že námietka sťažovateľa

je zjavne neopodstatnená, a pretože nezistil žiadnu možnosť vyslovenia porušenia

označených práv sťažovateľa postupom okresného súdu v napadnutom konaní, sťažnosť

v tejto časti odmietol podľa z dôvodu jej zjavnej

neopodstatnenosti.

K námietke porušenia základných práv sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru postupom krajského súdu

v konaniach vedených pod sp. zn. sp. zn. , sp. zn.

a sp. zn.

Ústavný súd v prvom rade konštatuje, že sťažovateľom navrhnutý petit sťažnosti

nezodpovedá splnomocneniu udelenému právnej zástupkyni, ktorá túto sťažnosť

koncipovala. Z obsahu splnomocnenia totiž vyplýva, že bolo udelené advokátke

na zastupovanie „vo veci podania sťažnosti na Ústavný súd SR vo veci porušenia

základných práv a slobôd v konaní na... Krajský súd Nitra sp. zn. ,

“. Na základe tejto skutočnosti sa ústavný súd námietkou porušenia

označených práv sťažovateľa postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

osobitne nezaoberal a v podrobnostiach sťažovateľa odkázal

na predchádzajúce uznesenie č. k. 11 z 12. decembra 2013.

Pokiaľ ide o postup krajského súdu v konaniach vedených pod sp. zn.

a sp. zn. , sťažovateľ mu vytýka jednak to, že vykonáva

zmätočné, resp. neefektívne procesné úkony, a tiež to, že nerozhodol o jeho návrhu

„o vydanie opravného uznesenia i doplňujúceho rozhodnutia... do 30 dní“.

Vychádzajúc z citovanej judikatúry ústavného súdu a prehľadu procesných úkonov,

aj v tomto prípade hodnotí ústavný súd námietku vznesenú sťažovateľom ako zjavne

neopodstatnenú.

Na základe výzvy ústavného súdu č. k. zo 6. októbra 2015 sa k veci

listom sp. zn. Spr 1224/2015 z 22. októbra 2015 vyjadril aj predseda krajského súdu, ktorý

okrem iného uviedol:

„Sťažovateľom označené konanie krajského súdu bolo právoplatne skončené dňom

23. 07. 2015, t. j. pred podaním sťažnosti sťažovateľom ústavnému súdu... Z uvedeného

dôvodu preto považujem sťažnosť sťažovateľa za zjavne neopodstatnenú. Dodávam len, že

k zbytočným prieťahom v konaní nedošlo ani v súvislosti s návrhom žalobcu na vydanie

opravného uznesenia a doplňujúceho rozsudku, keďže o jeho návrhoch... odvolací súd

rozhodol v zákonom stanovených lehotách...

V namietanom odvolacom konaní odvolací súd vykonával úkony smerujúce

k náležitému zisteniu skutkového stavu, jeho procesný postup bol vedený v intenciách

a svoje rozhodnutie odôvodnil i spôsobom zodpovedajúcim

právu na spravodlivý proces. Závery vyjadrené odvolacím súdom v rozsudku zo dňa 17. 06.

2005 č. k. , 620 v spojení s jeho opravným uznesením

zo dňa 17. 06. 2015 č. k. , 650 nie sú zjavne neodôvodnené

alebo arbitrárne, a z tohto dôvodu z ústavného hľadiska nie sú ani neospravedlniteľné

a neudržateľné... Rozsudok považujem za správny a spravodlivý a v tomto smere odkazujem

na jeho písomné odôvodnenie.“

Keďže ani v tomto prípade ústavný súd nezistil žiadnu možnosť vyslovenia porušenia

označených práv sťažovateľa postupom krajského súdu v konaniach vedených pod sp. zn. 25

a sp. zn. , z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti odmietol podľa

sťažnosť aj v tejto časti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. novembra 2015