Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/75/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu J. S., bývajúceho v K.,

zastúpeného opatrovníčkou E. S., bývajúcou v K. a právne zastúpeného JUDr. E. B.,

advokátkou so sídlom v B., proti ţalovaným 1/ K. B., bývajúcemu v Š., 2/ S., štátnemu

podniku v likvidácii, so sídlom v R., IČO: X., za účasti vedľajšieho účastníka na strane

ţalovaného 2/ S. so sídlom v B., pobočka B., 3/ S., so sídlom v B., o náhradu škody, vedenej

na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. , o dovolaní ţalobcu proti rozsudku

Krajského súdu v Nitre z 28. septembra 2011 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre z 28. septembra

2011 sp. zn. z r u š u j e a vec vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Ţalobca sa ţalobou podanou na Okresnom súde Nové Zámky 8. mája 1995, ktorú

v priebehu konania niekoľkokrát upravil, domáhal voči ţalovaným zaplatenia náhrady škody

z ublíţenia na zdraví, ktoré mu spôsobil ţalovaný 1/ fyzickým napadnutím dňa 4. júna 1994

v objekte pracoviska ţalovaného 2/ v čase, keď plnil pre ţalovaného 2/ pracovné povinnosti,

a ktorá pozostáva z náhrady za bolesť a za sťaţenie spoločenského uplatnenia, vecnej škody,

náhrady za stratu na zárobku počas práceneschopnosti od 4. júla 1994 do 4. apríla 1995

a náhrady za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti, vrátane úrazovej renty

do budúcnosti. Uviedol, ţe vo veci bol pôvodne schválený súdny zmier uznesením Okresného

súdu Nové Zámky z 18. októbra 1995 č.k. -25, ktorý bol neskôr v konaní sp. zn.

právoplatne zrušený (právoplatnosť nastala 4. októbra 2004).

2

Okresný súd Nové Zámky rozsudkom z 27. mája 2010 č.k. -341 uloţil

ţalovaným 1/ a 3/ povinnosť v lehote 3 dní zaplatiť ţalobcovi 29 945,13 € s úrokom

z omeškania špecifikovaným vo výroku rozsudku a od 1. júna 2010 mu uhrádzať stratu

na zárobku po skončení práceneschopnosti – úrazovú rentu v sume 221,25 € mesačne vţdy

do 15 dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca a túto sumu upravovať o sumu zvýšenia

dôchodkových dávok podľa príslušných právnych predpisov s tým, ţe plnením jedného

zo ţalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého ţalovaného. Vo zvyšku ţalobu

zamietol a o trovách konania si vyhradil právo rozhodnúť po právoplatnosti rozhodnutia

vo veci. V odôvodnení uviedol, ţe vykonaným dokazovaním bolo preukázané, ţe úraz, ktorý

ţalobca utrpel 4. júna 1994, je úrazom pracovným, ţe úraz ţalobcovi spôsobil ţalovaný 1/,

ktorý ho fyzicky napadol a ublíţil mu na zdraví, za čo bol aj rozsudkom Okresného súdu

Nové Zámky z 9. januára 1995 č.k. -61 (právoplatným 25. januára 1995) uznaný

vinným. Na základe uvedeného uzavrel, ţe za škodu zodpovedá ţalovaný 1/ podľa § 420

v rozsahu uvedenom v v znení

platnom v čase poškodenia, ako i ţalovaný 2/ podľa v rozsahu

uvedenom v v znení platnom v čase poškodenia a ţalovaná 3/

podľa , vyhlášky č. a ,

o sociálnom poistení. Nakoľko z uplatnených nárokov boli niektoré uspokojené čo i len

čiastočne, ţalobcovi priznal vzniknuté rozdiely, a to náhradu za bolesť a sťaţenie

spoločenského uplatnenia v sume 450,60 €, náhradu za stratu na zárobku počas

práceneschopnosti za obdobie od 4. júna 1994 do 3. apríla 1995 v sume 209,75 € a náhradu

za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti od apríla 1995 do mája 2010, kedy bol

vyhlásený rozsudok, v sume 29 284,78 € a od 1. júna 2010 úrazovú rentu vo výške 221,25 €

mesačne. V ostanej časti ţalobu nad priznané sumy a nárok na náhradu vecnej škody

zamietol. Pokiaľ ide o ţalovaného 2/ uviedol, ţe uznesením Krajského súdu v Bratislave

z 13. decembra 2005 č.k. -69 bol na ţalovaného 2/ vyhlásený konkurz a z toho

dôvodu bolo konanie voči nemu prerušené.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací na odvolanie ţalovanej 3/ rozsudkom

z 28. septembra 2011 sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa v časti týkajúcej

sa ţalovanej 3/ zmenil tak, ţe ţalobu voči nej zamietol. Na rozdiel o súdu prvého stupňa bol

toho názoru, ţe ţalovaná 3/ nie v konaní pasívne legitimovaná. Uviedol, ţe za škodu

spôsobenú poškodením zdravia ţalobcu v dôsledku úrazu utrpeného 4. júna 1994 zodpovedá

podľa hmotného práva výlučne ţalovaný 1/ podľa ustanovení ()

3

a zamestnávateľ ţalobcu – ţalovaný 2/ v dôsledku jeho zodpovednosti za škodu pri

pracovnom úraze podľa (). Iba v dôsledku právnej

úpravy zákonného poistenia zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze

v úrazovej poisťovni ( ) vzniklo poistenému (zamestnávateľovi), aby

poisťovňa za neho uhradila v rozsahu a vo výške podľa osobitných predpisov poškodeným

uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody na zdraví spôsobenej pracovným úrazom,

ku ktorému došlo počas trvania poistenia. Úrazovou poisťovňou podľa vyhlášky č. 280/1993

Z.z. bola do 31. decembra 2001 Slovenská poisťovňa a.s. a od 1. januára 2002 prešiel výkon

poistenia zodpovednosti za škodu podľa na Sociálnu poisťovňu.

Sociálna poisťovňa však z vyššie uvedených dôvodov priamo ţalobcovi za škodu

nezodpovedala. Zavedením tzv. zákonného poistenia sa zamestnávateľ nezbavil

zodpovednosti za náhradu škody za pracovný úraz, iba mu vzniklo právo, aby za neho

poisťovňa škodu uhradila. Priamy nárok poškodeného priamo voči poisťovni pripustil § 205d

() výnimočne v prípade zániku zamestnávateľa bez

prechodu práv a povinností z pracovnoprávneho vzťahu na iného zamestnávateľa, o ktorý

prípad však v prejednávanej veci nejde (nedošlo k zániku ţalovaného 2/), preto na Sociálnu

poisťovňu zo zákona neprešli záväzky ţalovaného 2/. Súdne konanie o nárokoch ţalobcu voči

ţalovanému 2/ z jeho pracovnoprávnej zodpovednosti za škodu spôsobenú pracovným

úrazom nie je doposiaľ skončené, konanie voči nemu v dôsledku vyhlásenia konkurzu bolo

prerušené a nie je skončené.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalobca a navrhol, aby

dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu buď zmenil a potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa

alebo zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnil nesprávnym právnym

posúdením veci v otázke nedostatku pasívnej legitimácie ţalovanej 3/ ako i existenciou inej

vady konania v zmysle Poukázal na to, ţe v konaní bolo nesporné,

ţe za škodu zodpovedá ţalovaný 1/, ktorý ho napadol a spôsobil mu ublíţenie na zdraví ako

i ţe predmetný úraz je súčasne úrazom pracovným, za ktorý zodpovedá ţalovaný 2/. Ţalovaná

3/ je povinná zo zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú pracovným úrazom

nároky ţalobcu za zamestnávateľa vyporiadať a táto povinnosť jej vyplýva z § 272 ods. 1

, nakoľko od 1. januára 2004 prevzala od zamestnávateľa výplatu

plnení vyplývajúcich zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze.

Zdôraznil, ţe ţalovaný 2/ je v platobnej neschopnosti, nakoľko bol na neho vyhlásený

konkurz.

K dovolaniu ţalobcu sa písomne vyjadrili ţalovaní 1/ a 3/; ţalovaný 1/ sa pridrţal

doterajších vyjadrení v konaní a ţalovaná 3/ navrhla dovolanie zamietnuť z dôvodu, ţe

rozsudok odvolacieho súdu je vecne správny.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po zistení, ţe dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,

ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ), bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ) preskúmal napadnuté rozhodnutie

odvolacieho súdu v rozsahu vyplývajúcom z a dospel k záveru, ţe tento

rozsudok treba zrušiť.

V zmysle môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi ( ) s výnimkou vecí uvedených v

Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v

a tieţ tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať, či napadnutý rozsudok nebol vydaný

v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v , zaoberal

sa dovolací súd otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237

písm. a/ aţ g/ Uvedené procesné vady neboli dovolateľom namietané a v dovolacom

konaní ani nevyšli najavo.

Inou vadou konania ( veta druhá ), na ktorú musí dovolací súd

prihliadnuť aj vtedy, ak nie je v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád

taxatívne vymenovaných v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom

je vecná nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich

postup súdu v občianskom súdnom konaní. Procesná vada konania tejto povahy, napriek

tomu, ţe bola v dovolaní namietaná, v dovolacom konaní nevyšla najavo. Námietku ţalobcu,

ţe odvolací súd prejednal odvolanie ţalovanej 3/ nad rámec rozsahu námietok v ňom

uvedených, keďţe ţalovaná 3/ v ňom nenamietala nedostatok pasívnej legitimácie, dovolací

súd nepovaţuje za opodstatnenú. Z obsahu odvolania jednoznačne vyplýva, ţe ţalovaná 3/

okrem spôsobu výpočtu a výšky jednotlivých náhrad škody namieta aj nedostatok pasívnej

legitimácie v danom konaní, a preto správne odvolací súd dôvodnosť tejto námietky

v odvolacom konaní posudzoval.

Ţalobca vychádzajúc z obsahu jeho dovolania namieta, ţe zmeňujúci rozsudok

odvolacieho súdu v časti, ktorým bola ţaloba voči ţalovanej 3/ zamietnutá, spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Právnym posúdením

je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje

konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou

aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepouţil správny

(náleţitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale

interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Po preskúmaní veci dovolací súd dospel k záveru, ţe právne posúdenie veci odvolacím

súdom, ktoré ho viedlo k zmene rozhodnutia súdu prvého stupňa a zamietnutiu ţaloby

vo vzťahu k ţalovanej 3/, nemoţno povaţovať za správne.

V posudzovanej veci je nesporné, ţe ţalobca utrpel 4. júna 1994 úraz, ktorý je úrazom

pracovným a za škodu ním spôsobenú zodpovedá ţalovaný 1/ podľa ustanovení Občianskeho

zákonníka, keďţe bol priamym škodcom a jeho fyzickými útokmi došlo k poškodeniu zdravia

ţalobcu, v dôsledku ktorých bol od 4. júna 1994 práceneschopný a od 4. apríla 1995

invalidným, ako aj zamestnávateľ ţalobcu (ţalovaný 2/) podľa ustanovení

(). Predmetom konania je nárok ţalobcu na náhradu za bolesť

a sťaţenie spoločenského uplatnenia, na náhradu za stratu na zárobku počas

práceneschopnosti a na náhradu za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti, vrátane

úrazovej renty do budúcna.

Pokiaľ ţalobca v dovolaní napáda správnosť právneho názoru odvolacieho súdu

v otázke vecnej pasívnej legitimácie ţalovanej 3/ treba uviesť, ţe jedným zo základných

predpokladov úspešnosti ţaloby na plnenie je aj skutočnosť, ţe účastníci majú vecnú

legitimáciu. Vo všeobecnosti platí, ţe vecnú legitimáciu v občianskom súdnom konaní

má predovšetkým ten, kto je zúčastnený právneho vzťahu alebo práv a povinností, o ktoré

v konaní ide. Vecnou legitimáciou treba rozumieť stav vyplývajúci z hmotného práva.

Rozhodujúce je teda to, kto je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (povinnosti), o ktoré

v konaní ide. Treba zdôrazniť, ţe na povahu právneho vzťahu nemá ţiaden vplyv to, ak zákon

stanoví, ţe rozhodovanie o niektorom konkrétnom nároku zverí do právomoci iného orgánu

(súdu), ktorý inak nie je kompetentný rozhodovať o právach a povinnostiach vyplývajúcich

z tohto právneho vzťahu.

Podľa právnej úpravy platnej do 31.12.2003 nárok na náhradu škody pri pracovnom

úraze bol nárokom vyplývajúcim z pracovnoprávneho vzťahu upraveného

(, resp. ). Obsahom právneho vzťahu

vyplývajúceho zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu vzniknutú pracovným úrazom

bolo právo zamestnanca na poskytnutie náhrad za spôsobenú škodu a povinnosť

zamestnávateľa túto náhradu poskytnúť.

V zmysle zákona č. 65/165 Zb. boli zamestnávatelia

zamestnávajúci aspoň jedného zamestnanca pre prípad svojej zodpovednosti za škodu pri

pracovnom úraze alebo chorobe z povolania zákonne poistení v úrazovej poisťovni, ktorou

bola Slovenská poisťovňa, a.s. Neskôr o sociálnom poistení prešiel

výkon poistenia zodpovednosti za škodu na zdraví spôsobenej pracovným úrazom a chorobou

z povolania zo Slovenskej poisťovne, a.s., na Sociálnu poisťovňu od 1. apríla 2002 (§ 51e

ods. 1 zákona).

Dňom 1. januára 2004 bol o sociálnom poistení (ďalej len

„“) zrušený o sociálnom poistení (ďalej len

„“), ktorý zrušil, okrem iných, aj dovtedy platné ustanovenia

ods. 1 písm. a/ aţ c/ a aţ 213 . V rámci pracovnoprávnej zodpovednosti

zamestnávateľa za škodu spôsobenú pracovným úrazom alebo chorobou z povolania zostal

zamestnancovi zachovaný len nárok na náhradu vecnej škody.

Zákonné poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze

a pri chorobe z povolania bolo týmto zákonom nahradené úrazovým poistením. Úrazové

poistenie, ako poistenie pre prípad poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného

úrazu, sluţobného úrazu a choroby z povolania, bolo upravené ako súčasť systému sociálneho

poistenia. V zmysle povinne úrazovo poistený je zamestnávateľ,

ktorý zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu vykonávajúcu zárobkovú činnosť

v pracovnoprávnom vzťahu, v štátnozamestnaneckom pomere, v členskom pomere, ktorého

súčasťou je aj pracovný vzťah k druţstvu, v sluţobnom pomere okrem fyzickej osoby, ktorá

je sudca alebo prokurátor alebo ktorý zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu vykonávajúcu

zárobkovú činnosť, ktorou je výkon verejnej funkcie podľa osobitných predpisov. Podľa § 17

ods. 1 tohto zákona nárok na úrazové dávky z úrazového poistenia zamestnávateľa má jeho

zamestnanec po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom. Zároveň bol týmto

zákonom nahradený dovtedajší systém odškodňovania pracovných úrazov a chorôb

z povolania systémom úrazového poistenia (pri ktorom v prípadoch zodpovednosti

zamestnávateľa za poškodenie zdravia alebo úmrtie v dôsledku pracovného úrazu a choroby

z povolania vzniká zamestnancovi alebo inej oprávnenej osobe nárok na úrazové dávky pri

splnení podmienok podľa tohto zákona). Plnenia vyplývajúce pôvodne z nárokov na náhradu

škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, s výnimkou nároku

na náhradu vecnej škody, sa stali plneniami vyplývajúcimi z nárokov na dávky úrazového

poistenia (úrazové dávky).

V súdnej praxi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bola otázka, kto je subjektom

povinným z právneho vzťahu sociálneho poistenia, uţ riešená napr. v rozhodnutiach sp. zn.

, sp. zn. , nepriamo aj v sp. zn. a pod.,

v ktorých rozhodnutiach najvyšší súd uviedol, ţe na výkon sociálneho poistenia bola zriadená

Sociálna poisťovňa, ktorá toto poistenie vykonáva nielen tým, ţe o týchto dávkach rozhoduje,

ale je tieţ orgánom, ktorý tieto dávky aj poskytuje, z čoho vyplýva, ţe Sociálna poisťovňa

a nie zamestnávateľ poškodeného, je tým subjektom, ktorý v prípade priznania dávky

poškodenej osobe túto uhrádza, a je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, t.j. vecne

legitimovaným subjektom na strane ţalovanej, ktorý má podľa zákona povinnosť úrazovú

dávku poskytnúť a nie osoba, ktorá je povinná platiť poistenie na úrazové poistenie.

Ak osobitný zákon zveruje rozhodnúť o úrazovej dávke súdu, je povinným subjektom

z takého vzťahu ten subjekt, ktorý podľa zákona má povinnosť dávku poskytnúť (nie osoba,

ktorá je povinná platiť poistenie na úrazové poistenie). Podľa právneho názoru dovolacieho

súdu je názor zaujatý v uvedených rozhodnutiach opodstatnený aj v prejednávanej veci

a dovolací súd ani v danom prípade nemá dôvod odkloniť sa od tohto názoru.

Pre úplnosť dovolací súd dáva do pozornosti súdu niţšieho stupňa, ţe medzičasom

došlo na základe uznesenia Krajského súdu v Bratislave z 13. decembra 2011 č.k.

-340 k zrušeniu konkurzu na majetok úpadcu S., štátneho podniku v likvidácii, so

sídlom v R. (ţalovanej 2/) po splnení rozvrhového uznesenia podľa § 44 ods. 1 písm. b/

o konkurze a vyrovnaní a správkyňa JUDr. D. B. bola zbavená

funkcie správcu konkurznej podstaty. Preto bude potrebné v ďalšom konaní na túto

skutočnosť prihliadnuť, a to aj z hľadiska zákona č, , resp.

od 1. januára 2004

Keďţe odvolací súd posúdil otázku vecnej pasívnej legitimácie ţalovanej 3/

nesprávne, Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil

a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie ( ).

Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené,

koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho

konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 6. marca 2014

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková