Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/166/2011

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Jozefa Kolcuna a sudcov JUDr. Martina Vladika a JUDr. Viery Petríkovej, v právnej

veci žalobcu : S. T., bývajúci S., zastúpený JUDr. M. C., advokátom v B., proti žalovaným :

1/ M. T. S., so sídlom v Ž., zastúpený JUDr. V. R., advokátkou v Ž., 2/ Sociálna

poisťovňa, ústredie Bratislava, ul. 29. augusta 8, o mimoriadne zvýšenie náhrady za

bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp.zn.

, o dovolaní žalovaného 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 11. mája

2011 sp.zn.

t a k t o :

Dovolanie z a m i e t a .

Žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Žilina rozsudkom z 26. marca 2010 č.k. -584 zamietol

návrh žalobcu, ktorým sa domáhal voči žalovaným mimoriadneho zvýšenia náhrady za bolesť

a sťaženie spoločenského uplatnenia.

Krajský súd v Žiline na odvolanie žalobcu uznesením z 15. júla 2010 č.k.

-620 zrušil rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Následne Okresný súd Žilina rozsudkom z 23. decembra 2010 č.k. -674

vyslovil, že žalovaný 1/ je zodpovedný za škodu na zdraví žalobcu, ktorú žalobca utrpel pri

pracovnom úraze dňa 10. júla 2004 v rozsahu 50 %. Zaviazal žalovaného 2/ zaplatiť

2

žalobcovi náhradu bolestného vo výške 3 815,21 € a za sťaženie spoločenského uplatnenia

vo výške 13 617,81 € a to v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobný návrh

v časti určenia zodpovednosti žalovaného 1/ za škodu na zdraví žalobcu, ktorú utrpel pri

pracovnom úraze dňa 10.7.2004 nad rozsah 50 % a v časti uplatnenej zvyšnej časti náhrady

bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia zamietol. Vyslovil, že o trovách konania

rozhodne až po právoplatnosti tohto rozhodnutia. Po vykonanom dokazovaní mal

za preukázané, že žalovaný 1/ je zodpovedný za pracovný úraz žalobcu ale nie v plnom

rozsahu, nakoľko konaním žalobcu sa žalovaný 1/ zbavil zodpovednosti čiastočne. Posúdil

mieru zodpovednosti s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti v rozsahu 50 %, keďže

žalobca porušil bezpečnostné predpisy a rukami šiel do stroja za chodu, pričom zotrval v stroji

ešte pred jeho spustením aj napriek tomu, že vedel, že bezpečnostné blokovanie je

znefunkčnené, na čo zamestnávateľa ničím preukázateľne neupozornil.

Nároky na náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia sa od 1.1.2004 stali

predmetom úpravy zákona o sociálnom poistení a preto konanie o takom nároku je konanie

vo veci sociálneho poistenia. Preto tieto nároky sú vecou sociálneho poistenia a nie vecou

pracovnou. Je nepochybné, že o nároku žalobcu na náhradu za bolesť a za sťaženie

spoločenského uplatnenia v dôsledku jeho pracovného úrazu rozhodovala Sociálna poisťovňa

ako oprávnený subjekt v zmysle zákona, pričom rozhodnutím zo dňa 20. novembra 2006

č. X. bolo rozhodnuté, že žalobca má nárok na náhradu za bolesť v dôsledku pracovného

úrazu zo dňa 10. júla 2004 v sume 48 938 Sk, pričom z odôvodnenia tohto rozhodnutia

vyplýva, že priznaná výška bola určená v zmysle vyhlášky č. s poukazom na

posudok vydaný MUDr. B., v zmysle ktorého bola bolesť ohodnotená na 812,625 bodov,

z ktorej bola náhrada za bolesť určená v sume 48 938 Sk (815,625 x 60 Sk za bod)

a rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 29.11.2006 č. X bolo rozhodnuté, že žalobca má

nárok náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku pracovného úrazu zo dňa

10.7.2004, ktorá sa mu priznala vo výške 54 750 Sk, pričom z odôvodnenia tohto rozhodnutia

vyplýva, že priznaná výška bola určená v zmysle vyhlášky č. s poukazom na

posudok vydaný MUDr. B., v zmysle ktorého bola bolesť ohodnotená na 912,5 bodov,

z ktorej bola náhrada za sťažené spoločenské uplatnenie určená v sume 54 750 Sk, pričom

MUDr. B. navrhol zvýšiť základný počet bodov až na dvojnásobok. Žalobcovi však žalovaný

2/ nepriznal dané navrhované zvýšenie, nakoľko zamestnávateľ v stanovenej lehote sa

nevyjadril k navrhovanému zvýšeniu. Vzhľadom k tomu, že predmetom konania je aj

3

mimoriadne zvýšenie náhrady bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, je daná

právomoc súdu.

Žalobca požadoval po čiastočnom späťvzatí mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť vo výške

1 098 187 Sk, t.j. 36 453,13 € a za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 1 805 250 Sk,

t.j. 59 923,32 €, spolu 96 376,45 €, pričom pri bolestnom žalobca žiadal zvýšiť 35-násobne

a pri sťažení spoločenského uplatnenia navrhoval zvýšiť 40-násobne a od takto vypočítaných

súm odrátal už vyplatené sumy žalovaným 2/. V konaní bolo nariadené znalecké dokazovanie,

na základe ktorého bol vypracovaný posudok znalcom MUDr. F. H., kde znalec ohodnotil

bolestné a stanovil základný počet bodov 487,25 bodov s tým, že navýšil bolestné podľa

zásad pre hodnotenie o jednu polovicu, keďže poškodenie na zdraví si vyžadovalo bolestivejší

spôsob liečby, spolu teda základný počet bodov odškodnenia za bolesť predstavuje 546,25

bodov a sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotil na 775 bodov, pričom doporučil

uplatniť vyhlášky č. na 1310 bodov a to zvýšiť podľa

vyhlášky na dvojnásobok základnej sadzby, t.j. 2620 bodov.

Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nárok žalobcu je opodstatnený,

nakoľko je nesporné, že došlo k pracovnému úrazu avšak má za to, že zamestnávateľ,

t.j. žalovaný 1/ sa zbavil čiastočne zodpovednosti s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti,

a vzhľadom na zistené skutočnosti posúdil mieru zodpovednosti vo výške 50 %. V časti

odškodnenia bolestného a to mimoriadneho zvýšenia vychádzal zo základného bodového

ohodnotenia zo znaleckého posudku vypracovaného v predmetnom konaní MUDr. F.

H., ktorý ohodnotil bolestné základným počtom 546,25 čo pri sume 60 Sk za jeden bod

predstavuje sumu 32 775 Sk, t.j. 1 087,93 €. Žalobca požadoval 35-násobné zvýšenie tejto

náhrady. S poukazom na závery znaleckého posudku a to predovšetkým na bolestivejší

spôsob liečby, teda žalobca si vytrpel bolesť nielen pri samotnom úraze, ale následne aj

v súvislosti s liečbou má za to, že 10-násobné zvýšenie je v danom prípade primerané

a postačujúce všetkým okolnostiam, ktoré vyšli najavo. Takéto zvýšenie predstavuje sumu

327 750 Sk, t.j. 10 879,31 € (546,25 x 60 Sk x 10). Vzhľadom na mieru zodpovednosti

žalovaného 1/, ktorú súd posúdil v rozsahu 50 % po odpočítaní vyplatenej sumy žalovaným 2/

vo výške 48 938 Sk titulom bolestného, súd priznal žalobcovi bolestné vo výške 50 %

z 10-násobného zvýšenia, teda vo výške 114 937 Sk, t.j. 3 815,21 €.

V časti odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia a to mimoriadneho zvýšenia

vychádzal zo základného bodového ohodnotenia zo znaleckého posudku vypracovaného

v predmetnom konaní MUDr. F. H., ktorý ohodnotil sťaženie spoločenského uplatnenia

základným počtom bodov 775, čo pri sume 60 Sk za 1 bod predstavuje sumu 46 500 Sk, t.j.

1 543,52 €. Žalobca požadoval 40-násobné zvýšenie tejto náhrady. S poukazom na závery

znaleckého posudku vzhľadom na obmedzenia alebo stratu možnosti poškodeného uplatniť sa

v živote a v spoločnosti ako aj na vek, ktorý mal pri utrpení pracovného úrazu 21 rokov,

pričom následkom úrazu zo dňa 10.7.2004 došlo u žalobcu ku skalpácii kože v celej hrúbke

od oblasti zápästia celej ruky a k amputácii posledného článku palca ľavej ruky a

k amputácii druhého až piateho prsta úrovne pod hlavičkami základných článkov, na základe

čoho je ľavá ruka žalobcu prakticky nepoužiteľná na všetky úkony, ktoré zdravý človek

vykonáva pomocou ruky v osobnom živote, rodinnom živote, nemôže obsluhovať prístrojovú

techniku, nemôže plnohodnotne športovať a je aj spoločensky obmedzovaný, má za to, že

20-násobné zvýšenie je v danom prípade primerané a postačuje všetkým okolnostiam,

ktoré vyšli najavo s poukazom na skutočnosť, že išlo o poškodenie ľavej ruky a jej stratu

úchopovej schopnosti a funkčnosti. Takéto zvýšenie predstavuje sumu 930 000 Sk, t.j.

30 870,34 € (775 bodov x 60 x 20). Vzhľadom na mieru zodpovednosti, ktorú súd posúdil

v rozsahu 50 % po odpočítaní vyplatenej sumy žalovaným 2/ vo výške 54 750 Sk titulom

sťaženia spoločenského uplatnenia, priznal žalobcovi sťaženie spoločenského uplatnenia

vo výške 50 % z 20-násobného zvýšenia, teda vo výške 410 250 Sk, t.j. 13 617,81 €.

Krajský súd v Žiline na odvolanie žalovaného 2/ rozsudkom z 11. mája 2011 č.k.

-739 rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým žalovaný 2/ bol povinný

zaplatiť žalobcovi náhradu bolestného vo výške 3 815,21 € a za sťaženie spoločenského

uplatnenia vo výške 13 617,81 € do troch dní potvrdil. Vyslovil, že v ostatnej časti sa

odvolanie rozsudku okresného súdu nedotýka. Pripustil proti rozsudku odvolacieho súdu

dovolanie. V odôvodnení rozhodnutia sa stotožnil so skutkovými i právnymi závermi

prvostupňového rozhodnutia. Uviedol, že odvolanie žalovaného 2/ obsahuje v zásade dve

odvolacie námietky. Jednak, žalovaný 2/ namieta, že na rozhodovanie o uplatnenom nároku

žalobcu nie je daná právnosť súdu a jednak, že žalovaný 2/ nie je pasívne vecne

legitimovaným subjektom vo vzťahu k žalobcom uplatňovanému nároku na zaplatenie

mimoriadneho zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a bolestného z titulu

pracovného úrazu.

Pokiaľ ide o námietku nedostatku právomoci súdu na rozhodnutie o uplatnenom nároku,

právomoc súdu na jeho prejednanie je daná a opiera sa o ustanovenie Ide

o právomoc rozhodnúť vo vymedzenom právnom vzťahu, ktorá bola súdom zverená

zákonom. Týmto zákonným ustanovením je , ktoré ustanovenie

odkazuje pre prípad nároku poškodeného na náhradu za bolesť a náhradu za sťaženie

spoločenského uplatnenia na osobitný predpis. Týmto osobitným predpisom je v súčasnosti

o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia.

Do nadobudnutia účinnosti tohto zákona, v čase, keď došlo k pracovnému úrazu, t.j. ku dňu

10.7.2004, týmto osobitným predpisom bola , ktorá bola s účinnosťou

od 1.8.2004 zrušená ustanovením Podľa tejto

vyhlášky v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť a sťaženie

spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť. Toto ustanovenie hoci má podzákonný charakter,

aplikuje sa na základe odkazu zákona – ustanovenia , ktoré plní

úlohu blanketárnej právnej normy. Právomoc súdu na rozhodnutie uplatneného nároku

žalobcu z pracovného úrazu, ktorý sa stal 10.7.2004 je daná a táto otázka bola už aj

predmetom rozhodovania pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky (rozsudok sp.zn.

zverejnené pod č. 5/2008 ZSP).

Druhá podstatná odvolacia námietka žalovaného 2/ sa týka tvrdeného nedostatku jeho

pasívnej vecnej legitimácie v konaní. Odvolací súd túto námietku považuje za nedôvodnú.

Žalovaný 2/ je pasívne vecne legitimovaný v právnom vzťahu so žalobcom z titulu výplaty

dávky úrazového poistenia – mimoriadneho zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského

uplatnenia a bolestného. Nárok žalobcu na plnenie voči žalovanému z titulu dávky úrazového

poistenia je založený vecným ( a ) a osobným

(§ 16, § 17 cit. zákona) rozsahom úrazového poistenia. Vychádzajúc zo zákona

č. , ktorý upravuje sociálne poistenie, jeho rozsah, právne vzťahy pri

vykonávaní sociálneho poistenia, organizáciu sociálneho poistenia, financovanie sociálneho

poistenia, dozor štátu a konanie vo veciach sociálneho poistenia (§ 1 cit. zákona),

zamestnávateľ je zo zákona povinne poistený pre prípad úrazu alebo choroby z povolania

zamestnanca, pričom povinnosť plniť má výlučne Sociálna poisťovňa. Pokiaľ ide o povahu

právneho vzťahu na plnenie zo zodpovednosti za škodu spôsobenú zamestnancovi pracovným

úrazom, ide o právny vzťah upravený vyššie citovaným zákonom o sociálnom poistení, ktorý

vzniká medzi zamestnancom a Sociálnou poisťovňou. Z nárokov zo zodpovednosti

na náhradu škody možno zamestnávateľovi podľa predpisov pracovného práva účinných

po 1.1.2004 uložiť iba povinnosť zaplatiť zamestnancovi vecnú škodu, ktorá zostala upravená

v ako jediný nárok na plnenie, z ktorého je voči zamestnancovi pasívne

legitimovaný zamestnávateľ. Ostatné nároky zamestnanca na plnenie z titulu zodpovednosti

zamestnávateľa za pracovný úraz a chorobu z povolania vznikajú v zmysle zákona

č. o sociálnom poistení a ide o priame nároky zamestnanca voči Sociálnej

poisťovni ako platiteľovi dávok úrazového poistenia. Priamy nárok žalobcu v postavení

zamestnanca voči poisťovni je založený ustanovením ,

podľa ktorého ustanovenia nárok na úrazovú dávku z úrazového poistenia zamestnávateľa má

jeho zamestnanec po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom. Sociálna poisťovňa

má postavenie nielen verejnoprávneho subjektu rozhodujúceho o dávkach úrazového

poistenia (okrem mimoriadneho zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia

a bolestného, o ktorých nárokoch rozhoduje súd), ale aj postavenia priameho platiteľa tejto

dávky. V zmysle platnej právnej úpravy je vylúčené, aby na takéto plnenia bol zaviazaný

zamestnávateľ. Hoci odvolací súd považuje žalovaného 2/ za vecne pasívne legitimovaného

v konaní o právnom nároku žalobcu z dôvodov, ktoré krajský súd vyššie podrobne uviedol,

zároveň však konštatuje, že ide o otázku, ktorá doposiaľ nebola judikovaná. Odvolací súd

preto na návrh žalovaného 2/ pripustil proti svojmu potvrdzujúcemu rozsudku dovolanie,

pričom za otázku zásadného právneho významu považuje otázku, „či je Sociálna poisťovňa

(žalovaný 2/) vecne pasívne legitimovaným účastníkom v spore o návrhu zamestnanca

vo veci zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a bolestného z titulu

pracovného úrazu, ktorý sa stal 10.7.2004 a za ktorý zodpovedá zamestnávateľ, či teda

žalobcovi ako zamestnancovi úrazovo poisteného zodpovedného zamestnávateľa vzniká

priamy nárok na plnenie dávky úrazového poistenia spočívajúcej v zvýšení náhrady

za sťaženie spoločenského uplatnenia a bolestného voči Sociálnej poisťovni“.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný 2/, ktorý

prípustnosť odvodzoval z ustanovenia a dôvodnosť z ustanovenia

ods. 2 písm.c/ Uviedol, že konajúce súdy postavili subjekt verejného práva

do dlžníckeho postavenia. Zúženie právneho postavenia žalovaného 2/ len na pozíciu platiteľa

dávky, resp. že žalobca má priamy nárok voči poisťovni je v rozpore s pôsobnosťou zákona

o sociálnom poistení. Hospodárenie žalovaného 2/ je prísne regulované v zmysle § 157 a nasl.

zákona o sociálnom poistení. Nároky z úrazového poistenia sú hradené z verejných

prostriedkov, konkrétne z fondu úrazového poistenia vymedzeného v § 164 zákona

o sociálnom poistení. Aj ostatné nároky z podsystémov sociálneho poistenia, vymedzené v § 2

zákona o sociálnom poistení, ako sú nároky z nemocenského, dôchodkového, garančného

poistenia a poistenia v nezamestnanosti, sú hradené z verejných prostriedkov z jednotlivých

fondov uvedených § 161 a nasl. Dlžnícke postavenie by prichádzalo do úvahy len v prípade

neplnenia zmluvných záväzkových vzťahov, ktoré žalovaný 2/ uzatváral v súvislosti

s prevádzkou svojej zákonnej činnosti (platenie nákladov zo správneho fondu v zmysle § 168

zákona o sociálnom poistení). Žalovaný 2/ nie je len platiteľom úrazových dávok ale aj

dôchodkov, nemocenských dávok a iné. Ani v jednom z týchto podsystémov neprichádza

do úvahy civilné sporové konanie, do úvahy prichádza len správne súdnictvo. Takáto

povinnosť nevyplýva ani z § 2, § 13 ods. 3, § 16, § 17 zákona o sociálnom poistení, na ktoré

odkazuje odvolací súd. Dikcia § 17 jasne uvádza, že úrazové dávky nie sú priamym nárokom

voči žalovanému 2/, ale sú to nároky z úrazového poistenia zamestnávateľa. Podľa tohto

ustanovenia je predpokladom pre vznik nároku splnenie podmienok ustanovených týmto

zákonom. Konštitutívne rozhodnutie vydané prvostupňovým a potvrdené druhostupňovým

súdom nevychádza zo splnenia požiadavky podľa § 17 zákona o sociálnom poistení.

Ustanovenia § 2, § 13 ods. 3, § 16, § 17 zákona o sociálnom poistení, na ktoré odkazuje

odvolací súd, neupravujú ani dlžnícke postavenie žalovaného 2/, ani existenciu priameho

nároku žalobcu voči nemu, lebo nie je zodpovedným subjektom. Navrhol rozsudok

odvolacieho súdu ako aj prvostupňového súdu zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa

na ďalšie konanie.

Žalovaný 1/ vo svojom vyjadrení uviedol, že považuje rozhodnutie súdov nižších

stupňov za vecne správne a navrhol dovolanie žalovaného 2/ zamietnuť.

Žalobca vo svojom vyjadrení navrhol dovolanie žalovaného 2/ zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie bolo podané proti právoplatnému rozsudku odvolacieho súdu oprávnenou osobou

(účastníčkou konania) v zákonnej lehote ( ), preskúmal napadnutý rozsudok

ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že dovolanie v časti smerujúcej

proti výroku rozsudku odvolacieho súdu o potvrdení prvostupňového rozsudku

vo vyhovujúcom výroku, nie je dôvodné.

Najvyšší súd predovšetkým z úradnej povinnosti skúmal existenciu vád konania

taxatívne vymedzených v ustanovení a iných vád, ktoré mohli mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Zistil, že z obsahu spisu žiadne takéto vady nevyplývajú.

Následne preto skúmal správnosť napadnutého rozsudku z hľadiska uplatneného dovolacieho

dôvodu, a to právneho posúdenia veci odvolacím súdom v otázke zásadného právneho

významu, pre ktorú bolo pripustené dovolanie, t.j. v otázke pasívnej legitimácie žalovaného 2/

v konaní o zaplatenie mimoriadneho zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia

a bolestného podľa a vyhlášky č.

Jedným zo základných predpokladov úspešnosti žaloby na plnenie je aj skutočnosť, že

účastníci majú vecnú legitimáciu. Vo všeobecnosti platí, že vecnú legitimáciu v občianskom

súdnom konaní má predovšetkým ten, kto je zúčastnený právneho vzťahu alebo práv

a povinností, o ktoré v konaní ide. Vecnou legitimáciou treba rozumieť stav vyplývajúci

z hmotného práva. Rozhodujúce je teda to, kto je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia

(povinnosti), o ktoré v konaní ide. Treba zdôrazniť, že na povahu právneho vzťahu nemá

žiaden vplyv to, ak zákon stanoví, že rozhodovanie o niektorom konkrétnom nároku zverí

do právomoci iného orgánu (súdu), ktorý inak nie je kompetentný rozhodovať o právach

a povinnostiach vyplývajúcich z tohto právneho vzťahu.

V posudzovanej veci predmetom sporu je nepochybne nárok žalobcu vyplývajúci

z právneho vzťahu sociálneho poistenia, právna úprava ktorého je obsahom zákona

č. Tento zákon okrem iného vymedzuje sociálne poistenie, upravuje rozsah

sociálneho poistenia a právne vzťahy pri vykonávaní sociálneho poistenia. Náhradu

za sťaženie spoločenského uplatnenia a bolestného považuje za úrazovú dávku, ktorá sa

za podmienok ustanovených týmto zákonom poskytuje z úrazového poistenia. Právneho

vzťahu z úrazového poistenia sa zúčastňuje poškodený, ktorý na účely poskytovania

úrazových dávok je zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 a fyzická osoba uvedená v § 17

ods. 2, ak utrpeli pracovný úraz alebo sa u nich zistila choroba z povolania (§ 83 zákona).

Poškodený je teda osobou, ktorá túto dávku uplatňuje a má na ňu nárok podľa osobitného

predpisu (§ 99 zákona). Tohto právneho vzťahu sa zúčastňuje Sociálna poisťovňa, ktorá je

verejnoprávna inštitúcia zriadená na výkon sociálneho poistenia (§ 120 ods. 2 zákona).

Sociálna poisťovňa vykonáva sociálne poistenie nielen tým, že o dávkach rozhoduje, ale je

tiež orgánom, ktorý tieto (priznané) dávky aj poskytuje. To znamená, že Sociálna poisťovňa,

a nie zamestnávateľ poškodeného, je tým subjektom, ktorý v prípade priznania dávky,

poškodenej osobe túto uhrádza. Ak preto osobitný zákon zveruje rozhodnúť o zvýšení

náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a bolestného súdu, je povinným z takéhoto

vzťahu ten subjekt, ktorý podľa zákona má povinnosť dávku poskytnúť (nie osoba, ktorá je

povinná platiť poistenie na úrazové poistenie).

Možno teda uzavrieť, že v posudzovanej veci je subjektom povinným z právneho

vzťahu, ktorý je predmetom konania, je výlučne Sociálna poisťovňa. Len tento subjekt je

9

v danej veci nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní išlo, t.j. vecne

legitimovaným subjektom na žalovanej strane. Tomuto záveru svedčí aj ustanovenie § 6

ods. 1 v spojení s citovaného zákona, podľa

ktorého dohodu o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a bolestného a to aj nad

výšku náhrady ustanovenú týmto zákonom, môžu uzatvoriť poskytovateľ náhrady

a poškodený, pričom za poskytovateľa náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie

spoločenského uplatnenia treba považovať osobu, ktorá je povinná poskytnúť náhradu, okrem

iných predpisov, aj podľa o sociálnom poistení [(návrh takejto

dohody schvaľuje generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne), rozsudok Najvyššieho súdu SR

sp.zn. ].

Súdy nižších stupňov posúdili otázku vecnej pasívnej legitimácie žalovaného 2/

správne. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie žalovaného 2/ v časti smerujúcej

proti výroku rozsudku odvolacieho súdu o potvrdení rozsudku súdu prvého stupňa

vo vyhovujúcom výroku zamietol ( ).

Úspešnému žalobcovi nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, pretože si ich

náhradu neuplatnil.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30.októbra 2012

JUDr. Jozef Kolcun, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová