Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/286/2007

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou, v právnej veci navrhovateľa: D. P., L.. XX.XX.XXXX, J. D. XXX, právne zast. JUDr. Miroslav Chrenko, advokát so sídlom Blumentálska 22, Bratislava, proti odporcovi v 1.rade: Metsa Tissue, Slovakia s.r.o., so sídlom Žilina, Celulózka 3494, IČO: 36 381 306, právne zast. JUDr. Veronika Romaníková, advokátka so sídlom Republiky 34, Žilina, proti odporcovi v 2.rade: Sociálna poisťovňa, ústredie, Bratislava, ul. 29.augusta č.8, IČO: 30 807 484, o mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia;

rozhodol:

Odporca v rade 1/ je zodpovedný za škodu na zdraví navrhovateľa, ktorú navrhovateľ utrpel pri pracovnom úraze dňa 10.07.2004, v rozsahu 50 %.

Odporca v rade 2/ je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu bolestného vo výške 3.815,21 Eur a za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 13.617,81 Eur, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd žalobný návrh v časti určenia zodpovednosti odporcu v rade 1/ za škodu na zdraví navrhovateľa, ktorú utrpel pri pracovnom úraze dňa 10.07.2004, nad rozsah 50 % a v časti uplatnenej zvyšnej časti náhrady bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, zamieta.

O trovách konania súd rozhodne až po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa žalobným návrhom na začatie konania zo dňa 28.03.2007, doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 02.04.2007 domáhal zaviazať pôvodne odporcu v 1.rade na sumu 3.331.875,- Sk a nahradiť trovy konania. Následne návrhom zo dňa 28.04.2008 zmenil svoj pôvodný návrh tak, že žiadal zaviazať odporcu v 2.rade na sumu 3.331.875,- Sk a určiť, že odporca v 1.rade je zodpovedný v plnom rozsahu za škodu na zdraví, ktorú utrpel navrhovateľ pri pracovnom úraze. Následne svoj návrh podaním zo dňa 02.09.2010 zmenil tak, že v časti požadovanej výšky o sumu 14.221,53 Eur zobral späť a žiadal zaviazať odporcu v 2.rade na náhradu bolestného vo výške 1.098.187,- Sk a za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 1.805.250,- Sk, teda spolu 2.903.437,- Sk, t.j. 96.376,45 Eur, a to s poukazom na vyhotovený znalecký posudok v súdnom konaní. Svoj nárok odôvodnil tým, že dňa 10.07.2004 pri výkone práce u odporcu v 1.rade utrpel ťažký pracovný úraz s vážnym poškodením zdravia, ktorý zanechal závažné trvalé následky. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne bol uznaný za invalidného a bola mu priznaná úrazová renta. Rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny bola uznaný za občana s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 50%. Posudkom vystaveným ošetrujúcim lekárom C.. J. zo dňa 18.10.2006 bol stanovený základný počet bodov za bolesť 543,75 bodov pri

zvýšení všetkých položiek o polovicu celkom 815,625 bodov a za sťaženie spoločenského uplatnenia bol stanovený základný počet 912,5 bodov, ktoré taktiež zvýšil o 1 hodnoty, takže celkom 1368,75 bodov. Tento posudok akceptoval aj odporca v 2.rade, ktorý vyplatil náhradu za bolesť za zvýšený počet bodov a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vyplatil vo výške 54.750,- Sk, teda bez akceptovania návrhu na zvýšenie bodového ohodnotenia o 1 priznaných bodov z dôvodu chýbajúceho súhlasu zamestnávateľa. Navrhovateľ má za to, že v jeho prípade ide o mimoriadny prípad hodný osobitného zreteľa, na základe čoho si uplatňuje mimoriadne zvýšenie základnej výmery odškodnenia bolestného na 35-násobok a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia na 40-násobok.

K návrhu navrhovateľ pripojil listinné dôkazy: splnomocnenie; pracovnú zmluvu; dohodu o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 01.03.2004 a 31.10.2005; dodatok k pracovnej zmluve zo dňa 15.06.2005; protokol Inšpektorátu práce Žilina zo dňa 03.09.2004; záznam o úraze; lekárske správy; posudok o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 18.10.2006; rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa 20.11.2006, zo dňa 29.11.2006, zo dňa 20.01.2006; rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 10.08.2005.

Dňa 12.07.2007 bolo súdu doručené písomné vyjadrenie odporcu v 1.rade spolu s prílohou - darovacia zmluva.

Danosť súdnej právomoci je jednou z prvoradých procesných podmienok a jej splnenie musí skúmať súd vždy ex offo, a to v každom štádiu konania.

Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ si uplatňuje nároky z pracovného úrazu.

Podľa v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.

Podľa iné veci prejednávajú a rozhodujú súdy v občianskom súdnom konaní, len ak to ustanovuje zákon

Podľa vyhl.č. /platný a účinný v čase pracovného úrazu/ v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu ustanovenú v odsekoch 1 a 2.

O nárokoch zamestnancov vyplývajúcich zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu spôsobenú pracovný úrazom rozhoduje Sociálna poisťovňa. Avšak rozhodnúť o zvýšení odškodnenia týchto jednorazových plnení môže podľa znenia § 7 ods.3 cit.vyhl. len súd. /3Cdo 136/2007,

Vzhľadom na citované zákonné ustanovenia a predmet konania - mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia, je daná právomoc súdu.

Na základe uvedených skutočností súd nariadil ústne pojednávania, na ktorých vykonal dokazovanie a následne vyhlásil rozhodnutie dňa 26.03.2010, voči ktorému bolo podané odvolanie, na základe ktorého odvolací súd rozhodnutie zrušil a vrátil na nové konanie. Vo svojom rozhodnutí odvolací súd konštatoval, že prvostupňový súd aplikoval správnu právnu normu, avšak nesprávne ju vyložil. Zároveň stanovil úlohu prvostupňového súdu zaoberať sa otázkou rozsahu zodpovednosti zamestnávateľa za pracovný úraz navrhovateľa a rozhodnúť o tejto právnej skutočnosti a následne, ak bude zistená zodpovednosť zamestnávateľa, posúdiť, či sú splnené podmienky pre mimoriadne zvýšenie bodového ohodnotenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia v zmysle vyhl.č. .

Názorom odvolacieho súdu je prvostupňový súd viazaný a následne súd konal v zmysle intencií odvolacieho súdu.

Žaloba o určenie rozsahu zodpovednosti zamestnávateľa za škodu je žalobou svojho druhu, a to žalobou o určenie právnej skutočnosti. Teda nejde o žalobu o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, a preto skúmanie naliehavého právneho záujmu v tomto prípade neprichádza do úvahy. (Rc )

Súd v zmysle a nasl. vykonal dokazovanie, a to výsluchom účastníkov konania, vyjadrením sa právneho zástupcu navrhovateľa a právneho zástupcu odporcu v 1.rade, výsluchom svedkov X., Y. a prečítaním listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisového materiálu, a to predovšetkým pracovnú zmluvu; dohodu o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 01.03.2004 a 31.10.2005; dodatok k pracovnej zmluve zo dňa 15.06.2005; protokol Inšpektorátu práce Žilina zo dňa 03.09.2004; záznam o úraze; lekárske správy; posudok o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 18.10.2006; rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa 20.11.2006, zo dňa 29.11.2006, zo dňa 20.01.2006; rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 10.08.2005; písomné vyjadrenia právneho zástupcu navrhovateľa, odporcu v 1.rade a odporcu v 2.rade; rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa 12.04.2006; správu o prešetrení príčin vzniku ťažkého pracovného úrazu zo dňa 10.07.2004; osnovu periodického školenia z bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci; technicko-organizačné smernice; príručku s návodom na používania a údržbu NESTED Model NT 4501 a automatického previňovača; spisový materiál Inšpektorátu práce Žilina; zápisník bezpečnosti práce č. XXXX; popis pracovnej funkcie; znalecký posudok č. 151/2009; písomné vyjadrenie navrhovateľa zo dňa 02.09.2010; prešetrenie pracovného úrazu zo dňa 10.07.2004; ; prezenčná listina zo školenia dňa 01.07.2004; rozhodnutie ÚPSVaR Žilina zo dňa 25.08.2010 č. Q..

Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav:

Z predloženej pracovnej zmluvy mal súd nepochybne zistené, že navrhovateľ bol u odporcu v 1.rade zamestnaný od 01.02.2004 na základe tejto pracovnej zmluvy zo dňa 01.02.2004, a to ako obsluhovateľ mlecieho zariadenia. /l.č. 6 obsahu spis/. Dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 01.03.2004 bol od 01.03.2004 preradený do funkcie „univerzál“.

Podľa popisu pracovnej funkcie navrhovateľa platného od 01.03.2004 mal funkciu - Univerzál TL.Č.14- pr previňovačka, píla A DS, na stredisku TL č. 14 a podľa pracovnej náplne okrem iného bol povinný dodržiavať zásady a predpisy OBP a PO, pracovné inštrukcie zadané priamym nadriadeným. (l.č. 307-308 obsahu spisu)

Podľa potvrdenia o zdravotnom stave zo dňa 11.03.2004 navrhovateľ bol schopný vykonávať danú prácu.

Z predloženého protokolu Inšpektorátu práce Žilina zo dňa 03.09.2004, č. Ť.-XX/XXXX-W.-W.-I.-XX nepochybne vyplýva, že navrhovateľ dňa 10.07.2004 utrpel pracovný úraz, pričom nedostatky boli zistené iba zo strany zamestnávateľa, t.j. odporcu v 1.rade. /l.č. 11-16 obsahu spisu/ Daný úraz vyplýva aj zo záznamu o úraze 7/2004.

S daným stanoviskom odporca v rade 1/ nesúhlasil z dôvodu vedomého konania navrhovateľa proti príkazu a zákazu.

Rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 20.11.2006, č. XXXXXXXXXX bolo rozhodnuté, že navrhovateľ má nárok na náhradu za bolesť v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 10.07.2004 v sume 48.938,- Sk, pričom z odôvodnenia toho rozhodnutia vyplýva, že priznaná výška bola určená v zmysle vyhl.č. 32/1965

Zb. s poukazom na posudok vydaným C.. J., v zmysle ktorého bola bolesť ohodnotená na 812,625 bodov, z ktorých bola náhrada za bolesť určená v sume 48.938,- Sk /815,625x 60,- Sk/bod/.

Rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 29.11.2006, č. XXXXXXXXXX bolo rozhodnuté, že navrhovateľ má nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 10.07.2004, ktorá sa mu priznala vo výške 54.750,- Sk, pričom z odôvodnenia toho rozhodnutia vyplýva, že priznaná výška bola určená v zmysle vyhl.č. s poukazom na posudok vydaným C.. J., v zmysle ktorého bola bolesť ohodnotená na 912,5 bodov, z ktorých bola náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia určená v sume 54.750,- Sk, pričom C.. J. navrhol zvýšiť základný počet bodov až na dvojnásobok. Navrhovateľovi však odporca v 2.rade nepriznal dané navrhované zvýšenie, nakoľko zamestnávateľ v stanovenej lehote sa nevyjadril k navrhovanému zvýšeniu.

Z predloženého rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 20.01.2006 mal súd zistené, že navrhovateľovi bol priznaný invalidný dôchodok a z rozhodnutia zo dňa 12.04.2006 mal súd zistené, že navrhovateľovi bola priznaná úrazová renta.

Rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina zo dňa 10.08.2005 navrhovateľ sa považuje za občana s ťažkým zdravotným postihnutím.

Odporca v 1.rade namietal násobok zvýšenia základnej výmery z dôvodu, že navrhované zvýšenie nie je v súlade s platnou legislatívou, pričom zároveň poukazoval na liberačné dôvody, keďže navrhovateľ porušil pravidlá bezpečnosti pri práci a konal proti príkazom a zákazom zamestnávateľa. Odporca v 1.rade nesúhlasil s tvrdením navrhovateľa, že nesie plnú zodpovednosť, nakoľko navrhovateľ nepostupoval v súlade s prijatými zásadami pre výkon svojej práce a nedodržal pokyny a predpisy bezpečnosti pri práci. Tvrdil, že navrhovateľ bol riadne zaškolený. Má za to, že odporca v 1.rade nesie zodpovednosť len čiastočne. Taktiež žiadal prihliadnuť na uhradenú čiastku, keďže poskytol Fakultnej nemocnici s poliklinikou Ružinov v Bratislave finančný dar vo výške 46.000,- Sk, ktorý bol účelovo viazaný na transplantáciu umelej kože poškodenému. Svoje tvrdenie preukázal predložením darovacej zmluvy zo dňa 10.08.2004. Zároveň poukázal na to, že plnenie úrazových dávok, náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia poskytuje Sociálna poisťovňa, k čomu pripojil aj rozhodnutie NS SR č. .

Odporca v 2.rade uviedol, že navrhovateľovi boli poskytnuté všetky úrazové dávky, o ktoré požiadal a kde bolo preukázané, že na ne vznikol nárok. Zároveň namietal svoju pasívnu legitimáciu. Uviedol, že žaloba voči nemu je nedôvodná, nakoľko z hľadiska hmotného práva nie je a nikdy nebol nositeľom povinnosti z titulu zodpovednosti za poškodenie zdravia pri práci. Právna úprava zodpovednosti za škodu pre pracovný úraz bola konštruovaná ako objektívna a svedčila výlučne zamestnávateľovi. Sociálna poisťovňa vstúpila do týchto pracovnoprávnych vzťahov od 01.04.2002 ako právny nástupca pôvodného vykonávateľa poistenia zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze. Do 31.12.2003 bol odporca v 2.rade vykonávateľom poistenia zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze. /Plnenie za poisteného zamestnávateľa sa vykonávalo výlučne na hmotnoprávnej báze aktuálne platného / Od 01.01.2004 je odporca v 2.rade vykonávateľom sociálneho poistenia a v rámci neho aj úrazového poistenia. Poistený zamestnávateľ pri uplatňovaní práv zo svojho poistenia musí vykonávateľovi zákona preukázať, že medzi účastníkmi takéhoto zodpovednostného vzťahu existuje zhoda čo do právneho základu a rozsahu zodpovednosti v zmysle a nasl. . Až keď je táto zhoda medzi účastníkmi zodpovednostného vzťahu nesporná (spornosť v týchto pracovnoprávnych otázkach patrí do právomoci súdov), nastupuje úloha vykonávateľa úrazového poistenia a uplatní sa právna úprava uvedená v zákona. Podľa predmetného ustanovenia má zamestnanec nárok na úrazové dávky, vymedzené v zákona, a to z úrazového poistenia jeho zamestnávateľa. Zisťovanie, či sú splnené podmienky zákona na priznanie konkrétnych dotknutých úrazových dávok je v právomoci vykonávateľa zákona. Tretia časť zákona upravuje pre vykonávateľa zákona osobitné procesné konanie o.i. aj v dávkových veciach úrazového poistenia. Vecná a miestna príslušnosť pobočiek vykonávateľa zákona vo veciach úrazových dávok je daná ustanoveniami 3., zákona. Ani gramatickým ani logickým výkladom zákona nie je možné dospieť k záveru, že by odporca 2. mal byť nositeľom povinnosti, ktorej splnenie je uplatnené v

tomto konaní. Odporca 2. je verejnoprávna inštitúcia a ako taká v zmysle zákona zhromažďuje zákonom predpísaným spôsobom verejné prostriedky od poistencov, ktoré zákonom regulovaným spôsobom rozdeľuje v procese rozhodovania o priznávaní a vyplácaní nárokov z týchto prostriedkov. Odporca 2. nie je vlastníkom od poistencov vybratých finančných prostriedkov, nemôže mať v tomto konaní dlžníčke postavenie. Vyplatenie úrazových dávok odporcom 2. k rukám navrhovateľa nie je splnením povinnosti z konkrétneho právneho vzťahu. Predpokladom vzniku subjektívnych práv postihnutého zamestnanca na zabezpečenie úrazovými dávkami je splnenie celého radu právnych skutočností, ktoré sú vymedzené najmä v ustanoveniach § 4, § 8, § 87 a nasl., § 110 a § 111 zákona. Nárok na konkrétne úrazové dávky však nevzniká samotným splnením týchto predpokladov. Vznik nároku na samotnú výplatu úrazových dávok vyžaduje, aby ho zákonom povolaná inštitúcia, predpísaným procesným postupom, určila a priznala a až potom vyplatila. Na základe uvedeného právneho stavu nemôže byť pasívne legitimovaný subjekt, ktorý bol zákonodarcom vybavený rozhodovacou právomocou vo veciach právnych nárokov na úrazové dávky (ale aj iné zákonom taxatívne určené dávky) a ktorý takýmto zákonným spôsobom spravuje verejné financie. Vznik, zmenu, alebo zánik subjektívnych práv a povinností, prípadne právnych nárokov, právne normy spájajú s právnymi skutočnosťami. Jednou z nich je právne konanie, ktoré rozlišuje právna veda na súkromnoprávne konanie a na verejnoprávne konanie, ktorého výsledkom sú individuálne právne akty, označované aj ako akty aplikácie práva, štátnych orgánov, či iných orgánov. Spôsobilosť k verejnoprávnym aktom je označovaná ako právomoc. Odporca v 2.rade zároveň poukázal na iné súdne konania a ich rozhodnutia, v ktorých bola akceptovaná ich námietka nedostatku pasívnej legitimácie. Podľa názoru odporcu v 2.rade v prípadoch, ako je tento, kde nároky na reparáciu a

satisfakciu za poškodené zdravie vznikli v období od 1.januára 2004 do 31.júla

2004 a posudzujú sa podľa zákona, súd nemá k dispozícii právnu normu, pod

ktorú by subsumoval priznanie plnenia, ako sa požaduje v tomto konaní. Navrhovateľovi boli priznané úrazové dávky, nie náhrada škody, ako ju predpokladá ods. ods. 3 vyhl.č. Ustanovenie zákona odkázalo na osobitný predpis, t.j. vyhlášku, ktorá platila do

31.júla 2004. Jej ustanovenia sa v zmysle zákona použili čo do matematického a

bodového stanovenia výšky bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia za

konkrétne diagnózy. Zároveň bolo v § 99 ods. 2 zadefinované, že suma

bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia nemôže v úhrne byť vyššia ako

suma podľa osobitného predpisu (do 31.júla 2004 á 72.000,- Sk za bolesť, á

240.000,- Sk celkom). Právna úprava , účinná od 1.augusta 2004 už nepripúšťa, aby súd mohol rozhodovať o zvýšení bolestného nad

zákonom ustanovené sadzby a u sťaženia spoločenského uplatnenia pripustila

právomoc súdu zvýšiť plnenie najviac o 50 % u poistných udalostí po 1.auguste 2004. Odporca v 2.rade poukázal na to, že aj keď sa na tento prípad

nevzťahuje, úmysel zákonodarcu bol nepripustiť po 1.januári

2004 priznávanie súm podľa § 7 ods. 3 vyhlášky. Aj keď § 7 ods.3 platil do 31.júla 2004, právne sa stal neaplikovateľným, pretože neexistuje právna norma, na základe ktorej by bolo možné tento právny vzťah odvodiť. Právna úprava zákona vo veciach úrazových dávok, platná od 1.januára 2004 do 31.júla 2004, takúto právomoc nezverila ani vykonávateľovi zákona, ani ju osobitne nezverila do právomoci súdom. Na základe uvedených skutočností žiadal odporca v 2.rade žalobu zamietnuť.

Navrhovateľ pasívnu legitimáciu odporcu v 2.rade odôvodňoval tým, že je priamo zodpovedný za plnenie, ktoré je predmetom žalobného návrhu, čo vyplýva z právnej úpravy úrazového poistenia, v zmysle ktorého okrem definície pracovného úrazu je daný aj taxatívny výpočet úrazových dávok, medzi ktorými je aj náhrada za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia. Poškodený má na ich náhradu

nárok podľa vyhl.č. , podľa ktorého odporca v 2.rade navrhovateľovi aj plnil. Tento predpis stanovil aj možnosť zvýšenia tejto náhrady súdnym rozhodnutím v zmysle cit.vyhl.

Je nepochybné, že predmet žaloby má povahu sporu, ktorý vyplýva z pracovnoprávneho vzťahu. Nejde však o pracovnoprávnu vec, nakoľko uplatňovaný nárok v čase podania žaloby a v čase rozhodovania súdu neupravuje. So zreteľom na to, kedy došlo k pracovnému úrazu, je potrebné podmienky jeho vzniku a rozsah odškodnenia posúdiť podľa vyhl.č.

Je nesporné, že navrhovateľ si uplatnil právo na mimoriadne zvýšenie nároku na náhradu škody spôsobenej pracovným úrazom. Právnym základom tohto nároku je ustanovenie v znení účinnom v čase vzniku poškodenia zdravia žalobcu v spojení s . Za pracovný úraz navrhovateľa zodpovedá jeho zamestnávateľ - odporca v 1.rade. upravuje práva a povinnosti z úrazového poistenia.

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že navrhovateľ utrpel škodu na zdraví pri pracovnom úraze.

Podľa ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere.

Podľa pracovný úraz je poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov.

Pracovný úraz je poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pre plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov. Za pracovný úraz treba považovať aj úraz, ku ktorému došlo pre plnenie pracovných povinností zamestnanca.

O pracovný úraz nejde, ak došlo k poškodeniu zdravia zamestnanca v dobe, keď prekročil, resp. vybočil z plnenia pracovných úloh alebo činnosti, ktorá je v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh. (napr. zamestnanec utrpí úraz, keď si vyrába pre seba bez dovolenia nejaké veci - R 55/1971) Zamestnávateľ sa nemôže zbaviť zodpovednosti len tým, že zamestnanec porušil bezpečnostný predpis. Musí ísť o zavinené porušenie predpisov o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci.

Ide o objektívnu zodpovednosť zamestnávateľa. Jej predpokladom nie je zavinenie, v niektorých prípadoch ani protiprávnosť. Pre vznik zodpovednosti sa vyžaduje

– vznik ujmy

– škodná udalosť

– príčinná súvislosť medzi škodnou udalosťou a škodou

– musí ísť o zamestnanca v pracovnom pomere alebo v inom právnom vzťahu

– k pracovnému úrazu došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s týmto plnením.

Dodržanie všetkých povinností vyplývajúcich z bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci ešte nie je samo osebe dôvodom na obmedzenie alebo zbavenie sa zodpovednosti. Predpoklady zodpovednosti preukazuje poškodený.

Pri posudzovaní objektívnej zodpovednosti zamestnávateľa za pracovný úraz zamestnanca je rozhodujúce, že mu škoda vznikla pri plnení pracovných úloh, a nie to, kto je pôvodcom škody. V takých prípadoch má význam aj okolnosť, či poškodený dal podnet k úrazu. (R 11/1976)

Ako pracovný úraz sa posudzuje tiež úraz, ktorý zamestnanec utrpel pre plnenie pracovných úloh. Za úkony v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh sa považujú také úkony potrebné k výkonu práce a úkony počas obvyklej práce, za činnosť v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh je treba - popri činnosti konanej priamo na príkaz zamestnávateľa - považovať tiež činnosť vykonávanú bez vonkajšieho podnetu iných osôb, len na základe vlastného rozhodnutia zamestnanca. Pre záver, či je možné takto chápanú činnosť zamestnanca považovať za plnenie pracovných úloh alebo činnosť v priamej súvislosti s ním, nie je významný motív či pohnútka zamestnanca, t.j. vzdialenejšie predpoklady a predstavy, z ktorých konajúci vychádza, rozhodujúce je, či z hľadiska vecného, miestneho i časového ide objektívne o činnosť konanú pre zamestnávateľa. ()

Je nepochybné, že došlo k pracovnému úrazu navrhovateľa pri vykonávaní pracovných úloh pre zamestnávateľa, t.j. pre odporcu v rade 1/, pričom ide o ťažký pracovný úraz s vážnym poškodením zdravia, ktorý zanechal aj trvalé následky.

Z pracovnej zmluvy vyplýva, že navrhovateľ ako zamestnanec bol pred uzavretím pracovnej zmluvy a pri nástupe do práce bol riadne oboznámený s pracovným poriadkom, s predpismi na zabezpečenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a s protipožiarnymi predpismi, ktoré musí dodržiavať.

Podľa bodu 7 pracovnej zmluvy zamestnanec je povinný riadiť sa pokynmi svojich vedúcich, pracovným poriadkom, organizačným poriadkom, kolektívnou zmluvou, predpismi o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a inými predpismi vzťahujúcimi sa na prácu ním vykonávanú, zachovávať pracovnú disciplínu a predpisy o ochrane utajovaných skutočností, pričom navrhovateľ mal nastúpil ako obsluhovateľ mlecieho zariadenia.

Podľa dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 01.03.2004 navrhovateľ dňom 01.03.2004 bol vo funkcii univerzál, a to do 31.12.2004 a následne do 31.12.2005.

Súd zistil, že odporca v rade 1/ vydal technicko - organizačnú smernicu - Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci.

Zároveň súd mal zistené, že navrhovateľ ako zamestnanec odporcu v rade 1/ mal vedený zápisník bezpečnosti práce pod evidenčným č. XXXX, z ktorého je nepochybné, že navrhovateľ nastúpil dňa 01.02.2004, pričom úvodná inštruktáž o všeobecných, hygienických, bezpečnostných a protipožiarnych predpisoch bola vykonaná dňa 28.01.2004 v rozsahu 2 hodín, ako aj dňa 10.03.2004 v rozsahu 4 hodín bol oboznámený s bezpečnostnými predpismi a zásadami bezpečnej práce na pracovisku - 14.linka, kde nastúpil ako univerzál-strojník-píla a bol zacvičený do profesie univerzál 14.lin. v rozsahu 7 dní. Dňa 28.01.2004 bol zaškolený o PO podľa osnovy č.1 a 2 požiarneho štatútu a dňa 01.07.2004 bolo prevedené periodické školenie z OBP a PO a preskúšanie podľa osnovy s uvedením - predpisy ovláda.

Z denníka taktiež vyplývajú potvrdenie lekára zo dňa 28.01.2004 a 11.03.2004, podľa ktorých je schopný na danú prácu.

Podľa protokolu Inšpektorátu práce zo dňa 03.09.2004 o vyšetrení príčin pracovného úrazu vyplýva, že pracovný úraz sa stal dňa 10.07.2004 o 17.15 hod., teda v čase, keď navrhovateľ mal v ten deň odpracovaných 3.15 hod jeho smeny, a to na linke č.14 odporcu v rade1/, pričom k úrazu došlo tak, že cez neprevádzkyschopné ochranné zariadenie navrhovateľ vstúpil do nebezpečného priestoru počas automatického chodu linky č.14. Pri odstraňovaní nalepeného papiera z valca raziaceho stroja mu zachytilo prsty ľavej ruky medzi raziaci a prítlačný valec, čo mu spôsobilo ťažké poranenie ľavej ruky.

Podľa tohto protokolu v bode F. boli zistené nedostatky:

- zamestnávateľ nezabezpečil, aby výrobné zariadenie neohrozovalo bezpečnosť a zdravie zamestnancov tým, že prevádzkoval výrobnú linku č. 14 na výrobu toaletného papiera časť raziaca jednotka NESTED Model NT 4501, rok výroby 2004 Taliansko v neprevádzkyschopnom stave ochranného zariadenia, čo je v rozpore s o BOZP v znení neskorších predpisov a vyhl. SÚBP č. v znení neskorších predpisov.

- zamestnávateľ neurčil zamestnancom linky č. XX na výrobu toaletného

papiera časť raziaca jednotka NESTED Model NT 4501, rok výroby 2004 Taliansko bezpečný pracovný postup, zároveň neurčil a nezabezpečil ochranné opatrenia, ktoré sa musia vykonávať na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, aby čo najviac obmedzil nebezpečenstvo vyplývajúce pri zavádzaní a prietrhu papiera na linke č. 14, čo je v rozpore s o BOZP v znení neskorších predpisov.

- zamestnávateľ zrozumiteľne a preukázateľne neoboznámil zamestnanca D. P. pri prevedení na inú prácu (dňom 1.3.2004 na funkciu univerzál) s bezpečnými pracovnými postupmi pre Linku č. 14 na výrobu toaletného papiera časť raziaca jednotka NESTED Model NT 4501 rok výroby 2004 Taliansko, čo je v rozpore s o BOZP v znení neskorších predpisov.

Zo záznamu o úraze mal súd zistené, že navrhovateľ mal požadovanú kvalifikáciu pre prácu, pri ktorej došlo k úrazu a bol poučený o správnom pracovnom postupe, a to všetko naposledy dňa 01.07.2004, inštruktáž vykonal W.. X.. Podľa popisu na materskom kotúči bol označený zátrh, strojník linku zastavil pre označením daného zátrhu, došlo k znečisteniu kotúča, pričom navrhovateľ a G..J. nadpojili papier uzlami. Strojník spustil previnovačku, aby sa celá šírka papiera dostala do prevíjacej hlavy. Navrhovateľ zrejme chcel odstrániť zvyšky papiera za chyteného medzi raziacimi valcami, potom mu zachytilo prsty ľavej ruky. V priestore raziacej jednotky sa nachádzal aj G..Y., ktorý zbieral papier zo zeme a po výkriku navrhovateľa okamžite zastavil celú linku stlačením núdzového tlačidla. (l.č. 131 obsahu spisu)

Tento záznam o úraze obsahuje aj prílohy - fotodokumentáciu stroja, na ktorom došlo k úrazu spolu s bezpečnostnými tabuľkami (l.č. 137 obsahu spisu)

Svedok W.. X. uviedol, že zodpovedal za to, že každý zamestnanec, ktorý bol prijatý do pracovného pomeru, teda aj navrhovateľ, bol vyškolený, čo znamená, že pri nástupe do zamestnania bola mu daná informácia o bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, najmä sa podala informácia o všeobecných záväzných právnych predpisoch, nariadeniach vlády,... a aj o interných predpisoch, ktoré boli prijaté v spoločnosti odporcu v rade 1/, ktorými sa riadili zamestnanci. Uviedol, že následne boli vykonávané ďalšie školenia, a to periodické, pričom časový interval bol nariadený v jednotlivých interných predpisoch a hoci zákonom bola stanovená táto perióda na 2 roky, odporca v rade 1/ ti túto periódu skrátil. Tieto školenia sa vykonávali hromadne, ale po jednotlivých oddeleniach, ktoré boli zaškolovaní osobitne s dôrazom na špecifiká pri pohľade bezpečnosti práce. To znamená, že pracovníci obsluhujúci stroje pri výrobe toaletného papiera boli školení so zameraním na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci na týchto strojoch. Taktiež uviedol, že pracovníci boli oboznámení s tým, čo nemajú presne robiť tak, aby sa vyvarovalo týchto úrazov do budúcnosti. Na každé technologické zariadenie sú spracované tzv. reglementy. Je to určitý súhrn technických postupov a jednotlivých interných noriem, ktoré je potrebné dodržiavať, aby to technické zariadenie bolo funkčné a aby sa nestávali pracovné úrazy. Tieto reglementy sú jednak z technického hľadiska, to znamená, že je tam určitý technický postup pri výrobe jednotlivých výrobkov a potom aj z bezpečnostného hľadiska, to znamená že je tam určitý postup pri práci taký, aby sa zabraňovalo jednotlivým poškodeniam zdravia, ktoré samozrejme tiež treba dodržiavať. Takýto súhrnný pohľad na jednotlivé technologické postupy v týchto reglementoch teda existoval na každé technologické zariadenie. Svedok uviedol, že v rámci jednotlivých periodických školení vysvetľoval tieto reglementy z bezpečnostného hľadiska. To znamená, že vysvetľoval pracovníkom, ako majú postupovať pri výrobe tak, aby boli zachované reglementy z toho bezpečnostného hľadiska, čo znamená bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci s jednotlivými technologickými zariadeniami. Takéto reglementy, t.j. súhrn určitých postupov pri zabezpečovaní práce na technologických zariadeniach a v ich rámci aj určité

zákazy a príkazy pre jednotlivých pracovníkov obsluhujúcich tieto zariadenia, boli dostupné v písomnej forme, z čoho aj on sám čerpal pri jednotlivých školeniach. Preto bol názoru, že aj na linku č. XX, ktorú obsluhoval navrhovateľ, takéto reglementy by mali byť v písomnej forme. Súd poukazuje na to, že toto tvrdenie bolo preukázané.

Ďalej zdôraznil, že navrhovateľ zasahoval do stroja za jeho chodu holými rukami. Na túto skutočnosť boli všetci zamestnanci ako na jednu z hlavných upozorňovaní s tým, že boli upozorňovaní na jednotlivých školeniach, že nesmú zasahovať do idúceho stroja, pretože vo viacerých týchto strojoch boli rotujúce časti. Tento zákaz bol priamo aj na linke č. XX, ktorú obsluhoval aj navrhovateľ.

Taktiež aj zo záznamu o výpovedi vo veci PÚ zo dňa 26.08.2004 vyplýva, že navrhovateľ bol riadne zaučený pre linku č.XX a zároveň zamestnanci mali k dispozícii na pracovisku dokumentáciu na obsluhu linky, aby si ju mohli naštudovať, pričom navrhovateľ bol dostatočne zaučený a schopný vykonávať samostatnú prácu ako obsluha linky č.XX. (l.č. 143-144 obsahu spisu) Táto príručka bola taktiež predložená súdu.

Vstupné zaškolenie navrhovateľa vyplýva zo záznamu zo dňa 24.03.2004 (l.č. 145 obsahu spisu), pričom jednotlivé školenia navrhovateľa vyplývajú aj zo zápisníka bezpečnosti práce pod evidenčným č. XXXX, z ktorého je nepochybné, že navrhovateľ bol viackrát školený.

Školenie zamestnancov potvrdil aj svedok Y., ktorý okrem iného uviedol, že bolo zamestnávateľom povedané, že nemajú dávať ruky do stroja za chodu a tento príkaz bol spoločný pre všetky stroje a potvrdil aj varovné tabuľky s piktogramami na strojoch.

Podľa uvedenia navrhovateľa išlo o poruchu na stroji, tak on ako pomocný strojník, spolu so strojníkom vošiel do stroja s tým, že potom strojník išiel k počítaču a povedal mu, že aby sa díval, ako ten papier pôjde, teda išiel spustiť stroj. A stroj by sa nemal spustiť, ak je tam nejaká porucha a taktiež nefungovala riadne bezpečnostná mreža, keď bol stroj otvorený a bol v stroji. Ale napriek tomu strojníkovi sa podarilo spustiť stroj a on chcel papier posunúť a vtedy mu stiahlo ruku do stroja.

Svedok W.. X. taktiež uviedol, že keď sa linka inštalovala priamo do haly a bola teda nová, blokovacie zariadenie bolo funkčné a bolo riadne nastavené, ale po úraze bolo zistené, že toto zariadenie bolo odblokované, tzn. že do linky mal prístup ktokoľvek. Nevedel sa však vyjadriť, ako a kedy k odblokovaniu došlo.

Podľa uvedenia navrhovateľa toto blokovacie zariadenie skutočne nebolo funkčné a teda stroj bolo možné spojazdniť, aj keď bezpečnostné dvierka boli otvorené, čo za správnej funkčnosti by stroj nebolo možné spojazdniť.

Podľa tvrdení navrhovateľa teda ako pomocný strojník vošiel do stroja, ktorý bol následne spustený, čo však mu nepôsobilo zranenie, ale to, že do idúceho stroja išiel holými rukami napriek tomu, že bol riadne poučený, čo preukazujú aj protokoly o poučení a zároveň na stroji sú upozornenia vo forme piktogramov, na ktorých sú zobrazené prečiarknuté dve ozubené kolesá s holými rukami.

Navrhovateľ spochybňoval poučenie o bezpečnosti, avšak predložené listiny, ako aj vypočutí svedkovia jednoznačne preukázali riadne poučenie navrhovateľa, ako aj tabule s vyššie uvedenými upozorneniami. Dokonca v zázname o výpovedi zo dňa 13.07.2004 navrhovateľ uviedol, že bol zaškolený na pracovisku, a to G..Ž., ktorý je manažérom TL XX a ďalej ho zaúčali strojníci. A taktiež potvrdil, že vedel o zákaze zasahovania do strojov za chodu, k čomu dodal, že keby boli nahodené ističe, tak sa do priestoru nedostane.

Taktiež z danej výpovede, ako aj z vyjadrenia navrhovateľa pred súdom vyplýva, že navrhovateľ vedel o znefunkčnenom blokovaní, ale neupozornil na to nikoho, ako výslovne uviedol.

Z protokolu inšpektorátu práce síce vyplýva, že navrhovateľ nebol riadne poučený, avšak súd nie je viazaný jeho závermi a vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že bol navrhovateľ poučený, čo vyplýva aj z osnovy periodického školenia, na ktorom sa zúčastnil aj navrhovateľ, a to konkrétne aj 01.07.2004, teda len niekoľko dní pred úrazom. (l.č. 139 obsahu spisu)

Zo stanoviska inšpektora vyplýva, že príčinou vzniku ťažkého pracovného úrazu p. D. P. bol skutočný nedostatok v ochranných zariadeniach a zabezpečení t.j. stav ktorý bol v rozpore s bezpečnostnými predpismi, ale aj trpená alebo vyžadovaná práca bez ochranných zariadení a zabezpečenia, čo potvrdzujú svedecké výpovede. Činnosť, ktorú zamestnanec D. P. vykonával, bola zaužívanou praxou. Teda nie je možné jeho konanie klasifikovať ako priame porušovanie predpisov zásad bezpečnej práce, teda konanie proti príkazom, zákazom a pokynom. /l.č. 279 obsahu spisu/

Zo správy o prešetrení príčin vzniku ťažkého pracovného úrazu navrhovateľa zo dňa 10.07.2004 vyplýva, že boli zistené:

· nedostatky zo strany odporcu v rade 1/ - na zariadení - raziacej jednotke Nested NT 4501 boli znefunkčnené ochranné blokovacie zariadenia - blokovacie zariadenie dverí na vstupe do priestoru raziacej jednotky a blokovanie mobilnej ochrany zo strany výstupu papiera v priestoroch zariadenia.

· Navrhovateľ odstraňoval navinutý papier za chodu linky, čím konal proti príkazu a zákazu. Na vstupe do priestoru raziacej jednotky je príkazová značka: „Opravuj, čisti, nastavuje len zaistený stroj v pokoji.“ a priamo v priestore raziacej jednotky na mobilnej ochrane je zákazová značka „Zákaz opravovať, nastavovať, mazať, čistiť, vstupovať do pracovného priestoru stroja, keď je v pohybe“. Navrhovateľ neoznámil závadu na zariadení - nefunkčnosť blokovacích zariadení na raziacej jednotke NESTED NT 4501 a obsluhoval toto zariadenie.

Toto vyplýva aj zo záznamu o úraze, v ktorom je uvedené, že v čase úrazu bolo nedostatočné ochranné zabezpečenie - znefunkčnené blokovacie zariadenie na raziacej jednotke. Zároveň v časti, čo zranený robil nesprávne alebo nebezpečným spôsobom, bolo uvedené - zasahovanie do zariadenia za chodu, nerešpektovanie bezpečnostných značiek.

Daný záznam bol podpísaný aj navrhovateľom.

Zo záznamu o výpovedi navrhovateľa zo dňa 13.07.2004 vyplýva, že navrhovateľovi nikto nedal pokyn na odstránenie navinutého papiera.

Navrhovateľ ničím relevantným nepreukázal svoje tvrdenie, že nebol riadne poučený. V konaní bol preukázaný opak takých tvrdení.

V tejto súvislosti však súd poukazuje na to, že navrhovateľ pracoval u odporcu v rade 1/ len od 01.02.2004 a úraz sa stal dňa 10.07.2004.

Z vykonaného dokazovania súd mal zistené, že navrhovateľ bol riadne poučený a bezpečnostné tabuľky boli neustále viditeľné, teda vedel a musel vedieť, že nemá do stroja za chodu vstupovať, ani ísť s holými rukami do idúceho stroja a napriek tomu do idúceho stroja dal ruky. Zároveň však súd mal preukázané, že bezpečnostné blokovanie bolo znefunkčnené, o čom vedel navrhovateľ, ale zamestnávateľa na to neupozornil a napriek tomu, že vedel o znefunkčnení, tak do stroja išiel a stroj bolo možné aj tak spustiť. Následne bol spustený a došlo k úrazu tým, že navrhovateľ vložil ruky už do idúceho stroja. Z toho vyplýva, že keby ruky do stroja nedal, k úrazu by nedošlo a navrhovateľ vedel, že do idúceho stroja nemá vkladať ruky. Napriek týmto upozorneniam a zákazom s vedomím, že bezpečnostné dvierka boli

znefunkčnené, navrhovateľ vložil ruky a tak porušil pokyny zamestnávateľa. Súd poukazuje na to, že k úrazu došlo nie z dôvodu nefunkčnosti blokovacieho zariadenia, ale v dôsledku toho, že navrhovateľ zasiahol holými rukami do stroja za chodu.

Podľa ochrana práce je systém opatrení vyplývajúcich z právnych predpisov, organizačných opatrení, technických opatrení, zdravotníckych opatrení a sociálnych opatrení zameraných na utváranie pracovných podmienok zaisťujúcich bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, zachovanie zdravia a pracovnej schopnosti zamestnanca. Ochrana práce je neoddeliteľnou súčasťou pracovnoprávnych vzťahov.

Podľa starostlivosť o bezpečnosť a zdravie zamestnancov pri práci a o zlepšovanie pracovných podmienok ako základných súčastí ochrany práce je rovnocennou a neoddeliteľnou súčasťou plánovania a plnenia pracovných úloh. Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci je stav pracovných podmienok, ktoré vylučujú alebo minimalizujú pôsobenie nebezpečných a škodlivých činiteľov pracovného procesu a pracovného prostredia na zdravie zamestnancov.

Podľa znalosť právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je neoddeliteľnou a trvalou súčasťou kvalifikačných predpokladov. Pri hodnotení pracovných výsledkov treba prihliadať na dodržiavanie právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Podľa zamestnávateľ je v rozsahu svojej pôsobnosti povinný sústavne zaisťovať bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnancov pri práci a na ten účel vykonávať potrebné opatrenia vrátane zabezpečovania prevencie, potrebných prostriedkov a vhodného systému na riadenie ochrany práce. Zamestnávateľ je povinný zlepšovať úroveň ochrany práce vo všetkých činnostiach a prispôsobovať úroveň ochrany práce meniacim sa skutočnostiam.

Oboznamovacia povinnosť zamestnávateľa s príslušnými právnymi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci by mala byť zrozumiteľná a preukázateľná, ako i pravidelné overovanie a kontrola znalosti a dodržiavania týchto predpisov. Hodnovernou formou ich uskutočnenia je písomná forma, ktorá zamestnávateľovi môže významne pomôcť pri prípadnom zbavení sa zodpovednosti za pracovný úraz alebo chorobu z povolania.

Podľa zamestnanci majú právo na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, na informácie o nebezpečenstvách vyplývajúcich z pracovného procesu a pracovného prostredia a o opatreniach na ochranu pred ich účinkami. Zamestnanci sú povinní pri práci dbať o svoju bezpečnosť a zdravie a o bezpečnosť a zdravie osôb, ktorých sa ich činnosť týka.

Zamestnanec v pracovnoprávnych vzťahoch v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci nevystupuje len ako oprávnený subjekt, ale , ako aj iné právne predpisy zamestnancovi ukladajú celý katalóg právnych povinností.

Ide najmä o tieto povinnosti:

- dodržiavať právne predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci;

dodržiavať ostatné predpisy a pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia

pri práci, zásady bezpečnej práce, ochrany zdravia pri práci a bezpečného správania sa na pracovisku a určené pracovné postupy, s ktorými bol riadne a preukázateľne oboznámený. Tieto povinnosti sú základnými povinnosťami. Ak ide

o predpisy vzťahujúce sa na prácu zamestnancom vykonávanú, sú súčasne nevyhnutnou podmienkou výkonu práce. Zamestnanec je povinný tieto predpisy do

držiavať bez ohľadu na to, či bol s nimi riadne oboznámený. Dodržiavanie ostatných predpisov, pokynov a zásad k zaisteniu BOZ pri práci predpokladá riadne

oboznámenie s nimi zo strany zamestnávateľa,

- konať tak, aby umožnil splniť povinnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,

- používať určeným spôsobom pridelené ochranné pracovné prostriedky a starať sa o ne,

- zúčastňovať sa na školení a výcviku uskutočňovanom zamestnávateľom v záujme bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a podrobiť sa skúškam a lekárskym prehliadkam ustanoveným právnym predpisom,

- oznamovať bez zbytočného odkladu svojmu nadriadenému alebo podľa potreby zástupcom zamestnancov, zástupcovi zamestnancov na ochranu práce alebo príslušnému orgánu inšpekcie práce a orgánu na ochranu zdravia nedostatky, ktoré

by mohli ohroziť bezpečnosť alebo zdravie pri práci, najmä bezprostredné a vážne ohrozenie života alebo zdravia, a podľa svojich možností zúčastňovať sa na

ich odstraňovaní,

- podrobiť sa vyšetreniu, ktoré vykonáva zamestnávateľ alebo príslušný orgán

štátnej správy, aby zistil, či zamestnanec nie je pod vplyvom alkoholu, omamných prostriedkov alebo psychotropných látok; okruh zamestnancov zamestnávateľa a iných osôb oprávnených dať zamestnancovi pokyn, aby sa podrobil vy

šetreniu, uvedie zamestnávateľ v pracovnom poriadku alebo vo vnútornom predpise vydanom po dohode s príslušným odborovým orgánom,

- nepožívať alkoholické nápoje a nezneužívať iné omamné prostriedky a psychotropné látky na pracoviskách zamestnávateľa a v pracovnom čase aj mimo týchto

pracovísk, nenastupovať pod ich vplyvom do práce a dodržiavať určený zákaz

fajčenia na pracoviskách.

Podľa vyplýva, že bezpečnosť a ochrana zdravia zamestnanca pri práci je základným cieľom ochrany práce a samotná ochrana práce ako systém komplexu opatrení zamestnávateľa je prostriedkom k dosiahnutiu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Zabezpečenie bezpečnosti a ochrany zdravia je zákonným minimom starostlivosti zamestnávateľa o pracovné podmienky zamestnancov. Právo zamestnanca na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci konkretizuje ústavné právo občanov na ochranu zdravia. Napriek tomu, že je ochrana práce neoddeliteľnou súčasťou pracovnoprávnych vzťahov, ako základný pracovnoprávny predpis upravuje len časť opatrení zamestnávateľa viažucich sa k ochrane práce. Podstatnú časť ochrany práce ako právnu povinnosť zamestnávateľa formulujú osobitné zákony, najmä zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, ale aj zákon o ochrane zdravia ľudí a ďalšie zákony. Tieto osobitné predpisy významným spôsobom obohacujú obsah pracovnoprávnych vzťahov a ich porušenie nielen zo strany zamestnávateľa, ale aj zamestnanca je porušením pracovných povinností vyplývajúcich z obsahu pracovnoprávnych vzťahov vrátane možných sankčných dôsledkov. Pojem bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci predstavuje určitý objektívny stav pracovných podmienok vylučujúci alebo minimalizujúci pôsobenie negatívnych činiteľov pracovného procesu a pracovného prostredia na zdravie zamestnancov.

Na základe uvedených skutočností súd má za to, že aj keď nefunkčnosť blokovacieho zariadenia nebolo v priamej súvislosti s úrazom, nakoľko keby navrhovateľ nevložil ruky do idúceho stroja aj pri nefunkčnom blokovaní, tak by nedošlo k tomu úrazu, zamestnávateľ, t.j. odporca v 1.rade bol povinný zabezpečiť zamestnanom také podmienky, ktoré sú pre ich prácu bezpečné. Vykonaným dokazovaním však odporca

v rade 1/ tieto podmienky nevytvoril a tým umožnil navrhovateľovi spôsobiť mu škodu na zdraví, keďže pri funkčnom zariadení by sa stroj nespojazdnil pri otvorených bezpečnostných dvierkach.

Podľa zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti celkom, ak preukáže, že jedinou príčinou škody bola skutočnosť, že

a) škoda bola spôsobená tým, že postihnutý zamestnanec svojím zavinením porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali, alebo

b) škodu si spôsobil postihnutý zamestnanec pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok a zamestnávateľ nemohol škode zabrániť.

Podľa zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti sčasti, ak preukáže, že

a) postihnutý zamestnanec porušil svojím zavinením právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený, a že toto porušenie bolo jednou z príčin škody,

b) jednou z príčin škody bolo, že zamestnanec bol pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok,

c) zamestnancovi vznikla škoda preto, že si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania sa tak, že je zrejmé, že hoci neporušil právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo osobitné predpisy, konal ľahkomyseľne a musel si pritom byť vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti vedomý, že si môže privodiť ujmu na zdraví.

Podľa ak sa zamestnávateľ zbaví zodpovednosti sčasti, určí sa časť škody, za ktorú zodpovedá zamestnanec, podľa miery jeho zavinenia. V prípade uvedenom v odseku 2 písm. c) sa zamestnancovi uhradí aspoň jedna tretina škody.

Podľa pri posudzovaní, či zamestnanec porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci [odsek 1 písm. a) a odsek 2 písm. a)], alebo osobitné predpisy, nemožno sa dovolávať len všeobecných ustanovení, podľa ktorých si má každý počínať tak, aby neohrozoval svoje zdravie a zdravie iných.

Podľa za ľahkomyseľné konanie podľa odseku 2 písm. c) nemožno považovať bežnú neopatrnosť a konanie vyplývajúce z rizika práce.

Predpokladom zbavenia sa zodpovednosti zamestnávateľa v zmysle je zavinené porušenie predpisov alebo pokynov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci poškodeným; je preto povinnosťou súdu, aby skúmal, či postihnutý zamestnanec náležite vnímal pokyn na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a či mu porozumel (R 69/1968)

Ľahkomyseľné konanie zamestnanca možno charakterizovať ako hazardérstvo alebo nebezpečné riskovanie. Pri tom, či konanie možno takto označiť, treba prihliadať na kvalifikáciu zamestnanca, nadobudnuté skúsenosti, dĺžku zamestnania a pod. Z textu zákona vyplýva, že zamestnanec si musel byť vedomý, že si svojim konaním môže spôsobiť úraz. Vyžaduje sa teda kvalifikovaná ľahkomyseľnosť. Ďalšou podmienkou je, aby išlo o taký spôsob činnosti, ktorý je v rozpore s obvyklým spôsobom správania sa zamestnancov. Ak teda takým spôsobom si počínajú aj iní zamestnanci a zamestnávateľ to trpí, nie je daná skutková podstata ustanovenia . Podľa zaužívanej súdnej praxe dôvod ľahkomyseľnosti konania zamestnanca prichádza do úvahy len vtedy, ak zamestnanec súčasne neporušil bezpečnostné predpisy. V prípade, ak zamestnanec porušil takýto

predpis alebo pokyn, treba posudzovať vec podľa alebo ods.2) písm.a) . Ľahkomyseľné konanie zamestnanca je podľa samostatným dôvodom iba pre čiastočné zbavenie sa zodpovednosti. (R11/1976, R 28/1980, R 19/1991, )

Za ľahkomyseľné konanie podľa odseku 2 písm. c) nemožno považovať bežnú neopatrnosť a konanie vyplývajúce z rizika práce. Dôvodom zbavenia sa zodpovednosti zamestnávateľa (liberácie) môže byť len preukázané zavinené protiprávne konanie zamestnanca, ktoré je v príčinnej súvislosti so vznikom škody. Dôkaz neviny zamestnávateľa je právne irelevantný. Rozdiel medzi úplným a čiastočným zbavením sa zodpovednosti je v predpokladoch a účinkoch. Predpoklady úplného alebo čiastočného zbavenia sa zodpovednosti sú taxatívne vymedzené a nemožno ich preto rozširovať. Dôkazné bremeno pri zbavení sa zodpovednosti je na strane zamestnávateľa. Ten musí preukázať, že:

- postihnutý zamestnanec porušil právne alebo ostatné predpisy k zaisteniu bezpečnosti a ochrany zdravia, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany

zdravia,

- ide o zavinené porušenie predpisov zo strany zamestnanca,

- s týmito predpismi bol riadne a preukázateľne oboznámený,

- ich znalosť bola zo strany zamestnávateľa sústavne vyžadovaná,

- ich znalosť bola zamestnávateľom sústavne kontrolovaná,

- dodržiavanie týchto predpisov bolo zamestnávateľom sústavne vyžadované,

- dodržiavanie týchto predpisov zo strany zamestnávateľa bolo sústavne kontrolované.

Pri úplnej liberácii musí zamestnávateľ dokázať zavinenie zamestnanca, ktoré sa nepredpokladá. Zavinenie zamestnanca sa vzťahuje len na porušenie uvedených predpisov, ktoré bolo v príčinnej súvislosti s poškodením zdravia. Dôkazné bremeno je na zamestnávateľovi, ktorý musí aj pri druhom liberačnom dôvode dokázať, ak sa chce úplne zbaviť zodpovednosti, že:

- zamestnanec si privodil pracovný úraz opitosťou alebo zneužitím iných omamných prostriedkov alebo psychotropných látok,

- to bola jediná príčina vzniku škody,

- zamestnávateľ nemohol škode zabrániť.

Na rozdiel od úplného zbavenia sa zodpovednosti, pri čiastočnom zbavení sa zodpovednosti stačí riadne oboznámenie zamestnanca s právnymi alebo ostatnými predpismi a pokynmi k zaisteniu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a podmienka ich sústavného vyžadovania a kontrolovania nemusí byť splnená rovnako, ako aj dodržiavanie týchto predpisov a pokynov nemusí byť sústavne vyžadované a kontrolované. Zavinenie zamestnanca, ktoré preukazuje zamestnávateľ, nemusí byť jedinou, ale jednou z príčin poškodenia zdravia.

Súd poukazuje na záznam inšpektorátu práce zo dňa 17.07.2004, podľa ktorého zamestnávateľ nezabezpečil, aby stroje a zariadenia, pracovné postupy neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov a prevádzkoval linku č.XX tým, že ho prevádzkoval s ochrannými zariadeniami, ktoré neboli prevádzkyschopné. (l.č. 284 obsahu spisu)

Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd má za to, že odporca v rade 1/ je zodpovedný za pracovný úraz navrhovateľa, ale nie v plnom rozsahu, nakoľko konaním navrhovateľa sa odporca v rade 1/ zbavil zodpovednosti čiastočne.

Súd posúdil mieru zodpovednosti s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti v rozsahu 50 %, keďže navrhovateľ porušil bezpečnostné predpisy a rukami šiel do stroja za chodu, pričom zotrval v stroji ešte pre jeho spustením aj napriek tomu, že vedel, že bezpečnostné blokovanie je znefunkčnené, na čo zamestnávateľa ničím preukázateľným neupozornil. Odporca v rade 1/ ako zamestnávateľ bol povinný zabezpečiť vhodné a bezpečné podmienky práce svojim zamestnancom, teda aj navrhovateľovi, ale nefunkčným blokovacím zariadením tieto podmienky neposkytol a umožnil, aby došlo k zraneniu, nakoľko keby toto zariadenie riadne fungovalo, tak by sa stroj nespustil za daných podmienok. Ale tým, že nefungovalo toto zariadenie, navrhovateľ zotrval v stroji a keď sa stroj spustil, tak navrhovateľ napriek zaškoleniu a zákazom a pokynov zamestnávateľa vložil ruku do idúceho stroja, čím došlo k úrazu. Teda súd má za to, že aj zamestnávateľ, aj zamestnanec svojim konaním každý v polovici zodpovedajú za dané zranenie navrhovateľa.

Pri zodpovednosti zamestnávateľa za pracovný úraz nároky zamestnancov sa uspokojujú v rámci úrazového poistenia podľa

Podľa nárok na úrazové dávky z úrazového poistenia zamestnávateľa má jeho zamestnanec po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom.

Podľa z úrazového poistenia sa za podmienok ustanovených týmto zákonom poskytujú úrazové dávky, a to

a) úrazový príplatok,

b) úrazová renta,

c) jednorazové vyrovnanie,

d) pozostalostná úrazová renta,

e) jednorazové odškodnenie,

f) pracovná rehabilitácia a rehabilitačné,

g) rekvalifikácia a rekvalifikačné,

h) náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia,

i) náhrada nákladov spojených s liečením,

Podľa sociálne poistenie vykonáva Sociálna poisťovňa.

Podľa sociálna poisťovňa je verejnoprávna inštitúcia zriadená na výkon sociálneho poistenia.

Nároky na náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia sa od 01.01.2004 stali predmetom úpravy zákona o sociálnom poistení, a preto konanie o takom nároku je konaním vo veci sociálneho poistenia. Preto tieto nároky sú vecou sociálneho poistenia a nie vecou pracovnou.

Je nepochybné, že o nároku navrhovateľa na náhradu za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku jeho pracovného úrazu rozhodovala Sociálna poisťovňa ako oprávnený subjekt v zmysle zákona, pričom rozhodnutím zo dňa zo dňa 20.11.2006, č. XXXXXXXXXX bolo rozhodnuté, že

navrhovateľ má nárok na náhradu za bolesť v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 10.07.2004 v sume 48.938,- Sk, pričom z odôvodnenia toho rozhodnutia vyplýva, že priznaná výška bola určená v zmysle vyhl.č. s poukazom na posudok vydaným C.. J., v zmysle ktorého bola bolesť ohodnotená na 812,625 bodov, z ktorých bola náhrada za bolesť určená v sume 48.938,- Sk /815,625x 60,- Sk/ bod/ a rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 29.11.2006, č. XXXXXXXXXX bolo rozhodnuté, že navrhovateľ má nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 10.07.2004, ktorá sa mu priznala vo výške 54.750,- Sk, pričom z odôvodnenia toho rozhodnutia vyplýva, že priznaná výška bola určená v zmysle vyhl.č. s poukazom na posudok vydaným C.. J., v zmysle ktorého bola bolesť ohodnotená na 912,5 bodov, z ktorých bola náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia určená v sume 54.750,- Sk, pričom MUDr. J. navrhol zvýšiť základný počet bodov až na dvojnásobok. Navrhovateľovi však odporca v 2.rade nepriznal dané navrhované zvýšenie, nakoľko zamestnávateľ v stanovenej lehote sa nevyjadril k navrhovanému zvýšeniu.

Súd poukazuje na to, že odporca v 2.rade je len orgánom rozhodujúcim o nároku, a to o jeho existencii, či neexistencii a o jeho výške a v danom prípade o týchto nárokoch riadne rozhodol a navrhovateľovi priznal túto náhradu s posúdením zodpovednosti odporcu v 1.rade, keďže priznal navrhovateľovi náhradu tak, ako to vyplýva z vyššie uvedených rozhodnutí.

O nárokoch zamestnancov vyplývajúcich zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu spôsobenú pracovným úrazom rozhoduje Sociálna poisťovňa.

Vzhľadom k tomu, že predmetom konania je mimoriadne zvýšenie náhrady bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, je daná právomoc súdu.

Navrhovateľ požadoval po čiastočnom späťvzatí mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť vo výške 1.098.187,- Sk, t.j. 36.453,13 Eur a za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 1.805.250,- Sk, t.j. 59.923,32 Eur, spolu 96.376,45 Eur, pričom pri bolestnom navrhovateľ žiadal zvýšiť 35-násobne a pri sťažení spoločenského uplatnenia navrhoval zvýšiť 40-násobne a od takto vypočítaných súm odrátal už vyplatené sumy odporcom v rade 2/.

V konaní bolo nariadené znalecké dokazovanie, na základe ktorého bol vypracovaný znalcom C.. V. Y. z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Chirurgia, Traumatológia, znalecký posudok č. XXX/XXXX.

V znaleckom posudku sú konštatované poškodenia, ktoré znalec hodnotil, a to položky - skalpácia časti predlaktia ľavej ruky, šok stredne ťažkého stupňa, hlboká rana hornej končatiny, odňatie všetkých prstov alebo ich podstatných častí jednej ruky, rozsiahlejšia incísia, plastika steny brušnej, voľný prenos kože, dlaň ruky, palec 6-10 cm2.

Znalec v znaleckom posudku č. XXX/XXXX ohodnotil bolestné a stanovil základný počet bodov 487,25 bodov s tým, že navýšil bolestné podľa zásad pre hodnotenie o 1, keďže poškodenie na zdraví si vyžadovalo bolestivejší spôsob liečby, spolu teda základný počet bodov odškodnenia za bolesť predstavuje 546,25 bodov a sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotil na 775 bodov, pričom doporučil uplatniť vyhl. č. na 1.310 bodov a to zvýšiť podľa vyhl. na dvojnásobok základnej sadzby, t.j. 2.620 bodov.

Zároveň znalec posúdil, že zdravotný stav navrhovateľa ku dňu 18.08.2005 možno považovať za ustálený.

Odporca v 2.rade správne poukázal na skutočnosť, že aj keď bol ustálený zdravotný stav navrhovateľa v roku 2005, je nutné postupovať podľa , a preto je možné akceptovať bodové ohodnotenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia len vo výške 775 bodov.

S týmto názorom súhlasil aj navrhovateľ, s čím sa stotožnil aj súd.

Právna zástupkyňa odporcu v rade 1/ nesúhlasila s výškou bodového ohodnotenia v znaleckom posudku s tým, že znalecký posudok je postavený tak, ako keby bola len zodpovednosť na strane zamestnávateľa a teda výška je nadhodnotená. Má za to, že zodpovednosť bola nielen na strane zamestnávateľa, ale aj na strane zamestnanca.

Súd poukazuje na to, že znalec ohodnocoval jednotlivé položky v zmysle platných právnych predpisov a ďalšie jeho návrhy, doporučenia na zvýšenie súd bez ohľadu na to osobitne posudzoval tak, ako je nižšie uvedené. Odporca v rade 2/ k bodovému ohodnoteniu nemal výhrady, namietal iba násobok navýšenia navrhovaný navrhovateľom.

Podľa na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, a ak ide o chorobu z povolania z takej choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom, sa vzťahujú doterajšie predpisy.

Na základe citovaného zákonného ustanovenia a zhodných vyjadrení účastníkov konania súd nepožadoval od znalca opravný posudok, resp. vyjadrenie, keďže znalec v posudku ohodnotil sťaženie spoločenského uplatnenia aj bez aplikácie , teda vo výške 775 bodov.

Z rozhodnutia ÚPSVaR Žilina zo dňa 25.08.2010, č. Q. mal súd zistené, že navrhovateľovi bola určená miera funkčnej poruchy fyzickej osoby na 50 %, pričom je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.09.2010. (l.č. 639-640 obsahu spisu)

Podľa vyhl.č. odškodnenie za bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov, a to podľa zásad a sadzieb ustanovených v prílohe tejto vyhlášky. Odškodnenie za bolesť musí byť primerané povahe poškodenia na zdraví a priebehu liečenia.

Podľa vyhl.č. sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len ""). Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti.

Podľa vyhl.č. pri odškodňovaní sťaženia spoločenského uplatnenia sa vychádza zo základného počtu bodov, ktorým bolo toto sťaženie ohodnotené v lekárskom posudku.

Podľa vyhl.č. suma zodpovedajúca základnému počtu bodov zistenému lekárom sa primerane zvýši až na dvojnásobok podľa predpokladov, ktoré poškodený vo veku, v ktorom bol poškodený na zdraví, mal pre uplatnenie v živote a v spoločnosti a ktoré sú v dôsledku poškodenia obmedzené alebo stratené. Týmito predpokladmi sa rozumie najmä možnosť uplatniť sa v rodinnom, politickom, kultúrnom a športovom živote a možnosť voľby povolania a ďalšieho sebavzdelávania; pritom sa prihliada na to, či ide o muža alebo ženu a pri odstrániteľnosti trvalých následkov aj na upozornenie lekára podľa .

Podľa vyhl.č. výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 60 Sk za jeden bod.

Podľa vyhl.č. celková výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia z jedného poškodenia na zdraví nesmie presiahnuť sumu 240 000 Sk; z toho odškodnenie za bolesť nesmie presiahnuť sumu 72 000 Sk.

Podľa vyhl.č. v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu ustanovenú v odsekoch 1 a 2.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že odškodnenie za bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia sú dve relatívne samostatné zložky náhrady škody na zdraví, i keď sú upravené spoločne vo vyhl.č. , ktorú na daný prípad je nutné aplikovať vzhľadom na to, kedy k úrazu došlo. Náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sú náhradou tzv. nemateriálnej ujmy a majú slúžiť na to, aby si poškodený mohol obstarať náhradné pôžitky na vyrovnanie prežitých a prežívaných utrpení, strasti a kompenzovanie životných obmedzení vyvolaných úrazom. Ide o nárok rýdzo osobnej povahy. Vyhláška upravuje zvlášť podmienky, za ktorých sa poskytuje odškodnenie za bolesť a zvlášť podmienky pre odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia. Rovnako osobitne stanovuje zásady pre vyhodnocovanie oboch druhov odškodnenia. Odškodnenie bolesti s sťaženia spoločenského uplatnenia sa určuje vo forme jednorázovej peňažnej sumy. Základom sú stanovené sadzby s bodovacím systémom, pričom počet bodov, z ktorého sa pri odškodňovaní vychádza, stanoví lekár v lekárskom posudku. Vo výnimočných prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd tieto sumy primerane zvýšiť nad stanovené najvyššie sadzby odškodnenia bez akéhokoľvek obmedzenia hlavne bez ohľadu na základný počet bodov zistený lekárom v zmysle zásady plnej a tým aj spravodlivej nápravy.

Podľa znalca na otázku, ako bude navrhovateľ v bežnom živote obmedzený a v akom rozsahu, znalec uviedol, že v terajšom stave ľavá ruka navrhovateľa slúži len na hrubé pridržiavanie a obtiažne pridržiavanie predmetu pritlačením palca k vaku ruky smerom k pôvodnému ukazováku. Ľavá ruka poškodeného navrhovateľa je prakticky nepoužiteľná na všetky úkony, ktoré zdravý človek vykonáva pomocou ruky v osobnom živote /stolovanie, obliekanie, obúvanie, hygienické úkony/, v rodinnom živote, nemôže obsluhovať prístrojovú techniku, nemôže plnohodnotne športovať a je aj spoločensky obmedzovaný. Ruka je prakticky úplne vyradená z jej normálnej činnosti, nie je možná žiadna uchopovacia funkcia ľavej ruky.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že nárok navrhovateľa je opodstatnený, nakoľko je nesporné, že došlo k pracovnému úrazu, avšak súd má za to, že zamestnávateľ, t.j. odporca v rade 1/ sa zbavil čiastočne zodpovednosti s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a vzhľadom na zistené skutočnosti súd posúdil mieru zodpovednosti vo výške 50 %.

V časti odškodnenia bolestného, a to mimoriadneho zvýšenia, súd vychádzal zo základného bodového ohodnotenia zo znaleckého posudku vypracovanom v predmetnom konaní MUDr. V..Y., ktorý ohodnotil bolestné základným počtom bodov 546,25 , čo pri sume 60,- Sk za 1 bod predstavuje sumu 32.775,- Sk, t.j. 1.087,93 Eur. Navrhovateľ požadoval 35-násobné zvýšenie tejto náhrady. S poukazom na závery znaleckého posudku, a to predovšetkým na bolestivejší spôsob liečby, teda navrhovateľ si vytrpel bolesť nielen pri samotnom úraze, ale aj následne v súvislosti s liečbou, súd má za to, že 10-násobné zvýšenie je v danom prípade primerané a postačujúce všetkým okolnostiam, ktorú vyšli najavo. Takéto zvýšenie predstavuje sumu 327.750,- Sk, t.j. 10.879,31 Eur. (546,25 bodov x 60,- Sk x 10) Vzhľadom na mieru zodpovednosti odporcu v rade 1/, ktorú súd posúdil v rozsahu 50 %, po odpočítaní vyplatenej sumy odporcom v rade 2/ vo výške 48.938,- Sk titulom bolestného, súd priznal navrhovateľovi bolestné vo výške 50 % z 10-násobného zvýšenia, teda vo výške 114.937,- Sk, t.j. 3.815,21 Eur.

V časti odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia, a to mimoriadneho zvýšenia, súd vychádzal zo základného bodového ohodnotenia zo znaleckého posudku vypracovanom v predmetnom konaní MUDr. V..Y., ktorý ohodnotil sťaženie spoločenského uplatnenia základným počtom bodov 775, čo pri sume 60,- Sk za 1 bod predstavuje sumu 46.500,- Sk, t.j. 1.543,52 Eur. Navrhovateľ požadoval 40-

násobné zvýšenie tejto náhrady. S poukazom na závery znaleckého posudku vzhľadom na obmedzenia alebo stratu možnosti poškodeného uplatniť s v živote s spoločnosti, ako aj na vek, ktorý mal pri utrpení pracovného úrazu - 21 rokov, pričom následkom úrazu zo dňa 10.07.2004 došlo u navrhovateľa ku skalpácii kože v celej hrúbke od oblasti zápästia celej ruky a k amputácii posledného článku palca ľavej ruky a k amputácii 2.-5. prsta v úrovni pod hlavičkami základných článkov, na základe čoho je ľavá ruka navrhovateľa prakticky nepoužiteľná na všetky úkony, ktoré zdravý človek vykonáva pomocou ruky v osobnom živote, rodinnom živote, nemôže obsluhovať prístrojovú techniku, nemôže plnohodnotne športovať a je aj spoločensky obmedzovaný, súd má za to, že 20-násobné zvýšenie je v danom prípade primerané a postačujúce všetkým okolnostiam, ktoré vyšli najavo s poukazom na skutočnosť, že išlo o poškodenie ľavej ruky a jej stratu úchopovej schopnosti a funkčnosti. Takéto zvýšenie predstavuje sumu 930.000,- Sk, t.j. 30.870,34 Eur. (775 bodov x 60-, Sk x 20) Vzhľadom na mieru zodpovednosti, ktorú súd posúdil v rozsahu 50 %, po odpočítaní vyplatenej sumy odporcom v rade 2/ vo výške 54.750,- Sk titulom sťaženia spoločenského uplatnenia súd priznal navrhovateľovi sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 50 % z 20-násobného zvýšenia, teda vo výške 410.250,- Sk, t.j. 13.617,81 Eur.

Je potrebné poukázať na to, že znalec navrhoval zvýšenie podľa vyhl., ale súd má za to, že navrhovateľ utrpel pracovným úrazom jedno z ťažkých poranení zdravia a trvalé ovplyvňujú jeho možnosti a odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia má satisfakčnú povahu a predstavuje náhradu za preukázateľné nepriaznivé pre život poškodeného a pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb náhrada zvýšená podľa mods.2 cit.vyhl. by podľa názoru súdu nebola zodpovedajúcou primeranou náhradou za dôsledky, ktoré navrhovateľ bude znášať po celý život.

Súd teda po vykonanom dokazovaní zhodnotil všetky dôkazy navzájom, ako aj každý jednotlivo v ich vzájomnej súvislosti a návrhu vyhovel v rozsahu uvedenom vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, pričom žalobný návrh vo zvyšnej časti zamietol z dôvodov vyššie uvedených, a to v časti určenia zodpovednosti odporcu v rade 1/ nad rozsah 50 % a v časti náhrady bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia v presahujúcej výške nad priznanú sumu.

Podľa v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Súd preto v zmysle o trovách rozhodne až po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu v Žiline ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplné zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Podľa ustanovenie sa nepoužije v konaniach podľa .

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.